Rozsudok – Právo duševného vlastníctva ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. apríl 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-9Ca/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120201958
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Belanová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:6120201958.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Belanovou, v spore žalobcu:

SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových
záznamov, Bratislava, so sídlom Jakubovo námestie 2564/14, Bratislava, IČO: 17 310 598, zastúpený
advokátskou kanceláriou LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 5433/40, Bratislava, IČO:
36 677 175, proti žalovanému: KATIA s.r.o., IČO: 44 814 046,Vysoká 3066/23, 921 01 Piešťany , o
zaplatenie 230,- eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 18.02.2020, postúpenou
tunajšiemu súdu dňa 28.07.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 230,-
eur spolu s príslušenstvom.

2. Svoj nárok odôvodnil tým, že pôsobí na území Slovenskej republiky a vykonáva ochranu práv
zastupovaných subjektov v rozsahu a na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry SR
na výkon kolektívnej správy práv súvisiacich s autorským právom v zmysle zákona č. 185/2015

Z. z. Autorský zákon (ďalej len „Autorský zákon“). Pôsobnosť vo vzťahu k zahraničiu vykonáva na
základe bilaterálnych zmlúv o spolupráci so zahraničnými partnerskými spoločnosťami v rozsahu
medzinárodných dohôd a konvencií, ktorými je Slovenská republika viazaná. Žalobca zastupuje práva
výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov v rozsahu uvedenom
v zmluvách o zastupovaní, najmä vyberá, spravuje a rozdeľuje odmeny pre výkonných umelcov,
výrobcov zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov, ktoré im prináležia podľa autorskoprávnych
predpisov. Predmetom ochrany je umelecký výkon, zvukový záznam a audiovizuálny záznam. Žalobca

uviedol, že žalovaný je podnikateľským subjektom, ktorý prevádzkuje obchodnú predajňu s názvom:
Memories caffe bar & herňa Bratislavská 2, Piešťany. Ako prevádzkovateľ zariadenia, v priestore
ktorého sa nachádza technické zariadenie, prostredníctvom ktorého dochádza k vykonávaniu verejného
prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových a audiovizuálnych záznamov, je povinná vysporiadať
oprávnené nároky výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov
alebo ich rozmnoženín. Z kontrolnej činnosti žalobcu bolo zistené a žalobca má za preukázané,
že v priestoroch svojej prevádzky žalovaný disponoval predmetným technickým zariadením, pričom

si nesplnil svoju povinnosť uhradiť výkonným umelcom a výrobcom zvukových a audiovizuálnych
záznamov primeranú odmenu vo výške 230,- eur určenú nasledovne: druh prevádzky: herňa, rozloha:
do 100 m2, s ročným paušálom spolu vo výške 92,- eur a terasou s ročným paušálom 23,- eur
spolu vo výške 115,- eur za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017, podľa bodu A. „stravovacie apohostinské prevádzky“ Sadzobníka účinného od 01.01.2016, druh prevádzky: herňa, rozloha: do 100
m2, s ročným paušálom spolu vo výške 92,- eur a terasou s ročným paušálom 23,- eur spolu vo
výške 115,- eur za obdobie od 01.01.2018 do 31.12.2018, podľa bodu A „stravovacie a pohostinské

prevádzky“ Sadzobníka účinného od 01.01.2018. Písomnosťou zo dňa 15.11.2019 označenou ako
„Vysporiadanie nárokov výkonných umelcov a výrobcov zvukových a audiovizuálnych záznamov, Výzva
na úhradu primeranej odmeny, žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného
nazaplatenieprimeranejodmenyvrátanepríslušenstvavlehotedo25.11.2019.Žalovanývšakžalobcovi
dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradil. Žalobou si žalobca zároveň uplatnil aj zákonný úrok z

omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr, ako aj trovy konania.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vedenom pod sp. zn. 28Up/12/2020 vydal
platobný rozkaz zo dňa 20.01.2020, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor. Žalovaný
peňažný nárok žalobcu v celom rozsahu neuznal, poukázal na tú skutočnosť, že v jej prevádzke
sa žiadne zariadenie, prostredníctvom ktorého by dochádzalo k vykonávaniu verejného prenosu

nenachádza, taktiež tvrdil, že neobdržal žiadne faktúry od žalobcu, pričom s ním nemá žiaden zmluvný
vzťah.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 3.03.2020 uviedol, že právny nárok na primeranú odmenu si
voči žalovanému uplatňuje priamo z platných právnych predpisov (Autorský zákon, zákon č. 96/1991

