Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoPr/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123208991
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123208991.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Lajoša

a sudcov JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Andreja Radomského, v sporovej veci žalobkyne A. B., nar.
XX. XX. XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., právne zastúpená
JUDr. Peter Ličák, advokát, so sídlom Záhradná 19/468, 082 12 Kapušany, IČO: 37 943 065, proti
žalovanému OKNA RADEK, s.r.o., so sídlom Dukelská 24/28, 087 01 Giraltovce,
IČO: 44 442 912, právne zastúpený JUDr. Michal Harviš, advokát, so sídlom Stropkovská 633/3, 089 01
Svidník, IČO: 36 153 834, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 17Cpr/3/2023 - 272 z 18. 06. 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku II.

II. Mení rozsudok v napadnutom výroku I. tak, že žalobný nárok na určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného dohodou z 31. 07. 2023 zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) v záhlaví označeným rozsudkom (ďalej len
„napadnutý rozsudok“) rozhodol takto, cit:

„I. Súd u r č u j e , že skončenie pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného dohodou zo dňa 31.
07. 2023 je n e p l a t n é.

II. Súd u r č u j e , že skončenie pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného okamžitým skončením
pracovného pomeru zo strany žalovaného podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zo dňa 16. 08.
2023 je n e p l a t n é .

III. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o
výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodol tak v konaní vedenom o žalobe doručenej 25. 09. 2023, ktorou sa žalobkyňa voči
žalovanému domáhala určenia neplatnosti skončenia svojho pracovného pomeru dohodou z 31. 07.
2023 a zároveň určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením zo 16. 08.

2023 zo strany žalovaného ako aj náhrady trov konania.

3. Prípad právne posúdil podľa ust. § 17 ods. 1 a 3, § 43 ods. 1, § 59 ods. 1, § 60 ods. 1 až 3, § 68
ods. 1 a 2, § 70, § 77, § 79 ods. 1 Zákonníka práce zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v zneníneskorších predpisov (ďalej len „ZP“) a výrok o trovách konania podľa § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

4. Na podklade vykonaného dokazovania skutkovo ustálil, že žalobkyňa ako zamestnankyňa a žalovaný
ako zamestnávateľ uzatvorili dňa 30. 12. 2008 pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalobkyňa pracovala
u žalovaného ako administratívna pracovníčka, ktorej náplňou práce bolo spracovanie objednávok a
kancelárske práce. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú do 31. 12. 2009, s nástupom od 01.
01. 2009, miestom výkonu práce D. XXX/XXX, E., v rozsahu 40 hodín týždenne a dojednanou mzdou

332,- eur mesačne. Dňa 01. 01. 2020 bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzatvorená Dohoda o zmene
pracovnej zmluvy z 01. 01. 2009 (čl. 209), ktorou sa obsah pracovnej zmluvy zmenil s účinnosťou od
01. 01. 2020 tak, že ako druh práce bola dohodnutá administratívna činnosť, miesto výkonu práce
„podľa potrieb zamestnávateľa“, mzdové podmienky 580,- eur mesačne, pričom táto zmena pracovnej
zmluvy bola dojednaná na dobu neurčitú. Ako nesporné medzi stranami vyhodnotil, že žalobkyňa u
žalovaného do 31. 07. 2023 pracovala na základe pracovnej zmluvy z 30. 12. 2008 fakticky na pobočke

žalovaného na adrese F. XX, XXX XX B., a to napriek tomu, že v pracovnej zmluve mala dojednané
miesto výkonu práce na D. XXX, G. E.. Z e-mailovej správy z 27. 07. 2023 zistil, že ňou žalovaný
žalobkyni oznamoval zrušenie prevádzky v Prešove na Košickej ulici – podchod železničnej stanice ku
dňu 31. 07. 2023, z dôvodu ktorého u nej od 01. 08. 2023 dochádza k zmene miesta výkonu práce a
žiada o jej nástup do kancelárie na D. H. I. XXX, G. E.; v tomto emaile zároveň uviedol, že z dôvodu

pokrytia kancelárie je úväzok možný na 50 % a nová pracovná zmluva bude žalobkyni doručená v čo
najkratšej dobe. Konštatoval, že podľa obsahu vyjadrenia žalovaného k žiadosti inšpektorátu práce o
predloženie dokladov z 04. 09. 2023 mala žalobkyňa odmietnuť dohodu o skončení pracovného pomeru,
súhlasiťsnástupomdoE.,akoajžežalobkyňasadňa02.08.2023malarozhodnúť,žeužvprácinebude
pokračovať, odovzdať konateľovi žalovaného kľúče a firmu opustiť s tým, že na ďalší deň nepríde a že

prevádzka v E. bola od 03. 08. 2023 do 09. 08. 2023 a dňa 11. 08. 2023 zatvorená z dôvodu čerpania
dovolenky a neprítomnosti žalobkyne; v uvedenom vyjadrení žalovaný tiež tvrdí, že dňa 10. 08. 2023
žalobkyňa bola v práci na pobočke v E., avšak po telefonickom rozhovore ju žalovaný poslal zo sídla
preč, pretože mu nevedela vysvetliť neprítomnosť v dňoch od 03. 08. 2023 do 09. 08. 2023, ako aj že
do prevádzky v E. nastúpila dňa 14. 08. 2023, kedy ju žalovaný opätovne poslal preč. Medzi stranami

vyhodnotil ako nesporné, že žalobkyňa 01. 08. 2023 čerpala na pokyn žalovaného dovolenku, zatiaľ čo
prítomnosť žalobkyne v pracovných dňoch 03. 08. 2023, 04. 08. 2023,
07. 08. 2023, 08. 08. 2023, 09. 08. 2023 a 11. 08. 2023 na pracovisku v E.
a skutočnosť, že v uvedených dňoch bola budova/prevádzka žalovaného v E. uzamknutá považoval za
preukázané výsluchom svedka A. B., ako aj doloženými podnetmi žalobkyne Inšpektorátu práce v B..

