Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123204734
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123204734.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., ul.
A. XXXX/XX, zastúpený: U.. Dáša Komková, advokátka so sídlom Prešov, Hlavná 27, IČO: 34 904 620,
proti žalovaným: 1. T. Q., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., P. XX, 2. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F., P. XX, obaja zastúpení Advokátska kancelária Rosová, Husovská, s.r.o. so sídlom Prešov, Weberova

2, IČO: 51 290 901, o určenie vlastníckeho práva s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov z 27.11.2024, č.k. 11C 37/2023 - 250, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku II.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciežalobuzamietolavyslovil,žežalovanímajúvočižalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobou sa žalobca domáhal voči
žalovaným učenia, že byt č. 6, nachádzajúci sa v obytnom dome súp. č. XXXX, na ulici L. A., F. so
spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom

na parcele - zastavanej ploche, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej v 1. rade.
Darovaciu zmluvu z roku 2018, na základe ktorej so žalovanou v 1. rade tieto nehnuteľnosti darovali
žalovanému v 2. rade, považoval za absolútne neplatnú z dôvodu absencie vážnosti a jeho vôle na
jej uzavretie a v dôsledku jeho nespôsobilosti na uzavretie tohto právneho úkonu podľa § 38 ods. 2
OZ. Súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú vo veci samej zamietol so zdôraznením, že žalobca
neoznačil jediný dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia o tom, že nevedel, že u príslušného notára

podpísal spornú darovaciu zmluvu. Jeho tvrdenia boli popreté výpoveďami žalovaných a súd prvej
inštancie poukázal aj na vlastné vyjadrenia žalobcu v rozvodovom konaní ohľadom darovania majetku
synovi v e-maily adresovanom prvej manželke, v ktorom jej oznámil, že byt na ulici L. A., F. má patriť
žalovanej v 1. rade a ich synovi T. a že druhému synovi P. prevádza garáž a auto, a preto prosí prvú
manželku, aby aj ona polovicu garáže darovala synovi P.. Podobne podľa súdu prvej inštancie žalobca
nepreukázal tvrdenie o jeho nespôsobilosti na uzavretie predmetnej darovacej zmluvy. Už z lekárskych

správ, ktoré mal súd k dispozícii nevyplývalo, že by žalobca v čase uzavretia zmluvy trpel duševnou
poruchou, pre ktorú by nebol spôsobilý na jej uzavretie. Na návrh žalobcu súd prvej inštancie pribral do
konania aj znaleckú organizáciu z odboru psychiatrie s tým, že podľa znaleckého posudku žalobca bol
spôsobilý na uzavretie spornej darovacej zmluvy. Zdôraznil, že nie každá duševná porucha spôsobuje aj
nespôsobilosť k právnemu úkonu. Pre neunesenie dôkazného bremena žalobcu ohľadom jeho tvrdenia
o absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy z 20.02.2008 súd prvej inštancie žalobu zamietol. Vyporiadal

sa aj so zamietnutím ďalších návrhov zo strany žalobcu na vykonanie dokazovania vo veci.3. O trovách konania strán sporu súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.
Úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi, nakoľko
nezistil žiaden dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len vo výnimočných prípadoch.

Uviedol, že už zo samotnej žaloby a predložených dôkazov zo strany žalobcu bola zjavná nedôvodnosť
žaloby, čo vyplynulo aj z predbežného právneho názoru, ktorý súd vyslovil na prvom pojednávaní.
Napriek tomu žalobca trval na žalobe, žiadal o nariadenie znaleckého dokazovania, čomu súd vyhovel,
aj keď už s ním predložených lekárskych správ nebolo preukázané, žeby žalobca v čase uzavretia
darovacej zmluvy trpel duševnou poruchou, ktorá mala spôsobiť jeho nespôsobilosť na právne úkony.

Bolo by preto nespravodlivé, aby úspešní žalovaní mali sami znášať svoje trovy konania bez zreteľa
na zdravotný stav žalobcu a jeho invaliditu. Žalobca mal možnosť aj po doručení znaleckého posudku,
voči ktorému nemal výhrady, zobrať žalobu späť, neučinil tak a dokonca chcel pokračovať v súdnom
spore a predlžovať ho postupom v rozpore so sudcovskou koncentráciou, na ktorú súd prvej inštancie
vyššie poukázal. Za týchto okolností sa nestotožnil s jeho názorom o dôvode na nepriznanie nároku na
náhradu trov konania úspešným žalovaným, navyše, ak žalobca nepreukázal svoju sociálnu situáciu.

4. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku II. o trovách konania, podal včas odvolanie žalobca,
ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a náhradu trov konania straní
nepriznal v zmysle predpokladov § 257 CSP. Uviedol, že má nárok na poskytnutie právnej pomoci
z Centra právnej pomoci rozhodnutím z 08.03.2023. Je odkázaný na pomoc tretej osoby, je ležiaci

pacient, má nedostatočný finančný príjem, a preto súd podľa jeho názoru mohol použiť § 257 CSP a
nepriznať náhradu trov konania stranám. Súd prvej inštancie neprihliadol na jeho majetkové, sociálne
a iné pomery, ktoré mu boli známe. Podľa § 257 CSP dôvodov spočívajúcim v pomeroch strán je
napríklad aj skutočnosť, že sa strana, ktorá nemala úspech vo veci, ocitne v takej závažnej sociálnej
a majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa. Pomery druhej strany sú

naopak priaznivé, žalovaní vlastnia majetok a sú zárobkovo činní. Súd sa nezaoberal majetkovými
pomermi žalovaných a takýto postup hodnotí ako svojvoľný. Medzi dôvody hodné osobitného zreteľa
patrí okrem iného neprimeraná tvrdosť, osobné pomery strany sporu, nízky príjem, ako aj podiel oboch
strán na vzniku a priebehu sporu. Uviedol, že jeho ako žalobcu viedlo k uplatneniu svojho práva na súde
skutočnosť, že napriek tomu, že z vecného bremena vyplýva, že bude svojej doživotné právo užívania

bytu užívať bezodplatne, musí žalovaným platiť nájomné 238 eur. Na súd sa nemohol dostaviť a brániť
sa procesnými prostriedkami, čo bolo súdu známe aj zo znaleckého posudku, keďže je imobilný. Pokiaľ
ide o znalecký posudok, poukazuje na to, že nešlo o jediný dôkazný prostriedok, na ktorý poukazoval a
má za to, že so zreteľom na všetky okolnosti veci sú u neho splnené podmienky pre uplatnenie § 257
CSP pri rozhodovaní o trovách konania.

5. Žalovaný v 1. a 2. rade navrhli rozsudok v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny. Uviedli,
že zhoršená majetková situácia strany sporu, prípadne zhoršený zdravotný stav sami o sebe spravidla
nebývajú dôvodom pre nepriznanie náhrady trov. Splnenie podmienok pre moderáciu náhrady trov
automaticky nenastáva ani v prípade priznania nároku na bezplatnú právnu pomoc zo strany Centra

právnej pomoci, či oslobodenie od súdnych poplatkov (I. ÚS 118/2017, či II. ÚS 100/2020). Uvedené sa
netýka ani prípadného vážneho ochorenia, či vyššieho veku strany sporu (IV. ÚS 245/2020). Žalovaní
tiež poukazujú na skutočnosť, že je nepravdivé tvrdenie, že žalobca je povinný platiť žalovaným nájomné
za vecné bremeno spočívajúce v užívaní predmetného bytu. Zdôrazňujú, že žalobca za užívanie bytu
neplatí žiadne nájomné a jedinú sumu, ktorú platí je suma za dodávané médiá - energie a plyn, odpad,

ktoré on sám v danom byte spotrebuje. Žalobca mal v konaní všetky procesné práva, bol riadne
zastúpený advokátom, takže sa vedel odborne brániť. Pokiaľ išlo o jeho osobný výsluch, konajúci súd
by vedel tento výsluch uskutočniť aj v jeho domácnosti, žalobca však výsluch svojej osoby nenavrhoval.
Žalovaní sa domnievajú, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania je správne, zvlášť,
keď od začiatku konania žalobca vedel, že jeho žaloba je šikanózna, pretože jeho ochorenie mu

neoslabovalo vôľové a ovládacie schopnosti, a teda bol si vždy plne vedomý akú zmluvu podpisoval,
prečo ju podpisoval, a teda aj toho, že žaloba nemôže byť úspešná. Na druhej strane žalobca žalovaným
nedôvodne vytvoril trovy, ktoré museli znášať, a preto by bolo nespravodlivé, aby ich žalobca nemal
nahradiť,najmäakmápríjem,zktoréhobytrovyvedelzaplatiť,hociajvsplátkach.Podľažalovaných,ani
žalobca nemôže zneužívať svoje ochorenie na bezdôvodné produkovanie súdnych sporov v domnení,

že nebude musieť znášať následky z ich prehry.

