Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7519203033
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7519203033.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek

senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Aleny Mikovej, v spore žalobcu LESMO, s.r.o., Košice, Letná
45, IČO: 46 585 796, zast.: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Košice,
Kováčska 53, IČO: 36 730 564, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Úrad pre územné
plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Bratislava, Tomášikova 14366/64A, IČO: 54 669 464, zast:
BADUCCI Legal, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, Mostová 2, Bratislava, IČO: 35 872 900, za
účasti intervenienta na strane žalovanej Obec A. B. C., D. XX, A. B. C., IČO: 00 691 313, o náhradu
škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku K3-12C/56/2019-436 z 12.1.2024 Mestského súdu Košice

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.SúdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomvovýrokuI.žalobuzamietolaII.žalovanejpriznalnáhradu
trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2.1.Rozhodol tak v poradí druhým rozsudkom o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanej
náhrady škody spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci v zmysle z.č. 514/2003

Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci spočívajúcej v skutočnej škode
vyčíslenej vo výške 412 826 eur a v ušlom zisku vyčíslenom vo výške 3 035 000 eur, spolu s 5 % ročným
úrokom z omeškania od 10.8.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2.2.Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že so žalobou nesúhlasí a navrhla ju v celom rozsahu zamietnuť.
Uviedla, že právoplatné rozhodnutie o povolení stavby bolo zrušené mimo odvolacieho konania pre
procesné pochybenia a porušenie stavebného zákona, pričom bez bližšieho odôvodnenia dala do
pozornosti fakt, že rozhodnutie nebolo zrušené na základe opravného prostriedku žalobcu.

2.3.Súd po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení vo veci rozhodol prvým rozsudkom z 5.11.2021
tak, že žalobu s výnimkou časti, vo vzťahu ku ktorej konanie pre späťvzatie žaloby žalobcom zastavil
(o zaplatenie 35 000 eur) ako nedôvodnú zamietol, majúc za to, že žalobca nepreukázal splnenie
podmienok vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu.
2.4.Proti citovanému rozhodnutiu, proti jeho výrokom II. a III. podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd rozsudkom sp.zn. 5Co/135/2022 z 8.6.2023 tak, že rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku II., tzn. v zamietavej časti do sumy 3 131 358,33 eur ako vecne správny

potvrdil a v prevyšujúcej časti výroku II. v sume 316 467,67 eur a vo výroku III. o trovách konania,
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil zistiac, že v tejto časti súd nedostatočne zistil skutkový stav
a v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nevykonal navrhované dôkazy, preto vec v rozsahu
zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok vo výroku I., ktorýmsúd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 35 000 eur zastavil, nebol odvolaním napadnutý a tento
výrok nadobudol právoplatnosť.
2.5.Po vrátení veci súd pokračoval v konaní za účasti sporových strán, ako aj intervenienta. V spore za

žalovanú konal s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, keďže s účinnosťou
z.č. 172/2022 Z.z. z 27.4.2022, ktorým sa dopĺňa z.č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády
a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov na neho ako ústredný orgán
štátu prešla dňom 1.6.2022 pôsobnosť Ministerstva dopravy Slovenskej republiky v oblasti územného
plánovania, výstavby a vyvlastnenia.

2.6.Konštatoval, že po vrátení veci odvolacím súdom predmetom sporu ostal nárok žalobcu uplatnený
vo forme skutočnej škody v rozsahu 316 467,67 eur, ktoré predstavujú žalobcom uplatnené pohľadávky
splatné po nadobudnutí právoplatnosti nezákonného rozhodnutia. Ide o pohľadávku vo výške 283 551
eur uplatnenú na základe Výkazu nákladov projekt Biometánová stanica Turňa z 23.2.2018 (ďalej len
„pohľadávka č. 1“), pohľadávka na sumu 15 916,67 eur uplatnená faktúrou č. 1016016 z 31.12.2016
vystavená spol. KE Inžiniering s.r.o. (ďalej len „pohľadávka č. 2“), pohľadávka na sumu 10 000 eur

uplatnená faktúrou č. 201603 z 16.12.2016 od spol. FATUMS s.r.o. (ďalej len „pohľadávka č. 3“),
pohľadávka na sumu 3 000 eur uplatnená faktúrou č. 2017001 z 8.6.2017 od spol. FATUMS s.r.o. (ďalej
len „pohľadávka č. 4“) a pohľadávka na sumu 4 000 eur uplatnená na základe faktúry č. 201703 z
23.8.2017 od spol. FATUMS s.r.o. (ďalej len „pohľadávka č. 5“).
2.7.Súd po doplnenom dokazovaní vec právne posúdil podľa § 3 ods.1,2, § 5 ods.1, § 15 ods.1, §

