Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/74/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2621203753
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2621203753.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, bytom
ako matka a medzičasom plnoleté dieťa: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, deti matky: D.
B., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX E. XXX, právne zastúpená JUDr. Alenou Arbetovou, advokátkou so
sídlom Námestie sv. Martina 3A, 908 51 Holíč a otca: C. B., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX F. XXX,
za účasti Krajskej prokuratúry v Trnave, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti
rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 17.11.2024 č.k. 6P/11/2023-422 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd m e n í napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nasledovne:
I. S účinnosťou od 01.11.2021 do 31.08.2022 sa výživné otca na medzičasom plnoletého C. zvyšuje
zo sumy 80 eur mesačne na sumu 160 eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2022 do 30.06.2023 na
sumu 180 eur mesačne a s účinnosťou od 01.07.2023 na sumu 210 eur mesačne, ktoré výživné je otec
povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám plnoletého C..
II. Nedoplatok na zročnom výživnom na plnoletého C. za obdobie od 01.11.2021 do 28.02.2025 vo
výške 3.200 eur súd povoľuje otcovi splatiť v mesačných splátkach po 90 eur splatných spolu s bežným

výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.
III. S účinnosťou od 01.09.2021 do 31.10.2021 sa výživné otca na maloletého A. zvyšuje zo sumy 60
eur mesačne na sumu 90 eur mesačne, s účinnosťou od 01.11.2021 do 30.06.2023 na sumu 140 eur
mesačne a s účinnosťou od 01.07.2023 na sumu 160 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
IV. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého A. za obdobie od 01.09.2021 do 28.02.2025 vo
výške 2.860 eur súd povoľuje otcovi splatiť v mesačných splátkach po 80 eur splatných spolu s bežným

výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.
V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 11P/12/2020-51 zo dňa
18.08.2020 v časti výživného na maloleté deti.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na
maloletého C. zo sumy 80 eur mesačne na sumu 140 eur mesačne a na maloletého A. zo sumy 60

eur mesačne na sumu 100 eur mesačne s účinnosťou od 01.07.2023 s tým, že výživné je splatné vždy
do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky, výrokom II. povolil otcovi splácať nedoplatok
na splatnom výživnom za čas od 01.07.2023 do 31.03.2024 spolu na obe deti vo výške 700 eur
v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur splatných spolu s bežným výživným pod následkomstraty výhody splátok až do zaplatenia, výrokom III. vyslovil, že týmto sa mení rozsudok Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 11P/12/2020-51 zo dňa 18.08.2020 a výrokom IV. rozhodol o trovách
konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, 2; §
76 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že
matka sa návrhom, doručeným súdu dňa 29.06.2021, domáhala zvýšenia výživného na maloletých
synov C. a A. s účinnosťou od podania návrhu dôvodiac tým, že od poslednej úpravy výživného sa

u oboch detí náklady zvýšili pre zhoršený zdravotný stav a u maloletého A. aj z dôvodu nástupu
do 1. ročníka základnej školy v školskom roku 2021/2022. Súd návrh matky prvým rozsudkom č.k.
6P/26/2021 - 121 zo dňa 21.01.2022 zamietol majúc za to, že nenastala podstatná zmena pomerov
odôvodňujúca zmenu predchádzajúceho rozhodnutia, tento rozsudok bol odvolacím súdom potvrdený,
avšak na dovolanie matky Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 4Cdo/176/2022 zo dňa
28.02.2023 zrušil rozsudok odvolacieho súdu aj prvoinštančného súdu a vec vrátil okresnému súdu na

ďalšie konanie, pričom zdôraznil, že zmena doterajšieho výživného musí vychádzať z potrebných zistení
o komplexných pomeroch účastníkov v čase rozhodovania, ktoré je potrebné porovnať s pomermi v čase
predchádzajúcej úpravy výživného.
3. Súd pri porovnaní pomerov pri poslednej úprave výživného a súčasných pomerov dospel k záveru, že
sa zmenili pomery tak na strane maloletých detí, ako aj oboch rodičov. Mal. C. má zvýšené výdavky v

súvislosti s prípravou na svoje budúce povolanie, rovnako treba zohľadniť jeho zdravotný problém, ktorý
si vyžaduje rehabilitácie, plávanie a dostatočnú výživu. Mal. A. začal navštevovať základnú školu, čo už
samo o sebe zakladá zmenu pomerov, keďže tým narástli výdavky. V dôsledku zhoršenia zdravotného
stavu matky táto stratila svoje zamestnanie a príjem z neho a bol jej priznaný invalidný dôchodok, ktorý
ale nie je vo výške platu, ktorý by dosahovala, keby bola zamestnaná. U otca došlo k zmene v tom

zmysle, že mu zanikla vyživovacia povinnosť vo výške 100 eur voči t.č. už plnoletej B., v príjmovej oblasti
otca sa od poslednej úpravy nič nezmenilo. Po zohľadnení všetkých skutočností súd rozhodol tak, že
výživnézvýšilnamal.C.nasumu140eurmesačneanamal.A.nasumu100eurmesačne.Vychádzajúc
z rodičovskej dohody, ktorou bolo určované výživné na všetky tri deti a ktoré predstavovalo sumu 240 eur
mesačne, pri zohľadnení výdavkov na mal. deti, príjmových možností oboch rodičov a pri zániku jednej

vyživovacej povinnosti súd rozhodol tak, že zvýšil výživné na oboch chlapcov na sumu 240 eur, ktorá
je totožná so sumou, ktorú otec uhrádzal do 31.06.2023 a teda aj vzhľadom na jeho príjem je zvýšené
výživné otec schopný plniť aj naďalej. Súd priznal zvýšené výživné na obe maloleté deti spätne ku dňu
01.07.2023, kedy došlo k zániku vyživovacej povinnosti voči plnoletej B., čím vznikol otcovi nedoplatok
na zročnom výživnom na obidve deti za čas od 01.07.2023 do 31.01.2023 v sume 700 eur, ktoré súd

uložil otcovi splácať v mesačných splátkach 50 eur, splatných spolu s bežným výživným pod následkom
straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka namietajúca nedostatky v skutkových zisteniach
aj právnom posúdení veci, považujúc rozsudok za účelový, arbitrárny a rozporný s platnou právnou
úpravou. Poukázala na to, že súd na jednej strane uznal, že došlo k podstatnej zmene na strane

matky a plne akceptoval zvýšenie nákladov na maloleté deti, na druhej strane ale svojvoľne zvýšil
výživné až od 01.07.2023. Súd odmietol rešpektovať zákonnú povinnosť druhého rodiča, čo lakonicky
odôvodnil tým, že mzda povinného pod hranicou minimálnej mzdy mu neumožňuje podieľať sa
adekvátne na výžive detí. Uvedené však nezodpovedá výdavkom a životnému štandardu otca, ktorý
by si z ním deklarovaného príjmu nemohol dovoliť. Súd nezohľadnil, že ani matkin príjem nepostačuje

na plnohodnotné uhradenie všetkých nákladov maloletých z dôvodu zhoršenia matkinho zdravotného
stavu, jej dlhodobej PN a jej invalidity (60%). U otca súd nezohľadnil, že neexistuje žiadny objektívny
dôvod, ktorý by mu bránil hľadať si zamestnanie s vyšším príjmom, pričom za objektívne dôvody
nemožno považovať konštatovanie otca, že mu tento nízky príjem vyhovuje, je s ním spokojný a nemieni
na tom nič meniť, ani jeho neochotu cestovať za prácou do Senice (cca 7 km). Súd mal vychádzať

z potencionálneho a nie reálneho príjmu. Súd zamietol matkou navrhnuté dôkazy ohľadom príjmu otca
a ani sám nekonal a nehľadal materiálnu pravdu. Až zánik jednej vyživovacej povinnosti otca ku dňu
01.07.2023 k dcére B. vo výške 100 eur malo za následok, že súd zvýšil výživné na maloleté deti od
uvedeného dátumu, nie však od podania návrhu. Súd do rozhodnutia nepremietol zmeny v pomeroch
maloletých detí a matky, ktoré nastali ešte v roku 2021. Súd odmietol riešiť oprávnené potreby detí,

riešil len záujem o potreby otca. Na pojednávaní dňa 17.01.2024 otec potvrdil, že maloleté deti žijú pod
hranicou chudoby, avšak súd neposkytol maloletým deťom ochranu.5. Matka tiež poukázala na to, že ich manželstvo bolo rozvedené z dôvodu nadmerného požívania
alkoholu zo strany otca, jeho nezáujmu o deti a neprispievania na domácnosť a na deti. Otec svoj príjem
používal len na svoje potreby, požitky a alkohol, čo robí aj v súčasnosti. Matka po rozvode na úver kúpila

malý starší domček a keďže výživné na zabezpečenie potrieb maloletých nestačilo, musela intenzívne
pracovať, čo sa odzrkadlilo na jej zdravotnom stave, dňa 20.10.2021 nastúpila na PN, dňa 28.02.2023
absolvovala operáciu bedrového kĺbu a čaká ju operáciu druhého kĺbu, svoj zdravotný stav, príjmy, aj
náklady na deti aj domácnosť súdu preukázala, ale súd matkin preukázaný zhoršený zdravotný stav
prešiel fakticky bez povšimnutia a nebral do úvahy ani náklady súvisiace s operáciami a na rehabilitáciu.

