Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. október 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/105/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424207976
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kašajová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1424207976.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a sudcov
JUDr. Valérie Kleinovej st. a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: Q.. S. Š.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. X, XXX XX C., zastúpeného: JUDr. Roman Hojer s.r.o. advokátska
kancelária, IČO: 50 708 953, so sídlom Šustekova 51, 851 04 Bratislava proti žalovanej: Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom: Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava v konaní o

nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava
IV zo dňa 28. augusta 2024, č. k. 5C/63/2024-26 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým prvým výrokom
uložil žalovanej povinnosť vopred uhradiť náklady na operáciu žalobcu v celkovej výške 135.125,-
Eur klinike Allgemeines Krankenhaus der Stadt Wien, pred plánovaným operačným zákrokom žalobcu,
ku ktorému má prísť dňa 08.10.2024 na tejto klinike. Druhým výrokom poučil žalovanú, že môže proti
žalobcovi podať žalobu vo veci samej, týkajúcu sa existencie práva žalobcu na úhradu nákladov na

operáciu žalobcu v klinike Allgemeines Krankenhaus der Stadt Wien plánovanú na 08.10.2024. Súd
potom aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci
samej vyhovie. Žalovaná môže podať proti žalobcovi žalobu aj vo vzťahu k nárokom na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokom na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia a tretím výrokom žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa návrhom doručenom súdu 14.08.2024 domáhal,
aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej prikáže vopred uhradiť náklady na operáciu
žalobcu v celkovej výške 135.125,- Eur klinike Allgemeines Krankenhaus der Stadt Wien (ďalej len
„Klinika“) pred operačným zákrokom žalobcu, ku ktorému má prísť dňa 08.10.2024. Návrh odôvodnil
tým, že má hemangióm na pravej časti tváre, na brade a krku, ktorý mu radikálne znižuje kvalitu
života. V Univerzitnej nemocnici v Bratislave bol niekoľkokrát operovaný, avšak neúspešne. Jediným

možným riešením je operácia - odstránenie objemu hemangiómu pomocou Ligasure a následná
transplantácia kože s delenou hrúbkou. Uviedol, že tento zákrok nie je možné uskutočniť na
Slovensku, čo uviedla aj Univerzitná nemocnica Bratislava v lekárskej správe. Žalobca riešenie
svojho zdravotného problému našiel v Rakúsku na Klinike. Na základe uvedeného adresoval žalobca
žalovanej žiadosť o udelenie súhlasu na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti v inom členskom
štáte dňa 10.07.2020. Žiadosť následne doplnil na základe výzvy žalovanej o potrebné dokumenty.

Žalovaná dňa 30.11.2020 vydala potvrdenie o schválení nákladov na zdravotnú starostlivosť v EÚ pre
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti - Kliniku v rozsahu úhrady nákladov v špeciálnej triede poplatkovvsúvislostishospitalizáciouzaúčelomoperačnejliečbyhemangiómatózytváre.Vzhľadomnapandémiu
COVID-19 kontaktoval Kliniku s možnosťou realizácie zákroku po skončení mimoriadnej situácie a
taktiež skontaktoval za týmto účelom aj žalovanú. Zároveň požiadal o zmenu platnosti potvrdenia o

schválení nákladov na zdravotnú starostlivosť v EÚ. V zmysle lekárskych správ z Kliniky je operácia
žalobcu stále možná a podľa dostupných kapacít bola naplánovaná na 08.10.2024. Žalovaná dňa
20.12.2023 vydala vyjadrenie k žiadosti žalobcu o zmenu platnosti potvrdenia o schválení nákladov
na zdravotnú starostlivosť v EÚ, ktorého súčasťou bolo aj potvrdenie o schválení úhrady nákladov
na zdravotnú starostlivosť v EÚ č. 20246200069 s platnosťou od 01.01.2024 do 31.12.2024. Dňa

12.06.2024 zaslala Klinika cenovú kalkuláciu plánovaného operačného zákroku, kde vyčíslila náklady
na sumu 135.125,- Eur. Túto kalkuláciu zaslal žalobca na doplnenie svojej žiadosti žalovanej. Žalovaná
zaslala žalobcovi dňa 02.07.2024 odpoveď s tým, že schválenú úhradu nákladov nezrealizuje vopred, t.
j. pred poskytnutím zdravotnej starostlivosti. Žalobca má tak náklady Klinike uhradiť sám a po predložení
originálu dokladu o zaplatení mu bude po uskutočnenej liečbe táto suma pravdepodobne žalovanou
uhradená. Uviedol, že sa tak dostal do slepej uličky, nakoľko nemá také finančné prostriedky, aby

uvedenú sumu vedel uhradiť a preto sa obrátil na súd s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia,
aby súd zaviazal žalovanú túto sumu uhradiť vopred ešte pred daným zákrokom Klinike. Zároveň
navrhol, aby súd rozhodol, že žiadna strana nemá nárok na náhradu trov konania.

3. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. §

324 ods. 1, CSP, § 325 ods.1, 2 písm. d) CSP, § 326 ods. 1,2, CSP, § 327 CSP, § 328 ods. 1 CSP, §
329 ods. 1 CSP, § 9b ods. 1 písm. c), 9b ods. 4, § 9b ods. 7, § 9b ods. 9, § 9b ods. 12 zákona 580/2004
Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o zdravotnom poistení“).

4. Poukázal na osobitú povahu inštitútu neodkladného opatrenia s tým, že preskúmaním návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj k nemu pripojených listinných dôkazov, predložených
žalobcom na podporu svojich tvrdení dospel k záveru, že návrh je dôvodný, nakoľko žalobca preukázal v
dostatočnej miere opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia tak, ako sa ho domáha a uviedol
konkrétne skutočnosti, ktoré poukazujú na dôvodnosť potreby dočasne upraviť pomery medzi stranami

sporu. Považoval za osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami a vychádzal
z potvrdenia žalovanej vydaného dňa 30.11.2020, ktorým žalobcovi schválila náklady na zdravotnú
starostlivosť vykonanú Klinikou, kde má byť žalobca podrobený operačnému zákroku. Konštatoval, že
žalovaná vo vyjadrení zo dňa 20.12.2023 schválila zmenu platnosti tohto potvrdenia od 01.01.2024 do
31.12.2024 a zároveň schválila aj úhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť v EÚ. Podľa súdu prvej

