Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/140/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716206117
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1716206117.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň

JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcov:
1/ J.. T. Š., N.. XX.X.XXXX, R. XX, A., 2/ K. Š., N.. XX.X.XXXX, R. XX, A., zastúpených advokátkou
JUDr. Zuzanou Nespalovou, Saratovská 6/D, Bratislava, proti žalovaným: 1/ J.. Z. A., N.. X.X.XXXX, X.
XX, A., 2/ J.. V. A., N.. XX.X.XXXX, K. XXX, V., zastúpenými: Erben & Erben, advokátska kancelária,
s.r.o., Mostová 2, Bratislava, IČO: 35 724 111, o usporiadanie prechodu na pozemok a vydanie
bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III
č. k. 14C/242/2016-320, zo dňa 8.12.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým zamietol žalobu vo zvyšku
a vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalobcom 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie proti žalovanej 1/
v časti týkajúcej sa zaplatenia istiny v sume 2.889,67 eura s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne odo dňa 4.10.2014 do zaplatenia, v časti týkajúcej sa uhrádzania sumy 200 eur ročne od

15.10.2021 do okamihu zabezpečenia si prístupu na pozemok parcela č. 1016/2 o výmere 830 m2 a
parcela registra „. K., parcela č. XXXX/X o výmere 50 m2, obe zapísané na liste vlastníctva č. XXX
pre katastrálne územie T., obec T., inak ako prechodom cez parcelu č. XXXX/X, ako aj v časti týkajúcej
sa povinnosti zdržať sa prejazdu motorovými vozidlami cez pozemok parcely registra „. K., parcela č.
XXXX/X o výmere 154 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie T., obec T., okres
B. (výrok I.); zastavil konanie proti žalovanému 2/ v časti týkajúcej sa povinnosti žalovaného 2/ zdržať
sa povoľovania vstupu a prechodu tretím osobám bez jeho prítomnosti na pozemok parcely registra „E.

K., parcela č. XXXX/X o výmere 154 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie
T., obec T., okres B. (výrok II.); vo zvyšku žalobu zamietol (výrok III.) a žalovaným 1/ a 2/ priznal proti
žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok IV.). V odôvodnení uviedol,
že žalobou doručenou súdu dňa 5.10.2016 sa žalobcovia domáhali proti žalovaným 1/ a 2/ uloženia
povinnosti spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcom istinu v sume 2.889,67 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa 4.10.2014 až do zaplatenia, zdržať sa prejazdu motorovými
vozidlami cez pozemok parcely registra „. K., parcela č. XXXX/X o výmere 154 m2, zapísaný na liste

vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie T., obec T., okres B., zdržať sa povoľovania vstupu a prechodu
tretím osobám bez ich prítomnosti na pozemok parcely registra „. K., parcela č. XXXX/X o výmere 154
m2, zapísaný na liste vlastníctvač. XXX pre katastrálne územie T., obec T., okres B. a uloženia povinnosti spoločne a nerozdielne uhradiť
žalobcom 1/ a 2/ z titulu využívania parcely č. XXXX/X o výmere 154 m2, zapísanej na liste vlastníctva
č. XXX pre katastrálne územie T., obec T., okres B. na prechod k parcele č. XXXX/X o výmere 830 m2

a parcele registra „E. K., parcela č. XXXX/X o výmere 50 m2, obe zapísané na liste vlastníctva č. XXX
pre katastrálne územie T., obec T. sumu 200 eur ročne od 15.10.2021 až do okamihu zabezpečenia si
prístupu na pozemok parcela č. XXXX/X o výmere 830 m2 a parcely registra „E. K., parcela č. XXXX/X
o výmere 50 m2, obe zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie T., obec T. inak ako
prechodom cez parcelu č. XXXX/X.

2. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 24.11.1994 uzatvorili so žalovanou 1/ a jej nebohým manželom
Kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k pozemku parcela č. XXXX/X,
nachádzajúceho sa v katastrálnom území T., pričom na uvedený pozemok existoval prístup po poľnej
ceste (parcela č. XXXX/X; v súčasnosti parcela č. XXXX/XX), avšak táto cesta bola len súčasťou
uvedenej parcely vedenej ako orná pôda a nebola vedená ako komunikácia v katastri nehnuteľností, a

preto aby žalovaná 1/ s manželom mali možnosť na kúpenej parcele stavať a stavbu skolaudovať bolo
nevyhnutné,abykuvedenejparcelemalideklarovanýprístup,apretosasožalobcamidohodli,žecezich
pôvodnú parcelu č. XXXX/X sa „pro forma“ zriadi právo prechodu v rozsahu vymedzenom geometrickým
plánom, dodávajúc, že žalovaná 1/ s manželom nemali nikdy v pláne prístup cez pozemok žalobcov
reálne využívať a ktoré spočiatku nevyužívali, ale v roku 1998 došlo k zaoraniu poľnej cesty a žalovaná

1/ s manželom boli nútení vyriešiť si prístup na svoj pozemok, a to najskôr cez susedný pozemok vo
vlastníctve Železníc SR (parcela č. XXXX/X). Zároveň požiadali žalobcov o umožnenie prístupu cez ich
pozemok parcela č. XXXX/X (správne má byť č. XXXX/X) a to v šírke cca 4,5 m a v dĺžke cca 50 m
od hranice pozemku žalovaných - parcela č. XXXX/X (správne má byť č. XXXX/X). Týmto spôsobom
žalovaná 1/ spolu s manželom využívali prístup na ich pozemok do roku 2000, kedy stratili možnosť

prístupu cez pozemok Železníc SR a boli nútení požiadať žalobcov o predĺženie prístupu po celej dĺžke
pozemku žalobcov parcely č. XXXX/X (správne má byť č. XXXX/X) tak, aby mali prístup priamo od cesty
až ku svojmu pozemku. Tvrdenia o tom, že právo prechodu bolo zakomponované do Kúpnej zmluvy
len „pro forma“ kvôli úradom, aby povolili vklad vlastníckeho práva a následne stavbu chaty podporili
písomným vyhlásením svedkov pána X. P. B., majúc za to, že obaja účastníci Kúpnej zmluvy zriadenie

vecného bremena predstierali, neprejavili vážnu vôľu, aby právo prechodu bolo reálne vykonávané,
a preto prejav o zriadení vecného bremena nebol ani jednou zo strán urobený vážne. Mali za to, že
právny úkon je absolútne neplatným a právo prechodu nikdy nevzniklo. V tejto súvislosti poukázali na
samotné vyjadrenia žalovanej zo dňa 26.9.2014, 12.4.2017 a 28.4.2021, ktoré deklarujú len dočasnosť
užívania pozemku žalobcov s tým, že snahou bolo riešiť prístup na pozemok žalovaných inak ako cez

pozemok žalobcov. V roku 2021 žalobcovia predali časť svojej parcely a ich doterajšia parcela č. XXXX/
X (ku ktorej bola na liste vlastníctva zapísaná poznámka práv prechodu) bola rozdelená na parcelu
č. XXXX/X, ktorá zostala vo vlastníctve žalobcov spolu s parcelou č. XXXX/X, ku ktorej je zapísaná
poznámka práv prechodu, parcely č. XXXX/X a č. XXXX/X (ku ktorej poznámka o práve prechodu z
listu vlastníctva vypadla) nadobudol nový vlastník dňom 14.10.2021 s tým, že parcela č. XXXX/X a

parcela č. XXXX/X kopíruje zakreslené právo prechodu v katastri. S ohľadom na uvedené skutočnosti,
keď žalovaní využívali a využívajú prechod cez pôvodnú parcelu č. XXXX/X (aktuálne cez parcelu
č. 1016/5) bez právneho dôvodu, žalobcovia žiadali náhradu (vydanie bezdôvodného obohatenia) za
obdobie od 5.10.2014 do 14.10.2021 (dva roky spätne od podania žaloby do okamihu, keď žalobcovia
vlastnili parcelu č. 1016/1, na ktorej žalovaní využívali prechod geometrickým plánom vyznačenej časti o

rozlohe 277 m2) v sume 30 eur/mesiac, čo predstavuje 2.889,67 eura za využívanie celej dĺžky pôvodnej
parcely č. XXXX/X na prechod a náhradu od 15.10.2021 (odkedy žalobcovia vlastnia už len parcelu
č. XXXX/X o rozlohe 154 m2) do času, pokiaľ žalovaní budú parcelu žalobcov (parcela č. XXXX/X)
využívať v sume 200 eur/ročne. V prípade, že by zriadenie vecného bremena žalobcovia nepovažovali
za absolútne neplatný právny úkon, namietli tiež, že vecné bremeno nie je zriadené in rem (v prospech

inej nehnuteľnosti) z dôvodu znenia Čl. 6 Kúpnej zmluvy zo dňa 24.11.1994, podľa ktorého predávajúci
zriadili právo prechodu iba v prospech kupujúcich (in personam), a to v prospech žalovanej 1/ a jej
manžela, ktorého smrťou jeho právo prechodu zaniklo a vecné bremená in personam neprechádzajú na
právnych nástupcov, a preto žalovaný 2/ ako dedič pozemku týmto právom už nedisponuje. Poukázali
tiež na spôsob evidencie práva prechodu, nakoľko na liste vlastníctva žalobcov nie je vedené ako vecné

právo v časti „C ťarchy“ a je zapísané iba v časti „iné údaje“, pričom na liste vlastníctva žalovaných nie je
právo prechodu zapísané vôbec, z čoho možno vyvodiť, že nemôže ísť o vecné bremeno in rem, ktoré
by sa na liste vlastníctva žalovaných zapísalo. Napokon zastávali názor, že vecné bremeno spočíva
len v práve prechodu, ale nie prejazdu motorovými vozidlami. Žalobcovia nepovažovali za obstojnétvrdenie protistrany o zahrnutí hodnoty vecného bremena do kúpnej ceny za nehnuteľnosť, nakoľko táto
skutočnosť nevyplýva ani zo znaleckého posudku č. 111/1994, ktorý vypracoval J.. W. K..