Na druhej strane u otca, ktorý absolvoval operáciu krčnej chrbtice pred pôvodným rozhodnutím a to
ešte v roku 2017, ju súd bral do úvahy, hoci tento skutkový stav bol známy už pri pôvodnom rozhodnutí
a odvtedy sa nezmenil, takže súd za zmenu pomerov nesprávne považoval aj okolnosti, ktoré už tu
boli v minulosti posudzované. Otec v spoločnosti E. E.. E. G., E., kde pracoval ako lešenár, tesár,
vodič, skončil pracovný pomer 31.12.2019 z organizačných dôvodov, od 31.03.2019 nevykazoval žiadnu
práceneschopnosť a po skončení PN riadne nastúpil do práce, nežiadal zmenu svojej pracovnej pozície

zo zdravotných dôvodov a pokiaľ by mu zamestnávateľ nedal výpoveď z organizačných dôvodov,
pracoval by tam i naďalej a na rovnakej pozícii a dochádzal by do Senice. Od februára 2020 otec
pracuje v obchodnej spoločnosti H. E.. E. G., E. ako skladník – vodič, je riadne zdravotne spôsobilý, túto
prácu dlhodobo vykonáva a nepredložil žiadny doklad od lekára z obdobia 2021-2024 o zhoršení jeho
zdravotného stavu, resp., že o znížení schopnosti vykonávať jeho doterajšiu prácu. Na pojednávaní otec

uviedol,ženechodilpooperáciianivsúčasnostinažiadnelekárskekontroly,rehabilitácieanemalžiadne
zdravotné problémy. Otcovi teda nič nebráni, aby sa pokúsil nájsť si zamestnanie s vyšším príjmom,
s rovnakou profesiou. Súd mal preto vychádzať z potencionálneho príjmu otca, odmietol ale vykonať
dôkazy na zistenie obdobných príjmov v okolí Senice, aby otec nemusel cestovať 7 km. Pre alkohol,
cigarety, pivo, či tipovanie však môže. Matka spochybňuje tiež výšku príjmu otca, vzhľadom na ďaleko

vyššie deklarované náklady, ako by pri tomto príjme vôbec mohol mať. Súd nepremietol do svojho
rozhodnutia zásady stanovené v § 75 ods. 1 a § 62 ods. 5 Zákona o rodine, nezohľadnil ani to, že jeho
výdavky zahŕňajú aj výdavky na cigarety, pivo, minimálne vo výške 180 eur mesačne, pričom je u otca
zrejmá existencia i ďalších neopodstatnených výdavkov ako tipovanie v Tipose (čo potvrdili maloletí).
Súd do rozhodnutia nepremietol ani majetkové pomery otca, vlastníctvo množstva nehnuteľností a jeho

životnú úroveň, ktorá je niekoľkonásobne vyššia ako matkina. Z rozsudku vyplýva len jedno a síce,
že potreby detí má opäť hradiť len matka bez ohľadu na to, že táto zo zdravotných dôvodov nemôže
pracovať. Navrhla preto napadnutý rozsudok zmeniť a zvýšiť mesačné výživné od 29.06.2021 na mal.
C. zo sumy 80 eur na sumu 160 eur a na mal. A. zo sumy 60 eur na sumu 140 eur, a od 01.07.2023 na
mal. C. na sumu 210 eur a na mal. A. na sumu 190 eur.

6. Otec vo vyjadrení k podanému odvolaniu považoval napadnutý rozsudok za správny a navrhol ho
potvrdiť, pričom odkazuje na svoje skoršie vyjadrenia. Uviedol, že matka sa odvoláva len na svoje
zdravotné problémy a neberie vôbec do úvahy jeho reálne možnosti a schopnosti , neberie do úvahy
obmedzenia vo vzťahu k výkonu jeho pôvodnej profesie tesára zo zdravotných dôvodov. Jeho majetkové

pomeryhodnotíakokebyotecbolvýlučnýmvlastníkomrodinnýchdomovapriľahlýchpozemkovamohol
s nimi disponovať podľa svojej úvahy. Otec je však v skutočnosti len spoluvlastníkom spolu so svojimi
sestrami v podiele 1/3 a od spoluvlastníčok nemôže požadovať, aby nehnuteľnosti predali hlboko pod
tržnú cenu. Nehnuteľnosti ponúkli na odpredaj cez realitnú kanceláriu, ale zatiaľ sa predaj nepodarilo
uskutočniť a ak sa aj ukutoční, nezostane mu veľa finančných prostriedkov, nakoľko by si musel riešiť

otázku nového bývania. Matkou navrhnuté výživné by bolo pre neho likvidačné. Nemá žiadne úspory
a naopak spláca dlhy. Zároveň poukazuje na tvrdenia matky, že potreby maloletých detí financuje z jej
úspor, o existencii ktorých nepredložila nikdy žiaden doklad a otázkou je, kde matka zobrala takéto
úspory, ak súdu uvádza, že všetky náklady na deti, minimálne päť rokov pred rozvodom znášala sama,
pričom manželstvo bolo rozvedené v auguste 2020 a od októbra 2021 je práceneschopná. Pokiaľ matka

tvrdí, že náklady otca nezodpovedajú jeho príjmu, potom aj v prípade matky náklady nezodpovedajú jej
príjmu, otec má informácie, že matka si zarába pečením zákuskov a má dokonca ponuku na internete.

7. Okresná prokurátorka vo vyjadrení k podanému odvolaniu mala za to, že súd prvej inštancie riadne
zistil skutočný stav a riadne posúdil zmeny pomerov, ktoré u účastníkov konania nastali, súd sa však

nie v úplnej miere vysporiadal s nadštandardnými majetkovými pomermi otca v podobe vlastníctva resp.
spoluvlastníctva značného množstva nehnuteľností, na ktoré aj prokuratúra opakovane poukazovala
a taktiež s námietkou týkajúcou sa výdavkov otca, ktoré nemajú prednosť pred vyživovaciu povinnosťou
a nemožno ich považovať za odôvodnené ako alkohol a cigarety, i napriek tomu má prokurátorka zato, že predmetné nedostatky nemajú vplyv na správnosť výroku, ktorým súd výživné zvýšil. Navrhla
rozsudok ako vecne správny potvrdiť, alternatívne zvýšiť výživné zo sumy 80 eur na maloletého C. na
sumu 150 eur a zo sumy 60 eur na maloletého A. na sumu 120 eur mesačne.

8. Matka v odvolacej replike zotrvávala na podanom odvolaní. Pripomenula, že prokurátor Generálnej
prokuratúry SR k dovolaniu matky poukazoval na potrebu prihliadnuť nielen na skutočné príjmy otca
zo zamestnania, ale aj jeho majetkové pomery s tým, že efektívnejšie hospodárenie s nehnuteľnosťami
nachádzajúcimi sa v jeho spoluvlastníctve, ich možný prenájom, prípadne predaj podielov sú spolu so

vzdaním sa výdavkov na alkohol a cigarety spôsobilé ovplyvniť možnosti otca podieľať sa na výživnom
vyššou sumou. Poukázala na rozporuplnosť vyjadrenie okresnej prokurátorky k jej odvolaniu, keďže
na jednej strane považuje rozsudok za vecne správny, ale súčasne vytýka súdu, že sa nevysporiadal
s nadštandardnými majetkovými pomermi otca, ani jeho výdavkami, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a
navyše je v rozpore s vyššie uvedeným stanoviskom nadriadenej prokuratúry, keďže neboli odstránené
vytýkané nezrovnalosti. Pre súd i prokurátora je nepodstatné, že matka žije s deťmi na hranici chudoby,

podstatné je iba to, aby bol otec finančne a majetkovo zabezpečený.

