Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. február 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 16C/67/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423207953
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Kubiš

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1423207953.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Michalom Kubišom v spore žalobkyne: mal. Laura Malíková,

nar. 11.11.2010, trvale bytom Nová Ves 2217/7, 929 01 Dunajská Streda, zastúpená zákonným
zástupcom Nikolasom Malíkom, nar. 20.12.1989, trvale bytom Nová Ves 2217/7, 929 01 Dunajská
Streda, právne zastúpená JUDr. Jurajom Gajdošom, advokátom so sídlom Štefánikova 15, 949 01 Nitra,
IČO: 53 533 801, proti žalovanému: Generali Česká pojišťovňa a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové
Město, 110 00 Praha, Česká republika, IČO: 45 272 956, konajúca prostredníctvom Generali Poisťovňa,
pobočka poisťovne z iného členského štátu, Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573,
o ochranu osobnosti s návrhom na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 50.000

eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 7.500 eur z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 7.500 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

III. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

IV. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 50.000 eur z titulu náhrady
nemajetkovej ujmy za neoprávnený zásah do jej práva na ochranu osobnosti, konkrétne do súkromného
a rodinného života. Na odôvodnenie žaloby uviedla, že dňa 21.01.2023 v čase približne o 23:20, v smere
od obce Dolný Stál do Veľkého Medera, v okrese Dunajská Streda, viedol Peter Nagy, nar. 24.05.1989,
trvale bytom Komárňanská 204/104, 932 01 Veľký Meder (ďalej len „vodič“ resp. „škodca“), osobné
motorové vozidlo zn. Škoda Fabia evidenčného čísla DS-323FF (ďalej len „motorové vozidlo“ resp.

„vozidlo“), kedy v kilometri 63,5, v mierne ľavotočivej zákrute, zišiel s vozidlom vpravo mimo cestu, kde
následne prednou časťou vozidla postupne narazil do viacerých stromov, pričom jeho spolujazdkyňa
Alexandra Masaryková, nar. 27.09.1990, bytom Nová Ves 2217/5, Dunajská Streda (ďalej len „matka
žalobkyne“), sediaca v čase dopravnej nehody na sedadle spolujazdca, utrpela v dôsledku dopravnej
nehody zranenia, ktorým na mieste dopravnej nehody podľahla. Poukázala na to, že rozsudkom
Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 19.07.2023, sp. zn. 24T/37/2023 bol vodič motorového vozidla
uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona. Ďalej uviedla, že

podľa správy zo Slovenskej kancelárie poisťovateľov bolo motorové vozidlo poistené v čase dopravnej
nehody v poisťovni žalovaného (č. poistnej zmluvy 2408092518/1), čo ju oprávňuje uplatniť si jednotlivé
nároky na náhradu nemajetkovej ujmy voči žalovanému ako príslušnému poisťovateľovi. Uviedla, že do
predmetnej dopravnej nehody žila v spoločnej domácnosti s matkou a mladšou sestrou, ich vzájomnývzťah bol plný harmónie, lásky a porozumenia, s matkou trávili všetok svoj voľný čas a veľa sa rozprávali,
bola zvyknutá rozprávať sa s matkou čo bolo v škole, o novom učive, o kamarátstvach v triede ale aj
mimo školy. Matka jej neustále pomáhala vo všetkých životných situáciách, so všetkými problémami,

s domácimi úlohami a spolu prežívali jej radosti, priateľstvá, či strasti, ktoré ako každé dospievajúce
dievča malo. Matka ju zahŕňala materinskou láskou a pochopením, s matkou sa tešili, chodili na výlety,
rôzne kultúrne podujatia, ale tiež nakupovali a mali spoločné záľuby. Uviedla, že pre ňu ako 12 ročnú
dospievajúcu dcéru bola jej matka najvýznamnejšou osobou, vzorom a nenahraditeľným človekom.
Poukázala na to, že po smrti matky sa jej život „obrátil hore nohami“, už nikdy nepocíti láskavé objatie, či

pohladenie svojej matky, už nikdy sa nebude môcť s matkou porozprávať, nebude sa s ňou môcť poradiť,
keď nebude vedieť čo robiť a tiež sa už nikdy s matkou nepoteší zo svojich radostí a životných úspechov,
spoločné chvíle s matkou navždy skončili. Uviedla, že od úmrtia matky sa výrazným spôsobom zhoršil jej
psychický stav, neustále spomienky na matku negatívne vplývajú na jej duševný stav, nevie sa zmieriť s
tragickou stratou svojej matky, nedokáže pochopiť ako ten blízky človek, ktorý tu vždy pre ňu bol, zrazu
nie je, bez rozlúčenia. Všetky aktivity s nebohou matkou sa pre ňu v okamihu stali iba minulosťou, všetky

miesta, predmety a akékoľvek maličkosti jej pripomínajú matku a chvíle s ňou strávené. Poukázala na
to, že po smrti matky zle spí, nič ju nebaví a často plače, ťažko sa sústreďuje a je nervóznejšia, čo sa
prejavuje aj v škole, školský prospech sa jej výrazne zhoršil. Argumentovala, že smrťou matky došlo k
vážnemu zásahu do jej psychickej integrity a ďalšieho vývoja, pričom vzhľadom na jej vek je nesporné,
že úmrtie matky ju poznačí na celý život. Uviedla, že prišla o svoju matku vo veku 12 rokov, t.j. vo veku

kedy sú citové väzby dcéry k matke naplno rozvinuté a dieťa si smrť a stratu matky plne uvedomuje
a nikdy sa s ňou nebude vedieť vyrovnať. Pre vyobrazenie intenzity a charakteru citových väzieb a
zároveň spôsobenej citovej ujmy spomenula nedávnu udalosť, kedy po hádke s otcom ušla z domu a
následnejuotecnašielnacintoríneplakaťprihrobesvojejmatky.Dôvodila,žezásahpredmetnejudalosti
do jej rodinného života je o to väčší a výraznejší, že pred nehodou žila v spoločnej domácnosti iba s

nebohoumatkouamladšousestrou,obesestrymajúrozdielnychotcov,sktorýmisastretávalisporadicky
cez víkendy, pričom jej vzťah s otcom nebol náležite rozvinutý, nevyrastala v úplnej rodine a na svoju
matku bola preto obzvlášť naviazaná. Uviedla tiež, že následkom predmetnej dopravnej nehody jej bolo
oznámené nie len to, že jej matka zomrela, ale aj to, že už nebude viac bývať doma, so svojou mladšou
sestrou a bude sa musieť presťahovať žiť k svojmu otcovi. Poukázala na to, že po dopravnej nehode boli

sestry odlúčené a každá sa nasťahovala ku vlastnému otcovi, so sestrou sa dnes vídajú len sporadicky.
V dôsledku predmetnej dopravnej nehody tak prišla o matku, o domov, ktorý jej matka poskytovala a
o rodinný život so svojou sestrou, s ktorou ju spájala práve matka. Vzhľadom na vyššie uvedené a s
poukazom na skutočnosť, že prišla o svoju matku vo veku 12 rokov, pričom okrem matky stratila aj svoj
domovacelýrodinnýživot,ktorýsosvojoumatkouasestrouprežívala,malazato,žeujmajejspôsobená

je v rozsahu hodnotenia výšky nemajetkovej ujmy mimoriadne zásadná. Poukázala na to, že smrťou
matky došlo u nej k nezvratnému zásahu do jej súkromia a rodinného života, preto sa v súlade s § 13
ods. 2 Občianskeho zákonníka domáha voči žalovanému náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 50.000
eur. Napokon uviedla, že výzvou na zaplatenie zo dňa 31.07.2023 vyzvala žalovaného na náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 50.000 eur, pričom žalovaný prostredníctvom e-mailovej komunikácie zo

dňa 31.08.2023 navrhol zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 5.075 eur pod podmienkou uzatvorenia
dohody o urovnaní, čo však nezohľadňovalo reálny rozsah nemajetkovej ujmy jej spôsobenej, preto s
urovnaním nesúhlasila.

2. Žalovaný považoval uplatnený nárok za neprimeraný, vybočujúci z rámca náhrad nemajetkových ujm

priznávaných súdmi v obdobných veciach. Poukázal na to, že žalobkyňa neuvádza, akým spôsobom
dospela k výške požadovanej žalovanej čiastky a ani ju žiadnym spôsobom v uplatnenom rozsahu
nepreukazuje. Uviedol, že výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je súdom určovaná voľnou
úvahou vzhľadom na absenciu zákonom stanovených limitov, avšak vždy s prihliadnutím na zákonné
kritéria, ktoré predpokladá ust. § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, t.j. na závažnosť vzniknutej ujmy

a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo. Dôvodil, že voľná úvaha súdu pri určení výšky
náhrady nemajetkovej ujmy jednotlivým pozostalým nie je neobmedzená, ale je limitovaná princípom
primeranosti a splnením zákonných kritérií v zmysle § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, určenie
konkrétnej výšky náhrady potom musí zohľadňovať všetky okolnosti konkrétneho prípadu a musí byť v
súlade s požiadavkou spravodlivosti. Uviedol tiež, že závažnosť vzniknutej ujmy sa posudzuje najmä

s poukazom na jej intenzitu, rozsah a trvanie a pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy
je takisto nevyhnuté zohľadniť aj atribút primeranosti, t.j. s ohľadom na ktorý sa voľná úvaha súdu
nemôže vymykať z rozumných hraníc a nemôže byť neobmedzená, pričom by mala zohľadňovať
sumy priznávané súdmi v Slovenskej republike v obdobných prípadoch. Ďalej uviedol, že náhradanemajetkovej ujmy má poskytnúť určitú satisfakciu za stratu blízkej osoby a nemá viesť k neprípustnému
obohacovaniusa(rozsudokKrajskéhosúduvTrnave,sp.zn.24Co/142/2018,uznesenieKrajskéhosúdu
v Bratislave zo dňa 31.05.2019, sp. zn. 6Co/24/2018). Poukázal tiež na to, že napriek skutočnosti, že

medzi sporovými stranami prebehli mimosúdne rokovania, ktoré neboli úspešné, je pripravený pristúpiť
k čiastočnej úhrade žalovaného nároku, a to v rozsahu, v akom považuje uplatnený nárok za primeraný
vzhľadom na okolnosti predmetného prípadu a rozhodovaciu prax súdov, a to vo výške 7.500 eur. Mal
tiež za to, že pri stanovení výšky primeranosti uplatneného nároku je potrebné zohľadniť aj spoluvinu
samotnej zosnulej matky maloletej, a to v rozsahu 50%, nakoľko z dostupných informácií a podkladov

jednoznačne vyplýva, že zosnulá matka maloletej mala vedomosť o tom, že vodič poisteného vozidla
požil pred jazdou nemalé množstvo alkoholu a teda, že bol počas jazdy, kedy zosnulá sedela na sedadle
spolujazdca, pod značným vplyvom alkoholu. V tejto súvislosti poukázal na zápis z výsluchu obvineného
vodiča poisteného vozidla z trestného konania, z ktorého vyplýva, že dňa 21.01.2023 pred predmetnou
dopravnou nehodou v čase okolo 20:00 hod prišla za vodičom poisteného vozidla jeho priateľka, nebohá
matkažalobkyne,načerpaciustanicuOMVnapoistenomvozidle,ktorévtomčaseviedla,avšakpredtým

mala napísať správu, že ona už asi nebude môcť dlho viesť vozidlo (pričom vodič poisteného vozidla vo
výpovedi uviedol, že nevie z akého dôvodu), nakoľko bol triezvy, sadol si za volant poisteného vozidla
on a so zosnulou matkou žalobkyne išli do obce Veľké Dvorníky na adresu jej trvalého bydliska, kde
spolu do 23:00 pili melónovú vodku značky Nicolaus, pivo a zosnulá matka žalobkyne mala zrejme piť aj
víno, on vypil asi tri poldecáky a jedno pivo. Zosnulá mala vodičovi poisteného vozidla navrhnúť, aby išli

