Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. marec 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/116/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123217223
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7123217223.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov

senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
N. G. A., D.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
G., dieťa rodičov: matka Ľ. G., D.. XX.XX.XXXX, H. N. Č., S. XX, právne zastúpená: JUDr. Tatiana
Vorobelová, advokátka so sídlom v Košiciach, Bajzova 2, a otec U. A., D.. XX.XX.XXXX, H. N. S. U.
XX, právne zastúpený: JUDr. Andrea Oroszová, advokátka so sídlom v Košiciach, Žižkova 19, v konaní
o zvýšenie výživného na návrh otca, o odvolaní matky proti rozsudku Mestského súdu Košice sp.zn.
41P/110/2023 zo dňa 23.7.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. a IV. v časti zvýšenia výživného za obdobie od 6.10.2023 do
6.11.2024.

II. V prevyšujúcej časti s výnimkou výroku III. zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je zvýšenie výživného.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že cit.:

„I. Zvyšuje vyživovaciu povinnosť zo strany matky na maloletú N. G. A., D.. X.X.XXXX zo sumy 70,- Eur

mesačne na sumu 205,- Eur mesačne, počnúc dňom 6.10.2023 do budúcna, ktoré je povinná platiť vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.

II. Dlžné výživné, ktoré vzniklo za obdobie od 6.10.2023 do 31.7.2024 vo výške 1.230,25 Eur je matka
povinnásplácaťnamaloletúN.G.A.,D..X.X.XXXXvsplátkachpo50,-Eurmesačne,vždypopribežnom
výživnomkrukámotca,počnúcmesiacomnasledujúcimpoprávoplatnostitohtorozsudku,aždoúplného
zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok.

III. Styk matky s maloletou sa neupravuje.IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 9P/370/2015 zo dňa 12.9.2016 v
časti výšky výživného a úpravy styku.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 62 ods. 1-5, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods.
1-3, § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 232 ods. 3, 4 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 2 ods. 1, § 121 zákona č. 161/2015

Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

4. Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázanú zmenu pomerov na strane maloletého
dieťaťa od predchádzajúcej úpravy výživného, keďže maloletá je žiačkou Z. školy, bude navštevovať
X. ročník P. V.. Matka okrem sumy 70 eur mesačne sa nijakým spôsobom nepodieľa na výdavkoch
maloletého dieťaťa, ktoré sú vyššie ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného. Výdavky na maloletú,

ktoré otec deklaroval a matka ich nespochybnila, ani nenamietala, sú vo výške cca 530 eur mesačne,
pričom v nich nie je zahrnutý výdavok za bývanie, na ktorom sa takisto maloleté dieťa podieľa. Súd
považoval tieto výdavky za opodstatnené, primerané jej veku a potrebám. Súd vychádzal z aktuálnych
majetkových pomerov a zárobkových možností a schopností matky a mal za preukázané, že matka nie
je vlastníčkou žiadnej nehnuteľnosti, býva so svojím terajším manželom, s ktorým spláca hypotekárny

úver vo výške 550 eur mesačne. Príjem matky mal súd preukázaný z potvrdenia od jej zamestnávateľa,
z lustrácie Sociálnej poisťovne a z rozhodnutia Sociálnej poisťovne týkajúceho sa nemocenských dávok,
ktoré matka poberala od 02.05. do 30.06.2024. Súd teda vychádzal z toho, že príjem matky sa pohybuje
v rozmedzí od 850-900 eur mesačne. Súd rozhodol aj o dlžnom výživnom za obdobie od 6.10.2023 do
31.7.2024. Pokiaľ ide o úpravu styku, tak vzhľadom na to, že obaja rodičia súhlasili s tým, aby styk nebol

upravovaný a k uvedenému sa vyjadrila aj samotná maloletá N. G., súd zmenil pôvodné rozhodnutie a
styk matky s maloletou neupravil.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu podľa § 52 CMP.