9. Matka namieta aj tvrdenia otca vo vyjadrení k odvolaniu, otec k svojim tvrdeniam predložil jediný
dôkaz a to potvrdenie o príjme od zamestnávateľa a lekársku správu o zdravotnom stave z roku 2017,
ktorý už bol zohľadnený v pôvodnom rozhodnutí. Matka nesúhlasí s tvrdením otca, že nebrala do úvahy

jeho obmedzenia vo vzťahu k pôvodnej profesii – tesár. V rámci dokazovania matka preukazovala
skutočné a reálne možnosti ako aj schopnosti otca aj v odbore vodič, skladník, ktorú prácu vykonáva
v súčasnosti s odmenou oficiálne pod hranicou minimálnej mzdy. Pokiaľ ide o vlastníctvo otcových
nehnuteľností, k predaju už mohlo dôjsť, ale otec tento predaj neustále bojkotuje. Pokiaľ ide o vytýkané
úspory, matka ešte na začiatku súdneho konania, keď zostala práceneschopná, uviedla, že má nejaké

malé úspory, ktoré si odkladala z príjmu na horšie časy, avšak tieto úspory čoskoro minula a následne jej
príjem pozostával len z nemocenských dávok, neskôr invalidného dôchodku, čo opakovane pri výsluchu
uviedla. Keďže otca nezaujímala finančná situácia detí ( naopak, spočiatku matke nehradil ani výživné
na deti, musela sa obracať o pomoc najmä na svoju rodinu), žiadne úspory nemá. Nie je v silách matky
z tohto výživného zabezpečiť oprávnené potreby maloletých detí.

10. Otec v odvolacej duplike uviedol, že matka nemôže mať vedomosť o tom, či sa on zúčastňuje kontrol
u odborných lekárov a ako rehabilituje. Jeho zamestnávať vie o otcových obmedzeniach v práci, a tomu
zodpovedá jeho pracovné zaradenie aj plat. Nie je pravda, že predaj nehnuteľností, ktoré otec vlastní
v podiele 1/3 úmyselne bojkotuje, aktuálne sa čaká na predaj nehnuteľností. Otec tiež poukázal na to,

že matke z vyporiadania BSM manželov už v júni a v auguste 2024 vyplatil sumu 1.864 eur, v októbri
2024 malo dôjsť k tretej splátke. Peniaze si vypožičal od rodiny a po predaji nehnuteľností ich musí
vrátiť. Otec je toho názoru, že nie jeho zavinením žijú deti na hranici chudoby. To, že matka maloletých
nepracuje zo zdravotných dôvodov a má len invalidný dôchodok, nie je jeho chybou.

11. V priebehu odvolacieho konania matka doručila ďalšie podania, v ktorých informovala, ako sa vyvíja
predaj nehnuteľností v spoluvlastníctve otca. Pokiaľ ide o sumy vyplatené matke titulom vyporiadania
BSM, matka považuje za neseriózne zo strany otca, aby výživné na maloleté deti spájal s tým, čo má
vyplatiť a vyplatil matke v rámci vyporiadania BSM na základe uzatvoreného zmieru. Uvedené konania
spolu nesúvisia, pričom matka poukazuje na to, že otec nemal problém finančnú náhradu matke vyplatiť

napriek ním deklarovaným príjmom. Matka pritom časť vyplatenej sumy použila na nákup školských
potrieb, oblečenia a obuvi pre deti a splatila nejaké pôžičky od rodiny, ktoré si brala v núdzi. Poukázala na
to, že jej finančná situácia sa zhoršuje, nie je možné, aby sa v súčasnosti zamestnala, pretože v takom
zdravotnomstavejuniktonezamestnáatoaninadohodu.Dňa26.11.2024sapodrobilaoperáciidruhého
bedrového kĺbu a od 30.11.2024 je doma, pričom musí dôkladne zvažovať, čo má uhradiť ako prvé

a ako pokrývať potreby detí, ktoré stále narastajú. Otec nemá záujem jeho finančnú situáciu zlepšiť, táto
situácia mu vyhovuje.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), vzhľadom k potrebe zopakovania a doplnenia dokazovania
nariadil v zmysle § 385 ods. 1, v spojení s § 383 CSP vo veci pojednávanie, na ktorom zopakoval
a doplnil dokazovanie a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie
je treba vzhľadom na zistený skutočný stav veci zmeniť.13. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým
deťom ( resp. k maloletému A. a medzičasom plnoletému C..) s účinnosťou od 29.06.2021. Predmetom

odvolacieho konania s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku a argumenty matky predostreté
v odvolacom konaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď zvýšil otcovi vyživovaciu
povinnosť počnúc dňom 01.07.2023 na syna C. zo sumy 80 eur na 140 eur mesačne a na syna A. zo
sumy 60 eur na 100 eur mesačne a zároveň uložil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach aj nedoplatok
na zročnom výživnom.

14.Plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,ktorátrvádočasu,kýmdeti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možnostíamajetkovýchpomerov.Dieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.Každýrodičbez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa,

alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

17. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
18. V zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine práve zmena pomerov predstavuje hmotno-právnu

podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Súd preto zameral
dokazovanie na skúmanie, či a ako sa zmenili pomery na strane jednotlivých účastníkov konania, a či
ku dňu podania návrhu na zvýšenie výživného na súd boli už pomery oproti stavu v čase posledného
rozhodovania o výživnom do takej miery zmenené, že možno hovoriť o podstatnej zmene pomerov
odôvodňujúcej zvýšenie výživného. Pôvodná úprava výživného bola vykonaná rozsudkom Okresného

súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 11P/12/2020 - 51 zo dňa 18.08.2020, ktorým bola na čas po rozvode
manželstva schválená dohoda rodičov o zverení troch maloletých detí do osobnej starostlivosti matky
a otec bol zaviazaný mesačne prispievať na výživu mal. B. sumou 100 eur, na výživu mal. C. sumou
80 eur a na výživu mal. A. sumou 60 eur. V čase rozhodovania súdu mala B. 17 rokov, bola študentkou
strednej odbornej školy, mal. C. mal 13 rokov, navštevoval Spojenú školu v E. a mal. A. mal 5 rokov,

navštevoval materskú školu v E., výdavky detí súvisiace so školou predstavovali spolu na všetky deti
220 eur, mimo toho deti mali bežné výdavky primerané veku. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemali.
Matka pracovala ako predavačka u zamestnávateľa I. E. s priemerným čistým príjmom 721,41 eur a
poberala rodinné prídavky na tri deti v sume 74,85 eur a daňový bonus. Otec bol zamestnaný v E. H. E.
s čistým mesačným príjmom v sume 509 eur, žil v rodinnom dome.

19. Dňa 29.06.2021 podala matka na súd predmetný návrh na zvýšenie výživného na oboch synov
a to od podania návrhu dôvodiac tým, že u maloletého C. došlo k zvýšeniu nákladov v súvislosti so
zhoršeným zdravotným stavom (skolióza, nutnosť rehabilitácií, plávania a kvalitnej výživy), u maloletého
A. k nárastu nákladov dôjde nástupom na základnú školu v septembri 2021 a tiež i u neho matka musí

riešiť zdravotné problémy, s ktorými súvisí nárast nákladov ( časté ochorenia na angínu, z dôvodu čoho
musí podstúpiť operáciu mandlí). Otec súhlasil iba so zvýšením výživného na 180 eur na oboch chlapcov
spolu, vyššiu sumu považoval za presahujúcu jeho možnosti a schopnosti.20. Doplnením dokazovania a porovnaním rozhodných skutočností existujúcich v čase posledného
rozhodovania o výživnom a súčasných bolo zistené, že došlo k takým podstatným zmenám pomerov
účastníkov konania, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného.

