Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/139/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118305971
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6118305971.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: LEGAL CARTEL s.r.o.,
IČO: 36 677 175, so sídlom Na Hrebienku 5433/40, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, právne zastúpený
Mgr. Zdenkou Stašákovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie Na Hrebienku 40, 811 02
Bratislava - Staré Mesto proti žalovanému: C.. L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. F. L. XXX
(predtým Ing. Juraj Lopatník - ARETAX, IČO: 40 763 030, so sídlom 908 79 Borský Svätý Jur 149),
právne zastúpený Hagyari & Partners, s. r. o., IČO: 51 473 208, advokátska kancelária so sídlom Vlčkova
8/A, 811 04 Bratislava - Staré Mesto, o zaplatenie 3.182,23 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu i

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 7Cb/20/2018 - 346 zo dňa 27.10.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Senica č. k. 7Cb/20/2018 - 346 zo dňa 27.10.2022
v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
46,48%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Senica rozsudkom č. k. 7Cb/20/2018 - 346 zo dňa 27.10.2022 vo výroku I. uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.330,75 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne
zo sumy 2.330,75 Eur od 19.04.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 46,48% s tým, že o trovách konania súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou

domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.182,23 Eur s úrokom z omeškania vo výške
8% ročne zo sumy 3.182,23 Eur od 19.04.2018 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil
tým, že dňa 21.05.2014 uzatvoril žalobca, v zmluvnej pozícii advokátskej kancelárie, so žalovaným v
zmluvnej pozícii klienta, zmluvu o poskytovaní právnych služieb v ústnej forme. Na základe uzatvorenej
dohody a následného splnomocnenia žalobcu žalovaným v rovnaký deň, t. j. dňa 21.05.2014, žalobca
zastupoval žalovaného vo veci vedenej pred OS Senica pod č. k. 8Cb/67/2014. Písomnosťou zo dňa
21.03.2018 označenou ako „Odvolanie plnomocenstva“, doručenou žalobcovi dňa 26.03.2018, žalovaný

odvolal plnomocenstvo zo dňa 21.05.2014. Žalobca ďalej argumentoval tým, že podanou žalobou sa
domáha zaplatenia odmeny za vykonané úkony právnej služby v predmetnej veci sp. zn. 8Cb/67/2014,
ktorú odmenu žalobca vyčíslil: 21.05.2014 prevzatie a príprava zastúpenia 69,89 Eur, 16.06.2014 návrh
na začatie konania 69,89 Eur, 09.07.2014 návrh na mimosúdne urovnanie 69,89 Eur, 11.03.2015 účasťna pojednávaní 72,93 Eur, náhrada za použitie vozidla 47,46 Eur, náhrada za stratu času 83,88 Eur,
29.05.2015 odpoveď na výzvu súdu 72,93 Eur, 23.10.2015 vyjadrenie vo veci 72,93 €, 07.12.2015
odvolanie 72,93 €, 11.08.2017 odvolanie 76,84 Eur, spolu s DPH 851,48 Eur. Žalobca sa zároveň

domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 2.330,75 Eur, čo predstavuje polovicu súdneho
poplatku zaplateného žalobcom za žalovaného v konaní rovnakých strán sporu o plnenie zo zmluvy
o dielo zo dňa 11.02.2013, vedenej na OS Senica pod sp. zn. 6Cb/22/2015, a to titulom vydania
bezdôvodného obohatenia.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že medzi žalobcom a žalovaným fyzickou osobou
- podnikateľom prišlo ústnou formou k uzavretiu zmluvy o poskytnutí právnej pomoci, pričom následne
prišlo k podpísaniu plnomocenstva dňa 21.05.2014, ktoré bolo doložené tiež na zastupovanie vo veci
vedenej pred OS Senica pod sp. zn. 8Cb/67/2014. Z pripojeného spisu OS Senica 8Cb/67/2014 ako i
z výpovede strán sporu zistil, že žalobca poskytol právnu pomoc žalovanému v tomto spore, čo nie je
sporné. Spornou zostala otázka odmeny advokáta. Žalobca vo svojej výpovedi zotrval na tom tvrdení, že