Zb. o verejných kultúrnych podujatiach), v zmysle ktorých je žalovaný povinný túto odmenu uhradiť.
Skutočnosť, že žalovaný v rozhodnom období disponoval technickým zariadením slúžiacim na verejný
prenos zaznamenaných výkonov umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov
a skutočnosť, že v rozhodnom čase dochádzalo v priestoroch jej prevádzky k verejnému prenosu,
vyplynula zo záverov kontrolnej činnosti žalobcu. Skutočnosť, že žalovaný disponuje technickými

zariadeniami slúžiacimi na verejný prenos zaznamenaných výkonov umelcov a výrobcov zvukových a
zvukovo-obrazových záznamov vyplynula podľa žalobcu aj z množstva fotografií, ktoré má žalovaný
zverejnené na svojej facebookovej stránke, z ktorých je zrejmé, že v priestoroch jeho prevádzky sa
v rozhodnom období nachádzali technické zariadenia slúžiace na verejný prenos ( v spise doložené
v počte 2ks, č.l. 32).

5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na dňa 23.04.2024, na ktorom svoju neúčasť
neospravedlnil žalobca a jeho právny zástupca. Žalovaný sa na pojednávania zúčastnil a zotrval na
svojich doterajších tvrdeniach s tým, že nárok žalobcu považuje za nedôvodný. V svojich prevádzkach
nikdy nevykonával verejný prenos a s žalobcom nemá žiadnu zmluvu, k fotkám z internetu, ktoré žalobca

predložil ako dôkaz uviedol, že prevádzky nepozná, nevie, čo je na fotkách, nevie o akú prevádzku
ide, poukazuje na to , že z tohto dôkazu nie je možné preukázať , že ide o jeho prevádzku a čo sa
v priestoroch nachádza. K hromadnej licenčnej zmluve č.l. 72 , uzatvorenou so spoločnosťou SOZA
uviedol, že túto nepodpísala osoba oprávnená konať za spoločnosť, potvrdil, že pani A. ,na zmluve
podpísaná ako používateľ resp. osoba oprávnená konať za používateľa pracovala kedysi u žalovaného ,

ale nikdy nemala oprávnenie za neho konať .

6. Súd vykonal dokazovanie z písomných a ústnych vyjadrení sporových strán, ako aj z predložených
listinných dôkazov, na základe ktorých ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Z Oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv podľa zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon,
č. k.: B./XXXX-XXX/XXXXX, zo dňa 18.08.2016, ktoré je známe súdu i z úradnej činnosti vyplýva,
že Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky udelilo žalobcovi na dobu neurčitú oprávnenie podľa
rozhodnutia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, sekcie médií, audiovízie a autorského práva č.
B./XXXX-XXX/XXXX zo dňa 07.07.2016, právoplatné dňa 22.07.2016 na výkon kolektívnej správy práv

k umeleckému výkonu, zvukovému záznamu, audiovizuálnemu záznamu a k vysielaniu v odboroch
kolektívnej správy práv:
a. výber náhrady odmeny za vyhotovenie rozmnoženiny zaznamenaného umeleckého výkonu,
zvukového záznamu, audiovizuálneho záznamu alebo záznamu vysielania pre súkromnú potrebu,
b. výber primeranej odmeny za použitie umeleckého výkonu, zvukového záznamu a audiovizuálneho

záznamu, ktorý je originálom audiovizuálneho diela káblovou retransmisiou,
c. výber dodatočnej odmeny za použitie zaznamenaného umeleckého výkonu,
d. použitie zaznamenaného umeleckého výkonu, zvukového záznamu alebo audiovizuálneho záznamu
vyhotovením jeho rozmnoženiny,e. použitie zaznamenaného umeleckého výkonu, zvukového záznamu alebo audiovizuálneho záznamu
verejným rozširovaním jeho originálu alebo jeho rozmnoženiny nájmom,
f. použitie zaznamenaného umeleckého výkonu, zvukového záznamu alebo audiovizuálneho záznamu

verejným rozširovaním jeho originálu alebo jeho rozmnoženiny vypožičaním,
g. použitie audiovizuálneho záznamu jeho uvedením na verejnosti verejným vykonaním vo forme
technického predvedenia,
h. použitie zaznamenaného umeleckého výkonu, zvukového záznamu alebo audiovizuálneho záznamu
jeho uvedením na verejnosti sprístupňovaním verejnosti,