21. Bolo preukázané, že matka v čase začatia tohto konania naďalej tak ako v čase posledného
rozhodovania súdu pracovala ako predavačka u spol. I. E., až kým nebola nútená pomer ukončiť zo
zdravotných dôvodov. Podľa potvrdenia jej zamestnávateľa dosahovala v období od augusta 2020 do
júla 2021 priemerný čistý príjem 828 eur, v období od januára 2021 do decembra 2021 vo výške

606,61 eur, pričom jej v tomto období bola vyplatená náhrada príjmu pri dočasnej PN od 20.10.2021
do 29.10.2021 vo výške 143,18 eur. Od 30.10.2021 vyplácala matke nemocenské Sociálna poisťovňa,
ktorá jej priznala za dočasnú PN denne sumu 17,12 eur, práceneschopnosť jej skončila po roku dňa
16.10.2022 a matka bola uznaná invalidnou s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
60% v porovnaní so zdravým človekom. Bolo preukázané, že matka dlhodobo trpí koxatrózou, je od r.
2021 aktívne liečená v ortopedickej ambulancii s odporúčaním kľudového režimu, užívaním analgetík,

rehabilitácie, hydroterapie, kúpeľnej liečby. Vzhľadom k tomu, že nemohla nastúpiť do práce (príprava na
operáciu, chôdza o barlách), po skončení pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov sa zaevidovala
na ÚPSVaR v evidencii nezamestnaných a do 02.06.2022 poberala podporu v nezamestnanosti, od
01.06.2022 jej bol priznaný invalidný dôchodok čo je odvtedy jej jediný príjem. Výška invalidného
dôchodku v sume 221,90 eur jej bola postupne zvýšená na 248 eur, na 274,40 eur, na 284,30

eur a naposledy vo výške 290,30 eur mesačne od 01.01.2025, okrem tohto dôchodku v SR poberá
invalidný dôchodok z ČR je v sume 102,93 eur mesačne. Mimo toho má len prídavky na deti. V
súvislosti s hospitalizáciou a operáciou bedrového kĺbu matke vzniklo množstvo výdavkov ( kúpa
zdravotných pomôcok, liekov, platby cestovného na vyšetrenia), pričom jej zdravotný stav napokon
vyžadoval aj operáciu druhého bedrového kĺbu, ktorú podstúpila v novembri 2024. Matka poukázala na

svoju pretrvávajúcu ťaživú finančnú situáciu. Uviedla, že keď je vo finančnej tiesni, požičia jej peniaze
dcéra, ktoré jej potom vráti. Tvrdenie otca, že matka si privyrába pečením zákuskov nemal súd v konaní
preukázané. Matka uviedla, že je pravda, že občas pečie, je to jej koníček, robí to ale bezodplatne ( za
úhradu energii) ako revanš pre kamarátky, ktoré ju vecne podporujú v núdzi potravinovými balíčkami.
Ohľadommajetkovýchpomerovmatkybolozistené,žejevlastníčkourodinnéhodomuvE.sospoločným

dvorom,ktorýzakúpilanaúvervovýške40.000eur,tentosplácapo493eurmesačne,mátiežpôžičkuod
sesternice(9.500eur),ktorejsplátkuvovýške150eurmesačneaktuálnealenespláca.Kjejpravidelným
mesačným výdavkom patrí elektrina 50 eur, plyn 73 eur, TV a internet 10,44 eur, telefón 40 eur, lieky
50 eur, ročne platí daň 35 eur, poistenie domu 110 eur, poistenie auta 70 eur, drogéria 50 eur, servis
kúrenia 150 eur, cestovné k lekárovi 60 eur, cestovné do nemocnice 90 eur.

22.Nastranematkytakbolotrebakonštatovaťpodstatnúzmenupomerovspočívajúcuvpoklesepríjmov
od novembra 2021, kedy sa jej dovtedajšie príjmy v priemernej čistej mesačnej výške cca 828 eur znížili
v dôsledku dlhodobej práceneschopnosti, začala poberať iba nemocenské dávky v priemernej mesačnej
výške cca 359 eur ( pri 21 pracovných dňoch x 17,12 eur), čo je pokles príjmov viac než o polovicu

a príjem v obdobnej výške následne už poberala aj po priznaní invalidného dôchodku. Vzhľadom na typ
a závažnosť zdravotného problému nie je objektívne možné požadovať od matky dosahovanie príjmov
vlastnou prácou ako v minulosti.

23. Pokiaľ ide o maloletého A., tento nastúpil od septembra 2021 do základnej školy, aktuálne je žiakom

3. ročníka, čím sa zvýšili jeho výdavky v súvislosti s návštevou školy, družiny, stravovania atď., zhoršil
sa jeho zdravotný stav, čo vyústilo k výdavkov v súvislosti s hospitalizáciou a operáciou nosných mandlí,
došlo u neho tiež k zápalu okostice zubov, liečba si vyžiadala viaceré platené zákroky u zubára (január
2022, marec 2022 za cca 60 eur) a ochorenie viedlo k celkovému zhoršeniu chrupu s potrebou opraviť
vzniknuté zubné kazy, čo stálo cca 100 eur a k tomu poplatok za prehliadky a röntgen 25 eur. Pribudli mu

náklady v súvislosti s mimoškolskou činnosťou ( futbal). Výdavky na mal. A. súvisiace so školou matka
vyčíslila ako náklady na školu 20 eur, strava 30 eur, ročne školské potreby 150 eur a školský klub 50
eur, tepláková súprava a komplet do školy 50 eur, v lete bol na dennom tábore za 50 eur, mimo toho má
výdavky na ošatenie, stravu, hygienu, voľnočasové aktivity. Otec mu dal k Vianociam 2023 oblečenie.

24. Pokiaľ ide o syna C., u neho prudkým rastom došlo k vychýleniu chrbtice, ktorý problém lekár
diagnostikoval v marci 2021 a doporučil to riešiť rehabilitáciou, plávaním, výživou mliečnymi produktami
a zvýšeným príjmov vitamínov, čo predstavuje zvýšené náklady, ktoré v čase posledného rozhodnutia
neboli zohľadnené. C. od septembra 2022, teda počas prebiehajúceho súdneho konania, nastúpil naŠpeciálnu spojenú školu v E. a učí sa za maliara, čím tiež prišlo k nárastu jeho výdavkov a to na cestovné
do školy ( 30 až 35 eur mesačne), a okrem nákladov na školské potreby aj mal náklady na pracovnú
obuv, pracovný odev, hygienické potreby a pod. vo výške 70 eur, ktoré nevyhnutne potrebuje pre svoju

prax ako maliar. Aj C. má zvýšené výdavky na opravu chrupu (cca 170 eur, k tomu 16 eur za anestéziu),
dentálnu hygienu (55 eur). Matka školské potreby na C. vyčíslila na sumu 150 eur, pracovný odev 70
eur, rodičovské 10 eur, mimo toho má výdavky na ošatenie, stravu, hygienu, voľnočasové aktivity. C. si
brigádne privyrába roznášaním letákov, peniaze mu slúžia ako vreckové, týmto spôsobom si našetril na
bicykel. Otec mu dal k Vianociam 2023 sumu 50 eur.

25. V priebehu súdneho konania sa výdavky na deti mierne menili a tieto výdavky naposledy matka
špecifikovala v písomnom podaní zo dňa 25.01.2025 v spojení s podaním zo dňa 02.03.2025. Matka
poukázala na zvyšovanie nákladov na výživu detí v súvislosti s postupom do vyšších ročníkov školy.
Starší syn C. nadobudol dňa XX.XX.XXXX plnoletosť, aktuálne navštevuje 3. ročník strednej školy v
Senici, maloletý syn A. navštevuje 3. ročník ZŠ v E.. Obaja synovia naďalej majú zdravotné problémy,

ktoré matka už skôr uvádzala a predkladala o nich dôkazy od roku 2021 až po rok 2024, majú tiež
sústavné problémy so zubami. U plnoletého C. celková liečba všetkých zubov trvá dlho a celkovo môže
predstavovať aj sumu 500 eur, naďalej tiež potrebuje rehabilitácie z dôvodu skoliózy, čo si však matka
momentálne z dôvodu nízkeho príjmu nemôže dovoliť a rieši to iba výživovými doplnkami.

