Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. október 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423202485
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4423202485.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie
Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.X.XXXX
a C. B., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Nové Zámky, deti rodičov: matka – C. D. C., E. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, G.,
v konaní zastúpená JUDr. Evou Szikorovou, advokátkou, so sídlom Hollého 1854/9, Šaľa, a otec – H.

B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. E. XXX/XX, C., prechodne bytom G. XXX/XX, B., o návrhu matky na
zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky z 19. septembra 2023 č. k. 11P/102/2023-18, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Nové
Zámky, č. k. 11P/286/2018-449 zo dňa 21.1.2020 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, č.
k. 9CoP/25/2020-792 zo dňa 15.12.2020 v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi, vo výrokoch V.,
VI., VII. a VIII. tak, že styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 25 ods. 1 a 2, § 26 Zákona o rodine, keď na
základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že v súčasnej dobe sa styk otca s maloletými deťmi
od februára 2023 nerealizuje. Predchádzali tomu skutočnosti, že deti neboli spokojné u otca, postupom
času sa tieto skutočnosti nahromadili a vyústili až do toho, že deti k otcovi nechcú chodiť. Súd mal
preukázané, že otec od februára 2023, kedy sa naposledy uskutočnil styk s deťmi, o deti nejaví záujem
a nekontaktuje sa s nimi. Otec sa nedostavil na pojednávanie, nekontaktoval ani kolízneho opatrovníka

a nedožadoval sa styku s deťmi. Súd z doterajšieho dokazovania, ktoré bolo vykonané v rámci konania
o výkon rozhodnutia (sp. zn. 11Em/1/2023), kde boli maloleté deti vypočuté a vyjadrili sa k úprave styku,
nepovažovalopätovnévypočutiedetívtomtokonanízapotrebnéanevyhnutné.Navyšebypodľanázoru
súdu maloleté deti ani neprezentovali pred súdom iný názor, aký mali pred kolíznym opatrovníkom. Súd
v záujme maloletých detí zmenil úpravu styku otca s maloletými deťmi a vyhovel návrhu matky tak, že
styk otca s maloletými deťmi neupravil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí, ktorý
navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a ponechať pôvodnú úpravu styku podľa rozsudku z 21.1.2020 č. k.
11P/286/2018-449. Uviedol, že z dôvodu zmeny klasickej listovej komunikácie na systém elektronickej
komunikácie nebol ohľadom vyjadrení, predvolaní a pojednávaní absolútne informovaný. Poukázal na
fakt, že pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, bolo vytýčené na deň 19.9.2023, teda v čase,

keď ešte reálne plynula pätnásťdňová lehota na jeho možnosť vyjadriť sa k zamietnutiu návrhu na výkon
rozhodnutia, ktorý bol zamietnutý uznesením č. k. 11Em/1/2023-93 zo dňa 12.9.2023. Uviedol, že styks maloletými deťmi mu bol matkou od doby, kedy odišla zo spoločnej domácnosti, neprestajne svojvoľne
obmedzovaný a zamedzovaný, preto bol nútený podať návrh na výkon rozhodnutia. Napadnutým
rozsudkom je mu však styk s deťmi zamedzený už úplne, pretože pokiaľ matka maloletých nemala

problém obmedzovať jeho styk s deťmi aj napriek právoplatnému rozsudku zo dňa 21.1.2020, je
presvedčený, že na základe napadnutého rozsudku mu úplne zabráni v styku s jeho deťmi. S deťmi
bol naposledy počas víkendu 21.-22.1.2023. V inkriminovaný piatok 3.2.2023, keď opäť prišiel pre deti,
po polhodine čakania mu bolo matkou a maloletým C. oznámené, že deti k nemu zrazu ísť nechcú, aj
keď nikdy predtým sa nevyjadrili, že by sa u neho cítili zle, skôr naopak. Nebol mu poskytnutý žiaden

priestor na rozhovor s deťmi napriek tomu, že sa ešte pred ich domom snažil, aby mu deti samé
vysvetlili, čo sa vlastne stalo. Namietol, že matka žiadnym spôsobom nepodložila svoje vyjadrenia, že
dôvodom aktuálneho odmietania detí sa s ním stretávať je jeho bezohľadnosť a neempatické správanie
sa voči deťom. Poukázal na to, že i vzhľadom na zhoršenú finančnú situáciu, keď ho podporuje
priateľka, má nárok na stretávanie sa so svojimi deťmi. Pokladal za úplne prirodzené, že jeho partnerka,
s ktorou sa zdieľa spoločnú domácnosť, bude automaticky zasahovať do výchovy detí, pretože je jeho

