Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/27/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224204005
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1224204005.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátuJUDr.BlankyPodmajerskejaMgr.AlenyČakváriovej,vprávnejvecistarostlivostisúduomaloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov matka: C. D. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. G. X/X, XXX XX B., zastúpená Márton & Partners, s.r.o., so sídlom Dlhá 4, 903

01 Senec, IČO: 47 242 019, a otca: C. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. B. X, XXX XX I., zastúpený Mgr.
Veronikou Blaškovou, advokátkou so sídlom Alexandra Dubčeka 10, 921 01 Piešťany, IČO: 53 533 861,
v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, a o návrhu matky na
nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II,
zo dňa 16.01.2025 č.k. 5P/163/2024-106, takto

r o z h o d o l :

I. Matkou navrhnutá zmena - rozšírenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o úpravu jej styku

s maloletým sa nepripúšťa.

II. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia

2. Návrhom doručeným súdu dňa 17.12.2024 sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia
ktorým bude maloletý dočasne zverený do jej osobnej starostlivosti, styk otca s maloletým upravený
každý párny piatok od 12.00 hod., kedy si ho prevezme v predškolskom zariadení do nedele 18.00 hod.,
kedy ho odovzdá matke v mieste jej bydliska, a otcovi určená vyživovacia povinnosť na maloletého 150
eur mesačne. Zároveň podala návrh vo veci samej na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletému.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329
ods. 1, Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a § 2 ods. 1, § 366 Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len CMP) dospejúc k záveru o nesplnení podmienok pre nariadenie neodkladného
opatrenia a bezodkladnú úpravu pomerov v matkou navrhovanom smere. Uviedol, že uvádzané dôvody

matky, sú len konštatovania jedného rodiča, nepodložené a nepreukázané žiadnymi dôkazmi. Výňatky
textu z komunikácie rodičov nepovažoval za dostatočné preukázanie matkiných tvrdení, navyše z nich
nezistil žiadne vážne ohrozenie života, zdravia maloletého, vyžadujúce si okamžitý zásah súdu. Z
vyjadrenia otca za zrejmé považoval, že starostlivosť o maloletého je toho času zabezpečená jeho
osobnou starostlivosťou, že v styku matky s maloletým nebráni, práve naopak uvádza, že záujem matky
o maloletého nie je dostatočný. Zo zápisnice z trestného oznámenia zo dňa 28.08.2024 vyplýva, že

matka mala maloletému údajne uviesť, že ho bodne nožom, čo ďalej maloletý následne referoval aj iným
osobám (napr. v škôlke), otec opísal matkine agresívne správanie a že maloletý sa matky bojí a nechces ňou byť. Pokiaľ ide o zverenie maloletého neodkladným opatrením do osobnej starostlivosti matky,
súd prvej inštancie prijal záver, že zo strany matky nebola osvedčená potreba takejto bezodkladnej
úpravy pomerov maloletého a súd nezistil ani žiadne potenciálne ohrozenie, ktoré by si nariadenie

neodkladného opatrenia na úkor vykonaného dokazovania vyžadovalo. Poukázal na rozporné tvrdenia
matky, ktorá v návrhu uvádza, že považuje za dôvodné umožniť maloletému byť s ňou v kontakte
aspoň v rozsahu striedavej osobnej starostlivosti s týždenným intervalom a pokiaľ otec údajne spôsobil
maloletému rozpad režimu a istôt, navrhuje, aby bol styk maloletého s ňou postupne rozširovaný,
aby si maloletý zvykol na zmenu, ktorú navrhuje vo veci samej, čo odporuje jej návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia (zverenie maloletého matke s úpravou styku otca s maloletým). Dôvodil, že
za daných okolností nevznikla potreba dočasnej úpravy pomerov maloletého a jeho ochrany, ktorého
starostlivosť toho času zabezpečuje prevažne otec. Návrh matky presahuje rámec neodkladného
opatrenia a vyžaduje si vykonanie ďalšieho dokazovania. Zohľadnil skutočnosti uvedené vo vyjadrení
otca (s poukazom na zápisnicu z trestného oznámenia), a to z opatrnosti, pokiaľ by existovala čo i len
možnosť, že by sa udalosti popisované vo vyjadrení otca preukázali v konečnom dôsledku ako skutočné.

Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil ako nedôvodný aj v časti úpravy styku otca s
maloletým, jednak s poukazom na v danom prípade osvedčený skutkový stav a tým, že ani v tejto otázke
matka neosvedčila potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého. Z argumentácie rodičov jednak
vyplýva, že styk matky s maloletým sa realizuje, a preto nehrozí, že maloletému bude kontakt s matkou
odopretý v rozsahu, že by bolo potrebné neodkladným opatrením zveriť maloletého do jej osobnej

starostlivosti a reštriktívne zúžiť jeho styk s otcom. Pokiaľ ide o návrh matky na určenie výživného na
maloletého v nevyhnutnej miere (§ 366 CMP), uviedol, že jej návrh neobsahuje akékoľvek relevantné
zdôvodnenie a tvrdenia preukazujúcej jeho opodstatnenosť. Uviedol, že vzhľadom k prevažnej osobnej
starostlivosti otca o maloletého, matka neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov určením
povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého k jej rukám v nevyhnutnej miere. Súd prvej inštancie o

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol v zmysle § 328 ods. 1 CSP, o trovách konania
rozhodne v konečnom rozhodnutí.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Uviedla, že súdu
predložila komunikáciu s otcom ohľadom styku s maloletým, z ktorej je zrejmé, že otec jej „vydeľuje“

kedy sa s maloletým môže stretnúť, čo mu musí oznámiť vopred 24 hodín. Otec určuje dĺžku styku, čo
budú robiť a stretnutia prebiehajú za jeho prítomnosti. Mala za to, že otec svojim konaním svojvoľne
obmedzuje jej rodičovské práva. Otec jednostranne tvrdí, že chcela maloletého prepichnúť nožom,
avšak svoje tvrdenie neoprel o žiaden relevantný dôkaz. Súd sa bez ďalšieho uspokojil s tým, že
otec jej styk umožňuje (ňou predloženú sms-komunikáciu označil ako nedostatočne preukazujúcu jej

tvrdenia)avyhodnotil,ženeexistujeohrozeniezáujmumaloletého.Zápisnicaotrestnomoznámenínaňu
obsahuje iba tvrdenia a obvinenia otca a nepredpokladá, že obvinenie založené len na reprodukovanom
tvrdení otca bez dôkazu obstojí. Mala za to, že otec svojim konaním porušuje § 24 ods. 5 Zákona
o rodine, nerešpektovaním práva maloletého na zachovanie jeho vzťahu k matke. Maloletý je podľa jej
názoru zmanipulovaný, zmätený a je ohrozený jeho zdravý psychický vývin. Zohľadniac argumentáciu

prvoinštančného súdu v odôvodnení rozhodnutia, ako aj aktuálny skutkový stav, že maloletý bude
vyžadovať postupnú adaptáciu na zmenu výchovného prostredia, uviedla, že mení petit návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia tak, že matka je do právoplatného skončenia konania o úprave práv
a povinností k maloletému vedenom na Mestskom súde Bratislava II pod sp.zn. 5P/163/2024, oprávnená
stretávať sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň od piatka16.00 hod. do nedele 18.00 hod., tak,

že miestom prevzatia maloletého je predškolské zariadenie, miestom odovzdania jej bydlisko, v prípade
neprítomnosti maloletého v predškolskom zariadení otec jej odovzdá maloletého v mieste jej bydliska.
Zmenu návrhu odôvodnila tým, že režim preberania a odovzdania reflektuje na skutočnosť, že otec bez
jej súhlasu odviezol maloletého do Stupavy a má motorové vozidlo. Trvala na návrhu v časti určenia
výživného, nakoľko ho otec aktuálne neposiela.

5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol,
že osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje od 25.08.2024, čomu predchádzalo, že maloletý
pravidelne pri odovzdávaní matke panicky plakal, nechcel k nej ísť, prosil ho, aby ho k matke nedával
a bránil sa s ňou zostať osamote. Vyjadroval sa, že sa matky bojí, nechce u nej bývať, že matka na

neho strašne kričí, vôbec na neho nereaguje, nepočuje ho, nevidí ho, rozhadzuje a ničí mu hračky.
Po tom, ako sa maloletý vyjadril, že mu matka povedala, že ho prepichne nožom, čo opakuje aj v
prítomnosti iných osôb, napr. v škôlke, nadobudol strach o život a zdravie maloletého a podal na
matku aj trestné oznámenie. Návrh matky na dočasné zverenie maloletého do jej starostlivosti, akoaj jej aktuálny návrh na dočasnú úpravy jej styku s maloletým považuje za nedôvodný, nakoľko ani
v jedenom z návrhov neexistuje naliehavá potreba dočasne upraviť práva a povinnosti k maloletému.
Zdôraznil, že nikdy matke nebránil v stretávaní sa s maloletým, práve naopak, má úprimný záujem