inštancie žalobca osvedčil, že operácia, ktorú má podstúpiť na Klinike vo Viedni nie je realizovateľná na
Slovensku, čo potvrdila aj samotná žalovaná, keďže poskytnutie tejto zdravotnej starostlivosti schválila.
Poukázal na odpoveď žalovanej z 02.07.2024, kde žalovaná ku žiadosti o preplatenie nákladov za
zdravotnú starostlivosť uviedla, že síce schválila náklady na zdravotnú starostlivosť v rozsahu 135.125,-
Eur, avšak túto úhradu nezrealizuje vopred, teda pred predmetným zákrokom, a že žalobca si má

následne podať žiadosť o preplatenie nákladov podľa § 10 ods. 2 Zákona o zdravotnom poistení, kde
prílohou žiadosti má byť originál dokladu o zaplatení tejto sumy 135.125,- Eur Klinike. Súd prvej inštancie
mal preto za to, že žalobca osvedčil schválenie poskytnutia zdravotnej starostlivosti od žalovanej
na Klinike, a že mu tieto náklady na zdravotnú starostlivosť budú preplatené, ale najskôr ich má
zaplatiť on sám Klinike a až následne mu ich žalovaná bude kompenzovať. Skonštatoval, že vzhľadom

na nesmierne vysokú sumu je zrejmé, že žalobca nie je schopný takýmito finančnými prostriedkami
disponovať, a tak je fakticky znemožnené, aby predmetný operačný zákrok mohol podstúpiť. Uviedol,
že Zákon o zdravotnom poistení vyslovene neupravuje, či v prípade o aký ide v tomto konaní, si
má pacient sám najprv uhradiť zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte s tým, že mu bude
preplatená,alebojumáuhradiťjehozdravotnápoisťovňa.Skonštatoval,žeobidvemožnostiumožňujeaj

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania
nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, kde sa v čl. 26 ods. 7
rieši práve prípad, ak poistenec sám znášal náklady na liečbu, pre ktorú bolo vydané oprávnenie. Z
uvedeného podľa názoru prvoinštančného súdu vyplýva, že dovolené a možné sú obidva spôsoby
úhrady nákladov („ak poistenec sám znášal náklady...“). Poukázal na čl. 26 ods. 6 v spojení s čl. 25 ods. 4

a 5 daného nariadenia. Mal za to, že žalobca osvedčil, že zákrok je v Klinike naplánovaný na 08.10.2024
osvedčil, že je v časovej tiesni, nakoľko ak nedôjde do 08.10.2024 k úhrade nákladov na operáciu
táto sa neuskutoční. Z uvedeného mal za to, že žalobca osvedčil skutočnosti odôvodňujúce potrebu
neodkladnej úpravy pomerov. Skonštatoval, že uloženou povinnosťou žalovanej bude jednoznačneumožnené dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, nakoľko v takom prípade bude môcť žalobca
podstúpiť predmetný operačný zákrok. Uviedol, že žalovaná potvrdila, že žalobca môže podstúpiť daný
operačný zákrok, a že náklady naň mu budú kompenzované a jediný problém nastal v tom, že žalobca

si má podľa žalovanej tieto náklady uhradiť sám a až následne mu budú preplatené. Mal za to, že
nariadená povinnosť žalovanej nespôsobuje to, že by žalovanej mali vzniknúť dodatočné náklady,
nakoľko ona sama sa zaviazala na ich úhradu. Podľa súdu prvej inštancie nemožno hovoriť o tom,
že by bol vytvorený nenávratný stav, nakoľko aj bez tohto neodkladného opatrenia by žalovaná bola
povinná tieto náklady uhradiť. Z tohto dôvodu nemôžu podľa súdu prvej inštancie účinky neodkladného

opatrenia žalovanú ani obmedziť neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Dospel k záveru,
že žalobca osvedčil splnenie všetkých podmienok potrebných na nariadenie neodkladného opatrenia,
jeho návrhu vyhovel a neodkladné opatrenie nariadil.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a nakoľko bol žalobca vo veci
v celom rozsahu úspešný, priznal mu plnú náhradu trov konania. Nakoľko však explicitne uviedol, že si

trovy nežiada, rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne a priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania.

7. Namietala, že v posudzovanej veci nebola daná právomoc Mestského súdu Bratislava IV, aby
rozhodoval o otázkach, ktoré sú predmetom návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a
teda neboli splnené procesné podmienky na konanie a vydanie uznesenia podľa § 365 ods. 1 písm.
a) CSP,

- súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1
písm. f) CSP,
- rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

8. K namietanému nedostatku právomoci súdu nariadiť navrhované neodkladné nariadenie poukázala

na zákonné ustanovenia:
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 581/2004 Z. z.“), cit.: „Zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej
republiky založená na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia na základe povolenia na

vykonávanie verejného zdravotného poistenia (ďalej len „povolenie“).“
Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z. „Zdravotná poisťovňa pri vykonávaní verejného zdravotného
poistenia a pri ochrane zdravia poistenca vykonáva činnosť podľa tohto zákona a podľa osobitných
predpisov.“
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č.

95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 580/2004 Z. z.“), cit.: „Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť
vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Verejné zdravotné poistenie
vykonávajú zdravotné poisťovne za podmienok ustanovených v osobitnom predpise“.
Podľa § 6 ods. 1 písm. q) zákona č. 581/2004 Z. z. „Zdravotná poisťovňa vydáva rozhodnutie o žiadosti

o udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v cudzine podľa osobitného zákona.“
Podľa § 9b ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z., cit.: „Poistenec má právo na úhradu nákladov
zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte podľa osobitných predpisov' so súhlasom
príslušnej zdravotnej poisťovne.“
Podľa § 9f ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z., cit.: „Žiadosť o udelenie súhlasu podľa § 9a ods. 2, § 9b ods.

10 a § 9d ods. 3 podáva poistenec príslušnej zdravotnej poisťovni.“
Podľa § 9f ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z., cit.: „Na konanie podľa odsekov 1 a 5 až 8 sa vzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.“
Podľa § 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„CSP“), cit.: „Podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový

poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 3 CSP, cit.: „Súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,
ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.“9. Konštatovala, že žalovaná je orgán verejnej správy, ktorého legálnu definíciu poskytuje § 4 písm.
d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v
znení, cit.: Orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú právnické osoby a fyzické osoby,

ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Uviedla, že je ako právnická osoba (akciová
spoločnosť) zdravotnou poisťovňou, ktorá je v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. založená
na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia. Podľa zákona vykonáva verejné zdravotné
poistenie, ktoré je činnosťou vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami.