Súčasne skutkovo ustálil, že dohodu
o zmene pracovnej zmluvy, v ktorej žalovaný navrhoval žalobkyni zmeny týkajúce sa druhu práce –
administratívne práce, miesta výkonu práce – podľa potrieb zamestnávateľa, mzdových podmienok
– 350,- eur, žalobkyňa odmietla uzavrieť s odôvodnením, že si to musí premyslieť a poradiť sa, čo
žalovanému oznámila aj dňa 02. 08. 2023 na prevádzke v E.. Zohľadňujúc odhlášku žalovanej zo

Sociálnej poisťovne dňa 07. 08. 2023 súd prvej inštancie dospel k názoru, že to bol žalovaný, kto
žalobkyňu požiadal nedostavovať sa na pracovisko. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že žalobkyni
bola dňa 07.08.2023 doručená Dohoda o skončení pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti podľa
ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, vo vzťahu ku ktorej žalobkyňa obratom, t.j. dňa 07. 08. 2023
informovala žalovaného sms správou a dňa 08. 08. 2023 e - mailom, že s takouto dohodou nesúhlasí

a nepodpisuje ju. Z obsahu označenej dohody o skončení pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti
súd prvej inštancie zistil, že ju podpísal len žalovaný a to dňa 01. 08. 2023, že spočívala v ukončení
pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného pre nadbytočnosť ku dňu 31. 07. 2023 a oznámení, že jej
žalovaný ako odstupné vyplatí trojnásobok priemerného mesačného zárobku v 3 mesačných splátkach.
Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo 14. 08. 2023 vydaného na žiadosť žalobkyne ďalej súd prvej

inštancie zistil, že žalobkyňa bola u žalovaného vedená ako zamestnanec v pracovnom pomere od
01. 01. 2009 do 31. 07. 2023. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne z 12. 09. 2023 vydaného na žiadosť
žalobkyne ďalej zistil, že žalobkyňa bola vedená ako zamestnanec v pracovnom pomere u žalovaného
od 01. 01. 2009 do 16. 08. 2023. Z odhlášky zamestnanca zo Sociálnej poisťovne zo 07. 08. 2023
tiež zistil, že žalovaný odhlásil žalobkyňu pôvodne k 31. 07. 2023 a z listu žalovaného z 21. 08. 2023

adresovaného Sociálnej poisťovni zistil, že ním žalovaný žiadal o zmenu dátumu odhlášky žalobkyne
z 31. 07. 2023 na 16. 08. 2023.5. Vychádzajúc z uvedeného právne uzavrel, že dohoda o zmene pracovnej zmluvy uzatvorená medzi
stranami sporu dňa 01. 01. 2020 je v časti dohody o mieste výkonu práce neplatná, keď formulácia
„miesto výkonu práce – podľa potrieb zamestnávateľa“, nespĺňa Zákonníkom práce vyžadovanú

špecifikáciu miesta výkonu práce (t. j. identifikáciu obce, časti obce, konkrétnejšie určeného územia,
prípadne lokality, kde zamestnanec má vykonávať pracovnú činnosť). Zároveň konštatoval, že takouto
formuláciou miesta výkonu práce sa zamestnanec vopred vzdáva rady svojich práv nadväzujúcich
na prípadné zmeny miesta výkonu práce – napríklad cestovných náhrad (§ 17 ods. 1 Zákonníka
práce). Vzhľadom na druh vykonávanej pracovnej činnosti a z tvrdení strán vyplývajúcu skutočnosť,

že miesto výkonu práce bolo na jednom mieste – buď pôvodne v E., alebo potom (od neznámeho
času) na prevádzke v B., je možné konštatovať, že obdobná formulácia miesta výkonu práce ani
nebola nevyhnutná a miesto výkonu práce bolo možné špecifikovať podrobnejšie (prevádzkou, prípadne
viacerými prevádzkami a pod.). Miestom výkonu práce však bolo miesto, kde žalobkyňa dlhodobo
fakticky vykonávala svoju pracovnú činnosť, a tou bola prevádzka žalovaného v B.. Neplatnosť
skončenia pracovného pomeru dohodou o skončení pracovného pomeru z 01. 08. 2023 odôvodnil súd

prvej inštancie nespornosťou tohto nároku medzi stranami ako aj skutočnosťou, že napriek oznámenia
žalobkyne, že s dohodou o skončení pracovného pomeru nesúhlasí, žalovaný neučinil žiadne spätné
prihlásenie žalobkyne do Sociálnej poisťovne, ani žiadnym spôsobom žalobkyni nepotvrdil, že jej
pracovný pomer nepovažuje za ukončený. Stav, ktorý v pracovnom pomere u žalobkyne nastal, bol
dôsledkom činnosti žalovaného ako zamestnávateľa, ktorý zrušil prevádzku v B. a v dostatočnom