16 ods.4, § 17 ods.1 z.č. 514/2003 Z.z. a konštatoval, že pre vznik práva na náhradu škody žalobca
preukázal splnenie prvej podmienky existencie nezákonného rozhodnutia a odvolací súd uložil súdu
skúmať splnenie aj druhej a tretej podmienky žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody vo forme
skutočnej škody v zostávajúcom rozsahu sumy 316 467,67 eur.
2.8.Konštatoval, že samotná faktúra je dôkazom na preukázanie výšky škody, nie však na preukázanie

vzniku škody, pretože škoda vzniká dlžníkovi až vtedy, keď svojmu veriteľovi dlžnú čiastku zaplatil. Sama
skutočnosť, že veriteľ má voči dlžníkovi nejakú pohľadávku, aj keby bola priznaná rozhodnutím súdu, nie
je škodou. Na porovnanie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/467/2013. Pokiaľ
dlžník nezaplatil dlžnú pohľadávku svojmu veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na jej náhradu
z titulu zodpovednosti tretej osoby za škodu, lebo škoda mu zatiaľ nevznikla.

2.9.Súd ďalej konštatoval, že ani preukázanie vzniku škody nestačí, pretože pre vyvodenie
zodpovednosti za škodu je potrebné preukázať vznik takej škody, ktorá vznikla v priamej príčinnej
súvislosti s nezákonným rozhodnutím.
2.10.Spravujúc sa vyššie uvedeným súd skúmal pri posúdení medzi stranami sporu spornej otázky,
či existuje príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a žalobcom uplatnenou škodou, dospel

k záveru, že žalobca splnenie podmienok pre vznik zodpovednosti žalovanej za ním uplatnenú škodu
nepreukázal.
2.11.Pokiaľ ide o pohľadávku č. 1 vo výške 283 551 eur, ktorú si žalobca uplatnil na podklade Výkazu
nákladov projekt Biometánová stanica Turňa od AAT BIOGAS TECHNOLOGY Gmbh z 23.2.2018,
z predmetného výkazu vyplýva, že ide o sumarizáciu nákladov v ňom uvedených služieb, avšak bez

toho, aby bolo preukázané, či tieto služby boli aj skutočne poskytnuté/dodané, keď samotný dokument
nie je relevantným daňovým ani účtovným podkladom a žalobca k nemu nepredložil žiadne doklady
(faktúry) preukazujúce ich dodanie a ani doklady potvrdzujúce ich úhradu. Konštatovaním uvedeného
súd dospel k záveru, že ohľadne tejto pohľadávky žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie
samotného vzniku škody v rozsahu týmto dokumentom škody iba vyčíslenej tak, ako na to správne

poukázala žalovaná. Keďže nebol preukázaný samotný vznik tejto škody, nebolo potrebné sa zaoberať
atribútom príčinnej súvislosti k nezákonnému rozhodnutiu. Napriek uvedenému súd konštatoval, že
neboli poskytnuté v príčinnej súvislosti plnenia s už získaným stavebným povolením napriek tomu, že
predmetný dokument je datovaný dňom 23.2.2018, teda po vydaní stavebného povolenia.
2.12.Vo vzťahu k pohľadávke č. 2 uplatnenej vo výške 15 916,67 eur vyplynulo, že žalobca s výstavbou

biometánovej stanice vôbec nezačal, prostredníctvom dodávateľa spoločnosť KE inžiniering, s.r.o.
započal iba s prípravnými prieskumnými a geodetickými prácami, potrebnými vzhľadom na lokalizáciu
pozemku, za ktoré mu menovaná spoločnosť vystavila faktúru, potom je zrejmé, že tieto prieskumné,
geodetické práce boli uskutočnené už pred vydaním stavebného povolenia, keď dátum zdaniteľného
plnenia na predloženej faktúre je 21.9.2016, deň právoplatnosti stavebného povolenia, čo zodpovedá aj

logike, keď prieskumné práce na pozemku môžu byť opodstatnené len vtedy, ak sú vykonávané skôr ako
bude konkrétny stavebný pozemok v stavebnom povolení určený pre uskutočnenie stavby. Na základe
uvedeného súd prijal záver, že tento náklad žalobcovi nevznikol v príčinnej súvislosti s rozhodnutím,
teda ako dôsledok dobrej viery žalobcu spoliehajúceho sa na vydané stavebné povolenie.2.13.Vo vzťahu k pohľadávke č. 3 uplatnenej vo výške 10 000 eur súd zistil, že spoločnosť FATUMS s.r.o.
zabezpečovala prípravu podkladov pre projekt BMS. V konaní žalobcu zaťažovalo preukázať nielen, že
tieto práce boli uhradené a vykonané v súlade so zmluvou o sprostredkovaní, ale aj to, o aké konkrétne

práce sa jednalo, kedy a v akom rozsahu boli tieto práce vykonané, a v čom spočívali, teda či sa
(ne)týkali prípravy podkladov pre stavebné povolenie. Bez čoho nebolo možné posúdiť, či išlo o činnosti/
práce, ktorých vznik bol v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, ako i vyhodnotiť
dôvodnosťvynaloženiatohtonákladu.Žalobcavkonaníneuniesoldôkaznébremeno,žeuvedenýnáklad
bol vynaložený dôvodne, účelne a hlavne v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím.