Výkontaktodefinovanejčinnostijepodľažalovanejpotrebnépovažovaťzaoblasťverejnejsprávy,keďže
zdravotná poisťovňa na základe zákona rozhoduje o používaní verejných prostriedkov zdravotného
poistenia, ktoré sú poistencami povinne uhrádzané. Rozhodovanie žalovanej o žiadosti o udelenie
súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v cudzine podľa § 6 ods. 1 písm. q) zákona č. 581/2004
Z. z. v spojení s § 9b zákona č. 580/2004 Z. z. je vykonávaním verejného zdravotného poistenia,
pretože v prípade udelenia súhlasu s úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi

v inom členskom štáte sa zdravotná starostlivosť hradí z prostriedkov verejného zdravotného poistenia.
Skonštatovala, že žalovaná v tejto situácii vystupuje ako orgán verejnej správy vo vrchnostenskom
postavení, keďže to, či bude takýto súhlas vydaný, záleží na jej autoritatívnom rozhodnutí o podanej
žiadosti poistencom. Toto postavenie napĺňa charakteristiku verejnoprávneho vzťahu medzi subjektami
práva, a to poistencom (žalobcom) na jednej strane a žalovanou ako orgánom verejnej správy na strane

druhej. Nejde o postavenie subjektov v súkromnom práve, ktoré je naopak charakteristické ich rovným
postavením a zmluvnou voľnosťou.

10. Podľa žalovanej súd prvej inštancie absolútne opomenul skutočnosť, že v danom prípade
sa nejedná o súkromnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovanou, ale ide výslovne o vzťah

verejnoprávny. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR
a Najvyššieho správneho súdu SR spis. zn. 1SKomp/6/2021, ktorý judikoval, cit.: „Právomoc na konanie
o neodkladných opatreniach ako procesnom prostriedku má vo všeobecnosti súd podľa Civilného
sporového poriadku. To však samo osebe neznamená, že ak sú splnené podmienky § 324 a 325 ods.
1 CSP, súd môže vydať neodkladné opatrenie s akýmkoľvek obsahom alebo na ochranu akéhokoľvek

práva. Judikatúra súdov už totiž dávnejšie vyslovila, že neodkladným opatrením nemožno brániť vo
výkone právomocí inému orgánu verejnej moci (napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Obo 240/98,
judikát R 123/1999, alebo jeho uznesenie sp. zn. 7 Cdo 59/2011). Obdobne z § 336 a 337 CSP možno
vyvodiť záver, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak povinnosť, ktorá sa ním ukladá,
môže mať vecný súvis s následnou žalobou vo veci samej. Použitie formulácie „žaloba vo veci samej"

evokuje, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len v súvislosti s takou vecou (samou), na ktorej
prejednanie je daná právomoc súdu.“ Ďalej uviedla, že citované závery sú súčasťou ustálenej judikatúry,
v rozhodnutiach Najvyššieho správneho súdu SR spis. zn. 1Skomp/31/2022 a 1SKomp/8/2022 boli ešte
spresnené:
- „Navrhovateľ sa celkom zreteľne domáha nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP,

hoci jeho dôvodnosť nevyvodzuje zo súkromnoprávneho vzťahu.“
- „Podstatné totiž je, že správny súd podľa § 2 ani podľa § 6 SSP nemá právomoc na rozhodovanie o
neodkladných opatreniach ani o inom podobnom procesnom prostriedku ochrany.“
- „Použitie formulácie „žaloba vo veci samej“ evokuje, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len v
súvislosti s takou vecou (samou), v ktorej by bolo možné domáhať sa ochrany práva žalobou (§ 131

CSP) na súde, teda na ktorej prejednanie je daná jeho právomoc.“

11. Dôvodila, že právomoc zdravotnej poisťovne (žalovanej) vyplývajúca z § 6 ods. 1 písm. q) zákona č.
581/2004 Z. z. vydať rozhodnutie o žiadosti o udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti
v cudzine a následne preplatiť náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v súlade s § 10 zákona č.

580/2004 Z. z. patrí výlučne do pôsobnosti zdravotnej poisťovne - žalovanej. V tejto súvislosti poukázala
na uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5 Cdo 12/2019 z 25.06.2019, v ktorom súd judikoval,
cit.: „Otázka, ktorý orgán je oprávnený rozhodovať vo veciach existencie sociálneho poistenia je v
právnom poriadku Slovenskej republiky upravená výslovne. Je ním Sociálna poisťovňa, ktorá bola
zákonom zriadená ako verejnoprávna inštitúcia na výkon sociálneho poistenia. Do jej právomoci preto

patrí rozhodovanie o zániku sociálneho poistenia a otázok s tým súvisiacich, teda aj o otázke, či je
osoba samostatne zárobkovo činná alebo nie. Pokiaľ sa teda dovolateľ domáha určenia, že nie je
samostatne zárobkovo činnou osobou, ide o vec, ktorá nepatrí do právomoci súdov. Nejde totiž o
súkromnoprávnu vec v zmysle § 3 CSP. Neprichádza do úvahy ani aplikácia § 4 CSP, pretože iný predpistakúto právomoc výslovne dáva inému orgánu ako súdu. Súdny prieskum prichádza do úvahy iba v
rámci súdov konajúcich o žalobách proti rozhodnutiam tohto orgánu, teda Sociálnej poisťovne.“
„Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu (v tomto prípade súdu)

riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie. Civilný sporový poriadok vymedzuje
právomoc súdov v § 3 a 4. Ustanovenie § 3 CSP určuje, že súdy prejednávajú a rozhodujú
súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú
iné orgány. Súkromnoprávne vzťahy, z ktorých vychádzajú súkromnoprávne spory a iné veci, sú
charakterizované najmä právnou rovnosťou a vôľovou autonómiou ich účastníkov. Ich postavenie

je rovnocenné, čo znamená, že jeden z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu nie je oprávnený
jednostranne ukladať povinnosti druhému účastníkovi a ani sám autoritatívne vynucovať splnenie
povinnosti druhého účastníka súkromnoprávneho vzťahu. Nad rámec súboru vzťahov uvedených v§3
CSP súdy prejednávajú a rozhodujú aj iné veci, ktoré sa už nezakladajú priamo na práve súkromnom,
ale len vtedy, ak to ustanovuje zákon - čo vyplýva z § 4 CSP. Právomoc súdu je základnou procesnou
podmienkou, ktorej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každej

inštancii (§161 ods. 1 CSP). Jej nedostatok je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania (§161 ods. 2
CSPvspojenís§9,resp.§10ods.1CSP).“Skonštatovala,žeajkeďsacitovanéuznesenieNajvyššieho
súdu SR týka Sociálnej poisťovne ako orgánu oprávneného rozhodovať vo veciach sociálneho poistenia,
z pohľadu právomoci rozhodovať vo veciach zdravotného poistenia je možné ho aplikovať aj pre
účely tejto súdnej veci. Z uvedených dôvodov má žalovaná za to, že súd prvej inštancie nemal

právomoc nariadiť v danej veci neodkladné opatrenie, keďže nie je daná právomoc všeobecného súdu
na prejednanie samotného sporu podľa § 3 a § 4 CSP, nakoľko sa nejedná o súkromnoprávny spor.