súčasťou, o deti sa príkladne starala a plnohodnotne im nahrádzala matku počas ich návštev u nich. Bol
presvedčený, že náhly nezáujem hlavne A. o stretávanie sa pramení práve z jej veku a jej priorít, ktoré
ako matka popisuje, sú jej kamaráti, a s tým spojené záujmy, pričom žiaľ so sebou ťahá aj maloletého C.,
ktorý ju rešpektuje a kopíruje, no mal. A. sa minimálne v ich domácnosti nikdy nesprávala k maloletému
C. láskavo, veľakrát bola na neho veľmi nepríjemná, posmievala sa mu a doslova ho šikanovala, za čo

ju museli nie raz napomínať. Matka trvala na podanom návrhu, aby bola zmena rozsudku v časti úpravy
styku tak, že styk otca s maloletými nebude upravený. Na tomto návrhu trvala na základe „nejakých
faktov, ktoré sa tam udiali“. Uvedené však nebolo ničím podložené a nijako preukázané. Nie je pravdou,
že by deti nekontaktoval a nemal záujem o stretávanie sa s nimi, nakoľko tieto od 3.2.2023 kontaktoval
14krát. Po odmietavých postojoch matke napísal, že už jej viac písať nebude, a že ak budú deti naozaj

pripravené, čiže nebudú odmietať k nemu prísť, nech mu dá vedieť. Uviedol, že matka maloletých si na
sociálnej kuratele takmer všetko vymyslela, resp. domyslela, pretože nemá žiadne argumenty, ktorými
by ich mohla očierniť. Poukázal na to, že maloletý C. sa najskôr vyjadril, že by chcel k nemu chodiť každý
tretí týždeň, potom si to rozmyslel a rozbehol sa do kancelárie kurátorky a zmenil svoju výpoveď, že
chce k otcovi chodiť tak ako doteraz, pričom to urobil bez akéhokoľvek ovplyvňovania. Matka maloletých

sa neustále snažila, odkedy odišla zo spoločnej domácnosti, brániť mu v styku s maloletými, či už
to bolo spočiatku bežnými chorobami maloletých, neskôr zneužitím pandémie a systematicky robila
a robí všetko pre to, aby rozvrátila vzťah detí k nemu. Už v minulosti bol nútený podať návrh na výkon
rozhodnutia, čo však matku neodradilo v bránení mu v styku s deťmi, len si vymyslela iný spôsob, a to
ovplyvňovanie maloletých.

4. K odvolaniu otca detí sa písomne vyjadrila matka maloletých, ktorá navrhla napadnutý rozsudok
z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Poukázala na to, že skutočnosť, že otec maloletých si nepreberal
elektronicky doručované písomnosti zo strany súdu, ktoré mu boli riadne doručované do schránky
aktivovanej na doručovanie, nemôže byť procesnou vadou postupu súdu. Uviedla, že dňa 3.2.2023

obe maloleté deti spontánne odmietli ísť k otcovi. Poukázala na to, že deti si za štyri roky, čo trval
súdny spor sp. zn. 11P/286/2018, prešli mnohým a iste pre ne nebolo jednoduché vžiť sa so základným
faktom, že ich rodina sa rozpadla. Nie je pravdou tvrdenie otca, že matka sa neustále, už odkedy odišla
zo spoločnej domácnosti, snažila brániť mu v styku s deťmi. Okresný súd Nové Zámky vo veci sp.
zn. 11P/286/2018 rozhodoval dvakrát a rovnako dvakrát rozhodoval aj Krajský súd v Nitre na základe

podaných odvolaní. K priebehu pohovoru, ktorý sa uskutočnil dňa 6.3.2023 na Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny Nové Zámky, sa vyjadrila vo vyjadrení zo dňa 23.3.2023 a popísala len to, čo jej maloletá
A. po tom, ako vyšla z miestnosti, v ktorej sa konal jej individuálny pohovor s kolíznou opatrovníčkou,
sama povedala a to, čo sa udialo s deťmi cestou domov v aute. Otec nie je svojim správaním, ani štýlom
svojho života príkladom pre svoje deti, sám nikde oficiálne nepracuje, pričom tento stav je dlhodobý,