2.14.Pokiaľ ide o pohľadávku č. 4 na sumu 3 000 eur, ktorej vznik žalobca preukázal úhradou
vykonanou 19.6.2017, žalobca obdobne ako v prípade pohľadávky č. 3 preukázal síce zmluvný základ
pre sprostredkovateľskú činnosť vyvíjanú spoločnosťou FATUMS s.r.o., ale zo žiadneho dôkazu
nevyplynulo, že by vyfakturovaná činnosť aj v skutočnosti bola vykonaná spoločnosťou FATUMS s.r.o.
Rovnako nebolo zrejmé, ako bola určená výška odplaty za predmetnú činnosť, keď predmetnú činnosť
menovaná spoločnosť fakturovala dvoma faktúrami (pohľadávka č. 4 v sume 3 000 eur a pohľadávka

č. 5 v sume 4 000 eur), pričom k zmluve o pripojení zariadenia na výrobu biometánu s SPP distribúcia,
a.s. bol predložený iba jeden jej dodatok z 26.6.2017, pričom v sume 4 000 eur bola zahrnutá aj odplata
za prípravu projektu BMS. Aj v tomto prípade pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom existujú
dôvodné pochybnosti o účelnosti vynaloženého nákladu.
2.15.Vo vzťahu k pohľadávke č. 5 na sumu 4 000 eur, pre ktorú platia závery prijaté súdom k pohľadávke

č.4,žalobcanavyšeneuniesoldôkaznébremenoanijejvzniku,keďvkonanínepreukázal,žepredmetnú
pohľadávku aj uhradil. Platbu v hotovosti poprela svedeckou výpoveďou konateľka spoločnosti FATUMS
s.r.o. E. F., ktorá poprela, aby niektoré z ňou vystavených faktúr boli hradené inak ako bezhotovostným
stykom na základe čoho úhrada predmetnej faktúry zostala v rovine nepreukázaného tvrdenia.
2.16.Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca neprodukoval v konaní

také dôkazy, ktorými by spoľahlivo preukázal dôvodnosť ním uplatneného nároku.
2.17.O trovách konania súd rozhodol podľa § 251, § 255 ods.1,2, § 256 ods.1, § 257, § 262 ods.1,2 CSP
tak, že žalovanej, ktorá bola v konaní plne úspešná priznal voči neúspešnému žalobcovi náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, pričom nezistil dôvody na aplikáciu § 257 CSP.

3.1.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, a to v celom rozsahu (proti výroku I. a výroku
II.), ktoré odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods.1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP.
3.2.Konštatoval, že súd aj po opakovanom dokazovaní dospel k nesprávnemu záveru, že žalobcovi
nevznikla škoda a ak by aj, tak nie v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. S takýmto
hodnotením žalobca nesúhlasí, pretože je presvedčený, že škoda mu vznikla v príčinnej súvislosti

s nezákonným rozhodnutím. Žalobca tvrdí, že v tomto prípade boli kumulatívne splnené všetky tri kritéria
náhrady škody.
3.3.Žalobca v konaní bez akýchkoľvek relevantných pochybností preukázal, že po právoplatnosti
stavebného povolenia vynaložil finančné prostriedky na ďalší postup v projekte Biometánovej stanice
v Turni nad Bodvou.

3.4.Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé a preukázané, že činnosti po získaní právoplatného
stavebného povolenia boli vykonané pre ďalší rozvoj projektu ako takého, a nemajú byť vnímané ako
činnosti týkajúce sa stavebnej dokumentácie – projektu pre stavebné povolenie.
3.5.Súd nebral do úvahy, že pre realizáciu stavby nestačí projekt pre stavebné povolenie, ale sú
potrebné ďalšie činnosti. Medzi tieto patria aj prieskumné a geodetické práce, udržiavacie práce, ktoré

boli realizované a zaplatené po právoplatnosti stavebného povolenia. Rovnako je potrebná úprava
projektovej dokumentácie pre realizačnú fázu, v ktorej sa musia zohľadniť práve skutočnosti zistené
po právoplatnosti stavebného povolenia (podmienky stanovené stavebným povolením, napr. realizačná
projektová dokumentácia).
3.6.Žalobca namietol, že úvahy súdu v bode 41. sú nesprávne. Je pochopiteľné, že po právoplatnosti

