Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/40/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107206110
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8107206110.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Kataríny Krochtovej v právnej veci žalobcov 1. G. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. XX, R., 2. C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, R., zastúpení JUDr. Vierou Strakovou,
advokátkou so sídlom v Prešove, Nám. Legionárov 5, proti žalovaným: 1. G. Y., 2. K. G., 3. G. R., 4. C.
Y., žalovaní v 1. až 4. rade na neznámom mieste, v konaní zastúpení Slovenským pozemkovým fondom,
Búdkova 36, Bratislava, 7. F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, 9. K. G. ml., XX. G. G., XX. mal. G.
G., žalovaní v 9. - 11. rade na neznámom mieste, v konaní zastúpení Slovenským pozemkovým fondom,
Búdkova 36, Bratislava, 12. K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, 13. G. W., nar.XX.XX.XXXX, bytom

Q. R. XXX, 14. G.. A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.. C. XX, H. H., XX. K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. XX, H. H., 16. W. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. E. 2, H. H., 17. G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. XX, XX. L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XX. K. F., XX. W. R., XX. G. R., rod. K., žalovaní v
19. - 21. rade na neznámom mieste, v konaní zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova
36, Bratislava, 22. L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XX, 23. G. F., nar. XX.XX.S., bytom R. S., XX.
C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, R., 25. D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, 26. C. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. XX, 27. G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, 28. G. F., nar. XX.XX.XXXX,

bytom A. XX, 29. G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, 30. K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX,
31. G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. L. XX, D., 32. Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, D.,
33. G. U., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., R. XXX/X, XX. H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. W. XX,
D., XX. F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, XX. G. H., bytom G. 5, D., žalovaní v 7./ 12/ - 18/ rade,
v. 22. - 32. rade, 34. až 36. rade zastúpení spoločným zástupcom H. F., o určenie vlastníckeho práva
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 5.11.2021, č. k.
20C/65/2007 - 510, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Pokračuje v konaní s právnou nástupkyňou žalovaného v 33. rade H. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy

bytom A., Za dráhou XXXX/XX, zomr. XX.XX.XXXX, ktorou je G. U., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A., R. XXX/X.

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a náhradu trov konania stranám

nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním hneď po zhodnotení dokazovania a právnom posúdení veci, dospel súd
prvej inštancie k záveru, že žaloba je nedôvodná. Zdôraznil, že vydržanie je osobitný originálny spôsobnadobudnutia vlastníckeho práva. Zdôraznil, že žalobcovia sa po pripustení zmeny žaloby domáhali
určenia,žežalobcav1.radejevýlučnýmvlastníkomnehnuteľnostízapísanýchnaLVč.XXX,atoparcely
C KN XXX/X, XXX/X a XXX/X a žalobca v 2. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV

č. XXX, kat. úz. R., a to parcely C KN XXX. Žalobcovia podľa žaloby začiatok plynutia držby odvodzovali
od svojich rodičov a prarodičov, ktorí mali nehnuteľnosti užívať od nepamäti. Neskôr v priebehu konania
uviedli, že v roku 1958 odkupoval predmetné nehnuteľnosti ich otec K. F. a C. F. od G. G., H. G., C. U. a k
tomu preložili kúpnu zmluvu. Domáhajú sa však určenia, že oni sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností,
nie, že ich právni predchodcovia boli ku dňu smrti vlastníkom nehnuteľností, resp. že nehnuteľnosti patria

doichdedičstva.Nikdynetvrdili,nazákladeakéhonadobúdaciehotitulumalivstúpiťdodržby.Žalobcovia
teda dôkazné bremeno preukázania splnenia zákonných podmienok na vznik vlastníckeho práva ku
sporným nehnuteľnostiam na základe vydržania nepreukázali, keďže nepreukázali právny titul užívania.
Nebolo tak preukázané, že žalobcovia užívali sporné nehnuteľnosti ako oprávnený držiteľ, ktorý by
sa domnieval, že je ich vlastníkom. Nepreukázali nadobudnutie sporných nehnuteľností vydržaním,
nakoľko nepredložili relevantné dôkazy a neuviedli v podstate žiadne skutkovo významné okolnosti

o tom, že vstúpili na základe určitej relevantnej právnej skutočnosti do oprávnenej držby sporných
nehnuteľností. Preukazovali vstup do držby ich predka, nepreukázali však svoj vstup do držby. Neuniesli
dôkazné bremeno a nepreukázali dobromyseľnosť držby od počiatku, ako ani objektívny vstup do držby
v súlade s platnou právnou úpravou. Dobromyseľnosť a počiatok držby nebola nijakým z predložených
dôkazov žalobcami preukázaná. Predložené čestné prehlásenie niektorých podielových spoluvlastníkov