časovom predstihu nevyriešil otázky týkajúce sa jej pracovného pomeru, pričom jej odhlásením zo
Sociálnej poisťovne vyvolal dojem skončenia jej pracovného pomeru k 31. 07. 2023. Vo vzťahu k nároku
na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru učineného žalovaným konštatoval,
že žalovaný v konaní nepreukázal, že by zo strany žalobkyne išlo o neospravedlnené absencie na
pracovisku v pracovných dňoch od 03. 08. 2023 do 10. 08. 2023, pre ktoré so žalobkyňou takto jej

pracovný pomer ukončil, pretože žalobkyňa v konaní preukázala, že v pracovných dňoch od 03. 08.
2023 do 10. 08. 2023 sa na pracovisko v E. dostavila, avšak pre prekážky v práci (uzamknutie budovy
pracoviska, resp. poslanie z práce preč zamestnávateľom po videohovore s konateľom žalovaného
sprostredkovanom p. J. dňa 10. 08. 2023), nemohla vykonávať dohodnutý druh práce. Ak aj
existovali určité pochybenia v správaní žalobkyne (napr. nekontaktovanie konateľa žalovaného alebo

p. J. telefonicky každý deň), podľa názoru súdu vzhľadom na všetky okolnosti, najmä že jej žalovaný
mal povedať, že s ňou bude ukončený pracovný pomer výpoveďou a že nemá chodiť do práce, toto
jej počínanie nemožno hodnotiť ako závažné porušenie disciplíny. Zohľadňujúc uvedené uzavrel, že
stav, pre ktorý došlo k „absenciám“ žalobkyne v označených dňoch vyvolal sám žalovaný, s tým že
zo strany žalovaného išlo o snahu zbaviť sa zamestnanca bez potreby vyplatenia nárokov, ktoré by

zamestnancovi patrili v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou alebo výpoveďou z dôvodu
nadbytočnosti a organizačných zmien. Dôvod pre určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného
pomeru, ktorú žalovaný podpísal dňa 01. 08. 2023 videl v právnej istote ohľadne pracovného vzťahu
žalobkyne u žalovaného, keď zamietnutie žaloby predstavuje prekážku už rozhodnutej veci v prípade
spornosti dohody neplatnosti predmetnej dohody o skončení pracovného pomeru v budúcnosti. Aj keď

zo správania žalovaného vyplývala akceptácia stavu, že nemohol ukončiť pracovný pomer dohodou k
31. 07. 2023, vzhľadom na predchádzajúce správanie – odhlásenie žalovanej zo Sociálnej poisťovne a
následné nerealizovanie úkonov po tom, ako sa dozvedel o neakceptácii tohto stavu, keďže jej nevydal
žiadne potvrdenie o tom, že túto dohodu považuje za neplatnú, ani neuzavrel o tom so žalobkyňou
žiadnu dohodu, v ktorej by si otázku neplatnosti jasne a určito upravili, nemožno v budúcnosti vznik

sporu ohľadom platnosti, či neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru medzi stranami vylúčiť.

6. O nároku žalobkyne na náhradu trov konania voči žalovanému rozhodol súd prvej inštancie podľa
pomeru úspechu a neúspechu sporových strán, vychádzajúc z plného úspechu žalobkyne v súdnom
konaní.

7.Protivšetkýmvýrokomnapadnutéhorozsudkupodalzodvolacíchdôvodovvzmysleust.§365písm.f/
a h/ CSP odvolanie žalovaný, žiadajúc napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšiekonanieanovérozhodnutie.Vdôvodochodvolanianamietal,ženeskončeniepracovnéhopomeru
dohodou z 31. 07. 2023 nikdy nerozporoval, a sám ho potvrdil zmenou dátumu odhlášky žalobkyne

zo Sociálnej poisťovne. Súčasne zotrval na názore, o naplnení dôvodov pre skončenie pracovného
pomeru formou okamžitého skončenia pracovného pomeru, k čomu rozporoval skutkové zistenie súdu
prvej inštancie, že žalobkyňa v pracovných dňoch od 03. 08. 2023 do 09. 08. 2023 riadne chodila do
práce, kde ako svedka tohto svojho konania so sebou brala aj svojho manžela. Ten totiž bol v tom časepráceneschopný, v prípade ktorom tzv. vychádzky trvajú kratší čas ako pracovná doba žalobkyne. Podľa
odvolateľa išlo zo strany žalobkyne od začiatku o premyslený ťah ako sa vyhnúť práci, keďže vedela, že
na pracovisku sa z dôvodu čerpania dovolenky nikto nebude nachádzať. Namietal tiež, že oznámenia

inšpektorátu práce nijako nepotvrdzujú, že sa žalobkyňa v sporných pracovných dňoch dostavila do
práce. Argumentácia žalobkyne, že sa jej chce zbaviť bez poskytnutia zákonných náhrad trpí podľa
názoru odvolateľa rozpormi, nakoľko zo strany žalovaného bola opakovane prezentovaná snaha vyplatiť
žalobkyni odstupné, čo na pojednávaní potvrdila aj žalobkyňa.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu z 12. 09. 2024 uviedla, že súd prvej inštancie vo veci
zistil skutkový stav úplne a vec správne právne posúdil. K dôvodom, pre ktoré bolo potrebné
rozhodnúť o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou poukázal na rozhodnutia NS
SR sp. zn. 5Cdo/125/2007, sp. zn. 2Cdo/195/97, sp. zn. 3Cdo/147/2008, rozhodnutie NS ČR sp.
zn. 21Cdo/1082/1998 a ďalšie, na základe čoho uviedol, že Zákonník práce, ani iný právny predpis
nevylučuje rozviazanie pracovného pomeru viacerými právnymi úkonmi, s tým že jednotlivé právne

úkony je súd povinný posudzovať samostatne, keďže aj samostatne nastávajú ich právne účinky. Pri
určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa využíva zásada tzv. relatívnej neplatnosti založená
na vyvrátiteľnej domnienke platnosti tohto právneho úkonu, to znamená, že relatívne neplatný právny
úkon spôsobuje následky, akoby bol platný, ak nebol predmetných následkov zbavený rozhodnutím
súdu alebo dohodou účastníkov ktorou ho uznajú za neplatný. Keďže v danom prípade žalovaný

na základe dohody o skončení pracovného pomeru, ktorú považoval za platnú, odhlásil žalobkyňu zo
Sociálnej poisťovne ku dňu 31. 07. 2023, pričom následne žalobkyňu spätne do Sociálnej poisťovne
neprihlásil (ako sa nesprávne predbežne domnieval súd prvej inštancie), ale potom ako so žalobkyňou
ukončil pracovný pomer okamžitým skončením iba upravil dátum jej odhlásenia na 16. 08. 2023 (dňa
21. 08. 2023 v pondelok sa dozvedel, kedy žalobkyňa prevzala okamžité skončenie), mala za to, že