stavebného povolenia a pred samotnou realizáciou stavby sa vykoná také geologické posúdenie danej
lokality, ktoré zabezpečí dodržanie podmienok stavebného povolenia pre danú stavbu. V konečnom
dôsledkusarealizujeajgeodetickévytýčeniestavbypredvýstavbou.Jetorovnakýpostup,akovprípade
vytýčenia vedení. Aj vytyčovanie pozemných vedení sa robí vo viacerých fázach v stavebnom konaní
pred vydaním povolenia, pri realizácii výkopových prác po právoplatnosti stavebného povolenia, no tieto

súvislosti súd prehliadal. Nemožno teda súhlasiť s tým, že prieskumné práce majú zmysel iba pred
vydaním stavebného povolenia, ako si to mylne vykladá súd prvej inštancie.
3.7.Do pozornosti dal nesprávne konštatovanie súdu v bode 41., kde uvádza, že 23.9.2016 bola len
oproti dobropisu vystavená na uvedené práce faktúra. Uvedené je nesprávnou úvahou, lebo podľaúčtovných predpisov sa dobropisuje faktúra (nie fakturuje dobropis), a to v prípade ak napr. sa poskytuje
zľava z ceny. V tomto prípade práce vykonané boli, dokonca po právoplatnosti stavebného povolenia
a žalobca si nič nemohol dobropisovať, teda, súd tieto skutočnosti posúdil zjavne nesprávne.

3.8.Ďalšími činnosťami po právoplatnosti stavebného povolenia boli sprostredkovateľské činnosti
spoločnosti FATUMS s.r.o. spočívajúce v udržiavaní platnosti zmluvy o pripojení zariadenia na výrobu
biometánu s SPP distribúcia a.s., bez ktorej by nebolo možné stavbu následne skolaudovať. Namietol,
že súd činnosti spoločnosti FATUMS s.r.o. realizované po právoplatnosti stavebného povolenia účelovo
hodnotil ako činnosti do právoplatnosti stavebného povolenia. Z výpovede svedkyne F. je pritom zrejmé,

že všetky činnosti boli riadne vykonané a po ich vykonaní boli riadne zaplatené. Z bodu 25. rozsudku
pritom vyplýva, že činnosti spoločnosti FATUMS s.r.o. mali byť vykonané po právoplatnosti stavebného
povolenia (zmluvy s dodávateľmi odpadovej masy majú význam až pri samotnej činnosti biometánovej
stanice a nie v roku 2014 a aj v tomto čase mala spoločnosť FATUMS vykonávať sprostredkovateľskú
činnosť pre žalobcu). Niet teda pochybnosti o tom, že žalobca po právoplatnosti stavebného povolenia
vynaložil finančné prostriedky na zaplatenie činností, ktoré sa realizovali následne. Konštatoval, že

žalobca preukázal, že vystavené faktúry boli zaplatené a ich zaplatenie je nesporné.
3.9.Nárok na náhradu trov konania žalobca odôvodnil tým, že má zato, že úlohou súdu nie je
len mechanicky rozhodnúť o náhrade trov konania podľa výsledku sporu, ale je povinný zvážiť, či
existujú ďalšie rozhodujúce skutočnosti majúce podstatný vplyv na priznanie alebo nepriznanie účelne
vynaložených nákladov. Žalobca má zato, že v danom prípade boli splnené zákonné predpoklady pre

nepriznanie náhrady trov konania, a to existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočných
okolností.
3.10.Žalobca konštatoval, že ako z nepráva nikdy nemožno vzniknúť právo, tak z nezákonnosti nemôže
vzniknúť zákonnosť. Primárnym dôvodom procesného uplatnenia nároku žalobcu prostredníctvom
súdneho konania je vydanie rozhodnutia zo strany štátu zrušeného po jeho právoplatnosti pre

nezákonnosť, čím žalobcovi vznikla škoda. Za situácie, keby neexistovalo nezákonné rozhodnutie
štátu, by k vzniku škody ani predmetnému konaniu nedošlo. Z tohto pohľadu je práve žalovaný, kto
svojim konaním zapríčinil toto súdne konanie. Považuje preto za nespravodlivé a neprimerane prísne
rozhodnutie súdu, kedy žalovanému prizná náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalobcovi
v spore, v ktorom žalobca sa dovoláva svojich práv, ktoré boli porušené nezákonným rozhodnutím štátu.