6. Žalobca v podaní z 11.02.2025 (č.l. 286) uviedol, že v tomto konaní si uplatňoval žiadaný nárok z
toho dôvodu, že žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí sú jeho blízkymi príbuznými - bývalá manželka a syn,ho chceli dať do ústavu s ohľadom na jeho zdravotný stav. So žalovanou v 1. rade uzavrel dohodu o
preddavkových platbách za užívanie bytu do budúcna na sumu 254 eur s tým, že mu zvyšovala nájom
podľa jej doručovaného SIPA za užívanie bytu. Taktiež musí platiť za služby internetové, TV pripojenie

a odvoz a likvidáciu odpadu. Zdôraznil, že za lieky platí nie malé finančné prostriedky, ktoré vyplývajú
z predložených lekárskych správ.

7. Žalovaní v 1. a 2. rade (č.l. 297) zotrvali na vyjadreniach uvedených vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu.
Zdôrazňujú, že jednotlivé platby za dodávané energie sa menili podľa aktuálnej spotreby v byte - plyn,

elektrina, voda a kúrenie s tým, že ide o byt, ktorý žalobca užíva. O zmene každej položky svojej spotreby
bol žalobca včas informovaní. Rovnako bol včas informovaní o preplatkoch, ktoré boli žalobcovi vrátené
na účet.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda do výroku II. o trovách konania
strán sporu, v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Zb. Civilného sporového

poriadku,ďalejlenCSP,spoluskonaním,ktoréjehovydaniupredchádzalo,vecprejednalbeznariadenia
pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

9. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov konania, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

10. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Vo všeobecnosti platí, že každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor
skončený (§ 252 CSP). Ak bude rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je v práve, nadobudne

táto strana nárok na náhradu trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto rozhodnutia vynaložila. Právnym
dôvodom tohto nároku je to, že strany, ktoré viedli spor, konajú na „vlastné nebezpečenstvo“ a nesú tak
zodpovednosť za výsledok sporu.

13. Od povinnosti platiť trovy konania založenej na záujmovom princípe (§ 252 CSP) treba odlíšiť

povinnosť hradiť trovy konania založenej na zásade úspechu vo veci. Podstata povinnosti hradiť trovy
konania spočíva v tom, že súd zaviaže jednu stranu konania nahradiť druhej strane konania (protistrane)
buď celkom alebo sčasti trovy konania, ktoré v priebehu konania táto druhá strana už zaplatila.

14. Nárok na náhradu trov konania má strana sporu voči protistrane. Povinnosť nahradiť trovy konania

nezahŕňa všetky trovy, ale iba tie, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Na povinnosť strany nahradiť trovy konania nemá vplyv ani prípadné oslobodenie strany od platenia
súdnych poplatkov (§ 254 ods. 1 CSP).

15. Zásada úspechu v spore sa teda premieta v ust. § 255 CSP ako esenciálne kritérium priznania

náhrady trov konania. Úspech vo veci sa vždy skúma, čo do právneho základu veci a čo do výšky
priznaného nároku.

16. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t.j. víťazstvom) v spore. Plný
úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci

samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy,
ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci
samej.

17. Žalovaný má plný úspech v spore, ak bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá.

18. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.19. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalobcu vo vzťahu k aplikácii § 257 CSP pri rozhodovaní o
trovách konania strán sporu, pričom žalobca ako dôvod hodný osobitného zreteľa uviedol svoju sociálnu
situáciu a nepriaznivý zdravotný stav, k tomu odvolací súd uvádza, že § 257 CSP nezakladá jeho

voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého súd skúma, či v
prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri
stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

20. Nie je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách

konania. Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane sporu priznať náhradu trov konania podľa
§ 257 CSP. Predmetné zákonné ustanovenie súdu umožňuje, aby pri rozhodovaní o náhrade trov
konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu
neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa, má vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Pre záver o dôvodnosti použitia
§ 257 CSP nie je namieste, aby výnimočnosť prípadu z hľadiska aplikácie citovaného ustanovenia

spočívala len v okolnostiach hmotnoprávnej povahy alebo vo všeobecnom závere o určitom druhu
nároku, či obvyklých okolnostiach vedúcich k uplatneniu nároku. Nejde o automatické pravidlo, ale o
prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu. Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej
úpravy náhrady trov konania, ktorá nepriznanie trov úspešnej strane sporu pripúšťa len ako výnimku zo
všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania.

