Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/85/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4623010091
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kišacová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4623010091.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Štefana Hrvolu, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej
prokuratúry Topoľčany proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 13.09.2024 sp. zn. TO-3T/31/2023,
na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 25.02.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b), písmeno d) Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku

obžalovaný
A. B. C. D. E. F., narodený XX.XX.XXXX v B.,
trvale bytom G. XXX

j e v i n n ý , ž e

dňa XX.XX.XXXX v čase asi o 04.15 hod. v obci B., H. E., počas toho, ako poškodený I. J. išiel
na bicykli z rekreačnej oblasti K. po hlavnej asfaltovej ceste cez obec B., pristúpil k poškodenému
a následne kopom do oblasti medzi hlavu a hrudník zrazil poškodeného z bicykla, ktorý v dôsledku kopu
spadol z bicykla na asfaltovú cestu, kde zostal nehybne ležať, nekomunikoval, čím tak poškodenému
I. J. spôsobil zranenia – polytraumu : otras mozgu s poruchou vedomia, zlomeninu spánkovej kosti
vľavo, pomliaždenie mozgového tkaniva v spánkovej oblasti vľavo, čelovo-spánkovo-temennej oblasti
vpravo, akútne krvácanie pod tvrdú mozgovú blanu v čelovo-spánkovo-temennej oblasti vpravo,

akútne krvácanie pod pavúčnicu v čelovo-spánkovo-temennej oblasti vpravo, zlomeninu strednej
časti ľavej kľúčnej kosti, tržne-zmliaždenú ranu v spánkovej oblasti vľavo a odreniny kože v oblasti
kolien, vyžadujúce si liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní najmenej 6 mesiacov, so
závažným obmedzením poškodeného v obvyklom spôsobe života v dôsledku závažného zranenia
mozgu s vážnymi komplikáciami,

t e d a

inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví poškodením dôležitého orgánu a poruchu zdravia
trvajúcu dlhší čas,

t ý m s p á c h a lzločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 123 odsek 3 písmeno
e), písmeno i), odsek 4 Trestného zákona.

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona

ani priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona,
trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť škodu spôsobenú poškodenému I. J.,
narodenému XX.XX.XXXX, bytom B., A. XXX/XX v sume 17317,30 eur (sedemnásťtisíc tristosedemnásť
eur a tridsať centov) a L. M. B., F. D. D. N. XX, XXX XX O., IČO: XX XXX XXX v sume 7771,29 eur
(sedemtisíc sedemstosedemdesiat jeden eur a dvadsaťdeväť centov).

o d ô v o d n e n i e :

Horeuvedeným rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného A. B. vinným zo spáchania
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa XX.XX.XXXX v čase asi o 04.15 hod. v obci B., H. E., počas toho, ako poškodený I. J. išiel na bicykli
z rekreačnej oblasti K. po hlavnej asfaltovej ceste cez obec B., pristúpil k poškodenému a následne
kopom do oblasti medzi hlavu a hrudník zrazil poškodeného z bicykla, ktorý v dôsledku kopu spadol

z bicykla na asfaltovú cestu, kde zostal nehybne ležať, nekomunikoval, čím tak poškodenému I. J.
spôsobil zranenia – polytraumu : otras mozgu s poruchou vedomia, zlomeninu spánkovej kosti vľavo,
pomliaždenia mozgového tkaniva v spánkovej oblasti vľavo, čelovo-spánkovo-temennej oblasti vpravo,
akútne krvácanie pod tvrdú mozgovú blanu v čelovo-spánkovo-temennej oblasti vpravo, zlomeninu
strednej časti ľavej kľúčnej kosti, tržne-zmliaždenú ranu v spánkovej oblasti vľavo a odreniny kože

v oblasti kolien, vyžadujúce si liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní 6 mesiacov a viac
so závažným obmedzením poškodeného v obvyklom spôsobe života v dôsledku závažného zranenia
mozgu s vážnymi komplikáciami a pravdepodobnými funkčnými a kozmetickými následkami.

Za to mu súd I. stupňa uložil podľa § 156 ods. 3 Tr. zák., zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.

j), písm. l) Tr. zák., nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák., podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., podľa
§ 53 ods. 1 Tr. zák. trest domáceho väzenia vo výmere 3 roky.

Podľa § 53 ods. 2 Tr. zák. obžalovaný po dobu výkonu trestu domáceho väzenia je povinný zdržiavať sa
vo svojom obydlí na adrese G. P. XXX, XXX XX G. vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov

každý deň od 14.00 hod. do 10.00 hod. nasledujúceho dňa, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole
technickými prostriedkami, a to v zmysle § 3 odsek 1 písmeno a), písmeno c), § 6 zák. č.
78/2015 Z.z. zariadením na určenie polohy a pohybu kontrolovanej osoby.

