Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoPs/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824201963
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3824201963.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a
členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci osoby obmedzenej
v spôsobilosti na právne úkony (opatrovanec): A. B., nar. XX.XX.XXXX, pobytom B., C. XXX/XX,
zastúpený procesnou opatrovníčkou JUDr. D. E., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Prievidza,
pracovisko Partizánske, o návrhu ustanovenej opatrovníčky: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., C.

XXX/XX, o zmenu opatrovníka, na odvolanie Mesta B. B. uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k.
13Ps/4/2024 - 22 zo dňa 16.08.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prievidza (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) napadnutým uznesením
rozhodol nasledovne:
I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 05.09.2016 č. k. 16Ps/2/2016-52 v časti
ustanoveného opatrovníka nesvojprávneho A. B., nar. XX.XX.XXXX tak, že odvoláva opatrovníčku F.
B., nar. XX.XX.XXXX z funkcie opatrovníka a ustanovuje nesvojprávnemu A. B., nar. XX.XX.XXXX, za
opatrovníka Mesto B..

II. Oprávnením aj povinnosťou opatrovníka je starať sa o nesvojprávneho A. B., 08.03.1989, zastupovať
pred súdmi, úradmi a inými štátnymi orgánmi, preberať za neho dôchodok a spravovať jeho veci tak,
aby neutrpel žiadnu ujmu na jeho majetkových a iných právach.
III. Úkony presahujúce rámec bežnej veci podliehajú schváleniu súdu.
IV. Opatrovník je povinný predkladať súdu najmenej dvakrát do roka, a to k 31.01. a 31.07. kalendárneho
roka, správy o nesvojprávnom A. B., nar. XX.XX.XXXX a správy o nakladaní s jeho majetkom 1-krát

ročne najneskôr do 31.01. nasledujúceho roka.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie zistený skutkový stav právne posúdil podľa ustanovení § 26, § 27 ods. 2, ods. 3
Občianskeho zákonníka a o trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

Konštatoval, že navrhovateľka - pôvodne ustanovená opatrovníčka a súčasne matka nesvojprávneho
žiadala uvoľniť z funkcie opatrovníka, nakoľko pretrvávajú útoky z jeho strany na jej osobu. V tejto
súvislosti poukázal na zistený skutkový stav, podľa ktorého sa opatrovníčka stará ešte o dvoch vnukov,
ale nesvojprávny je veľmi nástojčivý, verbálne jej ubližuje, dvakrát bol kvôli tomu odsúdený pre trestný
čin, a to na 7 rokov nepodmienečne, ktorý trest si aj celý odpykal a prepustili ho v novembri 2023;
fyzicky ju zatiaľ nenapadol, avšak oberá ju o peniaze, na bývanie a stravu neprispieva, hoc u nej

prespáva a stravuje sa. Súd prvej inštancie poukázal na výpoveď opatrovníčky, ktorá si sťažovala aj na
iné nevhodné správanie nesvojprávneho. Z týchto dôvodov ju súd prvej inštancie z funkcie opatrovníkaodvolal a súčasne nesvojprávnemu ustanovil za hmotnoprávneho opatrovníka F. B., a to napriek
jeho nesúhlasu, ktorý bol odôvodňovaný nedostatkom personálnych a časových kapacít na riadne
zabezpečenievýkonutejtofunkcie.Konštatoval,ževzhľadomnaneexistenciužiadnejinejvhodnejosoby

postupoval podľa § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ustanovil orgán územnej samosprávy, na území
ktorého má nesvojprávny evidovaný trvalý pobyt.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podalo v zákonnej lehote odvolanie F. B. (ďalej len „Mesto“
alebo „odvolateľ“), ktoré navrhlo, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
Namietalo, že po vydaní napadnutého rozhodnutia vyšla najavo nová skutočnosť, a to, že nesvojprávny
má priateľku, ktorá má o výkon funkcie hmotnoprávneho opatrovníka záujem. Táto sa po vydaní
rozhodnutia osobne dostavila s nesvojprávnym na Mesto, tvrdiac, že sú dlhoroční kamaráti cca 12 až 13
rokov a približne jeden mesiac sú v partnerskom vzťahu a jeden týždeň bývajú v spoločnej domácnosti.
Keďže konanie ešte nie je právoplatne ukončené a objavila sa vhodná osoba, ktorá má o výkon tejto

funkcie záujem a je schopná hájiť záujmy opatrovaného efektívnejšie ako Mesto, navrhli ustanoviť
priateľku nesvojprávneho do funkcie hmotnoprávneho opatrovníka.