nepostačujú na preukázanie oprávnenosti držby. Súd prvej inštancie tiež dal do pozornosti, že samotní
žalobcovia tvrdili, že v konaní OS Prešov sp. zn. 13C/68/88 si W. F. svoje nehnuteľnosti riešil žalobou
o vydržaní z roku 1988, a to tak, že žiadal, aby nehnuteľnosti boli určené do dedičstva po C.ovi F.ovi
(brat otca žalobcov, ktorý mal s otcom žalobcov odkupovať nehnuteľnosti) a nie, aby bol určený za
výlučného vlastníka. Súd prvej inštancie vo veci vykonal všetky navrhnuté dôkazy a keďže nebola v

konaní preukázaná dobromyseľnosť držby, ako jedna z podmienok na nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním, súd túto žalobu zamietol. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia, ktorí navrhli rozsudok zrušiť a vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Majú za to, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Predmetom konania vo veci samej po poslednej zmene petitu
žaloby bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. obce R., ktoré sú
zapísané na LV č. XXX. Uviedli, že ich právni predchodcovia nadobudli predmetné nehnuteľnosti kúpnou
zmluvou zo dňa 06.11.1957 od G. G., H. G., C. U., s ktorou vyslovil súhlas pôdohospodársky odbor

rady bývalého ONV D. rozhodnutím z 10.01.1958. Vlastníctvo sa podľa tzv. Stredného Občianskeho
zákonníkanadobúdaloužsamotnouzmluvou.Žalobcoviaakoprávninástupcoviakupujúcichzroku1957
riadne pokračovali v dobromyseľnom užívaní týchto pozemkov a stále ich aj užívajú. Súd prvej inštancie
nesprávne nezapočítal oprávnenú držbu právnych predchodcov žalobcov, ale dospel k právnemu
záveru, že vec je potrebné určiť do dedičstva. Žalobcovia po celý čas po smrti predchodcov pokračovali

v užívaní parciel a boli v dobrej viere, že im tieto parcely patria. V pochybnostiach sa držba pokladá
za oprávnenú. Cieľom inštitútu vydržania je zosúladiť stav právny so stavom skutkovým. Určením do
dedičstva sa bude zbytočne celá vec predlžovať a v konečnom dôsledku nemôže byť dedičom nikto iný
ako žalobcovia, deti K. F.a, ktorý vec kúpil v roku 1957 spolu so svojím bratom C.om F.om. Podľa názoru
súdu prvej inštancie by tak strácalo zmysel zákonné ustanovenie o možnosti započítať oprávnenú držbu

predchodcov, ktorým svedčí aj právny titul. Žalobcovia vstúpili do držby ako ich potomkovia a správali
sa k veci tak, ako by im vlastnícky patrila. Na základe týchto dôvodov navrhli žalobcovia podanému
odvolaniu vyhovieť.

4. Žalovaní v 22. až 36. rade navrhli rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Podľa

žalovaných žalobcovia považujú právny názor súdu prvej inštancie za nesprávny tvrdiac, že určením
rozsahu dedičstva sa bude vec len zbytočne predlžovať, v konečnom dôsledku nemôže byť dedičom
nikto iný, ako žalobcovia - deti K. F.a, ktorý vec kúpil v roku 1957 so svojím bratom C.om F.om, keď
takýto názor sa podľa žalovaných vymyká akejkoľvek právnej i vecne logike. Okrem toho je nesprávne
tvrdenie, že by žalobcovia alebo ich právni predchodcovia výlučne užívali, či už v dávnej alebo nedávnej

minulosti a už vôbec nie v súčasnosti parcely C KN XXX/X, XXX/X a XXX/X, kat. úz. R., na ktorých je
zriadená asfaltová obecná komunikácia a odjakživa tieto parcely slúžili na prístup vlastníkov okolitých
pozemkov na nich stojacich rodinných domov.5. O odvolaní žalobcov rozhodol Krajský súd v Prešove ako súd odvolací rozsudkom z 23.11.2022 č.k.
2Co 10/2022 - 536, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a nepriznal stranám náhradu trov
odvolacieho konania.

6. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia v 1. a 2. rade. O podanom
dovolaní rozhodol Najvyšší súd SR uznesením z 30.05.2024 č.k. 5Cdo 119/2023 - 590, ktorým zrušil
rozsudok Krajského súdu v Prešove z 23.11.2022 sp. zn. 2Co 10/2022 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.07.2024.