dohoda o cene za poskytnuté právne služby žalobcom žalovanému nebola uzavretá, a preto je potrebné
priznať mu tarifnú odmenu, ktorú si žalobou aj uplatňuje a žalovaný naopak trval na tom, že medzi nimi
prišlo k uzatvoreniu ústnej dohody o podielovej odmene vo výške 50% s tým, že sa dohodli, že sa budú
podieľať aj na všetkých nákladoch spojených s konaním, teda najmä na platení súdnych poplatkov na
polovicu, pričom súdny poplatok zo žaloby vo veci vedenej pod sp. zn. 6Cb/22/2015 zaplatili každý v

polovici.

4. Súd prvej inštancie aplikoval ust. § 18 zákona č. 586/2003 Z. z., § 1, § 7, § 8, § 9,
§ 10, § 13a vyhlášky č. 655/2004 Z. z. účinnej v rozhodnom znení, § 454 Občianskeho zákonníka, §
397, § 502 a § 369 Obchodného zákonníka.

5. Z vykonaného dokazovania vyvodil súd prvej inštancie ten právny záver, že žaloba bola podaná
dôvodne len v časti, v ktorej jej vyhovel. Súd mal preukázané, že medzi stranami sporu prišlo dňa
21.05.2014 k uzavretiu ústnej zmluvy o poskytnutí právnej pomoci, a to následne uzatvorením dohody
o plnomocenstve, v ktorej žalobca vystupoval ako podnikateľ a rovnako žalovaný ako fyzická osoba

- podnikateľ. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanému právne služby v spore vedenom
na OS Senica pod sp. zn. 8Cb/67/2014. Ich spolupráca trvala do 21.03.2018, kedy žalovaný plnú moc
udelenú žalobcovi odvolal. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné. Bola to teda dohoda
uzatvorená medzi dvomi podnikateľskými subjektami, na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia o ochrane
spotrebiteľa.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom sporu bola otázka odmeny za poskytnuté služby právnej
pomoci, pričom žalobca si uplatnil žalobou tarifnú odmenu, naopak žalovaný tvrdil, že medzi nimi
existovala dohoda o podielovej odmene vo výške 50%. Súd mal za to, že v danej veci žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal, že by sa skutočne strany tohto právneho úkonu

dohodli na podielovej odmene. Žalovaný predložil ako dôkazy, ktoré mali potvrdzovať existenciu dohody
opodielovejodmenevýpiszúčtu,kedypreviedolnaúčetžalobcusumuzodpovedajúcupolovicisúdneho
poplatku v konaní 6Cb/22/2015 s tým, že žalobca zaplatil v zmysle ich údajnej dohody zvyšnú časť.
Podľa súdu táto skutočnosť však nie je dostatočným dôkazom na preukázanie tohto tvrdenia, pretože je
tu tvrdenie žalobcu, že sumu zodpovedajúcu druhej polovici súdneho poplatku za žalovaného skutočne

zaplatil, ale nie z titulu ich údajnej dohody o podielovej odmene ale, s vierou, že sa neskôr dorovnajú,
a pretože ho o to údajne žalovaný požiadal. Ako ďalší dôkaz predložil čestné prehlásenie U. Z., ktorý
prehlásil, že informácie o údajnej podielovej odmene vo výške 50% má sprostredkované z rozprávania
žalovaného. Ani tento dôkaz podľa súdu nepreukazuje existenciu dohody o podielovej odmene, čo
tvrdí žalovaný. Napokon žalovaný predložil do spisu aj Zmluvu o postúpení pohľadávok, pričom v

rámci uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok sa žalovaný ako postupca mal zaviazať na postúpenie
pohľadávky vo výške 50% v prospech postupníka - spoločnosti IMMOSTATE spol. s.r.o. ktorej jediným
spoločníkom a konateľom v tom čase bol a je doteraz konateľ žalobcu JUDr. Radoslav Kačur. Táto
Zmluva však nebola podpísaná zmluvnými stranami, vyplýva z nej len to, že bola spísaná v roku
2015. Žalobca poprel, že by prišlo k jej uzatvoreniu, a preto mal súd za to, že ani tento dôkaz priamo