Podľa jeho názoru má § 257 CSP slúžiť práve na odstránenie neprimeranej tvrdosti, resp. dosiahnutie
spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. Žalobca namieta
nepriznanie náhrady trov konania žalovanému taktiež z dôvodu neúčelnosti právneho zastúpenia
žalovaného advokátskou kanceláriou. Poukázal na to, že Ministerstvo dopravy a výstavby SR, ako
aj žalovaný ako jeho právny nástupca, disponuje vlastným aparátom – právnym oddelením, ktorý je

zriadený aj za účelom zastupovania žalovaného v prípadných súdnych konaniach. Poukázal na nález
Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 78/2003 v ktorom konštatoval, že v tomto konkrétnom prípade, keď
Ministerstvo financií SR disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, neexistuje
dôvod na to, aby žalovaný využíval služby komerčného právnika.
3.11.Rovnako dal do pozornosti odvolacieho súdu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, z ktorého

vyplýva, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania je potrebné prihliadať na osobitné
postavenie žalovaného ako štátu – ekonomicky silného subjektu, ktorého zavinením k vzniku samotného
sporu došlo. Žalobca poukázal a citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 1Cdo/233/2018.
3.12.Nazákladeuvedenéhožalobcanavrhol,abyodvolacísúdrozsudokzmeniltak,žežalobevrozsahu,
ktorý je predmetom konania vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho

konania v rozsahu 100 %.

4.1.K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná (464 až 465), v ktorom v prvom rade namietla oneskorene
podané odvolanie a k samotnému odvolaniu uviedla, že absentuje v ňom poukaz na konkrétne vady,
ktorými má byť zaťažené konanie pred súdom prvej inštancie alebo už samotné rozhodnutie súdu.

4.2.Žalobca popri všeobecných úvahách o spravodlivosti uvádza, že žalobou uplatnený nárok bol
posudzovaný podľa z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
4.3.Žalovaná poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 467/08 a s poukazom na
uvedené uviedla, že v konaní nebolo zo strany žalobcu preukázané, že v dôsledku nezákonného
rozhodnutia došlo k vzniku škody, pričom žalobca presvedčivo nepreukázal ani vznik škody samotnej

v takom rozsahu a výške, ako si ju podanou žalobou uplatnil. Na základe uvedeného neboli kumulatívne
splnené tri kritéria stanovené z. č. 514/2003 Z.z. a objektívne nedošlo k naplneniu predpokladov pre
priznanie nároku na náhradu škody žalobcovi z dôvodu vydaného nezákonného rozhodnutia.4.4.Vo vzťahu k skutočnostiam uvádzaným v tretej časti odvolania týkajúcich sa jednotlivých faktúr
predložených do konania, žalovaná uviedla, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke úhrady
faktúr a vyhlásenie žalobcu o nespornosti zaplatenia faktúr považuje žalovaná za účelové a nepravdivé.

Námietky k jednotlivým faktúram žalovaná podrobne uviedla v rámci jej písomného vyjadrenia
z 27.7.2023, ktoré súd vo veľkej časti prevzal aj do samotného odôvodnenia rozhodnutia.
4.5.V štvrtej časti odvolania žalobca opätovne namieta rozhodnutie súdu vo vzťahu k priznaniu nároku
náhrady trov konania žalovanej i napriek skutočnosti, že týmito námietkami sa už zaoberal aj odvolací
súd v rámci rozsudku 5Co/135/2022 z 8.6.2023.

4.6.Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že štát v konaní o náhradu škodu má špecifické postavenie, uvedený
názor žalobcu nevyplýva zo z. č. 514/2003 Z.z. ani zo žiadneho iného právneho predpisu. Rovnako
žalovaná nesúhlasí s analogickým použitím uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/233/2018 ako
odôvodnením pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania titulom dôvodov hodných osobitného
zreteľa. Pripustením uvedenej analógie by vznikol neželaný precedens, kedy by si štát de facto
v ktoromkoľvek postavení ako účastníka konania nemohol nárokovať priznanie náhrady trov konania za

žiadnych okolností.
4.7.Nakoľko žalovaná napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, vychádzajúci zo správne
a dostatočne zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia a odvolacie dôvody
namietané žalobcom podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP nie sú dané, súčasne súd
neznemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva, navrhol, aby odvolací súd

potvrdil v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej
lehote, preskúmal rozsudok podľa § 379 a § 380 ods.1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce

a bez nariadeného odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP, prejednal odvolanie v rozsahu
vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok vo výroku I., II. ako vecne správny potvrdil podľa § 387
ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením stotožňuje, na čom nič nemení ani podané
odvolanie.