4. Pôvodná opatrovníčka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla priateľku nesvojprávneho vypočuť za účelom
zistenia, či je osobou vhodnou na výkon funkcie opatrovníka.

5. Navrhnutá opatrovníčka - priateľka nesvojprávneho sa na výzvu odvolacieho súdu vyjadrila tak,
že s nesvojprávnym bývali v spoločnej domácnosti od poloviny októbra 2024 do začiatku januára
2025, avšak vzhľadom na jeho diagnózy a správanie sa (výbuchy zlosti pre nepodstatné veci, sklony
k sebapoškodzovaniu a vyhrážanie sa ním) usúdila, že nie je vhodné s poukazom na vek jej maloletých

detí (5 a 9 rokov), aby vykonávala funkciu opatrovníka. Poukázala na to, že v súčasnosti už v spoločnej
domácnosti nebývajú, keďže nesvojprávny sa tak sám rozhodol, a preto z uvedených dôvodov
s ustanovením do funkcie opatrovníka nesúhlasila.

6. Na výzvu odvolacieho súdu nesvojprávny uviedol, že žiada, aby mu opatrovníka opätovne vykonávala

matka, teda pôvodná opatrovníčka.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“ v spojení s § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), vec preskúmal v rozsahu určenom § 65 a § 66 CMP

a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Odvolací súd úvodom poukazuje na ustanovenie § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za nich ich zákonní zástupcovia.

Zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony
aleboktoréhospôsobilosťnaprávneúkonysúdrozhodnutímobmedzil,jesúdomustanovenýopatrovník.
Podľa § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej
osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka
orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom.

Opatrovníctvo je teda inštitút, ktorý slúži na ochranu určitých skupín subjektov, resp. ich záujmov. Výkon
opatrovníctva je viazaný na určitý účel a tam, kde plní právnu ochrannú funkciu a predpoklady a dôvody
pre jeho ustanovenie vyplývajú z hmotného práva, hovoríme o hmotnoprávnom opatrovníkovi, ktorý
vo všeobecnej rovine plní funkciu ochrany subjektov v hmotnoprávnych vzťahoch. Zastúpenie fyzických
osôb, ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony, vrátane maloletých detí (§ 26 a § 27 OZ) je obligatórne.

Práve z dikcie ustanovenia § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť preferencie určitých
subjektov a ich ustanovenie do tejto funkcie s tým, že predovšetkým do tejto funkcie má byť ustanovený
príbuzný alebo iná vhodná fyzická osoba a len v prípade, že sa súdu nepodarí nájsť z okruhu príbuzných
či iných vhodných subjektov osobu opatrovníka, súd ustanoví za opatrovníka orgán miestnej správy,
prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom. Tento tzv. verejný opatrovník

vykonáva svoju funkciu prostredníctvom svojich zamestnancov na základe uznesenia súdu a v súlade
s vymedzením úloh podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,
podľa ktorého je základnou úlohou obce pri výkone samosprávy starostlivosť o všestranný rozvoj jej
územia a obyvateľov tak, ako to má na zreteli dikcia ustanovenia § 1 ods. 2 citovaného zákona, akoaj zabezpečovanie poskytovania sociálnej služby obcou podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych
službách v znení neskorších predpisov. Na výkon funkcie tzv. verejného opatrovníka fyzickej osoby,
ktorá bola rozhodnutím súdu pozbavená, resp. obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, môže byť

ustanovená obec (mesto, mestská časť), v ktorej má opatrovanec trvalý pobyt alebo jej zariadenie,
ktoré má právnu subjektivitu a bolo zriadené na plnenie podobných úloh miestnej samosprávy, pričom
ustanovenie verejného opatrovníka nie je viazané na jeho súhlas, ani nie je pritom rozhodná okolnosť,
či sú v tomto zariadení vytvorené už všetky organizačné predpoklady pre výkon funkcie opatrovníka (R
54/1984).