Podľa § 53 ods. 4 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 4 Tr. zák. uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu

- v príkaze dostaviť sa po právoplatnosti rozsudku k probačnému a mediačnému úradníkovi
Okresného súdu Nitra pracovisko Topoľčany v deň a hodinu určenú probačným a mediačným úradníkom
a potom sa v zmysle usmernenia probačného a mediačného úradníka osobne hlásiť u neho v lehotách
ním určených,
- v zákaze vycestovať mimo územia Slovenskej republiky a za tým účelom povinnosť odovzdať

cestovný doklad – cestovný pas na príslušnom oddelení dokladov Okresného riaditeľstva Policajného
zboru Topoľčany, nasledujúci pracovný deň po právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 53 ods. 5 Tr. zák. súd umožnil obžalovanému počas výkonu trestu domáceho väzenia opustiť
svoje obydlie len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka a len z naliehavého

dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas.Podľa § 53 ods. 4 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. obžalovanému uložil obmedzenie
spočívajúce v zákaze požívania návykových látok (alkohol) počas výkonu trestu domáceho väzenia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému uložil, aby nahradil poškodeným L. M. B. F. so sídlom N. XX,
XXX,XX O., IČO: XX XXX XXX spôsobenú škodu vo výške 7771,29 eur a I. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX B., škodu vo výške 17317,30 eur.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podal odvolanie prokurátor
v neprospech obžalovaného čo do výrokov o vine a treste. Vytýkal súdu I. stupňa zmenu právnej
kvalifikácie oproti obžalobe, čo znamená, že ťažká ujma na zdraví poškodeného vznikla ako
nedbanlivostný následok úmyselného konania obžalovaného s tým, že obžalovaný chcel konaním
ustáleným súdom I. stupňa spôsobiť zranenia iba ľahké, právne označované ako ublíženie na zdraví
a nechcel mu spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví. Z elementárnej logiky vyplýva, že ak niekto brutálne

skopne inú osobu, ktorá jazdí na bicykli a to ešte predtým nechá kvôli tomu, aby mohol poškodeného
napadnúť, zastaviť vozidlo a vyčká na poškodeného, aby sa k nemu priblížil, skopne ho z bicykla, musí
byť z hľadiska § 15 písm. b) Tr. zák. minimálne uzrozumený s tým, že takáto osoba jazdiaca na bicykli
z neho spadne a utrpí ujmu na zdraví. Poukázal na závažné zranenia poškodeného, ktoré ovplyvnia
celý jeho život, pretože má trvalé následky, pričom bolo v podstate šťastím, že poškodený v súvislosti

so zraneniami nezomrel. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine a treste
podľa § 321 Tr. por. a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného uzná za vinného na skutkovom
a právnom základe obžaloby a uloží mu trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonného rozpätia
trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom za žalovaný zločin a na výkon trestu ho zaradí do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Takýto trest bude priliehavý a zodpovedajúci zásadám

ukladania trestov i z hľadiska generálnej a individuálnej prevencie.

V písomných dôvodoch odvolania prokurátor poukázal na to, že obžalovaný bol zo
spáchania skutku priamo usvedčovaný nielen vlastnou výpoveďou, ale aj výpoveďou svedka Q. A.,
ktorý videl, ako obžalovaný kopol poškodeného za jazdy na bicykli, pričom nevidel, kam ho kopol,

do akej časti tela, lebo mu vo výhľade bránil obžalovaný, bolo to okolo hrude a hlavy. Nepriamo je
protiprávne konanie obžalovaného preukázané výpoveďou svedka R.. Ďalší svedkovia skutok priamo
nevideli, popísali okolnosti predchádzajúce skutku alebo po jeho spáchaní a zhodne popísali časový
sled udalostí. Nepriamo bola vina obžalovaného preukázaná aj znaleckým posudkom MUDr. Mariána
Pamulu, ktorý opísal mechanizmus vzniku poranenia, kedy poškodený letel smerom dopredu do ľavej

strany, najprv do kontaktu s tvrdým povrchom prišla hlava a ľavé rameno poškodeného. Nevylúčil
stratu koordinácie s dôsledku kontaktu na telo. Poškodený nebol natoľko ovplyvnený alkoholom, že by
došlo k jeho okamžitému pádu. Ohľadne uloženého trestu namietal, že tento nezodpovedá zásadám
ukladanie trestov podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. Práve s poukazom na spôsob spáchania žalovaného skutku
a jeho následok a ďalšie okolnosti prípadu, aj keď je obžalovaný v podstate bezúhonný, uložený trest

je neprimerane mierny. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), e) Tr. por. zrušil
napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo veci sám tak, že obžalovaného uzná za
vinného na skutkovom a právnom základe obžaloby a uloží mu trest odňatia slobody na dolnej hranici
zákonného rozpätia trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom za žalovaný zločin a na výkon
trestu ho zaradí do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Tiež navrhol uložiť trest

prepadnutia veci – tenisiek značky F..

Obžalovaný prostredníctvom obhajcu JUDr. Mareka Gajdoša v písomnom vyjadrení k odvolaniu
prokurátora uviedol, že hranica medzi nepriamym úmyslom a vedomou nedbanlivosťou v trestnom práve
je veľmi tenká. Ako príklad konania v nepriamom úmysle by mohla byť situácia, pri ktorej páchateľ

v úmysle zastreliť svoju obeť strieľa do nej počas toho, ako sa nachádza v dave husto stojacich
ľudí. Ak páchateľ svoju obeť nezasiahne, dobre netrafí, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou
vystrelený projektil zasiahne niekoho iného, koho buď zabije alebo ťažko zraní, pričom páchateľovi je
ľahostajné, k akému následku dôjde. Je možné ťažko si predstaviť, že by vystrelený projektil nespôsobil
vážny následok na zdraví inej osobe. Iná situácia nastane ak páchateľ v úmysle zastrelením usmrtiť

