Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. júl 2024

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10Vyd/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4222203433
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Demo
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2024:4222203433.7

Uznesenie

OkresnýsúdKomárnovkonaníopotvrdenívydržaniavlastníckehoprávaknehnuteľnostinavrhovateľmi:
1. A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, 2. C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
C. XXX, v konaní zast.: JUDr. Štefan Bende, advokát so sídlom Župná 20, 945 01 Komárno, IČO:
41609727, za účasti: 1. Neznámy vlastník - C. E., občan MR, 2. Neznámy vlastník - C. F., G. E., občan
MR, 3. Neznámy vlastník - C. H., občan MR, neznámi vlastníci v 1. až 3. rade zastúpení Slovenským

pozemkovým fondom, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345 a za účasti: LESY Slovenskej republiky,
štátny podnik, Nám. SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, o námietkach proti vydaniu uznesenia
Okresného súdu Komárno č. k. 10Vyd/1/2022 - 86 zo 07.12.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Komárno dňa 03.10.2022 sa navrhovatelia domáhajú, aby
súd potvrdil, že dňa 01.01.2013 nadobudli vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v obci C., vedenej Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor na LV č. XXX pre okres Komárno,
obec C., katastrálne územie C., parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape pod parcelným
číslom 188, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 169 m2 v celosti. Navrhovatelia v

návrhu uviedli, že užívajú vyššie uvedenú nehnuteľnosť od roku 2002 a stali sa vlastníkmi vydržanej
nehnuteľnosti po uplynutí 10 rokoch odo dňa, kedy ich začali užívať ako oprávnení držitelia, t. j.
01.01.2013. Ďalej uviedli, že uvedené skutočnosti potvrdzujú aj písomné potvrdenia Obce Moča zo
dňa 10.08.2022. Z pripojeného výpisu listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že vykazovanými vlastníkmi
predmetnej nehnuteľnosti sú účastníci C. E. (spoluvlastnícky podiel 2/4), C. F. G. E. (spoluvlastnícky
podiel 1/2) a C. H. G. E. (spoluvlastnícky podiel 1/2).

2. Dňa 07.12.2023 vydal vyšší súdny úradník tunajšieho súdu uznesenie č. k. 10Vyd/1/2022 - 86,
ktorým vyzval oprávnené osoby na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v lehote do 6 mesiacov od zverejnenia vyzývacieho uznesenia
v obchodnom vestníku. Vyzývacie uznesenie bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa 13.12.2023.

3. Dňa 18.12.2023 doručil SPF námietky, v ktorých uviedli, že navrhovatelia v návrhu nijakým spôsobom

neopísali na základe akej skutočnosti vstúpili do držby predmetu vydržania, a teda nijakým spôsobom
neosvedčili,ževstúpilidodržbypredmetuvydržaniaoprávnene,nazákladekonkrétnehonadobúdacieho
právneho titulu. Takýmto titulom (právnym dôvodom) sa môže rozumieť len právny úkon, ktorým sa
vec prevádza na iného vlastníka, napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva, rozhodnutie štátneho orgánu
a pod. Zastávajú názor, že navrhovatelia nijakým spôsobom nepreukázali, že by pri normálnej bežnej
opatrnosti mohli nadobudnúť dôvodné presvedčenie, že im predmet vydržania patrí a že s ním nakladajú

ako s vlastným. Na získanie vlastníckeho práva vydržaním je nevyhnutnou podmienkou preukázanie
dobromyseľnosti a oprávnenosti držby. Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 4Cdo283/2009 publikovanomv zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR vykladá dobromyseľnosť držiteľa takto:
„Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie,
či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho

hľadiska(osobnéhopresvedčenia)účastníka,atrebavždybraťdoúvahy,čidržiteľpribežnej(normálnej)
opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu do každého požadovať
nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.
O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl
ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval

s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého
požadovať.“ Podľa ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, „ak je držiteľ so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.“ Samotné
užívanie a hospodárenie na dotknutých nehnuteľnostiach navrhovateľmi automaticky nezakladá vznik
vlastníckeho práva. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2011, sp. zn. 3 Cdo 12/2010:
„Dlhodobá držba nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobcov bez toho aby bola preukázaná

skutočnosť, ktorá mohla v nich vyvolať presvedčenie, že sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti nepostačuje
pre ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.“ Vzhľadom na vyššie
uvedené v konaní a teda, že navrhovatelia žiadnym spôsobom nepodopreli svoje tvrdenie, že predmetnú
nehnuteľnosťvydržali,podalinámietkyprotivydaniuuzneseniaopotvrdenívydržaniavlastníckehopráva
a navrhli návrh na začatie konania zamietnuť.