III. Obsah odvolania matky a vyjadrení k odvolaniu

6. V zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka, a to voči výroku I. a II. Odvolanie odôvodnila
ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Namieta, že súd dospel na základe dôkazov vykonaných na
pojednávaní k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozsudok súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci, pretože na zistený skutkový stav, aj keď zvolil správnu právnu normu, túto právnu normu
nesprávne interpretoval a nesprávne ju aplikoval. Ďalej súd porušil princíp voľného hodnotenia dôkazov.
Súd sa jednostranne zaoberal plnením vyživovacej povinnosti zo strany matky, avšak nevyhodnotil
príjem otca, jeho zárobkové možnosti, schopnosti a akou mierou sa podieľa na plnení vyživovacej
povinnosti otec k maloletej dcére. Úvahu súdu prvej inštancie pri stanovení výšky výživného považuje

za nepreskúmateľnú. Napadnuté rozhodnutie nespĺňa predpoklady podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, a
je teda nepreskúmateľné, preto odvolanie dôvodí aj ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Ďalej namieta, že
súd, podľa jej názoru, nesprávne aplikoval zákonné ustanovenie § 62 ods. 1-4. Z odôvodnenia rozsudku
nevyplýva, ako osobná starostlivosť vyvážila otcovu zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére,
keď príjem otca z pracovného pomeru za rok 2023 bol v priemere 1.747,33 eura, teda takmer 2x vyšší

ako príjem matky, a okrem toho otec poberá rodinný prídavok na dcéru 60 eur a uplatňuje si daňový
bonus 140 eur. Ďalej namietala, že súd vzal do úvahy jej príjem v rozmedzí od 850 do 900 eur, avšak
nevzal do úvahy, že od 2.5.2024 do 30.6.2024 bola práceneschopná, podrobila sa intenzívnej liečbe, má
oslabenú imunitu, z tohto dôvodu potrebuje kvalitnú stravu, vitamíny, výživové doplnky, čo predstavuje
40 eur. Ďalej sa podrobuje liečeniu štítnej žľazy, s čím má výdavky 25 eur mesačne. Počas PN poberala

sociálne dávky vo výške 22,69 eura na deň, v práci vykonáva fyzickú prácu v sťaženom prostredí so
škodlivými látkami. Navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v jeho napadnutej časti a vec
vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a ďalšie rozhodnutie.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení zotrval na všetkých písomných a ústnych vyjadreniach. Má za to, že

súdom určená výška výživného zodpovedá potrebám dieťaťa a je v jeho záujme.

8. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že rozhodnutie je podľa jeho názoru dostatočne
odôvodnené, súd podrobne analyzuje skutkový právny stav, rozoberá zmenu pomerov, detailne uvádzavýškupríjmovotcaamatky,nákladyobochrodičov,zohľadňujeokolnosť,žematkasanijakýmspôsobom
nepodieľa na osobnej starostlivosti o maloletú, nestretáva sa s ňou, nekontaktuje a všetku starostlivosť
zabezpečuje výlučne otec. Odvolanie matky považuje za nedôvodné a navrhuje, aby odvolací súd

napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

9. V ďalšom podaní matka oznámila odvolaciemu súdu, že z dôvodu rizikového tehotenstva je
práceneschopná, jej práceneschopnosť potrvá dlhšie a je poberateľkou sociálnej dávky 22,69 eura
denne. Zároveň priložila rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 21.4.2024, z ktorého vyplýva, že matka

pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej 6.11.2024 má nárok na nemocenské z nemocenského
poistenia vo výške 22,69 eura na deň.

10. V ďalšom podaní matka doručila súdu lekárske potvrdenie o tom, že je na rizikovom tehotenstve,
ktoré bolo vystavené lekárom dňa 12.12.2024.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon

odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP), po konštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti
rozsahom(§65CMP)adôvodmiodvolania(§66CMP),beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§329
ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu
a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel

k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP vo výroku I. a IV. v časti zvýšenia výživného za obdobie
od 6.10.2023 do 6.11.2024 a zároveň bolo potrebné v prevyšujúcej časti s výnimkou nenapadnutého
výroku III. zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a) CSP.

12. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na

záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp.
právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka
konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením
dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,
rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov (porovnaj napr. IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).
Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu
v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich
vyhodnotení, skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne
za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v

zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O
svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by
sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo
význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku
súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným. Napokon je potrebné dodať, že terajšia

právna úprava vyplývajúca z Civilného sporového poriadku, konkrétne z ust. § 387 ods. 3, umožňuje
odvolaciemu súdu zaoberať sa vo vlastnom odôvodnení rozhodnutia aj podstatnými vyjadreniami strán
prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia
súd prvej inštancie, z čoho vyplýva, že zákonodarca čiastočnú neodôvodnenosť rozhodnutia nepovažuje
za takú vadu konania, ktorá by účastníkom konania odnímala možnosť konať na súde, a to obzvlášť