svoju obeť vystrelí vtedy, keď sa nachádza osamotene na určitom mieste vo vonkajších priestoroch,
v blízkosti ktorého sa nachádzajú obytné priestory, pričom páchateľ nevie, či sa v takých priestoroch
niekto nachádza. Páchateľ vystrelí, projektil obeť nezasiahne, ale zasiahne zmienený obytný priestor,
preletí cez oko a vnútri zasiahne niekoho iného. Pád osoby z bicykla za takých okolností, ktoré boliskutkovo objasnené mohol celkom isto dopadnúť aj menej závažne, na čo sa obžalovaný pri svojom
nezodpovednom počínaní spoliehal. Kop, ktorým poškodeného zrejme zasiahol len veľmi slabo, ak
vôbec, nemusel nevyhnutne viesť k pádu poškodeného na zem, ak by poškodený nebol pod vplyvom

alkoholu v miere, o ktorej nemal vedomosť. Mal za to, že prokurátor odôvodňoval potrebu prísnejšej
právnej kvalifikácie len v dôsledku závažnosti spôsobeného následku. Mrzí ho, čo spôsobil a bude sa
snažiť čo najskôr uhradiť všetky oprávnené nároky poškodeného.
V doplnení svojho vyjadrenia reagujúc na písomné dôvody odvolania prokurátora namietal, že nebolo
preukázané, že jeho manéver nohou smerom na poškodeného (kopnutie) možno charakterizovať ako

brutálne skopnutie. Dokazovaním nebolo preukázané, že poškodeného vôbec
zasiahol a pre prípad že áno, aj zo znaleckého posudku MUDr. Mariána Pamulu vyplýva, že eventuálny
zásah bol len slabšej intenzity. Zdôraznil, že uzrozumenie páchateľa s eventualitou určitého následku
samo osebe nepostačuje pre záver o tom, že páchateľ by mal bez preukázania ďalších okolností
niesť zodpovednosť za úmyselné zavinenie následku. Poukazoval na svoje argumenty v písomnom
vyjadrení vytýkajúc prokurátorovi, že trvá na právnej kvalifikácii podľa obžaloby s použitím argumentácie

nepriliehavej a nespôsobilej na vyvodenie záveru, aký vyvodzuje.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvala na podanom
odvolaní i jeho dôvodoch. Stotožnila sa s argumentáciou prokurátora, pokiaľ ide o ustálenie právnej
kvalifikácie konania obžalovaného ako aj neprimeranosti uloženého trestu. Tieto dôvody nepovažovala

zapotrebnéďalejdoplniťalebozmeniť.Navrhlaodvolaniuprokurátoravyhovieť,podľa§321ods.1písm.
b), d, e) , ods. 2 Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodnúť
uznaním obžalovaného vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák.
na skutkovom základe uvedenom v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Topoľčany a uložiť mu
trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby, na výkon ho zaradiť do ústavu na výkon

trestuodňatiaslobodysminimálnymstupňomstráženiaazároveňuložiťajtrestprepadnutiavecitenisiek
značky F..

Splnomocnenec poškodeného I. J. advokát Mgr. Juraj Šimuny na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu
uviedol, že ak Krajský súd v Nitre vyhovie odvolaniu prokurátora a zruší odvolaním napadnutý rozsudok,

navrhol, aby opätovne zaviazal obžalovaného k náhrade škody tak, ako to urobil súd I. stupňa. Zatiaľ
nežiadali poisťovňu o kompenzácie v súvislosti so zraneniami poškodeného, ktorý nič nedostal ani od
obžalovaného.

Poškodený I. J. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že nechce vyjadriť k odvolaniu

prokurátorky. Momentálne od septembra 2024 pokračuje v štúdiu, je v treťom ročníku strednej školy.
Teraz niekedy má ísť na kontrolu lekárovi „s hlavou“. Cíti sa už dobre, pobolieva ho hlava, aj minule ho
bolela, keď išiel zo školy domov. Lieky neberie. Má však obmedzenia oproti stavu pred skutkom, nemôže
napr. vykonávať prácu vo výškach, s pílou. Nešportoval pred skutkom, nemôže vykonávať kontaktné
športy, napr. futbal, aby neprišiel k zraneniu. Chodí na strednú školu v odbore elektrikár, tento rok by mal

štúdium ukončiť záverečnou skúškou. Obžalovaný ho nekontaktoval s náhradou škody, ani mu nijako
neposkytol pomoc.

Obhajca JUDr. Marek Gajdoš na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa pridržiaval písomného
vyjadrenia k odvolaniu. Zdôraznil, že naozaj nebolo preukázané, že došlo k zásahu nohou

obžalovaného, a pre prípad, že by k takému zásahu došlo, ako obžalovaný pripustil, cítil zavinenie
za destabilizáciu poškodeného a za zavinenie pádu, avšak nie úmyselné zavinenie za ťažší následok.
Aj preukázaný mechanizmus pádu poškodeného na zem, kedy po eventuálnom zásahu pokračoval
v priebežnom rovnom smere jazdy a potom náhle prepadol cez bicykel cez jeho prednú časť, nasvedčuje
tomu, že poškodený náhle zabrzdil prednou brzdou a teda nezvládol brzdný manéver, pričom tento

mechanizmus pádu má zásadný vplyv na posúdenie formy zavinenia. Preto navrhovali vykonať
rekonštrukciu s účasťou znalca z odboru biomechaniky. Ťažší následok bol spôsobený z nedbanlivosti
a preto právnu kvalifikáciu ustálenú súdom I. stupňa považoval za správnu. Navrhol, aby odvolací súd
prokurátorom podané odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňový rozsudok ako správny.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu súhlasil so stanoviskom obhajcu. Čo
sa týka kontaktovania poškodeného, nemohol tak robiť, pretože má zákaz uložený súdom.
Je pripravený všetky nároky poškodených zaplatiť. Momentálne nepracuje, je práceneschopnýv dôsledku zranenia členka. V deň, keď sa mu stal úraz členka, dostal výpoveď z pracovného pomeru.
Nie je evidovaný na úrade práce, na vysokej škole už neštuduje.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 317 Tr. por., na základe riadne a včas podaného odvolania
oprávnenou osobou – prokurátorom, nezistiac dôvody na postup vyplývajúci z § 316 Tr. por., preskúmal
podľa § 317 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Prihliadal aj na
chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, pretože by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.