žalovaný považoval dohodu o skončení pracovného pomeru za platnú a tiež že súčasne išlo o pascu
na žalobkyňu. Na základe toho prezentovala názor, že žalovaný so žalobkyňou ukončil pracovný pomer
dvomi spôsobmi, teda neplatnou dohodou ku 31. 07. 2023 a tiež neplatným okamžitým skončením k 16.
08. 2023. V danom prípade nedošlo medzi zamestnávateľom a zamestnancom k uzatvoreniu dohody o
neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou a okamžitým skončením pracovného pomeru, preto

oichneplatnostimôžerozhodnúťibasúd–vopačnomprípadesanatietoprávneúkonybudehľadieťako
na platné. K odvolacej námietke žalovaného o nepreukázaní skutočnosti, že v dňoch od 03. 08. 2023 do
09. 08. 2023 sa žalovaná dostavovala na pracovisko citovala zo zápisnice z pojednávania z 10. 05. 2024.
K odvolacej argumentácii žalovaného, že od začiatku išlo o premyslený ťah ako sa vyhnúť práci, keďže
vedela, že na pracovisku sa z dôvodu čerpania dovolenky nikto nebude nachádzať, poukázala na obsah

svojich vyjadrení produkovaných v konaní ako aj záverečné stanovisko prezentované pred súdom prvej
inštancie. Vo vzťahu k argumentácii, že žalovaný na žalobkyňu nastrojil pascu, aby sa jej mohol zbaviť
bez poskytnutia zákonných náhrad poukázala na to, že žalovaná odmietla žalobkyni vyplatiť odstupné
v zákonnej výške, keďže žalovaný jej ponúkal zaplatenie odstupného nižšieho o 1 mesiac. Na základe
vyššie uvedeného navrhla odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

9. Iné prostriedky procesného útoku a procesnej obrany neboli sporovými stranami v odvolacom konaní
produkované.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP, po

zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) a
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil
odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil
dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho

súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri
preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej
miery, že napadnutý rozsudok nebol oprávnený preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
v podanom odvolaní uvedené. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných
podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo

veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove
(§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP).11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť odvolateľmi vznesených odvolacích dôvodov
ako aj či súd prvej inštancie riadne svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to,

že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

13. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza,

že dokazovanie je procesný postup, založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov
súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania spočíva v získavaní dôležitých poznatkov
na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a
na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci

sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Vyhodnotenie
vykonaných dôkazov súd musí uviesť v odôvodnení rozsudku podľa ust. § 220 ods. 2 CSP. Voľné
hodnotenie dôkazov súdom pritom neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z
hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky
dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje

nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej
logiky.

14. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. že napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že právnym

posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. rozhodnutie NS SR, sp. zn. 7Cdo/7/2010). Vo

vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi odvolací súd uvádza, že výklad a aplikácia zákonných
predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade
s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti
tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou
a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol

súd prvej inštancie, obmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV.ÚS 77/02,
IV.ÚS 214/04, II.ÚS 249/2011, IV.ÚS 295/2012).
15. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v danom prípade zistil skutkový stav v dostatočnom
rozsahu tak, aby bolo možné súdenú vec riadne právne posúdiť. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie
zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania a podľa odvolacieho súdu nie sú svojvoľné ani inak

neudržateľné,pretosaodvolacísúdstotožňujesoskutkovýmizávermisúduprvejinštancievyplývajúcimi
z napadnutého rozsudku, uvedenými hlavne v bodoch 8. až 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku,
a pokiaľ ide o ich vyhodnotenie aj s bodmi 37. až 41. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Keďže ani
v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič nezmenilo,
odvolací súd na ne v podrobnostiach poukazuje.

16. Vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie možno konštatovať, že žalobkyňa
vykonávala pre žalovaného prácu na základe pracovnej zmluvy z 30. 12. 2008 v znení jej následných
zmien, od presne nezisteného času do 31. 07. 2023 na prevádzke žalovaného nachádzajúcej sa
na F. H. I. XX, G. B. - v podchode železničnej stanice, že o zrušení tejto prevádzky bola žalovaným

informovaná e-mailom z 27. 07. 2023, v zmysle ktorého u nej malo dôjsť od 01. 08. 2023 k zmene
miesta výkonu práce s požiadavkou žalovaného na výkon práce sa na D. H. XXX, G. E., ďalej že dňa
01. 08. 2023 žalobkyňa na pokyn žalovaného čerpala dovolenku a že dňa 02. 08. 2023 sa dostavila
napracoviskožalovanéhovE.,kdevšakpriamonamiesteodmietlapodpísaťdohoduozmenepracovnejzmluvy z 01. 08. 2023, ktorá sa mala týkať zmeny ohľadne druhu práce (administratívne práce),
miesta výkonu práce (podľa potrieb zamestnávateľa), mzdových podmienok (350,- eur mesačne),
ako aj pracovnej doby, resp. rozsahu pracovného úväzku (4 hodiny denne). Žalovaný následne

obyčajnou poštovou zásielkou zaslal ním podpísanú dohodu o skončení pracovného pomeru z dôvodu
nadbytočnosti podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b/ ZP, doručenú žalobkyni 07. 08. 2023 (s ktorou žalobkyňa
vyjadrila nesúhlas SMS správou zo 07. 08. 2023 ako aj e-mailom z 08. 08. 2023 zaslanými žalovanému)
a odhláškou zo 07. 08. 2023 odhlásil žalobkyňu ako svojho zamestnanca z evidencie vedenej Sociálnou
poisťovňou ku dňu 31. 07. 2023, pričom k zmene dátumu odhlásenia žalobkyne ako zamestnankyne

