Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/101/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324200047
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4324200047.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov:

JUDr. Silvii Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodený
XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, dieťa
matky:A.B.,narodenáXX.XX.XXXX,bytomC.D.XX,t.č.ÚVVChorvátska5,Bratislavaaotca:vrodnom
liste neuvedený, o nariadenie ústavnej starostlivosti, za účasti Krajskej prokuratúry Nitra, o odvolaní
matky proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 22. apríla 2024, č.k. 6P/3/2024-87, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a závislom výroku IV. p o t v r
d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie nariadil mal. A. ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude
vykonávať v Centre pre deti a rodiny E., F. XXX, XXXXX E. (výrok I.), uložil matke maloletého prispievať
na výživu mal. A. sumou 50 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Centra pre deti
a rodiny E. (výrok II.), konanie o uloženie výchovného opatrenia zastavil (výrok III.) a o trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok IV.).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 54 ods. 2 písm. c), ods. 4, § 81 ods. 1,
2, § 62 ods. 2 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Vecne dôvodil, že konanie o
nariadenie výchovného opatrenia začalo na podnet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, odbor
sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zo dňa 05.01.2024,
v ktorom súčasne žiadal nariadiť neodkladné opatrenie o ponechaní maloletého v starostlivosti Centra
pre deti a rodiny G., E.. Poukázal na to, že Okresný súd Levice uznesením č. k. 6P/119/2023-12 zo dňa
02.08.2023 dočasne odovzdal mal. A. do starostlivosti Centra pre deti a rodiny G. - pomoc deťom v kríze,

H. XX, E., nakoľko matka nebola schopná prevziať a zabezpečiť adekvátnu starostlivosť o svoje maloleté
deti a u náhradného rodiča, I. A., ktorej bol maloletý aj so sestrou v tom čase zverený do náhradnej
osobnej starostlivosti, boli deti tiež ohrozené. Momentálne ÚPSVaR Levice neeviduje osobu inú, ktorá
by bola vhodná a schopná prevziať osobnú starostlivosť, pričom matka si svoje podmienky na prevzatie
detí do svojej osobnej starostlivosti neupravila.

3. Súd prvej inštancie zistil, že maloletý A. pochádza z mimomanželského pomeru, otcovstvo uznané

nie je. Rozsudkom Okresného súdu Levice č.k. 10P/334/2016-62 zo dňa 10.10.2017 boli mal. A. aj so
sestrou J., nar. XX.X.XXXX (otcovstvo určené) zverené do náhradnej osobnej starostlivosti I. A., pretože
matka v tom čase žila v druhovskom pomere s jej synom, ale plánovali vycestovať do zahraničia a matka
nebola schopná sa o deti postarať. Otec mal. J. bol vo výkone trestu odňatia slobody. Mal. A. bol nazáklade neodkladného opatrenia zo dňa 02.08.2023 sp. zn. 6P/120/2023 odovzdaný do starostlivosti
Centra pre deti a rodiny G. D. E. najdlhšie na dobu 6 mesiacov, keďže súd mal vzhľadom na okolnosti
prípadu preukázané, že matka nie je schopná prevziať a zabezpečiť starostlivosť o svoje deti, pričom v

starostlivosti starej matky p. A. (ktorej boli posledným rozhodnutím súdu zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti) ako aj druhej starej matky p. F. (ktorej boli v minulosti zverené do náhradnej starostlivosti)
sú deti ohrozené. V konaní pod sp. zn. 6P/103/2023 navrhovateľka I. A., ktorej boli deti zverené do
náhradnej osobnej starostlivosti uviedla, že už túto starostlivosť zabezpečovať nechce, pretože matka
opakovane deti odvádzala z jej domácnosti a to bez jej vedomia a súhlasu. V čase rozhodovania sa už