1 Tr. por. Týmto postupom dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné, pretože súd I. stupňa
pri prejednávaní danej trestnej veci nepostupoval dôsledne, náležite sa nevysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie (§ 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.) a súčasne napadnutým
rozsudkom boli porušené ustanovenia Trestného zákona (§ 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.).

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav

veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré
svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

V posudzovanej veci bola na obžalovaného podaná obžaloba pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155
ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa XX.XX.XXXX v čase asi o 04.15 hod. v obci B., H. E., počas toho, ako poškodený I. J. išiel
na bicykli z rekreačnej oblasti K. po hlavnej asfaltovej ceste cez obec B., pristúpil k poškodenému

a následne kopom do oblasti medzi hlavu a hrudník zrazil poškodeného z bicykla, ktorý v dôsledku kopu
spadol z bicykla na asfaltovú cestu, kde zostal nehybne ležať, nekomunikoval, čím tak poškodenému
I. J. spôsobil zranenia – polytraumu : otras mozgu s poruchou vedomia, zlomeninu spánkovej kosti
vľavo, pomliaždenie mozgového tkaniva v spánkovej oblasti vľavo, čelovo-spánkovo-temennej oblasti
vpravo,akútnekrvácaniepodpavúčnicuvčelovo-spánkovo-temennejoblastivpravo,zlomeninustrednej

časti ľavej kľúčnej kosti, tržne – zmliaždenú ranu v spánkovej oblasti vľavo a odreniny kože v oblasti
kolien vyžadujúce si liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní najmenej 6 mesiacov a viac
so závažným obmedzením poškodeného v obvyklom spôsobe života v dôsledku závažného zranenia
mozgu s vážnymi komplikáciami a pravdepodobnými funkčnými a kozmetickými následkami.

Odvolací súd v rámci svojej prieskumnej povinnosti zistil, že v konaní predchádzajúcom napadnutému
rozsudku súd I. stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, v súlade s príslušnými
ustanoveniami Trestného poriadku za zadržania zásad tzv. kontradiktórneho procesu. Pri tomto
procesnom postupe sa súd I. stupňa nedopustil takých chýb, ktoré by bolo možné považovať za
podstatné chyby konania v zmysle § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. Napriek úplnému a zákonnému

dokazovaniu však súd I. stupňa nebol dôsledný pri hodnotení dôkazov. Jeho postup nebol súladný
s kritériami uvedenými v § 2 ods. 12 Tr. por. nielen pri hodnotení dôkazov jednotlivo, ale ani v ich súhrne.

V prvom rade má odvolací súd výhrady voči skutkovým zisteniam (záverom), ku ktorým súd I. stupňa
dospel a ktoré uviedol v tzv. skutkovej vete výroku o vine napadnutého rozsudku, keď do skutku okrem

iných následkov objektívne zistených u poškodeného, bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov, nezahrnul
aj akútne krvácanie pod pavúčnicu v čelovo spánkovo-temennej oblasti vpravo, čo nespochybniteľne
vyplýva zo záverov znaleckého posudku a výsluchu znalca MUDr. Mariána Pamulu, ktorý vychádzal zo
zdravotnej dokumentácie poškodeného, pričom uvedené bolo zahrnuté v skutku, pre ktorý bola podaná
obžaloba.

Za nadbytočné a neopodstatnené odvolací súd považoval skutkové závery súdu I. stupňa
o „pravdepodobných funkčných a kozmetických následkoch poškodeného“. Podľa názoru odvolacieho
súdu mal súd I. stupňa podrobiť skutok opísaný v obžalobe, ktorý prevzal z obžaloby, dôslednejšejrevízii, pretože označené skutkové závery sú neurčité, nie sú jednoznačné a ako také nemajú v skutku
žiadne opodstatnenie. Neurčitá bola i súdom I. stupňa prevzatá od prokurátora
vyjadrená doba liečenia a práceneschopnosti poškodeného „6 mesiacov a viac“, z čoho nie je zrejmé, či

ide napríklad o 6 mesiacov a 1 deň alebo 7 mesiacov, 8 mesiacov... a pod. Preto odvolací súd
uvedené ustálil v zmysle zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného na „najmenej 6 mesiacov“.
Na podklade odvolania prokurátora v neprospech obžalovaného v časti výroku o vine odvolací súd
ostatné zistené pochybenia napravil jednak doplnením časti skutku ohľadne opisu objektívne zistených
zranení a následku a jednak vypustením časti, ktorá nebola určitá a jednoznačná.