na zachovaní ich vzťahu. Matke pravidelne navrhuje stretnutia s maloletým, keď matka dlhšie nejaví
záujem, sám na vlastné náklady opakovane maloletého matke priviezol, tiež jej navrhuje spoločné
výlety (na ktoré veľakrát ani nereaguje), podporuje maloletého v telefonickej komunikácii s matkou.
Bezúspešne ju žiadal o stanovenie režimu pravidelných stretnutí s maloletým. Stáva sa, že len preto, aby
sa maloletý stretol s matkou, ktorá o stretnutie prejaví záujem pár hodín vopred, zruší iný program. Preto

ju žiadal, aby mu svoj záujem o stretnutie s maloletým oznámila aspoň 24 hodín vopred. Opísal priebeh
stretnutí matky s maloletým od decembra 2024 doposiaľ. Konanie matky označil za nepredvídateľné,
chaotické, impulzívne, bez plánovania, faktický záujem matky o maloletého za vlažný. Matka kontaktuje
maloletého výlučne vtedy, keď jej samej to vyhovuje, dohody nedodržiava. Má za to, že jeho prítomnosť
na stretnutí je aktuálne nevyhnutná z dôvodu obavy o život a zdravie maloletého, ktorá pramení zo
správania maloletého a jeho tvrdení. Maloletý má z matky strach, odmieta ju. Postoj maloletého je

spôsobený správaním matky, ktorá nedokáže maloletého zvládať v intenzívnejších situáciách, nevie si
s ním poradiť, je impulzívna, prchká, reaguje agresiou, šteká na neho príkazy, čo u maloletého vyvoláva
odmietavé a agresívne správanie. Uviedol, že v dôsledku agresívneho správania matky, neustáleho
kričania, bol maloletý do septembra 2024 neprispôsobivý v škôlke, agresívny voči iným deťom. Od
času, keď je maloletý v jeho starostlivosti tieto prejavy výrazne pominuli (Správy MŠ E. a MŠ H. C.

J. G.). Starostlivosť o zdravotný stav maloletého otec preukazoval lekárskymi správami H. F. zo dňa
24.10.2024 a 21.01.2025, D. H. zo dňa 27.01.2025. Vzhľadom k tomu, že aktuálne sú zabezpečené
všetky potreby maloletého, jeho fyzický a psychický vývoj napreduje, rovnako je zabezpečený kontakt
maloletého s matkou, mal za to, že neexistuje naliehavá bezodkladná potreba zasiahnuť do pomerov
účastníkov konania. Práve naopak, vydanie neodkladného opatrenia v tejto fáze vývoja maloletého, by

bolo narušením starostlivo vytvoreného jeho pokojného a zdravého režimu. Návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia v časti úpravy jeho vyživovacej povinnosti považoval za absolútne nedôvodný,
keďžemaloletýjevjehofaktickejstarostlivosti,ktorýzabezpečujevšetkyjehopotrebyatobezakejkoľvek
finančnej participácie matky.

6. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo (§ 65, § 66 CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdiť.

7. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny záver. V odvolaní
matky neboli uvedené žiadne nové skutkové okolnosti, alebo také, ktoré by súd prvej inštancie pri
svojom rozhodovaní nevyhodnocoval a mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Odvolací súd sa stotožnil tak s výkladom inštitútu neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie, ako
aj s jeho aplikáciou v danej prejednávanej veci, majúc za to, že podmienky na nariadenie neodkladného

opatrenia v zmysle podaného návrhu matky splnené neboli. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi
zamietnutia návrhu matky ktorý súd prvej inštancie správne ustálil z matkou osvedčovaných skutkových
okolností, vyhodnotenia celkovej rodinnej situácie a pomerov maloletého.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa
procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 CMP, § 380 ods.
2 CSP).

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11.Podľa§325ods.1CSPneodkladnéopatreniemôžesúdnariadiť,akjepotrebnébezodkladneupraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.13. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého
dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do
striedavej osobnej starostlivosti.

14.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Vo vzťahu k posudzovanému rozhodnutiu zdôrazňuje, že cieľom neodkladných opatrení
je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené
rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť
aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu
je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To však neznamená, že ho súd môže
vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré

by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom

na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd
poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho

vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak.

16. Pokiaľ ide o účel neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí, týmto je poskytnutie
preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady

charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v
ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu
ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v
záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy

medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má
mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali
zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy
účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych
okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.

Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie
maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie,
keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je
bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy.

17. Pokiaľ ide o určenie výživného neodkladným opatrením podľa § 366 CMP, je možné nariadiť
platenie výživného výlučne iba v nevyhnutnej miere. To znamená, že výživné určené neodkladným
opatrením nevychádza z pomerov rodičov a maloletého dieťaťa zisťovaných v zmysle hmotnoprávneho
predpisu (Zákon rodine), čo je povinnosťou meritórneho konania, ale zo skutočností vyplývajúcich zo
samotného návrhu, resp. jeho príloh. Celkové pomery, ktoré determinujú spôsobilosť primárneho rodiča

poskytovať dieťaťu výživu, sú rovnako ako u druhého rodiča, predmetom dokazovania v konaní vo veci
samej. Výživné neodkladným opatrením nemožno preto určiť na základe predpokladaných pomerov
povinného rodiča, ale len v miere nevyhnutnej pre zabezpečenie základných existenčných potrieb
dieťaťa. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia podľa 366 CMP je rozsah výživného, ktorý
sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Neodkladným opatrením nerozhoduje

súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča a ani
podľa celkových odôvodnených potrieb maloletých detí. Uvedeným zákonným ustanovením mal
zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorý si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne
neplní v primeranom rozsahu, alebo ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnymrozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom
ohrozená.

18. Na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 24P/85/2024 prebieha konanie o návrhu matky na
úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, doručenom spolu s návrhom matky
na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 24.05.2024. Z obsahu spisu a vyjadrení rodičov a otcom
osvedčeného skutkového stavu vyplýva, že maloletý sa nachádza v osobnej starostlivosti otca, ktorý aj
finančne zabezpečuje všetky jeho potreby. Matka sa s maloletým stretáva po vzájomnej dohode rodičov.

Matka v konaní neosvedčila svoje tvrdenie, že by jej otec bezdôvodne v kontakte s maloletým bránil.

19. Po oboznámení sa so spisovým materiálom, vrátane posúdenia odvolacích dôvodov matky, odvolací
súd prisvedčuje záveru súdu prvej inštancie, že návrh matky na dočasné zverenie maloletého do jej
osobnej starostlivosti, určenie povinnosti otcovi platiť výživné na maloletého podľa ust. § 366 CMP
a na úpravu styku otca s maloletým nie je dôvodný. Tak v čase rozhodovania súdu prvej inštancie

o posudzovanom návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia (na ktorého závery v súlade s
§ 387 ods.2 CSP, v spojení s § 234 ods.2 CSP v plnej miere odkazuje), tak aj v čase rozhodovania
odvolaciehosúduoodvolanímatkyprotiuzneseniusúduprvejinštancieniejeobsahomspisuosvedčená
potreba okamžitej ingerencie súdu vydaním rozhodnutia v zmysle návrhu matky. Z obsahu návrhu
matky a ani z jej odvolania nevyplývajú, či už osvedčené alebo vôbec tvrdené skutočnosti, ktoré

by odôvodňovali prijatie takéhoto rozhodnutia bez vykonania potrebného dokazovania, pre ohrozenie
záujmov maloletého a potreby úpravy v zmysle § 325 ods. 1 CSP. Matka takéto tvrdenia nedoplnila ani
v odvolacom konaní. Správne súd prvej inštancie vyhodnocoval aktuálne otcom vykonávanú osobnú
starostlivosť o maloletého, ktorú matka (aj vzhľadom na obsah jej odvolania) akceptuje. Aj odvolací
vyvodzuje z obsahu spisového materiálu, že práva a záujmy maloletého sú nateraz dostatočne chránené

spôsobom, ktorý neohrozuje jeho zdravie a optimálny fyzický a duševný vývoj. Potom treba konštatovať,
že dôvody na prijatie neodkladného opatrenia o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky
nie sú dôvodné. Rozhodnutie súdu o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti je pritom
vecou meritórneho konania, ako správne poznamenal aj súd prvej inštancie. Správne postupoval
súd prvej inštancie, ktorý po aktuálnom zhodnotení rodinných pomerov maloletého a dôvodov návrhu

matky, s poukazom na neosvedčenie ohrozenia výchovného prostredia maloletého, alebo jeho záujmov,
nevzhliadol potrebu jeho okamžitého zverenia do starostlivosti matky bez vykonania potrebného
dokazovania. Za takto osvedčenej skutkovej situácie rodinných pomerov, ktoré je potrebné v záujme
maloletého verifikovať dokazovaním vo veci samej, je potrebné súdom prvej inštancie prijatý záver
o nedôvodnosti návrhu matky, považovať nateraz za správny. Pokiaľ ide o návrh matky v časti určenia