k nemu na adresu jeho trvalého bydliska a nakoľko nemali peniaze v hotovosti išli poisteným vozidlom,
obidvaja mali vedomosť, že majú vypité ale spolu sa dohodli, že vodič pomalou jazdou zvládne cestu do
Veľkého Medera. Ďalej vodič uviedol, že ako jeho nikto nenútil k jazde tak ani on nenútil pozostalú, aby
si sadla do poisteného vozidla. Poukázal na to, že z výpovede vodiča poisteného vozidla jednoznačne
vyplýva, že zosnulá matka žalobkyne mala vedomosť o tom, že vodič bol v čase, kedy si k nemu sadla

do vozidla ako spolujazdkyňa, pod značným vplyvom alkoholu. Uviedol, že požitie značného alkoholu aj
samotnou zosnulou potvrdzuje aj Správa z pitvy z dňa 23.01.2023, v ktorej je uvedené, že predbežným
toxikologicko-chemickým vyšetrením bola vo vzorke krvi, odobratej pri pitve, zistená prítomnosť etanolu
v koncentrácii 1,65 g/kg (promile). Pokiaľ ide o určenie miery spoluzavinenia nebohej poškodenej na
vzniku škody v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka, poukázal na porušenie všeobecnej prevenčnej

povinnosti zo strany poškodenej zosnulej, zakotvenej v ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom
na skutočnosť, že v čase predmetnej dopravnej nehody mal vodič poisteného vozidla požitý alkohol a
zosnulá matka žalobkyne o tejto skutočnosti mala jednoznačne vedomosť, mal za to, že je v predmetnej
veci potrebné uplatniť spoluvinu zosnulej ako poškodenej, a to vzhľadom na závažnosť daných okolností
vzniku škody v rozsahu 50 % (poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 2MCdo/9/2013 zo dňa 27.08.2014 a rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/266/2017
zo dňa 23.07.2018). Čo sa týka oprávnenosti samotnej výšky uplatnenej sumy, poukázal na viaceré
súdne rozhodnutia, v ktorých boli pozostalým maloletým deťom po obeti dopravnej nehody priznané
nižšie sumy náhrad nemajetkovej ujmy, ako požaduje žalobkyňa.

3. Žalobkyňa naproti tomu poukázala na viaceré súdne rozhodnutia, v ktorých boli pozostalým po obeti
dopravnej nehody priznané vyššie sumy náhrad nemajetkovej ujmy ako uvádzal žalovaný a s ohľadom
na ktoré žalovanú náhradu nemajetkovej ujmy v rozsahu 50.000 eur považovala za primeranú všetkým
okolnostiam veci, a to najmä jej vzťahu a zosnulej matky, jej veku, v ktorom bola jej matka usmrtená,
stupňa blízkosti a kvality vzťahu, straty rodinného života s matkou a so sestrou a tiež aj z okolností, za

ktorých došlo k dopravnej nehode, t.j. z okolností, na ktoré žalovaný poukazuje odôvodňujúc potrebu
zohľadnenia údajnej spoluviny zosnulej poškodenej. Poukázala tiež na to, že ak bola v konkrétnej veci
primeraná výška náhrady nemajetkovej ujmy napr. 40.000 eur v roku 2014, je zrejmé, že v rovnakom
prípade musí byť v roku 2024, t.j. po 10 rokoch, poškodeným priznaná výška náhrady nemajetkovej ujmy
vo výške vyššej ako pred 10 rokmi, keďže hodnota peňazí v dôsledku inflácie každoročne klesá. Mala za

to,žepokiaľmápriznávanávýškanáhradynemajetkovejujmypredstavovaťspravodlivézadosťučinenie,
musíprichádzaťkjejzmeneanárastu–prinajmenšomvrozsahunárastuspotrebiteľskýchcienainflácie.
Zopakovala, že ujma, ktorú utrpela stratou zosnulej matky, je z hľadiska hodnotenia výšky nemajetkovej
ujmy mimoriadna, pretože prišla o svoju matku vo veku 12 rokov, kedy sú citové väzby dcéry k matke
naplno rozvinuté, pričom ide o vek, kedy je dieťa už dostatočne mentálne zrelé na to, aby si naplno

uvedomovalo stratu matky. Uviedla tiež, že mimoriadny rozsah ujmy zároveň zdôrazňuje skutočnosť,
že v dôsledku predmetnej dopravnej nehody prišla o matku, o domov, ktorý jej matka poskytovala a o
rodinný život so svojou sestrou, s ktorou ju spájala práve matka. K údajnej spoluvine zosnulej matky
uviedla, že žalovaným uvádzaný rozsah 50 % nemá oporu v rozhodovacej praxi súdov. Mala za to, že akzosnulá matka mala vedomosť o tom, že vodič poisteného vozidla požil pred jazdou nemalé množstvo
alkoholu a počas jazdy bol pod vplyvom alkoholu, primeraný rozsah spoluzodpovednosti je s poukazom
na rozhodovaciu prax maximálne vo výške 25 %. Namietla však správnosť tvrdenia žalovaného, že

zosnulá matka mala vedomosť o tom, že vodič poisteného vozidla bol počas jazdy pod značným vplyvom
alkoholu, nakoľko žalovaný pri tomto tvrdení vychádza výlučne z tvrdení vodiča - vinníka dopravnej
nehody z jeho výsluchov v trestnom konaní, ktoré sú ovplyvnené procesným postavením tejto osoby
ako obvinenej v trestnom konaní a skutočnosťou, že zosnulá matka tieto skutočnosti nemôže vyvrátiť
alebo potvrdiť. Namietla tiež, že by zosnulá matka dobrovoľne sadla do vozidla k vodičovi poisteného

vozidla, ktorý bol počas jazdy pod vplyvom alkoholu. Poukázala na to, že príčinou dopravnej nehody a
najmä príčinou devastačných a fatálnych následkov dopravnej nehody bolo predovšetkým prekročenie
najvyššej dovolenej rýchlosti na danom úseku cesty, pričom podľa obžaloby a záverov znaleckého
skúmania obvinený vodič viedol vozidlo rýchlosťou 106 až 118 km/hod, teda vyššou, ako je na danom
úseku cesty najvyššia dovolená. Poukázala tiež na zápisnicu o výsluchu obvineného zo dňa 25.01.2023,
podľa ktorej vodič uviedol, že „Obidvaja sme vedeli, že máme vypité ale spolu sme sa dohodli, že ja

pomalou jazdou zvládnem cestu do Veľkého Medera.“ Uviedla, že ak sú tvrdenia vodiča pravdivé, je
zrejmé, že zosnulá matka trvala na pomalej jazde, pričom vodič proti vôli zosnulej matky, nie len že
nešiel pomalou jazdou, ale navyše značným spôsobom prekročil dovolenú rýchlosť na danom úseku
cesty 90 km/hod. Mala za to, že ak by vodič viedol vozidlo pomalou jazdou, následkom dopravnej nehody
by nebola smrť zosnulej matky a zrejme by ani nedošlo k predmetnej dopravnej nehode. Vzhľadom na

uvedené mala za to, že miera spoluzavinenia na škode je zanedbateľná, resp. žiadna, nakoľko k vzniku
okolností, ktoré spôsobili predmetné devastačné a fatálne následky dopravnej nehody došlo proti vôli
zosnulej matky a bez jej súhlasu.

4. Žalovaný zotrval na tom, že z dostupných podkladov a informácií jednoznačne vyplýva a je

nepochybné, že zosnulá matka žalobkyne mala vedomosť o tom, že vodič bol v čase, kedy si k nemu
sadla do vozidla ako spolujazdkyňa, pod značným vplyvom alkoholu, preto je potrebné prihliadať na
ust. § 441 Občianskeho zákonníka a pri určení zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla
vziať do úvahy aj okolnosti na strane poškodeného – v tomto prípade zosnulej matky žalobkyne, a to
porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti zo strany poškodenej zosnulej, zakotvenej v ust. § 415

Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase predmetnej dopravnej nehody mal vodič
poisteného vozidla požitý alkohol a zosnulá matka žalobkyne o tejto skutočnosti mala jednoznačne
vedomosť, mal za to, že je v predmetnej veci potrebné uplatniť spoluvinu zosnulej ako poškodenej, a to
vzhľadom na závažnosť daných okolností vzniku predmetnej škody v rozsahu 50 %. Poukázal na to, že
v predmetnom prípade to bola práve zosnulá matka žalobkyne, ktorá podľa výpovede vodiča iniciovala

jazdu poisteným vozidlom, napriek skutočnosti, že obaja spoločne požili nemalé množstvo alkoholu,
pričom ak by do motorového vozidla, ktoré vodič riadil pod vplyvom alkoholu, nenastúpila, ku škode
na jej zdraví by vôbec nedošlo. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že príčinou dopravnej nehody a jej
následkov bolo predovšetkým prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti na danom úseku cesty a že je
zrejmé, že ak by vodič viedol vozidlo pomalou jazdou, následkom dopravnej nehody by nebola smrť

zosnulej matky žalobkyne a zrejme by ani nedošlo k predmetnej dopravnej nehode, pričom poukázal
na to, že podľa obžaloby zo dňa 16.06.2023 možno po vykonanom šetrení mať za preukázané, že
vodič poisteného vozidla spáchal skutok po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov v stave
vylučujúcom bezpečne viesť osobné motorové vozidlo. Taktiež uviedol, že podľa predmetnej obžaloby
zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru cestná doprava vyplýva, že príčina

dopravnej nehody z technického hľadiska spočívala v tom, že obvinený viedol vozidlo rýchlosťou 106 až
118 km/hod, teda vyššou ako je na danom úseku cesty najvyššia dovolená, v plnej miere sa nevenoval
vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke, vozidlo neviedol v smere mierne ľavotočivej
zákruty, ale s ním zišiel mimo cestu vpravo. Uviedol, že za príčinu dopravnej nehody nebolo určené
len prekročenie rýchlosti, ale súčasne sú medzi príčinami dopravnej nehody z technického hľadiska

rovnocenne uvedené aj ďalšie skutočnosti. Mal za to, že je nepochybné, že vedenie vozidla pod vplyvom
alkoholu (ako i vedomosť spolucestujúceho o požití alkoholu vodičom vozidla) je také vážne porušenie
povinností, že tvrdenia žalobkyne, kedy deklaruje, že spolujazdkyňa si sadala do vozidla s tým, že malo
ísť o pomalú jazdu a ktorými vlastne bagatelizuje skutočnosť, že zosnulá spolujazdkyňa si vedome
sadla do predmetného vozidla s vodičom, ktorý požil značné množstvo alkoholu, nemožno považovať

za relevantné. Zároveň uviedol, že tvrdenie, že vodič nešiel pomalou jazdou proti vôli žalobkyne je ničím
nepodložené a špekulatívne tvrdenie, rovnako ako tvrdenie žalobkyne, že keby vodič viedol vozidlo
pomalou jazdou, zrejme by ani nedošlo k predmetnej dopravnej nehode. Mal za to, že najrelevantnejšou
skutočnosťou, v dôsledku ktorej došlo k porušeniu viacerých povinností vodiča pri vedení motorovéhovozidla a následnej dopravnej nehode, je skutočnosť, že vodič a zosnulá spolujazdkyňa vedome použili
motorové vozidlo po požití značného množstva alkoholu. Čo sa týka rozhodnutí, na ktoré poukázala
žalobkyňa uviedol, že tieto sa netýkajú obdobných skutkových okolností a nemožno ich v súvislostí s

uplatňovanými nárokmi považovať za relevantné, niektoré sa dokonca ani netýkajú nárokov vzniknutých
v súvislosti so zodpovednosťou za prevádzku motorových vozidiel. Uviedol tiež, že žalobkyňa poukázala
výlučne len na staršie súdne rozhodnutia, pričom súdna prax sa v tomto smere posunula a v súčasnosti
sú pozostalým priznávané vzhľadom na jednotlivé skutkové okolnosti a špecifiká jednotlivých prípadov
výrazne nižšie sumy ako náhrady nemajetkovej ujmy za stratu, ktorú utrpeli v dôsledku prevádzky

motorových vozidiel. Mal za to, že v obdobných prípadoch súdy v Slovenskej republike nepriznávajú
bežne deťom (ani maloletým) obetí smrteľných dopravných nehôd náhradu nemajetkovej ujmy až vo
výške 50.000 eur. Sumu požadovanú žalobou vzhľadom na okolnosti predmetného prípadu považoval
za neprimeranú až excesívnu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava
I sp. zn. 21C/49/2020 zo dňa 22.02.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
7Co/86/2022zodňa26.07.2023,ktorýmsúdpriznalnáhradunemajetkovejujmymaloletejnavrhovateľke

za zásah do jej práv, ktorý utrpela v dôsledku straty svojej matky pri dopravnej nehode vo výške 15.000
eur.