12. Konštatovala, že v danom prípade ide o tzv. meritórne neodkladné opatrenie podľa 330 ods. 2
CSP; teda o rozhodnutie, ktorým sa dosiahne to, čo by sa inak malo dosiahnuť rozsudkom vo veci

samej. Uviedla, že súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia citoval viaceré ustanovenia zákonov
(vrátane ustanovení CSP), práve toto ustanovenie neuviedol vôbec; a teda sa s ním ani nevysporiadal
v tom zmysle, že by vyložil jeho význam a aplikovateľnosť na daný prípad. Poukázala na to, že vo
výroku (druhý výrok) uznesenia súd uviedol, že žalovaná môže podať proti žalobcovi žalobu vo veci
samej (v zmysle § 337 ods. 1 CSP). Uviedla, že vo všeobecnosti rozhodnutie o neodkladnom opatrení

má povahu rozhodnutia vo veci samej len vtedy, ak sa v dôsledku neho konanie o veci vymedzenej
návrhom právoplatne skončilo a nebude nasledované konaním vo veci samej. Takéto rozhodnutie však
nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej ochrany vyžadujúcej ďalšie konanie o
nároku, v ktorom sa vec vyrieši s konečnou platnosťou (meritórne). Samotné neodkladné opatrenie
tak konzumuje vec samu. Podľa žalovanej ak by súd prvej inštancie dôsledne vyhodnotil povahu

návrhom uplatneného nároku, a teda vec správne právne posúdil, musel by sa nutne zaoberať aj
oprávnenosťou požiadavky žalobcu na trvalú úpravu pomerov strán formou neodkladného opatrenia.
Poukázala na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/50/2023 zo dňa 11.05.2023, v
ktorom súd judikoval, cit.: „S ohľadom na uvedené, skrátený proces rozhodovania o návrhu žalobkyne
na nariadenie neodkladného opatrenia bez vyjadrenia protistrany a bez vykonania nevyhnutného

dokazovania (aj s prihliadnutím na prenesené dôkazné bremeno a uplatňovanie vyšetrovacieho princípu
v antidiskriminačných sporoch), podľa názoru odvolacieho súdu nemôže naplniť požiadavku na vydanie
takého rozhodnutia, ktorým bude založená trvalá úprava pomerov sporových strán. Bez toho, aby bolo
možné vyvodiť jednoznačný záver o porušení zákazu diskriminácie, by bol vytvorený stav nerovnosti
strán sporu pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní

ako súčasti práva na spravodlivý proces. “ a „V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci tak
(súd prvej inštancie, pozn. žalovanej) nesprávne vyhodnotil povahu prejednávanej veci a nariadením
neodkladného opatrenia vo veci samej uložil žalovanému povinnosť totožnú s výrokom vo veci samej,
a teda prejudikoval meritórne rozhodnutie.“ Podľa názoru žalovanej vzhľadom na povahu sporu, nie je
možné poskytnúť procesnú ochranu žalobcovi neodkladným opatrením (a to vzhľadom na obmedzený

rozsah dokazovania, neposkytnutie priestoru na vyjadrenie žalovanej, a pod.) v navrhovanom rozsahu
a povahe uloženej povinnosti. Akákoľvek žaloba môže smerovať iba voči subjektu, ktorý porušil svoju
právnu povinnosť, čo v prípade žalovanej neplatí, nakoľko postupovala v súlade s platným právnym
poriadkom a na základe žiadosti žalobcu vydala súhlas na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v
cudzine.Keventuálnemuporušeniupovinnostitakmohlodôjsťprávenastraneposkytovateľazdravotnej

starostlivosti, ak aj napriek súhlasu vydaného žalovanou ako príslušnou inštitúciou, odmietol zdravotnú
starostlivosť žalobcovi poskytnúť a následne ju fakturovať na úhradu žalovanej. Žalovaná má preto za
to, že uznesenie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.13.Ďalejmážalovaná zato,žežalobcaneosvedčilpodmienkuneodkladnej,naliehavejúpravypomerov.
Namietala, že súd prvej inštancie nebral do úvahy časový rozsah od vydania rozhodnutia (30.11.2020)
o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v cudzine pre žalobcu do podania návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia (14.08.2024), ktorý podľa žalovanej nesvedčí bezprostrednej
neodkladnosti úpravy pomerov, ktorá informácia bola súdu známa, pričom ju sám skonštatoval v bode
3.7. napadnutého uznesenia. Konštatovala, že súd prvej inštancie podmienil neodkladnosť úpravy
pomerov medzi žalobcom a žalovanou výhradne k určenému termínu plánovanej operácie žalobcu, t. j. k
08.10.2024 a z toho následne odvodil splnenie podmienky neodkladnosti úpravy pomerov vzhľadom na

časovú tieseň žalobcu. V tejto súvislosti poukázala na informáciu z prepúšťacej správy z hospitalizácie
žalobcu vo Fakultnej nemocnice Hradec Králové, z ktorej vyplýva, že: „Nynéjší onemocnení: Přijat
k provedení AG s embolizací ACE, resp. její větve, když léčen pro hemangiom tváre, krku od roku
1977.“ a tiež na žiadosť žalobcu o udelenie súhlasu s úhradou nákladov na zdravotnú starostlivosť
poskytovanú v cudzine zo dňa 10.06.2020, z ktorej vyplýva: „ZP Dôvera som žiadal o súhlas s liečbou v
zahraničí. Listom zo dňa 22.5.2028 schválila žiadosť o liečbu v zahraničí a vydala Nárokový doklad S2 s

platnosťouod01.03.do01.09.2018.“a„Listomzodňa17.02.2019somZPDôverapožiadalopredĺženie
platnosti už raz vydaného Nárokového dokladu S2 z 22.05.2018, ktorého platnosť ZP Dôvera stanovila
na obdobie od 01.03.2018 do 01.06.2019.“ Podľa žalovanej vzhľadom na uvedené časové obdobia,
počas ktorých bol žalobcovi opakovane udelený súhlas s úhradou nákladov na zdravotnú starostlivosť
poskytovanú v cudzine (súhlas s úhradou nákladov daný ZP Dôvera), pričom od schválenia úhrady

zdravotnej starostlivosti v cudzine pre žalobcu žalovaným uplynuli takmer 4 roky, neobstojí argumentácia
súdu, že žalobca osvedčil podmienku neodkladnej úpravy pomerov. Zdôraznila, že v prípade žalobcu
ide o plánované poskytnutie zdravotnej starostlivosti, a teda nejde o poskytnutie neodkladnej zdravotnej
starostlivosti, nejde o riešenie naliehavej medicínskej potreby, nakoľko na dané ochorenie je žalobca
liečený od roku 1977. Z uvedených dôvodov namietala nedostatok esenciálnej podmienky pre vydanie

neodkladného opatrenia, a to potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovanou.