Z dokazovania vykonaného súdom I. stupňa mal aj odvolací súd spáchanie skutku obžalovaným za
nepochybne preukázané. Ako to vyplýva z predloženého spisového materiálu, obžalovaný sa ku skutku
kladeného mu za vinu v rozsahu podanej obžaloby priznal v štádiu prípravného konania v rámci
jeho výsluchu v prítomnosti obhajcu dňa 05.10.2022, kde svoje protiprávne konanie podrobne opísal.
Rovnako tak sa priznal aj pri výsluchu pred sudkyňou pre prípravné konanie v rámci rozhodovania

o návrhu na vzatie do väzby. Obžalovaný priznal i motív svojho protiprávneho konania, keď uviedol,
že poškodený na neho zakričal vulgarizmus. Potom, keď poškodeného cyklistu obiehali vozidlom,
požiadal svedka A. R. zastaviť vozidlo. Chcel sa cyklistu opýtať na vulgarizmus. Vystúpil z vozidla.
Cyklista sa približoval. Keď bol pred ním a nezastavil, nohou, asi chodidlom, ho kopol niekde medzi
hrudník a hlavu. Poškodený spadol z bicykla a zostal ležať v strede vozovky. Svoju výpoveď obžalovaný

pozmenil pri svojom výsluchu dňa 12.12.2024 v tom smere, že len zakričal na poškodeného, zvrtol
sa mu bicykel, spadol, spravil dva kotrmelce. V konaní pred súdom spáchanie skutku nepopieral,
avšak namietal úmyselné zavinenie následku v podobe ťažkej ujmy na zdraví. Uviedol, že sa cíti byť
vinným z nedbanlivosti. Nechcel poškodeného zasiahnuť, ani ho nezasiahol, len naznačil kop nohou.
Poškodenému spôsobil destabilizáciu a neskôr spadol.

Súd I. stupňa protiprávne konanie obžalovaného oproti obžalobe právne posúdil ako prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. V odôvodnení napadnutého rozsudku v rámci svojich
právnych úvah uviedol, že konanie obžalovaného vyhodnotil ako úmyselné zavinenie vo forme priameho
úmyslu, keďže svojim konaním chcel ublížiť na zdraví poškodenému, avšak úmysel obžalovaného

nesmeroval bezprostredne k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, ale len k ublíženiu na zdraví. Následkom
jeho konania bolo spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví. Súd I. stupňa pri tom vychádzal z výpovede
obžalovaného na hlavnom pojednávaní, že nezamýšľal poškodenému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví,
pričom sa žiadnym spôsobom v rámci hodnotenia dôkazov nevysporiadal aj s jeho skoršími výpoveďami,
ktoré korešpondujú s ďalšími vykonanými dôkazmi, na ktoré bude nižšie poukázané.

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím
slobody na štyri roky až desať rokov.

Objektom tohto trestného činu je ľudské zdravie a predmetom útoku je človek. Ide o úmyselný trestný

čin. Z hľadiska úmyslu spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví postačuje zistenie, že páchateľ vedel že svojim
konaním môže tento ťažší následok spôsobiť a bol s tým uzrozumený.

Podľa § 123 ods. 3 Tr. zák., ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha
zdravia alebo vážne ochorenie ďalej citované pod písmenami a) až i).

Podľa § 123 ods. 3 písm. e), písm. i) Tr. zák., ťažkou ujmou na zdraví je
- poškodenie dôležitého orgánu,
- porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa § 123 ods. 4 Tr. zák., poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona
rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní
najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života
poškodeného.

Podľa § 15 Tr. zák., trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebob) vedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

S právnym záverom súdu I. stupňa sa odvolací súd nestotožnil. S poukazom na súhrn vykonaných
dôkazov bolo potrebné prisvedčiť odvolateľovi – prokurátorovi, že skutok, pre ktorý bola podaná
obžaloba, ktorý bol súdom I. stupňa prevzatý do výroku o vine napadnutého rozsudku, vykazuje všetky
formálne znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. vo forme
priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zák. Z hľadiska objektívnej stránky prejednávaného činu bolo

nepochybne zistené aktívne násilné konanie obžalovaného, ktorý poškodeného jazdiaceho na bicykli
atakoval vysokým kopom (high kick) do oblasti medzi hlavu a hrudník, čoho následkom bola ťažká ujma
na zdraví spočívajúca v poškodení dôležitého orgánu – mozgu, súčasne so vznikom poruchy zdravia
trvajúcej dlhší čas, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych
dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala spôsob života poškodeného (§ 123 ods. 3 písm. e), písm. i),
ods. 4 Tr. zák.).

Pokiaľ ide o obhajobu obžalovaného prezentovanú v súdnom konaní ako aj písomnom vyjadrení
k odvolaniu prokurátora, táto bola vyvrátená vykonanými dôkazmi. V danom smere odvolací súd
poukazuje na výpoveď poškodeného I. J., ktorý sa prebral po skutku v nemocnici a vyjadril sa
k svojim zraneniam, priebehu ich liečenia i aktuálnemu zdravotnému stavu. Okrem toho bol obžalovaný
usvedčovanýpriamymidôkazmi–výsluchmisvedkovinepriamymidôkazmi.IkeďsúdI.stupňapoukázal