mal. deti nachádzali v CDR na obdobie najdlhšie 6 mesiacov, preto súd náhradnú osobnú starostlivosť
zrušil rozsudkom zo dňa 25.09.2023. Počas konania súd zistil, že matka maloletého sa nachádza
vo väzbe a výchovné opatrenie, požadované v podnete zo dňa 05.01.2024, by tak nebolo účelné. Z
tohto dôvodu súd uznesením zo dňa 21.03.2024 pod č.k. 6P/3/2024-58 začal konanie o nariadenie
ústavnej starostlivosti, pretože nie je známa fyzická osoba, ktorá by bola ochotná prevziať starostlivosť o
dieťa. Neodkladným opatrením č.k. 6P/3/2024-70 zo dňa 28.03.2024 súd nariadil odovzdanie mal. A. do

starostlivosti Centra pre deti a rodiny E. z dôvodu, že CDR G. pre deti vykonáva predovšetkým krízovú
intervenciu, sociálnu a psychologickú diagnostiku a nie je možné, aby maloletý zotrval v ich zariadení v
ústavnej starostlivosti. Maloletý A. uviedol, že v prípade premiestnenia by chcel ísť do iného zariadenia v
Nitrianskom kraji, nakoľko tam má celú svoju rodinu. Matka sa pojednávania nezúčastnila, svoju neúčasť
ospravedlnila s tým, že sa nachádza vo väzbe, pričom sa prikláňala k tomu, aby bol mal. A. premiestnený

do iného centra, kde sú vhodnejšie podmienky pre jeho rast a vývoj aspoň do tej doby, kým nebude
na slobode a kým opäť nebude schopná prevziať starostlivosť o svoje deti. Z vyjadrenia kolízneho
opatrovníka vyplýva, že maloletý A. bol do CDR E. prijatý dňa 03.04.2024, nastúpil na ZŠ špeciálnu
internátnu v A., adaptoval sa veľmi dobre, je v kontakte so svojou sestrou J., inak sa s nikým z rodiny
nechce stretávať. V súčasnosti nie je známa osoba vhodná a schopná, ktorá by bola ochotná prevziať

starostlivosť o maloletého. Kolízny opatrovník aj okresná prokurátorka navrhli nariadiť nad maloletým
ústavnú starostlivosť a matke určiť primerané výživné.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že matka mal. A. naďalej nevie
prevziať a zabezpečovať osobnú starostlivosť o svojho syna, pretože sa od marca 2024 nachádza

v ústave na výkon väzby. Ani dovtedy však nepreukázala, že by si svoje rodinné a bytové pomery
akokoľvek upravila, aby mohla starostlivosť o maloletého osobne prevziať. Otcovstvo k dieťaťu uznané
nie je a tohto času niet osoby vhodnej, ochotnej a schopnej prevziať starostlivosť o mal. A., je
preto nevyhnutné, aby bola u maloletého nariadená ústavná starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v
centre, kde je umiestnený už neodkladným opatrením. Výživné súd matke určil v sume primeranej

veku a potrebám dieťaťa. U matky bolo preukázané, že nie je zamestnaná, nepoberá žiadne dávky
poistenia vyplácané Sociálnou poisťovňou, nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ani
nevykonávala aktivačné práce pre obec. Príjem matky tak síce preukázaný nebol, ale keďže nie je v
žiadnej evidencii, súd mal za to, že zrejme si bola schopná príjem zabezpečiť iným spôsobom. Ak sa aj
momentálne nachádza vo väzbe, uvedené samo osebe nie je dôvodom pre minimálne výživné, pretože

do ústavu sa dostala vlastným pričinením a tým prišla aj o schopnosť pracovať. O trovách konania súd
rozhodol podľa § 52 CMP.

5. Proti tomuto rozsudku podala matka odvolanie a to v časti uloženia vyživovacej povinnosti. V odvolaní
uviedla, že vzhľadom k tomu, že sa nachádza vo výkone väzby, kde nemá žiadny príjem, jej trestná

vec je v štádiu pred súdom a nepoberá žiadne sociálne či iné dávky, z ktorých by mohla výživné hradiť,
žiada súd, aby jej pozastavil povinnosť platiť uvedené výživné počas výkonu väzby. S prihliadnutím na
jej aktuálnu situáciu žiadala, aby súd prehodnotil vec a vyživovaciu povinnosť jej dočasne neuložil s tým,
že po prípadnom prepustení z výkonu väzby sa matka zamestná, súdu všetko vydokladuje a riadne bude
na deti prispievať výživným. Zároveň bude deti, akonáhle jej to situácia umožní, žiadať do svojej opatery.