14. Konštatovala, že súd zjavne nepochopil zmysel právnej úpravy podľa § 9b zákona č. 580/2004 Z. z. a
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania
nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „nariadenie

ES“), čomu nasvedčuje aj konštatovanie súdu v bode 3.8. uznesenia. Uviedla, že úhrada nákladov za
zdravotnú starostlivosť poskytnutú pacientovi v cudzine (ak sú splnené zákonné podmienky) môže byť
realizovaná formou
a) znášaním nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť priamo zdravotnou poisťovňou pacienta,
b) znášaním nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť priamo pacientom.

Skonštatovala, že uvedený postup je plne komfortný s nariadením ES a platným právnym poriadkom SR,
avšakjedôležitéuviesť,žepredpokladomúhradyzdravotnejpoisťovnevobochprípadochje,žepredmet
úhrady už skutočne reálne existuje, t. j. náklady na zdravotnú starostlivosť už vznikli, to zn. zdravotná
starostlivosťbolapacientoviposkytnutáataktovzniknuténákladysúnapokonexpostpredmetomúhrady
zo strany zdravotnej poisťovne v zmysle udeleného súhlasu zdravotnej poisťovne:

a) priamo pacientovi, ak tento sám znášal náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v súlade s §
9b ods. 14 zákona č. 580/2004 Z. z. alebo
b)priamoposkytovateľovizdravotnejstarostlivosti,ktorýzdravotnústarostlivosťposkytol,atonazáklade
zúčtovacích dokladov.
Namietala, že výrok uznesenia znie na úhradu zdravotnej starostlivosti vopred, ktorá ešte poskytnutá

nebola a ako žalovaná, ani súd nemôže vopred predpokladať, že skutočne aj dôjde k poskytnutiu
predmetnej zdravotnej starostlivosti žalobcovi, a to vzhľadom na rôzne objektívne okolnosti alebo
subjektívne skutočnosti na strane žalobcu. Uvedený názor podľa žalovanej podporuje aj skutočnosť,
že žalovanou vydaný súhlas už trvá takmer 4 roky a do dnešného dňa nebola zdravotná starostlivosť
žalobcovi poskytnutá.

15. Odôvodnenie súdu v časti primeranosti zásahu a naplneniu požiadavky proporcionality v bode 3.10
uznesenia je podľa žalovanej nepreskúmateľné, čím došlo v podstatnej miere k zásahu do činnosti
žalovanej, ktorá sa v tomto smere nevie náležíte brániť. Nariadenie neodkladného opatrenia žalovaná
považuje za výrazný zásah do systému úhrad za zdravotnú starostlivosť, ktorý je založený práve na

vyúčtovaní skutočne zrealizovaného zdravotného výkonu za podmienok ustanovených zákonom, a má
nezvratný vplyv na schopnosť žalovanej plniť si tieto zákonné povinnosti. Zo strany žalovanej je dôvodná
obava, že tento neprimeraný zásah do činnosti žalovanej je spôsobilý ohroziť platobnú schopnosť
žalovanej vo vzťahu k úhrade akejkoľvek poskytnutej zdravotnej starostlivosti u ostatných poistencovžalovanej, keďže úhrada vopred by predstavovala úverovanie zdravotnej starostlivosti, bez právneho
titulu. Má za to, že takýto postup nemá oporu v platnej právnej úprave a je spôsobilý na porušenie §
19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z. z.“), cit.: „Právnické
osobyafyzickéosoby,ktorýmsaposkytujúverejnéprostriedky,zodpovedajúzahospodáreniesnimiasú
povinné pri ich používaní zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia; pri poskytovaní
preddavkov z verejných prostriedkov sú povinné postupovať podľa odsekov 8 až 10.“ Namietala
odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie v bode 3.10. uznesenia s tým, že takto prezentovaný

názor je príliš oklieštený, nazerajúci na problematiku výlučne len optikou jedného prípadu, a to prípadu
žalobcu. Má za to, že je dôležité nazerať na túto problematiku a dosah uznesenia v komplexnej rovine.
Skonštatovala, že ak by bolo uznesenie odvolacím súdom potvrdené, vznikol by tak precedens, ktorý
by mohol v budúcnosti viesť k akémusi mechanickému opakovaniu návrhov a následných rozhodnutí
súdov. Podľa žalovanej v kontexte ústavného príkazu predvídateľnosti rozhodovania (v rovnakých
veciach rovnako) vyplývajúceho z čl. 1 ods. 1 Ústavy, ktorý je premietnutý aj do čl. 2 ods. 2 CSP, by

takéto rozhodnutie zakladalo právny stav na ujmu systému verejného zdravotného poistenia, keďže
rozhodovanie žalovanej o súhlase s úhradou nákladov na zdravotnú starostlivosť poskytovanú v cudzine
nie je ojedinelé (predstavuje rozsiahlu agendu žalovanej).

16. Konštatovala, že predmetom činnosti žalovanej ako akciovej spoločnosti, ktorej jediným akcionárom

je Slovenská republika, a ktorá bola založená na účely výkonu verejného zdravotného poistenia (ďalej
len „VZP“), nie je dosahovanie zisku, ale zabezpečenie čo najlepšej distribúcie zdrojov VZP. Výber a
kumulácia zdrojov VZP nepredstavujú samoúčelné hromadenie bohatstva, ale ide o prostriedky účelovo
určené na ďalšiu distribúciu v prospech čo najväčšieho počtu príjemcov (poistencov) za súčasného
dosiahnutia čo najvyššej miery zdravotnej starostlivosti pre všetkých poistencov. Úverovanie zdravotnej

starostlivosti by predstavovalo viazanie finančných prostriedkov na zdravotnú starostlivosť, ktorá ešte
nebola poskytnutá. Zdôraznila, že stanovené náklady na liečbu žalobcu nie sú skutočné, ale podľa §
9f ods. 2 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z. sú len predpokladané a nie je vylúčené, že po skutočnom
poskytnutí zdravotnej starostlivosti, sú skutočné náklady nižšie, čo by viedlo k úverovaniu poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti a súčasne k ďalším nákladom pre žalovanú domôcť sa vrátenia takto vopred

zaplatených finančných prostriedkov. Súčasne blokovanie finančných prostriedkov určených na úhradu
zdravotnej starostlivosti vo forme úhrady vopred, by mohlo ohroziť základné ústavné právo všetkých
poistencov žalovanej priznané čl. 40 ods. 2 Ústavy. Žalovaná preto podmienku primeranosti zásahu a
naplnenia princípu proporcionality nepovažuje za dostatočne vyhodnotenú, nakoľko sa podľa jej názoru
súd prvej inštancie s touto skutočnosťou v bode 3.10. uznesenia vysporiadal len vo všeobecnej rovine.