3. Podaním zo dňa 4.11.2022 v spojení s opravným podaním žalobcovia žiadali zmeniť žalobný návrh a
to nasledovne: I. Vecné bremeno zriadené kúpnou zmluvou uzavretou na jednej strane žalobcami 1/, 2/ a
žalovanou 2/ a jej nebohým manželom dňa 24.11.1994, evidovanou pod č.: M.-XXXX/XXXX; M. X/XXXX
je vecným bremenom in personam v prospech žalovanej 1/ a preto jeho zápis na liste vlastníctva č. XXX
pre katastrálne územie T., obec T., okres B. má znieť: vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez

parcelu registra „. K., parcela č. XXXX/X, katastrálne územie T., obec T., okres B. v prospech: Z. A., T.. Y.,
N.. X.X.XXXX, T.. Č.. XXXXXX/XXX, X. XX, Bratislava. II. Žalovaný 2/ je povinný uhradiť žalobcom 1/, 2/
istinu v sume 2.889,67 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa 5.10.2014 až do
zaplatenia. III. Žalovaný 2/ je povinný zdržať sa prechodu a prejazdu cez pozemok parcely registra „C“
KN, parcela č. XXXX/X o výmere 154 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie
T., obec T., okres B.. J.. Žalovaná 1/ je povinná zdržať sa povoľovania vstupu a prechodu tretím osobám

bez jej prítomnosti na pozemok parcely registra „. K., parcela č. XXXX/X o výmere XXX V., zapísaný
na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie T., obec T., okres B.. V. Žalovaný 2/ je povinný hradiť
žalobcom 1/, 2/ z titulu využívania parcely č. XXXX/X o výmere 154 m2, zapísanej na liste vlastníctva
č. XXX pre katastrálne územie T., obec T., okres B. na prechod k parcele č. XXXX/X o výmere 830 m2
a parcele registra „. K., parcela č. XXXX/X o výmere 50 m2, obe zapísané na liste vlastníctva č. XXX

pre katastrálne územie T., obec T., sumu 200 eur/ročne od 15.10.2021 až do právoplatnosti rozhodnutia
súdu podľa bodu III. alebo alternatívne do okamihu zabezpečenia si prístupu na pozemok parcela č.
XXXX/X o výmere 830 m2 a parcelu registra „E. K., parcela č. XXXX/X o výmere 50 m2, obe zapísané
na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie T., obec T. inak ako prechodom cez parcelu č. XXXX/
X. Súd prvej inštancie kvalifikoval dispozičný procesný úkon žalobcov zo dňa 4.11.2022 vo vzťahu k

navrhovaným výrokom II., III. a V. ako čiastočné späťvzatie žaloby proti žalovanej 1/ a vo vzťahu k
navrhovanému výroku IV. ako čiastočné späťvzatie žaloby proti žalovanému 2/, a preto s prihliadnutím
na súhlas protistrany s čiastočným späťvzatím žaloby konanie proti žalovaným postupom podľa § 145
ods. 2 C. s. p. čiastočne zastavil (výrok I. a II. napadnutého rozsudku). Súd prvej inštancie uznesením
zo dňa 8.12.2022 pripustil zmenu žaloby jej rozšírením tak, že petit žaloby znie takto: I. Vecné bremeno

zriadené kúpnou zmluvou uzavretou na jednej strane žalobcami 1/, 2/ a žalovanou 2/ a jej nebohým
manželom dňa 24.11.1994, evidovanou pod č.: M.-XXXX/XXXX; M. X/XXXX je vecným bremenom in
personam v prospech žalovanej 1/ a preto jeho zápis na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie
T., obec T., okres B. má znieť: vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez parcelu registra „. K.,
parcela č. XXXX/X katastrálne územie T., obec T., okres B. v prospech: Z. A., T.. Y., N.. X.X.XXXX, T..

Č.. XXXXXX/XXX, X. XX, A.. II. Žalovaný 2/ je povinný zdržať sa prechodu a prejazdu cez pozemok
parcely registra „E. K., parcela č. XXXX/X o výmere 154 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX pre
katastrálne územie T., obec T., okres B..

4. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.) súd prvej inštancie

mal za preukázané z Čl. 6 Kúpnej zmluvy zo dňa 24.11.1994, že predávajúci (žalobcovia) zriaďujú v
prospech kupujúcich (žalovanej 1/ a jej manžela J.. X. A.) vecné bremeno v zmysle § 151 n-r zákona
č. 47/1992 Zb., ktoré spočíva v práve prechodu cez parcelu č. XXXX/X v prospech kupujúcich parcely
č. XXXX/X tak, ako je to vyznačené na geometrickom pláne zo dňa 13.7.1994. Geometrický plán zo
dňa 13.7.1994 znázorňuje polohu, spôsob a rozsah realizácie „práva prechodu cez parcelu č. XXXX/

X v prospech vlastníkov parcely č. XXXX/X“ tak, že právo prechodu sa bude vykonávať od prístupovej
komunikácie naprieč celou dĺžkou (94,20 m) pozemku žalobcov (parcely č. XXXX/X) v šírke 3,10 m za
účelom zabezpečenia vstupu na pozemok parcela č. XXXX/X.

5.Poznamenal,žeaždonavrhovanejzmenyžalobybolaspornáskutočnosťexistencieprávnehodôvodu

na užívanie/využívanie pozemku žalobcov z dôvodu namietanej platnosti zmluvne zriadeného vecného
bremena, ktorému zodpovedá právo prechodu v prospech kupujúcich (žalovanej 1/ a jej manžela) k
pozemku (parcela č. XXXX/X) cez pozemok (pôvodne parcela č. XXXX/X, aktuálne parcela č. XXXX/
X) predávajúcich (žalobcov), nakoľko žalobcovia namietali nedostatok vážnosti vôle pri uzatvorení
zmluvnéhodojednaniaozriadenívecnéhobremena,ktoréjeobsahomKúpnejzmluvyzodňa24.11.1994

argumentujúctým,žeuvedenúzmluvnúklauzuluzakomponovalikontrahentidoKúpnejzmluvyvýhradne
pre úradné účely „pro forma“, aby kataster nehnuteľností povolil kupujúcim vklad vlastníckeho práva k
predmetnému pozemku, mohli na kúpenej parcele stavať a stavbu skolaudovať, nakoľko jediný prístup k
pozemku predstavovala poľná cesta ako nespevnená komunikácia, ktorá nebola evidovaná ako oficiálnakomunikácia, preto reálnou vôľou kupujúcich bolo využívať na svoj prístup do záhrady poľnú cestu a
nemienili prechádzať cez pozemok - záhradu predávajúcich (žalobcov), pričom do roku 1998 zmluvne
dojednané právo prechodu nerealizovali vôbec, od roku 1998 do roku 2000 prechádzali cez pozemok

žalobcov v jeho čiastočnej dĺžke a až od roku 2000 využívali právo prechodu v celom rozsahu - po
celej dĺžke pozemku žalobcov. Žalobcovia však v priebehu súdneho konania upustili od peňažného
nároku titulom bezdôvodného obohatenia, ktorý si pôvodne uplatnili proti žalovanej 1/, čím uznali, že
žalovaná 1/ ako kupujúca bola oprávnená zo zmluvne zriadeného vecného bremena a prislúchalo jej
právo prechodu cez pozemok žalobcov a tým v rozpore so svojimi prostriedkami procesného útoku,

založenými pôvodne na spochybňovaní platnosti zmluvného dojednania o zriadení vecného bremena,
verifikovali skutočnosť, že vecné bremeno zriadili zmluvné strany platne a k bezdôvodnému obohateniu
žalovanej 1/ na úkor žalobcov nedochádzalo, pričom medzi procesnými stranami bez ohľadu na tvrdenia
omožnomzapočítaní/nezapočítaníodplatyvecnéhobremenadokúpnejcenyzostalanapokonnesporná
skutočnosť, že vecné bremeno si zmluvné strany zriadili bezodplatne a v tejto súvislosti žalobcovia
účinne nepopreli stanovisko žalovaných, že dojednanie o odplate nie je zákonnou podmienkou platného

zriadenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a bezodplatnosť vecného bremena možno vyvodiť
zo znenia Čl. 6 Kúpnej zmluvy, ktorá o odplate v prospech žalobcov nepojednáva. Platnosť zmluvnej
klauzuly o zriadení vecného bremena a tým legálne i legitímne využívanie pozemku žalobcov zo
strany žalovanej 1/ titulom práva prechodu potvrdili žalobcovia v poslednom štádiu súdneho konania,
keď žiadali explicitne určiť, že právo prechodu cez dotknutú parcelu žalobcov je zriadené v prospech

žalovanej 1/ a jediný nárok proti žalovanej 1/, ktorý zostal predmetom súdneho prieskumu, spočíval v jej
povinnosti zdržať sa povoľovania vstupu a prechodu na a cez pozemok žalobcov (parcelu
č. XXXX/X) tretím osobám v neprítomnosti žalovanej 1/. V tejto súvislosti uviedol, že žalobcovia
nepreukázali, ale ani netvrdili, že by cez ich záhradu - pozemok prechádzali osoby, ktoré nesmerovali do
záhrady žalovaných za účelom ich návštevy a teda uvedená požiadavka by mala svoje opodstatnenie,

ak by žalovaná umožnila vstup na pozemok žalobcov tretím osobám s tým, aby sa voľne a bezcieľne
pohybovali po ich pozemku a nie za účelom prechodu do záhrady žalovaných, čím by neoprávnene a
neprimerane zasahovali a obmedzovali vlastnícke právo žalobcov, avšak daná situácia v posudzovanom
spore ani z hľadiska tvrdenia žalobcov nenastala. O opaku nesvedčí ani žalobcom 1/ deklarované
tvrdenie, že žalovaný 2/ (V. A. - syn kupujúceho X. A.) v poslednej dobe požičiava kľúč od obydlia

rozličným živlom (aj kriminálnym), ktorí zasahujú do súkromia žalobcov, nakoľko uvedené tvrdenie
sa netýka správania žalovanej 1/ (matky žalovaného 2/), neindikuje výtržnícke alebo iné nevhodné
do súkromia žalobcov neprimerane zasahujúce konanie. Vzhľadom na absenciu skutkového základu,
ktorý by bol spôsobilý spochybniť spôsob realizácie práva prechodu žalovanou 1/ z hľadiska možnej
kolízie práva prechodu s vlastníckym právom k nehnuteľnosti, na ktorej viazne vecné bremeno neuložil

žalovanej 1/ povinnosť povoľovať vstup a prechod cez dotknutý pozemok v jej prítomnosti.

6. Dôvodil, že by neobstála ani právna argumentácia žalobcov o absolútnej neplatnosti zmluvného
ustanovenia o zriadení vecného bremena pre namietaný nedostatok vážnosti vôle zmluvných strán,
nakoľko žalobcovia relevantne (úradnými dokumentmi) nepreukázali, že oficiálne (de iure) nesporne

neexistujúca prístupová komunikácia k žalobcami predávanému pozemku predstavovala prekážku
pre povolenie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, povolenie a skolaudovanie stavby - chaty,
nakoľko nepredložili žiadne administratívne dokumenty, z ktorých by bola táto skutočnosť zrejmá, pričom
subjektívne vyhlásenia svedkov B. P. X. sú v tomto ohľade právne irelevantné. Úmysel manželov
A. riešiť vstup do svojej záhrady inak ako cez pozemok žalobcov (odkúpením časti poľnej cesty)

nespochybňuje vážnosť vôle zmluvných strán zriadiť dojednané právo prechodu, ale práve naopak
zakomponovanie práva prechodu do zmluvného ustanovenia je iba triezvym prejavom zmluvných
strán, ktoré si uvedomovali, že trvalý prístup na pozemok, ktorý je predmetom predaja, neexistuje a
využívanie poľnej cesty trvalé zabezpečenie vstupu do záhrady A. nepredstavuje, preto žalobcovia
povolili žalovanej 1/ a jej manželovi realizovať prechod cez ich záhradu bez časového obmedzenia tak,

ako to vyplýva z Čl. 6 Kúpnej zmluvy. Námietku, ktorou sa žalobcovia snažili pripísať na zodpovednosť
žalovanej 1/ a jej manžela, že o povolenie realizovať právo prechodu si žiadali od žalobcov ústny súhlas,
považoval za irelevatnú, nakoľko slušné konanie A. spočívajúce v požiadavke umožniť prechod cez
záhradu žalobcov nemôže oslabiť ich v zmluve vopred zakotvené právo prechodu, ale je iba prejavom
legitimity ich požiadavky v zmysle zmluvne dojednaného práva prechodu. Vážnosť vôle zmluvných

strán zriadiť vecné bremeno nemôže spochybniť skutočnosť, že žalovaní nezačali vykonávať právo
prechodu bez upovedomenia žalobcov a navyše ani samotný výkon práva prechodu nemá vplyv na
vážnu vôľu kontrahentov, ktorou mienili vecne bremeno skutočne zriadiť. V tejto súvislosti žalovanísprávne poznamenali, že realizovanie/nerealizovanie práva prechodu neeliminuje skutočnosť, že vecné
bremeno spočívajúce v práve prechodu bolo na základe vážnej vôle zmluvných strán platne zriadené.

7. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2.889 eur s príslušenstvom a vo forme do
budúcna splatných úhrad vo výške 200 eur/ročne za využívanie pozemku žalobcov si títo naďalej
uplatňovali voči žalovanému 2/ (spoluvlastníkovi pozemku parcela
č.XXXX/XP.Č..XXXX/X)zdôvoducharakteruprávnychúčinkovzriadenéhovecnéhobremena,nakoľko
podľa Čl. 6 Kúpnej zmluvy zo dňa 24.11.1994 žalobcovia zriadili právo prechodu iba v prospech

kupujúcich, t. j. len v prospech žalovanej 1/ a jej v súčasnosti už zomrelého manžela, ktorého smrťou
vecné bremená viažuce sa na konkrétne osoby na právnych nástupcov neprechádzajú, jeho právo
prechodu zaniklo a preto žalovaný 2/ ako dedič pozemku týmto právom z vecného bremena už
nedisponuje. Žalovaní v rámci svojich prostriedkov procesnej obrany neupriamili pozornosť na obsah
Kúpnej zmluvy zo dňa 24.11.1994, ale pôsobnosť zriadeného vecného bremena spočívajúceho v práve
prechodu vo vzťahu ku každodobým vlastníkom pozemkov parcela č. XXXX/X P. Č.. XXXX/X (pôvodne

iba parcela č. XXXX/X) odvodzovali jednak od pôvodného zápisu vecného bremena v listinnej verzii
listov vlastníctva č. XXX (týkajúci sa pozemku žalobcov) a č. XXX (týkajúci sa pozemku žalovaných),
geometrického plánu č. 11-6/94, zo dňa 11.7.1994 ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy zo dňa 24.11.1994,
ako aj zníženia hodnoty pozemku žalovaných a ich obmedzenia v dispozícii s pozemkom v prípade
snahy nehnuteľnosť scudziť, pokiaľ by vecné bremeno pôsobilo in personam a napokon tiež poukázali

na ostatné skutkové okolnosti veci.

8. Ozrejmil, že bezdôvodné obohatenie sa môže premietnuť vo veciach, vo výkonoch, ale aj v tom,
že majetok zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hoci k takému zmenšeniu by došlo, ak by
plnil svoju povinnosť. V posudzovanom spore žalobcovia založili bezdôvodné obohatenie žalovaného

2/ na jeho výkonoch, a to na realizovaní prechodu cez pozemok žalobcov bez právneho dôvodu
(titulu) a bez poskytovania náhrady, následkom čoho sa majetková sféra žalovaného 2/ nezmenšila,
hoci ak by plnil svoju peňažnú povinnosť v podobe úhrad za užívanie cudzieho pozemku, jeho
majetková sféra by sa nepochybne zredukovala. Bol názoru, že právne relevantným podkladom
pre určenie účinkov zriadeného vecného bremena nie je geometrický plán, keďže tento dokument

zobrazuje iba dráhu, umiestnenie a rozsah realizácie práva prechodu a teda predstavuje výhradne
geometrické znázornenie zmluvne zriadeného práva prechodu, preto nemôže z hľadiska právnej sily
obstáť na geometrickom pláne uvedená poznámka, že právo prechodu znie v prospech vlastníkov,
t. j. každodobých nadobúdateľov pozemku po žalovanej 1/ a jej manželovi. Navyše aj dikcia Čl. 6
Kúpnej zmluvy odkazuje na geometrický plán iba v súvislosti s vyznačením práva prechodu, preto

špecifikáciu subjektov, ktorých sa zriadené vecné bremeno v zmysle zmluvného ustanovenia týka,
nemožnonahradiťgeometrickýmplánom.ZČl.6Kúpnejzmluvyvyplýva,ževecnébremenospočívajúce
v práve prechodu sa zriaďuje v prospech kupujúcich, ktorými boli žalovaná 1/ spolu s manželom
(otcom žalovaného 2/) a účastníci Kúpnej zmluvy sa nedojednali tak, že vecné bremeno sa zriaďuje v
prospech vlastníka kupovaného pozemku, preto vzhľadom na jednoznačné znenie Čl. 6 Kúpnej zmluvy

sa javí ako správna argumentácia žalobcov svedčiaca o vecnom bremene s účinkami viažucimi sa na
konkrétne vymedzené osoby (in personam). Uvedený záver podporuje aj historická genéza vzťahov
medzi žalobcami (manželmi Š.i) a žalovanou 1/ spolu s jej manželom (A.), nakoľko žalobca 1/ bol
priateľom s J.. X. A. a ich priateľstvo sa utužilo počas vysokej školy a trvalo nepretržite až do úmrtia X. v
auguste 2006, pričom žalobcovia pracovali so žalovanou 1/ pred 50 rokmi na jednom pracovisku v banke

a tak manželia A. patrili k najlepším a najstálejším priateľom žalobcov. So zreteľom na túto nespornú
skutočnosť nevzhliadol logický a racionálny dôvod, pre ktorý by žalobcovia mienili trvalo obmedziť svoje
vlastnícke právo k pozemku - záhrade v katastrálnom území T. v prospech všetkých (každodobých)
vlastníkov, ktorí by boli oprávnení prechádzať cez ich nehnuteľnosť, nakoľko iba celoživotné, trvalé a
najsilnejšie priateľstvo žalobcov s Z. A. P. X. A. mohlo primäť žalobcov k tolerovaniu narušenia ich

súkromia do tej miery, že im nebude prekážať prechod cez záhradu, pričom nepravdepodobným a
súčasne nezmyselným je predpoklad, že by žalobcovia súhlasili s tým, že právo prechodu bude okrem
ichceloživotnýchanajstálejšíchpriateľovpatriťajďalšímnadobúdateľom,sktorýmižalobcovianemuseli
mať žiadny medziľudský vzťah.

9.Vkontexteuvedenéhoskonštatoval,žejedinýmprípustnýmazrejmýmzámeromžalobcovjezriadenie
práva prechodu výlučne v prospech žalovanej 1/ a jej manžela, a taký záver nie je spôsobilý spochybniť
zápis vecného bremena podľa pôvodných listov vlastníctva, ktoré nie sú právnymi úkonmi - titulmi
abstrahujúcimi prejav vôle zmluvných strán, smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv apovinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. List vlastníctva, resp. zápis vecných práv
spojených s vlastníctvom veci predstavuje nadobúdací titul (modus), ale nie je titulom, ktorý nielen po
formálnej ale najmä obsahovej stránke určuje skutočnú vôľu zúčastnených subjektov zmluvného vzťahu,

preto odhliadnuc od toho, že zápis na pôvodnom liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie T. (č.
l. 228 až 229 súdneho spisu), na ktorom sú evidované údaje k pozemku žalovanej 1/ s jej manželom, v
podobe poznámky „právo prechodu cez parcelu č. XXXX/X (list vlastníctva č. XXX)“ nevylučuje fakt, že
právo prechodu sa viaže iba na Z. P. X. A. a zároveň neverifikuje skutočnosť, že právo prechodu sa viaže
na nehnuteľnosť a prechádza na každého jej ďalšieho vlastníka. Rozhodujúcim pre posúdenie povahy

vecného bremena je obsah a jemu zodpovedajúca skutočná vôľa kontrahentov zmluvného dojednania
o zriadení práva prechodu. Interpretujúc Čl. 6 Kúpnej zmluvy zo dňa 24.11.1994 s ohľadom na skutkové
okolnosti veci, na ktoré upriamili pozornosť aj žalovaní, keď evidentným motívom a pohnútkou žalobcov
zriadiťvecnébremenovprospechprávaprechodužalovanej1/spolusjejmanželomboloichceloživotné
priateľstvo,nebolomožnéprisvedčiťnázoružalovaných,žesprevodomvlastníctvakpozemkuparcelač.
XXXX/Xsaprevedienanadobúdateľaajprávoprechoducezpozemokžalobcov(cezparceluč.XXXX/X,

aktuálne parcelu č. XXXX/X) a to aj napriek správnemu tvrdeniu žalovaných, že hodnota ich pozemku sa
zapredpokladuúčinkovvecnéhobremenainpersonamznižujeadisponovanie,nakladaniespozemkom
sa sťažuje. V prospech žalovanými zastávanej teórie, že v danom prípade zriadené vecné bremeno
pôsobí in rem a s prevodom/prechodom jej vlastníctva sa toto právo viaže na každého aktuálneho
vlastníka, svedčí dňa 7.6.2021 medzi žalobcami, ako predávajúcimi a V.. V. O., W.., ako kupujúcim

uzatvorená Kúpna zmluva v znení dodatku č. 1 zo dňa 4.10.2021, podľa ktorej žalobcovia na základe
dohody zmluvných strán vyhlásili, že za účelom zabezpečenia prechodu na parcele č. XXXX/X (list
vlastníctva č. XXX) súhlasia so zriadením práva prechodu na parcelu č. XXXX/X (list vlastníctva č.
XXX) na ich parcele č. XXXX/X vyčlenenej na základe geometrického plánu zo dňa 15.4.2021. Zo
zmluvného ustanovenia Čl. 4 bod 7 Kúpnej zmluvy je zrejmý prejav vôle žalobcov smerujúci k tomu,

aby nielen žalovaná 1/, ale hociktorý vlastník parcely č. XXXX/X disponoval právom prechodu cez
pozemok žalobcov (parcelu č. XXXX/X, predtým parcela č. XXXX/X), nakoľko počas súdneho konania
protichodne so svojimi prostriedkami procesného útoku jednak pristúpili na zriadenie vecného bremena
k zabezpečeniu vstupu na pozemok žalovaných, čím zjavne oslabili pravdivosť svojho tvrdenia o nevôli
v roku 1994 zriadiť právo prechodu v prospech manželov A., ale najmä nešpecifikovali osobu žalovanej

1/, ktorej jedinej by prislúchalo výlučné právo prechodu. S prihliadnutím na Čl. 4 bod. 7 Kúpnej zmluvy zo
dňa 7.6.2021 v znení dodatku č. 1 sa preto javí procesný útok žalobcov, ktorým spochybnili pôsobenie
dňom 24.11.1994 zriadeného vecného bremena s účinkami viažucimi sa na nehnuteľnosť (in rem),
ako účelový s cieľom finančného zisku aspoň od žalovaného 2/ pod zámienkou jeho bezdôvodného
obohatenia na úkor žalobcov.