s poukazom i na ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, v rámci ktorého odvolací súd nie
je viazaný jednak odvolacími dôvodmi a ani rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.13. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý zvýšil výživné na maloletú na sumu 205 eur, zároveň určil dlžné výživné, keď námietky
matky spočívajú v argumentácii, že nie je v jej schopnostiach platiť stanovené výživné. V kontexte

uplatnených odvolacích námietok matky vyjadrujúcich nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym
záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k rozsahu výživného, skúmal odvolací súd primeranosť určenej
sumy vyživovacej povinnosti matky v nadväznosti na jej možnosti a schopnosti, ako aj určenie dlžného
výživného. Spornou otázkou výkonu rodičovských práv a povinností ostáva naďalej výška vyživovacej
povinnosti matky. V nasledujúcom rozsahu odvolací súd pri prieskume vecnej správnosti napadnutého

rozhodnutia skúmal primeranosť určeného výživného s ohľadom na zákonné kritéria predpokladané ust.
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine. V jeho zmysle by výživné malo reflektovať odôvodnené potreby dieťaťa,
tiež možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča.

14. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu v čase rozhodovania súdu bolo potrebné mať na zreteli ustanovenie § 78 ods. 1

Zákona o rodine a § 231 CSP, ktorý je vyjadrením zásady clausula rebus sic stantibus. Rozsudok
ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno zmeniť, ak sa podstatne
zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je
prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho
rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia

dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol
vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je
potrebné prihliadnuť k všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len
vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu o vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v
pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Právne

relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvale,
nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného, ale aj na strane povinného
rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

15. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre

určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či
došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia
o výživnom. Pri posudzovaní zmeny pomerov prihliadol na rozhodujúce okolnosti, ktoré odôvodňovali
zmenu výživného.

16. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd,
kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane dieťaťa sú to oprávnené
odôvodnené potreby, na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Základnou
podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov
na výživu dieťaťa. Tieto náklady musí súd ustáliť tak, aby reálne vystihovali potreby dieťaťa. Suma

mesačných nákladov dieťaťa predstavuje vyčíslenie nepravidelných nákladov na dieťa tak, aby bola
určiteľná. Náklady na výživu dieťaťa predstavujú teda náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb.
Preto výživné nemožno považovať len za plnenie na výživu maloletého dieťaťa, ale aj náklady na
bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotnú starostlivosť a iné potreby, ktoré sa
vyskytnú. Pri skúmaní maloletých potrieb oprávnených detí je potrebné a nutné vziať do úvahy nielen

potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby, ktoré sa vyskytujú len niekedy. Účelom
výživného je uhrádzať nielen priebežne sa vyskytujúce bežné potreby, ale všetky potreby prospešné pre
všestranný vývoj detí, teda aj potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie.

17. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je daná priamo zo zákona a trvá do doby, kým deti nie sú

schopné sa sami živiť. Základným hmotnoprávnym kritériom pre vznik práva na výživné oprávneného
je danosť jeho potreby (tzv. stav odkázanosti na výživu), resp. neschopnosť sám sa živiť. Samotné
kritérium neschopnosti sám sa živiť je potrebné definovať tak, že oprávnený nedisponuje žiadnym
vlastným príjmom, alebo disponuje príjmom tak nízkym, že nepostačuje pokryť jeho potreby. Schopnosť
samostatne sa živiť znamená, že dieťa je schopné samostatne uspokojovať všetky svoje potreby, a to

hmotné, kultúrne a ďalšie, vrátane potreby bytovej z trvalého príjmu finančných prostriedkov, z ktorých
svoje potreby uhrádza.18. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd správne vyhodnotil zmenu pomerov na strane
maloletého dieťaťa. V čase poslednej súdnej úpravy výživného mal. N. G. navštevovala R. školu, v
súčasnosti navštevuje Z. školu. Nepochybne došlo k nárastu výdavkov na jej strane, a to vo všetkých

smeroch, t.j. pokiaľ ide o stravu, ošatenie, náklady súvisiace so školskou dochádzkou, voľnočasovými
aktivitami. Odôvodnené potreby maloletej boli v konaní kvantifikované a zhrnuté v bode 8. odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Odvolací súd predpokladá, že výdavky mal. dcéry aj so stravou sa pohybujú
na úrovni medzi 400-500 eur mesačne. Ak k tomu pripočítame výdavky na ubytovanie a ostatné
nepravidelné výdaje, je zrejmé, že znížením vyživovacej povinnosti mieni matka de facto preniesť