6. Okresná prokurátorka vo vyjadrení k podanému odvolaniu považovala rozhodnutie súdu prvej
inštancie za správne a zákonné. Odvolanie matky je nedôvodné, nakoľko určenie výživného je správne
a v záujme maloletého dieťaťa. Podľa názoru prokurátorky súd určil výživné v sume primeranej veku
a potrebám maloletého dieťa a preto navrhla rozhodnutie ako vecne správne v celom rozsahu potvrdiť.

7. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia,
predneseného na súdnom pojednávaní. Bolo preukázané, že matka sa svojim vlastným pričinením ocitla
voväzbe,čímsapripravilaomožnosťpracovaťazlepšiťsipomery.Matkajepovinnáprispievaťnavýživumaloletéhodieťaťa,keďsaaniosobnenepodieľanazabezpečovanístarostlivostiomaloletédieťa.To,že
samatkaaktuálnenachádzavoväzbe,niejedôvodompreneplatenievýživného.Nazákladeuvedeného
kolízny opatrovník súhlasí s rozhodnutím prvoinštančného súdu a navrhuje ho v celom rozsahu potvrdiť.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§
355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), a že
odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383, § 384 CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

9.Podľa§387ods.1,2CSP,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu výroku II. rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktorým súd uložil matke povinnosť pripievať na výživu maloletého A. sumou 50 eur

mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Centra pre deti a rodiny E..

11. Podstatou odvolacej argumentácie bola nesprávnosť v právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie, ktorá mala spočívať v tom, ako vyhodnotil možnosti a schopnosti matky prispievať aktuálne
na výživu maloletého. Podľa jej názoru by súd nemal určiť výživné na maloletého A. počas doby, kedy

sa matka nachádza vo väzbe, nakoľko je bez príjmov a žiadne výživné platiť nemôže.

12. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolacích námietok, ako i celého obsahu spisu sa však
odvolací súd plne stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, ktorý na základe
vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne

rozhodné pre rozhodnutie o určení výživného pri nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletým, a ktorý
na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia, pričom ich v súvislosti s danou vecou i správne
vyložil, a preto odvolací súd s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku
už iba odkazuje na správne písomné vyhotovenie rozsudku, s ktorým sa stotožňuje. Odvolací súd ani
s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov

súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie a s ohľadom na odvolaciu argumentáciu matky sa potom žiada dodať už
len nasledovné:

13. Keďže v danej veci s prihliadnutím na zistené okolnosti prejednávaného prípadu dospel súd

k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým
z dôvodov podrobne rozobraných v odôvodnení napadnutého rozsudku, bolo zároveň nutné rozhodnúť
aj o vyživovacej povinnosti matky. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 81 Zákona o rodine, v zmysle
ktorého ak súd rozhodne o nariadení ústavnej starostlivosti u maloletého dieťaťa, vždy zároveň
upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov a v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť,

súčasne uloží rodičom povinnosť poukazovať takto určené výživné zariadeniu, do ktorého má byť dieťa
umiestnené. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď matke uložil povinnosť platiť výživné na
maloletého A. vo výške 50 eur na účet Centra pre deti a rodiny E., v ktorom sa bude ústavná starostlivosť
vykonávať.

14.Odvolacísúdpripomína,žeplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima

na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinnéhorodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona
o rodine).

15. Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona, matka má vyživovaciu povinnosť k maloletému
A. od narodenia dieťaťa a táto potrvá až dovtedy, kým sa A. nebude schopný sám živiť. Povinnosť
vyživovať svoje maloleté dieťa pokračuje teda aj v čase, keď je matka vo väzbe či výkone trestu odňatia
slobody, pretože existencia vyživovacej povinnosti nie je závislá na okolnosti, či rodič má príjem, alebo
nemá. Uvedená okolnosť môže mať však vplyv na výšku vyživovacej povinnosti, pretože v zmysle

ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Zároveň však platí,
že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný
vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako
prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. To znamená, že každý rodič
jepovinnýzariadiťsisvojezáležitostitak,abysimoholriadneplniťvyživovaciupovinnosťksvojimdeťom,

teda mal by riadne využívať svoj zárobkový potenciál v závislosti od svojho veku, zdravotného stavu,
schopností, stupňa dosiahnutého vzdelania, praxe a dopytu na trhu práce. Ak rodič svoje schopnosti
a možnosti nevyužíva tým, že sa vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku či
majetkového prospechu, potom je namieste aplikácia princípu potencionality príjmov. Inak povedané,
súd pri určovaní výšky výživného neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy takéhoto rodiča, ktoré

dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, teda príjmov, ktoré
rodič (potencionálne) mohol dosahovať.

16. Uvedeným spôsobom postupoval v danom prípade aj súd prvej inštancie a odvolací súd mu dal
za pravdu. Ako vyplýva z obsahu spisu, matka sa na výžive dieťaťa dobrovoľne nepodieľa finančne

ani vecne, ani nezabezpečuje dieťaťu osobnú starostlivosť. Matka v dôsledku pobytu vo väzbe nemá
aktuálne žiadne príjmy, odvolací súd však musel konštatovať, že práve páchaním trestnej činnosti sa
matka sama vlastnou vinou pripravila o pracovný príjem, ktorý by inak mohla dosahovať. Skutočnosť,
že primeraný príjem nedosahuje, nemôže ísť na úkor maloletého dieťaťa, ktoré je odkázané výživou na
svojich rodičov. Súd prvej inštancie správne vzal do úvahy i tú skutočnosť, že ani v období pred vzatím do

väzby matka riadne nepracovala, nebola ani zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie a prácu
si nehľadala, čím rovnako vlastným zavinením zapríčinila, že ani v tom čase nemala zabezpečený
riadny príjem, z ktorého by mala možnosť platiť výživné na svoje maloleté deti. Súd prvej inštancie
preto postupoval správne, keď neprihliadal na reálne dosahované, resp. nulové príjmy matky, keďže
bolo treba vychádzať z potencionálneho príjmu, ktorý by matka mohla dosahovať, ak by sa vlastnou

vinou oň nepripravila.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý s
prihliadnutím na okolnosti prejednávaného prípadu dospel k záveru o primeranosti výživného vo výške
50 eur. Keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by matke bránili vážne zdravotné problémy, či iné závažné

skutočnosti v tom, aby sa zamestnala, treba potom vychádzať z toho, že matka by pri riadnom využívaní
možností a schopností mohla dosahovať aspoň minimálnu mzdu, ktorej výška v roku 2024 bola 750
eur brutto, čo po odpočítaní daní a odvodov predstavuje cca 616 eur netto a potom prihliadajúc na
existenciuajďalšejmatkinejvyživovacejpovinnosti(okremmaloletéhoA.máeštevyživovaciupovinnosť
k maloletej dcére J., nar. XX.XX.XXXX) je výška výživného na maloletého A. v sume 50 eur primeraná,

zohľadňujúca možnosti a schopnosti matky ako aj odôvodnené potreby maloletého, ktoré sa odvíjajú
od životnej úrovne rodiča.

18. Vedený týmito úvahami odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II ako
vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku potvrdil, spolu s vecne

správnym závislým výrokom o trovách konania ( IV).

19. Zároveň rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania a to podľa ustanovenia § 52 Civilného
mimosporového poriadku v spojení s ustanoveniami § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že
žiadenz účastníkovnemánároknaichnáhradu,nakoľkonebolzistenýžiadenzdôvodovprepripustenie

výnimiek z aplikácie ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku.

20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).