6.1.Žalobca v podanom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. b), d), e), f) a h) CSP.
6.2.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP, spočíva v tom, že nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá
odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.
6.3.Skutočnosť, že žalobca sa so skutkovým hodnotením a následne právnym názorom súdu

nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia.
6.4.Odvolací súd po preskúmaní obsahu odvolania konštatuje, že žalobca presne nešpecifikuje, v čom
má spočívať uplatnený odvolací dôvod, preto tak vo všeobecnosti uvádza, že nezistil z obsahu súdneho
spisu, taký procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by bolo znemožnené strane uskutočňovať jej

patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací
súdkonštatuje,žetentoodvolacídôvodniejedaný.Rozhodnutiesúdujepreskúmateľné,súddostatočne
zistil skutkový stav a správne ho právne posúdil.
6.5.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú

subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (§ 160), postihujú chybný
postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu
konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie
nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom

spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom
takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania
nedošlo.Vadnosťkonaniamôžeúčastníkpreukazovaťnielennazákladeskutkovéhoadôkaznéhostavu,
ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred

súdom uplatnené. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo
postupované v súlade s príslušnými ust. CSP, napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola
vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz
bol vykonaný v rozpore s § 204 CSP a p..6.6.Žalobca v podanom odvolaní žiadnu vadu, ktorú by bolo možné subsumovať pod uplatnený odvolací
dôvod neuvádza, preto uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
6.7.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP, spočíva v neúplnosti zistenia

skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej
inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a
navrhnutýdôkazjespôsobilýpreukázaťprávnevýznamnúskutočnosť(napr.preto,žehonepovažovalza
rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže
byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu

ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu. Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie
dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia.
6.8.Podľa § 185 ods.1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
6.9.Ak súd rozhodne, že niektoré z navrhnutých dôkazov nevykoná, je povinný v odôvodnení rozsudku
odôvodniť, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy.
6.10.Žalobca v podanom odvolaní neoznačil žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý naplniť uplatnený

odvolací dôvod.
6.11.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutiejenesprávne,ženemáoporuvovykonanomdokazovaní,pričommedzichybamiskutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť. Skutkové zistenie nezodpovedá

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to,
že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré
založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v

úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami).
6.12.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.

poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
6.13.Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP. Právnym posúdením je činnosť
súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

6.14.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach
a povinnostiach strán sporu.
6.15.Predmetom odvolacieho konania je nárok žalobcu uplatnený vo forme skutočnej škody
v rozsahu 316 467,67 eur, ktorá predstavuje žalobcom uplatnené pohľadávky splatné po nadobudnutí

právoplatnosti nezákonného rozhodnutia.

7.Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2) a k námietkam uvedeným
v odvolaní možno doplniť a uviesť nasledovné:

8.1.Podľa § 5 ods.1 z. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
8.2.Podľa § 6 ods.1 z. č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
8.3.Podľa § 6 ods.2 z. č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
8.4.Podľa § 15 ods.1 z. č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadostipoškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
8.5.Podľa § 16 ods.4 z. č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody

alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj

úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
8.6.Podľa § 17 ods.1 z. č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

9.Z citovaných zákonných ustanovení vznik zodpovednosti štátu za škodu predpokladá:
nezákonné rozhodnutie;
existenciu škody;
príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou.

10.1.Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním žalobcu v odvolaní, že nespornou bola skutočnosť,
ustálená v konaní pred prvoinštančným súdom, že výsledkom správneho konania bolo nezákonné
rozhodnutie.
10.2.Žalobca, ale nesúhlasí so záverom súdu, že neboli kumulatívne splnené všetky tri predpoklady
potrebné pre náhradu škody.

11.1.Odvolací súd k tejto námietke žalobcu uvádza, že škodou je potrebné rozumieť majetkovú ujmu,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom
t. j. peniazmi.
11.2.O vzťah príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi nezákonným rozhodnutím a škodou

pôjde vtedy, keď medzi škodou žalobcu a rozhodnutím žalovaného, ktoré bolo zrušené pre nezákonnosť
existuje príčinná súvislosť, t. j. ak škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia. Ak by nezákonné
rozhodnutie neexistovalo, škoda by nevznikla, resp. ak žalobca v rámci prezumpcie správnosti vydaného
rozhodnutia postupoval v súlade s týmto rozhodnutím, v dôsledku čoho mu vznikla škoda.
11.3.Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu uvedený v bode

37. rozhodnutia, ktorý svoje závery oprel o rozhodnutie NS SR 3Cdo 467/2013.

12.1.K pohľadávke č.1 sa súd vyjadril v bode 40. rozhodnutia.
12.2.Žalobca tvrdil, že suma 283 551 eur, predstavuje vynaložené finančné prostriedky po právoplatnosti
stavebného povolenia na ďalší postup v projekte Biometánovej stanice v Turni nad Bodvou.

12.3.Bez ohľadu na skutočnosť, ako súd vykladá pojem „projekt“ odvolací súd sa stotožňuje
s vysloveným záverom, že žalobca nepreukázal vykonanie (dodanie) prác v projekte Biometánovej
stanice v Turni nad Bodvou a ani nepreukázal doklady potvrdzujúce ich úhradu. Záver súdu, že žalobca
nepreukázalsamotnývznikškodyjesprávnyaanipodanéodvolanieniejespôsobilétentozávervyvrátiť.
Navyše z predložených dôkazov nie je možné zistiť, kedy práce mali byť vykonané a to s prihliadnutím

na skutočnosť, že rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2017/025692 z 19.9.2017 bolo rozhodnutie o povolení
stavby zrušené pre nezákonnosť a výkaz nákladov bol z 23.2.2018.