nepreukazuje existenciu dohody o podielovej odmene. Navyše, podľa § 7 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.
z. je možné podielovú odmenu dohodnúť maximálne do výšky 20%, teda aj tak by ich dohoda ohľadom
50% nebola platná. Záver, že medzi stranami neprišlo k uzavretiu dohody o podielovej odmene, je
bezprostredne podporený právoplatným rozsudkom OS Senica sp. zn. 11Cb/13/2019 - 211 zo dňa02.09.2020 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 28.01.2022 sp. zn.
32Cob/6/2020-301.

7. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal tvrdením žalovaného, že právne služby, ktoré mu žalobca
poskytol v sporovom konaní vo veci OS Senica č. k. 8Cb/67/2014 neboli zo strany žalobcu poskytnuté
s odbornou starostlivosťou, pretože práve v prípade konania sp. zn. 8Cb/67/2014 žalobca mohol rovno
podať žalobu o splnenie povinnosti, o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy malo povahu len
predbežnej otázky, ktorú bolo možné posúdiť v rámci konania o plnenie. V tejto súvislosti sa súd

stotožnil s obranou žalovaného a po vykonaní dokazovania spisom OS Senica sp. zn. 8Cb/67/2014
uzavrel, že žalobcom vykonané služby právnej pomoci v predmetnej konkrétnej právnej veci neboli
poskytnuté účelne, hospodárne a správne, pretože žaloba v tejto veci nebola podaná dôvodne, keď
žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení, že odstúpenie žalovaného od zmluvy o dielo
uzatvorenej účastníkmi konania dňa 11.02.2013, bolo neplatné. Negatívna určovacia žaloba totiž nie
je spôsobilá odstrániť neistotu právneho postavenia žalobcu, nakoľko požadovaný výrok rozsudku

by neznamenal úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu medzi stranami. Tento
rozsudok zo dňa 28.10.2015, č. k. 8Cb/67/2014-64 nadobudol právoplatnosť dňa 09.12.2016 v časti
zamietnutia žaloby. Rozsudok v tejto časti nebol napadnutý odvolaním ani jednou zo sporových strán.
Súd mal za to, že by nebolo spravodlivé, ak by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi za úkony
právnej pomoci, ktoré vôbec nemali oporu v zákone a boli nadbytočné. Podľa súdu práve na tieto

prípady je potrebné uplatniť § 18 ods. 5 zák. č. 586/2003 Zb. účinného do 24.05.2018 (v čase odvolania
plnej moci), pretože advokátovi nepatrí odmena za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou
starostlivosťou. a preto v tejto časti žalobu zamietol a nezaoberal sa výpočtom uplatnenej odmeny za
úkony právnej služby, kedy by bol postupoval podľa § 1 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z.

8. Podľa súdu prvej inštancie sporná bola tiež otázka, či žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
2.330,75 € predstavujúcu polovicu súdneho poplatku zaplateného v konaní vedenej OS Senica pod sp.
zn. 6Cb/22/2015. Strany sporu sa nesporili o to, že žalobca skutočne polovicu tohto súdneho poplatku
zaplatil. Sporné zostalo, či a ak áno, akým titulom je žalovaný povinný žalobcovi uvedenú sumu vrátiť.
Súd mal za to, že v súdenom prípade ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalovaný žalobcovi

vrátiť, pretože nebolo preukázané, že by išlo o pôžičku, pretože strany sporu neponúkli súdu žiadne
dôkazy, ktorými by mal súd preukázané naplnenie skutkovej podstaty pôžičky. Súd poukázal na to, že
na vydanie bezdôvodného obohatenia z obchodnoprávnych vzťahov je potrebné aplikovať štvorročnú
premlčaciu lehotu podľa § 397 Obchodného zákonníka. Žalobca sa dozvedel bez pochybností, že došlo
u žalovaného k bezdôvodnému obohateniu najskôr v roku 2015, čo mal súd preukázané tým, že v roku