7. Najvyšší súd SR lustráciou v Registri obyvateľov SR zistil, že pôvodne žalovaný v 33. rade H. F.,
nar. XX. G. XXXX, naposledy bytom A., Q. XXXX/XX, zomrel dňa XX.XX.XXXX, teda ešte skôr než
odvolací súd vydal dovolaním napadnutý rozsudok. Uviedol, že odvolací súd tak konal so zomrelou
stranou sporu, ktorá nebola nositeľkou procesnej subjektivity a tým zaťažil svoje konanie a rozhodnutie
vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. b) CSP. Dovolací súd preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil

podľa § 449 ods. 1 CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 450 CSP.

8. V ďalšom priebehu konania odvolací súd vykonal lustráciu v Registri obyvateľov Slovenskej
republiky vo vzťahu ku všetkým stranám sporu. Pokiaľ ide o pôvodne žalovaného v 33. rade, po
vykonanej lustrácii bolo zistené, že tento zomrel dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie bolo ukončené

vydaním uznesenia Okresného súdu A. zo dňa 28.10.2022 č.k 10D 173/2021 - 312 (č.l. 607). Všetok
majetok po tomto poručiteľovi, a teda aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat. úz. R., ktoré sú
predmetom prebiehajúceho sporu, nadobudla v dedičskom konaní dcéra poručiteľa G. U., rod. F.ová,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A., R. XXX/X, v dedičskom konaní nadobudla v celosti predmet dedičstva
po poručiteľovi, u nehnuteľností v podieloch uvedených pri jednotlivých listoch vlastníctva v pomere k

celku, bez záväzkov voči spoludedičom, ktorí jej svoje dedičské podiely odstúpili bez nároku na finančný
výplatok.

9. Právnej nástupkyni pôvodne žalovaného v 33. rade G. U., rod. F.ovej odvolací súd doručil rozsudok
súdu prvej inštancie (č.l. 510), rozsudok Krajského súdu v Prešove z 23.11.2022 sp. zn. 2Co 10/2022.

ako aj uznesenie NS SR z 30.05.2024 sp. zn. 5 Cdo 119/2023 (č.l. 613).

10. Podľa § 63 ods. 1 - 3 zákona č. 160/2015 Zbierky civilného sporového poriadku, ďalej len CSP, ak
strana zomrie počas konania skôr ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu,
či má konanie zastaviť alebo či v ňom môže pokračovať.

11. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje
s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo
povinnosť, o ktorú v konaní ide. a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

12. Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.

13. Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a smrťou táto spôsobilosť
zanikne. Ustanovenie § 63 CSP upravuje prípady, keď k strate procesnej subjektivity fyzickej osoby,
teda k jej smrti došlo počas konania, teda v období od doručenia žaloby do právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí. Ustanovenie § 63 CSP má charakter špeciality vo vzťahu k § 80 CSP, ktorý
upravuje zmenu účastníkov v prípade, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája
prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná a aplikuje sa len v prípade, ak právnou
skutočnosťou, s ktorou je spojený prechod práv, je smrť strany sporu. Súd má po posúdení povahy sporu
možnosť len konanie zastaviť alebo v konaní pokračovať. Povahou veci sa rozumie povaha hmotných

práv a povinností, o ktoré v konaní ide, čo vyplýva práve z toho, že procesné nástupníctvo sa odvodzuje
od nástupníctva hmotnoprávneho. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor, súd
v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide.

14. So zreteľom na to, že v štádiu odvolacieho konania pôvodne žalovaný v 33. rade H. F. dňa
XX.XX.XXXX zomrel, jeho právnou nástupkyňou podľa výsledku dedičského konania (č.l. 607) je G.
U., rod. F.ová, nar. XX.XX.XXXX, bytom A., R. XXX/X, preto odvolací súd postupom podľa citovanéhoustanovenia § 63 CSP rozhodol, že pokračuje v konaní s menovanou právnou nástupkyňou pôvodne
žalovaného v 33. rade.

15. Odvolací súd opätovne preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle zásad
vyjadrených v § 379 a nasledujúce zákona č. 160/2015 Zb. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP,
spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385
CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov opodstatnené nie je.

16. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, inou vadou konania, ktorá by mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie veci, nevykonaním navrhovaných dôkazov a neobstátim zisteného
skutkového stavu.

18. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o veci v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav, zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil
v rozsahu, ktorý obstojí v konfrontácii s požiadavkami kladenými na kvalitu súdnych rozhodnutí. Keďže
ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo,
odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie. Keďže odôvodnenia

rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III.
ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvoinštančné konanie a konanie odvolacie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok, odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie preskúmavaného
rozhodnutia.

19. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonom
zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva
jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil

sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej
vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (do pozornosti rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.
ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

20. Pod porušením práva na spravodlivý proces je potrebné rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktorý sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj ústavnoprávneho rámca a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie ústavou
zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Odvolací súd v napadnutom
rozsudku súdu prvej inštancie a v jeho postupe, ktorý vyústil do prijatia rozhodnutia, naznačené

pochybenia neidentifikoval.

21. Podanou žalobou zmenenou v priebehu súdneho konania sa žalobcovia vo vzťahu k žalovaným
domáhali určenia, že žalobca v 1. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX,
kat. úz. R., a to parcely C KN XXX/X vo výmere XXX m2, parcely C KN XXX/X vo výmere 757 m2

a parcely C KN XXX/X vo výmere 67 m2 a žalobca v 2. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. R., a to parcely C KN XXX vo výmere 761 m2. Z obsahu LV č. XXX,
kat. úz. R., predloženého geometrického plánu č. XXX/XXXX, ako aj zo samotných tvrdení žalobcov v
priebehu konania je zrejmé, že tieto nehnuteľnosti boli vytvorené z pôvodnej pozemnoknižnej parcely
mpč. XX, vedenej v PK č. XXX, kat. úz. R..

22. Základnými podmienkami vydržania, na základe ktorých je uplatňovaný nárok žalobcov o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo vzťahu k ich osobe, pokiaľ právny poriadok tento spôsob
nadobudnutia vlastníctva pripúšťa, vo všeobecnosti sú oprávnená držba, plynutie zákonom určenejvydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Právne následky vydržania pritom nastávajú vtedy, ak
sú splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto nadobudnutie vlastníctva vyžaduje.

23. Podľa zákona č. 141/1950 Zb. účinného od 01.01.1951 do 31.03.1964, vlastnícke právo k hnuteľnej
i nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu 3 rokov
u hnuteľných vecí a 10 rokov u nehnuteľností. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so
zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, a to po celú vydržaciu dobu. V
pochybnostiach sa predpokladalo, že držba je oprávnená.

24. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. účinný od 01.04.1964 oproti uvádzanému skoršiemu právnemu
stavu, vydržanie vlastníckeho práva vôbec neumožňoval. V podstate len rešpektoval vydržaním
nadobudnuté vlastníctvo do 31.03.1964. Až novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č.
131/1982 Zb. opätovne zaviedla inštitút vydržania (§ 135a) a súčasne umožnila pre vydržanie započítať
aj dobu, po ktorú občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe s tým, že tento čas

neskončí skôr, než uplynutím jedného roka od účinnosti tohto právneho predpisu. Pokiaľ ide o dĺžku
vydržacej doby, aj v tomto prípade išlo o 3 roky u hnuteľných vecí a 10 rokov u vecí nehnuteľných.
Podľa tejto právnej úpravy predmety z majetku v bývalom socialistickom vlastníctve nemohol občan
nadobudnúť vydržaním a pokiaľ išlo o predmety v súkromnom vlastníctve, výnimku tvorili pozemky, resp.
ich časti, ku ktorým sa mohlo zriadiť právo osobného užívania. Ďalšia novela Občianskeho zákonníka

vykonaná zákonom č. 509/1991 Zb. účinná od 01.01.1992, podstatne rozšírila spôsobilosť predmetu
vydržania, umožnila vydržať pozemky do vlastníctva držiteľa (a nie štátu) a umožnila vydržanie aj voči
štátu, ako i možnosť vydržať vlastnícke právo právnickou osobou.

25.Akoužbolouvádzané,jednýmzozákladnýchpredpokladovoprávnenéhodržiteľajedobromyseľnosť

v tom, že mu uvedené právo náleží, pričom toto presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi
skutočnosťami a preukázané dôkazmi. To znamená, že oprávnený držiteľ musí preukázať, že je v dobrej
viere, že právo, ktoré vykonáva mu patrí, resp. riadne vzniklo alebo naňho prešlo. V tejto súvislosti
nestačí len faktický výkon tohto práva, ale oprávnený držiteľ musí vykonávať toto právo pre seba a byť
v dobrej viere, že mu dané právo aj patrí. Čo predstavuje konkrétny titul pre vstup do držby možno

odvádzať z toho, že vlastník má vôľu previesť vlastníctvo na iný subjekt, ktorý s úmyslom nadobudnúť ho
vstúpi do držby a zo všetkých okolností možno vyvodiť, že má dôvod správať sa, ako keby mu vec patrila.

26. Cieľom dôkaznej povinnosti v sporovom konaní je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v
ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie

dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu
zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu,
ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť.