žalovaného v Sociálnej poisťovni na deň 16. 08. 2023 došlo až na základe listu žalovaného z 21. 08.
2023. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 18.08.2023 bolo žalobkyni poštou doručené okamžité
skončenie pracovného pomeru podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/ ZP zo 16. 08. 2023 z dôvodu
neospravedlnenej absencie v práci v dňoch 03. 08. 2023 až 11. 08. 2023, t. j. šiestich po sebe
nasledujúcich pracovných dňoch a že dňa 21. 08. 2023 žalobkyňa oznámila žalovanému, že trvá
na svojom ďalšom zamestnávaní, z dôvodu, že doručené okamžité skončenie pracovného pomeru

považuje za neplatné. Súčasne možno súhlasiť so súdom prvej inštancie, že vykonaným dokazovaním
bolo dostatočne preukázané, že žalobkyňa sa počas pracovných dní v období od 02. 08. 2023 do 14.
08. 2023 dostavovala na pracovisko žalovaného v Giraltovciach, ktoré bolo v dňoch 03. 08. 2023 až 11.
08. 2023 z rozhodnutia žalovaného uzamknuté.

17. Z obsahu napadnutého rozsudku je nepochybné, že súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobkyni
vcelomrozsahu,toznamenájednakčodourčenianeplatnostiskončeniepracovnéhopomeružalobkyne
u žalovaného dohodou z 31. 07. 2023, tak aj čo do určenia neplatnosti skončenie pracovného
pomeru žalobkyne u žalovaného okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany žalovaného
podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/ ZP zo dňa 16. 08. 2023. Toto rozhodnutie považuje odvolací súd

za vecne správne v časti týkajúcej sa nároku na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
žalobkyne u žalovaného okamžitým skončením pracovného pomeru zo 16. 08. 2023, pričom v tejto
časti konštatuje, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil podľa na prípad dopadajúcich
relevantných ustanovení ZP, predovšetkým ust. § 68 ods. 1 a 2, § 70 ZP, § 77 a § 79 ods. 1 ZP,
ktoré súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku aj citoval a vecne správne vyložil. Súd prvej inštancie

svoje závery o dôvodnosti tohto nároku uplatneného žalobkyňou dostatočne zhrnul v bodoch 40. a 42.
odôvodnenia napadnutého rozsudku, preto odvolací súd na ne v podrobnostiach poukazuje a len na
zvýraznenie vecnej správnosti potvrdenej časti napadnutého rozsudku uvádza nasledovné.

18. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného

pomeru, ktorého výnimočnosť je daná osobitnými dôvodmi a účinkami, ktoré okamžité skončenie
pracovného pomeru vyvoláva. Ide o pomerne radikálny spôsob ukončenia pracovného pomeru
spôsobujúci vážny zásah do postavenia dotknutého subjektu, ktorého účinky nastávajú okamihom
doručenia jeho písomného vyhotovenia druhému účastníkovi. Dôvody pre také náhle ukončenie
pracovného pomeru určuje Zákonník práce taxatívne a na rozdiel od výpovede sú taxatívne dané pre

zamestnávateľa aj pre zamestnanca. V prípade dôvodu podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/ ZP je postačujúce
len preukázateľné zistenie porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom, pričom toto porušenie s
ohľadom na všetky okolnosti musí byť takej intenzity, že ho objektívne možno označiť za závažné.

19. Čo možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, závisí od posúdenia

zamestnávateľa (toto jeho posúdenie je však preskúmateľné súdom v prípade súdneho sporu o
neplatné skončenie pracovného pomeru). Stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny posudzuje
zamestnávateľ v závislosti od konkrétnych okolností, za ktorých zamestnanec porušil pracovnú
disciplínu, a taktiež prihliada na osobu zamestnanca. Zamestnávateľ musí preukázať, že porušenie
pracovnej disciplíny bolo zavinené zamestnancom. V zmysle uznesenia NS SR sp. zn. 5Cdo/17/2011

zo 14. 06. 2011, patrí ust. § 68 ods. 1 písm. b/ ZP k právnym normám s neurčitou (abstraktnou)
hypotézou, kedy je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám
túto hypotézu vymedzil. Je vecou súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia
pracovnej disciplíny, a v prípade kladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny
v danom prípade ide. Pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami

či hranicami, ale berie do úvahy iba špecifiká prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru (ak
táto bola prijatá). Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej
disciplíny nie je súd viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku (alebo v inom
internom predpise) hodnotí určité konanie svojho zamestnanca (k tomu porovnaj aj rozhodnutie NS SRsp. zn. 8Cdo/86/2018 z 29. 11. 2018). Naplnenie tejto skutkovej podstaty bude najčastejšie súvisieť
so zavineným porušením pracovnej disciplíny, resp. základných právnych povinností zamestnanca
formulovaných v ust. § 81 ZP. Závažné porušenie pracovnej disciplíny musí zamestnávateľ preukázať

a ak ide o zamestnanca, musí byť zavinené aspoň z nedbanlivosti. Ide o porušenie právnych povinnosti
zo strany zamestnanca, ktoré mu vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov, z vnútorných
predpisov zamestnávateľa, z pracovnej zmluvy alebo kolektívnej zmluvy.