10. Mal za to, že zriadenie vecného bremena in personam nevylučuje odvodenosť právneho dôvodu na
užívanie zaťaženej nehnuteľnosti aj inými osobami ako osobou oprávnenou z vecného bremena, pričom
ide najmä o najbližších rodinných príslušníkov oprávneného, jeho návštevy, prípadne aj nájomcov. V
posudzovanom spore žalovaný 2/ je synom osoby oprávnenej z vecného bremena (žalovanej 1/), a preto

jenáležitéakodvodzujesvojeprávoprechoducezpozemokžalobcovodprávaprechodusvojej84ročnej
matky, aby mohol svoju záhradu, ktorú spolu so žalovanou 1/ vlastní, riadne užívať a zabezpečovať
tak obhospodarovanie záhrady, keďže vzhľadom na vysoký vek žalovanej 1/ je to práve on, kto ako
spoluvlastník nehnuteľnosti bude záhradný pozemok reálne kultivovať a môže zamedziť jeho spustnutiu.
Vzhľadom na vzťah matky a syna by bolo absurdne uloženie finančnej úhrady žalovanému 2/ za prechod

cez pozemok. Uzavrel, že v danom prípade tak nie je naplnená skutková podstata bezdôvodného
obohatenia, nakoľko ak by aj žalovaný 2/ počas celého žalovaného obdobia prechádzal cez pozemok
žalobcov za účelom vstupu do svojej záhrady, činil by tak oprávnene, odvodzujúc svoje právo od
osoby zmluvne oprávnenej na prechod a preto nemožno uzavrieť, že žalovaný 2/ sa bezodplatným
prechodom cez vecným bremenom zaťaženú nehnuteľnosť na úkor žalobcov bezdôvodne obohacoval.

Neopodstatnenosť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia zároveň zakladá bezpredmetnosť
súvisiaceho nároku na splnenie povinnosti žalovaného 2/ zdržať sa prechodu a prejazdu cez pozemok
žalobcov (parcelu č. XXXX/X), keďže jeho právo vstupu na svoju záhradu cez dotknutý pozemok je
odvodené od zmluvného právo prechodu žalovanej 1/. Mal za to, že žalobcovia nepreukázali a ani
netvrdili základný skutkový predpoklad pre priznanie nároku z bezdôvodného obohatenia a to, že

žalovaní počas celého žalovaného obdobia, t. j. až do súčasnosti, keďže sa domáhajú aj v budúcnosti
splatného peňažného plnenia, reálne užívali a užívajú pozemok žalobcov na prístup k parcele č. XXXX/
X a parcele č. XXXX/X, nakoľko žalovaná z dôvodu tohto prebiehajúceho súdneho konania už niekoľko
rokov svoje právo prechodu nevyužíva a žalovaný 2/ bol v období od 12.4.2019 do 9.11.2022 vo výkonetrestu odňatia slobody, preto objektívne nemohol prechod cez pozemok žalobcov realizovať počas
celého žalovaného obdobia a tým absentuje aktívne konanie žalovaných, ktoré by zakladalo akékoľvek
obohacovanie (bez ohľadu na existenciu/neexistenciu právneho dôvodu) v podobe poklesu majetkovej

sféry.

11. Bez akejkoľvek súvislosti so žalobným petitom žalobcovia podotkli, že žalovaní sa nikdy nepodieľali
na žiadnych nákladoch spojených s vecným bremenom tak, ako to upravuje § 151o (správne má byť §
151n ods. 3) Občianskeho zákonníka, hoci žiadne konkrétne náklady, ktoré mali v súvislosti s výkonom

práva prechodu vzniknúť, žalobcovia nešpecifikovali a ani si ich v konaní voči žalovaným neuplatnili.
Žalobcovia neuviedli, aké opatrenia na zachovanie a opravu/úpravu geometrickým plánom vyznačenej
trasyprávaprechodumuselinamiestožalovanýchvynakladať,neurčilivýškutýchtoprípadnýchnákladov
a vzhľadom na spoluužívanie zaťaženej parcely (pôvodne č. XXXX/X) oboma procesnými stranami
nešpecifikovali mieru podielu na nákladoch tej ktorej strany; a preto námietku žalobcov týkajúcu sa
nákladov súvisiacich s vecným bremenom považoval za nedôvodnú a bezpredmetnú. Pokiaľ ide o

námietku žalobcov, že podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 24.11.1994 si účastníci dohodli iba právo prechodu a
nieprávoprejazdumotorovýmivozidlami,stotožnilsasvecnouargumentácioužalovaných,ževzhľadom
na geometrickým plánom vyznačenú trojmetrovú šírku trasy prechodu, čo zodpovedá štandardným
rozmerom motorového vozidla a so zreteľom na zabezpečenie riadneho a plnohodnotného využívania
záhrady žalovaných, ku ktorej vstup od prístupovej cesty cez záhradu žalobcov predstavuje viac ako

94 metrov je nemysliteľné, aby zmluvne dojednané právo prechodu neinkorporovalo súčasne aj právo
prejazdu. Žalobcovia zároveň hodnoverne nepreukázali skutočnosť, že by oprávnené osoby z vecného
bremena svoje právo nadužívali tým, že by namiesto zmluvne dohodnutej šírky dráhy prechodu v
rozsahu 3,10 m mali využívať záhradu žalobcov až v šírke cca 4,5 m, pričom svedok pán B. vo svojom
písomnom vyhlásení zo dňa 27.9.2016 uviedol, že manžel žalovanej 1/ v roku 1998 požiadal žalobcu 1/

o prepustenie časti záhrady o rozmeroch cca 50 m x 3 m.

12. V súvislosti s určovacím procesným nárokom, že Kúpnou zmluvou zo dňa 24.11.1994 zriadené
vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez parcelu registra „. K. Č.. XXXX/X v katastrálnom
území T., je zriadené v prospech žalovanej 1/; skonštatoval absolútny nedostatok naliehavého právneho

záujmu žalobcov na požadovanom určení, nakoľko nie je správne tvrdenie žalobcov, že bez rozhodnutia
súdu prvej inštancie o určení charakteru vecného bremena je ich právne postavenie neisté, pretože
otázka právnych účinkov vecného bremena spočívajúceho v práve na prístup k pozemku žalovaných
(parcela č. XXXX/X a parcela č. XXXX/X) sa rieši v tomto súdnom konaní ako prejudiciálna (predbežná)
otázka a od jej zodpovedania závisí spôsob rozhodnutia o uplatnených nárokoch na peňažné plnenie,

v dôsledku čoho je správny názor žalovaných, že žaloba na plnenie konzumuje, resp. zahŕňa v sebe
aj určovací nárok. Bezpredmetným je rozhodnutie Okresného úradu Senec, katastrálny odbor č. U.-
XX/XXXX/HV, zo dňa 13.9.2022, ktorým okresný úrad považoval vecné bremeno za spojené výlučne
s vlastníctvom nehnuteľnosti (in rem) a od ktorého administratívneho rozhodnutia žalobcovia mylne
odvodzujú potrebu vydania určovacieho súdneho rozhodnutia, nakoľko uvedené rozhodnutie správneho

orgánu právoplatné nie je, a ak by aj bolo, žalobcovia majú k dispozícii mimoriadne opravné prostriedky v
rámcisprávnehokonaniaataktiežsprávnužalobu.Zároveňniejepravdou,žeaždovydaniarozhodnutia
OkresnéhoúraduSenecč.U.-XX/XXXX/HV,zodňa13.9.2022vecnébremenopôvodnenebolovkatastri
nehnuteľností evidované, keďže podľa listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie T., ktorý tvorí
prílohu žaloby, v časti C „Iné údaje“ je uvedená poznámka „Právo prechodu na parcele č. XXXX/X (R.

XXX)-M. X/XX“. a je bez významu evidenčná záležitosť, že uvedená poznámka je namiesto položky
„Ťarchy“ zapísaná pri položke „Iné údaje“. Uviedol, že sa zaoberal charakterom vecného bremena
bez ohľadu na vydané rozhodnutie Okresného úradu Senec (dávno pred vydaním administratívneho
rozhodnutia, ktorým súd nie je z hľadiska posúdenia právnych účinkov vecného bremena viazaný), preto
rozhodnutie Okresného úradu č. U.-XX/XXXX/HV, zo dňa 13.9.2022 nie je individuálny právnym aktom

spôsobilým založiť žalobcami tvrdenú zmenu situácie a teda nezakladá ani naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, a preto určovaciemu nároku nevyhovel.

13. Na uvedenom základe, za použitia § 151n, § 151o ods. 1, ods. 2, § 151p ods. 4,
§ 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcami

uplatneným nárokom nemožno priznať procesný úspech a žalobu ako vecne nedôvodnú vo zvyšnej
časti zamietol (výrok III.), nakoľko žalobcovia účinne nespochybnili právnu skutočnosť, že vecnému
bremenu zodpovedajúce právo prechodu bolo na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 24.11.1994 zriadené
platne (s vážnou vôľou zmluvných strán) a najmä sami zmenou žaloby zo dňa 4.11.2022, ktorou sazrazu domáhali určenia charakteru vecného bremena priznali svoje uzrozumenie s tým, že vecnému
bremenu zodpovedajúce právo prechodu je zriadené platne a tým nepreukázali absenciu právneho
titulu pre realizáciu práva prechodu žalovanej 1/ cez pozemok žalobcov, a keď síce do určitej miery

spochybnili charakter zmluvne zriadeného vecného bremena, avšak vzhľadom na príbuzenský vzťah
žalovaných nemôže záver o pôsobení vecného bremena s účinkami in personam oslabiť odvodené
právo žalovaného 2/ od osoby zmluvne oprávnenej na právo prechodu cez vecným bremenom
zaťažený pozemok, zároveň nepreukázali ani opodstatnenosť deklaratórneho výkladu práva prechodu,
ktoré evidentne zahŕňa aj právo prejazdu motorovými vozidlami a napokon berúc zreteľ na absenciu

akéhokoľvek skutkového základu čo i len nasvedčujúceho vecnej odôvodnenosti nároku na zaviazanie
žalovanej 1/ povoľovať vstup a prechod tretím osobám cez pozemok žalobcov v jej prítomnosti, tak
žalobcami uplatneným nárokom nemožno priznať procesný úspech. O trovách konania rozhodol súd
prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že na základe
zásady pomeru procesného úspechu strán a zásady procesnej zodpovednosti za čiastočné zastavenie
konania, konštatujúc, že vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby proti žalovaným 1/ a 2/ bez uvedenia

dôvodu, resp. z dôvodu uznania práva prechodu žalovanej 2/, čiastočné zastavenie konania zavinili
žalobcovia, preto protistrane patrí náhrada trov konania a zároveň žalovaní na základe zamietajúcej
časti rozhodnutia zaznamenali procesný úspech v spore, preto im priznal proti neúspešným žalobcom
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

14. Proti zamietajúcemu výroku rozsudku a súvisiacemu výroku o trovách konania podali žalobcovia 1/
a 2/ odvolanie a žiadali rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov odvolania

(§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutievoveci,súdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcich
skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a nesprávne právne posúdenie veci.