výživného na maloletého, ako aj jej odvolanie, tieto neobsahujú žiadne dôvody a osvedčenie ohrozenia
výživy maloletého dieťaťa. Odvolací súd zdôrazňuje, že formou procesného inštitútu neodkladného
opatrenia podľa § 366 CMP je možné nariadiť platenie výživného v nevyhnutnej miere (na zabezpečenie
nákladov maloletých detí spojených s bývaním, stravou, nevyhnutným oblečením, prípadne zdravotným
stavom a školskou dochádzkou) v prípade ohrozenia výživy maloletého dieťaťa a zabezpečovania

jeho základných potrieb. Matka svoj návrh v tomto smere nepodložila žiadnou skutkovou ani právnou
argumentáciou. Navyše v danom prípade, kedy otec zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého,
je návrh matky na určenie povinnosti otcovi platiť na maloletého výživné k jej rukám absolútne
neopodstatnený. Správne súd prvej inštancie ako nedôvodný zamietol aj návrh matky, ktorým sa
neodkladným opatrením domáhala upraviť styk otca s maloletým, resp. obmedzenia jeho osobnej

starostlivosti o maloletého bez uvedenia a osvedčenia relevantných dôvodov.

20. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.2
CSP ako vecne a právne správny potvrdil. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval v zmysle zásad
charakterizujúcich inštitút neodkladného opatrenia, pričom s jeho názorom vysloveným v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia sa stotožnil aj odvolací súd.

21. Podľa § 23 ods.1 CMP konanie sa začína na návrh .

22. Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

23. Podľa § 123 ods.2 CSP podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby,
späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.24. Pokiaľ matka v odvolaní s poukazom na charakter daného konania (v ktorom nie je viazaný
návrhom) žiadala o nariadenie neodkladného opatrenia úpravou jej styku s maloletým (podľa čl. 7

CMP obsahovo posúdeného ako návrh na zmenu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) treba
uviesť, že procesná úprava neodkladných opatrení sa spravuje obdobným režimom ako v prípade
ostatných inštitútov (§ 2 ods.1 CMP) a aj v tomto prípade sú tak vo všeobecnej časti (t.j. tretej časti
CMP) vymedzené určité ustanovenia, ktoré predstavujú výnimku (osobitosti) oproti všeobecnej úprave
obsiahnutej v ust. § 324 až 342 CSP. V zmysle § 123 CSP je návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia podaním vo veci samej len v prípade, ak to vyplýva z povahy veci, t.j. v prípade, kedy
nie je podaný v priebehu už začatého konania, ale pred jeho začatím alebo po skončení konania vo
veci samej a kedy na nariadené neodkladné opatrenie už nebude nadväzovať konanie vo veci samej.
Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje, že súdom prvej inštancie posudzovaný návrh matky
na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 17.12.2024, ktorým sa domáhala do rozhodnutia vo
veci samej zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti, úpravy styku otca s maloletým a určenia

povinnosti otcovi platiť na maloletého výživné, nie je podaním vo veci samej a vo vzťahu k nemu nie je
možné v priebehu odvolacieho konania postupom podľa § 64 CMP pripustiť matkou navrhnutú zmenu
návrhu (úpravou styku matky s maloletým). Odvolací súd dodáva, že vyhovenie návrhu matky na zmenu
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez akejkoľvek opory v zákone by navodilo stav, kedy
by o rozšírenom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (o úprave styku matky s maloletým)

rozhodoval vecne nepríslušný súd (§ 324 ods. 2 CSP), bez následnej možnosti účastníkov konania
domáhať sa prípadnej zmeny rozhodnutia v riadnom inštančnom postupe. Pre úplnosť konštatuje, že
návrh matky na zmenu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné posúdiť ani ako
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, podaný v priebehu odvolacieho konania podľa § 362 CMP
(o ktorom rozhoduje odvolací súd), ktoré ustanovenie sa vzťahuje výlučne na situácie, kedy odvolací

súd rozhoduje o odvolaní proti meritórnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie a kedy je návrh účastníka
na nariadenie neodkladného opatrenia, týkajúci sa pomerov upravovaných v meritórnom rozhodnutí,
podaný v priebehu takéhoto odvolacieho konania.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).