4. Navrhovatelia sa k námietkam vyjadrili 16.02.2024, kde uviedli, že sú názoru, že splnili všetky
hmotnoprávne podmienky vydržania a to existenciu dobromyseľnej oprávnenej držby, ktorá trvá
nepretržite viac ako 10 rokov a že predmet vydržania je naň spôsobilý. Preukázanie nadobúdacieho
titulu nie je medzi zákonnými podmienkami vydržania v zmysle § 134 OZ.

5. Na výzvu súdu, aby navrhovatelia doplnili skutkové tvrdenia ohľadom toho, akým spôsobom mali
vstúpiť v roku 2002 do oprávnenej držby, prípadne na základe akého titulu, hoci aj domnelého
a aby k svojim tvrdeniam pripojili alebo označili dôkazy, ak takými disponujú, alebo ak také existujú,
navrhovateliadňa13.03.2024uviedli,žebnávrhuz03.10.2022vspojenísjehodoplnenímopísalivšetky

skutočnosti, z ktorých vyplýva splnenie predpokladov na nadobudnutie vlastníckeho práva a predložili aj
dôkazyanavrhlipokračovaťnariadenímpojednávania,naktoromsúdoverítvrdenéskutočnostiavykoná
dokazovanie vo veci.

6. SPF sa k vyjadreniu navrhovateľov vyjadril 18.03.2024 tak, že zopakovali, že navrhovatelia žiadnym

spôsobom neopísali, na základe akej skutočnosti v roku 2002 vstúpili do držby dotknutej nehnuteľnosti.
Z tohto dôvodu nie je možné konštatovať, že navrhovatelia sú dobromyseľnými a oprávnenými držiteľmi
tejto nehnuteľnosti, a teda že je u nich reálne vnútorné presvedčenie, že sú jej vlastníkmi. Podľa
konštantnej judikatúry slovenských súdov oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere,
že mu vec alebo právo patrí a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Dobrá

viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží. Medzi základné okolnosti, ktoré
budú svedčiť o oprávnenosti držby patrí aj okolnosť, ako bola vec nadobudnutá, či mu svedčí nejaký
oprávnený (aj domnelý) nadobúdací titul. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom
na všetky okolnosti sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke
právo. Samotné užívanie dotknutej nehnuteľnosti samo o sebe nezakladá titul oprávnenej držby ani

vstup do oprávnenej držby.

7. Podľa § 359d ods. 1, 2 CMP, konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh. Návrh na
začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie
skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti
podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k
nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety
musí navrhovateľ osvedčiť.

8. Podľa § 359h ods. 1 písm. a) CMP, námietky môže podať účastník konania podľa § 359c ods. 2 písm.
b) a jeho právny nástupca.9. Podľa § 359h ods. 3 písm. a) CMP, v námietkach okrem všeobecných náležitostí podania musí osoba
uvedená v odseku 1 písm. a) a b) opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú, že má k nehnuteľnosti vecné
právo, ktoré môže byť vydržaním dotknuté; ak ide o právneho nástupcu osoby uvedenej v odseku 1

písm. a) a b), v námietkach opíše aj skutočnosti, ktoré osvedčujú, že je jej právnym nástupcom.

10. Podľa § 359i ods. 1 CMP, súd uznesením zamietne návrh na začatie konania o potvrdení vydržania,
ak sa námietky neodmietli a ak sú dôvodné (§ 359h ods. 3).

11. Konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bolo zapracované do zákona č.
161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok zákonom č. 68/2021 Z. z. účinným 01.05.2021. Cieľom
tejto úpravy bola zmena spôsobu deklarovania vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu tak, aby bola zabezpečená ochrana vlastníckeho práva za
súčasného zachovania princípu právnej istoty.

12. Vzhľadom na samotný charakter právneho inštitútu vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktorý je špecifický nadobudnutím vecného práva ex
lege bez konštitutívneho rozhodnutia príslušného orgánu verejnej moci, došlo k preneseniu právomoci
na súd, ktorý v rámci zákonom ustanoveného procesu potvrdí nadobudnutie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, alebo návrh na vydanie

takéhoto rozhodnutia zamietne, ak zistí, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky vydržania
navrhovateľom. Na účely právnej istoty sa v rámci konania o potvrdení vydržania zabezpečuje
zverejnenie informácie o tomto procese (publicita).