vyživovaciu povinnosť v prevažnej miere na otca a to aj napriek tomu, že on sa o mal. dieťa stará a
sám. Navyše je nepochybné, že súdom zvýšené výživné v prepočte 6,80 eura na deň (205/30 dní) je
pri aktuálnych cenách nevyhnutných výdavkov maloletej na bývanie, potraviny, drogériu, oblečenie a
obuv, lieky, školné a školské potreby primerané v tak minimálnej miere, že nie je potrebné podrobne
dokazovať existenciu a výšku týchto výdavkov ako sa domáhala matka. Prezentované výdavky na
zabezpečovanie výživy dieťaťa nevybočujú z rámca potrieb iných detí na rovnakom stupni školského

vzdelávania, preto o ich výške nemal pochybnosti ani odvolací súd. Na základe vyššie uvedených
záverovkonštatujeodvolacísúdnedôvodnosťmatkouvznesenýchnámietok,ževýživnézvýšenésúdom
prvej inštancie v sume 205 eur je neprimerane vysoké a nezodpovedá potrebám dcéry. V súčasnej
spoločenskej situácii, charakteristickej výraznou infláciou a významným nárastom cien základných
potravín, je dôvodné očakávať, že výživné bude z veľkej časti spotrebované práve na stravné. Opomínať

nemožno ani ošatenie či obuv, ktoré vyžadujú častú obmenu pre rýchly fyzický vývin mal. detí, typický
pre ich vek. Z uvedených skutočností nie sú odôvodnené potreby mal. dieťaťa tým kritériom, ktoré by
malo dôvodiť znížiť vyživovaciu povinnosť matky.

19. Pokiaľ matka v odvolacom konaní poukázala na to, že je tehotná, odvolací súd konštatuje, že malo

by byť v záujme samotnej matky, aby pristúpila k rodičovskej zodpovednosti vo vzťahu k schopnosti
uspokojiť potreby všetkých jej detí, ktoré sú odkázané na jej výživu. Tehotenstvo, resp. narodenie
dieťaťa, v novom vzťahu nemôže podľa odvolacieho súdu spochybniť právo na zvýšenie výživného na
mal. N. G., vo vzťahu ku ktorej nebolo výživné upravované 8 rokov, pričom naposledy bolo stanovené v
rozsahu 70 eur, navyše po narodení dieťaťa zo súčasného vzťahu sa matka bude podieľať na jeho výžive

aj každodennou osobnou starostlivosťou, na rozdiel od mal. N. G.. Uvedené je potrebné zdôrazniť vo
vzťahu k odvolacej argumentácii matky, keďže mal. dcéra je výchovou a výživou prirodzene odkázaná
na svojich rodičov, u ktorých vyživovacia povinnosť má mať prednosť pred ostatnými ich výdavkami.
Osobne sa o mal. dcéru stará výlučne otec, pričom výkon jeho osobnej starostlivosti je potrebné
vziať do úvahy v zmysle ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine aj v kontexte vyživovacej povinnosti. Vo

vzťahu k zisťovanému príjmu matky odvolací súd poukazuje na to, že zákonná vyživovacia povinnosť
oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Odvolací súd reflektuje príjem otca, ktorý je vyšší
ako príjem matky (bod č. 6 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), je však zrejmé, že otec poskytuje
maloletej dcére osobnú starostlivosť, vedie spoločnú domácnosť, obstaráva činnosti dennej potreby,
maloletej varí, perie, pomáha s prípravou do školy a pod., čím si de facto plní vyživovaciu povinnosť

voči maloletej aj touto formou a vyživovaciu povinnosť si plní dobrovoľne. Otec poskytuje maloletej
osobnústarostlivosť,ktorúmožnostavaťnaroveňpeňažnéhoplneniaazároveňuhrádzavšetkyvýdavky
spojené s chodom domácnosti, členom ktorej je aj maloletá N. G.. Matka dobrovoľne nekontaktuje svoju
dcéru, nestretáva sa s ňou, nijakým spôsobom o ňu nejaví záujem, neparticipuje v jej živote a na jej
životných rozhodnutiach, celá jej rodičovská starostlivosť sa teda obmedzila výhradne len na platenie

výživného v súdom stanovenej výške. Uvedené odvolací súd nemôže nechať bez povšimnutia a nemôže
konštatovať, že je to v súlade so záujmom dieťaťa.