na obsahy vykonaných dôkazov, odvolací súd zvýrazňuje svedeckú výpoveď A. R., ktorý potvrdil, že
počas cesty z K. na obec B. motorovým vozidlom obiehali cyklistu. Obžalovaný stiahol okno na vozidle
a niečo mu zakričal. Potom žiadal opakovane zastaviť motorové vozidlo, z ktorého vystúpil. Nikto iný
okrem obžalovaného z vozidla nevystúpil. Obžalovaný stál od motorového vozidla asi 1 meter. Potom
zaregistroval cyklistu letieť pri vozidle popri dverách vodiča a spadnúť na zem. Cyklista preletel cez

bicykel. Vzápätí chcel obžalovaný ihneď nastúpiť do vozidla, ale svedok A. R. z neho vystúpil, pretože
cyklista zostal na zemi nehybne ležať a bol celý od krvi. Išiel volať záchranku, na čo mu obžalovaný
povedal, nech to ani neskúša, že to bude na nich. Svedok A. R. odtiahol cyklistu na kraj vozovky, pretože
išlo auto. Tým podľa názoru odvolacieho súdu tento svedok jednoznačne zabránil ďalšiemu ohrozeniu
života a zdravia poškodeného ležiaceho na vozovke v bezvedomí. Potom prišiel taxík, z ktorého A. J.

privolal sanitku. Cestou späť po skutku sa pýtal obžalovaného, čo sa stalo. Obžalovaný povedal, že dal
cyklistovi kopačku na hlavu a pritom sa z toho smial.
Z výpovede svedka Q. A. vyplýva, že cyklista sa približoval k ich vozidlu, išiel rýchlejšie. Videl, že
obžalovaný kopol poškodeného počas jazdy na bicykli, okolo hlavy a hrude. Poškodený bol chvíľu na
bicykli, potom spadol z bicykla smerom na ľavú stranu. Dopadol asi pol metra od krajnice a asi 3-4

metre pred vozidlom. Aj tento svedok potvrdil, že obžalovaný po skutku cestou domov v motorovom
vozidle hovoril, že poškodeného kopol na bicykli a že spadol na zem. Svedok B. D. uviedol, že bol
v motorovom vozidle s obžalovaným. Pred obcou Prašice všetci okrem neho z vozidla vystúpili. On
bol opitý. Od svedka A. R. však počul, že obžalovaný kopol cyklistu. Svedok B. O. tiež videl, ako
poškodený padá z bicykla dopredu. Obžalovaný im v motorovom vozidle povedal, že poškodeného kopol

do hlavy ako išiel na bicykli, že mu dal „high kick“ do hlavy a ten spadol. Svedok A. J. vypovedal, že
poškodený bol s ním na K.. Domov išiel na bicykli, ostatní išli taxíkom. Pred obcou B. videli skupinu okolo
obžalovaného na vozovke. Na zemi ležal poškodený. Bol v bezvedomí, nehýbal sa a krvácal z nosa, úst,
uší. Bicykel bol bokom. Partia okolo obžalovaného im povedala, že poškodený spadol z bicykla. Nikto
z tej partie neposkytol poškodenému prvú pomoc, preto on volal záchranku. Partia okolo obžalovaného

ani nepočkala na príchod záchranky, odišli. Na vozidle partie obžalovaného ani na bicykli nevidel stopy
po náraze.

Z uvedených dôkazov jednoznačne vyplýva, že obžalovaný po tom, ako motorové vozidlo obehlo
poškodeného cyklistu, žiadal zastaviť motorového vozidlo, z tohto vystúpil. Počkal na približujúceho

sa cyklistu a keď tento na jeho verbálnu výzvu nezastavil, kopol poškodeného cyklistu do jeho hornej
časti tela medzi hrudník a hlavu vysokým kopom (high kick). Na to poškodený stratil stabilitu, preletel
z bicykla, spadol z neho na asfaltovú cestu a utrpel polytraumu. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by
poškodený utrpel zranenia tak, ako to obžalovaný opisoval, teda že len naznačil kop, keďže svedkovia
priamo videli, ako do tela poškodeného kopol, čo bolo priamou príčinou straty stability poškodeného

anásledne ivznikuzraneníspôsobenýchpádomhlavounavozovku.Zožiadnehovykonaného
dôkazu tiež nevyplýva, že by poškodený nečakane zabrzdil a v dôsledku toho spadol z bicykla.Podľa názoru odvolacieho súdu obžalovaný svojim úmyselným konaním vo forme priameho úmyslu
podľa § 15 písm. a) Tr. zák. vo vzťahu k porušeniu záujmov chránených ustanovením § 155 Tr. zák.
ako aj vo vzťahu k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, ktorá vznikla v dôsledku jeho konania – kopol do

tela poškodeného jazdiaceho na bicykli do oblasti medzi hlavu a hrudník, ktorý následkom toho spadol
z bicykla, pričom protiprávnym konaním tvoriacim v prejednávanej veci zažalovaný skutok opísaný vo
výrokuovinetohtorozsudkunaplnilvšetkyzákonnéznakyskutkovejpodstatyzločinuublíženianazdraví
podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. tak po objektívnej ako aj po subjektívnej stránke, pretože ani o existencii
priamej príčinnej súvislosti medzi týmto protiprávnym konaním a úmyselným zavinením obžalovaného

nastranejednejavzniknutýmnásledkomvpodobeťažkejujmynazdravípoškodenéhonezostaližiadne,
tobôž nie dôvodné pochybnosti.