13.1.Vo vzťahu k pohľadávke č. 2, súd konštatoval, že žalobca vznik škody preukázal, ale nepreukázal
príčinnú súvislosť s nezákonným rozhodnutím (bod 41 rozhodnutia).

13.2.Z faktúry (č. l. 44/2) je zrejmé, že tá bola vystavená za projektovú, inžiniersku činnosť, prieskumné
práce a geodetické práce na akciu Biometánová stanica Turňa nad Bodvou.
13.3.Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že pred realizáciou stavby sa vykoná také geologické
posúdenie danej lokality, ktoré zabezpečí dodržanie podmienok stavebného povolenia pre danú stavbu
a realizuje sa aj geodetické vytýčenie stavby pred výstavbou.

13.4.Z predloženej faktúry a jej popisu nevyplynulo, či práce ktoré boli fakturované 21.9.2016 boli
vykonané (dodané) pred vydaním stavebného povolenia alebo v súvislosti už s realizáciou stavby,
na základe právoplatného stavebného povolenia. Rovnako z faktúry nie je možné určiť, ani druh a
rozsah vykonaných. Žalobca nepredložil súdu také dokazy, ktoré by boli spôsobilé posúdiť, či finančnéprostriedky boli vynaložené za práce v súvislosti s realizáciou stavby. Ak súd prijal záver, že tento náklad
nevznikol v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím odvolací súd sa s týmto záverom stotožňuje,
lebo žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

14.1.K pohľadávke č. 3 súd prijal záver (bod 42 rozhodnutia), že na základe predložených dôkazov
nebolo možné vyhodnotiť, o aké konkrétne práce sa jednalo, kedy a v akom rozsahu boli tieto práce
vykonané, a v čom spočívali, teda či sa (ne)týkali prípravy podkladov pre stavebné povolenie. Bez
čoho nebolo možné posúdiť, či išlo o činnosti/práce, ktorých vznik bol v priamej príčinnej súvislosti

s nezákonným rozhodnutím, ako i vyhodnotiť dôvodnosť vynaloženia tohto nákladu a teda, či boli
vynaložené dôvodne, účelne a v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím.
14.2.Odvolací súd aj v tomto prípade potvrdzuje závery prijaté súdom prvej inštancie. Navyše žalobca
ani v jednom prípade nepredložil dôkaz (objednávku), že fakturované práce boli objednané po vydaní
stavebného povolenia, a že tieto práce boli reálne dodané (prevzaté) a vykonané v súvislosti so
započatím realizácie stavby.

15.Uvedené závery platia rovnako aj pre pohľadávky 4. a 5., ktoré súd odôvodnil v bodoch 43. a 44.,
v ktorých malo ísť o úhradu za služby pre spoločnosť FATUMS s. r. o. za predĺženie zmluvy o pripojení
zariadenia na výrobu biometánu s SPP distribúcia a. s.. Z predložených dôkazov nie je zrejmé, o aké
služby malo ísť, čo bolo ich obsahom, či tieto služby boli reálne poskytnuté žalobcovi v súvislosti so

stavebnými prácami na biometánovej stanici.
15.2.Odvolací súd aj v tejto súvislosti konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

16.1.Odvolacísúdzáveromuvádza,žesporovékonaniejeovládanétzv.prejednacouzásadou.Uvedená
zásada určuje, že tvrdenie skutočností, navrhovanie dôkazov a najmä ich preukazovanie, je zásadne

vecou strán sporu. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na
stranách sporu, nie na súde. Prejednacia zásada znamená, že sú to strany sporu, ktoré majú povinnosť
tvrdenia a povinnosť dôkaznú a z tohto dôvodu strany sporu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno.
16.2.Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, ale tiež vo vyjadrení

žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné
bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Dôkazným bremenom
(v spojení s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý
závisí od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov.
16.3.Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na

preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena (rozsudok Najvyššieho súdu SR z
22.09.2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010). Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom
účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky;

ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z
24.6.2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).
16.4.Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá
priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje
tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom,

ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce
žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V
priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní
dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu,

t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje (uznesenie
NS SR sp. zn. 6 Cdo 81/2010).
16.5.V situácii, ak existuje spor v skutkových tvrdeniach medzi sporovými stranami, zaťažuje povinnosť
tvrdenia a dôkazná povinnosť tú sporovú stranu, ktorá zo skutkovej okolnosti vyvodzuje záver svedčiaci
v jej prospech.