5. V podaní doručenom súdu dňa 14.12.2024 žalovaný navrhol vykonať k otázke spoluviny zosnulej
matky žalobkyne dokazovanie z trestného spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 24T/37/2023,

a to zápisnicou o výsluchu obvineného zo dňa 25.01.2023, odôvodnením sťažnosti obvineného
zahlásenej do zápisnice dňa 28.01.2023 k vzatiu obvineného do väzby zo dňa 31.01.2023, zápisnicou o
hlavnom pojednávaní zo dňa 19.07.2023, správou z pitvy zo dňa 23.01.2023, znaleckým posudkom vo
veciprehliadkyapitvyzosnulejč.16/2023ač.29/2023zodňa24.05.2023,ktorývypracovaliMUDr.Peter
Očko, PhD. a MUDr. Roman Kuruc, PhD, znaleckým posudkom vo veci toxikologicko-chemickej analýzy

biologických materiálov odobratých pri pitve zosnulej č. 19/2023 zo dňa 25.04.2023, ktorý vypracoval
znalec Ing. Alexander Kovács, PhD., znaleckým posudkom vo veci dopravnej nehody č. 4/2023 zo dňa
23.01.2023, ktorý vypracoval znalec z odboru doprava cestná Ing. Ladislav Šipula, ako aj obžalobou zo
dňa 16.06.2023 a rozhodnutím vydaným v trestnom konaní, ktoré už boli doložené do konania.

6. Na pojednávaní konanom dňa 18.02.2025 žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti o zaplatenie sumy
7.500 eur z dôvodu úhrady tejto sumy žalovaným po začatí konania dňa 16.02.2024, v nadväznosti na
čo súd v zmysle ustanovenia § 145 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 C.s.p. (keď žalovaný nevyjadril
nesúhlas so späťvzatím žaloby v uvedenej časti) konanie v časti o zaplatenie sumy 7.500 eur zastavil.

7 . Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

7.1. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 24T/37/2023 zo dňa 19.07.2023,
právoplatným dňa 04.08.2023, bol Peter Nagy, nar. 24.05.1989 uznaný za vinného, že dňa 21.01.2023
v čase približne o 23:20 hod. po ceste L triedy č. 63, v smere od obce Dolný Stál do Veľkého

Medera, v okrese Dunajská Streda, po predchádzajúcom požití presne nezisteného množstva alkoholu,
viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia evidenčného čísla DS-323FF, kedy v
kilometri 63,5 v mierne ľavotočivej zákrute, aj v dôsledku nedostatočného venovania sa vedeniu
vozidla, nedostatočného sledovania situácie v cestnej premávke, neprispôsobenia rýchlosti jazdy svojim
schopnostiam a prekročenia najvyššej dovolenej rýchlosti na danom úseku cesty, čím porušil § 4 ods.

2 písm. d), § 4 ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 1, ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke
v znení neskorších predpisov, zišiel s vozidlom vpravo mimo cestu, kde následne prednou časťou
vozidla postupne narazil do viacerých stromov, po čom vozidlo zostalo, vo zvislej polohe, zakliesnené
medzi dvoma susediacimi stromami, pri čom jeho spolujazdkyňa Alexandra Masaryková, sediaca v
čase dopravnej nehody na sedadle pre spolujazdca utrpela v dôsledku dopravnej nehody zranenia, a to

úrazovo-krvácavý šok ako následok závažných poranení hrudníka a brucha, ktorým na mieste dopravnej
nehody podľahla, následnou analýzou krvnej vzorky odobratej obžalovanému po dopravnej nehode
22.01.2023 o 00:39 bol u neho zistený podiel alkoholu vo výške 1,26 promile, teda ako vodič dopravného
prostriedku spôsobil v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť, ktorý si privodil vplyvom
návykovejlátky,inémuznedbanlivostismrť,čímspáchalprečinuusmrteniapodľa§149ods.4Trestného

zákona. Za to mu bol uložený podľa § 149 odsek 4 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného
zákona, § 36 písmeno 1), § 37 písmeno m) Trestného zákona a § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4
Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky, podľa § 48 odsek 2 písmeno
a) Trestného zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkontrestu s minimálnym stupňom stráženia, podľa § 61 odsek 1, odsek 5 písmeno b) Trestného zákona bol
obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie a
podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému

Tiborovi Masarykovi, nar. 14.02.1967 v Dunajskej Strede, trvalé bytom Jahodná, prechodne bytom
Júliusa Lôrincza 2137/13, Dunajská Streda, spôsobenú škodu vo výške 1.599,25 eura.

7.2. Z výpisu z internetovej stránky www.skp.sk súd zistil, že motorové vozidlo bolo v čase dopravnej
nehody povinne zmluvne poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z.z. u žalovaného.

7.3. Z e-mailovej komunikácie zo dňa 31.08.2023 súd zistil, že žalovaný pred začatím konania navrhol
žalobkyni zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v sume 5.075 eur, s čím žalobkyňa nesúhlasila.

7.4. Zo zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa 25.01.2023 z trestného konania súd zistil, že vodič

motorového vozidla sa ku skutku, ktorý bol opísaný vo výrokovej časti uznesenia o jeho trestnom stíhaní
v plnej miere priznal. Vypovedal, že dňa 21.01.2023 v čase okolo 20:00 hod. prišla za ním jeho priateľka
AlexandraMasarykovádomestaVeľkýMeder,načerpaciustanicuOMVnaosobnommotorovomvozidle
značky Škoda Fabia, ktorá uvedené vozidlo v tom čase viedla, avšak pred tým mu písala cez messenger
správu, že ona už asi nebude môcť viesť vozidlo, ale prečo to nevedel. Odpísal jej, že tak bude šoférovať

on. Prišla za ním na aute, ktoré viedla, do Veľkého Medera, stretli sa na čerpacej stanici OMV v čase
okolo 20:00 hod., on bol triezvy, a preto si sadol za volant a spolu s ňou na jej aute išli do obce Veľké
Dvorníky na adresu jej trvalého bydliska, do 23:00 hod. dňa 21.01.23 spolu pili melónovú vodku značky
Nicolaus, pivo a Alexandra ak sa dobre pamätá pila aj víno. Vypil asi 3 poldecáky a jedno pivo. Ona mu
navrhla, aby radšej išli ku nemu na adresu jeho trvalého bydliska. Nakoľko nemali peniaze v hotovosti,

išli s autom. Obidvaja vedeli, že majú vypité ale spolu sa dohodli, že on pomalou jazdou zvládne cestu
do Veľkého Medera. Bol veľmi unavený prácou, bol prepracovaný, mal za sebou dlhý týždeň, napriek
tomu sa rozhodol, že bude šoférovať, nikto ho nenútil k jazde a ani on ju nenútil, aby si sadla do auta,
vedela, že má vypité rovnako aj on vedel, že ona má vypité. Dňa 21.01.2023 v čase okolo 23:00 hod.
naštartoval jej auto, zapol bezpečnostný pás, či sa pripútala ona uviesť nevedel. Bol si vedomý toho,

že má vypité, napriek tomu sa rozhodol vozidlo viesť ako vodič až do Veľkého Medera. Išli po hlavnej
ceste smer Dolný Stál smerom na Veľký Meder. Pamätal si, že prekročil povolenú rýchlosť, prešli obec
Dolný Stál, následne si na nič nepamätal. Dostal asi mikrospánok, ktorý mu spôsobila únava a aj alkohol.
Na nehodový dej si nepamätal, pamätal si iba na to, že zišiel mimo cestu a tam už nezvládol vozidlo
nasmerovať naspäť na cestu. Po tom asi stratil vedomie. Pamätal si iba na to, že došiel za ním policajt

a vykonal s ním dychovú skúšku s pozitívnym výsledkom.

7.5. Zo správy z pitvy zo dňa 23.01.2023 z trestného konania súd zistil, že u nebohej matky žalobkyne
bola zistená prítomnosť etanolu v koncentrácii 1,65 g/kg (promile).

7.6. Z odôvodnenia sťažnosti obvineného zahlásenej do zápisnice dňa 28.01.2023 k vzatiu obvineného
do väzby zo dňa 31.01.2023 z trestného konania súd zistil, že vodič motorového vozidla v nej uviedol, že
„Pokiaľ ide o samotné okolnosti spáchania predmetného prečinu poukazujem s poľutovaním na to, že aj
samotná nebohá poškodená má čiastočnú vinu, že som riadil motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu,
keďže sme obaja spolu popíjali aj ona bola pod vplyvom alkoholu. Vedela, že budem jazdiť a aj keď sme

spolu pili, súhlasila s tým. Nebol závažný dôvod na to, aby sme išli autom do Veľkého Medera.“

7.7. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 19.07.2023 z trestného konania súd zistil, že vodič
motorového vozidla na otázku samosudkyne, čo ho viedlo k spáchaniu predmetného skutku odpovedal:
„BolismejaazosnulávoVeľkýchDvorníkoch,začalismepopíjať.Bolismenekľudní,taksmesarozhodli,

že odídeme do Veľkého Medera ku mne, ale nakoľko sme nemali u seba hotovosť, tak sme si sadli do
auta, išli sme smerom na Veľký Meder. V aute bolo ticho, podľa mňa ona zaspala aj ja som zaspal. K
tomu motívu by som ešte uviedol, že Sandra mi porozprávala, že jej predchádzajúci partner bol k nej
násilný, tak kvôli tomu sa rozhodli odísť z Dvorníkov a sadli sme do auta.“ Na otázku obhajkyne, či to
bolo absolútne nevyhnutné, aby odišli z Dvorníkov z bydliska nebohej do Veľkého Medera odpovedal

„Nie“. Na otázku obhajkyne, či neuvažoval nikto z dvojice o tom, že už obidvaja požili alkohol a jeden
bude riadiť auto odpovedal „Vôbec sme si to nepremysleli.“7.8. Zo znaleckého posudku vo veci prehliadky a pitvy zosnulej č. 16/2023 a č. 29/2023 zo dňa
24.05.2023, ktorý vypracovali MUDr. Peter Očko, PhD. a MUDr. Roman Kuruc, PhD. v trestnom
konaní súd zistil, že toxikologicko-chemickou analýzou biologických vzoriek, odobratých z tela nebohej

matky žalobkyne pri pitve, bola vo vzorke krvi dokázaná prítomnosť etanolu v koncentrácii 1,65
g.kg-1 (‰) a vo vzorke moču prítomnosť etanolu v koncentrácii 2,26 g.kg-1 (‰). Zistené koncentrácie
etanolu v krvi aj v moči zodpovedajú koncentráciám v čase smrti menovanej a svedčia o tom, že
pred smrťou požila nadmerné množstvo nápoja alebo viacerých nápojov s obsahom etanolu (t. j.
alkoholických nápojov), pričom v čase smrti bola požitým alkoholom (etanolom) významne negatívne

ovplyvnená – podľa všeobecne orientačného delenia stupňov opitosti bola v štádiu stredného stupňa
opitosti. Porovnaním koncentrácie etanolu v krvi a v moči možno konštatovať, že v čase smrti sa
nachádzala už v štádiu vylučovania požitého alkoholu z jej organizmu a teda koncentrácia etanolu v krvi
menovanej mohla byť určitú dobu pred jej smrťou vyššia, ako koncentrácia etanolu zistená toxikologicko-
chemickou analýzou. Keďže k smrti menovanej došlo v krátkom čase po vzniku zranení utrpených
pri dopravnej nehode tak možno konštatovať, že bola alkoholom na úrovni stredného stupňa opitosti

ovplyvnená aj v čase dopravnej nehody – nárazu vozidla do stromov. Stredný stupeň opitosti je vo
všeobecnosti charakterizovaný výrazným postihnutím psychických, senzorických a už aj motorických
funkcií organizmu, a to najmä zníženou pozornosťou, spomalením telesných výkonov na mozgové
podnety, poruchami správania vyúsťujúcimi až do zlostných afektov, poruchami koordinácie pohybov s
neistou až tackavou chôdzou a možnými pádmi.