20.Vovzťahukbežnýmvýdavkommatkyodvolacísúduvádza,ževýdavkyvsúvislostisostarostlivosťou
o domácnosť má aj otec, ktorý na rozdiel od matky zabezpečuje celú starostlivosť o ich dcéru, rovnako

odvolací súd zohľadnil hradenie nákladov spojených s bývaním, ktoré pripadajú na dieťa a uhrádzanie
nákladov na jeho odôvodnené potreby.

21. Matka namieta, že otec na mal. dcéru poberá prídavok na dieťa a uplatňuje si daňový bonus, na
čo mal súd pri určení výživného taktiež prihliadnuť. Odvolací súd konštatuje, že vyplácané prídavky na

deti, resp. daňový bonus, nemôžu byť posudzované ako prioritná platba titulom výživného na maloleté
dieťa.Povinnosťprispievaťnavýživumaloletýchmajúpredovšetkýmrodičia;vyplácanéprídavkynadeti,
resp. daňový bonus, nemôžu nahrádzať povinnosť matky prispievať na výživu maloletého. Na odvolacienámietky matky týkajúce sa nesprávnosti postupu pri výpočte výšky výživného odvolací súd neprihliadal
z dôvodu, že len v minimálnom rozsahu sú potreby maloletej hradené z takýchto zdrojov.

22. Posúdenie konkrétnej výšky výživného sa však odvíja od ďalšej premennej, explicitne uvedenej v
ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, a teda možností, schopností a príjmových pomerov osoby povinnej
z výživného, matky dieťaťa. Matka namieta, že súd prvej inštancie nezohľadnil všetky zákonné kritériá
a nesprávne určil výšku zvýšeného výživného, keď sa priklonil k sume 205 eur s odôvodnením, že
matka v súčasnosti vzhľadom na rizikové tehotenstvo a tiež predchádzajúcu PN nemôže ovplyvniť ani

zvýšiť výšku svojho príjmu. K odvolacej argumentácii matky odvolací súd uvádza, že je zamestnaná
v spoločnosti Z. Z. Z..F..P.. ako P. S.. Jej čistý mesačný príjem predstavoval za obdobie od januára
do decembra 2023 sumu 869,50 eur a za obdobie od januára do februára 2024 v priemere 901 eur.
Takýto príjem mala matka aj v marci a apríli 2024, kedy vymeriavací základ bol vo výške 1.177,37 eur
a 890,17 eur. Matka maloletej bola od mája 2024 práceneschopná, jej príjem od zamestnávateľa bol
vymeriavací základ 200 eur v máji a 298,25 eur v júni 2024 s tým, že za dané obdobie matka poberala

od Sociálnej poisťovne od 02.05.2024 nemocenské až do 30.06.2024 na základe rozhodnutia Sociálnej
poisťovne, a to vo výške 22,69 eur denne. Matka po ustálení svojich zdravotných problémov opätovne
nastúpila do zamestnania od 01.07.2024. K primeranosti či dostatočnosti príjmu matky odvolací súd
uvádza, že sa stotožňuje v celom rozsahu so záverom súdu prvej inštancie, že príjem matky sa pohybuje
v rozmedzí od 850-900 eur mesačne Podľa názoru odvolacieho súdu je v rozpore s dobrými mravmi,

aby otec, ktorý zabezpečuje celú starostlivosť, uhrádzal všetky zvýšené výdavky dospievajúcej dcéry,
nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby suploval vyživovaciu povinnosť matky. Odvolací súd
teda k uvedenému konštatuje, že práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov (v tomto prípade
otec) vynakladá na dieťa, tvorí materiálne hodnoty zodpovedajúce príspevku druhého rodiča, ktorý ich
poskytuje v peniazoch a uspokojovanie potrieb dieťaťa touto formou vyvažuje platby druhého rodiča (v

tomto prípade matky).

