Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/238/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122263422
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6122263422.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MartyBarkovejačlenieksenátu

JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: Prvý správcovský dom, k.s. -
v skratke PSD, so sídlom Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, IČO: 35 959 665, správca úpadcu: ZE-
PRA, spol. s r.o. v konkurze, so sídlom 1. mája č.1/B, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: 36 736 309, právne
zastúpený: Mgr. Zuzana Gáliková, Farská 33, 949 01 Nitra, proti žalovanému: N. D. právne zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Barát s.r.o., so sídlom Školská 3, 949 01 Nitra IČO: 36 868 639 o
zaplatenie 6 363,58 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra
č. k. 27Cb/38/2022-139 zo dňa 07.12.2022 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra č.

k. 27Cb/38/2022-198 zo dňa 04.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 27Cb/38/2022-139 zo dňa 07.12.2022
v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 27Cb/38/2022-198 zo dňa 04.11.2024 p
o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi voči žalovanému súd priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“), napadnutým rozsudkom č. k.
27Cb/38/2022-139 zo dňa 07.12.2022 v spojení s opravným uznesením č. k. 27Cb/38/2022-198 zo dňa

04.11.2024 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté rozhodnutie“) v právnej veci
žalobcu: Prvý správcovský dom, k.s. - v skratke PSD, Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, IČO: 35
959 665, správca úpadcu: ZE-PRA, spol. s r.o. v konkurze, 1. mája č.1/B, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: 36
736 309 (ďalej aj ako „žalobca“) proti žalovanému: N. F., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX, Z. (ďalej len
ako „žalovaný“) o zaplatenie istiny 6 363,58 eura s príslušenstvom, rozhodol tak, že žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6 363,58 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy vo výške 6 363,58 eura od 03.08.2021 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.
2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa zákonných ustanovení § 137 písm. a), §149, § 150, § 151 ods.1 a
ods. 2, § 152, § 153 ods.1 a ods.2, § 154, § 187 ods.1 a ods.2, §188 ods.1, § 191 ods.1, § 195 ods.1, §
196 ods.1, § 197 ods.1, § 199 ods.1, § 200 ods.1, § 200 ods. 2, § 202 ods.1 a ods. 2 § 204, § 215 ods.1
a ods.2, § 218 ods.1, § 230 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „Civilný sporový
poriadok“ alebo aj ako „CSP“), § 451 ods.1, § 456, § 458 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v
znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“ alebo aj ako „OZ“), § 44 ods.1 zákona č.

7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ako „ZKR“), § 261 ods. 6 písm. a), § 369 ods.1, ods.
2, zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Obchodný
zákonník“ alebo aj ako „ObZ“) a § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej aj ako „nariadenie č. 21/2013“).3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca svoju žalobu odôvodnil
tým, že uznesením Okresného súdu Nitra, sp. zn. 29R/1/2020 zo dňa 28.07.2021 súd vyhlásil konkurz
na majetok dlžníka (úpadcu) obchodnej spoločnosti -: ZE-PRA, spol. s r.o., so sídlom 1. mája 1/B, 953

01 Zlaté Moravce, IČO: 36 736 309 (ďalej aj ako „dlžník“ alebo aj ako „úpadca“ alebo aj ako „obchodná
spoločnosť ZE-PRA, spol. s r.o.“) a ustanovil správcu Prvý správcovský dom, k. s. - v skratke PSD,
so sídlom Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, IČO: 35 959 665 (ďalej aj ako „správca“ alebo aj
ako „správca úpadcu“). Uvedené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č.149/2021 dňa
04.08.2021 a nadobudlo právoplatnosť dňa 05.08.2021.Uviedol, že obchodná spoločnosť ZE-PRA, spol.

sr.o.vpozíciidodávateľa(ďalejajako„dodávateľ“)vystavilaodberateľovi-A.Z.(ďalejajako„odberateľ“
aleboajako„A.“),dňa19.07.2021faktúruč.10210037nasumuvovýške3081,34euraadňa02.08.2021
faktúru č.10210040 na sumu vo výške 3 282,24 eura (ďalej aj ako „faktúry“), ktoré podľa príjmových
pokladničných dokladov uhradil odberateľ obchodnej spoločnosti ZE-PRA, spol. s r.o. v hotovosti a ktoré
prevzal jej konateľ - Bc. W. F. t. j. žalovaný (ďalej aj ako „konateľ“ alebo aj ako „konateľ obchodnej
spoločnosti ZE-PRA, spol. s r.o.“) a to v celkovej sume vo výške 6 363,58 eura dňa 02.08.2021 a ktorý

tieto finančné prostriedky neodovzdal ani do pokladne a ani na účet obchodnej spoločnosti ZE-PRA,
spol. s r.o. a bezdôvodne si ich ponechal. Na preukázanie tvrdených skutočností, žalobca predložil súdu
faktúry - č. 10210040 a č. 10210037, príjmový pokladničný doklad zo dňa 02.08.2021 na sumu vo výške
3 081,34 eura a príjmový pokladničný doklad zo dňa 02.08.2021 na sumu 3 282,24 eura,
Žalobca dôvodil, že žalovaný vyššie uvedené skutočnosti nerozporoval, avšak rozporoval, že si prijaté

finančné prostriedky bezdôvodne ponechal a uviedol, že podľa účtovných dokladov je zrejmé, že od ich
prevzatia dňa 02.08.2021 ich nevložil na účet a ani do pokladne obchodnej spoločnosti ZE-PRA, spol.
s r.o., keďže ich obratom použil na úhradu faktúr za poskytnuté služby obchodnými spoločnosťami -
OrangeSlovensko,a.s.,SlovakTelekoma.s.,ďalejnavýplatumiezdzamestnancovapod.,čobolopodľa
jeho názoru preukázané aj v knihe analytickej evidencie (viď účty 335010 a 333 003) ako aj v evidencii