7.9.Zoznaleckéhoposudkuvovecitoxikologicko-chemickejanalýzybiologickýchmateriálovodobratých
pri pitve zosnulej č. 19/2023 zo dňa 25.04.2023, ktorý vypracoval znalec Ing. Alexander Kovács, PhD.
v trestnom konaní súd zistil, že toxikologicko-chemickou analýzou vo zvolených vzorkách biologických
materiálov odobratých pri pitve tela mŕtvoly zosnulej boli stanovené koncentrácie etanolu vo vzorke krvi

na 1,65 g.kg-1 (‰) a vo vzorke moču na 2,26 g.kg-1 (‰).

7.10. Zo znaleckého posudku vo veci dopravnej nehody č. 4/2023 zo dňa 23.01.2023, ktorý vypracoval
znalec z odboru doprava cestná Ing. Ladislav Šipula v trestnom konaní súd zistil, že znalec dospel vo
svojich záveroch k tomu, že technika a spôsob jazdy vodiča poisteného vozidla jazdiaceho pod vplyvom

alkoholu pred zrážkou so stromom č. 1 nebola správna a že príčinou dopravnej nehody z technického
hľadiska bola nesprávna technika a spôsob jazdy vodiča, ktorá spočívala v tom, že vodič sa v plnej
miere nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, rýchlosťou v rozmedzí 106
až 118 km/hod., to je vyššou ako je najvyššia dovolená v danom úseku cesty, v dôsledku čoho neviedol
vozidlo v smere miernej ľavotočivej zákruty ale s vozidlom zišiel z cesty mimo cestu vpravo, kde narazil

do stromov.

7.11.VýsluchomsvedkaŠtefanaMalíkasúdzistil,žežalobkyňajejehovnučka,dotrochmesiacovsvojho
veku žila spolu s ním jednej domácnosti, následne sa presťahovala so svojou matkou, ale každý víkend
chodila k svedkovi. Matka maloletej sa pohádala s otcom maloletej - synom svedka, odsťahovali sa zo

spoločnej domácnosti a išli bývať do podnájmu. Vzťahy boli v poriadku, občas syn nezaplatil výživné,
preto sa hádali s matkou žalobkyne a niekedy ona nechcela pustiť žalobkyňu k ním na víkend, inak
vzťahy boli dobré. Žalobkyňa sa tešila k svedkovi a keď odchádzala, tak sa pýtala, či môže prísť na
ďalší víkend, doteraz je ich vzťah skvelý. Matka žalobkyne svedomite vychovávala dcéru, bola dobrou
matkou, žalobkyňa je prvá vnučka svedka a keď sa občas stalo, že syn nezaplatil výživné, tak ho za neho

zaplatil svedok. Žalobkyňa bola veľmi citovo naviazaná na matku, nedopustila, aby niekto na ňu nadával.
Občas sa stalo, keď bola žalobkyňa u svedka a otec žalobkyne povedal niečo na jej matku, tak okamžite
vyletela na otca, museli ju upokojovať, aby sa ukľudnila, lebo nedala dopustiť na matku. Matka mala
pracovný pomer, o deti sa starala veľmi starostlivo, aj keď priniesla žalobkyňu cez víkend ku svedkovi,
bola vždy upravená, čisto oblečená, nemohol by ani jedno zlé slovo povedať na ňu. Žalobkyňa nikdy nič

zlé nepovedala na svoju matku. Žalobkyňa sa chválila, že chodili spolu na výlety po Slovensku, matka
robila dcéram program, hrávali spolu spoločenské hry po večeroch, vzťahy boli veľmi dobré. Pokiaľ ide
o vzťah žalobkyne k svojej mladšej sestre, podľa jeho názoru boli tie vzťahy tiež dobré, žalobkyňa bola
a je veľmi priateľská, nebola utiahnutá, bola rada na dvore, na ihrisku, rada sa hrala s deťmi. Odvtedy
čo sa stala tá tragédia, tak je viac utiahnutá, viac pozerá do telefónu, nejde sa veľmi hrať von s deťmi.

Skúšali aj zmeniť školu, aby sa jej zmenilo prostredie, avšak žalobkyňa sa občas stiahne na hodinu –
dve do izby a nerozpráva sa s nikým. V ten inkriminovaný víkend bola žalobkyňa u neho doma a sobotu
ráno volal nebohej brat, krstný žalobkyne, že sa stalo nešťastie s matkou žalobkyne. Keď prišiel, sadli
si do obývačky a keď povedal, že sa stala dopravná nehoda matky žalobkyne a žalobkyňa sa spýtala,či zomrela, načo on kývol, tak žalobkyňa zostala nemá, dostala záchvat, začala plakať, že nevedeli čo
s ňou. Asi po 10 minútach sa trocha ukľudnila, ale nevedela sa rozprávať, iba sa jej zadrhával hlas, pýtala
sa prečo, prečo jej matka. Následne ju ďalej utešovali. Žalobkyňa sa pýtala prečo jej matka, že bola

taká mladá. Neželá nikomu takto vidieť dcéru, vnučku. Po smrti matky žalobkyne prišiel k nemu druhý
starý otec žalobkyne, nevedel čo bude so žalobkyňou, keďže nemá vlastný byt, načo svedok uviedol,
že si ju vezme otec žalobkyne do svojej starostlivosti a bude bývať u svedka. Žalobkyňa bola zvyknutá
na svedka s manželkou. Odlúčene od sestry vnímala žalobkyňa veľmi zle, lebo boli na seba naviazané.
Keď matka pracovala, tak žalobkyňa išla po sestru do škôlky, potom ich vzal buď on alebo druhý starý

otec autom, nakoľko bývali v dedine asi 2 km od Dunajskej Stredy. Keď sa stala tá tragédia, nemohla
sa žalobkyňa stretávať každý deň so sestrou, bolo vidno, že to žalobkyňu trápi. Boli spolu od rána do
večera, neboli spolu iba víkendy, keď bola žalobkyňa u svedka. Keď sa stretnú u svedka, tak sa objímajú,
hrajú a pod. Doteraz keď niekto spomenie matku žalobkyne a padne jedno zlé slovo, prečo napríklad
sadla do auta, prečo sa zoznámila s tým chlapom, tak žalobkyňa okamžite vyletí, aby prestali oslovovať
jej matku, hovorí, že ona bola tá najlepšia matka na svete a iná už nebude existovať. Svedok tiež opísal

príhodu, keď si žalobkyňa po príchode domov zo školy namiesto učenia prezerala fotky svojej matky na
telefóne, alebo keď na wellnes pobyte ráno nechcela vstať z postele na raňajky, ale začala srdcervúco
plakať, lebo sa jej snívalo s matkou, tiež keď sa žalobkyňa pohádala s otcom, tak odišla z domu, a keď
ju hľadali, našli ju na cintoríne, kde sedela pri hrobe svojej matky a rozprávala sa s ňou. Svedok tiež
vypovedal, že žalobkyňa sa v škole veľmi pohoršila, učila sa na dvojky, avšak v 6. ročníku v druhom

polroku mala už trojky a v siedmom ročníku mala už aj štvorku. Keď sa jej spýtal prečo sa neučí, že
nebude mať úspech v živote, tak povedala, že nechce mať úspechy potom, ona chce mať úspechy teraz,
čo keď zomrie mladá ako jej matka, čo tým dosiahne, že sa bude učiť a zomrie. Pomohla jej aj krstná
žalobkyne - dcéra svedka, lebo ju motivuje, že keď sa bude dobre učiť zoberie ju na dovolenku. Minulý
rok ju aj vzala na dovolenku do Turecka, predtým boli v Ománe. Krstná jej prisľúbila, že ak sa bude

dobre učiť prvý polrok, tak ju vezme znova na dovolenku. Teraz dostáva žalobkyňa jednotky, dvojky, lebo
je tam motivácia. Žalobkyňa počúva svoju krstnú, otca veľmi nie, v krstnej vidí matku, lebo boli vekovo
podobné matke žalobkyne a za mlada boli aj kamarátky. Žalobkyňa je po tej nehode výbušnejšia, občas
sa stáva, že je neslušná, predtým nikdy nebola neslušná. Žalobkyňa je viac utiahnutá do seba, už nie je
taká veselá, možno je to aj pubertou, nevie, či je to tým, že jej zomrela matka, alebo puberta, ale od smrti

matky vníma, že sa zmenila jej povaha, skôr negatívne, ako pozitívne. Keďže nevedeli, prečo sa začala
tak správať, tak zašli za triednou učiteľkou do školy a požiadali, aby mohla navštíviť psychologičku.
Žalobkyňa u nej asi dva alebo trikrát bola, aj sa porozprávala s psychologičku, ale následne povedala, že
sa už nechce rozprávať, lebo keď sa rozpráva o svojej matke, že zomrela, tak je jej zle, necíti sa dobre,
nechce sa o tom rozprávať s nikým. Psychologička sa vyjadrila, že žalobkyňa je veľmi inteligentná a toto

sú normálne prejavy, ktoré robí, psychologička neodporúčala profesionálne liečenie a ani žalobkyňa to
nechcela. Čo sa týka vinníka dopravnej nehody, tento sa žalobkyni neospravedlnil ústne ani písomne.
Pokiaľ ide o vzťah žalobkyne s otcom, kým žila ešte matka, tak mali dobrý vzťah, akonáhle zomrela a
začali bývať u svedka, tak to bolo ešte mierne. Neskôr manželka svedka dala zdedenú garsónku synovi
so žalobkyňou, aby tam začali spolu žiť. Vtedy začali hádky, kedy žalobkyňa vyčítala otcovi, že prečo

opustil jej matku, keby ju neopustil, tak mohla ešte žiť. Stále sa hádali, stále ho obviňovala, teraz sa to
troška zlepšilo. Bývajú spolu vyše roka, syn má novú známosť, ktorá býva spolu s ním a žalobkyňou.
Žalobkyňu to viac ťahá k svedkovi a jeho manželke. Keď je žalobkyňa u svedka, tak jej kľudnejšia,
ale keď je doma s otcom a jeho priateľkou, tak občas sa ešte hádajú. Keď príde žalobkyňa zo školy,
tak príde k svedkovi, kde sa naje, troška sa učí, resp. sa hrá s babkou, následne ide navečer domov

k otcovi. Žalobkyňa od narodenia 3 mesiace žila u svedka, následne sa s matkou presťahovali inde.
Matkapracovalavjednozmennej8hodinovejprevádzke,žalobkyňabolasmatkouodpondelkadopiatka
a víkendy trávila u svedka.

7.12. Zo správy školského psychológa súd zistil, že v školskom roku 2023/24 na požiadavku triednej

učiteľky sa žalobkyňa zúčastnila na niekoľkých poradenstvách, kde sa rozprávali o udalostiach v jej
rodine, rozprávali sa o minulosti a budúcnosti, žalobkyňa sa správala vždy úctivo, o svojich pocitoch
rozprávala úprimne, udalosť s matkou na ňu vplývala veľmi zle, táto trauma veľakrát premenila jej názory
a predstavy o živote, známky sa jej zhoršili, motivácia sa jej znížila.