17. Uviedla, že zákon č. 523/2004 Z. z. za splnenia taxatívne stanovených podmienok upravuje inštitút
preddavkov na úhradu zdravotnej starostlivosti podľa § 19 ods. 9 písm. d), cit.: „Subjekt verejnej správy
môže okrem preddavkov podľa odseku 8 poskytnúť na základe písomnej zmluvy aj preddavok na úhradu
zdravotnej starostlivosti.“ Z uvedeného dôvodu považuje uznesenie súdu prvej inštancie za nezákonné,

keďže nariaďuje žalovanej poskytnúť finančné plnenie bez zmluvy v rozpore so zákonom č. 523/2004
Z. z. Podľa názoru žalovanej súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, nakoľko žalobca neosvedčil splnenie podmienok na nariadenie neodkladného
opatrenia. Odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie považuje za nedostatočné a v konečnom
dôsledku arbitrárne, keďže nedáva uspokojivé odpovede na všetky rozhodujúceho právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, čo nie je konzistentné s rozhodovacou praxou
Ústavného súdu SR. Podľa názoru žalovanej Mestský súd Bratislava IV nemal právomoc rozhodovať o
otázkach, ktoré sú predmetom návrhu žalobcu, a preto navrhuje aby odvolací súd postupoval v súlade
s § 389 ods. 1 písm. a) CSP a napadnuté uznesenie zrušil.

18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovanej a opätovne
poukázal na ním uvedené tvrdenia a skutočnosti obsiahnuté v návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia. Skonštatoval, že svojim návrhom preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov a tiež
naplnenie princípu opodstatnenosti svojho návrhu. Podľa žalobcu sledovaný účel podaného návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť iným spôsobom, než ktorý zvolil žalobca.

Zároveň tiež naďalej zastáva názor, že účinky vydaného neodkladného opatrenia neobmedzujú
žalovanú neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Má za to, že v rámci ním podaného
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podrobne opísal všetky skutočnosti, ktoré ho viedli k
podaniu predmetného návrhu. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považuje v plnej miere zaopodstatnený a vyžadujúci neodkladnú úpravu pomerov strán. Poukázal na to, že žalovaná vydala dňa
20.12.2023 Potvrdenie o schválení úhrady nákladov na zdravotnú starostlivosť v EÚ č. 20246200069 s
platnosťou od 1.1.2024 do 31.12.2024. Žalobca v nadväznosti na to poslal žalovanej termín plánovanej

operácie spoločne s vyčíslením nákladov na operáciu vo výške 135.125,- Eur. Následne mu žalovaná
dňa 2.7.2024 oznámila, že schválenú úhradu nákladov za zdravotnú starostlivosť žalobcu nezrealizuje
vopred t. j. pred poskytnutím zdravotnej starostlivosti. Konštatoval, že takýmto stanoviskom žalovanej
sa ocitol v slepej uličke, nakoľko nemal k dispozícii a ani nevedel získať finančné prostriedky na
to, aby mohol vopred uhradiť náklady na plánovaný operačný zákrok. Táto informácia zároveň viedla

k zhoršeniu jeho zdravotného stavu s ohľadom predovšetkým na jeho psychickú stránku. Uviedol,
že v dôsledku týchto krokov žalovanej a núdze, v ktorej sa jej konaním ocitol, bol nútený požiadať
súd o ochranu svojich práv a oprávnených záujmov prostredníctvom podaného návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým súd zaviaže žalovanú vopred uhradiť náklady za plánovanú operáciu.
Má za to, že argumentácia žalovanej v odvolaní nie je opodstatnená a v celom rozsahu sa s ňou
nestotožňuje.Podľanázoružalobcujepotrebné,abyodvolacísúdodmietolodvolaniepodanéžalovanou

a potvrdil rozhodnutie prvoinštančného súdu.

19. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach
uplatnených dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej

je dôvodné.

20. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písmeno d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd
uložil žalovanej povinnosť vopred uhradiť náklady na operáciu žalobcu v celkovej výške 135.125,- Eur
na klinike Allgemeines Krankenhaus der Stadt Wien pred operačným zákrokom žalobcu, ku ktorému
má prísť dňa 08.10.2024. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca osvedčil splnenie všetkých

podmienok potrebných na nariadenie neodkladného opatrenia preto jeho návrhu vyhovel a navrhované
neodkladné opatrenie nariadil. Žalovaná s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasila a prioritne
namietala nedostatok právomoci súdu nariadiť navrhované neodkladné opatrenie.

22. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené z obsahu spisu,

odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán použité v odvolacom konaní bolo posúdiť,
či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci neodkladne
opatrenie, navrhované žalobcom.

23. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby

bezodkladnejúpravypomerovmedzistranamialeboobavy,ževykonanieexekúciesúdnehorozhodnutia
bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i
dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej

úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

24. Civilný sporový poriadok v § 3 upravuje právomoc všeobecných súdov v tom zmysle, že určuje,
že súdy prejednávajú a rozhodujú civilné spory a iné civilné právne veci, pokiaľ ich podľa zákonaneprejednávajúanerozhodujúinéorgány.Prevyriešenieotázky,čitá-ktorávecpatrídoprávomocisúdu
v zmysle uvedených ustanovení, je nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu žalobca
vyvodzuje žalobou uplatnený nárok (predmet súdneho konania), tento vzťah dôsledne analyzovať a

následne po právnej stránke správne vyhodnotiť. Pre analýzu právneho vzťahu a posúdenie jeho povahy
z hľadiska právomoci súdu je rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú majú povahu práva a povinnosti
strán, tvoriace obsah tohto právneho vzťahu. Len uvedené kritérium je určujúce pre posúdenie, či
žalobou uplatnený nárok je vyvodzovaný z takého právneho vzťahu, ktorý bolo možné podriadiť pod
niektorý z právnych vzťahov vymenovaných v § 3 CSP.