26. Na strane otca bolo preukázané, že je vyučený tesár, v tomto odbore ale už nepracuje. Od roku 2005
do konca roku 2019 pracoval u zamestnávateľa E. E.. E. G., ako tesár a vodič nákladného aj osobného
vozidla, kde zarábal cca 700 eur. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 19.02.2020 je ( tak ako v čase
posledného rozhodovania o výživnom) zamestnaný v stavebninách E.. H. E.. E. ako šofér skladník na
plný úväzok za hrubú mzdu 700 eur mesačne. Robí rozvoz stavebného materiálu a výdaj materiálu zo

skladu, do práce dochádza autom ( náklady cce 25 eur). Podľa potvrdenia zamestnávateľa je otcova
čistápriemernámesačnámzdacca568eur,resp.vr.2024cca616eur,od16.12.2024do13.01.2025bol
práceneschopný. Zamestnávateľ mu, podľa vyjadrenia otca, dáva na Vianoce napr. 100 alebo 200 eur.
Súdu otec uviedol, že s pracovným vozidlom ešte niekedy, cca raz týždenne jazdí pomimo, takže občas
mu niekto dá 20, či 10 eur. Matka v konaní poukazovala na to, že výška príjmu otca podľa predložených

potvrdení zamestnávateľa je fakticky totožná bez ohľadu na počet odpracovaných dní v príslušnom
mesiaci, ktorú skutočnosť na výzvu súdu však zamestnávateľ objasnil tým, že ak mal v konkrétny mesiac
uvedené ako odpracovaných menej dní, zvyšok boli buď sviatky alebo čerpal dovolenku, o čom zaslal
súdu mzdový list.

27. Otec sa odvolával na svoj zdravotný stav, pričom súd mal z predloženej prepúšťacej lekárskej
správy preukázané, že otec ešte v auguste 2018 bol štyri dni hospitalizovaný, kedy podstúpil operáciu
krčnej chrbtice. Na margo svojho aktuálneho nízkeho príjmu súdu uviedol, že zamestnávateľ vie o jeho
zdravotných obmedzeniach v práci a tomu zodpovedá aj jeho pracovné zaradenie a následne i plat,
na dotaz súdu uviedol, že niekedy ho tá krčná chrbtica bolí. Svoj aktuálny zdravotný stav alebo

svoje tvrdenie o dlhodobých zdravotných problémoch otec súdu ničím nepreukázal, nedoložil žiadne
potvrdenie od lekára o pretrvávajúcich problémoch, prípadne o pracovných obmedzeniach z dôvodu
zhoršeného zdravotného stavu, ani o tom, či a akú liečbu alebo rehabilitáciu podstupuje. Keďže zo
žiadneho dôkazu tak nevyplýva, že by mal zdravotné obmedzenia pri výkone práce, súd mal preto za
preukázané, že otcovi nič nebráni riadne pracovať a využívať plne svoje schopnosti a možnosti. Podľa

vyjadrení otca, tento nemá žiadny iný príjem okrem vyššie uvedeného, a z jeho postoja vyplýva, že
si lepšie platené zamestnanie ani nehľadá. Pred súdom sa vyjadril, že aktuálne dosahovaný príjem
síce podľa jeho názoru nezodpovedá jeho možnostiam, ale jemu to tam vyhovuje, nenarobí sa, pracuje
s páčkami a má to blízko domu. Uviedol, že občas sa na nejakú prácu pýta, ale nič mu časovo ani inak
nevyhovuje.

28. Podľa matkou predložených aktuálne dostupných ( z 28.02.2025) ponúk na portáli „C.“ adekvátnych
vzhľadom na otcom doposiaľ vykonávané zamestnania a získanú prax by otec v porovnateľnom
ponúkanom zamestnaní mohol dosahovať príjem nad 1.000 eur brutto ( napr. pri aktuálne ponúkanej
pozícii skladníka v spol. J. K. E. K. by mohol dosahovať mesačný príjem brutto 1.000 eur, s odmenami

za prácu nadčas 1,50 eur/hod., odmenou za dochádzku 50 eur mesačne, polročnou odmenou 350
eur, príspevkom na dopravu a so zabezpečeným výhodným stravovaním, alebo na ponúkanej pozícii
operátora skladu v L. E. L. M. s miestom výkonu Senica by mohol dosahovať brutto príjem cca 1.360
eur bez ročného bonusu a ďalšie).29. Ohľadom otcových majetkových pomerov bolo zistené, že podľa LV č. XXX pre kat. úz. F. okres
Myjava je spoluvlastníkom v 1/3 nehnuteľností, pozostávajúcich z dvoch rodinných domov, jeden je

dvojposchodový s 5 izbami, druhý je dvojizbový, v areáli hospodárskeho dvora sa nachádza maštaľ,
veľká murovaná stodola, senník, vodná plocha, pálenica a záhrada o výmere okolo 3.400 m2 so sadom.
Uvedené nehnuteľnosti užíva výlučne otec, nakoľko obe jeho sestry ako podielové spoluvlastníčky
majú vlastné bývanie. Okrem toho je otec podľa vyše 30 listov vlastníctva podielovým spoluvlastníkom
viacerých pozemkov rôzneho druhu ( orná pôda, lesný pozemok, trvalý trávnatý porast) a rôznej veľkosti

podielov v kat. území F., nehnuteľnosti nadobudol dedením. Z dokazovania vyplynulo, že v decembri
2024 došlo k predaju jeho rodičovského domu, v ktorom dovtedy býval, pričom za jeho podiel vo výške
1/3 obdržal podľa jeho tvrdenia a predloženého výpisu z bankového účtu kúpnu cenu 99.330 eur, ktorá
bola otcovi prevedená na účet dňa 31.12.2024 ako notárska úschova. Zároveň otec preukázal, že
následne za účelom zabezpečenia svojho bývania si kúpil za cenu 86.450 eur do výlučného vlastníctva
nehnuteľnosti v obci E. zapísané na LV č. XXX a to rodinný dom so samostatnou garážou a súvisiacimi

pozemkami ( zastavané plochy a nádvoria). Podľa vyjadrenia otca ide o dvojizbový dom o rozlohe
60m2 s kuchyňou, obývačkou a spálňou. Ako lokalitu si zvolil E., aby bol deťom blízko. Z predloženej
fotodokumentácie domu, do ktorého sa má nasťahovať od 01.02.2025 vyplýva, že ide o priestranný,
riadne zariadený a ihneď obývateľný dom s upraveným dvorom. Otec poukázal na to, že ho bude
musieť dať zatepliť ( pripojil cenovú ponuku vyhotovenú otcovi stavebnou firmou, ohľadom takýchto prác

odhadovaných na 6.400 eur), predložil súdu tiež doklad o zakúpení televízora do nového domu za 427
eur a o poplatku za predĺženú záruku naň vo výške 72 eur, tiež ho čaká oprava vozidla Renault Thália
r. výr. 2004 za cca 1.280 eur. Otec zostáva naďalej spoluvlastníkom zvyšných pozemkov ( orná pôda,
lesný pozemok, trvalý trávnatý porast) v kat. území F., ktoré zatiaľ predávať nehodlá. Poukázal na to,
že matke detí vyplatil titulom vyporiadania BSM 3 x po 1.864 eur, uvedené sumy mu poskytli sestry ako

pôžičku a musel ju po predaji domu splatiť, naďalej spláca úver vo výške 70 eur, súdu tiež preukázal, že
uhradil 800 eur za vypracovanie geometrického plánu. Ohľadom svojich výdavkov na bývanie uviedol,
že do tohto času stále býval v rodičovskom dome, kde platil elektrinu 40 eur, na druhom dome 7,5 eur
mesačne, telefón 36 eur, stavebné sporenie 70 eur, digi TV 13,60 eur, benzín okolo 40-50 eur mesačne,
ročne daň z nehnuteľnosti 128 eur a odvoz smetí 28 eur. Svoje náklady v novom bývaní zatiaľ nepozná,

keďže sa tam ešte len nasťahuje. V konaní bolo preukázané, že otec fajčí a kupuje si pivo, otec uviedol,
že za cigarety platí týždenne asi 35 eur a za pivo asi 10 eur týždenne ( čo je za mesiac približne 180 eur),
súdu síce uviedol, že sa snaží cigarety a pivo obmedzovať, uvedené tvrdenie bližšie nekonkretizoval.
Ďalej otec poukázal na to, že v januári 2025 dal dcére B. sumu 2.000 eur na kúpu motorového vozidla, čo
dcéra B. však poprela a otec súdu nepredložil o tom žiadny relevantný dôkaz. Otec tiež predložil súdu

pokladničné doklady, tvrdiac, že ide o veci, čo deťom zakúpil v priebehu roku 2024 nad rámec výživného.
Pokiaľ ide o výšku výživného otec uviedol, že napriek tomu, že došlo u neho k predaju nehnuteľností
a k získaniu finančných prostriedkov, tieto použil na zabezpečenie vlastného bývania, ktoré potrebuje
ešte úpravy a dokúpenie rôznych spotrebičov, tiež na vrátenie pôžičiek a teda jeho finančná situácia sa
nezmenila, preto zotrvával na tom, že rozsudok je správny a navrhol ho potvrdiť.