Mali za to, že vecné bremeno nebolo od počiatku uplatňované tak, ako sa uvádza v Kúpnej zmluva,
nakoľko právo prechodu bolo dohodnuté iba ako kamarátska výpomoc žalovanej 1/ a jej nebohému
manželovi. Časť pozemku nebola určená na prejazd motorovými vozidlami, pretože išlo o ovocnú
záhradu s množstvom ovocných stromov, kríkov, viničom, a preto by prejazd ani nebol možný. Prechod
cez pozemok nebol nikdy využívaný v rozsahu ako bol zakreslený v geometrickom pláne, ktorý bol v

ňom uvedený len v šírke 3 m, a takáto šírka by len skromne zabezpečovala prechod pešo, najmä s
ohľadom na charakter pozemku ako záhrady, a teda bolo vylúčené, aby cez záhradu plnú stromov a
kríkov mohli prechádzať motorové vozidlá. Považovali úvahy žalovaných, že šírka prechodu je až 3 m,
čo zodpovedá štandardným rozmerom motorového vozidla a na výlučný prechod pešou chôdzou by
bola takáto šírka zbytočne veľká a neúčelná, za špekuláciu. Zdôraznili, že v liste vlastníctva č. XXX sa

jasne uvádza, že pozemok parcela č. XXXX/X je pozemkom v „prevažne v zastavanom území obce
alebo v záhradkárskej osade, na ktorom sa pestuje zelenina, ovocie, okrasná nízka a vysoká zeleň a
iné poľnohospodárske plodiny“ a to sa nezmenilo ani pri predaji časti záhrady v roku 2021. V poznámke
na liste vlastníctva žalobcov sa uvádzalo len právo prechodu (cez záhradu žalobcov), ak by žalobcovia
na základe žiadosti manželov A. neodstránili z predmetnej časti ovocné stromy a kríky (čím prichádzajú

každoročne o značné výnosy), nikdy by prejazd cez uvedený pozemok ani nebol možný a aj napriek
tomu, že sa v Kúpnej zmluve z roku 1994 uvádza vecné bremeno - právo prechodu, nikde sa neuvádza
povinnosť žalobcov vyrúbať z danej časti pozemku ovocné stromy a kríky a zriadiť tam cestu. Vzhľadom
na posúdenie práva aj ako právo prejazdu len na základe šírky zriadeného prechodu bez posúdenia
ostatných okolností, neobstojí. Nesúhlasili s tvrdením, že odplata za právo prechodu bola uvedená v

rámci Kúpnej zmluvy, nakoľko zo znaleckého posudku, ktorým sa ohodnocovala nehnuteľnosť určená
na predaj žalovanej 1/ a jej nebohému manželovi vyplýva, že právo prechodu a teda obmedzenie práva
žalobcov vo vlastníctve danej časti pozemku, nebolo nijako ohodnocované a zahŕňané do kúpnej ceny.
Žalovaná 1/ spolu s nebohým manželom neustále deklarovali žalobcom dočasnosť zriadeného práva
prechodu a neustále sľubovali, že si prístup na pozemok zabezpečia tak, aby neobmedzovali vlastnícke

práva žalobcov. Napriek deklarovanej dočasnosti prechodu, žalobcovia v súvislosti so zachovaním
prechodu cez ich pozemok prichádzajú na výnosoch podľa údajov získaných z webu až o 1.374 eur.
Suma ich straty niekoľko násobne prevyšuje sumu, ktorú za užívanie ich pozemku v rámci konania
požadujú. Opätovne uviedli, že žalovaní sa nikdy nepodieľali na ostatných nákladoch, ktoré žalobcomvznikali, v súvislosti s prechodom žalovaných (používaním časti záhrady). Dokonca odmietali zaplatiť
čokoľvek aj daň z pozemku, ktorá vzhľadom k vzniknutým nákladom je síce nepatrná, ale ochota
podieľať sa na tejto úhrade zo strany žalovaných napriek tomu nebola. Nesúhlasili s tvrdením, že

uvedením zmienky o vecnom bremene v Kúpnej zmluve, ktorou predávali časť svojho pozemku V.. O.
sami pripustili, že vedia a akceptujú existenciu práva prechodu ako vecného práva in rem, nakoľko v
čase prevodu vlastníckeho práva k časti parcely, existoval na liste vlastníctva žalobcov zápis v časti
poznámky o práve prechodu. S poukazom na § 70 Katastrálneho zákona uviedli, že všetky údaje
vedené v katastri sú záväzné a hodnoverné, až kým sa nepreukáže opak. S ohľadom na zápis danej

poznámky na liste vlastníctva žalobcov nemohli neinformovať kupujúcich o tomto zápise a uviesť ho
aj do zmluvy. Okrem toho, Okresný úrad - katastrálny odbor v tom čase uvedené vecné bremeno
neakceptoval a na pozemok parcela č. XXXX/X nebola zapísaná ani poznámka o práve prechodu.
Žalobcovia väčšinu času zabezpečovali starostlivosť o pozemok, ktorý v plnej miere využívali žalovaní.
Pokiaľ sa týka kosenia, ročne žalobcovia kosia trávnik 10-12 krát. Priľahlé ostatné trávnaté porasty 6 až
8 krát. V prípade, ak by tieto úkony nerobili, tak by žalovaní platili dodávateľovi prác za jedno kosenie

až 90 eur a ročne 540 až 720 eur. Za kosenie parcely č. XXXX/X by platili 28 eur (123 m2 x 0,225
eur), teda ročne 168 až 224 eur + dopravné. Žalovaný 2/ bol v období od 12.4.2019 do 9.11.2022 vo
výkone trestu. Odvtedy prechádzali po pozemku žalobcov aj bez prítomnosti V.. A. P. Q.. W. skupiny
neznámych ľudí najmä v čase dozrievania ovocia. Pozemok používali aj ako vrakovisko. Dokonca v
zimných obdobiach tam pobývali bezdomovci. S najväčšou pravdepodobnosťou bral žalovaný 2/ od

Q.. W. za prenájom odplatu a v tomto období došlo k niekoľkým krádežiam a poškodeniu majetku
žalobcov, ktoré viackrát hlásili na polícii. Poznamenali, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku
uviedol nezrovnalosť v písomnom prehlásení svedka W. B. a údajmi žalobcov o prepustení časti záhrady
(prechod v šírke 3 m kontra 4,5 m). Obidva údaje sú správne, nakoľko J.. X.M. A. najskôr žiadal prepustiť
časť záhrady cca 50 m x 3 m a až pri realizácii zistil, že šírka 3 m nie je dostatočná, aby sa s nákladnými

autami dostal z komunikácie do záhrady žalobcov. Svedkovia mohli byť vypočutý nielen k tomu, za
akých okolností bolo zriadené vecné bremeno, ale aj k rozsahu úprav, ktoré sa na pozemku robili.
Svedkovia napriek návrhu na ich vypočutie, neboli predvolaní. Nestotožnili sa so závermi súdu prvej
inštancie, že zo všetkých okolností prípadu vyplýva, že vecné bremeno bolo Kúpnou zmluvou z roku
1994 zriadené ako vecné bremeno in personam v prospech manželov A. a že žalobcovia nemajú nárok

na žiadnu náhradu voči žalovaným, resp. žalovanému 2/ pretože jeho právo užívať uvedený pozemok
žalobcov na prechod je odvodeným právom od práva žalovanej 1/. Uviedli, že ak by bol žalovaný
2/ ako spoluvlastník úplne cudzou osobou voči žalovanej 1/, existencia práva prechodu v prospech
žalovanej 1/ by nezakladala automaticky právo prechodu druhému spoluvlastníkovi pozemku. Musel by
si právo prechodu zabezpečiť tak, aby prináležalo len jemu a nemohol by toto právo odvodzovať od

práva druhého spoluvlastníka a nebolo by spravodlivé voči povinným z vecného bremena, ak by sa toto
právo odvodzovalo vždy na ďalších nadobúdateľov pozemku, pretože tým by personálne obmedzenie
práva vecného bremena stratilo svoj zmysel. Vecné bremeno in personam slúži v prospech konkrétnej
osoby a jej smrťou zaniká. Manželia A. počas celej doby, neustále deklarovali, že si prístup na pozemok
zabezpečia sami a teda aj oni si boli vedomí skutočnosti, že pre budúcich vlastníkov ich pozemku musia

zabezpečiť iný prístup. Z tohto dôvodu nárok na finančnú náhradu je v plnom rozsahu oprávnení, pretože
(aspoň čiastočne) kompenzuje výdavky a náklady, ktoré v súvislosti s údržbou uvedeného pozemku mali
a stále majú, ale zároveň musia trpieť každoročne ekonomickú stratu, pretože pozemok nemôžu užívať
v súlade s jeho účelom. Namietali nesprávne vyhodnotenie dôkazov (dôkaz o dočasnosti zriadenia
práva prechodu, nepodieľanie sa na nákladoch údržby) na základe čoho súd prvej inštancie dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vyhodnotil odvodené právo žalovaného 2/ využívať
pozemok žalobcov. Súd prvej inštancie neprihliadol na vyhlásenia svedkov, z ktorých vyplývali okolnosti,
za ktorých bolo vecné bremeno upravené v Kúpnej zmluve a svedkovia neboli vypočutí. V prípade, ak
malsúdprvejinštanciezato,ževecnébremenomácharaktervecnéhobremenainpersonamvprospech
žalovanej 1/, nie je spravodlivé, aby nároky žalobcov z titulu užívania pozemku žalovaným 2/ neboli

kompenzované žiadnym spôsobom, zvlášť ak sú sami v užívaní pozemku obmedzovaní. Náhrada, ktorú
požadujú za minulé obdobie ako aj do budúcna sa javí preto ako oprávnená požiadavka s ohľadom
na dlhodobé obmedzenie ich vlastníckeho práva, zníženie kvality pôdy a nemožnosť riadne túto časť
svojho vlastníctva užívať.

15. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov žiadali rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti potvrdiť. Uviedli, že z odvolania nie je zrejmé, v čom konkrétne odvolatelia vidia naplnenie
jednotlivých namietaných odvolacích dôvodov, nakoľko sčasti rekapitulujú skutočnosti, ktoré uvádzali
už pred súdom prvej inštancie a sčasti korigujú skutkové a právne zdôvodnenie uplatnených nárokov vnadväznosti na výsledok súdu prvej inštancie. Zároveň do odvolacieho konania predkladajú úplne nové
dôkazy, ktoré nepochybne mohli mať k dispozícií už počas konania na súde prvej inštancie. Rovnako
z odvolania nevyplýva akú inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci majú odvolatelia na mysli a ani to, aké ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré by nemohli bez
vlastnej viny uplatniť na súde prvej inštancie by mali mať vplyv na zistený skutkový stav. Odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), písm. g) C. s. p. nie sú v prejednávanej veci dané, pričom
je dôvodné predpokladať, že ich uvádzajú iba takticky, pre prípad ak by sa odvolací súd nestotožnil
s ostatnými odvolacími dôvodmi, ktoré namietajú. Dôvodili, že pokiaľ sa odvolateľ domáha zrušenia

vydaného súdneho rozhodnutia práve on je povinný takéto vady identifikovať a subsumovať ich pod
jednotlivé odvolacie dôvody, ktoré namieta. Právo prechodu cez pozemky v súčasnosti evidované ako
parcela č. XXXX/X a parcela č. XXXX/X v katastrálnom území T. bolo zriadené platne v Kúpnej zmluvy
zo dňa 5.12.1994. Boli názoru, že s touto významnou otázkou sa súd prvej inštancie náležite vysporiadal
najmä v odsekoch 15. a 16. napadnutého rozsudku. Za zriadenie vecného bremena si zmluvné strany
nedojednali odplatu, pričom zriadenie vecného bremena môže byť aj bezodplatné, a preto znalecký

posudok na ohodnotenie predávaných nehnuteľností a jeho závery sú v tejto súvislosti irelevantné.
Zámerom zmluvných strán pri uzatváraní Kúpnej zmluvy bolo dojednať právo prístupu k nadobúdaným
pozemkom nielen v rozsahu práva na prechod pešou chôdzou ale aj na prejazd motorovými vozidlami,
čo potvrdzujú aj konsenzuálne dohodnuté rozmery trasy slúžiacej na prístup k nadobúdaným pozemkom
v zmysle geometrického plánu č. 11-6/94, vypracovaným J.. T. S. zo dňa 11.7.1994. Žalobcovia roky

súhlasili s využívaním práva prechodu aj na prejazd motorovými vozidlami až do zhoršenia vzájomných
medziľudských vzťahov. Pozemky slúžiace na prechod neužívali v rozpore s konsenzuálne dojednanou
Kúpnou zmluvou alebo nad dojednaný rozsah práva prechodu. Nestotožnili sa s tvrdeniami žalobcov,
že by bolo právo prechodu využívané vo väčšom rozsahu ako to predpokladal geometrický plán, na
ktorý Kúpna zmluva výslovne odkazovala a zriadené vecné bremeno bolo riadne zapísané do evidencie

katastra nehnuteľností. Namietali tvrdenia žalobcov, že by trasa po ktorej je zabezpečovaný prechod k
pozemkom bola pôvodne vysadená množstvom ovocných stromov, kríkov a viniča, nakoľko nepredložili
žiadny relevantný dôkaz. Pokiaľ sa v tejto súvislosti snažili domáhať náhrady škody za odstránenie
množstva vegetácie, tak takýto nárok nebol predmetom konania. Popreli nepodložené vyčíslenie údajnej
ročnej straty žalobcov v dôsledku využívania práva prechodu na pozemky žalovaných, nakoľko je

pre konanie irelevantný, keďže bol vypracovaný účelovo priamo stranou sporu, ktorá má na jeho
výsledku osobný záujem a to navyše až po vyhlásení napadnutého rozsudku v neprospech žalobcov.
Považovali za neopodstatnené predloženie dôkazu, ktorý predstavuje cenovú ponuku na realizáciu
nového oplotenia od spoločnosti FIOSS, s.r.o., keďže nesúvisí s predmetom súdneho konania a dôkaz
nie je podpísaný ani dodávateľom ani odberateľom, nie je v ňom uvedený ani dátum vypracovania

a už vôbec z predložených dôkazov nie je zrejmé, či tieto náklady boli uhradené, ako ani to, kedy
a kým mali byť uhradené. Zároveň tento nový dôkaz zahŕňa aj cenovú ponuku na cenu práce,
cestovné a dopravné náklady, hoci sami žalobcovia tvrdia, že nové oplotenie zrealizovali svojpomocne
a so susedskou výpomocou. V tejto súvislosti však poukázali na skutočnosť, že oplotenie žalobcovia
umiestnili v strede pozemkov slúžiacich na prechod, čím zásadne sťažili prístup na pozemky žalovaných

a zároveň úplne vylúčili možnosť prejazdu motorovými vozidlami. Aj napriek tomu, sa v konaní domáhali
zdržania sa prejazdu motorovými vozidlami cez dané pozemky, čo však už objektívne s ohľadom na
uvedené skutkové okolnosti ani nie je možné. Žalobcovia do odvolacieho konania predložili aj uznesenie
Obvodného oddelenia Policajného zboru v Senci zo dňa 15.12.2016, týkajúce sa pána W.. Uviedli,
že aj tu ide o nový dôkaz, ktorý mali žalobcovia nepochybne k dispozícii už v konaní na súde prvej

inštancie, pričom ho predkladajú až v odvolacom konaní. Boli názoru, že pokiaľ žalovaná 1/, ktorej právo
prechodu cez svoj pozemok žalobcovia výslovne uznávajú uzavrie nájomnú zmluvu s treťou osobou,
aby jej táto spravovala nehnuteľnosti v jej spoluvlastníctve, ku ktorým sa nie je možné dostať iným
spôsobom, tak tým nedochádza k nedovolenému konaniu. S poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu
SR zo dňa 8.10.1997, sp. zn. I. ÚS 64/1997 k nevykonaniu navrhovaného dôkazu (výsluchov svedkov

B. P. X.) uviedli, že súd prvej inštancie nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy a je výlučne na
jeho úvahe, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Namietali dôvodnosť a potrebu vypočutia
navrhovaných svedkov, keďže títo neboli účastníkmi Kúpnej zmluvy a ani sa procesu jej uzatvárania
priamo nezúčastňovali, a preto nemohli nadobudnúť objektívnu vedomosť o tom, aká bola skutočná vôľa
zmluvných strán pri uzatváraní Kúpnej zmluvy a dohody o zriadení práva prechodu. Poukázali na fakt,

že svedkovia poskytli svoje písomné vyhlásenia, v ktorých vyjadrili svoje stanovisko k prejednávanej
veci a aj preto nebol ich výsluch priamo na pojednávaní potrebný. Nariadenie výsluchu svedka je iba
fakultatívnou možnosťou súdu. Dôvodili, že vecné bremeno zriadené s účinkami in personám nemožno
obmedzovať iba na oprávnenú osobu ale je možné odvodiť z neho oprávnenie aj pre iné osoby, podľapovahy vecného bremena a konkrétnych okolností. Osobitne je takýto právny záver opodstatnený pri
práve prechodu, pokiaľ prístup k nehnuteľnosti nemožno zabezpečiť iným spôsobom. Oprávnenú osobu
by bez rozumného dôvodu zásadne limitovalo v užívaní nehnuteľnosti pokiaľ by bola oprávnená na

prístup k nehnuteľnosti výlučne sama. Dôvodili, že by bolo v rozpore so zmyslom a účelom zriadeného
práva prechodu, hoci s účinkami in personám, konštatovať, že syn (žalovaný 2/), v prospech ktorého
rodičov bolo právo prechodu zriadené, nemôže využívať jediný možný prístup k nehnuteľnostiam v
spoluvlastníctve svojej 84 ročnej matky, ktorá by sama nebola schopná zabezpečiť starostlivosť o tieto
nehnuteľnosti a predísť tak ich spustnutiu, a preto právo žalovaného 2/ na využívanie práva prechodu,

ktoré svedčí jeho matke (žalovanej 1/) je odvodené od jej právneho postavenia ako oprávnenej z
vecného bremena. Mali za to, že žalobcovia v tejto súvislosti nepredniesli žiadnu relevantnú právnu
argumentáciu podporenú právnymi predpismi alebo judikatúrou a hypotetické úvahy o tom, ako by mal
byť prejednávaný právny vzťah posúdený, v prípade ak by žalovaný 2/ nebol synom žalovanej 1/ sú
irelevantné pre prejednávanom vec.

16. Žalobcovia 1/ a 2/ v odvolacej replike uviedli, že vecné bremeno nebolo zriadené in rem, ale
len ako výpomoc manželom A. za účelom povolenia výstavby, a kolaudácie ich chaty Stavebným
úradom. Vecné bremeno nemalo byť nikdy reálne využívané a preto ani v Kúpnej zmluve nemohla byť
dojednaná žiadna odplata, pretože ju nebolo začo dojednávať. Nestotožnili sa s tvrdeniami, že roky
súhlasili s využívaním práva prechodu aj na prejazd motorovými vozidlami až do zhoršenia vzájomných

medziľudských vzťahov, ale naopak súhlasili len s dočasným prenájmom (2 až 3 roky) k vyriešeniu
dostavby chatky a príslušenstva. Namietali tvrdenia žalovaných, že nové oplotenie umiestnili v strede
pozemkov slúžiacich na prechod, pretože v konaní bolo viackrát preukázané, že bariérový plot, ktorý
postavil žalovaný 2/ nebol umiestnený na hranici s pozemkom ŽSR, ale ďalej od nej (bližšie k pozemkom
žalobcov) a preto, keď žalobcovia postavili nový plot, podľa geometrického zamerania (vyplývajúceho

tak z geometrického plánu z roku 1994 ako aj z roku 2021) 3 m od hranice pozemkov ŽSR, zmenšil sa
priestor medzi týmto plotom a žalobcom 2/ nesprávne umiestneným bariérovým plotom. Mali za to, že za
obmedzenie vlastníckeho práva by mali dostávať náhradu a nemali by na to doplácať nielen oni, ale ani
ich dedičia. Žalovaní v rozpore so závermi súdu prvej inštancie uvádzajú, že vecné bremeno sa nemalo
viazať len na účastníkov konania. Súd prvej inštancie však uviedol, že z okolností prípadu vyplýva, že

vecné bremeno bolo zriadené ako vecné bremeno in personam. Napriek tomu, že má určovacia žaloba
predovšetkým preventívny charakter, nie je vylúčené, že pokiaľ určovacia žaloba nepredstavuje len
parciálne riešenie problému a odstráni sa ňou stav právnej neistoty, má svoje opodstatnenie aj napriek
tomu, že je tu možná žaloba na plnenie alebo sa plnenie priamo požaduje (rozhodnutie Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/49/2018). Boli názoru, že zásadný rozdiel v tom, či je právo prechodu

zapísané na liste vlastníctva len v časti Poznámky alebo v časti C ako vecné bremeno a zároveň, ak
je vecné bremeno vedené v časti C je veľký rozdiel v tom, či ide o vecné bremeno in rem alebo in
personam, pretože je tu rozdiel v rozsahu a trvaní obmedzenia vlastníckeho práva. Pokiaľ ide o zmluvu,
ktorou žalobcovia predávali časť svojej parcely V.. O., uvedenie odvolávky na právo prechodu v tejto
zmluve,nemôžebyťposudzované,takakototvrdiažalovaní,akoprejavvôleuznávajúcivecnébremeno,

nakoľko v čase prevodu vlastníckeho práva k časti parcely, existoval na liste vlastníctva žalobcov zápis
v časti poznámky o práve prechodu a podľa § 70 katastrálneho zákona všetky údaje vedené v katastri
sú záväzné a hodnoverné, až kým sa nepreukáže opak. S ohľadom na zápis danej poznámky na liste
vlastníctva nemohli neinformovať kupujúcich o tomto zápise a uviesť ho aj do zmluvy.