20. Typickým príkladom, pre ktorý prichádza k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo

strany zamestnávateľa, je neospravedlnená neprítomnosť zamestnanca v práci trvajúca najmenej 3
pracovné dni zamestnanca podľa jeho zmenového kalendára (rozvrhnutého pracovného času zo strany
zamestnávateľa podľa ust. § 90 ods. 4 a ods. 9 ZP). Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 5Cdo/81/2010
z 27. 04. 2011 o neospravedlnenú absenciu zamestnanca ide vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom
pracovnom čase neplní svoje povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti
na dohodnutom pracovisku a ak jeho neprítomnosť nie je spôsobená jeho preukázanou pracovnou

neschopnosťou, čerpaním dovolenky v súlade so Zákonníkom práce, udelením neplatného pracovného
voľna alebo zákonnou prekážkou v práci. Neospravedlnená absencia zamestnanca v práci môže byť
pre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie
pracovnej disciplíny podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/ ZP. Skutočnosti, ktoré sú podstatou tohto dôvodu,
nenastávajú obvykle v dôsledku jednorazového, ale spravidla opakovaného konania zamestnanca,

niekedy v kratšej, inokedy dlhšej dobe.

21. V danom prípade súd prvej inštancie dôvodne predovšetkým na podklade výsluchu svedka B.
dospel k záveru, že v dňoch od 03. 08. 2023 do 09. 08. 2023 bolo sídlo žalovaného v E. uzatvorené,
z dôvodu ktorého žalobkyňa nemohla nastúpiť do práce a to napriek tomu, že čerpanie dovolenky

zamestnávateľom jej na tieto pracovné dni nebolo určené, a že dňa 10. 08. 2023 kedy sa dostavila
napracoviskovE.bolaznehopotelefonickomhovoresožalovaným,sprostredkovanompaniJ.,poslaná
preč. O takto opísanom skutkovom deji nemá odvolací súd zásadné pochybnosti, nakoľko žalovaný
jednak neposkytol žiaden dôkaz o odovzdaní kľúčov od prevádzky v Giraltovciach žalobkyni a tiež
o skutočnosti, že žalovaný so žalobkyňou ako zamestnankyňou už nepočítal, svedčí odhláška žalobkyne

zo Sociálnej poisťovne zo 07. 08. 2023, z ktorej je dovoditeľné, že žalovaný považoval pracovný pomer
so žalobkyňou pôvodne za skončený už ku dňu 31. 07. 2023. Z tejto odhlášky (registračného listu FO)
oboznámenej súdom prvej inštancie (č.l. 76) konkrétne vyplýva, že za žalovaného bola podaná dňa 07.
08. 2023 v čase o 8:06 hod., t.j. v čase trávenia dovolenky konateľa žalovaného osobou označenou
ako C. F.. Nie je preto na mieste očakávať, že by dňa 02. 08. 2023 žalovaný vykonal akékoľvek úkony

spočívajúce v umožnení vstupu žalobkyne do sídla prevádzky žalovaného v E. počas jeho nasledujúcej
neprítomnosti (t. j. poskytnutiu kľúčov), alebo v prideľovaní práce žalobkyni ako svojej zamestnankyni,
prípadne iné úkony zamerané na riadenie jej práce, či uloženie jej čerpania ďalšej dovolenky na
zotavenie. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 3Cdo/81/2010 (ZSP 3/2012), podľa ktorého nejde o závažné porušenie pracovnej

disciplíny v zmysle ust. § 68 ods. 1 ZP, ak sa zamestnanec, ktorému zamestnávateľ neprideľoval prácu
na mieste výkonu práce v zmysle pracovnej zmluvy do zamestnania nedostavoval a po dobu trvania tejto
prekážky v práci na strane zamestnávateľa sa na pracovisku nezdržiaval. Skutkové okolnosti daného
prípadu nasvedčujú tomu, že žalovaný nesprístupnením svojej prevádzky min. v období od 03. 08.2 023
do 09. 08. 2023 žalobkyni neumožnil, aby v mieste výkonu práce dohodnutom v pracovnej zmluve mohla

vykonávať dohodnutý druh práce, v zmysle čoho nemôže ani prípadné nezdržiavanie sa žalobkyne
počas celej pracovnej doby v mieste výkonu práce viesť k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny
v zmysle ust. § 68 ods. 1 ZP. Takúto situáciu je potrebné hodnotiť obdobne ako keby zamestnávateľ
žalobkyni neprideľoval v mieste výkonu práce žiadnu prácu. Na toto právne posúdenie nemôžu mať
žiaden dopad ani okolnosti týkajúce sa spôsobu, akým sa žalobkyňa v dňoch od 03. 08. 2023 do 09. 08.

2023 dostavovala na adresu prevádzky žalovaného, z dôvodu čoho sú odvolacie námietky žalovaného
v tomto smere, právne irelevantné.

22. Z opísaných dôvodov považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, ktorou bolo
rozhodnuté o neplatnosti právneho úkonu, ktorým žalovaný okamžite skončil pracovný pomer žalobkyne

(výrok II. napadnutého rozsudku) za vecne správne, a súčasne konštatuje, že z napadnutého rozsudku
ani z konania, ktoré mu predchádzalo nevyplýva naplnenie žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov
vzmysleust.§365ods.1písm.f/anih/CSP.Vychádzajúczvyššieopísanýchdôvodov,vrátanedôvodov
uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie (body 40. až 42. odôvodnenia), s ktorými saodvolací súd stotožnil a na ktoré v podrobnostiach poukázal tak odvolací súd postupom v zmysle ust. §
387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. ako vecne správny potvrdil
(výrok I. tohto rozsudku).