30. Pokiaľ ide o rozsah osobnej starostlivosti otca o deti, rozsudkom zo dňa 30.03.2021 súd schválil
dohodu rodičov tak, že upravil styk otca s deťmi každú párnu sobotu od 13.00 hod. do 19.00 hod. a každú
nepárnu stredu od od 16.30 do 18.30 hod.. Otec uviedol, že sa s nimi stretáva v dňoch podľa súdneho
rozhodnutia, čo matka v podstate potvrdila i keď upresnila, že deti k otcovi chodia v menšom rozsahu

než je aktuálna súdna úprava, matka ich nechce nútiť ani ich nechce zaťahovať do rodičovských sporov.
Ohľadom prípadných vecných plnení otec uviedol, že k Vianociam mal. A. kúpil oblečenie a lego, starší
syn C. oblečenie nechcel, tak mu dal 40 eur.

31. Porovnaním a vyhodnotením okolností rozhodujúcich pre určenie výšky výživného na deti v čase

posledného rozhodovania súdu o výživnom a aktuálnych okolností dospel aj odvolací súd zhodne so
súdom prvej inštancie k záveru, že medzičasom nastala podstatná zmena pomerov na strane účastníkov
konania, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného, nestotožnil sa však s viacerými úvahami a postupom
prvoinštančného súdu pri určovaní zvýšeného výživného. Odvolací súd mal za to, že prvoinštančný súd
dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým záverom a vec aj nesprávne

právne posúdil, keď pochybil pri interpretácii ustanovenia § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

32. V prvom rade bolo treba posúdiť, kedy nastala taká zmena pomerov, v zmysle ustanovenia
§ 78 Zákona o rodine, ktorá predstavuje hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúcehosúdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností,
ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch
účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Súd musí preto podrobne

skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s
aktuálnymi pomermi, predovšetkým teda dôsledne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane
dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek,
zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti
so školskou dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými

voľnočasovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať zistené aktuálne
schopnosti, možnosti a majetkové pomery s konkrétnymi pomermi zistenými v čase posledného
rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k
zmene pomerov nedošlo a to v súvislosti s príjmami rodičov dieťaťa, počtom ich vyživovacích povinností,
osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti,
pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu práce a podobne. Majetkové pomery treba posudzovať

komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu a jednak jeho životný
štandard, ktorým sa prezentuje navonok.

33. Judikatúra súdov sa ustálila na tom, že už samotné uplynutie času spôsobuje nárast bežných
výdavkov dieťaťa a zvyčajne uplynutie minimálne troch rokov od poslednej úpravy výživného tak možno

považovať za podstatnú zmenu na strane dieťaťa, odôvodňujúcu zvýšenie výživného, podobne sa
posudzuje i nástup dieťaťa do školy ( či materskej, základnej, strednej, vysokej), s ktorým sú spravidla
spojené vyššie výdavky, ako tomu bolo preukázané aj v danom prípade u oboch detí. Z dokazovania
je zrejmé, že v priebehu konania od júna 2021 doposiaľ dochádzalo k viacerým zmenám v pomeroch
všetkých účastníkov konania a bolo treba vyhodnotiť, ktoré z týchto zmien boli také podstatné, že ich

možno považovať za dôvod na zmenu výživného. Odvolací súd ustálil niekoľko takýchto medzníkov,
ktoré odôvodnili zvýšenie výživného.

34. V prejednávanej veci ide o prípad, kedy matka podala návrh na zvýšenie výživného po uplynutí
ani nie jedenástich mesiacov po určení pôvodného výživného, ktoré bolo určené rodičovskou dohodou.

Ako dôvod uviedla zhoršenie zdravotného stavu oboch detí a s tým zvýšené náklady. Ohľadom
maloletéhoC.matkapredložilalekárskusprávuortopédazodňa25.03.2021,zktorejvyplýva,žemubola
diagnostikovanú skolióza a doporučené pravidelné rehabilitácie, plávanie, mliečne produkty, dostatočná
výživa a príjem vitamínu D a vápnika. Matka preukázala síce ceny vstupného na mestskej plavárni ( 3,50
na hodinu, alebo 6 eur na dve hodiny), ale z jej vyjadrení vyplýva, že C. plávať nechodí a nerehabilituje,

pretože si to matka nemôže dovoliť, zároveň nebolo ničím preukázané, aké približné náklady by si
rehabilitácia C. vôbec vyžadovala. I keď teda k diagnostikovaniu chybného držania tela u maloletého C.
došlo v čase pred podaním návrhu na zvýšenie výživného a zároveň po poslednom rozhodnutí súdu
o výživnom, neboli preukázané výdavky maloletého s tým spojené, ktoré by bolo možné vyhodnotiť
ako také, ktoré predstavujú podstatnú zmenu pomerov. Diagnostikovanie skoliózy, ani vyššie uvedené

odporúčania lekára pre ich všeobecný charakter nie sú samé osebe takou podstatnou zmenou pomerov,
ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného ku dňu podania návrhu matkou, teda ku dňu 29.06.2021,
keď navyše súd musel vziať do úvahy príliš krátke časové obdobie, ktoré uplynulo od poslednej úpravy
výživného. Podstatnou zmenou pomerov na strane C. však bol jeho nástup na strednú školu, ku ktorému
došlo počas súdneho konania a to od septembra 2022, kedy mu preukázateľne stúpli náklady na školské

potreby a pomôcky, oblečenie, stravné aj dochádzku.

35. Pokiaľ ide o maloletého A., matka návrh na zvýšenie výživného zdôvodňovala hlavne nástupom
maloletého do prvej triedy ZŠ ( kedy bolo nutné nakúpiť školské potreby a pomôcky, oblečenie, uhrádzať
školské obedy a družinu, pribudli výdavky na mimoškolské aktivity), ktorá skutočnosť však nastala až

v priebehu konania a to v septembri 2021, preto takisto u A. nebol dôvod zvýšiť výživné spätne ku dňu
podania návrhu na súd, ale až od septembra 2021. Zároveň treba doplniť, že zhoršenie zdravotného
stavu u maloletého A., ktorým matka tiež v návrhu argumentovala, nebolo podložené ku dňu začatia
konania žiadnymi dôkazmi o takom zvýšení jeho nákladov, ktoré by zakladali dôvod na zvýšenie
výživného už ku dňu podania návrhu teda k 29.06.2021, a zároveň aj u maloletého A. súd musel vziať

do úvahy príliš krátke časové obdobie, ktoré uplynulo od poslednej úpravy výživného.

36. Okrem opísaných zmien pomerov na strane oprávnených detí súd v konaní zistil aj podstatné zmeny
v pomeroch rodičov. Za podstatnú zmenu pomerov predovšetkým bolo treba považovať veľmi výraznýpokles príjmu matky od novembra 2021, ku ktorému celkom nepochybne došlo z objektívnych dôvodov,
kedy sa matkin dovtedajší príjem cca 828 eur pre vážne zdravotné problémy znížil na cca 359 eur,
a práve táto dramatická zmena príjmov znamená nutnosť k uvedenému času výrazne zvýšiť podiel otca

na výžive detí, ktorú už matka nemôže uhrádzať, keďže od uvedeného obdobia už matka viac nemohla
riadne zarábať a nakoniec jej bol priznaný invalidný dôchodok aktuálne poberaný v celkovej výške cca
393 eur. Táto radikálne znížená schopnosť a možnosť matky vyživovať svoje deti musela byť takisto
premietnutá do zvýšenia výživného, pričom sa týkala rovnako oboch detí.