17. Žalovaní 1/ a 2/ v odvolacej duplike uviedli, že žalobcovia na podporu svojich nových tvrdení o
údajnom prenechaní pozemkov slúžiacich na prechod žalovaným iba na dočasný prenájom (2 až 3
roky) nepredkladajú žiadny dôkaz, pričom ide o tvrdenie v rozpore s obsahom Kúpnej zmluvy. Nájomný
vzťah navyše predpokladá prvok odplatnosti, pričom za užívanie pozemkov slúžiacich na prechod,
nebola medzi stranami nikdy dojednaná žiadna odplata. Rovnako neexistovala medzi zmluvnými

stranami Kúpnej zmluvy ani žiadna dohoda o nepoužívaní vecného bremena. Zriadené vecné bremeno
bolo riadne zapísané do príslušnej evidencie katastra nehnuteľností, čomu zodpovedá aj aktuálny
zápis predmetného vecného bremena. Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát
katastra nehnuteľností v rozhodnutí č. Xo-37/2022-Iba, zo dňa 15.12.2022, ktorým potvrdil rozhodnutie
Okresného úradu Senec, katastrálneho odboru o oprave chyby v katastrálnom operáte konštatoval, že:

„Zo spisového materiálu vyplýva, že predmetné vecné bremeno bolo zapísané do katastra nehnuteľností
ako vecné bremeno in rem, pričom proti uvedenému zápisu v katastri až do začatia konania o oprave
chyby nikto nenamietal z čoho vyplýva, že takto zriadené vecné právo k nehnuteľnostiam sa užívalo
v dobrej viere.“ Tieto závery výslovne potvrdzujú aj žalobcovia, t. j. sú medzi stranami nesporné.Napriek argumentácii a dôkazom, ktoré predložili tak súd prvej inštancie posúdil predmetné vecné
bremeno ako pôsobiace s účinkami in personám, teda zriadené iba v prospech žalovanej 1/ a jej
nebohého manžela. V tejto súvislosti však poukázali na to, že napadnutý rozsudok bol vyhlásený

ešte pred vydaním rozhodnutia Okresného úradu Bratislava zo dňa 15.12.2022, a teda ešte pred tým,
ako rozhodnutie Okresného úradu Senec o oprave chyby v katastrálnom operáte zo dňa 13.9.2022
nadobudlo právoplatnosť. Boli názoru, že rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
12Co/49/2018, zo dňa 30.5.2019, je na prejedávaný spor neaplikovateľný. Právny záver o procesnej
prípustnosti súbehu žaloby na plnenie so žalobou určovacou, ktorý v nadväznosti na toto súdne

rozhodnutie prezentujú žalobcovia z daného súdneho rozhodnutia v skutočnosti nevyplýva. Žalobcovia
v súvislosti s určovacím nárokom v konaní nepreukázali ani naliehavý právny záujem na takomto určení,
pričom je podstatné uviesť, že aj po právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Senec o oprave
chyby v katastrálnom operáte mali žalobcovia k dispozícii ďalšie mimoriadne opravné prostriedky voči
tomuto rozhodnutiu a rovnako mali možnosť brániť sa aj pomocou správnej žaloby, v rámci ktorej už
mohli argumentovať aj posúdením charakteru predmetného vecného bremena zo strany súdu prvej

inštancie. Tieto zákonné prostriedky však nevyužili. Dôvodili, že predmetné odvolacie konanie nedáva
žalobcom priestor na nápravu dôsledkov ich zrejmej pasivity v administratívnom konaní pri obrane ich
vlastníckych práv. Žalobcovia si navyše protirečia pokiaľ na jednej strane tvrdia, že predmetné vecné
bremeno považujú za zriadené in personám a súčasne sa sami odvolávajú na odôvodnenia rozhodnutí
Okresného úradu Senec a Okresného úradu Bratislava o oprave chyby v katastrálnom operáte. Podľa

týchto rozhodnutí nemali tieto správne orgány, s ohľadom na obsah spisového materiálu, inú možnosť
iba vykonať opravu chybného zápisu v evidencii katastra nehnuteľností. Z uvedeného je teda zrejmé,
že aktuálny zápis predmetného vecného bremena v katastri nehnuteľností je správny a súladný so
skutočným stavom, a preto povahu vecného bremena možno považovať za ustálenú.

18. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.) preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcov 1/ a 2/ bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý
verejný záujem a rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku

o trovách konania, ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa
31.1.2025 (§ 387 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.).

19. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v
napadnutej zamietajúcej časti, ktorou sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali

(i) určenia, že vecné bremeno zriadené kúpnou zmluvou uzavretou na jednej strane žalobcami 1/, 2/ a
žalovanou 1/ a jej nebohým manželom dňa 24.11.1994, evidovanou pod č.:
M.-XXXX/XXXX; M. X/XXXX je vecným bremenom in personam v prospech žalovanej 1/, a preto jeho
zápis na lite vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie T., Y. T., Y. B. má znieť: vecné bremeno
spočívajúce v práve prechodu cez parcelu registra E. Č.. XXXX/X, katastrálne územie T., obec T., okres

B. v prospech: Z. A., T.. Y., N.. X.X.XXXX, T.. Č.. XXXXXX/XXX, A. X. XX, A.; (ii) uloženia povinnosti
žalovanému 2/ zaplatiť žalobcom 1/, 2/ istinu vo výške 2.889,67 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne odo dňa 5.10.2014 až do zaplatenia; (iii) uloženia povinnosti žalovanému 2/ zdržať sa
prechoduaprejazducezpozemokparceluE.Č..XXXX/X,ovýmere154m2,zapísanýnalistevlastníctva
č. XXX, pre katastrálne územie T., obec T., okres B.; (iv) uloženia povinnosti žalovanej 1/ zdržať sa

povoľovania vstupu a prechodu tretím osobám bez jej prítomnosti na pozemok parcelu E. Č.. XXXX/X,
o výmere 154 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie T., obec T., okres B.; (v)
uloženia povinnosti žalovanému 2/ hradiť žalobcom 1/, 2/ z titulu využívania parcely č. XXXX/X, o výmere
154 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie T., obec T., okres B., na prechod k
parcele č. XXXX/X, o výmere 830 m2 a parcele registra E. Č.. XXXX/X, o výmere 50 m2, obe zapísané

na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. T., obec T., sumu 200 eur ročne od 15.10.2021 až do právoplatnosti
rozhodnutia súdu podľa bodu (iii) alebo alternatívne do okamihu zabezpečenia si prístupu na pozemok
parcela č. XXXX/X, o výmere 830 m2 a parcela registra E. Č.. XXXX/X, o výmere 50 m2, obe zapísané
na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie T., obec T., inak ako prechodom cez parcelu
č. XXXX/X.

20. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšiedôvody; pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C. s. p.).

21. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcov 1/ a 2/ v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú
správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko má najmä vychádzať z nesprávnych
skutkových zistení a z nesprávneho právneho posúdenia veci), s ktorými sa odvolací súd musí
v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C. s. p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o
nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na dostatočné a správne vyhodnotenie skutkových a

právnych okolností vedúcich k zamietnutiu žaloby. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci totiž
vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie
dôvodnosti žaloby, ako aj na relevantnosť tvrdení žalovaných z hľadiska skutočností uvádzaných na
ich obranu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p. súd
prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny
záver o nedôvodnosti žalobcami uplatňovaných nárokov, keď vychádzal zo záveru, že žalobcovia 1/

a 2/ účinne nespochybnili právnu skutočnosť, že vecnému bremenu zodpovedajúce právo prechodu
bolo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.11.1994 zriadené platne (s vážnou vôľou zmluvných strán) a
najmä sami zmenou žaloby zo dňa 4.11.2022, ktorou sa domáhali určenia charakteru vecného bremena,
priznali svoje uzrozumenie s tým, že vecnému bremenu zodpovedajúce právo prechodu je zriadené
platne a tým nepreukázali absenciu právneho titulu pre realizáciu práva prechodu žalovanej 1/ cez

pozemok žalobcov, a keď síce do určitej miery spochybnili charakter zmluvne zriadeného vecného
bremena, avšak vzhľadom na príbuzenský vzťah žalovaných 1/ a 2/ nemôže záver o pôsobení vecného
bremena s účinkami in personam oslabiť odvodené právo žalovaného 2/ od osoby zmluvne oprávnenej
na právo prechodu cez vecným bremenom zaťažený pozemok, a keď žalobcovia 1/ a 2/ nepreukázali
ani opodstatnenosť deklaratórneho výkladu práva prechodu, ktoré evidentne zahŕňa aj právo prejazdu

motorovými vozidlami a napokon berúc zreteľ na absenciu akéhokoľvek skutkového základu čo i len
nasvedčujúceho vecnej odôvodnenosti nároku na zaviazanie žalovanej 1/ povoľovať vstup a prechod
tretím osobám cez pozemok žalobcov v jej prítomnosti.

22. So zreteľom na obsah odvolania (viď odseky 14 až 17 odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu)

a vo vzťahu k zamietnutiu žaloby v časti (i) o určenie, že vecné bremeno zriadené kúpnou zmluvou
uzavretou na jednej strane žalobcami 1/, 2/ a žalovanou 1/ a jej nebohým manželom dňa 24.11.1994,
evidovanoupodč.:M.-XXXX/XXXX;M.X/XXXXjevecnýmbremenominpersonamvprospechžalovanej
1/, a preto jeho zápis na lite vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie T., obec T., okres B. má znieť:
vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez parcelu registra E. Č.. XXXX/X, katastrálne územie

T., obec T., okres B. v prospech: Z. A., T.. Y., N.. X.X.XXXX, T.. Č.. XXXXXX/XXX, A. X. XX, A. (z
dôvodu procesnej neprípustnosti) a v časti (iv) o uloženie povinnosti žalovanej 1/ zdržať sa povoľovania
vstupu a prechodu tretím osobám bez jej prítomnosti na pozemok parcelu E. Č.. XXXX/X, o výmere
154 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie T., obec T., okres B.; odvolací súd
konštatuje, že žalobcovia 1/ a 2/ v odvolaní nespochybnili nielen záver súdu prvej inštancie (odseky

32 a 33 odôvodnenia napadnutého rozsudku) o procesnej neprípustnosti tohto určovacieho výroku,
ale ani záver súdu prvej inštancie o absencii akéhokoľvek skutkového základu, ktorý by bol spôsobilý
spochybniť spôsob realizácie práva prechodu žalovanou 1/ z hľadiska možnej kolízie práva prechodu
s vlastníckym právom k nehnuteľnosti, na ktorej viazane vecné bremeno, súd neuložil žalovanej 1/
povinnosť povoľovať vstup a prechod cez dotknutý pozemok v jej prítomnosti.