13. Preskúmaním podaných námietok súd dospel k záveru, že sú dôvodné. Už návrh na začatie konania

o potvrdení vydržania mal, okrem všeobecných náležitostí návrhu, obsahovať aj osobitné náležitosti (§
359d ods. 2 CMP), a to predovšetkým pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie
dôkazovnaichpreukázanie.Rozhodujúceskutočnostibolopotrebnéopísaťdotakejhĺbky(podrobností),
aby z nich vyplývalo tvrdené právo navrhovateľa. Má pritom ísť o také skutočnosti, z ktorých vyplýva,
že navrhovateľ splnil všetky predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva. Pri prvom predpoklade

oprávnenej držby musí navrhovateľ uviesť skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť,
ako jeho presvedčenie, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Nestačí preto subjektívne
presvedčenie držiteľa, že mu vec patrí, ale dobromyseľnosť sa hodnotí objektívne. Rozhodujúce je, či
držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom
subjekte rozumne požadovať, mal resp. mohol mať alebo nemal, prípadne nemohol mať, pochybnosti

o tom, že mu vec patrí. Navrhovateľovi preto nestačí v návrhu na začatie konania len uviesť, o aký
právny titul opiera svoju dobromyseľnosť, ale musí uviesť aj iné skutočnosti, z ktorých vyplýva, že v
čase uchopenia sa držby, bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný a túto dobromyseľnosť
si zachoval počas celej rozhodujúcej doby. Na preukázanie všetkých tvrdených skutočností by mal
navrhovateľ označiť dôkazy a pokiaľ ide o listinné dôkazy, tak by ich mal k návrhu aj pripojiť (§ 26 ods.

1 CMP).

14. Vdanomprípadenavrhovateliavpodanomnávrhuneosvedčilidobromyseľnosťužívaniapredmetnej
nehnuteľnosti, pretože nie je vôbec zrejmé, od čoho svoj titul vstupu do držby odvodzujú, keď len
tvrdia, že ju užívajú ako vlastnú od roku 2002 a udržujú ju v poriadku. Bolo treba prisvedčiť SPF, že

navrhovatelia žiadnym spôsobom neopísali, na základe akej skutočnosti v roku 2002 vstúpili do držby
nehnuteľnosti,atodokoncaanipotom,akoichsúdnatovyzval.Dobráviera(akopredpokladoprávnenej
držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná
detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré svedčia záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti
týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia (titulu) - teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto

nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere,
že mu vec patrí, je nutné posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych
hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu (titulu), z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Iba vzhľadom na
formu právneho úkonu (ústnu alebo i písomnú) nemožno vylúčiť, ani potvrdiť existenciu dobrej viery
držiteľa pri nadobúdaní nehnuteľnosti bez toho, aby nedošlo k zohľadneniu konkrétnych právnych, ale

i skutkových okolností prípadu spojených s prevodom nehnuteľností - viažucich sa k nadobúdaciemu
titulu (porovnaj napríklad Cpj 69/83 z 30. marca 1992 ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Cdo/183/2020 zo dňa 23. februára 2022). Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá
je daná so zreteľom na všetky okolnosti, sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlodržiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Tento titul nemusí byť vždy daný. Postačí, ak je držiteľ so zreteľom
na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie,
je potrebné vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska samotného účastníka konania

(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27. apríla 2006 sp. zn. 22Cdo/984/2006). Nie je vylúčené,
aby k vydržaniu vlastníckeho práva došlo na základe putatívneho právneho titulu (predstieraného, či
neplatného). Je potrebné však vziať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na
okolnosti a povahu prejednávaného prípadu po každom vyžadovať, nemal po vydržaciu dobu dôvodné
pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží

vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému
došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na
okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny.
Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a
z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Navrhovatelia
nepreukázali so zreteľom na všetky okolnosti, že boli dobromyseľní, predovšetkým nepreukázali riadny

vstup do držby. Samotné dlhodobé užívanie nehnuteľnosti, ani nerušenie v užívaní pre dobromyseľnosť
nepostačuje. (porovnaj Rozsudok NS SR 4Cdo/41/2023 z 25.04.2024).