37. Napokon v priebehu súdneho konania nastala aj ďalšia podstatná zmena pomerov, spočívajúca
v tom, že rodičom zanikla od 01.07.2023 vyživovacia povinnosť k najstaršiemu dieťaťu a to dcére B.,
ktorá nadobudla schopnosť sama sa živiť. Otec tak od uvedeného dátumu neplatí na dcéru výživné
v sume 100 eur, čím sa zvýšila možnosť prispievať viac na zvyšné dve deti, ktoré sú ešte na neho
odkázané výživou. Bolo preto namieste vyživovaciu povinnosť zvýšiť na obe deti aj od uvedenej doby.

38. Pri posudzovaní konkrétnych možností a schopností rodičov súd vychádzal u matky ako bolo
už vyššie spomenuté, z jej obmedzení vyplývajúcich z nepriaznivého zdravotného stavu a z reálne
dosahovanéhopríjmu,ktorýmjeinvalidnýdôchodok,berúcdoúvahypreukázanévýdavkynadomácnosť
a ďalšie nevyhnutné výdavky vrátane vlastných zvýšených nákladov súvisiacich s jej operáciami, liekmi
arehabilitáciami.Súdpretouzavrel,žematkaodpoklesujejpríjmuužniejeschopnáprispievaťnakaždé

z detí sumou vyššou než zákonným minimom v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine, čo predstavuje ku
dňu tejto zmeny, teda k 01.11.2021, sumu 29,87 eur, aktuálne 37,53 eur. Časť výživy každého z detí je
uhrádzaná zo štátnych sociálnych dávok ( rodinné prídavky v roku 2021 boli v sume 25,50 eur, aktuálne
60 eur) a zvyšok musí zabezpečiť otec, ktorému nič nebráni plne využívať svoj zárobkový potenciál.

39. U otca bolo v danom prípade namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov, kedy súd u osoby
povinnej platiť výživné neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase
vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný
(potencionálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého
vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Zásada, že nerozhodujú

skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti plynie
z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky svoje sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí
avyvarovalisakaždéhokonania,ktorémánegatívnydopadnamožnosťzabezpečeniavýživydetí.Tento
princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych
príčin ním nezavinených), vzdáva možnosti výhodnejšieho zamestnania s vyšším príjmom a dobrovoľne

zotrváva v zamestnaní menej výhodnom, kde dosahuje nižší príjem. Vychádzajúc z vyššie uvedeného
právneho názoru je v prejednávanej veci zrejmé, že na strane povinného otca nemožno prihliadať len na
jeho skutočné príjmy dosahované v čase vyhlásenia rozsudku, teda mzdu vo výške 616 eur netto, resp.
vo výške 542 eur, ktorú dosahoval ku dňu zvýšenia výživného v roku 2021, ale treba vychádzať z jeho
potencionálnych príjmov. Pokiaľ otec môže vykonávať prácu skladníka a vodiča u svojho aktuálneho

zametnávateľa, nič mu nebráni, aby takú istú alebo obdobnú prácu vykonával pre iného zamestnávateľa
za podstatne výhodnejších platových podmienok, keďže reálne takúto možnosť má. Otec je platený
minimálnou mzdou ( aktuálne 750 eur brutto), pritom odvolací súd vychádzajúc zo štatistických údajov
platných pre Slovenskú republiku, ako aj ponúk zamestnania dostupných na internetových profesných
portáloch zistil, že otec pri jeho praxi by bol schopný dosahovať ako skladník v priemere v roku 2021

okolo 1.000 eur brutto ( cca 851 eur netto), v roku 2022 okolo 1.100 eur brutto ( cca 922 eur netto)
a v r. 2023 okolo 1.200 eur brutto ( cca 992 eur netto) a aktuálne okolo 1.300 eur brutto ( cca 1.062
eur). Súd preto nevzal do úvahy aktuálne nízke príjmy otca a vychádzal z jeho potencionálnych príjmov,
ktoré by otec mohol dosahovať a pokiaľ ich nedosahuje, je to jeho vina. Uvedený ľahkovážny prístup
otca k obstarávaniu príjmov nemôže ísť na vrub deťom, ktoré sú odkázané na otca výživou a to osobitne

v prípade ako je súdená vec, kedy matka ako druhý rodič nemôže aktuálne z objektívnych dôvodov
dosahovať vyššie príjmy než invalidný dôchodok a teda potreby detí musia byť uspokojované primárne
otcom, ktorému nič nebráni aby riadne využíval svoje schopnosti a možnosti.

40. Pri určení zvýšeného výživného súd prihliadal okrem schopností a možností rodičov aj na

odôvodnené potreby maloletých, ktoré sa v priebehu konania postupne menili a rástli nielen v súvislosti
s medzníkmi v ich vzdelávaní, ale aj ich fyzickým vývinom, v súvislosti s čím sa zvyšujú i bežné výdavky
nastravu,ošatenie,hygienuapodobne.Totosúdzohľadniladojednotlivýchzvýšenívýživnéhopremietol
všetky z dokazovania vyplývajúce odôvodnené výdavky maloletých a to tak nárast bežných výdavkovspomenutých vyššie, ako aj výdavkov na školu, cestovné, voľnočasové aktivity a v neposlednom rade
tiež značné výdavky súvisiace s ich zdravotnými problémami ( C. skolióza a nutnosť plnohodnotnej
mliečnej stravy, výživových suplementov, rehabilitácií, A. častá chorobnosť a nosné mandle, obe deti

problémy s chrupom s potrebou častých zubných zákrokov), ktoré postupne v uplynulom období
vznikali, ktoré síce samé osebe nie je možné považovať za podstatnú zmenu pomerov s následkom
zvýšenia výživného, ale treba na ne prihliadať pri každom jednotlivom zvýšení výživného, o ktorom súd
rozhodoval, nakoľko tieto vznikajú priebežne a stále trvajú. Je však zároveň namieste uviesť, že potreby
detí sa odvíjajú od schopností a možností rodičov a ich životnej úrovne, preto aj v tomto prípade musia

byť výdavky detí ( najmä nad rámec bežných potrieb) korigované tak, aby ich rodičia dokázali uhrádzať.
41. Napokon súd prihliadal aj na majetkové pomery rodičov a ich životnú úroveň, pričom z dokazovania
zistil, že otcova životná úroveň je podstatne vyššia než matkina a rovnako aj jeho majetkové pomery sú
oveľa lepšie. Zatiaľ čo matka sa nachádza od novembra 2021 v ťaživej finančnej situácii, ktorú nemá
ako zlepšiť a sotva dokáže z mesiaca na mesiac uhrádzať základné potreby seba a detí, navyše musí
platiť úver, z ktorého zabezpečila sebe i deťom bývanie, otec sám užíval veľký rodinný dom s rozľahlými

pozemkami ( bez potreby splácať hypotéku) a aj po predaji svojho spoluvlastníckeho podielu na tomto
zdedenom rodičovskom dome, si kúpil za vlastné finančné prostriedky do výlučného vlastníctva nový
rodinný dom za cenu 86.450 eur, a dokonca aj zvyšnú časť prostriedkov, ktorá mu zostala po predaji
používa na uspokojovanie vlastných potrieb ako zatepľovanie domu, jeho vybavenia novými spotrebičmi
( napr. kúpa nového drahého televízora aj s priplatením dlhšej záruky ), odhliadnuc od toho, že roky

pravidelne míňa značné finančné prostriedky i na výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné a nemajú prednosť
predvýživným,napríkladlennacigaretyapivomesačnezaplatípodľajehovlastnýchvyjadreníokolo180
eur, na druhej strane matka, ktorá deťom zabezpečuje aj osobnú starostlivosť, musí dôsledne zvažovať
vynaloženie každého eura, aby deťom dokázala uhradiť aspoň základné potreby. Otec napriek predaju
svojho spoluvlastníckeho podielu za 99.330 eur namiesto toho, aby prispel navyše svojim synom, si

zvyšuje svoju vlastnú životnú úroveň. Deti však majú právo podieľať sa na životnej úrovni otca, preto
na uvedené súd musel prihliadnuť a premietnuť podstatne vyššiu životnú úroveň otca ako aj jeho
nehospodárne vynakladané finančné prostriedky do súm zvýšeného výživného, rovnako súd vzal do
úvahy existenciu ďalšieho nehnuteľného majetku otca, v podobe rôznych podielov na pozemkoch v obci
F., ktoré nijako nevyužíva a ich prípadný prenájom či predaj by tiež umožnil prispievať na výživu deťom,

ktoré to momentálne veľmi potrebujú. Z dokazovania napokon vyplynulo i to, že otec nepravidelne
finančne prilepšuje i predajom alkoholu z vlastnej produkcie.