záloh žalovaného za rok 2021. Na podporu svojich tvrdení žalovaný predložil súdu okrem príjmových
dokladov už predložených žalobcom, prehľad úhrad a záznam zo dňa 31.08.2021. Žalovaný uviedol, že
zákon o účtovníctve č. 431/2002 Z. z. (ďalej len ako „zákon o účtovníctve“) umožňuje platbu do 5 000 eur
aj v hotovosti priamo do pokladne spoločnosti a poukázal na to, že účtovníčka obchodnej spoločnosti ZE-
PRA, spol. s r.o. O. C. rozhodla, komu majú byť predmetné finančné prostriedky poukázané s ohľadom

na udržanie chodu spoločnosti. Žalovaný zdôraznil, že v danom prípade sa jednalo o nevyhnuté úhrady
na ďalší chod obchodnej spoločnosti ZE-PRA, spol. s r.o.
Ďalej žalobca k tvrdeniu žalovaného o použití finančných prostriedkov argumentoval, že žalovaný ich
nepoužil v prospech obchodnej spoločnosti ZE-PRA, spol. s r.o. a ani ich neodovzdal správcovi a teda
žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, že by ich použil na úhradu záväzkov tejto spoločnosti.

Poukázal na to, že z registra účtovných závierok ku dňu vyhlásenia konkurzu je zrejmé, že žalovaná
suma (v celkovej sume vo výške 6 363,58 eura) v účtovníctve obchodnej spoločnosti ZE-PRA, spol. s r.o.
(úpadcu) nie je evidovaná. Uviedol, že podľa vyhlásenia žalovaného a podľa jeho súkromnej evidencie
mal mať žalovaný ku dňu 01.08.2021 zostatok zálohy vo výške 18 331,13 eura a že k tejto sume prijal
podľa jeho vyhlásenia ako inkaso faktúr aj sumu vo výške 18 398,82 eura. Uviedol, že žalovaný v svojej

internej evidencii síce uvádza „vyúčtovanie“, avšak samotné úhrady nie sú účtovne zdokladované a nie
je zrejmé, či vôbec a z akých finančných prostriedkov boli zrealizované žalovaným úhrady záväzkov.
Záverom žalobca poukázal aj na to, že žalovaný po vyhlásení konkurzu (05.08.2021) v zmysle § 44
ods.1 ZKR, nemal žiadne oprávnenie nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu. Na podporu týchto
tvrdení žalobca predložil súdu účtovnú závierku úpadcu a prehlásenie žalovaného zo dňa 07.03.2021,

z obsahu ktorého je zrejmé, že žalovaný nariadil účtovníčke uvádzať na faktúry svoje súkromné číslo
účtu a nie číslo účtu obchodnej spoločnosti ZE-PRA, spol. s r.o..
Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku konštatoval, že žalovaný nepopieral, že účtovná závierka k
31.07.2021 bola odovzdaná obchodnou spoločnosťou ZE-PRA, spol. s r.o. správcovi dňa 23.09.2021 a z
ktorej ako aj zo saldokonta k 31.07.2021 vyplýva, že pohľadávka voči odberateľovi - A. Z. je nezaplatená

a figuruje aj v účtovnej závierke v sumáre pohľadávok z obchodného styku v sume vo výške 412 058
eur. Dôvodil, že keďže úhrada faktúr odberateľom bola realizovaná dňa 02.08.2021, táto nemohla byť
zobrazená v účtovnej závierke k 31.07.2021. Poukázal na to, že predmetná úhrada je zaznamenaná
v knihe pohľadávok ako aj v knihe analytickej evidencie a taktiež aj v evidencii záloh žalovaného
ako „inkaso faktúr A.“. Zdôraznil, že ďalšia účtovná závierka ku dňu 04.08.2021 a ktorá tvorí prílohu

vyjadrenia žalobcu, bola vyhotovená správcom úpadcu a táto nezohľadňuje vyššie uvedené skutočnosti
a je zásadne odlišná od účtovnej závierky vyhotovenej a odovzdanej obchodnou spoločnosťou ZE-PRA,
spol. s r.o. ku dňu 31.07.2021. K nakladaniu s majetkom po vyhlásení konkurzu žalovaný uviedol, že
za deň vyhlásenia konkurzu sa považuje nasledujúci deň po jeho zverejnení v Obchodnom vestníku č.149/2021 dňa 04.08.2021, t. j. deň 05.08.2021. Mal za to, že, že po vyhlásení konkurzu, správca úpadcu
vzhľadom aj na rozsah majetku nemohol ani technicky zvládnuť zabezpečenie chodu úpadcu. Uviedol,
že ako štatutárny zástupca v snahe minimalizovať škody, ktoré by mohli vzniknúť neriešením aktuálnych

problémov, uspokojil nároky veriteľov, ktoré nezniesli odklad a to platby na zabezpečenie telefonickej
komunikácie a vyplatenie mzdových prostriedkov. Taktiež žalovaný argumentoval, že ním realizované
platby boli nevyhnutné na zabezpečenie chodu úpadcu aspoň v nevyhnutnom rozsahu a to tak, aby
správca mohol speňažiť majetok úpadcu formou predaja podniku, čo by predstavovalo vyšší výťažok a
lepšie uspokojenie veriteľov.

Zároveň súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že žalobca poukázal na skutočnosť, že
uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 29R/1/2020 zo dňa 27.04.2020 uverejnenom v Obchodnom
vestníku č. 84/2020 dňa 04.05.2020, súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka - obchodnej spoločnosti
ZE-PRA, spol. s r. o. a teda v čase, kedy žalovaný preberal finančné prostriedky tvoriace predmet
žaloby, bola obchodná spoločnosť ZE-PRA, spol. s r. o. už v reštrukturalizácii, a preto bolo povinnosťou
dlžníka uhrádzať záväzky veriteľom po predchádzajúcom súhlase reštrukturalizačného správcu. Mal za

to, že pokiaľ žalovaný prevzal od odberateľa finančné prostriedky, bol ich povinný buď vložiť na účet
obchodnej spoločnosti ZE-PRA, spol. s r. o., alebo do jej pokladne, čo však neučinil. Mal za to, že nie je
rozhodujúce, čo žalovaný s týmito finančnými prostriedkami učinil. Zdôraznil, že ani interné doklady, na
ktoré žalovaný poukázal - č. IDX210930 a č. IDX210931, nie sú podľa zákona o účtovníctve účtovnými
dokladmi.