v žiadnom zamestnaní nevydrží a sám uvádza, že jeho potreby financuje jeho priateľka, ktorá platí aj
výživné voči trom osobám, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť. Záverom poukázala na to, že úprava
rodičovských práv a povinností je komplexom práv, ale aj povinností oboch rodičov, pričom nikto z nich
nemá iba práva, ale zároveň každý z nich má aj povinnosti. Povinnosti matky voči otcovi vie otec popísať
a označiť veľmi podrobne, rovnako tak svoje práva, avšak jej práva prehliada, resp. ignoruje a svoje

povinnosti si dlhodobo neplní.

5. K odvolaniu otca maloletých sa písomne vyjadril ustanovený opatrovník, ktorý navrhol napadnutý
rozsudok v plnom rozsahu potvrdiť. Poukázal na svoje predchádzajúce písomné a ústne vyjadreniav rámci súdneho konania, ktorých sa pridržal. Uviedol, že úroveň vzájomnej komunikácie rodičov,
ako i schopnosť spoločne kooperovať na potrebách a najlepšom záujme maloletých detí, je dlhodobo
v problematickej rovine. Z jeho pohľadu, pokiaľ má dieťa vybodované silné citové väzby k obom svojim

rodičom, pokiaľ nie je „zaťahované“ do žiadnych rodičovských konfliktov a obaja rodičia sú natoľko
inteligentní, že sa i napriek rozpadu rodiny usilujú len o najlepší záujem ich dieťaťa, takéto dieťa
v žiadnom prípade nemôže pociťovať záťaž, naopak, na druhého rodiča sa teší, lebo sa mu s ním
viažu pozitívne zážitky, čo v tomto konkrétnom prípade absentuje, nakoľko maloleté deti otca dlhodobo
odmietajú (správa opatrovníka zo dňa 10.3.2023).

6. K vyjadreniu matky sa písomne vyjadril otec maloletých, ktorý zotrval na dôvodoch svojho odvolania.
To, že sa mu matka snažila brániť v styku s deťmi takmer od začiatku (od leta 2018) je nesporné
a preukázateľné. Je smutné, že existuje už tisíc stranový spis o tom, ako má otec záujem stretávať sa
s deťmi a matka rieši len financie a nenávisť voči nemu formou neustáleho zneužívania maloletých detí,
a to obmedzovaním styku otca s nimi a negatívnym ovplyvňovaním a narúšaním ich vzájomného vzťahu.

Matka poukazuje na to, že nie je zamestnaný a na jeho finančný stav, ako na veľmi negatívny vzor pre
deti. Bol toho názoru, že finančný stav rodičov by nemal nijako ovplyvňovať vzťah dieťaťa k rodičovi,
dokonca to považoval za veľmi nevhodné, keď pred deťmi matka preberá jeho finančnú situáciu, a tým
pádom ich nielen negatívne ovplyvňuje proti nemu, ale ich učí aj k materializmu. Matka sa vo svojich
vyjadreniach neprestajne obraňuje vetou, že úprava rodičovských práv a povinností je komplexom práv,

ale aj povinností oboch rodičov a stavia sa do pozície obete, ktorá má len povinnosti a neprestajne
poukazuje na jeho povinnosti, ktoré nemajú so stykom detí s ním nič spoločné. Matku zaujímajú iba
peniaze a nie to, či deti budú, alebo nebudú mať s ním ako ich otcom vzťah. Zabúda však pri tom, že
ona si svojich práv na styk s deťmi užíva aj za neho, teda na 100%.