23. V nadväznosti na uplatnený odvolací dôvod, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam; odvolací súd pripomína, že riešenie skutkovej otázky je v
civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania.
Pri jej riešení sa súd zameriava na skutkové okolnosti významné napríklad z hľadiska toho, čo a

kedy sa stalo alebo sa malo stať, čo (ne)urobil žalobca alebo žalovaný, čo (ne)bolo dohodnuté, či
a aké skutočnosti nastali po konaní (opomenutí konania) niektorej fyzickej alebo právnickej osoby,
čo obsahuje určitá listina, čo vypovedal svedok, čo uviedol znalec. S istým zjednodušením možno
konštatovať, že otázkou skutkovou (faktickou) je pravdivosť, či nepravdivosť tvrdení procesných strán.
Na rozdiel od toho riešenie právnej otázky prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom

súd uvažuje o určitej právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej
obsah, zmysel a účel, normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení (to znamená až
po vyriešení skutkových otázok) prijíma právne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu preaplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
14.3.2019, sp. zn. 3Cdo/27/2019).

24. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v
súlade s § 191 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,

alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide
o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami),
príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia
dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 až § 211 C. s. p.. Pri

hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo
rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a pod..

25. Hodno tiež uviesť, že zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, čo znamená,
že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch, z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre

rozhodnutie je vecou jeho vnútorného presvedčenia, jeho logického myšlienkového postupu. Právna
úprava neurčuje, ako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska pravdivosti. Prisudzovanie hodnoty pravdivosti
konkrétnemu dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz posudzuje najskôr izolovane, z hľadiska
vierohodnosti toho, kto ho podáva, až potom môže súd pristúpiť k posudzovaniu, resp. k hodnoteniu
všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti. Pod hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť

súdu, ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie,
hodnota zákonnosti, hodnota pravdivosti, poprípade hodnota vierohodnosti. Pri hodnotení dôkazov z
hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) súd určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie
a či o ne môže oprieť svoje skutkové zistenia. Prostredníctvom hodnotenia dôkazov z hľadiska ich
pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých dôkazy informujú, možno považovať za

pravdivé (dokázané) a ktoré nie.

26. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je teda úsudok - záver sudcu o tom, ktoré z rozhodujúcich
sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za dokázané. Až súhrn týchto
skutočností vytvára zistený skutkový stav. Predmetom odvolacieho prieskumu nie je potom vlastné

„hodnotenie“ dôkazov súdu prvej inštancie, pretože nemožno „hodnotiť“ dôkazy „zhodnotené“, okrem
tej procesnej situácie, kedy súdom prvej inštancie vykonané hodnotenie dôkazov je v rozpore s
pravidlami logického myslenia alebo v extrémnom rozpore s obsahom spisu. Odvolací súd preto iba
posudzuje, či v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia hodnotenie (inak pre rozhodnutie zásadne
významných) dôkazov je alebo nie je v rozpore s pravidlami logického myslenia, a to vo väzbe

na ďalšie dôkazné prostriedky; či informácie zachytené v tom - ktorom dôkaznom prostriedku sú
rozdielne a súd prvej inštancie bez ďalšieho privileguje len určitý dôkaz, či určitú množinu dôkazných
prostriedkov a ponecháva bez povšimnutia (komplexného či riadne odôvodneného hodnotenia) iný
dôkaz, či zostávajúcu množinu dôkazných prostriedkov.

27. Právnym posúdením veci je totiž činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu
príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho
vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie
skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne
nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na

zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na
daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

28. Žiadne takéto pochybenia odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,
resp. z obsahu spisu nezaznamenal.

29. Vo vzťahu k ostávajúcej časti rozsudku v napadnutej časti, ktorou súd prvej inštancie zamietol žalobu
o uloženie povinnosti žalovanému 2/ zaplatiť žalobcom 1/, 2/ istinu vo výške 2.889,67 eura spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa 5.10.2014 až do zaplatenia; uloženie povinnostižalovanému 2/ zdržať sa prechodu a prejazdu cez pozemok parcelu E. Č.. XXXX/X, o výmere 154 m2,
zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie T., obec T., okres B.; a uloženia povinnosti
žalovanému 2/ hradiť žalobcom 1/, 2/ z titulu využívania parcely č. XXXX/X, o výmere 154 m2, zapísanej

na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie T., obec T., okres B., na prechod k parcele č. XXXX/
X, o výmere 830 m2 a parcele registra E. Č.. XXXX/X, o výmere 50 m2, obe zapísané na liste vlastníctva
č. XXX pre k. ú. T., obec T., sumu 200 eur ročne od 15.10.2021 až do právoplatnosti rozhodnutia súdu
zdržať sa prechodu a prejazdu cez parcelu č. XXXX/X alebo alternatívne do okamihu zabezpečenia si
prístupu na pozemok parcela č. XXXX/X, o výmere XXX V. a parcela registra CKN č. XXXX/X, o výmere

50 m2, obe zapísané na liste vlastníctva č. 613, pre katastrálne územie T., obec T., inak ako prechodom
cez parcelu č. XXXX/X; odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalobcovia 1/ a 2/ v priebehu sporu zmenou,
resp. čiastočným späťvzatím žalobného návrhu fakticky uznali, že žalovaná 1/ je oprávnená z vecného
bremena (viď odsek 15 odôvodnenia napadnutého rozsudku), tak žalovaný 2/ hoci je podielovým
spoluvlastníkom pozemku spolu so žalovanou 1/, má zároveň odvodené právo od žalovanej 1/ ako
jeho matky, a teda je subjektom oprávneným uplatňovať práva, ktoré vyplývajú z vecného bremena

žalovanej 1/, nakoľko súdna prax dospela k záveru, že okrem osoby priamo oprávnenej z vecného
bremena, môžu určité osoby realizovať niektoré z neho vyplývajúce práva (napríklad právo vstupovať
na pozemok zaťažený vecným bremenom majú príslušníci rodiny a domácnosti oprávneného subjektu;
právo prechodu alebo prejazdu cez pozemok môžu užívať aj osoby, ktoré k oprávnenému subjektu
prichádzajúnanávštevu;porovnajR14/1988).Nemožnopretozostranyžalobcov1/a2/kspochybneniu

vecnej správnosti tohto záveru súdu prvej inštancie, bez ďalšej argumentácie, poukazovať iba na aspekt
spravodlivosti. A pretože žalobcovia 1/ a 2/ v odvolaní vecne relevantným spôsobom nespochybnili
vo vzťahu k žalovanej 1/, že obsahom vecného bremena nie je právo prejazdu motorovými vozidla;
odvodenosť práva žalovaného 2/ z vecného bremena v prospech žalovanej 1/ aj v tomto rozsahu potom
dopadá v prospech žalovanému 2/.

30. Odvodenosť práva žalovaného 2/ realizovať oprávnenia z vecného bremena žalovanej 1/ potom
vylučujú vo vzťahu k žalovanému 2/ právny základ nielen uplatneného nároku z bezdôvodného
obohatenia vo výške 2.889,67 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa 5.10.2014,
ale tiež budúcich mesačných úhrad 200 eur ročne (posúdenie bezodplatnosti vecného bremena vo

vzťahu k žalovanej 1/ nebola predmetom odvolacieho konania). Pokiaľ ide o neskoršie všeobecné
zdôvodnenie uplatnenej istiny titulom nákladov spojených s vecným bremenom v zmysle § 151n ods. 3
Občianskeho zákonníka, poznamenal správne súd prvej inštancie, že tieto náklady skutkovo žalobcovia
1/a2/neučiniliprocesneprípustnýmspôsobompredmetomkonania(oprotipôvodneuplatnenejnáhrade
titulom bezdôvodného obohatenia z dôvodu neplatne dojednaného vecného bremena v Kúpnej zmluve

zo dňa 24.11.1994); a ak náklady spojené s vecným bremenom v odvolaní preukazovali (i) výpočtom
ročnej straty na výnosoch v dôsledku likvidácie ovocných jabloní, ríbezlí a viniča na časti pozemku
parcela č. XXXX/X, (ii) nákladmi na vybudovanie plotu, (iii) cenníkom na záhradnícke práce, ide v súlade
s§366C.s.p.oneprípustnénovoty,nakoľkožalobcovia1/a2/vodvolanínetvrdilidôvodyichuplatnenia
až v odvolacom konaní.

31. Odvolací súd dodáva, že súd nie je v civilnom sporovom konaní viazaný návrhmi strán na vykonanie
dokazovania a nie je povinný vykonať všetky nimi navrhované dôkazy. Súd prvej inštancie nebol povinný
vykonať všetky navrhnuté dôkazy, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne
súdu a nie stranám (§ 185 ods. 1 C. s. p.). Žalobcovia 1/ a 2/ v odvolaní síce vyčítajú súdu prvej

inštancie, že nevypočul svedkov X. P. B., avšak vo vzťahu ku skutkových zisteniam súdu prvej inštancie
vyjadrených v odôvodnení napadnutého rozsudku konkrétne vôbec neuvádzajú v akých súvislostiach a
z akých dôvodov by ich svedectvo mohlo mať podstatný význam z hľadiska komplexného hodnotenia
dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie; iba všeobecný nesúhlas a všeobecné zdôvodnenie
vecného významu navrhovaných dôkazov nezakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) C. s. p..

32. Záverom odvolací súd dopĺňa, že tzv. inou vadou konania v zmysle odvolacieho dôvodu, je procesná
vada, ktorá nespadá pod ostatné odvolacie dôvody; jej základom je pochybenie v procesnom postupe
súdu. Tieto vady sú zároveň spôsobilým odvolacím dôvodom len za predpokladu, že mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Z obsahu podaného odvolania však vôbec nevyplýva, ako mal v

procesnom postupe súd prvej inštancie pochybiť, a preto odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. d) C. s.
p. nebol naplnený.33. A keďže žalobcovia 1/ a 2/ v podanom odvolaní neuviedli iné relevantné skutočnosti, ktorými
by preukázali nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd tvrdenia uvádzané v odvolaní
nepovažoval za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé

privodiť zmenu napadnutého rozsudku; odvolacie námietky žalobcov 1/ a 2/ boli preto vyhodnotené v ich
súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v

spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovaným 1/ a 2/ priznal proti žalobcom 1/
a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mali v odvolacom konaní plný úspech.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1

C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).