7.13. Z výpisu klasifikácie prospechu, správania a dochádzky za prvý polrok školského roku 2024/2025
zo dňa 31.01.2025 súd zistil, že žalobkyňa v ôsmom ročníku základnej školy dosiahla v správaní
hodnotenie - uspokojivé, vo vyučovacom predmete slovenský jazyk a slovenská literatúra hodnotenie
– dobrý, vo vyučovacom predmete maďarský jazyk a maďarská literatúra hodnotenie – dobrý, vovyučovacom predmete anglický jazyk hodnotenie – chválitebný, vo vyučovacom predmete matematika
hodnotenie – dobrý, vo vyučovacom predmete informatika hodnotenie – výborný, vo vyučovacom
predmete fyzika hodnotenie – dostatočný, vo vyučovacom predmete chémia hodnotenie – chválitebný,

vo vyučovacom predmete biológia hodnotenie – chválitebný, vo vyučovacom predmete dejepis
hodnotenie – dobrý, vo vyučovacom predmete geografia hodnotenie – dostatočný, vo vyučovacom
predmete občianska náuka hodnotenie – chválitebný, vo vyučovacom predmete náboženská výchova
hodnotenie – výborný, vo vyučovacom predmete technika hodnotenie – výborný, vo vyučovacom
predmete výtvarná výchova hodnotenie – výborný, vo vyučovacom predmete hudobná výchova

hodnotenie – výborný, vo vyučovacom predmete telesná a športová výchova hodnotenie – výborný.
Zmeškané vyučovacie hodiny ospravedlnené – 58, neospravedlnené – 0.

7.14. Zo školských poznámok udelených žalobkyni súd zistil, že žalobkyňa dostala dňa 19.11.2024,
22.11.2024, 24.11.2024, 26.11.2024, 27.11.2024, 29.11.2024, 11.02.2025 poznámky za rôzne formy
nevhodného správania a vyrušovania na vyučovaní.

8. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
8.1. Podľa čl. 8 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných práv a slobôd publikovaného
pod č. 209/1992 Zb. každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia
a korešpondencie.

8.2. Podľa čl. 17 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach publikovaného pod
č. 120/1976 Zb. nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, do rodiny,
domova alebo korešpondencie ani útokom na svoju česť a povesť.
8.3. Podľa čl. 17 ods. 2 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach publikovaného pod
č. 120/1976 Zb. každý má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo útokom.

8.4. Podľa čl. 16 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“)
nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená, obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených
zákonom.
8.5. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

8.6. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „O.z.“) fyzická osoba má právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy.

8.7.Podľa§13ods.1O.z.fyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustiloodneoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.

8.8. Podľa § 13 ods. 2 O.z. pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä

preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

8.9. Podľa § 13 ods. 3 O.z. výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

8.10. Podľa § 420 ods. 1 O.z. každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví,
na majetku, na prírode a životnom prostredí.

8.11. Podľa § 420 ods. 1 O.z. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

8.12. Podľa § 420 ods. 3 O.z. zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

8.13. Podľa § 441 O.z. ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak
bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

8.14. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákonč.381/2001Z.z.“) poisteniezodpovednostisavzťahujenakaždého,ktozodpovedázaškoduspôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

8.15. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo,
aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na
zdraví a nákladov pri usmrtení.

8.16. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol

poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

8.17. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný

tento nárok preukázať.

9. Jednou z hodnôt osobnosti každej fyzickej osoby ako celku, ktorej rešpektovanie musí občianske
právo voči subjektom v rovnakom postavení zabezpečovať, je právo na súkromie. Obsah práva na
súkromie je nutné určovať so zreteľom na ústavné predpisy a ustanovenia medzinárodných zmlúv o

ľudských právach a základných slobodách uvedených v článku 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
v ktorých má pozitívna zákonná úprava práva občana na súkromie svoj prirodzenoprávny zdroj.
10. Ochrana súkromia zahŕňa právo na nerušený osobný život, duševný pokoj, nedotknuteľnosť života
jednotlivca v kruhu jeho najbližších. Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku zo 16. decembra 1992
vo veci Niemetz proti Nemecku uviedol, že ,,... nepovažuje za možné alebo potrebné pokúsiť sa o

vyčerpávajúcu definíciu pojmu „súkromný život“. Mohlo by však byť príliš reštriktívne limitovať tento
pojem „výsostným okruhom“, v ktorom môže jednotlivec žiť svoj vlastný osobný život, ako sa rozhodne,
a úplne z tohto okruhu vylúčiť vonkajší svet neobsiahnutý v tomto okruhu. Rešpektovanie súkromného
života musí tiež obsahovať do určitej miery právo zakladať a rozvíjať vzťahy s ostatnými ľuďmi“.
11. Súčasťou práva na súkromie je právo na rodinný život. Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku z

21. júna 1988 vo veci Berrhab proti Holandsku konštatoval cit.: „Z pojmu rodina, na ktorom je založený
článok 8, vyplýva, že dieťa narodené z takéhoto zväzku je ipso iure súčasťou tohto vzťahu. Z tohto
dôvodu existuje od momentu narodenia dieťaťa a už vzhľadom na samotnú existenciu tejto skutočnosti
medzi dieťaťom a jeho rodičmi zväzok rovnajúci sa „rodinnému životu“, dokonca aj vtedy, keď už rodičia
neskôr spolu nežijú.“

12. Podstatou rodinného života je oprávnenie fyzickej osoby utvárať, udržiavať a rozvíjať vzťahy medzi
členmi rodiny založené na silných citových väzbách. Rodinný život zahŕňa nielen sociálne, morálne
a kultúrne vzťahy medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi vytvárané v dobe ich spoločného spolužitia,
ale aj vzťahy medzi inými blízkymi príbuznými, bez ohľadu na to, či spolu trvale žijú alebo nie; ide napr.

tiež o vzťahy medzi vnukmi a prarodičmi alebo medzi dospelými deťmi žijúcimi v založených vlastných
rodinách a ich rodičmi (porov. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Marckx proti Belgicku
z roku 1979).

13. Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci

ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému
zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Takýmto protiprávnym zásahom tretej osoby do
práva na súkromie, resp. práva na rodinný život môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená
taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni naplno napĺňať jeho citové potreby, t.j. nemajetková
ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj

citová (emocionálna) ujma. Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže
utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu)
s blízkou osobou. Zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby, spôsobený protiprávnym konaním
tretej osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti (porov. uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 265/2009 zo dňa 17.02.2011).

14.Aplikujúcvyššieuvedenéustanoveniaajudikatúrnezáverynaprejednávanúvecmožnokonštatovať,
že pokiaľ Peter Nagy ako vodič motorového vozidla svojím zavineným protiprávnym konaním, zaktoré bol právoplatne uznaný za vinného v trestnom konaní (rozsudkom Okresného súdu Dunajská
Streda sp. zn. 24T/37/2023 zo dňa 19.07.2023), spôsobil smrť matky žalobkyne (ako sa to konštatuje
v skutkovej vete trestného rozsudku), došlo tým k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv

žalobkyne, k zásahu do jej práva na súkromný a rodinný život. Bola narušená celistvosť jej rodiny,
žalobkyňa stratila možnosť realizovať a ďalej rozvíjať vzťahy so svojou matkou, a je tak o vzťah k nej
ochudobnená. Následky tohto zásahu sú pritom trvalé a nezvratné a ochudobnenie žalobkyne v citovej
oblasti nenapraviteľné.

15. Keďže motorové vozidlo bolo v čase dopravnej nehody zavinenej vodičom tohto motorového vozidla
povinne zmluvne poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z.z. u žalovaného, bola daná jeho pasívna vecná legitimácia v konaní.
Otázku pasívnej vecnej legitimácie poisťovne v sporoch o náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých po
blízkej osobe usmrtenej pri dopravnej nehode v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla z titulu
občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv spočívajúci v zásahu do ich práva na

súkromnýarodinnýživotavtejsúvislostiuskutočnenývýkladpojmuškodapreúčelyzákonač.381/2001
Z.z. (ktorý zahŕňa aj nemajetkovú ujmu týchto pozostalých osôb) už možno považovať za vyriešenú
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, preto súd v tejto súvislosti len v stručnosti
(keďže táto otázka ani nebola namietaná v posudzovanej veci) odkazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 1/2016 zo dňa 31.07.2017, publikovaný v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 61, ročník 2018, ako aj uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 666/2016 zo dňa 11.10.2016, publikované v Zbierke
nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 50, ročník 2016, v ktorých predmetné
súdy dospeli k uvedeným jednoznačným záverom.

16. Základ uplatneného nároku v podobe existencie neoprávneného zásahu do osobnostných práv
(súkromného a rodinného života) žalobkyne, ujmy (spočívajúcej v strate blízkej osoby) a príčinnej
súvislosti medzi nimi nebol v konaní sporný (jednoznačne bol preukázaný rozsudkom Okresného súdu
Dunajská Streda sp. zn. 24T/37/2023 zo dňa 19.07.2023), sporná bola výška uplatneného nároku.

17. Vykonaným dokazovaním (predovšetkým výsluchom svedka Štefana Malíka, starého otca
žalobkyne) bolo pritom preukázané, že medzi žalobkyňou a jej nebohou matkou boli silné sociálne,
morálne a citové väzby. V dôsledku tragickej smrti matky žalobkyne došlo k závažnej ujme žalobkyne
spočívajúcej v strate milovanej osoby. Žalobkyňa je do budúcnosti ochudobnená o rodinný život
s ňou, o jej lásku a radosť s ňou prežívanú. Súd pritom považuje za nespochybniteľné, že ujmu,

ktorú utrpela žalobkyňa (zvlášť vo veku 12 rokov), by na jej mieste a za daných okolností pociťovala
ako ujmu objektívne závažnú každá iná osoba. Rovnako za nespochybniteľné považuje súd, že
nečakaným a šokujúcim úmrtím matky, došlo k tak závažnému zásahu do osobnostných práv žalobkyne,
že žiadna z foriem morálneho zadosťučinenia nie je v danom prípade postačujúca (porov. tiež
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo 2951/2004 zo dňa 15.07.2005). Preto boli

v posudzovanom prípade splnené predpoklady pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
v zmysle § 13 ods. 2 O.z..

18. Čo sa týka určenia výšky finančného zadosťučinenia, sú v zmysle § 13 ods. 3 O.z. taxatívne
stanovené dve kritéria, z ktorých musí súd vychádzať. Jednak je to závažnosť vzniknutej ujmy a jednak

okolnosti, za ktorých došlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti. Určenie výšky finančného
zadosťučinenia je pritom predmetom voľnej úvahy súdu. Základom úvahy je zistenie takých skutočností,
ktoré súdu umožnia založiť svoju úvahu na určitom kvantitatívnom posúdení základných súvislostí
posudzovaného prípadu. V tejto súvislosti súd pripomína, že účelom finančného zadosťučinenia nie je
nahrádzať škodu zasiahnutej osobe, keďže ujmu v nemajetkovej sfére nie je možné vyčísliť (a tým ani

nahradiť), ale účelom je poskytnúť zasiahnutej osobe určitú satisfakciu, a tak aspoň zmierniť a vyvážiť
jej ujmu v osobnostnej sfére.