i.použitiezvukovéhozáznamualeboaudiovizuálnehozáznamujehouvedenímnaverejnostivysielaním,
j. výber primeranej odmeny za použitie originálu záznamu umeleckého výkonu alebo jeho rozmnoženiny
verejným rozširovaním nájmom,
k.výberprimeranejodmenyzapoužitiezaznamenanéhoumeleckéhovýkonualebozvukovéhozáznamu
jeho uvedením na verejnosti verejným vykonaním vo forme technického predvedenia,
l. výber primeranej odmeny za použitie zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom okrem

sprístupňovania verejnosti,
m. výber primeranej odmeny za použitie nezaznamenaného umeleckého výkonu vysielaním,
n. výber primeranej odmeny za použitia zvukového záznamu alebo audiovizuálneho záznamu verejným
prenosom okrem vysielanie a sprístupňovania verejnosti.

8. Žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, listom zo dňa 15.11.2019 vyzval žalovaného
na vysporiadanie nároku výkonných umelcov a výrobcov zvukových a audiovizuálnych záznamov a na
úhraduprimeranejodmeny.Vovýzveuviedol,žedodňavyhotoveniavýzvyneevidujesplneniepovinnosti
žalovaného v zmysle ustanovení Autorského zákona, t. j. vysporiadanie nárokov výkonných umelcov
a výrobcov zvukových a zvukovoobrazových (audiovizuálnych) záznamov za vykonávanie verejného

prenosu vo vzťahu k prevádzke žalovaného, pričom primeraná odmena do dňa vypracovania výzvy
predstavuje sumu vo výške 345,- eur. Vyzval žalovaného na úhradu primeranej odmeny, úrokov z
omeškania a trov právneho zastúpenia v lehote do 25.11.2019 v prospech bankového účtu žalobcu.

9. Nakoľko žalovaný počas celého konania tvrdil, že neexistuje žiadny zmluvný vzťah medzi sporovými

stranami, ktorý by oprávňoval žalobcu na vymáhanie primeranej odmeny od žalovaného, že nedisponuje
zmluvou uzatvorenou so spoločnosťou SLOVGRAM, súd na návrh žalobcu vyzval spoločnosť SOZA
na predloženie hromadnej licenčnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným výzvou zo dňa 25.01.2023. Na
uvedenú výzvu reagovala menovaná spoločnosť podaním zo dňa 23.02.2023, ktorým oznámila súdu,
že so žalovanou spoločnosťou má uzatvorenú hromadnú licenčnú zmluvu č.l. 72 a doložila faktúry

vystavené za obdobie 01.01.2017 do 31.12.2017, a obdobie od 01.01.2018 do 31.12.2018 , ktorou
spoločnosť SOZA fakturovala žalovanému autorskú odmenu za rok 2017 a 2018 vo výške 80,40 eur
s DPH, teda spolu 160,80 eur.( č.l. 73 a 74).

10. Podľa Smernice Európskeho parlamentu a rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o harmonizácii

niektorých aspektov autorského práva a súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, článok 3 ods. 1,
členské štáty poskytnú autorom výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať akýkoľvek verejný prenos
ich diel, či po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane sprístupňovania ich diel verejnosti takým
spôsobom, aby verejnosť k nim mala prístup z miesta a v čase, ktoré si sama zvolí.

11. Podľa čl. 3 ods. 2 citovanej Smernice, členské štáty ustanovia výlučné právo udeliť súhlas alebo
zakázať sprístupňovanie verejnosti po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami takým spôsobom, že
verejnosť má k nim prístup z miesta a v čase individuálne zvolenom.

12. Podľa čl. 18 citovanej Smernice, táto smernica platí bez toho, aby boli dotknuté tie ustanovenia v

členských štátoch, ktoré sa týkajú spravovania práv, ako sú rozšírené licencie ochranných spoločností.
Podľa čl. 23 citovanej Smernice, táto smernica ďalej harmonizuje práva autorov na verejný prenos. Pod
týmto právom sa v širokom zmysle slova chápe každý verejný prenos pre verejnosť, ktorá nie je prítomná
na mieste, kde tento prenos vzniká. Toto právo zahŕňa všetky transmisie a retransmisie diel smerom k
verejnosti drôtovými alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane vysielania. Toto právo nezahŕňa žiadne

iné činnosti.

13. Podľa čl. 26 citovanej Smernice, vzhľadom na to, že vysielatelia v rámci služieb na požiadanie
sprístupňujú svoje rozhlasové a televízne produkcie, súčasťou ktorých je hudba z komerčnýchzvukových záznamov, je potrebné podporiť poskytovanie kolektívnych licencií, aby sa zjednodušilo
upravenie týchto práv.