Dokazovanie súd prvej inštancie vykonal na základe listinných dôkazov, ktoré v napadnutom rozsudku
konkretizoval a to jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a z ktorých zistil súd skutkový stav, na ktorý
aplikoval citované zákonné ustanovenia.
Súd prvej inštancie vyhodnotil svedeckú výpoveď svedkyne O. C. (ďalej aj ako „svedkyňa“ alebo aj ako
„O. C.), ktorá pracovala v obchodnej spoločnosti ZE-PRA, spol. s r.o. na pozícii účtovníčky tak, že

konštatoval, že menovaná potvrdila, že vystavila faktúry adresované odberateľovi - A.i Z. a to v mene
dodávateľa - obchodnej spoločnosti ZE-PRA, spol. s r.o. a ktoré boli uhradené odberateľom - A. Z. v
hotovosti s tým, že ich prevzal žalovaný ako konateľ tejto obchodnej spoločnosti a ktoré mal použiť
na úhradu nezaplatených faktúr. Ďalej svedkyňa potvrdila, že žalovaný si viedol vlastnú evidenciu a že
úhrady za obe faktúry neboli prijaté na účet obchodnej spoločnosti ZE-PRA, spol. s r.o. a že uvedené

číslo účtu na faktúrach sú osobným účtom žalovaného s tým, že pokyn takto vystaviť faktúry jej dal
žalovaný, pričom nemala vedomosť na aký účel boli použité finančné prostriedky. Uviedla, že finančné
prostriedky neboli použité na najstaršie faktúry, ale boli použité na mzdy, pohonné hmoty a na úhradu
záväzkov obchodnej spoločnosti Orange Slovensko, a. s., pričom platby uhrádzala vždy na základe
pokynu konateľa spoločnosti. Taktiež uviedla, že nevedela, od kedy bola táto spoločnosť v konkurze.

Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že súd uznesením sp. zn. 29R/1/2020 zo dňa 27.04.2020
povolil reštrukturalizáciu dlžníka obchodnej spoločnosti ZE-PRA, spol. s r.o. a ktoré bolo uverejnené v
Obchodnom vestníku dňa 04.05.2020 ako aj, že súd uznesením sp. zn. 29R/1/2020 zo dňa 28.07.2021
vyhlásil na majetok dlžníka obchodnú spoločnosť ZE-PRA, spol. s r. o. konkurz a ktoré bolo uverejnené
v Obchodnom vestníku č. 149/2021 dňa 04.08.2021.

Súd prvej inštancie vyhodnotil ako nespornú skutočnosť a to, že žalovaný ako konateľ obchodnej
spoločnosti ZE-PRA, spol. s r.o., dňa 02.08.2021 prevzal od odberateľa - A. Z., sumu v celkovej výške
6 363,58 eura ako úhradu za dve faktúry vystavené dodávateľom - obchodnou spoločnosťou ZE-PRA,
spol. s r. o. - č. 10210037 na sumu vo výške 3 081,34 eura dňa 19.07.2021 a č.10210040 na sumu vo
výške 3 282,24 eura dňa 02.08.2021 a ktorú neodovzdal do pokladne a ani na účet tejto spoločnosti.

Za spornú označil súd prvej inštancie otázku použitia finančných prostriedkov zo strany žalovaného, ku
ktorej uviedol, že ku dňu vyhlásenia konkurzu (t. j. k 05.08.2021) v účtovníctve úpadcu nebola evidovaná
žalovaná suma (úhrada za dve faktúry od odberateľa - A. Z.).
Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané, že samotné úhrady záväzkov úpadcu, ktoré proklamoval
žalovaný (náklady nevyhnutné na chod úpadcu), neboli účtovne zdokladované a nie je zrejmé, či vôbec

a z akých finančných prostriedkov boli zrealizované. Súkromnú evidenciu žalovaného o prijatých a
zrealizovaných platbách bez doloženia ďalších účtovných dokladov v zmysle zákona o účtovníctve, súd
nepovažoval za hodnovernú.
Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalovaný predmetné finančné
prostriedky vo výške žalovanej istiny od odberateľa - A. Z. prevzal, čo v konaní ani nepopieral a ktoré

však obchodnej spoločnosti ZE-PRA, spol. s r.o. neodovzdal v hotovosti do pokladne a ani nepreviedol
na jej bankový účet. Konštatoval, že žalovaným uvádzané úhrady nevyhnutných nákladov neboli v
konaní preukázané a výpovede žalovaného a svedkyne O. C. boli rozporné a to v častiach týkajúcichsa udeľovania pokynov na úhradu nákladov spoločnosti a majiteľa čísla účtu, ktoré bolo uvedené na
faktúrach.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko žalovaný sa na úkor žalobcu

bezdôvodne obohatil v zmysle § 451 ods. 1 a nasl. OZ a prevzaté finančné prostriedky mal vydať
žalobcovi ako osobe oprávnenej konať za úpadcu (§ 44 ods. 1 ZKR).
Keďže žalovaný si voči žalobcovi nesplnil svoj záväzok riadne a včas, dostal sa tak do omeškania a
žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania (§ 369 ods. 1 a ods. 2 ObZ v spojení s § 1
ods. 1 nariadenia 21/2013).