7. K vyjadreniu ustanoveného opatrovníka maloletých sa písomne vyjadril otec maloletých detí, ktorý
poukázal na výhrady k postupu ustanoveného opatrovníka, ktoré opísal v odvolaní proti napadnutému
rozsudku. Namietal správu kolíznej opatrovníčky, ktorá podľa jeho názoru nemá takmer žiadnu
výpovednú hodnotu a je výslovne kontraproduktívna. Pracovníčka sociálnej kurately by mala hájiť
v prvom rade záujmy detí a nehodnotiť argumenty rodičov. V tomto prípade je vyjadrenie sociálnej

kurately postavené nielen na výpovedi detí (ktorých výpovede neboli priamo uvedené tak, ako deti
vypovedali, ale vety boli pozmenené), ale toto vyjadrenie bolo postavené aj na e-mailoch od matky, ktoré
ÚPSVaR obdržal po návšteve detí na sociálnej kuratele.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP a § 3 ods. 5 písm. b/ CMP) po zistení, že odvolanie

podala včas oprávnená osoba – účastník konania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
a contrario CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na

rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

9. Predmetom konania na súde prvej inštancie je zmena výkonu rodičovských práv a povinností k mal.
A. a mal. C. spočívajúcej v zmene úpravy styku otca s maloletými deťmi.

10. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky z 21.
januára 2020, č. k. 11P/286/2018-449 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 15. decembra
2020, č. k. 9CoP/25/2020-792 v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi tak, že styk otca s deťmi
sa neupravuje.

11. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa
§ 25 ods. 1 a 2 a § 26 Zákona o rodine, keď z vykonaného dokazovania mal preukázané, že je
v záujme maloletých detí zmeniť úpravu styku otca s maloletými tak, že styk otca s maloletými deťmi
sa neupravuje. Poukázal na to, že styk otca s deťmi sa od februára 2023 nerealizuje z dôvodu, že deti
neboli u otca spokojné a nechcú k otcovi chodiť, čomu predchádzali nahromadené skutočnosti. Súd

konštatoval, že otec o deti nejaví záujem a nekontaktuje ich. Otcovi vytkol, že tento sa na súd nedostavil,
nekontaktoval kolízneho opatrovníka, nedožadoval sa styku s deťmi. Súd vychádzal z výsluchu detí
v konaní sp. zn. 11Em/1/2023 a nepovažoval ich opätovný výsluch za potrebný.12. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

13. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na
rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

14. Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru, štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem

prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej
bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a
zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

15. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

16. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú
právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s
oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

17. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne
vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať
patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

18. Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť,
aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo
prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s
procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

19. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

20. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom

pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

21. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

22. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk
maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

23. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

24. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

25. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a
rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletéhodieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá
pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

26. Podľa § 38 ods. 1 a 2 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj
názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku
a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

27. Podľa judikatúry ústavného súdu (IV.ÚS77/2002, III.ÚS/63/2006) do obsahu základného práva

na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej
právnej normy, ktorá má základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých
medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý
predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal výklad dotknutej právnej
normy, ktorý je v súlade s ústavou, čo je základným predpokladom na ústavne konformnú aplikáciu tejto
právnej normy na zistený skutkový stav veci.

28. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom, pričom sa predpokladá, že ich vykonávajú
v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého dieťaťa. Zákon o rodine úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností v určitých špecifických situáciách rieši osobitne, čo nielen umožňuje čl.
51 ods. 1 ústavy, ale to aj predpokladá. Pritom Zákon o rodine preferuje predovšetkým dohodu rodičov

pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 35, § 36, § 25 ods. 1, § 24 ods. 2 Zákona o rodine).
Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s
prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa (IV.ÚS/367/2008).

29. Pojem najlepší záujem dieťaťa, ktorý je použitý v čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, nie

je v Dohovore o právach dieťaťa definovaný všeobecnými kritériami ani vo vzťahu ku konkrétnym
okolnostiam. Obsah tohto pojmu je možné interpretovať z obsahu jednotlivých článkov vnímaných vo
vzájomných súvislostiach v kontexte celého dokumentu. V súlade s princípmi medzinárodného práva
postupuje aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) pri interpretácii dohovoru, zvlášť ak ide
o pravidlá týkajúce sa medzinárodnej ochrany ľudských práv (napr. Neulinger a Shuruk v. Švajčiarsko,

rozsudok zo 6.7.2010, bod 131).

30. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre konštatuje, že existuje široký konsenzus i v
rámci medzinárodného práva, že vo všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa detí musia byť rozhodujúcim
hľadiskom ich najlepšie záujmy. Tento záujem sa podľa ESĽP skladá z dvoch zložiek. Na jednej strane

vyžaduje udržiavanie väzieb dieťaťa s jeho rodinou, okrem prípadov, keď sa konkrétna rodina preukáže
ako nevhodná. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť pretrhnuté iba vo veľmi výnimočných
prípadoch a musí byť vykonané všetko v záujme zachovania osobných vzťahov a ak je to vhodné, v
záujme obnovy rodiny. Na druhej strane je v záujme dieťaťa, aby bola jeho výchova zabezpečená v
stabilnomprostredíarodičomnemôžebyťpodľačl.8dohovoruumožnenéuplatňovaťopatrenia,ktoréby

mohli poškodiť zdravie alebo vývoj dieťaťa. Článok 8 dohovoru tak vyžaduje zo strany orgánov verejnej
moci rozhodovanie zachovávajúce rovnováhu medzi záujmami dieťaťa a záujmami rodičov, osobitná
pozornosť v tomto procese však musí byť venovaná najlepšiemu záujmu dieťaťa, ktorý v závislosti na
jeho povahe a význame môže prevážiť nad záujmami rodičov (Sahin v. Nemecko, rozsudok z 8.7.2003,
bod 66).

31. Princíp ochrany záujmov maloletého je základom úpravy rodinnoprávnych vzťahov, a teda
východiskovým princípom aj pri výklade a aplikácie jednotlivých ustanovení zákona o rodine v konaní
o úpravu pomerov rodičov k maloletým deťom.

32. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na použití ust. § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine,
ale citované ustanovenie nevyložil v súlade s Ústavou SR, Dohovorom o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a Dohovorom o právach dieťaťa, keď vec neposúdil z hľadísk uvedených vyššie.

33. Súd v predmetnom konaní v súlade s čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, § 43 ods. 1 Zákona o rodine

a § 38 ods. 1 a 2 CMP nevypočul maloleté deti a nezisťoval ich názor a predstavu v otázke styku otca
s nimi, ako aj dôvody, pre ktoré odmietajú súdom určený rozsah styku s otcom, pričom výsluch by mal
byť zameraný na zistenie príčin tohto stavu. Vzhľadom na závažnosť dôsledkov súdneho rozhodnutiasa súd prvej inštancie nemôže uspokojiť so zisteným názorom maloletých detí v inom konaní, ale je
potrebné zisťovať ich názor v predmetnom konaní.

34. Odvolací súd poukazuje na to, že zisťovanie najlepšieho záujmu maloletých detí nemožno redukovať
len na zistenie vôle alebo predstavy maloletých o úprave styku, ale tento názor musí byť zohľadnení ako
relevantný faktor pri rozhodovaní v ich najlepšom záujme tak, aby rozhodnutie podporovalo zachovanie
funkčných rodinných väzieb a všestranne pozitívneho vzťahu rodiča a detí. Je potrebné si uvedomiť, že
v prípade vyhovenia návrhu matky detí a neupravení styku otca s deťmi by zrejme došlo k stavu, že otec

by sa s deťmi vôbec nestretával, teda by výrazným spôsobom došlo k obmedzeniu jeho rodičovských
práv. Aby súd prvej inštancie dospel k takémuto záveru, musí náležite zistiť skutočný stav veci a vec
i posúdiť zo všetkých vyššie uvedených hľadísk.

35. Súhrnne vzhľadom na uvádzané sa tak vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení
súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala

za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu
na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti
rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie vykonávania základného
dokazovania).

36. Nad rámec vyššie uvedeného sa žiada poukázať na špecifickosť spoločenských vzťahov, ktoré sú
predmetom konania. Ide o veľmi citlivé vzťahy medzi rodičmi a maloletými deťmi, do ktorých by zo
strany štátnych orgánov malo byť zasahované čo najmenej, čo vyplýva ako z povahy týchto rodinných
vzťahov, tak z povahy samotnej štátnej moci. O to viac je treba apelovať na oboch rodičov, aby sa
snažili dosiahnuť dohodu o ďalších podmienkach výchovy svojich detí prirodzenou cestou, aby ich

komplikovaným vzťahom neboli poškodené.

37. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

38. Po vrátení veci súd prvej inštancie vec opätovne prejedná, vykoná potrebné dokazovanie za účelom
zistenia skutočného stavu veci a vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie podľa § 220 ods.
2 CSP odôvodní.

39. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).