27. Oprávnený držiteľ je osobou odlišnou od vlastníka a jeho postavenie upravuje aktuálne ust. § 130

ods. 1 Občianskeho zákonníka. V danom prípade podľa vyjadrení samotných žalobcov, nehnuteľnosti
tvoriace predmet konania začali v dávnej minulosti užívať ich právni predchodcovia, asi od roku 1900,
neskôr tvrdili, že nehnuteľnosti odkupovali ich právni predchodcovia kúpnou zmluvou zo 06.11.1957,
predmetom ktorej však bola iná nehnuteľnosť, parcela mpč. XX, vedená v PK č. XXX, kat. úz.
R. (č. l. 342). Žalobcovia v tomto konaní preukazovali vstup do držby ich právnych predchodcov

k predmetným nehnuteľnostiam, kedy mohla zákonom určená vydržacia doba uplynúť ešte v dobe
platnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. Súd prvej inštancie však v tejto súvislosti správne
zdôraznil, že žalobcovia v priebehu konania nepredložili žiadne relevantné dôkazy a neuviedli v podstate
žiadne skutkovo významné okolnosti o tom, že na základe určitej relevantnej právnej skutočnosti
vstúpili do oprávnenej držby sporných nehnuteľností, keďže v konaní žiadali určiť vlastnícke právo

k predmetným nehnuteľnostiam vo vzťahu k ich osobe a nedomáhali sa z tohto titulu určenia, že
nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnych predchodcoch.

28.Výlučnévlastníckeprávoprávnychpredchodcovžalobcovkprejednávanýmnehnuteľnostiamnebolo
zapísanévpôvodnejpozemkovejkniheaanineskôrvpríslušnomkatastrinehnuteľností.Vrozhodovacej

praxisúdovsaustálilo,žežalobcamánaliehavýprávnyzáujemnažiadanomurčení,akbeztohtourčenia
by bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, ktorého je účastníkom alebo ak by sa jeho právne
postavenie bez takéhoto určenia stalo neistým (§ 137 písm. c) CSP). Naliehavosť právneho záujmu
je charakterizovaná určitými aspektami - žalovanými popieraná existencia, či neexistencia práva aleboprávneho pomeru u žalobcov, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi stranami konania je
sporný, existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi, existuje ohrozenie práva,
právneho vzťahu, resp. stav právnej neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý možno odstrániť

určovacím výrokom.

29.Súdnapraxakceptuježaloby,ktorýmisadedičdomáhaurčenia,žetá-ktorávecpatrídodedičstvapo
poručiteľovi a v konaní o takýchto žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto
veci. Treba dodať, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná

v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o
dedičstve), že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci.

30. Keďže na základe takto koncipovaného žalobného návrhu žalobcovia nepreukázali nadobudnutie
sporných nehnuteľností tvrdeným vydržaním, súd prvej inštancie opodstatnene z tohto dôvodu žalobu
ako nedôvodnú zamietol. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcov nezistil, aby

postupom súdu prvej inštancie došlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil
stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces (odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) CSP).

31. Odvolací súd v tejto súvislosti akcentuje aj skutočnosť, ktorú dovolací súd poznamenal v už

spomínanom uznesení sp. zn. 5Cdo 119/2023 v zmysle tom, že v rámci sporu o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, napr. aj z titulu vydržania, nie je možné riešiť otázky dedičského práva, a
to ani predbežne. Vo všeobecnosti skutočnosť, či určitá osoba nadobudla nehnuteľnosť dedením po
poručiteľovi, je predmetom osobitného dedičského konania, ktoré vykonáva notár ako súdny komisár v
súlade s ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku.

32. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a rovnako
práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd je aj právo strany sporu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Toto právo však
nie je právom absolútnym a neznamená povinnosť súdu odpovedať na každý jeden argument strany

sporu. To znamená, že otázku, či súd splnil svoju povinnosť náležite odôvodniť svoje rozhodnutie,
je potrebné posúdiť vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. V naznačených súvislostiach
odvolací súd považuje preskúmavané rozhodnutie za dostatočne a presvedčivo zdôvodnené, tak ako
to predpokladá ust. § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom odôvodnil svoje
myšlienkové pochody, predstavy a úvahy, ktorými sa riadil. Hodnotiaca úvaha súdu prvej inštancie

zodpovedá zásadám formálnej logiky a vychádza zo zisteného skutkového stavu.

33. Za situácie, že správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania,
odvolací súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody, rozsudok potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1, 2
CSP prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku

alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 78/05).

34. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
453 ods. 3 CSP a § 255 ods. 1 CSP. S ohľadom na celkový výsledok daného štádia konania, žalobcovia

nemajú nárok na náhradu trov a žalovaní si náhradu trov neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).