Pokiaľ sa obžalovaný bránil tým, že ním spôsobený následok je pokrytý nedbanlivosťou, odvolací súd
uvádza, že z vyššie ustáleného konania obžalovaného ako aj okolností, za ktorých k nemu došlo, mal
za nepochybne preukázané, že snahe o konfrontáciu s poškodeným cyklistom tohto chcel zastaviť

najskôr verbálne a keď tento nezastavil a pokračoval v jazde na bicykli, úmyselným aktívnym konaním
ho zastavil vysokým kopom do jeho hornej časti tela – medzi hlavu a hruď, kde vedel, že v prípade
pádu poškodeného z bicykla týmto konaním dôjde k porušenie záujmu chráneného Trestným zákonom
smerujúcemu k ťažkej ujme na zdraví, ktorá z hľadiska príčinnej súvislosti nastala okamžite po konaní
obžalovaného v podobe poškodenia dôležitého orgánu - mozgu. Naviac obžalovaný bezprostredne

po skutku chcel miesto činu ihneď opustiť, bránil v privolaní prvej pomoci poškodenému, ktorý bol
v bezvedomí a krvácal v oblasti hlavy a napokon sa po odchode z miesta činu smial zo spôsobeného
následku. Keďže obžalovaný smeroval aktívne konanie – vysoký kop na hornú časť tela cyklistu – medzi
hlavuahrudník,chcelspôsobiťťažkúujmunazdravíresp.bolstýmuzrozumenýabolsivedomýtoho,že
takýto následok nastane. Z hľadiska zavinenia sa nevyžaduje, aby páchateľ si bol úplne vedomý detailov

zranení, ktoré poškodenému ako hmotného predmetu útoku spôsobí. Pri určení úmyslu obžalovaného
bolo potrebné vychádzať z vonkajších prejavov trestného činu, teda zo samotného spôsobu konania
ako aj ďalších okolností prípadu, a to okolností, za ktorých k útoku zo strany obžalovaného došlo, ako
bolo už vyššie opísané, čo útoku predchádzalo, kde nebol preukázaný žiaden útok poškodeného na
obžalovaného, tiež ako bol útok obžalovaným vykonaný – vysoký kop smeroval na hlavu, teda do oblasti

životne dôležitého orgánu – mozgu alebo na hrudník poškodeného sediaceho na bicykli. Naviac bolo
zistené, že obžalovaný sa v období pred skutkom zúčastnil tréningu bojového športu kickboxu.

Čo sa týka následku násilného činu vrátane mechanizmu jeho vzniku, tento bol ustálený na podklade
znaleckého posudku a výsluchu znalca MUDr. Mariána Pamulu, ktorý podrobne opísal mechanizmus

jednotlivých zranení selektívne ako aj ich závažnosť z medicínskeho hľadiska. K zraneniam
poškodeného došlo najpravdepodobnejšie z polohy sediacej na bicykli, čomu mohlo predchádzať
sotenie či úder vedený z pravej strany tela poškodeného. Toto jednoznačne potvrdzujú tak vyššie
uvedené svedecké výpovede ako aj samotné priznanie sa obžalovaného v štádiu prípravného konania.
I keď podľa záverov znalca intenzita úderu – kopu nemusela byť veľkej intenzity k tomu, aby zanechala

na tele poškodeného stopy, poškodený v dôsledku vyletenia z bicykla smerom dopredu do ľavej strany
spadol na zem, kde prvý kontakt s asfaltom bol v oblasti lebky a následne ramena, takmer súčasne, a to
silnou intenzitou. Žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že poškodený spadol z bicykla bez zavinenia
obžalovaného, napr. v dôsledku požitého alkoholu, keďže podľa vyjadrenia znalca ale najmä výpovedí
svedkov k pádu poškodeného došlo až v momente jeho inzultácie obžalovaným počas jazdy bicyklom.

V zmysle záverov znalca MUDr. Mariána Pamulu bolo potrebné konštatovať, že
zranenia uvedené vo výroku o vine tohto rozsudku si u poškodeného vyžiadali liečenie spojené
s práceneschopnosťou v trvaní najmenej 6 mesiacov, so závažným obmedzením poškodeného
v obvyklom spôsobe života v dôsledku závažného zranenia mozgu s vážnymi komplikáciami.
Poškodenému boli spôsobené zranenia priamym mechanizmom v oblasti ľavej strany hlavy, kde došlo

k tržne zmliaždenej rane, prasknutiu lebky a pomliaždeniu mozgového tkaniva ľavej mozgovej hemisféry.
Zranenie v oblasti pravej strany mozgu a vnútrolebkové krvácanie vzniklo nepriamym mechanizmom
tzv. contrecoup. Priamym mechanizmom došlo k pádu ľavou stranou hlavy na tvrdú podložku, napr.
asfaltovú cestu, čomu zodpovedá aj vznik zlomeniny ľavej kľúčnej kosti. Znalec A. A. B. potvrdil, že tento
pád bol najpravdepodobnejší z polohy sediacej na bicykli. Iné alternatívy – z polohy stojacej postavy

nepovažoval za pravdepodobné. Pádu mohlo predchádzať sotenie, úder vedený do pravej strany tela.
Zlomeniny lebky a kľúčnej kosti vznikli takmer súčasne pri jednom páde. Intenzita nárazu hlavou na
asfaltovú cestu bola silná. Podľa záverov znalca poškodený letel smerom dopredu do ľavej strany, čo
potvrdzujú skutočnosti, o ktorých vypovedali svedkovia, keď uvádzali, že obžalovaný cyklistu za jazdykopol do hornej časti tela – hrude alebo hlavy, na čo poškodený letel, preletel popred motorové vozidlo
a dopadol na vozovku prvotne hlavou, krvácal z hlavy. Súčasne odvolací súd pripomína závery znalca
v tom smere, že pokiaľ by nedošlo k urgentným chirurgickým zákrokom, poškodený by zomrel z dôvodu

opuchu mozgu, ktorý by utlačil životne dôležité mozgové centrá. Prvým zákrokom pri navŕtaní lebky bol
znížený tlak mozgu krvného výronu, čo prechodne zlepšilo zdravotný stav a následne v dôsledku opuchu
mozgu zase dochádzalo k utláčaniu mozgových centier. Nutné bolo odobrať kostný štep, pretože ak by
nebol vybratý, mozog by sa nemal kde rozpínať a došlo by k smrti.