O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 262 ods. 1 CS P a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súdny
úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C SP ).
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný riadne a včas odvolanie dňa 01.02.2023. Žalovaný
odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť alebo ho zrušiť a vrátiť súdu

prvej inštancie na opätovné posúdenie a rozhodnutie.
V odvolaní žalovaný namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. l písm. f) CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. l písm. h) CSP).

Namietal nesprávne vyhodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a to, že nespornú skutočnosť, že ako
konateľ obchodnej spoločnosti ZE-PRA spol. s r.o. neodviedol prevzaté finančné prostriedky v celkovej
výške 6 363,58 eura od odberateľa - A. Z. za úhradu dvoch faktúr do pokladne obchodnej spoločnosti
ZE-PRA spol. s r.o. a ani na jej účet, nemožno považovať za správnu, nakoľko z účtovného hľadiska
sa tento úkon nerealizuje iba faktickým vložením peňazí do pokladne ale hlavne účtovnou operáciou -

úhradou faktúr veriteľom t. j. vložením sumy na ich účet, čo sa v tomto prípade realizovalo.

Ďalej namietal, že spôsob použitia finančných prostriedkov nemôže byť sporným, keďže v jeho vyjadrení
zo dňa 21.06.2022, je preukázaný spôsob ich použitia. Účtovná závierka, ktorá bola odovzdaná
správcovi dňa 23.09.202l bola vyhotovená k 31.07.2021 za účtovné obdobie 1 - 7/2021, pretože účtovný

program neumožňoval vykonať účtovnú závierku k 04.08.2021. Dôvodil, že z tejto účtovnej závierky k
31.07.2021 a saldokonta k 31.07.2021 vyplýva, že pohľadávka voči odberateľovi - A. Z. figuruje ako
nezaplatená ako aj v účtovnej závierke v sumáre pohľadávok z obchodného styku na riadku 54 v sume
vo výške 412 058 eur. Tento účtovný stav vyplýva aj z hlavnej knihy na str. 2, kde sumár pri účtovnej
skupine 311 predstavuje sumu vo výške 412 051,99 eura. Keďže úhrada faktúr odberateľom - A. Z.

bola realizovaná až dňa 02.08.2021, táto nemohla byť zobrazená v účtovnej závierke k 31.07.2021.
Argumentoval, že úhrada je zaznamenaná v knihe pohľadávok na str. 7 a taktiež aj v knihe analytickej
evidencie na str. 1 a zároveň je aj uvedená v jeho evidencii záloh ako „inkaso faktúry A.r Z.“. Poukázal na
to,žeďalšiaúčtovnázávierkak04.08.2021,ktorúpredložilžalobcaksvojmuvyjadreniu,bolavyhotovená
správcom úpadcu, táto však nezohľadňuje vyššie uvedené skutočnosti a je zásadne odlišná od účtovnej

závierky vyhotovenej a odovzdanej úpadcom ku dňu 3l.07.2021.

Zároveň žalovaný poukázal na čl. II. svojho vyjadrenia, kde sú presne uvedené účtovné operácie s
odkazom na konkrétne účtovné doklady. Potvrdil, že dňa 02.08.2021 prevzal v hotovosti od odberateľa
- A. Z. sumu vo výške 3 081,34 eura, kde bol vyznačený účel: úhrada faktúry č. l0210037 a sumu vo

výške 3 282,24 eura, kde bol vyznačený účel: úhrada faktúry č. 10210040 s tým, že obe tieto sumy boli
zaúčtované v účtovnej evidencii úpadcu ako úhrady pohľadávok pod účtovným dokladom č. IDX210930
a č. IDX21 093l v knihe analytickej evidencie úpadcu a táto skutočnosť vyplýva aj z knihy pohľadávok
po partneroch na str. 7, kde sú tieto úhrady zaúčtované ako úhrada odberateľských faktúr a k úhrade
zostáva 0 eur. Uviedol, že záver súdu, že žalovaná suma nebola ku dňu vyhlásenia konkurzu t. j. ku

dňu 05.08.2021 evidovaná v účtovníctve obchodnej spoločnosti ZE-PRA spol. s r.o. je síce pravdivý,
avšak poukázal na to, že účtovná závierka bola vyhotovená k 31.07.2021 a správcovi odovzdaná dňa
23.09.2021 a teda ani nemohla deklarovať úhradu spornej sumy odberateľom - A. Z., keď táto ním bola
uhradená dňa 02.08.2021, teda už po vyhotovenej účtovnej závierke k 31.07.2021. Ďalej uviedol, že
finančné prostriedky nemohol odovzdať správcovi, nakoľko tento bol ustanovený do svojej funkcie až o

tri dni neskôr, ako boli predmetné faktúry uhradené (dňa 02.08.2021).

Záverom žalovaný zdôraznil, že správca obdržal kompletnú účtovnú dokumentáciu a mal možnosť
spochybniť nakladanie s finančnými prostriedkami a v prípade zistenia, že prednostne uhrádzalpohľadávky niektorých veriteľov, mal postupovať v zmysle § 57 ZKR a odporovať právnemu úkonu voči
uprednostneným veriteľom. Zdôraznil, že žalobca nepreukázal, že ním predložené dôkazy - účtovné
doklady nezodpovedajú skutočnosti a teda nepreukázal, že sa bezdôvodne obohatil na jeho úkor.

5. K odvolaniu žalovaného sa v zákonnej lehote vyjadril žalobca, ktorý odvolaciemu súdu navrhol, aby
napadnutý rozsudok potvrdil a aby mu voči žalovanému priznal právo na náhradu trov odvolacieho
konania.

Žalobca uviedol, že pri pokračovaní prevádzkovania podniku, bol úpadca zaviazaný postupovať v
súlade s uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 29R/1/2020 zo dňa 27.04.2020, ktorým súd povolil
reštrukturalizáciuobchodnejspoločnostiZE-PRA,spol.sr.o..Uviedol,žesúdzaviazalžalovanéhovydať
správcovi účtovné doklady úpadcu a ktoré mu žalovaný predložil až v marci 2022.