23. Vo zvyšnej časti, t.j. pokiaľ ide o žalobný nárok žalobkyne na určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru u žalovaného dohodou z 31. 07. 2023 súd prvej inštancie podľa názoru
odvolacieho súdu opomenul posúdiť inak v prípade dostatočne zistené skutkové okolnosti z hľadiska,
či medzi sporovými stranami vôbec došlo k vzniku takejto dohody ako právneho úkonu.

24. Podľa ust. § 60 ods. 1 až 3 ZP, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení
pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného
pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody
skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil
dohodou z dôvodov uvedených v ust. § 63 ods. 1 písm. a/ až c/ a f/. Jedno vyhotovenie dohody o

skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.

25. Podľa ust. § 77 ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na
súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Na predĺženie

trvania pracovného pomeru podľa ust. § 64 ods. 2 sa na účely prvej vety neprihliada, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ak sa pracovný pomer predlžuje podľa ust. § 64 ods. 2 z dôvodu plynutia ochrannej
doby podľa ust. § 64 ods. 1 písm. a/, zamestnanec môže neplatnosť skončenia pracovného pomeru
výpoveďou uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa uplynutia posledného dňa ochrannej doby,
najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, ak by zamestnanec

nebol v ochrannej dobe.

26. Dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon; na to, aby bola platná, ZP
neustanovuje zásadné požiadavky (na rozdiel od výpovede zamestnávateľa) - napr. vyžaduje písomnú
formu (ale bez doložky neplatnosti), jej obsahom by mal byť dohodnutý deň skončenia (ale ak nie

je, vo väčšine prípadov možno identifikovať, kedy sa pracovný pomer má skončiť) a pod. V rámci
procesu tvorby dohody o skončení pracovného pomeru pritom ide o dva jednostranné právne úkony
zamestnanca i zamestnávateľa, pričom tento proces je dovŕšený až dosiahnutím konsenzu čo do
formy a obsahu. Aj čiastočne odlišný názor jednej zo strán spôsobí, že k uzatvoreniu tejto dohody o
skončení pracovného pomeru nepríde. Proces vzniku dohody o skončení pracovného pomeru treba

posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Návrh na uzatvorenie
dohody o skončení pracovného pomeru má smerovať ku skončeniu pracovného pomeru určitým dňom,
obsahdohodynemusíbyťnatejistejlistine,môžeísťopísomnýnávrhajehoprijatie.Návrhnaskončenie
pracovného pomeru je jednostranným adresovaným právnym úkonom, ktorý z hľadiska požiadaviek
zákona musí spĺňať všetky právne náležitosti platného právneho úkonu. Akceptácia návrhu dohody o

skončení pracovného pomeru je jednostranným adresovaným právnym úkonom, ktorý musí zodpovedať
všetkým náležitostiam platného právneho úkonu. Ak druhá zmluvná strana vo svojej akceptácii zásadne
súhlasí s návrhom, ale s výnimkou obsahovej časti, ktorá sa v návrhu viaže na uvedené dôvody
skončenia pracovného pomeru, k dohode o skončení pracovného pomeru nedôjde. Právny úkon,
ktorým zamestnanec mieni skončiť pracovný pomer, treba vždy posudzovať podľa obsahu, nielen podľa

jeho názvu (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19CoPr/2/2021, či rozhodnutie
odvolacieho súdu vo veci sp. zn. 17CoPr/3/2021).

27. V súdenej veci niet žiadnej spornosti v tom, že žalobkyni bol žalovaným poštou zaslaný návrh dohody
o skončení pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou z 01. 01. 2009 z dôvodu nadbytočnosti

v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. b/ ZP, datovaný ním dňom 31. 07. 2023 a za neho opatrený pečiatkou
a podpisom v postavení zamestnávateľa, ktorý bol žalobkyni, podľa jej tvrdenia nespochybneného
žalovaným, doručený dňa 07. 08. 2023. Súčasne nebolo sporné ani to, že žalobkyňa označenú dohodu
nepodpísala (neuzavrela), resp. že jej uzavretie odmietla, o čom žalovaného informovala e-mailom,
ako aj sms správou. Je tak nepochybné, že žalobkyňa so skončením svojho pracovného pomeru

dohodou navrhnutou žalovaným nesúhlasila, z dôvodu ktorého nemožno vôbec uvažovať o tom, že by
medzi sporovými stranami akákoľvek dohoda o skončení pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného
bola uzatvorená. Medzi sporovými stranami došlo jedine k doručeniu návrhu na uzatvorenie takejto
dohody zo strany žalovaného, z čoho však nemožno vyvodzovať záver, že by k uzavretiu takejto dohodyvôbec došlo. Podľa názoru odvolacieho súdu, iba jednostranné právne jednanie žalovaného bez jemu
zodpovedajúceho právneho jednania žalobkyne pri dvojstranných právnych úkonoch nepostačuje pre
to, aby bolo vôbec možné uvažovať o existencii (vzniku) právneho úkonu, ako právnej skutočnosti,

v ktorej by mali mať základ konkrétne práva a povinnosti niektorej zo strany právneho vzťahu. Takéto
jednostranné právne jednanie zmluvnej strany je tak pri právnom úkone dohody ničotné, tzn. hľadí sa
na neho ako keby k nemu nikdy nedošlo, nemá žiadne právne účinky a preto takéto právne jednanie ani
nemožno určiť za neplatné. Inými slovami povedané, určením neplatnosti dohody nezavŕšenej prijatím
jej návrhu subjektom, ktorému bol návrh adresovaný sa na vzťahu medzi subjektami daného právneho

vzťahu nič nezmení. Pokiaľ neexistuje samotný právny úkon, nemôžu z neho prameniť ani žiadne právne
účinky.