21. K interpretácii a aplikácii § 257 CSP, ktorý túto zásadu umožňuje prelomiť, musí preto súd pristupovať
celkom výnimočne. Táto požiadavka vyplýva aj zo samotného textu zákona, podľa ktorého nepriznanie
náhrady trov konania môže byť len výnimočné a môžu ho ospravedlniť iba dôvody hodné osobitného
zreteľa. Hodno zároveň zdôrazniť, že ustanovenie § 257 CSP neslúži tomu, aby zmierňovalo majetkové

rozdiely medzi procesnými stranami; dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 257 CSP preto nemôže
spočívať iba v tom, že priznanie náhrady trov konania by jednej sporovej strane privodilo väčšiu ujmu
ako strane druhej, ale slúži na riešenie situácií, v ktorých je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil
svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, znášal náhradu trov konania,
ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil. Takéto rozhodnutie sa preto bude javiť ako spravodlivé, najmä

s ohľadom na existenciu okolností súvisiacich s predprocesným štádiom sporu, správaním sa strán v
tomto štádiu, prípadne osobitnými okolnosťami uplatnenia nároku.

22. So zreteľom na obsah spisového materiálu je potrebné konštatovať, že prvoinštančný súd sa
dostatočne zaoberal návrhom žalobcu na aplikáciu § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania

strán a zároveň správne vyhodnotil v tejto súvislosti všetky okolnosti danej veci, ako aj okolnosti u strán
vedeného konania.

23. Pokiaľ ide o vzťah žalobcu a žalovaných, odvolací súd v zhodne so súdom prvej inštancie nezistil
relevantné dôvody, pre ktoré by náhrada trov konania medzi stranami nemala byť priznaná. Súd prvej

inštancie opodstatnene zdôraznil, že na prvom pojednávaní vo veci dňa 25.10.2023 postupom podľa §
181 ods. 2 CSP vyjadril predbežný právny názor v zmysle tom, že z predložených dôkazov nevyplýva,
že by žalobca nemal byť spôsobilý na uzavretie darovacej zmluvy z 20.02.2018 v dôsledku tvrdenej
duševnej poruchy a nemal za preukázané ani jeho tvrdenia o nedostatku vážnosti vôle na uzavretie
daného právneho úkonu, a teda na prijatie záveru o absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy v zmysle

§ 37 ods. 1 a § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Je zrejmé, že žalobca napriek uvedenému trval
na podanej žalobe a v zmysle jeho ďalších návrhov súd prvej inštancie nariadil vo veci znalecké
dokazovanie a ustanovil v konaní znaleckú organizáciu z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria, Forenza - znalecká organizácia psychiatrická spol. s r.o. so sídlom v Košiciach. Výsledky
znaleckého dokazovania nepotvrdili právnu argumentáciu žalobcu, naopak znalecká organizácia v

odpovedi na uložené otázky uviedla, že žalobca v deň podpisu darovacej zmluvy netrpel na žiadnu
duševnú chorobu, ani poruchu, pre ktorú by nepochybne nebol spôsobilý posúdiť následky uzavretia
darovacej zmluvy ako darca alebo nebol schopný ovládnuť svoje konanie. Aj po takto vykonanom
dokazovaní (na návrh žalobcu) tento chcel pokračovať v spore postupom v rozpore so sudcovskou
koncentráciou konania, na podstatu ktorej pri ďalších návrhoch žalobcu súd prvej inštancie podrobne

poukázal v bodoch 33 - 35 rozsudku. Ak zároveň žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal svoju
sociálnu situáciu, súd prvej inštancie sa so zreteľom na všetky vyššie uvádzané okolnosti správne
nestotožnil s návrhom na nepriznanie náhrady trov konania úspešným žalovaným. Okolnosti uvádzané
žalobcom pokiaľ ide o nevyhnutnosť uhrádzať preddavkové platby za služby spojené s užívaním bytu,ktorý obýva, nezakladajú bez ďalšieho dôvod hodný osobitného zreteľa, aby bolo možné rozhodnúť o
náhrade trov konania za použitia § 257 CSP.

24. So zreteľom na výsledok konania o veci samej a uvádzané dôvody, je potrebné konštatovať, že súd
prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval správnym spôsobom a odvolací súd
rozsudok v tejto časti - výroku II. potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a

nasledujúce CSP s tým, že žalobca s ohľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu
trov a žalovaní trovy tohto štádia konania neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).