Poukázal na rozporuplnosť argumentácie žalovaného, ktorá je zrejmá aj zo skutočností a to, že faktúra

č. 10210037 bola vystavená dňa 19.07.2021 a faktúra č. 10210040 bola vystavená dňa 02.08.2021.
Tieto faktúry boli podľa žalovaného uhradené dňa 02.08.2021 v hotovosti do pokladne podľa účtovných
internýchdokladovč.IDX210930ač.IDX210931.Naobochpredloženýchfaktúrachboluvedenýspôsob
úhrady na účet číslo Z., ktorý však nie je účtom obchodnej spoločnosti ZE-PRA, spol. s r.o. (úpadcu),
ale sa jedná o súkromný účet žalovaného. Z knihy pohľadávok predloženej žalovaným vyplýva, že

účtovný doklad č. IDX210930 a č. IDX210931 boli vystavené s dátumom 02.08.2021. Účtovný doklad
číslo IDX210928 (ktorý číselne musí predchádzať dokladu s koncovým číslom 30 a 31) je vystavený s
dátumom 31.08.2021 s tým, že existencia interného dokladu č. IDX210929 nebola ani preukázaná. Z
uvedeného možno predpokladať, že účtovné doklady boli žalovaným vyhotovované dodatočne.

K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalobca uviedol, že žalovaný sa nezaoberal tým, čo je vo
veci podstatné. Finančné prostriedky, ktoré si nechával poukázať na svoj účet, čo bolo preukázané
aj výpoveďou svedkyne Ing. O. C., boli použité v rozpore so ZKR a namietal, že neobstojí obrana
žalovaného, že z týchto peňažných prostriedkov uhrádzal faktúry za obchodnú spoločnosť ZE-PRA,
spol. s r.o. (úpadcu). Bolo povinnosťou žalovaného prijaté finančné prostriedky vložiť na účet obchodnej

spoločnosti ZE-PRA, spol. s r.o. (úpadcu) alebo do jej pokladne.

K námietke žalovaného, že správca nepostupoval podľa § 57 ZKR a predmetný právny úkon mal
odporovať, žalobca uviedol, že konanie žalovaného nebolo právnym úkonom, ale sa jednalo o účtovnú
operáciu a to, že sa na súde vedie ďalšie konanie, kde zrejme bude ustanovený znalec, na predmetnej

veci nič nemení. Žalovaný mal právo navrhnúť vykonať dokazovanie pribratím znalca, toto právo však
nevyužil. Je bezpredmetné, či v inom podobnom konaní bude alebo nebude ustanovený znalec.

Záverom žalobca vyjadril názor, že súd prvej inštancie mimoriadne precízne odôvodnil svoje rozhodnutie
jednak po stránke skutkovej a jednak po stránke právnej a zaoberal aj argumentáciou, ktorú používa vo

svojom odvolaní žalovaný. Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku v bodoch 12, 13, 16, 55,
56, 58 -60, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil.

6. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril v replike žalovaný, ktorý reagoval na namietaný spôsob zaúčtovania
ním prevzatých platieb a uviedol, že tieto boli evidované interným dokladom č. IDX 210930 vystaveným

dňa 02.08.2021 na sumu vo výške 3 081eur ako inkaso faktúry a č. IDX 210931 vystaveným dňa
02.08.2021 na sumu vo výške 3 282,24 eura ako inkaso faktúry, pričom oba doklady sú evidované v
knihe analytickej evidencie. Uviedol, že účtovné interné doklady sú však zaúčtované v inom syntetickom
účte - 335 010 a z tohto dôvodu nemohol byť uvedený v syntetickom účte - 333 003. Účtovný doklad č.
IDX210928 bol vystavený dňa 31.08.2021 a boli ním zaúčtované účtovné odpisy, ktoré sa vždy účtujú na

konci mesiaca, avšak nakoľko sa číslo interného dokladu zadáva ručne, je možné, že došlo k chybnému
uvedeniu poradového čísla namiesto správneho čísla, ktoré malo nasledovať podľa dátumu.
Žalovaný súdu ako dôkaz predložil účtovný denník a mal za to, že tak vyvrátil žalobcove tvrdenia a
to, že vyhotovoval účtovné doklady dodatočne podľa svojich potrieb. Zdôraznil, že interné doklady sú
taktiež účtovnými dokladmi, ktoré sú evidované - účtované v účtovnom denníku v dennom slede tak,

ako vznikajú a taktiež figurujú aj v hlavnej knihe na syntetických účtoch. Uviedol, že v čase prevzatia
finančných prostriedkov v hotovosti od odberateľa - A. Z. za úhradu dvoch faktúr dňa 02.08.2021, bol
oprávnený preberať prijať finančné prostriedky (jednalo sa o úhradu nákladových položiek). Zdôraznil,že uhradené finančné prostriedky odberateľom si nenechal pre seba, ale slúžili na plnenie proti podstate,
čo potvrdzujú listinné dôkazy predložené v tomto konaní.

7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“)
v zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku v
medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP, postupom bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a preto
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a napadnutý rozsudok potvrdil a žalobcovi

priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
8. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie vecnej a právnej správnosti napadnutého rozsudku.
9. Podľa Čl. 11 ods.1 CSP, úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.
10. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

11. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových
okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
12. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

13. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
14. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
15. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

16. Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
17. Podľa § 379 CSP písm. a) CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak od

rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý.
18. Podľa § 380 ods.1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
19. Podľa § 380 ods. 2 CSP, na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd,
aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
20. Podľa § 381 CSP, odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie prichádza do úvahy, ak je vo
výroku vecne správne.
22.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
24. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
25. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná

náhrada.
26. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

27.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.28. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z meškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky.

29. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej
sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania
zvýšenejoosempercentuálnychbodov;taktourčenásadzbaúrokovzomeškaniasapožijepočascelého

tohto kalendárneho polroka omeškania.

30. Úlohou odvolacieho súdu bolo v kontexte podaného odvolania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a či vec správne právne posúdil
s poukazom na ustanovenie § 365 písm. f) a písm. h) CSP.

31. Odvolací súd vec posudzoval v rozsahu odvolacích námietok žalovaného uvedených v odvolaní voči
napadnutému rozsudku a v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387
ods. 2 CSP) a obmedzil sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov a vyjadril sa k tým dôvodom
odvolania žalovaného, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci a na zdôraznenie jeho správnosti v
odôvodnení tohto rozhodnutia poukázal na niektoré skutočnosti.

32. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, napadnutým rozsudkom v rozsahu napadnutom
odvolaním a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s
odvolaním žalovaného, vyjadrením žalobcu k odvolaniu žalovaného a odvolacou replikou žalovaného,
odvolacísúdkonštatuje,žesavcelomrozsahustotožňujesodôvodnením rozsudkusúduprvejinštancie

a v súlade s § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav, spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej
inštancie vykonané dôkazy správne vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil.
33. V konaní bolo nesporné, že žalovaný ako konateľ obchodnej spoločnosti ZE-PRA, spol. s r.o. dňa
02.08.2021 prevzal v hotovosti od odberateľa - A. Z. finančné prostriedky vo výške žalovanej istiny v

sume 6 363,58 eura (viď č. l. 21 s. sp., č. l. 134 s. sp.) ako úhradu za vystavené faktúry dodávateľom
- obchodnou spoločnosťou ZE-PRA, spol. s r.o. - č. 10210037 zo dňa 19.07.2021 v sume vo výške 3
081,34 eura a č.10210040 zo dňa 02.08.2021 v sume vo výške 3 282,24 eura.
34. Spornou skutočnosťou v konaní bolo, či a akým spôsobom boli finančné prostriedky zo strany
žalovaného použité.

35. K odvolacej námietke žalovaného, ktorý namietal nesprávne vyhodnotenie dôkazov súdom prvej
inštancie a to vyhodnotenie ako nespornej skutočnosti, že ako konateľ obchodnej spoločnosti ZE-PRA,
spol. s r.o. neodovzdal prevzaté finančné prostriedky v hotovosti v sume vo výške 6 363,58 eura od
odberateľa - A. Z. do pokladne resp. ich nezaslal na účet tejto spoločnosti a dôvodil, že sa táto účtovná
operácia z účtovného hľadiska nerealizuje iba faktickým vložením peňazí do pokladne ale účtovnou

operáciou - úhradou faktúr veriteľom vložením sumy na ich účet a čo sa v tomto prípade realizovalo,
preto mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. l písm. f) CSP) a vec tak nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. l písm. h) CSP)
odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý správne vyhodnotil ako
nesporné skutočnosti a to, že vystavené faktúry dodávateľom - obchodnou spoločnosťou ZE-PRA, spol.

s r.o. - č. 10210037 zo dňa 19.07.2021 v sume vo výške 3 081,34 eura a č.10210040 zo dňa 02.08.2021
v sume vo výške 3 282,24 eura, boli podľa príjmových dokladov založených v súdnom spise (č. l. 22 s.
sp.) uhradené tejto obchodnej spoločnosti v hotovosti odberateľom - A. Z. a to dňa 02.08.2021 a ktoré
v celkovej výške 6 363,58 eura od neho prevzal žalovaný ako konateľ tejto obchodnej spoločnosti ako
aj, že správne vyhodnotil ako spornú skutočnosť tvrdenie žalovaného, že tieto finančné prostriedky

použil na zabezpečenie chodu spoločnosti a to najmä na úhradu miezd a telefonických služieb a pod.. Z
vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie ďalej vyplýva, že na oboch vyššie uvedených faktúrach
bolo uvedené súkromné číslo účtu žalovaného a to Z. čo žalovaný v konaní nepopieral a potvrdil to aj
vo svojej výpovedi na súde (viď č. l. 135 s.sp.) a zároveň túto skutočnosť aj potvrdila súdu vo svojej
výpovedi účtovníčka tejto obchodnej spoločnosti - O. C. (viď č. l. 136 - 137 s. sp.). Taktiež z vykonaného

dokazovania súdom prvej inštancie bolo v konaní preukázané, že v knihe pohľadávok predloženej súdu
žalovaným sa nachádzajú účtovné doklady - č. IDX210930, č. IDX210931 zo dňa 02.08.2021 a č.
IDX210928 zo dňa 31.08.2021 a že chýba interný doklad s poradovým číslom - IDX210929. Žalovaný
nepopieralspôsobzaúčtovanianímprevzatýchplatiebakoaj to,žesiviedolsúkromnú(osobnú)účtovnúevidenciu o prijatých a zrealizovaných platbách a že žalovaná istina bola evidovaná ako neuhradená
internými dokladmi - č. IDX 210930 vystaveným dňa 02.08.2021 na sumu vo výške 3 081 eur ako
inkaso faktúry a č. IDX 210931 vystaveným dňa 02.08.2021 na sumu vo výške 3 282,24 eura ako inkaso

faktúry a ktorý zároveň potvrdil, že tieto interné doklady boli zaúčtované v inom syntetickom účte - 335
010 a že z tohto dôvodu ich správca úpadcu nenašiel v účtovníctve. Zo saldokonta k 31.07.2021 (č.
l. 77 s. sp.) vyplýva, že pohľadávka voči odberateľovi - A.i Z. figuruje v účtovnej evidencii obchodnej
spoločnosti ZE-PRA, spol. s r.o. ako nezaplatená pohľadávka. Žalovaný na svoju obranu uviedol,
že keďže úhrada predmetných faktúr bola realizovaná až dňom 02.08.2021, nemohla byť preto ešte