17.1.Vychádzajúc z uvedeného bolo povinnosťou žalobcu v konaní tvrdiť a svoje tvrdenie preukázať, že
v priamej príčinnej súvislosti s vydaným nezákonným rozhodnutím mu vznikla škoda. Žalobca v konanínepreukázal, že nastal u neho stav daný hypotézou hmotnoprávnej normy, a že sa naplnili predpoklady
zodpovednosti žalovaného za škodu.
17.2.Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku I.

18.1.Žalobca podaným odvolaním napadol aj závislý výrok o trovách konania, opierajúc sa o to, že
primárnym dôvodom podanej žaloby bolo vydanie rozhodnutia zo strany štátu zrušeného po jeho
právoplatnosti pre nezákonnosť, čím žalobcovi vznikla škoda.
18.2.V konaní bolo preukázané, že nezákonné rozhodnutie nevyvolalo také následky, ktoré by boli

spôsobilé privodiť žalobcovi škodu, čo vyústilo v jeho neúspech v konaní. Preto je nedôvodné tvrdenie
žalobcu, že za situácie, keby neexistovalo nezákonné rozhodnutie štátu, by k vzniku škody ani
predmetnému konaniu nedošlo.

19.1.Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

19.2.Aplikácia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na
priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú aj dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý
musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj
v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa

treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na
okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady
trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich
hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby
neodporovalo dobrým mravom. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje

predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať
náhradu trov konania. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o
ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol
prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej
tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí

vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.
19.3.Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade
k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať
do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto
rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie §

257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu
konania a pod. teda nebolo konkretizované, v čom ide o výnimočný prípad a aké boli dané dôvody
hodné osobitného zreteľa z hľadiska § 257 CSP. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú tiež
okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a
pod. (R 82/2006, Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 M Cdo 5/2006). Vždy musí ísť o celkom

výnimočnýprípad,ktorýmusíbyťvrozhodnutíajnáležíteodôvodnený(porov.nálezÚstavnéhosúduSR,
sp. zn. I. ÚS 248/2010 z 21.10.2010, nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 638/2016 z 21.2.2017), v
opačnom prípade by tým došlo k závažnému zásahu do základných pravidiel rozhodovania o náhrade
trov konania, kedy platí zásada úspechu v konaní.
19.4.Dôvodom hodným osobitného zreteľa

- je vzťah k určitým druhom konaní (konanie o určenie otcovstva, ak maloletý nemal úspech), charakter
procesnej situácie (zmena zákonnej úpravy, účastník nevedel posúdiť svoj zdravotný stav)
- sociálna situácia
- okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a postoj účastníkov v konaní. (porovnaj NS SR
4Cdo 2/2008)

19.5.V danom prípade súd nevyužil tzv. moderačné absolučné právo.
19.6.Argumentácia žalobcu, že žalovaný zavinil, že musel podať žalobu a domáhať sa svojho práva je
už z vyššie uvedených dôvodov neprijateľná, keďže žalobca nepreukázal svoj nárok, neuniesol dôkazné
bremeno.
19.7.Rovnako nedôvodná je námietka žalobcu, ktorý namietal splnomocnenie na zastupovanie v konaní

advokátskou kanceláriou, keďže má zamestnancov s právnickým vzdelaním, ktorí ho mohli v konaní
zastupovať a poukázal na Nález ÚS SR II ÚS 78/2003 a Uznesenie NS SR 1Cdo/233/2018, jednak
preto, že dôvodom hodným osobitného zreteľa je skutkovo odlišná situácia.19.8.Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu
orgánu, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v
tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 ústavy (súdy, iné štátne orgány, orgány verejnej správy) majú

zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkovi, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Právo
naprávnupomoctrváaždoskončeniakonania,t.j.doprávoplatnéhorozhodnutia.Súčasťouzákladného
práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. Účastník konania
má právo zvoliť si právneho zástupcu v občianskoprávnom konaní v zmysle zákonom ustanovených
možností.

19.9.Podľa názoru odvolacieho súdu námietka žalobcu týkajúca sa zastupovania žalovaného zvolenou
advokátskou kanceláriou nepredstavuje možnosť použitia § 257 CSP. Vznesenú námietku je potrebné
posúdiť pri priznávaní trov vo vzťahu k účelnosti.
19.10.Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci neexistuje dôvod na aplikáciu § 257 CSP,
lebo v prejednávanom prípade žalobcu súčasná existencia oboch vyššie špecifikovaných podmienok
sa nepotvrdila. V tejto súvislosti je potrebné zopakovať, že uplatnenie tohto osobitného kritéria na

nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne a má sa vykladať prísne
reštriktívne.

20.1.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20.2.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
20.3.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
20.4.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

21.Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto žalovanému bola priznaná proti žalobcovi náhrada
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

22.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.