14. Podľa čl. 27 citovanej Smernice, samotné zabezpečenie fyzických zariadení umožňujúcich alebo
uskutočňujúcich prenos rozhlasových a televíznych programov sa samo o sebe nerovná prenosu v
zmysle tejto smernice.

15. Podľa § 143 ods. 1 a 2 Autorského zákona, kolektívnou správou práv je správa výkonu majetkových

práv nositeľa práv podľa tohto zákona prostredníctvom organizácie kolektívnej správy. Výkon kolektívnej
správy práv je službou poskytovanou podľa tohto zákona.

16. Podľa § 145 ods. 2 písm. f) Autorského zákona, organizácia kolektívnej správy vykonáva správu
výkonu majetkových práv najmä v týchto odboroch kolektívnej správy práv: použitie predmetu ochrany
jeho uvedením na verejnosti 1. vysielaním, 2. retransmisiou, 3. sprístupňovaním verejnosti alebo 4. iným

spôsobom verejného prenosu.

17. Podľa § 165 ods. 1 Autorského zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná v dobrej viere a za
primeraných a nediskriminačných podmienok viesť s osobou, ktorá prejaví záujem o použitie predmetu
ochrany, s osobou, ktorá je oprávnená na použitie predmetu ochrany bez povinnosti získať súhlas

na použitie predmetu ochrany, alebo s osobou povinnou zaplatiť náhradu odmeny podľa § 36 ods. 3
rokovania o uzavretí a) licenčnej zmluvy, b) hromadnej licenčnej zmluvy, c) kolektívnej licenčnej zmluvy,
d)zmluvy o primeranej odmene, na ktorú sa môžu primerane uplatniť ustanovenia šiestej hlavy druhý a
tretí oddiel druhej časti tohto zákona okrem § 81 alebo e) zmluvy o náhrade odmeny.

18.Podľa§169ods.4Autorskéhozákona,organizáciakolektívnejsprávyjepovinná:a)vyberaťvsúlade
s týmto zákonom a zmluvami podľa § 165 ods. 1 pre nositeľa práv licenčné odmeny, primerané odmeny,
náhrady odmien a dodatočné odmeny a b) domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody; to neplatí, ak nositeľ práv prejavil
výslovne vôľu domáhať sa tohto nároku sám alebo ak je to nehospodárne.

19. Podľa § 27 ods. 1 a 2 Autorského zákona, verejný prenos diela je verejné šírenie diela akýmikoľvek
technickými prostriedkami po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach,
kde by ho bez tohto prenosu vnímať nemohli. Vysielanie diela, retransmisia diela a sprístupňovanie diela
verejnosti je verejným prenosom diela.

20. Podľa § 99 ods. 1 a 2 Autorského zákona, ak výkonný umelec nie je oprávnený sám udeliť súhlas
na verejné rozširovanie originálu umeleckého výkonu alebo rozmnoženiny umeleckého výkonu nájmom
vo vzťahu k umeleckému výkonu, ktorý bol zaznamenaný na zvukový záznam alebo bol použitý pri
tvorbe audiovizuálneho diela, vzniká mu právo na primeranú odmenu voči osobe, ktorá bude originál

audiovizuálneho diela, rozmnoženinu audiovizuálneho diela alebo zvukový záznam verejne rozširovať
nájmom. Výkonný umelec má právo na primeranú odmenu za použitie a) zaznamenaného umeleckého
výkonu technickým predvedením, b) zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom okrem
sprístupňovania záznamu umeleckého výkonu verejnosti a c) nezaznamenaného umeleckého výkonu
vysielaním.

21. Podľa § 110 Autorského zákona, výrobca zvukového záznamu má právo na primeranú odmenu za
použitie zvukového záznamu a) technickým predvedením, b) verejným prenosom okrem vysielania a
sprístupňovania verejnosti.

22. Podľa § 119 Autorského zákona, výrobca audiovizuálneho záznamu má právo na primeranú
odmenu za použitie audiovizuálneho záznamu verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania
verejnosti. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych
úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných
skutočností uvedených v zákone.

23. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a táto skutočnosť nebola medzi
sporovými stranami sporná, že žalobca je občianskym združením fyzických a právnických osôb
podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, reg. č. MVSR:VVS1-900/90-3742. Rovnako nie je sporné, že strany sporu neuzatvorili žiadnu zmluvu a žalobca
ako organizácia kolektívnej správy si uplatňuje nárok na primeranú odmenu za vykonávanie
verejného prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových a audiovizuálnych záznamov prostredníctvom

technického zariadenia, ktoré sa malo nachádzať v priestoroch prevádzky žalovaného v období od
01.01.2017 do 31.12.2018, a to odmenu v celkovej výške 230,- eur, vrátane úrokov z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 230,- eur od 26.11.2019 do zaplatenia .