23. Pre účely kvantifikácie výživného odvolací súd použil vo svojej rozhodovacej činnosti materiál
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z roku 2024. Tzv. tabuľkové výživné je prostriedkom
štandardizácie rozhodovacej činnosti súdov, vždy však len s odporúčacím charakterom. Jeho vytvorenie

je vo svojej podstate analýzou rozhodovacej činnosti v obdobných skutkových okolnostiach, zároveň
nahrádza aktivitu, ktorú by inak musel vykonať odvolací súd, aby nastolil princíp právnej istoty a
zabezpečil vo svojej rozhodovacej činnosti, že v skutkovo obdobných veciach nebude rozhodované
rozdielne. V zmysle tohto tabuľkového výživného sa vypočítava výživné z čistého príjmu rodiča, ktorý
je zároveň kvantifikačným vyjadrením jeho možností, schopností a majetkových pomerov. Jednotlivé

vekové kategórie detí dostatočne zohľadňujú fyzický vývin dieťaťa, aj prechod v rámci stupňov školskej
dochádzky. Zohľadňuje počet vyživovacích povinností rodiča a zohľadňuje mieru starostlivosti o dieťa a
styksdieťaťom.Materiáljedoporučenýnaprípadymaximálne4vyživovacíchpovinnostírodičov,jepreto
použiteľný na preskúmavaný prípad. Aplikácia tabuľkového výživného do určitej miery zovšeobecňuje
právne veci určovania výživného a zároveň nastoľuje v rozhodovacej činnosti právnu istotu. Za jeho

výhodu považuje odvolací súd kategorizáciu detí podľa veku, pričom jednotlivé vekové kategórie
dostatočne zohľadňujú fyzický aj spoločenský vývin dieťaťa, tiež prechod v rámci stupňov školskej
dochádzky.

24. Pri veku maloletých detí 15 - 18 rokov a pri vyživovacej povinnosti k jednému maloletému

dieťaťu je tzv. tabuľkové výživné určené 24 % z čistého príjmu povinného rodiča. Súdom určené
výživné na maloletú zodpovedá vyššie uvedeným pravidlám pre určenie výživného, tzv. tabuľkovému
výživnému, ktoré nemožno preberať automaticky matematickým výpočtom, ale je potrebné zohľadniť
aj individuálnosť každého prípadu. Určená výška výživného zohľadňuje vek, ako aj potreby maloletého
dieťa, zohľadňuje mieru osobnej starostlivosti o maloletého zo strany oboch rodičov a zodpovedá

príjmovým a majetkovým pomerom povinnej matky. Rozsah takto stanoveného výživného, ktoré je
osoba povinná z výživného povinná platiť, je odrazom posúdenia individuálnych skutkových okolností
prejednávanej veci. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že nakoľko maloletá žije len so svojím otcom a
vyrastá prakticky bez matky, to minimum, čo môže matka pre svoju maloletú dcéru spraviť, keď už sa o
ňu nijakým spôsobom nestará, nenavštevuje ju, ani o ňu neprejavuje žiaden záujem, je podieľať sa na

jej výžive a uhrádzaní nákladov spojených so starostlivosťou o ňu, keďže maloletá je vo veku, kedy je
svojou výživou a zabezpečením potrieb odkázaná na svojich rodičov.25. Na druhej strane zo spisu vyplýva, že v priebehu odvolacieho konania došlo k zmene pomerov na
strane matky, ktorá z dôvodu rizikového tehotenstva je práceneschopná. Vzhľadom na vyššie uvedené
odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods.

1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP vo výroku I. a IV. v časti zvýšenia výživného za obdobie od
6.10.2023 do 6.11.2024, keďže odvolacie námietky matky nespochybnili vecnú správnosť rozsudku v
týchto jeho napadnutých častiach. Zároveň odvolací súd rozsudok zrušil v prevyšujúcej časti z dôvodu
vzniknutej dočasnej pracovnej neschopnosti dňa 6.11.2024, s výnimkou nenapadnutého výroku III., a
postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1, 2 CSP).

26. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie za účelom zistenia skutočného
stavu ohľadom výšky príjmu matky od 6.11.2024 (vzniknutá dočasná pracovná neschopnosť). Pre
objektívne určenie rozsahu výživného je nevyhnutné, aby súd zistil možnosti a schopnosti príjmov
matky zo strany zamestnávateľa a zabezpečil si opisy mzdových listov, listinné dôkazy o poberaní

nemocenského vo vzťahu k obdobiu a jeho výške. Na základe výsledkov doplneného dokazovania
súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne o zvýšení výživného v období po 6.11.2024. V novom
rozhodnutí rozhodne súd o súvisiacom dlžnom výživnom, aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods.
3 CSP).

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).