Pokiaľ ide o návrh obhajoby na pribratie znalca z odvetvia biomechaniky a vykonanie
vyšetrovacieho pokusu, ani odvolací súd nepovažoval dokazovanie v danom smere za opodstatnené,
pretože vykonaným dokazovaním, súhrnom priamych i nepriamych dôkazov bolo jednoznačne
a nespochybniteľne preukázané, že pád poškodeného z bicykla a vznik jeho zranení nebol spôsobený
brzdením bicykla poškodeného, ani samovoľným pádom poškodeného, ale práve v dôsledku
protiprávneho konania obžalovaného. V tomto smere neboli žiadne pochybnosti.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) Tr. por. – zistiac, že súd I. stupňa sa
nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, čo viedlo k porušeniu
ustanovení Trestného zákona, zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 3 Tr. por.,
na podklade dôvodne podaného odvolania prokurátora v neprospech obžalovaného vo výrokoch o vine

i treste a rozhodol vo veci sám rozsudkom v zmysle jeho výrokovej časti.

Čo sa týka výroku o treste, odvolací súd pri jeho ukladaní vychádzal zo zákonnej trestnej sadzby 4 roky
až 10 rokov. Vzhľadom na zistené už tri porušenia pravidiel v cestnej premávke zo strany obžalovaného
spočívajúcich v nerešpektovaní najvyššej povolenej rýchlosti pri vedení motorového vozidla ako aj

nerešpektovaní povinností spolujazdca v motorovom vozidle, za ktoré bol postihnutý pokutami nemohol
konštatovať, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Súčasne nezistil žiadnu priťažujúcu
okolnosť z tých, ktoré sú taxatívne vymenované v § 37 Tr. zák. S poukazom na násilný spôsob spáchania
činu a jeho ťažký následok, ktorý bude poškodeného zdravotne obmedzovať po celý jeho nasledujúci
život a znižovať kvalitu jeho doterajšieho života, úmyselné zavinenie, pohnútku obžalovaného –

konfrontácia poškodeného, nezistené poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti, osobu obžalovaného, ktorý
je slobodný, bezdetný nezamestnaný, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, zohľadniac i
možnosť jeho nápravy a v neposlednom rade i jeho správanie sa bezprostredne po skutku, keď bránil
privolať poškodenému prvú pomoc, ihneď po fyzickom napadnutí chcel z miesta činu odísť, nechal
poškodeného ležiaceho v bezvedomí na vozovke, i keď vedel, že poškodený bol zranený, krvácal,

pričom len v dôsledku konania svedka A. R. došlo k odtiahnutiu poškodeného z vozovky, po ktorej jazdia
motorové vozidlá, nevyčkal na mieste činu na privolanú lekársku pomoc, smial sa pri oznamovaní svojho
protiprávnehokonaniapredprítomnýmisvedkami,zaprimeranýazákonuzodpovedajúcipovažovaltrest
odňatia slobody vo výmere 5 rokov.

Na výkon trestu odňatia slobody odvolací súd obžalovaného zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
prejednávaného trestného činu nebol vo výkone trestu, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin (§ 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.).

Takto uložený trest podľa názoru odvolacieho zodpovedá všetkým okolnostiam prípadu, osobe
páchateľa, dobe od spáchania trestného činu i dobe, po ktorú sa viedlo trestné stíhanie. Je primeraný a
schopný splniť funkciu ochrany spoločnosti i prevencie (individuálnej i generálnej) a zároveň vyjadruje
aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Odvolací súd na podklade odvolania prokurátora dospel k záveru, že v prípade tenisiek patriacich
obžalovanému zaistených pre potreby trestného stíhania, ktorými bol spáchaný prejednávaný trestný
čin, ide o vec nepatrnej hodnoty. Preto i z hľadiska hospodárnosti konania nie je účelné ukladanie trestu
prepadnutia veci obžalovanému podľa 60 ods. 1 Tr. zák. Povinnosťou súdu I. stupňa po právoplatnosti
tohto rozsudku bude rozhodnúť o doličnej zaistenej veci tak, ako to uviedol v poslednom odseku

odôvodnenia napadnutého rozsudku (§ 98 ods. 3 Tr. por.).

Výrok o náhrade škody odvolací súd v podstate prevzal z napadnutého rozsudku, pretože nároky
na náhradu škody boli poškodenými v rámci trestného stíhania riadne a včas uplatnené, ich výška bolapreukázaná listinnými dôkazmi, výsluchmi znalca a poškodených a za spôsobenú
škodu zodpovedá výlučne obžalovaný (§ 287 ods. 1 Tr. por., § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka).

Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozsudku.
Výroky tohto rozsudku boli prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný
riadny opravný prostriedok.
(§ 306 ods. 1 Tr. por.).