15. Zhrnúc vyššie uvedené súd dospel k záveru, že podané námietky vyhodnotil ako dôvodné, pričom
za týmto účelom nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie, keďže v zmysle § 359i ods. 2 CMP nebolo

potrebné vykonať šetrenia na overenie skutočností uvedených v námietkach. Pre účel rozhodnutia
o námietkach súd vyzval navrhovateľov na doplnenie návrhu opisom skutkových tvrdení ohľadom toho,
akým spôsobom mali vstúpiť v roku 2002 do oprávnenej držby, prípadne na základe akého titulu, hoci aj
domnelého a aby k svojim tvrdeniam pripojili alebo označili dôkazy, ak takými disponujú, alebo ak také
existujú, čo však neurobili a nie je preto zrejmé, čo malo byť na nariadenom pojednávaní predmetom

dokazovania, respektíve aké tvrdené skutočnosti mal súd overiť, pokiaľ tieto absentovali. Súd odkazuje
aj na uznesenie KS NR sp. zn. 9Co/120/2023, ktorý v odôvodnení uviedol, že po vydaní vyzývacieho
uznesenia prechádza bremeno tvrdenia na navrhovateľa a ostatných účastníkov konania, ktorí majú
možnosť podať námietky, v ktorých stačí ak tvrdia, že existujú skutočnosti, ktoré vylučujú vydržanie
vlastníckeho práva. Zákon presne špecifikuje, čo musia námietky okrem všeobecných náležitostí

podania (§ 127 CSP) obsahovať. Osobitné náležitosti námietok sú špecifikované v § 359h ods. 3
CMP a sú osobitne určené pre tú ktorú konkrétnu skupinu osôb. Pri prvej skupine, do ktorej patria
účastníci konania zapísaní na liste vlastníctva v čase podania návrhu, je osobitnou náležitosťou opísanie
rozhodujúcich skutočností, ktoré osvedčujú, že osoba má k nehnuteľnosti vecné právo, ktoré môže byť
vydržaním dotknuté. V danej veci je potrebné zdôrazniť, že osvedčenie skutočností by malo znamenať

situáciu, kedy vlastnícke právo by bolo s vysokou pravdepodobnosťou preukázané. Dôvodom je práve
tá skutočnosť, že v rámci CMP sa uplatňuje vyšetrovací princíp, v ktorom súd zisťuje skutočný stav
veci a konanie je už v jeho druhej fáze, kedy konanie končí meritórnym rozhodnutím. Súd je tiež
povinný vykonávať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Vzhľadom na uvedené, preto nemôže samotné
osvedčovanie stačiť. A to nielen, čo sa týka skutočností uvádzaných navrhovateľom, ale aj skutočností

osôb, ktoré podali námietky. Pri druhej skupine osôb, ktorou sú SPF a LESY Slovenskej republiky,
štátny podnik, nie je potrebné opísanie rozhodujúcich skutočností, ale len osvedčenie, že vydržaním
môžu byť dotknuté práva k nehnuteľnosti, ktorú táto osoba spravuje podľa osobitného predpisu.
Napokon, v tretej skupine osôb, ktorá je označená ako iná osoba, je podstatnou osobitnou náležitosťou
vyvrátenie predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním alebo práva zodpovedajúce

vecnému bremenu. V tejto skupine sa teda priamo vyvracajú skutočnosti tvrdené navrhovateľom, ktoré
môžu viesť k jeho neúspechu v konaní. KS NR teda s prihliadnutím na uvedenú situáciu, ako aj na
vyššievyjadrenýnázor,konštatoval,žesúdprvejinštancienepostupovalsprávne,keďodmietolnámietky
účastníkov konania ako neznámych dedičov neznámych vlastníkov zastúpených SPF. Súd prvej
inštancie nesprávne uviedol, že účastníci konania neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by osvedčovali

ich vlastnícke práva k nehnuteľnostiam. Účastníci konania sú zapísaní na liste vlastníctva, a teda ich
vlastnícke právo je preukázané, pokiaľ sa nepreukáže opak. Účelom konania o potvrdení vydržania
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je preukázanie nadobudnutia vlastníckeho práva nadobúdateľom.
Námietky podané účastníkmi konania preto nepochybne obsahovali zákonom predpísané náležitosti,
keď spochybňovali nadobudnutie vlastníckeho práva nadobúdateľa.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého účastníkom konania v zásade nárok
na náhradu trov konania nepatrí.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).