42. Berúc do úvahy všetky vyššie opísané skutočnosti, súd preto zvýšil výživné na medzičasom
plnoletého C. počnúc dňom 01.11.2021 2021 ( zásadný pokles príjmu matky), následne od 01.09.2022

( nástup do strednej školy) a napokon od 01.07.2023 ( zánik vyživovacej povinnosti na dcéru B.),
zohľadniac potencionálne príjmy otca, jeho majetkové pomery a životnú úroveň a zvýšil výživné na C.
zo sumy 80 eur na 160 eur od 01.11.2021, následne na 180 eur od 01.09.2022 a napokon na 210 eur
mesačneod01.07.2023. PokiaľideomaloletéhoA.,tomutosúdzvýšilvýživnépočnúcdňom01.09.2021
( nástup na základnú školu), následne od 01.11.2021 ( zásadný pokles príjmu matky) a napokon od

01.07.2023 ( zánik vyživovacej povinnosti na dcéru B.), zohľadniac potencionálne príjmy otca, jeho
majetkové pomery a životnú úroveň a zvýšil mu výživné zo sumy 60 eur na 90 eur od 01.09.2021,
následne na 140 eur od 01.11.2021 a napokon na 160 eur mesačne od 01.07.2023.

43. Takto určené výživné považoval súd za primerané odôvodneným potrebám detí, možnostiam

a schopnostiam povinného rodiča, jeho majetkovým pomerom a životnej úrovni, pričom zohľadňujúce
individuálne okolnosti prejednávanej veci. Súdom určená výška vyživovacej povinnosti otca v období
od zvýšenia výživného, teda od 01.09.2021 do 30.06.2023 na jeho ešte tri deti v celkovej sume 350
eur, neskôr 420 eur a následne od 01.07.2023 na zostávajúce dve deti spolu 370 eur prihliada na
kritériá pre určenie výživného vyplývajúce zo Zákona o rodine a rešpektuje zásadu najlepšieho záujmu

maloletých detí, ktorých ochrane musia záujmy povinného rodiča ustúpiť. Tvrdenie otca, že matkou
požadované zvýšenie výživného je pre neho likvidačné nemôže obstáť už s prihliadnutím na vysoké
sumy jeho zbytočných výdavkov, ktoré nie sú nevyhnutné. Súdom určené výživné je primerané veku detí
a ich potrebám, výrazne obmedzeným príjmovým možnostiam matky a prihliada na osobnú starostlivosť
o deti spočívajúcu na matke ( resp. od XX.XX.XXXX už iba starostlivosť o maloletého A., pretože

C. nadobudol plnoletosť), kde podiel na osobnej starostlivosti zo strany otca je zanedbateľný, pár
hodín jedno poobedie v týždni. Na zdôraznenie správnosti súdom určenej výšky výživného sa žiada
napokon poznamenať, že i keď právne predpisy SR neurčujú tabuľkovú úpravu výživného a preto
je nutné posudzovať ho individuálne s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, odvolací súd dávado pozornosti Metodiku pre výpočet výživného zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá je
síce materiálom odporúčacieho charakteru, jeho zámerom je však práve zjednocovanie procesných
postupov a rozhodovacej praxe súdov v rodinnoprávnej agende, pričom z tejto metodiky vyplýva, že

v prípade existencie troch vyživovacích povinností povinného rodiča vo veku B., C. a A. v čase zvýšenia
výživného v roku 2021 predstavuje primerané výživné na najstaršiu dcéru cca 15%, stredného syna
C. cca 13% a najmladšieho syna A. cca 11%, spolu cca 39% z priemerného čistého mesačného
príjmu povinného rodiča ( tu potencionálneho príjmu), následne v roku 2022 na najstaršiu dcéru cca
15%, rovnako 15% aj syna C., ktorý už tiež nastúpil na strednú školu a na najmladšieho syna A.

cca 11%, spolu cca 41 % z priemerného čistého mesačného príjmu povinného rodiča a napokon
v čase po odpadnutí vyživovacej povinnosti k dcére B. od júla 2023 predstavuje pri zostávajúcich dvoch
vyživovacích povinnostiach primerané výživné na syna C. cca 18% a syna A. cca 12%, spolu cca 30%
z priemerného čistého mesačného príjmu povinného rodiča dosahovaného v r. 2023. Súčasne sa žiada
zdôrazniť, že uvedené sumy vyplývajúce z metodiky sú výlučne orientačné a súdy nie sú nimi nijako
viazané, vždy treba vychádzať osobitostí každého konkrétneho prípadu, ako tomu bolo aj v uvedenej

veci.

44. Vzhľadom k spätnému zvýšeniu výživného otcovi vznikol ku dňu vyhlásenia rozsudku odvolacieho
súdu nedoplatok na zročnom výživnom a to na syna C. vo výške 3.200 eur a na syna A. vo výške
2.860 eur. Pri jeho výpočte súd zohľadnil jednak termín splatnosti (15. deň v mesiaci vopred) a jednak

výživné, ktoré otec v príslušnom období uhradil na každé z detí. Matka na pojednávaní dňa 04.03.2025
súdu potvrdila, že otec nemá k dnešnému dňu na výživnom žiadne nedoplatky, pričom výživné platil
v zmysle súdneho rozhodnutia napadnutého predmetným odvolaním. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ
ide o medzičasom plnoletého C., výživné mu bolo zvýšené od 01.11.2021 a v období, za ktoré
je nedoplatok zisťovaný platil otec výživné nasledovne: 80 eur mesačne ( podľa rozsudku zo dňa

18.08.2020 ) od 01.11.2021 do 30.06.2023 a následne od 01.07.2023 ( podľa napadnutého rozsudku
zo dňa 17.11.2024) sumu výživného 140 eur mesačne až doposiaľ, celkovo tak v rozhodnom období
zaplatil otec C. na výživnom sumu 4.400 eur. Vzhľadom na výšku výživného, ktoré bolo zvýšené na syna
C. tak, ako to vyplýva z výroku I. tohto rozsudku odvolacieho súdu, však mal otec celkovo v uvedenom
období zaplatiť na výživnom C. sumu 7.600 eur, nedoplatok tak predstavuje rozdiel medzi uvedenými

sumami a to 3.200 eur. Pokiaľ ide o maloletého A., výživné mu bolo zvýšené od 01.09.2021 a v období,
za ktoré je nedoplatok zisťovaný platil otec výživné nasledovne: 60 eur mesačne ( podľa rozsudku zo dňa
18.08.2020 ) od 01.09.2021 do 30.06.2023 a následne od 01.07.2023 ( podľa napadnutého rozsudku
zo dňa 17.11.2024 ) sumu výživného 100 eur mesačne až doposiaľ, celkovo tak v rozhodnom období
zaplatil otec maloletému A. na výživnom sumu 3.320 eur. Vzhľadom na výšku výživného, ktoré bolo

zvýšené na syna A. tak, ako to vyplýva z výroku III. tohto rozsudku odvolacieho súdu, však mal otec
celkovo v uvedenom období zaplatiť na výživnom A. sumu 6.180 eur, nedoplatok preto predstavuje
rozdiel medzi uvedenými sumami a to 2.860 eur. Vzhľadom na celkové sumy nedoplatkov bol odvolací
súd toho názoru, že je dôvodné povoliť otcovi mesačné splátky a to 90 eur na C. a 80 eur na A., ktorých
výšku určil s prihliadnutím jednak na pomery otca, jeho príjem a nevyhnutné výdavky, a zároveň aj

sprihliadnutímnaustálenúsúdnuprax,vzmyslektorejbysplateniedlhunavýživnomnemalopresiahnuť
tri kalendárne roky.

45. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím §
388 CSP zmenil tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Zároveň v zmysle ustanovení § 52,

§ 58 CMP a § 396 ods. 2 CSP rozhodol o trovách prvoinštančného ako aj odvolacieho konania tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

46. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti

v platnom znení.