9. Vo väzbe na uvedené odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré jeho
vydaniu predchádzalo, a dospel k záveru, podľa ktorého súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní
vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré následne správne právne posúdil a pri rozhodovaní vychádzal
zo zásad stanovených Občianskym zákonníkom a Civilným mimosporovým poriadkom pre ustanovenie
opatrovníka osobe obmedzenej na spôsobilosti na právne úkony. Odvolací súd sa v celom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto len konštatuje správnosť jeho záverov (§
387 ods. 2 CSP), keď rozhodol o ustanovení mesta Prievidza za opatrovníka pre opatrovanca (osobu
obmedzenú na spôsobilosti na právne úkony).

10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa

snažil zistiť osobu vhodnú pre výkon funkcie opatrovníka primárne z okruhu príbuzných opatrovanca,
za týmto účelom vykonal dostatok úkonov (najmä výsluch doterajšej opatrovníčky, ktorá je matkou
nesvojprávneho), avšak bezúspešne. Podľa názoru odvolacieho súdu z obsahu spisu vyplýva, že
u nesvojprávneho nie je predpoklad zistenia takejto vhodnej osoby. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní uviedol
(inak relevantnú) okolnosť, a to, že opatrovanec žije v spoločnej domácnosti s družkou, ktorá prejavila

záujem túto funkciu vykonávať, v priebehu odvolacieho konania bola takáto možnosť vyvrátená.
Odvolací súd teda konštatuje, že ani v odvolacom konaní sa nepodarilo preukázať iný skutkový stav,
ako vyplynul z dokazovania pred súdom prvej inštancie, t. j. že neexistuje vhodná blízka osoba, resp.
rodinný príslušník, ktorý by mohol funkciu hmotnoprávneho opatrovníka riadne a s úprimným záujmom
o opatrovanca vykonávať, za súčasného zdôraznenia, že v prípade fyzickej osoby je výkon funkcie

opatrovníka viazaný na jej súhlas.

11. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd taktiež dospel k záveru, podľa ktorého v prejednávanej
veci bolo nutné opatrovancovi ustanoviť tzv. verejného opatrovníka, ktorým by mala byť s poukazom
na § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 18 ods. 1 a odseku 2 písm. c/ Občianskeho

zákonníka jednotka územnej samosprávy. Vo väzbe na § 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení a § 1 ods. 5 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon
o samosprávnych krajoch) je nepochybné, že za opatrovníka možno ustanoviť obec alebo vyšší územný
celok,pričomobidvejednotkyúzemnejsamosprávymajúzákonnúpovinnosťstaraťsaosvojichobčanov
a zabezpečovať a chrániť ich práva a záujmy. Odvolací súd považuje pritom za správny postup súdu

prvej inštancie, ktorý pri voľbe tzv. verejného opatrovníka a pri aplikácii § 27 ods. 3 Občianskeho
zákonníka uprednostnil ako opatrovníka mesto Prievidza, v obvode ktorého má opatrovanec trvalý
pobyt, pričom okrem zákonnej povinnosti starať sa o svojich občanov má aj reálnu možnosť kontaktu s
opatrovancom, čo je v súlade s jeho záujmami. Súčasne odvolací súd zdôrazňuje, že Mesto by malo byť
nepochybne personálne, administratívne aj ekonomicky zabezpečené tak, aby mohlo vykonávať funkciu

opatrovníka, preto v tomto smere jeho námietky neobstoja.

12. Bude úlohou Mesta ako ustanoveného verejného opatrovníka riadne vykonávať svoju funkciu,
prostredníctvomsvojichzamestnancovavsúladesvymedzenýmiúlohamimiestnejsamosprávy,vrámci
ktorých je výkon opatrovníctva zverený sociálnym pracovníkom. Opatrovník bude zabezpečovať riadne

zastupovanie opatrovanca v právnych vzťahoch a spravovanie jeho majetku (v rozsahu obmedzenia
na spôsobilosti na právne úkony), ako aj zabezpečovanie ďalších jeho potrieb, a to prípadne aj
poskytovaním sociálnej služby obcou podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol za aplikácie ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení

s § 52 CMP nezistiac dôvod na postup podľa ustanovenia § 54 a § 55 CMP.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu, na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).