28. Okrem vyššie uvedených dôvodov odvolací súd prízvukuje, že žaloba na určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru je procesne prípustná len v prípade obojstranne uzavretej dohody
oskončenípracovnéhopomeru,čovyplývazust.§137písm.d/CSP,vspojenísust.§77ZP;podmienky

tejto jej procesnej prípustnosti však v danom prípade splnené neboli. Žalobou podľa ust. § 77 ZP totiž
môže zamestnanec aj zamestnávateľ uplatniť na súde neplatnosť skončenia pracovného pomeru len
tými spôsobmi, ktoré sú v tomto ustanovení priamo vymenované, t. j. pokiaľ ku skončeniu pracovného
pomeru došlo výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou.
Je to výlučný spôsob, ktorým môže zamestnanec i zamestnávateľ dosiahnuť neplatnosť skončenia

pracovného pomeru. Ak takáto žaloba nie je podaná, končí sa pracovný pomer podľa právneho úkonu,
ktorý nebol napadnutý, a to aj v prípade, ak by takýto právny úkon bol inak neplatný. Uvedená žaloba
sleduje posúdenie existencie právnej skutočnosti (neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného
pomeru), nie určenie, či právny vzťah alebo právo tu je alebo nie je. Ide tak o žalobu prípustnú podľa
ust. § 137 písm. d/ CSP, ktorého podmienka existencie osobitného predpisu je splnená práve úpravou

obsiahnutou v ust. § 77 ZP. V žalobe o určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného
pomeru podľa ust. § 77 ZP, nie je potrebné tvrdiť a v konaní o nej ani preukazovať právny záujem
na tomto určení; otázka naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti namietaného právneho
úkonu o skončení pracovného pomeru tu vôbec neprichádza do úvahy. Označené ustanovenie však
nemožno uplatniť v iných prípadoch skončenia pracovného pomeru, napríklad uplynutím doby, na ktorú

bol pracovný pomer dohodnutý, ale rovnako ani v prípade doručenia iba návrhu dohody o skončení
pracovného pomeru niektorou zo strán pracovnoprávneho vzťahu jeho druhej strane, bez vzájomnej
akceptácie tohto návrhu.

29. V súdenej veci zo žalovaným prezentovaného stanoviska vyplýva, že tento od počiatku súdneho

konania netrval na tom, že by zaslaním návrhu dohody o skončení pracovného pomeru žalobkyni došlo
k jeho skončeniu. Keďže uzatvorenie takejto dohody nebolo v konaní nielenže preukázané, ale zásadne
ani tvrdené, nemožno sa stotožniť s názorom žalobkyne, že nutnosť samostatného rozhodnutia
o neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou z 31. 07. 2023 je daná domnienkou platného
skončenia pracovného pomeru žalobkyne dohodou v prípade jeho nenapadnutia na súde v zákonom

stanovenej dvojmesačnej prekluzívnej lehote. Na tomto závere nemení nič skutočnosť, že žalovaný
po 31. 07. 2023 žalobkyňu do evidencie Sociálnej poisťovne ako svoju zamestnankyňu neprihlásil,
ale iba listom z 21. 08. 2023 požiadal o zmenu dátumu jej odhlásenia ku dňu 16. 08. 2023.
V tejto súvislosti odvolací súd podotýka, že nesplnenie podmienok pre začatie konania o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru v zmysle ust. § 77 ZP nevylučuje možnosť podania určovacej

žaloby, či právo z pracovnoprávneho vzťahu medzi stranami sporu je alebo nie je, samozrejme za
splnenia podmienky existencie naliehavého právneho záujmu na takomto určení, ani žaloby na splnenie
akejkoľvek povinnosti žalovaného, ktorú ako zamestnávateľ má voči žalobkyni, t.j. aj prihlásenia
žalobkyne do Sociálnej poisťovni ako zamestnanca žalovaného.

30. Z uvedených dôvodov sa podľa názoru odvolacieho súdu v časti týkajúcej sa nároku na určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou z 31. 07. 2023 súd prvej inštancie dopustil
nesprávneho právneho posúdenia veci, čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle ust.
§ 365 ods. 1 h/ CSP. Preto bolo potrebné v tejto časti, t.j. vo výroku I. napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť a žalobný nárok na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobkyne u

žalovaného dohodou z 31. 07. 2023 zamietnuť (výrok II. tohto rozsudku).

31. Z už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných, súdov vyplýva, že súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatnývýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo

reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (viď napr. aj rozhodnutia ÚS SR sp.zn. II.ÚS
251/04, II.ÚS 200/09 a pod.).

32. Dôsledkom určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného okamžitým
skončením pracovného pomeru zo strany žalovaného podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/ ZP zo dňa 16.

08. 2023, pri absencii akéhokoľvek iného právneho úkonu medzi sporovými stranami, ktorým by došlo
ku skončeniu pracovného pomeru medzi žalobkyňou a žalovaným, je jeho trvanie, a to bez ohľadu na to,
že by od 02. 08. 2023 nebola žalobkyni zo strany žalovaného prideľovaná práca, resp. umožnený jej
výkon v súlade s podmienkami dohodnutými v pracovnej zmluve z 01. 01. 2009.

33. S ohľadom na čiastočnú zmenu napadnutého rozsudku bol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods.

2 CSP povinný rozhodnúť aj o náhrade trov konania na súde prvej inštancie a súčasne aj o trovách
odvolacieho konania. Pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania považoval odvolací súd za
aplikovateľný ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci, a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Keďže

žalujúca strana bola v súdnom konaní úspešná aj neúspešná v rovnakom rozsahu (50% úspech, 50%
neúspech), odvolací súd súvisiacim výrokom rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania
právo.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).