19. Možno pritom konštatovať, že vzhľadom na nenapraviteľný a trvalý následok v podobe úmrtia matky
žalobkyne, došlo v danom prípade k mimoriadne intenzívnemu zásahu, ujmu, ktorá týmto zásahom

vznikla, nie je možné ničím odčiniť (možno ju len zmierniť). Ujmu možno teda označiť za obzvlášť
závažnú. Pri určení výšky náhrady za nemajetkovú ujmu spojenú s usmrtením blízkej osoby je potrebné
zohľadniť okolnosti tak na strane pozostalej osoby ako aj na strane škodcu. Judikatúra tieto okolnosti
ustálila tak, že na strane pozostalej osoby sú významné predovšetkým a) intenzita jej vzťahov sozomrelým, b) vek zomrelého a pozostalého, c) existenčná závislosť na zomrelom a d) prípadná iná
satisfakcia (ako napríklad ospravedlnenie, správny postih škodcu či jeho trestné odsúdenie), ktorá
obvykle nie je sama o sebe dostačujúca, jej poskytnutie však môže mať vplyv na zníženie peňažného

zadosťučinenia. Zohľadniť možno tiež, či bol pozostalý očitým svedkom škodovej udalosti, či bol s jej
následkami bezprostredne konfrontovaný alebo akým spôsobom sa o nich dozvedel. Vzájomný vzťah so
zomrelým je významný preto, lebo strata milovanej osoby zasiahne pozostalého nepomerne citeľnejšie
ako strata príbuzného, ku ktorému má pozostalý vzťah neutrálny alebo dokonca negatívny; z hľadiska
prežívania straty blízkej osoby je práve ich vzájomný vzťah rozhodujúci. Pri zohľadnení veku zomrelého

sa rozlišuje, nakoľko je prežívaná strata novorodenca jeho rodičmi, strata rodiča jeho deťmi alebo
strata osoby v dôchodkovom veku jeho vnúčatami. Hoci strata rodiča predstavuje ujmu v akomkoľvek
veku, bude mať iný vplyv na dieťa útleho veku, ktoré si ešte nie je schopné plne uvedomiť stratu
(absencia rodiča ho však bude ovplyvňovať a sprevádzať celým ďalším životom), iný na dieťa v
školskom veku, ktoré je od rodiča citovo a existenčne závislé, a napokon na dospelého, ktorý už nežije
v spoločnej domácnosti so zosnulým rodičom a má vlastnú rodinu. Judikatúra považuje stratu dieťaťa

za najvážnejšiu ujmu, aká môže v týchto vzťahoch vôbec vzniknúť. Strata osoby, od ktorej je pozostalý
existenčne závislý (nemusí ísť len o finančnú podporu, ale aj o osobnú pomoc) sa určite negatívne
prejaví aj vo sfére osobnostného prežívania. Kritéria odvodené od osoby škodcu sú predovšetkým a)
jeho postoj k škodovej udalosti, b) dopad udalosti do jeho duševnej sféry, c) forma a miera zavinenia
a v obmedzenom rozsahu aj d) majetkové pomery škodcu, ktoré sú významné iba z hľadiska toho,

aby výška náhrady pre neho nepredstavovala likvidačný dôsledok spojený s hrozbou, že poškodený
nedostane plnenie (porov. rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 894/2018 zo dňa
19.09.2018, tiež sp. zn. 25 Cdo 2109/2018 zo dňa 28.11.2019).

20. Vychádzajúc z vyššie uvedených kritérií súd prihliadol na to, že v čase dopravnej nehody mala

žalobkyňa 12 rokov a nebohá matka 32 rokov. Do predmetnej dopravnej nehody žila žalobkyňa v
spoločnej domácnosti iba s matkou a mladšou (nevlastnou) sestrou, bola teda od nej existenčne závislá
(osobne aj citovo). Ich vzťah bol harmonický a naplnený, pre žalobkyňu bola jej matka najvýznamnejšou
osobou a vzorom, s ktorým zdieľala všetky svoje radosti aj starosti. S otcom sa žalobkyňa stretávala iba
v obmedzenej miere cez víkendy, pričom tento vzťah nebol náležite rozvinutý. Žalobkyňa nevyrastala

v úplnej rodine a na svoju matku bola preto obzvlášť naviazaná. Smrťou matky žalobkyňa prišila
nielen o najbližšiu osobu vo svojom živote, ale aj o domov, v ktorom dovtedy žila so svojou matkou
a mladšou sestrou, keďže po jej smrti sa musela presťahovať k svojmu otcovi (s ktorým má doteraz
problematický vzťah a viní ho z nešťastnej udalosti). Sestry boli odlúčené (každá sa nasťahovala ku
vlastnému otcovi) a v súčasnosti sa vídajú len sporadicky. Žalobkyňa teda nečakane, náhle a natrvalo

prišla nielen o najdôležitejšiu osobu vo svojom živote, ale spolu s ňou aj o dovtedajší domov a rodinný
život, a to všetko vo veku 12 rokov, kedy sú citové väzby dieťaťa k matke naplno rozvinuté a
dieťa si smrť a stratu matky plne uvedomuje. Pokiaľ ide o následné prejavy neoprávneného zásahu
do života žalobkyne v podobe zhoršeného správania a prospechu v škole, žalovaný namietal, že
nie je možné spoľahlivo preukázať príčinnú súvislosť medzi nimi, keď spochybnil, že by zhoršený

prospech vyplývajúci z predloženej školskej klasifikácie a školských poznámok udelených žalobkyni
bol jednoznačne následkom neoprávneného zásahu. K tomu súd uvádza, že nakoľko predložená
školská klasifikácia za prvý polrok školského roka 2023/2024 a školské poznámky udelené žalobkyni
dňa 19.11.2024, 22.11.2024, 24.11.2024, 26.11.2024, 27.11.2024, 29.11.2024, 11.02.2025 sa týkajú
iba konkrétneho úzko vymedzeného obdobia, skutočne nebolo možné prijať jednoznačný záver, či

zhoršené správanie a prospech žalobkyne v škole bol v príčinnej súvislosti (iba) s neoprávneným
zásahom (najmä pri nemožnosti ich porovnania so školskou klasifikáciou z predchádzajúceho obdobia,
ktorá nebola v konaní predložená) alebo súviseli (aj) s problematickým vekom žalobkyne v období
puberty (čo pripustil aj svedok Štefan Malík, ktorý navyše vypovedal, že prospech žalobkyne v škole
sa síce spočiatku zhoršil, ale keď ju krstná motivovala k učeniu, tak začala dostávať aj lepšie známky),

na druhej strane však súd ani nepovažoval jednoznačné preukázanie tejto skutočnosti za osobitne
významné pre ustálenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v posudzovanej veci. V určitých
prípadoch zásahov do osobnostných práv (v tomto prípade do súkromného a rodinného života) totiž nie
je potrebné osobitne dokazovať konkrétny prejav utrpenej psychickej ujmy v živote zasiahnutej osoby,
keďže už zo samotnej povahy zásahu automaticky vyplýva následok v podobe psychickej ujmy (ako

tomu bolo aj v posudzovanej veci). Súd zastáva názor, že každej ľudskej bytosti obdarenej elementárnou
mierou empatie musí byť zrejmé, že žalobkyňa vzhľadom na všetky okolnosti uvedené vyššie (vek,
charakter a intenzita vzťahu, existenčná závislosť /osobná a citová/, ktoré boli preukázané vykonaným
dokazovaním) nečakanou a náhlou stratou matky a pretrhnutím všetkých väzieb s ňou, utrpela závažnúujmu, a to bez ohľadu na to, ako konkrétne sa táto ujma prejavila navonok, keďže vnútorné prežívanie
traumy (osobitne takto závažnej) každého človeka a vonkajšie prejavy tohto vnútorného prežívania
sú u každého človeka individuálne a jedinečné. Pokiaľ ide o prípadnú inú satisfakciu vo forme

ospravedlnenia resp. trestného odsúdenia vodiča motorového vozidla, jeho ospravedlnenie vo vzťahu
k žalobkyni nebolo preukázané (nebolo tvrdené ani z ničoho nevyplynulo, naopak, svedok Štefan Malík
vypovedal, že vinník dopravnej nehody sa žalobkyni neospravedlnil ústne ani písomne) a jeho trestné
odsúdenie aj vzhľadom na nízky vek žalobkyne súd zohľadnil iba v minimálnej, veľmi obmedzenej miere.
V rovnako obmedzenej miere súd prihliadol na to, že k určitej satisfakcii dochádza aj odôvodnením tohto

rozsudku, kde sa konštatuje, že k porušeniu práv žalobkyne skutočne došlo (porov. rozsudok Krajského
súdu v Ostrave z 23. januára 1998, sp. zn. 23C 52/96 publikovaný v PR 5/1998 na str. 258, obdobne
rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo 2059/2004 zo dňa 31.03.2005 a sp. zn. 30
Cdo 1678/2004 zo dňa 28.02.2005).

21. Čo sa týka okolností na strane škodcu (vodiča motorového vozidla) súd v rámci jeho postoja

k škodovej udalosti zohľadnil, že k spáchaniu skutku sa v trestnom konaní v plnom rozsahu priznal
a oľutoval ho. Súd zohľadnil tiež to, že v danom prípade sa nejednalo o úmyselný trestný čin, na
druhej strane však musel prihliadnuť na to, že v jeho prípade išlo hrubú nedbanlivosť, keď ako
vodič motorového vozidla porušil viaceré povinnosti ustanovené zákonom (nedostatočné venovanie
sa vedeniu vozidla, nedostatočné sledovanie situácie v cestnej premávke, neprispôsobenie rýchlosti

jazdy svojim schopnostiam a prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti podľa § 4 ods. 2 písm. d), § 4
ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 1, ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších
predpisov) a osobitne to, že viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu (v značnej miere - 1,26
promile), teda ako vodič dopravného prostriedku spôsobil v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať
takú činnosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inému z nedbanlivosti smrť, čím spáchal prečinu

usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona, ako sa to konštatuje vo výrokovej časti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 24T/37/2023 zo dňa 19.07.2023. Súd však nemohol nechať
bez povšimnutia aj spoluzavinenie nebohej matky žalobkyne na fatálnom následku v podobe jej smrti
podľa § 441 O.z.. Matka žalobkyne totiž mala vedomosť o tom, že vodič motorového vozidla požil pred
jazdou nezanedbateľné množstvo alkoholu, keďže alkohol spolu s ním v značnom rozsahu pred jazdou

konzumovala a samotnú jazdu s týmto vedomím nielen absolvovala ale dokonca sama iniciovala. V tejto
súvislosti súd poukazuje na zápisnicu o výsluchu obvineného zo dňa 25.01.2023 z trestného konania,
kde vodič motorového vozidla vypovedal, že dňa 21.01.2023 v čase okolo 20:00 hod. prišla za ním
jeho priateľka Alexandra Masaryková do mesta Veľký Meder, na čerpaciu stanicu OMV na osobnom
motorovom vozidle značky Škoda Fabia, ktorá uvedené vozidlo v tom čase viedla, avšak pred tým mu

písala cez messenger správu, že ona už asi nebude môcť viesť vozidlo, on bol vtedy triezvy, a preto si
sadol za volant a spolu s ňou na jej aute išli do obce Veľké Dvorníky na adresu jej trvalého bydliska,
kde do 23:00 hod. dňa 21.01.2023 spolu pili melónovú vodku značky Nicolaus, pivo a Alexandra aj víno,
on vypil asi 3 poldecáky a jedno pivo, pričom ona mu navrhla, aby radšej išli ku nemu na adresu jeho
trvalého bydliska a nakoľko nemali peniaze v hotovosti, išli s autom. Vypovedal, že obidvaja vedeli, že

majú vypité ale spolu sa dohodli, že on pomalou jazdou zvládne cestu do Veľkého Medera, nikto ho
nenútil k jazde a ani on ju nenútil, aby si sadla do auta, vedela, že má vypité rovnako aj on vedel, že
ona má vypité. Uvedená výpoveď je v súlade aj s ďalšími dôkazmi ako odôvodnenie sťažnosti proti
vzatiu obvineného do väzby zo dňa 31.01.2023 z trestného konania, zápisnicou o hlavnom pojednávaní
zo dňa 19.07.2023 z trestného konania, kde vodič vypovedal aj k motívu, prečo sa rozhodli odísť

z adresy trvalého bydliska matky žalobkyne na adresu trvalého bydliska vodiča do Veľkého Medera,
keď uviedol, že nebohá matka mu rozprávala, že jej predchádzajúci partner k nej bol násilný, a preto
sa rozhodli odísť z Dvorníkov a sadli do auta, ďalej so správou z pitvy zo dňa 23.01.2023 z trestného
konania, znaleckým posudkom vo veci prehliadky a pitvy č. 16/2023 a č. 29/2023 zo dňa 24.05.2023
a znaleckým posudkom vo veci toxikologicko-chemickej analýzy biologických materiálov odobratých pri

pitve č. 19/2023 zo dňa 25.04.2023, podľa ktorých u nebohej matky žalobkyne bola zistená prítomnosť
etanolu v koncentrácii 1,65 g/kg (promile). Žalobkyňa spochybnila, že by jej matka mala vedomosť o
tom, že vodič motorového vozidla bol počas jazdy pod značným vplyvom alkoholu s tým, že ide iba o
tvrdenie vodiča z jeho výsluchov v trestnom konaní, ktoré sú ovplyvnené procesným postavením tejto
osoby ako obvinenej v trestnom konaní a skutočnosťou, že nebohá matka tieto skutočnosti nemôže

vyvrátiť alebo potvrdiť. Namietala tiež, že by zosnulá matka dobrovoľne sadla do vozidla k vodičovi,
ktorý bol počas jazdy pod vplyvom alkoholu. K tomu súd uvádza, že samotná skutočnosť, že vodič
motorového vozidla vypovedal v trestnom konaní v postavení obvineného sama o sebe nepostačuje
pre záver o jeho nevierohodnosti. Jeho výpoveď bola počas celého trestného konania konzistentná,logická a v súlade aj s ostatnými dôkazmi. Súd preto nemal dôvod z nej nevychádzať aj v posudzovanej
veci. Sama žalobkyňa pritom argumentovala touto výpoveďou v časti, kde vodič vypovedal, že hoci mali
obidvaja vypité, dohodli sa, že on pomalou jazdou zvládne cestu do Veľkého Medera, pričom z tohto

vyvodzovala, že vodič proti jej vôli nešiel pomalou jazdou, ale značným spôsobom prekročil dovolenú
rýchlosť na danom úseku cesty. K tomu súd uvádza, že o charaktere a význame tejto „dohody“ o pomalej
jazde vzhľadom na stav, v akom sa obidvaja v tom čase nachádzali, možno mať vážne pochybnosti,
pričom nie je vôbec zrejmé, čo mysleli „pomalou“ jazdou. Nemožno pritom odhliadnuť od toho, že
samotnú jazdu (celkom zbytočnú a nezmyselnú) iniciovala práve nebohá matka žalobkyne, poskytla na

ňu svoje vlastné motorové vozidlo a dobrovoľne sa jej zúčastnila ako spolujazdkyňa. Pokiaľ žalobkyňa
tvrdila, že ak by vodič viedol vozidlo pomalou jazdou, následkom dopravnej nehody by nebola smrť
jej matky a zrejme by ani nedošlo k dopravnej nehode, súd uvádza, že sa jedná o hypotetické ničím
nepodložené tvrdenie nemajúce základ v žiadnom vykonanom dôkaze. Pokiaľ poukazovala na to, že
príčinou dopravnej nehody a najmä príčinou devastačných a fatálnych následkov dopravnej nehody bolo
predovšetkým prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti na danom úseku cesty, keď vodič viedol vozidlo

rýchlosťou 106 až 118 km/hod, súd uvádza, že nijako nespochybňuje, že jednou z príčin dopravnej
nehody bolo aj prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti na danom úseku cesty vodičom, avšak na
následku v podobe smrti matky žalobkyne sa podieľalo (spolupôsobilo) viacero príčin (medzi nimi aj
požitie alkoholu zo strany vodiča v nie malom množstve a nesprávna technika a spôsob jeho jazdy
spočívajúca v nevenovaní sa v plnej miere vedeniu vozidla a nesledovaniu situácie v cestnej premávke,

ako sa to konštatuje v znaleckom posudku vo veci dopravnej nehody č. 4/2023 zo dňa 23.01.2023 znalca
z odboru doprava cestná Ing. Ladislav Šipula v trestnom konaní), pričom jednou z nich bolo aj to, že
matka žalobkyne súhlasila s jazdou v motorovom vozidle (ktoré na tento účel sama poskytla) vodičom,
o ktorom vedela, že požil alkoholické nápoje v nie malom množstve (keďže s ním alkoholické nápoje
v značnom rozsahu sama požívala) a celú jazdu sama iniciovala (o čom nemal súd dôvod pochybovať,

keď motív jazdy logicky vysvetlil vodič pri svojej výpovedi v trestnom konaní). Tým porušila všeobecnú
prevenčnú povinnosť podľa § 415 O.z. v spojení s § 420 ods. 1 O.z..

22. Ustanovenie § 415 O.z. vyjadruje všeobecnú prevenčnú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na všetkých
účastníkov občianskoprávnych vzťahov, a vzťahuje sa aj na toho, komu riziko vzniku škody hrozí.

Porušenie prevenčnej povinnosti poškodeným môže preto zakladať jeho spoluzavinenie na vzniku
škody v zmysle ustanovenia § 441 O.z.. Ide o záväznú právnu povinnosť každého dodržiavať nielen
povinnostiuloženéprávnymipredpismiapovinnostiprevzatézmluvne,aleajbezkonkrétnestanoveného
pravidla správania počínať si natoľko obozretne, aby konaním alebo opomenutím konania nevznikla
škoda iným ani jemu samému. Takto stanovená generálna prevencia je súčasťou občianskoprávneho

zodpovednostného systému. Ustanovenie § 415 O.z. nemá len preventívne výchovnú povahu.
Povinnosť vyslovená týmto ustanovením je pre každého z účastníkov občianskoprávnych vzťahov
záväznou právnou povinnosťou určitým spôsobom sa správať. Preto jej nedodržanie predstavuje
porušenie. Toto ustanovenie je súčasne vyjadrením všeobecnej zásady ochrany dobrých mravov v
občianskoprávnych vzťahoch spočívajúce v tom, že sa účastníci občianskoprávnych vzťahov majú

správaťvždytak,abynespôsobiliškodunazdraví,majetku,právachiného,prírodečiživotnomprostredí.
Všetky pravidlá správania sa v najrôznejších situáciách nemôžu byť ustanovené či podrobne upravené
právnymi predpismi. Ustanovenie § 415 O.z. ukladá preto povinnosť každému postupovať vzhľadom na
konkrétne okolnosti tak, aby nedal príčinu k vzniku škody na zdraví, na majetku a na iných hodnotách.
Správať sa v rozpore s touto povinnosťou znamená správať sa protiprávne. Ustanovenie § 415 O.z.

nezakladá samostatnú skutkovú podstatu zodpovednosti za škodu, ale porušenie tejto povinnosti
(namiesto porušenia konkrétnej zákonnej alebo zmluvnej povinnosti) predstavuje porušenie, ktoré - ak
je príčinou vzniku škody - znamená vznik zodpovednosti za škodu podľa § 420 O.z.. Vždy je potrebné
posúdiť, či škodlivý výsledok by nebol nastal aj bez tohto porušenia, teda či počínanie v súlade s
prevenčnou povinnosťou bolo spôsobilé škode, ktorá vznikla, zabrániť. Východiskom ustanovenia § 441

O.z. je skutočnosť, že škoda nemusí byť iba výsledkom konania škodcu (viacerých škodcov), ale aj
samotného poškodeného. Preto je potrebné, aby v súlade so všeobecnou prevenčnou povinnosťou v
občianskoprávnych vzťahoch bola taká skutočnosť zohľadnená a poškodený buď pomerne, alebo úplne
niesol škodu vzniknutú na vlastnom majetku či zdraví. Aj keď zákon hovorí o zavinení poškodeného,
neznamená to, že zavinenie vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti je nevyhnutným predpokladom jeho

spoluúčasti v zmysle § 441 O.z.. Ak v priebehu súdneho konania vyšli najavo také skutkové okolnosti
na strane poškodeného, ktoré boli príčinou, popr. jednou z príčin vzniku škody, nemožno vyvodiť plnú
zodpovednosť škodcu práve pre chýbajúcu príčinnú súvislosť medzi jeho konaním a škodou. V rozsahu,
v akom sa na škodlivom následku podieľali okolnosti na strane poškodeného, nie je daná zodpovednosťškodcu. Príčinná súvislosť medzi odškodňovaným následkom a konaním škodcu je nevyhnutným
predpokladomjehozodpovednostizaškodu(porov.rozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.
zn. 2MCdo 9/2013 zo dňa 27.08.2013, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky pod č. 71, ročník 2015).

23. Vychádzajúc z uvedených právnych záverov možno konštatovať, že matka žalobkyne porušila
všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle ustanovenia § 415 O.z., keď si nepočínala dostatočne
opatrne (obozretne), aby zabránila vzniku škodlivého následku. Ak by totiž jazdu motorovým vozidlom

za vyššie uvedených okolností neiniciovala, do motorového vozidla nenastúpila, jazdu neabsolvovala,
prípadne vodiča od jazdy odhovorila, ku škodlivému následku (minimálne) na jej živote by nepochybne
nedošlo. Tým boli splnené všetky zákonné predpoklady jej zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods.
1 O.z. (porušenie právnej povinnosti - § 415 O.z., škoda, príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a škodou, zvinenie). Pritom platí, že v rozsahu, v akom sa na škodlivom následku podieľali
okolnosti na strane poškodeného, nie je daná zodpovednosť škodcu. Súd preto po zhodnotení všetkých

uvedených okolností na strane vodiča motorového vozidla (ktorého nezodpovedné správanie považoval
za rozhodujúcu príčinu vzniku škodlivého následku) ako aj na strane matky žalobkyne stanovil mieru
spoluzavinenia matky žalobkyne na škodlivom následku v rozsahu 35 %. Žalovaným požadovanú 50
% mieru spoluzavinenia matky žalobkyne považoval súd za neadekvátnu, nezohľadňujúcu prevažujúci
(a rozhodujúci) podiel zavinenia vodiča motorového vozidla na vzniku škodlivého následku. Na druhej

strane sa však súd nemohol stotožniť ani so žalobkyňou akceptovanou 25 % mierou spluzavinenia,
keďže by v dostatočnej miere nezohľadňovala všetky okolnosti na strane matky žalobkyne. Súd v tejto
súvislosti zdôrazňuje, že matka žalobkyne, vedomá si svojej osobnej a rodinnej situácie (že je matkou
samostatne vychovávajúcou dve maloleté deti, ktoré sú na ňu existenčne závislé /osobne aj citovo/)
si mala v uvedenej situácii počínať osobitne obozretne a starostlivo a mala vyvinúť ešte väčšiu mieru

opatrnosti,abyzabránilamožnémuškodlivémunásledku(ktorýžiaľajnastal).Jejkonanievdanejsituácii
možno preto s ohľadom na všetky okolnosti hodnotiť ako zvlášť nezodpovedné a ľahkomyselné. Pokiaľ
ide o rozsah spoluzavinenia (poškodeného) na vzniku škody v obdobných prípadoch dopravných nehôd
ustálený v rozhodovacej praxi súdov, tento sa pohybuje od 25% (výnimočne) až do 50% (porov. napr.
rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/266/2017 zo dňa 23.07.2018, rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 9/2013 zo dňa 27.08.2013, rozsudky Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 25 Cdo 2451/2007 zo dňa 30.09.2009, sp. zn. 25 Cdo 895/2008 zo dňa 17.12.2009,
sp. zn. 23 Cdo 4111/2011 zo dňa 20.12.2011, sp. zn. 25 Cdo 91/2010 zo dňa 24.02.2011, sp. zn. 25 Cdo
3171/2013 zo dňa 29.01.2014, sp. zn. 25 Cdo 4199/2013 zo dňa 27.03.2014).

24. Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených okolností individualizujúcich prejednávanú vec dospel
súd k záveru, že za primeranú a spravodlivú satisfakciu možno v danom prípade považovať náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 15.000 eur. Keďže žalovaný počas konania uhradil žalobkyni sumu 7.500
eur (v časti ktorej zobrala žalobkyňa žalobu späť), súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť zvyšok,
t.j. 7.500 eur a v prevyšujúcej časti (v sume 35.000 eur) súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú

zamietol. Súd zastáva názor, že priznaná náhrada nemajetkovej ujmy je spôsobilá kompenzovať
vzniknutú ujmu žalobkyne na korektnom a spravodlivom základe, zohľadňuje životnú úroveň v krajine,
nepredstavuje prostriedok neprípustného obohacovania sa (žalobkyne), a nemá ani potenciál založiť
likvidačný dôsledok spojený s hrozbou, že žalobkyňa plnenie nedostane (nakoľko žalovaným v spore
bola poisťovňa, toto kritérium mala celkom iný charakter a význam ako v prípade, keby ním bol

samotný škodca). Pri určení výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch súd zohľadnil aj
právnu úpravu odškodňovania poskytovaného podľa zákona č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb
poškodených násilnými trestnými činmi a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, zohľadnil
tiež náhrady priznávané súdmi v porovnateľných prípadoch (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III. ÚS 288/2017 zo dňa 05.12.2017 publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení

Ústavného súdu Slovenskej republiky pod. č. 46/2017, podľa ktorého „Pri určovaní sumy nemajetkovej
ujmy musia všeobecné súdy zároveň zohľadňovať svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť, a teda v súlade s
princípom rovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach rovnako a v ich judikatúre by tak mal existovať
vzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a výškou priznanej náhrady“.), a to nielen v iných
štátochEÚ,alepredovšetkýmvSlovenskejrepublike.Vtejtosúvislostisúdpoukazujepríkladmonato,že

rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 21C/49/2020 zo dňa 22.02.2022 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/86/2022 zo dňa 26.07.2023 bola pozostalému manželovi
a maloletému dieťaťu priznaná náhrada nemajetkovej ujmy každému po 15.000 eur v súvislosti so
smrťou manželky a matky pri dopravnej nehode, rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 8C/21/2014zo dňa 24.11.2015 v spojení s dopĺňacím rozsudkom sp. zn. 8C/21/2014-196 zo dňa 11.01.2016 a
rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/337/2016 zo dňa 28.11.2016 bola manželke priznaná
náhrada nemajetkovej ujmy 10.000 eur a dospelým deťom po 7.500 eur v súvislosti so smrťou manžela a

otca pri dopravnej nehode, rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 21C/279/2016 zo dňa 10.07.2018
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/299/2018 zo dňa 23.01.2019 súd priznal
náhradu nemajetkovej ujmy manželke 15.000 eur a plnoletým deťom po 12.000 eur a 13.000 eur
v súvislosti so smrťou manžela a otca pri dopravnej nehode, rozsudkom Okresného súdu Trnava
sp. zn. 11C/496/2015 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/258/2016 zo

dňa 29.03.2017 bola manželke priznaná náhrada nemajetkovej ujmy 15.000 eur v dôsledku úmrtia
manžela pri dopravnej nehode, rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 15C/126/2015 zo dňa
20.05.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/240/2019 zo dňa 31.03.2021
bola pozostalej manželke priznaná náhrada nemajetkovej ujmy 35.000 eur a štyrom plnoletým deťom
každému po 10.000 eur v súvislosti so smrťou manžela a otca pri dopravnej nehode, rozsudkom
Okresného súdu Galanta sp. zn. 26C/9/2017 zo dňa 05.04.2022 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Trnave sp. zn. 10Co/133/2022 zo dňa 31.10.2023 bola pozostalým rodičom priznaná náhrada
nemajetkovej ujmy po 15.000 eur v súvislosti so smrťou syna pri dopravnej nehode, rozsudkom
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 7C/2/2019 zo dňa 25.06.2020 súd priznal dieťaťu náhradu nemajetkovej
ujmy 16.000 eur za súčasnú stratu oboch rodičov pri dopravnej nehode, rozsudkom Okresného súdu
Skalica, sp. zn. 1C/13/2017 zo dňa 14.11.2019 súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy rodičom po

8.000 eur, súrodencovi 5.000 eur, družke 7.000 eur a maloletému dieťaťu 10.000 eur v súvislosti so
smrťou syna, súrodenca, druha a otca pri dopravnej nehode, rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn.
10C/66/2020 zo dňa 06.05.2021 súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy manželke 12.000 eur a šiestim
pozostalým deťom od 1.000 eur do 7.000 eur v súvislosti so smrťou manžela a otca pri dopravnej
nehode, rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 14C/55/2018 zo dňa 10.10.2019 súd priznal náhradu

nemajetkovej ujmy manželovi 10.000 eur a deťom po 3.000 a 5.000 eur v súvislosti so smrťou manželky
a matky pri dopravnej nehode, rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 16C/292/2016 v zo dňa
07.03.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/250/2018 zo dňa 22.11.2018
súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy manželke a dvom maloletým deťom každému po 10.000 eur
v súvislosti so smrťou manžela a otca pri dopravnej nehode, rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn.

8C/21/2014 zo dňa 24.11.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/337/2016
zo dňa 28.11.2016 súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy manželke 10.000 eur a dvom maloletým
deťom po 7.500 eur v súvislosti so smrťou manžela a otca pri dopravnej nehode, rozsudkom Okresného
súdu Prievidza sp. zn. 9C/96/2013 zo dňa 05.05.2015 súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy manželke
7.000 eur a maloletému dieťaťu 10.000 eur v súvislosti so smrťou manžela a otca pri dopravnej nehode.

25. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na rozhodnutia, ktorými bola priznaná vyššia náhrada nemajetkovej
ujmy (rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 13C/126/2010 zo dňa 01.10.2014 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/368/2015 z 01.07.2015 v sume 40.000 eur za smrť
manželky, rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 9C/174/2015 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/19/2017 v sume 40.000 eur pozostalej manželke a plnoletým
deťom 17.000 eur a 20.000 eur, rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 9C/45/2011 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/137/2017 v sume 40.000 eur pozostalej manželke
a plnoletým deťom každému po 20.000 eur, rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn.
7C/151/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/810/2014 v sume 70.000

eur pozostalému manželovi a pozostalým deťom každému po 100.000 eur, rozsudkom Okresného
súdu Nitra sp. zn. 10C/88/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/330/2012
v sume 90.000 eur každému z rodičov a každému zo súrodencov 10.000 eur /nemocnica, nesprávna
zdravotnícka starostlivosť/, rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 24C/239/2013 v sume
50.000 eur pozostalej matke, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 18C/276/2008 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/470/2011 v sume 49.790 eur pozostalým rodičom,
rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 11C/40/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina
sp. zn. 7Co/578/2014 v sume 45.000 eur pozostalému manželovi a otcovi, rozsudkom Okresného súdu
Bratislava sp. zn. 18C/76/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/217/2014
v sume 40.000 eur pozostalým rodičom) súd uvádza, že sa jedná o staršie rozhodnutia (niektoré

z nich sa ani netýkali porovnateľných prípadov), keď postupným vývojom rozhodovacej činnosti v tejto
oblasti sa súdmi priznávané sumy náhrad nemajetkovej ujmy skôr znižovali a ustálili sa na sumách
uvedených v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto rozsudku. Pokiaľ žalobkyňa v tejto súvislosti
argumentovala infláciou a znižovaním hodnoty peňazí v čase (čím chcela odôvodniť to, že pokiaľv minulosti boli priznávané vyššie sumy náhrad, tak v súčasnosti by mali byť priznané ešte vyššie) súd
uvádza, že odhliadnuc od spomenutého vývoja rozhodovacej činnosti súdov (smerom k nižším čiastkam
ako v minulosti) takto mechanicky k určovaniu výšky náhrad nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je

možné pristupovať. Náhrada nemajetkovej ujmy pozostalých obetí sa určuje podľa vyššie uvedených
(judikatúrou ustálených) kritérií, ktoré nie sú ovplyvnené ekonomickým vývojom spoločnosti ani zmenou
životnej úrovne (zvýšenie cenovej hladiny a inflácia). Konštrukcia náhrady nemajetkovej ujmy vychádza
z vyjadrenia škody v peniazoch, a nie z prepočtu peňazí na hmotné predmety a spätne na peniaze,
čo by nezodpovedalo poňatiu skutočnej škody tak, ako je upravená v hmotnom práve a definovaná

právnou teóriou a z nej vychádzajúcou súdnou praxou. Peniaze plnia úlohu všeobecného ekvivalentu a
túto funkciu nestrácajú ani vplyvom inflácie, ktorá sa prejavuje zvyšovaním cenovej hladiny a zvyčajne
vedie k tomu, že za rovnakú čiastku peňazí si možno v rôznych obdobiach obstarať rozdielny objem
spotrebných predmetov alebo iných pôžitkov. Na výšku zadosťučinenia za nemajetkovú ujmu teda
nemá vplyv znehodnotenie meny v dôsledku inflácie alebo nárastu mzdovej, platovej a cenovej hladiny
(porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 1681/2023 zo dňa 15.10.2024, tiež

uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo 4428/2016 zo dňa 28.08.2018, sp. zn.
30 Cdo 3450/2013 zo dňa 26.08.2014, sp. zn. 28 Cdo 96/2012 zo dňa 18.10.2012, sp. zn. 30 Cdo
3331/2012 zo dňa 24.06.2013, sp. zn. 30 Cdo 4338/2014 zo dňa 09.04.2015).

26. Záverom súd zdôrazňuje, že pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (všeobecne

a v prípadoch ako je posudzovaná vec zvlášť), je potrebné vyvarovať sa mechanickej aplikácie práva
motivovanej snahou o dosiahnutie matematicky presného výsledku. Nemožno totiž opomínať, že
v prípade nemajetkovej ujmy ide o kategóriu objektívne iba ťažko uchopiteľnú (a zistiteľnú), a tým
náhradu za ňu iba obtiažne jednoduchými výpočtami ustáliteľnú. Podstatné je, aby súdom priznaná
náhrada nemajetkovej ujmy neprimerane (a neodôvodnene) nevybočila z rámca náhrad priznaných v

porovnateľných prípadoch, čo sa v posudzovanej veci nestalo. Vždy je pritom potrebné zohľadňovať
konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu a prípadný výraznejší (výnimočný) odklon od takto
typovo judikatúrou vymedzených prípadov si vyžaduje náležité odôvodnenie, čo vyplýva z požiadavky
jednotného posudzovania porovnateľných prípadov odvodenej z ústavne chráneného princípu rovnosti
pred zákonom a právnej istoty.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
256 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný úhradou sumy 7.500 eur až po začatí konania
procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti, čo možno pre účely rozhodovania o nároku na náhradu
trov konania hodnotiť ako jeho neúspech v tejto časti a zároveň úspech žalobkyne (porov. uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 19/2010 zo dňa 26.01.2011, rovnako rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 1/2007 zo dňa 31.08.2008). Vo zvyšnej časti bola žalobkyňa síce
v rozhodujúcej miere neúspešná, avšak rozhodnutie o výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
záviselo od úvahy súdu, preto čiastočné (hoci v prevažnej miere) zamietnutie žaloby v tejto časti, súd
pre účely rozhodovania o nároku na náhradu trov konania nepovažoval za neúspech žalobkyne. Za

podstatné považoval súd to, že čo do základu nároku (na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch) mala
žalobkyňa v konaní úspech, pričom jeho výška bola výlučne predmetom úvahy súdu, za čo žalobkyňa
nemôže niesť zodpovednosť (a byť procesne sankcionovaná v podobe nepriznania nároku na náhradu
trov konania, resp. jeho znížením). V prípadoch, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (alebo
od znaleckého posudku) nejde totiž o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň

časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou
za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu (alebo znaleckej činnosti). Pri rozhodovaní o nároku
na náhradu trov konania je totiž potrebné rozlíšiť čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné
sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná
a nadväzujúca (porov. napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 399/2019 zo

dňa 15.04.2020, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/191/2017 zo dňa 13.12.2017, rozsudok
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/56/2022 zo dňa 16.02.2023, tiež Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2016, str. 926 a 927). Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobkyni voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd

v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom
súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.