Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/79/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124010091
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124010091.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedníčky JUDr. Kataríny Batisovej a členov senátu

Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v
C., trvale bytom D., E. XXX/XX, adresa na doručovanie písomností E. XXX, pre prečin marenie výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Trnava z 10.07.2024, sp. zn. 105T/3/2024, na verejnom zasadnutí konanom
25.02.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo
výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., E. XXX/XX, adresa na doručovanie
písomností E. XXX

u k l a d á :

podľa§348ods.1Trestnéhozákonaúčinnéhood06.08.2024(ďalejlenTrestnýzákon)spoukazomna§
36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 10.07.2024, sp. zn. 105T/3/2024 (ďalej
len napadnutý rozsudok), uznal obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného zo spáchania

prečinu marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
2. Okresný súd obžalovanému za to uložil podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, zistiac jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m)
Trestného zákona, postupom podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 6
(šesť) mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
3. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku prokurátor

Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej len prokurátor) sa vzdal práva na podanie odvolania a obžalovaný
podal ihneď odvolanie ohľadom výšky trestu.
3.1. Zahlásené odvolanie obžalovaný odôvodnil osobitným podaním doručeným okresnému súdu
14.08.2024.3.2. V odvolaní obžalovaný uviedol, že nesúhlasí s uloženým trestom a radšej by si išiel trest odpracovať
pretože si 7 mesiacov odsedel a má 5 rokov podmienku. Obžalovaný uviedol, že priznáva svoju chybu
a už nikdy sa to nestane, pretože má doma ženu a deti s ktorými chce byť doma. Na záver uviedol, že

uložený trest sa mu zdá byť vysoký.
4. Za účelom prejednania odvolania obžalovaného nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na
25.02.2025, ktorého sa zúčastnili prokurátor krajskej prokuratúry a obžalovaný. Pokiaľ ide o priebeh
verejného zasadnutia, predsedníčka senátu poverila člena senátu, aby podal správu o stave veci so
zameraním na otázky, ktoré treba riešiť. Keďže žiadne návrhy na doplnenie dokazovania neboli,

pristúpilo sa ku konečným návrhom, v rámci ktorých sa prokurátor navrhol zamietnuť odvolanie
obžalovaného. Obžalovaný uviedol, že trest sa mu zdá privysoký, a preto žiada krajský súd o uloženie
alternatívneho trestu.
5. Podľa § 317 ods.1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
6.Krajskýsúdakosúdodvolacínapodkladepodanéhoodvolaniapreskúmalnapadnutýrozsudokazistil,
že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti výroku, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ust. § 317 ods. 1 Trestného
poriadku krajský súd preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.
Ku konaniu, ktoré napadnutému výroku o treste predchádzalo

7. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku o treste, v tomto smere žiadne
námietky obžalovaný nevzniesol a chyby konania odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, krajský súd vlastným prieskumom nezistil. Zo
zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd dokazovanie ohľadom tohto výroku vykonal
zákonným spôsobom a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu veci a zákonu zodpovedajúce

rozhodnutie.
K trestu všeobecne
8. Skôr ako sa krajský súd bude venovať odvolacím námietkam obžalovaného, je potrebné, pokiaľ
ide o primeranosť a zákonnosť výroku o treste, pripomenúť, že pri úvahách o druhu a výmere trestu
postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust.

§ 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

8.1. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu, a preto musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka
páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti
už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin,
obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy

páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom
spoločnosti,štátuačlenomspoločnostipredútokmipáchateľovtrestnýchčinovavýchovnýmpôsobením
na ostatných členov spoločnosti.
8.2. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa

a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestnýzákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.
8.3. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby

viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych
páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných
členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo,
že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej
činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej

a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie,
negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
8.4. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,

ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
8.5. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa
i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v

spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy

páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.
8.6. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer

a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu
musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu
a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
Konkrétne k výroku o treste

9. Obžalovaný v odvolaní uloženému trestu vytýkal neprimeranú prísnosť a neuloženie alternatívneho
trestu.
10. Skôr ako krajský súd dá odpoveď na otázku údajnej prísnosti uloženého trestu, musel preskúmať,
či bol trest uložený v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, okresný súd u obžalovaného správne ustálil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa §

36 písm. l) Trestného zákona, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval a jednu
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že už bol za trestný čin odsúdený. Iné
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti ani krajský súd nezistil.
11. Pokiaľ ide o druh trestu, okresný súd dospel k správnemu právnemu záveru, že obžalovanému
je potrebné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody. Aj podľa názoru krajského súdu je na

obžalovaného potrebné dôsledne vplývať výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody. Krajský
súd sa stotožnil s argumentáciou okresného súdu v tom, že obžalovaný bol doposiaľ štyrikrát súdne
trestaný, z toho jedenkrát mu bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu
na skúšobnú dobu, kde sa osvedčil, jedenkrát mu bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu, ktorý mu však bol následne nariadený a boli mu tiež

dvakrát uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody. Okrem toho bol päťkrát priestupkovo riešený
pre spáchanie priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Krajský súd poukazuje,
že v prípade obžalovaného nešlo o ojedinelý incident, ktorý by bol len výnimočným vybočením z
medzí inak jeho riadne vedeného života (tzv. excesom), preto ani krajský súd nemôže považovať
ukladanie alternatívneho trestu obžalovanému za dostatočné pre naplnenie účelu trestu, keď najmä

predchádzajúce odsúdenia a uložené tresty a sankcie neviedli k náprave obžalovaného a k dlhodobej
zmene jeho správania. Takýto trest by nezabezpečil zákonom predpokladaný účel vymedzený v § 34
ods. 1 Trestného zákona a to nielen zabrániť páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti, či vytvoriťmu podmienky pre to, aby v budúcnosti viedol riadny život, ale aj zabezpečiť generálnu prevenciu, t. j.
odradiť iných od páchania trestnej činnosti.
12. Krajský súd uvádza, že obžalovaný si mal byť a aj bol vedomý následkov svojej protiprávnej činnosti,

pričom bude mať možnosť preukázať zmenu svojho postoja k dodržiavaniu právnych predpisov po
výkone uloženého trestu. Podľa názoru krajského súdu by bolo úplne iluzórne sa domnievať, že by
iný (alternatívny) druh trestu splnil u obžalovaného účel trestu sledovaný ust. § 34 Trestného zákona,
najmä z hľadiska individuálnej prevencie a ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestnej činnosti. Inak
vyjadrené, obžalovaný už zo strany spoločnosti dostal príležitosti preukázať, že to so svojim polepšením

myslí vážne, no uvedenú šancu nevyužil a naďalej sa dopúšťal totožnej trestnej činnosti v relatívne
krátkych časových intervaloch. Do popredia u neho musí vystúpiť ochranná funkcia trestu, keď len
výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody mu aspoň na určitý čas zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti.
13. Pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu, okresným súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 6 mesiacov považoval krajský súd za zákonný avšak vzhľadom na okolnosti prípadu za

neprimeraný. Podľa názoru krajského súdu v rámci trestnej sadzby § 348 ods. 1 Trestného zákona (0 až
2 roky) v použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona v rovnovážnom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností postačuje uloženie nepodmienečného trestu pre obžalovaného vo výmere 3 (tri) mesiace.
Uložený trest je trestom ukladaným pri dolnej hranici trestnej sadzby, teda je trestom zákonným
a z pohľadu krajského súdu je aj primeraným a spravodlivým, najmä vzhľadom na osobu obžalovaného

a možnosti jeho nápravy. Krajský súd uvádza, že pri ukladaní trestu prihliadol na skutočnosti ako
priznanie sa, úprimné oľutovanie či vyhlásenie o vine a tieto odzrkadlil práve tým, že obžalovanému
uložil zmiernený trest pri dolnej hranici.
K tzv. vonkajšej (súdnej) diferenciácii
14. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že okresný súd pochybil pri výroku o zaradení

obžalovaného do výkonu trestu odňatia slobody keď nesprávne aplikoval ustanovenie § 48 ods. 4
Trestného zákona a v odôvodnení uviedol nesprávnu argumentáciu ohľadom výkonu predchádzajúcich
nepodmienečných trestov obžalovaného. Krajský súd poukazuje na odpis z registra trestov
obžalovaného, z ktorého vyplýva, že trest evidovaný pod bodom 3 bol uložený trestným rozkazom
Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 0T/166/2020, a tento začal vykonávať obžalovaný až dňa

14.02.2023, t. j. až po spáchaní aktuálneho trestného činu za ktorý je mu ukladaný trest. Ďalej z odpisu
registra trestov vyplýva, že obžalovaný si vykonal dňa 15.04.2010 nepodmienečný trest odňatia slobody
sp. zn. 2T/58/2007, čo predstavuje viac ako 13 rokov od posledného výkonu trestu odňatia slobody za
úmyselnú trestnú činnosť. Na základe uvedeného krajský súd pri ukladaní trestu aplikoval ust. § 48 ods.
2 písm. a) Trestného zákona a obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia, keďže pred spáchaním aktuálne súdeného trestného činu nebol posledných desať rokov vo
výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Záverečné zhrnutie

15. Na základe prezentovaných úvah krajský súd vyhodnotil obžalovaného opodstatnené, v dôsledku
čoho zrušil postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a následne podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku
sám rozhodol, keďže výsledky dokazovania vykonaného pred okresným súdom to umožňovali.
16. Takto vymeraný trest vo svojom súhrnne považuje krajský súd za zákonný, primeraný a spravodlivý,

ktorý má potenciál splniť svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie a tiež
morálne odsúdi konanie obžalovaného.
17. Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.