24. Žalobca súdu predložil na preukázanie svojich tvrdení listinu ,,Vysporiadanie nárokov výkonných

umelcov a výrobcov zvukových audiovizuálnych záznamov, výzva na úhradu primeranej odmeny“ zo
dňa 15.11.2019, v ktorej žalovaného upozorňuje, že voči nemu eviduje nezaplatenie odmeny vo výške
345,- eur a vyzýva na jej zaplatenie do 25.11.2019.

25. Súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nijakým spôsobom nepreukázal,

že sa v prevádzke žalovaného v rozhodnom období, teda v rokoch 2017,2018 nachádzalo technické
zariadenie slúžiace na verejný prenos zaznamenaných výkonov a záznamov a že k vykonávaniu
takéhoto verejného prenosu aj došlo. Súd zároveň konštatuje, že pokiaľ žalobca žalobu opiera o
kontrolnú činnosť, ktorú mal vykonať, táto činnosť musí byť poznateľná, presvedčivá a preukázateľná.
Skutočnosť, že žalovaný vykonáva verejný prenos zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov

vyplýva iba z konštatovania žalobcu, že v priestoroch prevádzky žalovaného bolo kontrolnou činnosťou
zistené, že disponuje technickým zariadením, avšak toto konštatovanie žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal. Ak žalobca argumentuje, že záver o existencii technických zariadení slúžiacich na verejný
prenos u žalovaného vyplynula z vykonania kontroly, jednak o kontrole nie je spísaný žiaden záznam
a rovnako i prípadne spísanie záznamu, by mal takýto úkon byť preukázateľný a dôkaz o ňom

presvedčivý.(úspech procesnej strany je spojený s jej povinnosťou tvrdenia a na ňu nadväzujúcou
dôkaznou povinnosťou) Zo zákona nevyplýva skutočnosť, že pokiaľ prevádzka disponuje technickým
zariadením umožňujúcim verejný prenos zaznamenaných výkonov, zvukových a audiovizuálnych
záznamov, napríklad televíznym prijímačom, je povinnosťou žalovaného plniť žalovaný nárok, pretože
touto cestou vôbec nemusí dochádzať k verejnému prenosu. Existencia samotného zariadenia v

prevádzke nezakladá nárok vyplývajúci z autorských práv v prospech žalobcu. Žalovaný navyše v
priebehu celého konania tvrdil, a žalobca nepreukázal opak, že sa v jeho prevádzke ani žiadne také
technické zariadenie nenachádza( fotky doložené z internetu boli málo zreteľne a jasné a priestory
na fotkách nepoznal ani samotný konateľ žalovanej spoločnosti, nevedel vôbec určiť o akú prevádzku
sa jedná, z internetového odkazu nie je zrejmé, že ide o prevádzku žalovaného nakoľko na ňom

nie je nijak identifikovaný označením jeho obchodného mena, sídla spoločnosti, miesta podnikania,
štatutárneho zástupcu, IČO, DIČ). Žalobca poukazoval na to, že žalovaný uzatvoril zmluvu s iným
subjektom kolektívnej správy autorských práv, a to so spoločnosťou SOZA, čím mal byť deklarovaný
verejný prenos technickým zariadením nachádzajúcim sa v prevádzke žalovaného. Doložená hromadná
licenčná zmluva z 30.07.2009 však bola podpísaná osobou, ktorá na takýto úkon nemala oprávnenie,

konateľ žalovaného uviedol, že osoba ktorá zmluvy podpísala pracovala niekedy u žalovaného, ale
nemala žiadne oprávnenia konať za žalovaného, súd preto túto zmluvu nevedel vyhodnotiť ako platne
uzavretú. (Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela,
sa považujú za nesporné). Prípadná existencia zmluvného vzťahu s iným subjektom, majúca primárne
vplyv na výšku požadovanej odmeny, by však tvrdenie žalobcu, že dochádza k verejnému prenosu

v predmetných prevádzkach nepreukazovala.

26. Súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že žalobný návrh žalobcu nie je dôvodný a nebolo
možné mu za zisteného skutkového stavu vyhovieť. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

27. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Súd konštatuje, že žalovaný mal vo veci plný úspech, no nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli, ,
súd rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

33. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle ustanovenia § 262 ods.
2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného
alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia.