Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324011415
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2324011415.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a členov
senátu Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. X.X.XXXX v
C.,trvalebytomA.D.XXX/XX,E.,t.č.vovýkoneväzbyvÚVVaÚVTOSNitra,preprečinmarenievýkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
voči rozsudku Okresného súdu Galanta z 18.12.2024, č. k. 0T/173/2024-150, na verejnom zasadnutí

konanom 25.02.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 18.12.2024, č. k. 0T/173/2024-150, uznal
obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 22.11.2024 v čase o 22:39 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo značky AUDI A3,
evidenčné číslo C. v obci Močenok na ulici F. pred rodinným domom XXX, kde bol zastavený
a kontrolovaný hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu Šaľa, hoci má Okresným dopravným
inšpektorátom Levice uložený zákaz činnosti spočívajúci v zákaze vedenia motorových vozidiel vydaný
rozhodnutím pod číslom konania ORPZ-LV-ODI2-74/2022-P zo dňa 28.3.2022, s právoplatnosťou
dňa 29.4.2022 na dobu 36 mesiacov a taktiež mu boli uložené trestným rozkazom Okresného súdu

Levice sp. zn. 2T/138/2022 zo dňa 28.11.2022, právoplatným dňa 28.11.2022 dva samostatné zákazy
činnosti spočívajúce v zákaze vedenia motorových vozidiel každého druhu v trvaní troch rokov a dvoch
rokov a zároveň mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 0T/75/2024 zo
dňa 14.9.2024, právoplatným dňa 14.9.2024 zákaz činnosti spočívajúci v zákaze vedenia motorových
vozidiel každého druhu v trvaní troch rokov, pričom o uložených zákazoch mal vedomosť.
2. Okresný súd za to obžalovaného odsúdil podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu

okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného
zákona, postupom podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť)
mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona
obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla akéhokoľvek druhu v cestnej premávke
vo výmere 3 (tri) roky.

3. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa prokurátor
vzdal práva na podanie odvolania. Obžalovaný si ponechal lehotu na podanie opravného prostriedku.
3.1. Následne obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Tibora Sojku (ďalej len obhajca)
zahlásil písomným podaním, doručeným okresnému súdu 23.12.2024, odvolanie čo do výroku o treste
cit. rozsudku.
3.2. V ňom uviedol, že obžalovaný jazdil motorovým vozidle v čase, keď mu bola táto činnosť

kompetentnými orgánmi zakázaná, avšak stalo sa to bez toho, že by akýmkoľvek spôsobom ohrozil
ostatných účastníkov cestnej premávky. Svojím konaním sa obžalovaný dopustil jediného previnenia, žejazdil v čase keď mu bola vodičská činnosť zakázaná právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu. Ďalej
obhajca poukázal na zlý zdravotný stav obžalovaného, ktorý je invalidným dôchodcom. Taktiež poukázal
na osobné pomery obžalovaného, ktorý žije v spoločnej domácnosti s jeho matkou, ktorá je trvalo

pripútaná na lôžko a je odkázaná na osobnú starostlivosť obžalovaného. Na záver poukázal, že výkon
väzby bol dostatočným ponaučením pre obžalovaného a ktorý dokázal zabezpečiť jeho prevýchovu,
a preto navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e)
Trestného poriadku a podľa § 322 ods. 3 rozhodol rozsudkom, že v zmysle § 40 ods. 1 Trestného zákona
upustí od jeho potrestania, respektíve obžalovanému predĺži skúšobnú dobu, ktorá mu bola vymeraná

právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Leviciach č. k. 0T/75/2024.
4. Prokurátor sa k písomne zdôvodnenému odvolaniu obžalovaného nevyjadril.
5. Spisový materiál bol Krajského súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na rozhodnutie
o odvolaní obžalovaného 24.01.2025.
6. Za účelom prejednania odvolania obžalovaného nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na
25.02.2025, ktorého sa zúčastnili prokurátor krajskej prokuratúry, obhajca obžalovaného. Obžalovaný

svojím podaním zo dňa 24.02.2025 požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti.
Predsedníčka senátu podľa § 293 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásila uznesenie, že sa verejné
zasadnutie vykoná v neprítomnosti obžalovaného. Pokiaľ ide o priebeh verejného zasadnutia,
predsedníčka senátu poverila člena senátu aby podal správu o stave veci so zameraním na otázky,
ktoré treba riešiť. Keďže žiadne návrhy na doplnenie dokazovania neboli, pristúpilo sa ku konečným

návrhom, v rámci ktorých prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť podľa § 319 Trestného
poriadku. Obhajca uviedol, že žiada krajský súd, aby obžalovanému uložil alternatívny trest vzhľadom na
okolnosti prejednávanej trestnej veci a životnú situáciu obžalovaného spolu s trestom zákazu činnosti.
7. Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.
Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého

stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
8. Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok
a zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti
výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ust. § 317 ods.
1 Trestného poriadku krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je
dôvodné.
Ku konaniu, ktoré napadnutému výroku o treste predchádzalo
9. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku o treste, v tomto smere žiadne
námietky obžalovaný nevzniesol a chyby konania odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, krajský súd vlastným prieskumom nezistil. Zo
zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd dokazovanie ohľadom tohto výroku vykonal
zákonným spôsobom a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu veci a zákonu zodpovedajúce
rozhodnutie.
K výroku o treste konkrétne

10. Obžalovaný v odvolaní uloženému trestu vytýkal neprimeranú prísnosť s poukazom na jeho osobné
pomery a zlý zdravotný stav a zváženie upustenia od potrestania podľa § 40 ods. 1 Trestného zákona.
11. Skôr ako krajský súd dá odpoveď na otázku údajnej prísnosti uloženého trestu, musel preskúmať,
či bol trest uložený v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcichokolností, okresný súd u obžalovaného správne ustálil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa §
36 písm. l) Trestného zákona, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval a jednu
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že už bol za trestný čin odsúdený. Iné

poľahčujúce a priťažujúce okolnosti ani krajský súd nezistil.
12. Krajský súd je rovnakého právneho názoru ako súd okresný a v plnej miere sa stotožnil
argumentáciou okresného súdu, že k aplikovaniu právneho inštitútu upustenia od potrestania môže prísť
iba výlučne za kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok: a) ide o prečin, b) spáchaním
prečinu nedošlo k smrti a ani k ťažkej ujme na zdraví a c) páchateľ prečinu svoj skutok priznal a zároveň

skutokajúprimneoľutoval,prejavilúčinnúsnahuponápraveavzhľadomnapovahuspáchanéhoprečinu
a vzhľadom na doterajší život páchateľa možno dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie veci pred
súdom postačí na jeho nápravu. Krajský súd zdôrazňuje, že až po kumulatívnom naplnení uvedených
zákonných požiadaviek je daná možnosť aplikácie inštitútu upustenia od potrestania. V danom prípade
s poukazom najmä na doterajší život obžalovaného, ktorý je špeciálnym recidivistom, nemožno mať
za to, že by samotné prejednanie veci by bolo na jeho nápravu postačujúce. Okresný súd správne

poukázal, že u osoby obžalovaného ani opakované odsúdenia za rovnaký druh trestnej činnosti v
roku 2022 a v roku 2024, uložené tresty, plynúca skúšobná doba podmienečného odsúdenia, nemali
na neho dostatočný výchovný účinok, ktorý by sa prejavil tým, že by sa viac nedostal do rozporu so
zákonom a by ho daný výchovný účinok odradil od rovnakého protiprávneho konania do budúcnosti.
Okresný súd správne argumentoval aj ohľadom skutočností vyplývajúcich z registra priestupkov a najmä

na veľký počet spáchaných priestupkov - 38 porušení zákona na úseku cestnej premávky. Taktiež
obžalovaný opakovane porušoval povinnosť zdržať sa vedenia motorového vozidla a to iba 2 mesiace po
predchádzajúcom odsúdení Okresným súdom Levice pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
za ktorý mu bol uložený trestu s podmienečným odkladom a v poradí šiesty zákaz činnosti. Podľa
názoru krajského súdu sa obžalovaný v žiadnom smere nepoučil z predchádzajúcich uložených sankcií

a zákazov, pri ktorých zo strany obžalovaného neprišlo k žiadnemu uvedomeniu si svojho protiprávneho
konania.
13. Pokiaľ ide o druh trestu, okresný súd dospel k správnemu právnemu záveru, že obžalovanému
je potrebné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje
na skutočnosť, že sa obžalovaný súdenej trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe podmienečného

odsúdenia v trestnej veci Okresného súdu Levice vedenej pod sp. zn. 0T/75/2024, v ktorom prípade
ust. § 49 ods. 2 Trestného zákona výslovne vylučuje ukladanie ďalšieho trestu odňatia slobody
s podmienečným odkladom jeho výkonu (tzv. zákaz podmienky na podmienku). Je síce pravdou, že
ust. § 49 ods. 2 Trestného zákona nevylučuje v takýchto prípadoch uloženie iného alternatívneho
trestu k trestu odňatia slobody (pozri R 85/2015), avšak domnievať sa za daného stavu veci, že

by účel trestu sledovaný zákonom u takto recidivujúcej osoby splnil akýkoľvek alternatívny trest
k nepodmienečnému trestu odňatia slobody by bolo nesprávne, ba priam iluzórne. Aj podľa názoru
krajského súdu je na obžalovaného potrebné dôsledne vplývať výkonom nepodmienečného trestu
odňatia slobody. V prípade obžalovaného nešlo o ojedinelý incident, ktorý by bol len výnimočným
vybočením z medzí inak jeho riadne vedeného života (tzv. excesom), preto ani krajský súd nemôže

považovať ukladanie alternatívneho trestu obžalovanému za dostatočné pre naplnenie účelu trestu,
keď najmä predchádzajúce odsúdenia a uložené tresty a sankcie neviedli k náprave obžalovaného a k
dlhodobej zmene jeho správania. Takýto trest by nezabezpečil zákonom predpokladaný účel vymedzený
v § 34 ods. 1 Trestného zákona a to nielen zabrániť páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti,
či vytvoriť mu podmienky pre to, aby v budúcnosti viedol riadny život, ale aj zabezpečiť generálnu

prevenciu, t. j. odradiť iných od páchania trestnej činnosti.
14. K namietaným skutočnostiam obhajoby ohľadom zdravotných problémov obžalovaného a jeho
nepriaznivých rodinných pomerov krajský súd uvádza, že tieto tvrdenia obžalovaný žiadnym spôsobom
neverifikoval, a preto tieto tvrdenia krajský súd považoval za účelové. Krajský súd zdôrazňuje, že
obžalovaný si musí byť vedomý následkov spáchania trestnej činnosti a najmä následkov v podobe

hrozby a uloženia primeraného trestu, predovšetkým v tej súvislosti, že už bol v minulosti trestne
stíhaný a priestupkovo prejednávaný a bola mu viackrát daná možnosť poučiť sa a viesť riadny život.
Skutočnosť, že výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody bude mať nepriaznivý dopad nielen
na neho, ale aj na jeho blízke osoby nemôže byť dôvodom pre ukladanie iného druhu trestu ako
trestu nepodmienečného a ani dôvodom na upustenie od potrestania z dôvodov už uvedených v

predchádzajúcich odsekoch. Obžalovaný si mal byť a aj bol vedomý následkov svojej protiprávnej
činnosti, pričom bude mať možnosť preukázať zmenu svojho postoja k dodržiavaniu právnych predpisov
po výkone uloženého trestu. Podľa názoru krajského súdu by bolo úplne iluzórne sa domnievať, že by
iný (alternatívny) druh trestu splnil u obžalovaného účel trestu sledovaný ust. § 34 Trestného zákona,najmä z hľadiska individuálnej prevencie a ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestnej činnosti. Inak
vyjadrené, obžalovaný už zo strany spoločnosti dostal príležitosti preukázať, že to so svojim polepšením
myslí vážne, no uvedenú šancu nevyužil a naďalej sa dopúšťal totožnej trestnej činnosti v relatívne

krátkych časových intervaloch. Do popredia u neho musí vystúpiť ochranná funkcia trestu, keď len
výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody mu aspoň na určitý čas zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti. Pokiaľ ide o tvrdenia obžalovaného, že so svojou nápravou začal už vo výkone väzby, k tomu
krajský súd uvádza, že je základnou povinnosťou väznenej osoby rešpektovať a plniť si povinnosti, ktoré
sa mu určujú v rámci výkonu väzby a ktoré mu vyplývajú zo zákonných ustanovení.

15. Pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu, okresným súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 5 mesiacov je trestom ukladaným pri dolnej hranici trestnej sadzby, teda je trestom zákonným
a z pohľadu krajského súdu je aj primeraným a spravodlivým, najmä vzhľadom na osobu obžalovaného
a možnosti jeho nápravy. Obžalovaným v odvolaní akcentované skutočnosti ako priznanie sa, úprimné
oľutovanie či vyhlásenie o vine sú odzrkadlené práve tým, že mu bol trest uložený pri dolnej hranici. Hoci
to tak obžalovaný zjavne nevníma, ide o významný benefit, lebo bez zohľadnenia týchto skutočností by

mu s určitou bol ukladaný trest rádovo vo vyššej výmere.
16.Anidôvodnamimoriadnezníženietrestupodľaust.§39ods.1Trestnéhozákonakrajskýsúdnezistil.
V tomto prípade nie sú dané žiadne okolnosti mimoriadneho charakteru či už vo vzťahu k prípadu ako
takému alebo k pomerom obžalovaného.
K tzv. vonkajšej (súdnej) diferenciácii

17. Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého trestu odňatia slobody, okresný súd nepochybil, keď
obžalovaného s použitím ust. § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním aktuálne
súdeného trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody.
K trestu zákazu činnosti

18. Keďže sa obžalovaný dopustil trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla, správne
mu okresný súd uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v cestnej premávke
podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Uloženie tohto druhu trestu si v tomto prípade nepochybne
vyžaduje účinná ochrana spoločnosti, najmä ostatných účastníkov cestnej premávky pred páchateľmi
tohto druhu trestnej činnosti.

Záver
19. Na základe prezentovaných úvah krajský súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného ako nedôvodné,
preto ho postupom podľa § 319 Trestného poriadku na verejnom zasadnutí zamietol.
20. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.