25. Preskúmaním napadnutého uznesenia odvolací súd prisvedčil argumentácii žalovanej, že súd prvej
inštancie sa nezaoberal otázkou, či v danom prípade ide o súkromnoprávny vzťah medzi žalobcom
a žalovanou, alebo ide o vzťah verejnoprávny. Z ustanovení § 3 a 4 CSP vyplýva, že právomoc
súdov v civilnom sporovom konaní je viazaná na súkromnoprávne spory a súkromnoprávne veci,
prípadne na iné veci, v ktorých je právomoc súdu založená priamo zákonom. Takým zákonom môže

byť sám Civilný sporový poriadok, ale aj iný zákon. Civilný sporový poriadok pojem „súkromnoprávne
spory a súkromnoprávne veci" nevymedzuje. Preto je potrebné vychádzať z obvyklého vymedzenia
pojmu súkromnoprávnych a verejnoprávnych vzťahov a ich znakov tak, ako sú vymedzené v
príslušnej hmotnoprávnej úprave. Celkom nesporne k súkromnoprávnym vzťahom patria napríklad
občianskoprávne vzťahy (§ 1 a § 4 Občianskeho zákonníka), obchodnoprávne vzťahy (§ 1 Obchodného

zákonníka) alebo pracovnoprávne vzťahy (§ 1 v spojení s § 14 Zákonníka práce). Pre vymedzenie pojmu
súkromnoprávneho sporu a súkromnej veci v zmysle § 3 CSP je tak zásadne rozhodujúca príslušná
hmotnoprávna úprava právneho vzťahu, z ktorého vznikajú či majú vzniknúť práva alebo povinnosti,
ktoré sú predmetom sporu v danej veci (podobne napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1 KO 3/2019, uverejnené ako judikát R 32/2019, ako aj uznesenia sp. zn. 1 KO

9/2016, 1 KO 41/2017, 1 KO 6/2018, 1 KO 15/2018, 1 KO 17/2018, 1 KO 11/2018, 1 KO 29/2018, 1
KO 7/2019, 1 KO 28/2018, 1 KO 40/2018, 1 KO 9/2019, 1 KO 11/2019, 1 KO 18/2020, 1 KO 9/2020,
1KO 26/2020 alebo 1 KO 7/2021). Z takto vymedzeného rozhraničenia právomoci (civilných) súdov v
civilnom sporovom konaní je však zrejmé, že je možné ho použiť len v prípadoch, kedy predmetom
konania sú práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva. Ak však je predmetom konania právo

alebo povinnosť, ktoré majú svoj základ nie v hmotnom, ale výlučne v procesnom práve, potom nemožno
hovoriť o súkromnoprávnom spore alebo súkromnoprávnej veci. Procesné právo ako také totiž nie je
predpisom, ktorý by bol súčasťou súkromného práva, a tak právne vzťahy, ktoré zakladá, nemožno
považovať za súkromnoprávne vzťahy. Takým prípadom je aj neodkladné opatrenie, ktoré je procesným
inštitútom upraveným v § 324 a nasl. CSP. Právo na nariadenie neodkladného opatrenia nemá svoj

pôvod v hmotnom práve, ale len v citovaných ustanoveniach procesného práva, v ktorom sú upravené aj
jeho predpoklady (§ 325 ods. 1 CSP) a obsah (§ 325 ods. 2 CSP). Predmetom konania o neodkladnom
opatrení tak nie je súkromnoprávny spor ani iná súkromnoprávna vec, ale procesný nárok navrhovateľa
na to, aby súd nariadil neodkladné opatrenia ako osobitný procesný prostriedok neodkladnej ochrany
práva.

26. V prerokúvanej veci sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl.
CSP, hoci jeho dôvodnosť nevyvodzuje z verejnoprávneho vzťahu. Žalovaná poukázala správne na
uznesenie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR spis. zn.
1SKomp/6/2021, ktorý judikoval. „Právomoc na konanie o neodkladných opatreniach ako procesnom

prostriedku má vo všeobecnosti súd podľa Civilného sporového poriadku. To však samo osebe
neznamená,žeaksúsplnenépodmienky§324a325ods.1CSP,súdmôževydaťneodkladnéopatrenie
s akýmkoľvek obsahom alebo na ochranu akéhokoľvek práva. Judikatúra súdov už totiž dávnejšie
vyslovila, že neodkladným opatrením nemožno brániť vo výkone právomocí inému orgánu verejnej moci
(napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Obo 240/98, judikát R 123/1999, alebo jeho uznesenie sp.

zn. 7 Cdo 59/2011). Obdobne z § 336 a 337 CSP možno vyvodiť záver, že neodkladné opatrenie možno
nariadiť len vtedy, ak povinnosť, ktorá sa ním ukladá, môže mať vecný súvis s následnou žalobou vo
veci samej. Použitie formulácie „žaloba vo veci samej" evokuje, že neodkladné opatrenie možno nariadiť
len v súvislosti s takou vecou (samou), na ktorej prejednanie je daná právomoc súdu.“ V súvislosti s
uvedeným možno konštatovať, že tieto okolnosti sú rozhodné pri posudzovaní otázky, či v danej veci

možno nariadiť neodkladné opatrenie práve s navrhovaným obsahom voči žalovanej a na ochranu
toho práva, ktoré je označené v návrhu.27. Verejné zdravotné poistenie predstavuje súhrn verejných zdrojov (finančných prostriedkov) v
zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré sú primárne určené

na úhradu zdravotnej starostlivosti. Úloha všetkých zdravotných poisťovní je spravovať verejné
prostriedky vyzbierané od verejnosti v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi,
za účelom ich využitia na úhradu zdravotnej starostlivosti. Zdravotné poisťovne sú správcami
verejných prostriedkov, ktoré sa musia použiť na zákonom presne vymedzený účel (úhrada zdravotnej
starostlivosti). Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je v zmysle všeobecne záväzných

právnych predpisov činnosťou, ktorá je vykonávaná vo verejnom záujme.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 581/2004 Z. z.“), zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky
založená na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia na základe povolenia na vykonávanie
verejného zdravotného poistenia (ďalej len „povolenie“).

Podľa § 2 ods. 2 zákona číslo 580/2004. Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č.
95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“), vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť
vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Verejné zdravotné poistenie
vykonávajú zdravotné poisťovne za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.