uvedená v účtovnej závierke obchodnej spoločnosti ZE-PRA, spol. s r.o. k 31.07.2021. Žalovaný v
odvolaní taktiež potvrdil, že je pravdivý záver súdu, že ku dňu vyhlásenia konkurzu t. j. k 05.08.2021, v
účtovníctve obchodnej spoločnosti ZE-PRA, spol. s r.o. v konkurze, nebola zaúčtovaná žalovaná suma
ako úhrada za predmetné faktúry. Žalovaný v prehlásení zo dňa 07.12.2021 (viď č. l. 80 s. sp.) uviedol,
že všetky údaje uvedené v hlavnej knihe (81 - 83 s. sp.) sú pravdivé a úplné.
Odvolací súd tak dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav vykonanými

listinnými dôkazmi a to faktúrou č. 10210040 (č. l. 6 s. sp.), faktúrou č. 10210037 (č. l. 6 s. sp.), platobným
rozkazom sp. zn. 27Up/236/2022 zo dňa 29.03.2022 (č. l. 14 - 15 s. sp.), odporom (č. l. 21 s. sp.),
príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 02.08.2021 na sumu vo výške 3 282,24 eura (č. l. 22 s. sp.),
príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 02.08.2021 na sumu vo výške 3 081,34 eura (č. l. 22 s. sp.),
prehľadom úhrad (č. l. 23 - 24 s. sp.), záznamom zo dňa 31.08.2021 (č. l. č. l. 40 - 46s. sp.), výzvou

žalovanému (č. l. 62 s.sp.), výzvou žalobcovi (na č. l. 63 s. sp.), vyjadrením žalobcu (č. l. 65 s. sp.),
prehlásením žalovaného zo dňa 07.03.2022 (č. l. 66 s. sp.),vyjadrením žalovaného (č. l. 67 - 70 s. sp.),
účtovnou závierkou k 31.07.2021 (č. l. 71 - 76 s. sp.), saldokontom k 31.07.2021 (č. l. 77 - 79 s. sp.),
prehlásením žalovaného zo dňa 07.12.2021 (č. l. 80 s. sp.), hlavnou knihou k 31.07.2021 (č. l. 80 -
83 s. sp), knihou pohľadávok po partneroch (č. l. 84 - 89 s.sp.), knihou analytickej evidencie 333003

(č. l. 90 s. sp.), evidenciou záloh 8/2022 (č. l. 91 s. sp.), prehľadom záloh a poskytnutých finančných
prostriedkov za rok 2021 (č. l. 92 - 10 s. sp.), knihou analytickej evidencie 333003 (č. l. 101 s. sp.), knihou
analytickej evidencie 335010 (č. l. 102 - 111 s. sp.), vyjadrením žalobcu (č. l. 122 s. sp.), uznesením
sp. zn. 29R/1/2020 zo dňa 27.04.2020, ktorým povolil reštrukturalizáciu dlžníka ZE-PRA spol. s r.o.,
uznesením sp. zn. 29R/1/2020 zo dňa 28.07.2021, ktorým bol vyhlásený na majetok dlžníka ZE-PRA,

spol. s r. o. konkurz, ako aj výsluchom žalovaného, výsluchom svedkyne O.j (č. l 136 - 137 s. sp.) a s
ústnymi vyjadreniami strán sporu a právneho zástupcu žalovaného na pojednávania, ktoré vyhodnotil
jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a správne dospel k záveru, že ku dňu vyhlásenia konkurzu t. j. ku dňu
05.08.2021 nebola v účtovnej evidencii obchodnej spoločnosti ZE-PRA, spol. s r.o. v súlade so zákonom
o účtovníctve zaúčtovaná žalovaná suma ako úhrada odberateľom - A. na základe vystavených faktúr

dodávateľom - obchodnou spoločnosťou - ZE-PRA, spol. s r.o..
V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada s tým, že účastníci konania sú v ňom
povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky
potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Zistenie skutkového stavu znamená činnosť
súdu spočívajúcu v jeho podradení príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a

povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris).
Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu,
ktorý je nevyhnutným predpokladom pre skúmanie správnosti právneho posúdenia veci. Nie je však
úlohou súdu, aby nahrádzal povinnosti účastníka konania v dôkaznom konaní. Dôkazné bremeno
je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným sporovým konaním, a to

bremenom tvrdenia, a prejavuje sa vo výsledku sporu. Preto v sporovom konaní sú strany sporu povinné
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nie je úlohou súdu, aby nahrádzal povinnosti strán v
dôkaznom konaní.

Odvolací súd zdôrazňuje, že cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v

ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Poslednou
procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo
procesnou obranou strany sporu s tým, že porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú
pasivitu strany sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu,

ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom (stranou) v
opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila, alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú
povinnosť.V danom prípade procesná aktivita bola na strane žalovaného a bolo na ňom, aby v konaní preukázal
relevantnými dôkazmi tvrdenia na svoju obranu a ak žalovaný tak neučinil, ide to na jeho ťarchu.

Odvolací súd poukazuje na to, právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav
a zistenie skutkového stavu znamená činnosť súdu spočívajúcu v jeho podradení príslušnej právnej
norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto
činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (qustio
fakty), teda zistenie skutkového stavu, ktorý je nevyhnutným predpokladom pre skúmanie správnosti

právneho posúdenia veci.

Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo
správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval
(k tomu viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009, uznesenie Najvyššieho súdu SR

z 27. júla 2011, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

Na základe uvedeného, odvolací súd konštatuje, že právne závery formulované súdom prvej inštancie
nenesú žiadne prvky arbitrárnosti, nakoľko súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými
skutočnosťami v odôvodnení napadnutého rozsudku a správne zistil skutkový stav, z ktorého vyvodil aj

správny právny záver.

Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.
36. K odvolacej námietke žalovaného, že spôsob použitia finančných prostriedkov nemôže byť sporným,
keďže v jeho vyjadrení zo dňa 21.06.2022 ako aj v prílohách zaslaných súdu, je preukázaný spôsob

použitia žalovanej istiny odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že
žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia žiadnymi relevantnými dôkazmi z účtovnej evidencie obchodnej
spoločnosti ZE-PRA, spol. s r.o. a to, že ako použil predmetné finančné prostriedky a či ich vôbec použil
na úhrady záväzkov - faktúr dodávateľov tejto obchodnej spoločnosti, tak ako to tvrdil v konaní (viď č.
l. 21 s. sp.).

Žalovaný, ktorý bol súdom prvej inštancie riadne procesne poučený a to, aby oznámil a predložil súdu
všetky dôkazy ako aj, aby včas predložil prostriedky procesnej obrany (viď č. l. 61 s. sp.), však v konaní
nepreukázal, že všetky ním predložené dôkazy - interné účtovné doklady boli vyhotovené v súlade so
zákonom o účtovníctve (viď č. l. 23 - 25 s. sp.). Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru,
že súd prvej inštancie správne posúdil žalobný nárok žalobcu ako dôvodný a obranu žalovaného ako

nedôvodnú.

Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.

37. V kontexte vyššie uvedeného, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v čase úhrady odberateľom

A. Z. predmetných faktúr t. j. dňa 02.08.2021 dodávateľovi - obchodnej spoločnosti ZE-PRA, spol. s r.o.,
bola táto obchodná spoločnosť v reštrukturalizácii, čo vyplýva z uznesenia Okresného súdu Nitra č. k.
29R/1/2020 zo dňa 27.04.2020, právoplatného dňa 05.05.2020 a ktorým súd povolil reštrukturalizáciu
dlžníka obchodnej spoločnosti ZE-PRA, spol. s r.o. s tým, že vo výroku VI. tohto uznesenia určil rozsah
právnych úkonov dlžníka, ktoré podliehajú súhlasu správcu a ktorá bola uznesením Okresného súdu

Nitra č. k. 29R/1/2020-925 zo dňa 28.07.2021, právoplatného dňa 05.08.2021, zastavená z dôvodu, že
bolo začaté konkurzné konanie voči dlžníkovi ZE-PRA, spol. s r.o. a zároveň bol na majetok dlžníka ZE-
PRA, spol. s r.o. vyhlásený konkurz a do funkcie správcu bol ustanovený správca - Prvý správcovský
dom, k.s. (žalobca).

38. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že z ustanovení ZKR vyplýva povinnosť správcu kontrolovať
a účelne nakladať s majetkom úpadcu ako i obmedzenie činnosti obchodnej spoločnosti - podnikateľa
na bežné právne úkony počas reštrukturalizácie resp. počas vyhláseného konkurzu. Žalovaný vo svojej
výpovedi súdu prvej inštancie uviedol, že nemal súhlas reštrukturalizačného správcu na úhradu platieb
ako aj, že nevedel, že jeho činnosť ako konateľa je počas reštrukturalizácie obmedzená (viď č. l.

135 s. sp.). Odvolací súd zdôrazňuje, že základnou úlohou správcu je s odbornou starostlivosťou
zistiť, zabezpečiť a spravovať majetok podliehajúci konkurzu. Za tým účelom prechádzajú na správcu
vyhlásením konkurzu (ex lege) dispozičné oprávnenia ohľadom nakladania s týmto majetkom vrátane
oprávnenia konať vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, pričom osoby, ktoré takéto oprávnenia dotohto momentu mali tieto oprávnenia strácajú (§ 44 ods. 1 ZKR). V dôsledku vyhlásenia konkurzu
prechádzajú na správcu všetky dispozičné oprávnenia ohľadom majetku, ktorý patrí úpadcovi a podlieha
konkurzu. Účinok začatia konkurzného konania znamená, že pokiaľ ide o majetok podliehajúci konkurzu,

na majetok spoločnosti sa odníma dispozícia (ius disponendi) dlžníka, prípadne iných osôb a to v
prospech správcu. Aj keď prechod dispozičných oprávnení je najpodstatnejším účinkom, okrem neho
dochádza k prechodu na správcu aj iných oprávnení viažucich sa k majetku podliehajúceho konkurzu,
ako je právo užívacie (ius utendi) a právo k výťažkom z takéhoto majetku (ius fruendi). V danom prípade
sa to týkalo uhradenej platby dňa 02.08.2021 odberateľom - A. Z. dodávateľovi - obchodnej spoločnosti

ZE-PRA, spol. s r.o. za vystavené faktúry a ktorá mala byť podľa zákona o účtovníctve riadne zaúčtovaná
v jej účtovnej evidencii ešte pred vyhlásením konkurzu.

39. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným
spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie, nakoľko v konaní
nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom svoje tvrdenia a tak účinne nepoprel skutkové tvrdenia

žalobcu v konaní a v zmysle ustanovenia § 185 CSP neuniesol tak procesnú dôkaznú povinnosť t.
j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností (nad všetky pochybnosti) a teda ani
dôkazné bremeno.

40. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý

súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03) (viď uznesenie NS SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010).

41. Záverom odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,
ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na

záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ako „ESĽP“) vo svojej judikatúre
zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho
chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto
povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť

rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného
prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra

1994,sériaA,č.303-B;Georgiadisc.Gréckoz29.mája1997;Higinsc.Francúzskoz19.februára1998).
42. Odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) dospel k záveru, že súd prvej
inštancie správne zistil skutkový a právny stav, z ktorého vyvodil aj správny právny záver, a preto
napadnutý rozsudok vo výroku I. a vo výroku II. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.
43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
45.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.
47. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a tak, že plne úspešnému žalobcovi voči žalovanému priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
48. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§
447 písm. d/ a e/ CSP).