Podľa § 9b ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. poistenec má právo na úhradu nákladov zdravotnej
starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte podľa osobitných predpisov so súhlasom príslušnej
zdravotnej poisťovne.
Podľa § 9f ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. žiadosť o udelenie súhlasu podľa § 9a ods. 2, § 9b ods. 10
a § 9d ods. 3 podáva poistenec príslušnej zdravotnej poisťovni.

Podľa § 9f ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z., na konanie podľa odsekov 1 a 5 až 8 sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 6 ods. 1 písm. q) zákona č. 581/2004 Z. z. zdravotná poisťovňa vydáva rozhodnutie o žiadosti
o udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v cudzine podľa osobitného zákona.
Podľa § 10 ods. 1 zákona číslo 580/2004. Z.z. poistenec môže požiadať príslušnú zdravotnú poisťovňu

o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti podľa § 9a, 9b a 9d na tlačive „Žiadosť o preplatenie
nákladovzdravotnejstarostlivosti“(ďalejlen„žiadosťopreplatenie“).Vzoržiadostiopreplatenieustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.
Podľa ods. 2 cit. zák. súčasťou žiadosti o preplatenie musí byť
a) originál dokladu o zaplatení, ktorým je

1.dokladzregistračnejpokladne,príjmovýpokladničnýdokladalebodoklad,vktoréhotextejepotvrdené
prijatie sumy, ak ide o hotovostnú platbu, alebo
2. originál ústrižku o zaplatení poštovej poukážky, kópia výpisu z účtu, originál debetného avíza z banky
alebo pobočky zahraničnej banky, alebo originál potvrdenia o odpísaní finančnej sumy z bankového
účtu, ak ide o bezhotovostnú platbu,

b) záznam o ošetrení, správa o poskytnutej zdravotnej starostlivosti,
c) originál dokladu s rozpisom poskytnutých zdravotných výkonov, ako faktúra, vyúčtovanie zdravotných
výkonov, lekársky predpis pri predpísaní liekov, lekársky poukaz pri predpísaní zdravotníckej pomôcky.

28. V preskúmavanej veci je nepochybné, že žalovaná je zdravotnou poisťovňou, ktorá je v zmysle § 2

ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. založená na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia. Podľa
zákona žalovaná vykonáva verejné zdravotné poistenie, ktoré je činnosťou vo verejnom záujme, pri
ktorejsahospodárisverejnýmiprostriedkami. Vykonávanieverejnéhozdravotnéhopoisteniajevzmysle
všeobecne záväzných právnych predpisov činnosťou, ktorá je vykonávaná vo verejnom záujme nakoľko
zdravotná poisťovňa na základe zákona rozhoduje o používaní verejných prostriedkov zdravotného

poistenia, ktoré sú poistencami povinne uhrádzané. Rozhodovanie žalovanej o žiadosti o udelenie
súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v cudzine podľa § 6 ods. 1 písm. q) zákona č. 581/2004
Z. z. v spojení s § 9b zákona č. 580/2004 Z. z. je vykonávaním verejného zdravotného poistenia,
pretože v prípade udelenia súhlasu s úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi
vinomčlenskomštátesaposkytnutá zdravotnástarostlivosťhradízprostriedkovverejnéhozdravotného

poistenia. Nakoľko žalovaná vystupuje ako orgán verejnej správy, ktorá vykonáva činnosť vo verejnom
záujme, nejedná sa v danom prípade o súkromnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovanou, ale ide o
vzťah verejnoprávny. Odvolací súd súhlasí so žalovanou, že právomoc zdravotnej poisťovne (žalovanej)
vyplývajúca z § 6 ods. 1 písm. q) zákona č. 581/2004 Z. z. vydať rozhodnutie o žiadosti o udeleniesúhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v cudzine a následne preplatiť náklady za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť v súlade s § 10 zákona č. 580/2004 Z. z. patrí výlučne do pôsobnosti zdravotnej
poisťovne -žalovanej. Je nepochybné, že žalobca sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia podľa

§ 324 a nasl. CSP, pričom jeho dôvodnosť nevyvodzuje zo súkromnoprávneho vzťahu ale ide o inštitút
verejného práva na základe čoho možno konštatovať, že podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia v danej veci splnené nie sú. Na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k
záveru, že úspešnosť návrhu žalobcu nebolo možné priznať a vydať ním navrhované neodkladné
opatrenie, pretože základ tvoria nároky z verejného zdravotného poistenia pričom ide o činnosťou,

ktorá je vykonávaná vo verejnom záujme na základe čoho možno konštatovať, že žalobca sa domáha
nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP, pričom jeho dôvodnosť nevyvodzuje zo
súkromnoprávneho vzťahu ale zo vzťahu verejnoprávneho. Vzhľadom k tomu, že v preskúmavanej veci
nejde o súkromnoprávny vzťah dospel odvolací súd k záveru, že návrh žalobcu je potrebné zamietnuť
nakoľko vec má verejnoprávnu povahu, kde nie je daná právomoc súdu.

29. Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno konštatovať, že na rozhodovanie o žiadosti o udelenie
súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v cudzine a následne o preplatení nákladov za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť v súlade s § 10 zákona č. 580/2004 Z. z. sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní s tým, že toto rozhodovanie patrí výlučne do pôsobnosti zdravotnej
poisťovne. Ide o nárok verejnoprávnej povahy a nie je tu daná právomoc súdu. Poskytnutie súdnej

ochrany nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia tak nespadá pod oblasť právnych vzťahov,
ktorým je možné poskytnúť ochranu neodkladným opatrením.
30. Po vecnom a právnom posúdení napadnutého rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že v
posudzovanej veci neboli splnené podmienky na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia a
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh zamietol (§ 388 CSP).

31. Záverom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nespochybňuje skutočnosť, že úhrada
nákladovnaoperáciupredstavujevysokúsumu,ktorouzrejmežalobcanedisponuje,čomuznemožňuje,
aby predmetný operačný zákrok mohol podstúpiť. V tejto súvislosti poukazuje na zákon č. 523/2004 Z.
z., v ktorom sa za splnenia taxatívne stanovených podmienok upravuje inštitút preddavkov na úhradu

zdravotnej starostlivosti.
Podľa § 19 ods. 9 písm. d), subjekt verejnej správy môže okrem preddavkov podľa odseku 8 poskytnúť
na základe písomnej zmluvy aj preddavok na úhradu zdravotnej starostlivosti. Uvedené zákonné
ustanovenie tak umožňuje žalobcovi uzavrieť so žalovanou zmluvu na poskytnutie finančného plnenia
v súvislosti s operačným zákrokom, čo žalobca doposiaľ zrejme nevyužil.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods.
1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaná bola v
odvolacom konaní úspešná no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).