2015 žalobca vyhotovil Zmluvu o postúpení pohľadávok medzi postupcom Ing. Jurajom Lopatníkom -
ARETAX a postupníkom spol. IMMOSTATE spol. s r.o. v zastúpení Radoslavom Kačurom, konateľom
s cieľom vysporiadať vzájomné vzťahy medzi stranami s konečnou platnosťou. Keďže žaloba bola na
súde podaná dňa 12.09.2018 žalovaný sa premlčania práva na vrátenie zaplatenej sumy 2.330,75 €
nedovolal.

9.Súdprvejinštanciekonštatoval,žežalobcasižalobouuplatnilajúrokyzomeškaniavovýške8%ročne
zo žalovanej sumy. Uviedol, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu žalovanej sumy listom zo dňa
06.04.2018 v lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy. Výzva bola žalovanému podľa doručenky doručená
dňa 11.04.2018, sumu však žalobcovi v stanovenej lehote 7 dní nezaplatil, preto od 19.04.2018 je v

omeškaní.

10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého žalobcovi,
ktorý mal v spore úspech len čiastočný, vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 46,48%.
Žalobcasadomáhalzaplateniasumy3.182,23€(100%),súdmupriznal2.330,75Eur(73,24%jeúspech

žalobcu, 26,76% je úspech žalovaného), teda čistý úspech žalobcu predstavuje 46,48% (73,24% mínus
26,76%).

11. Proti tomuto rozsudku podal v rozsahu výrokov II. a III. odvolanie žalobca. Poukázal na to, že záver
súduprvejinštancievychádzaznesprávnychskutkovýchzáverov,vdôsledkuktorýchsúdprvejinštancie

nesprávne právne posúdil konanie žalobcu ako porušenie povinnosti advokáta postupovať pri výkone
advokácie s odbornou starostlivosťou, kedy advokátovi neprináleží odmena za vykonané úkony právnej
služby.12. Žalobca uvádza, že po prvotnej analýze skutkového a právneho stavu veci, informoval žalovaného o
jeho možnostiach voči obci Čáry, in concreto o možnosti žalovať cit.: „o plnenie zo zmluvy o dielo zo dňa
11.02.2013“, „o neplatnosť odstúpenia od zmluvy o dielo zo dňa 03.06.2013“, „o zaplatenie 198.416,78

EURonáhraduškodyzozmluvyodielo”/viďpredmetplnomocenstva,ktorýmbolžalobcasplnomocnený
na zastupovanie žalovaného, ktoré je súčasťou súdneho spisu, č. l. 103, 107/, ako aj o pravdepodobnosti
jeho úspechu v jednotlivých konaniach. Žalobca odporučil žalovanému žalovať obec Čáry priamo na
plnenie, žalovaný však túto možnosť odmietol /pravdepodobne s ohľadom na odhadované náklady
spojené s iniciovaním a vedením takéhoto konania/. Žalobca tak, po dohode so žalovaným, ktorý bol

riadne poučený, zvolil riskantnú procesnú stratégiu, ktorej cieľom bolo ušetriť na nákladoch konania a v
zmysle predchádzajúceho súhlasu žalovaného žaloval obec Čáry o určenie neplatnosti odstúpenia od
zmluvy o dielo zo dňa 03.06.2013. V tejto súvislosti uviedol, že to bol práve žalobca, kto postupoval v
právnej veci 8Cb/67/2014 účelne, hospodárne a správne, keď po predchádzajúcej dohode so žalovaným
oslovil obec Čáry s návrhom na mimosúdne urovnanie sporu a následne, po neúspešnom pokuse o
uzavretie dohody o urovnaní, ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom termíne pojednávania, s tým,

že súhlasí, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalobca po oboznámení sa so závermi
konajúceho súdu, odporučil žalovanému nepodávať proti zamietavému výroku rozsudku odvolanie, a to
s cieľom neživiť dva súvisiace súdne spory, keďže po dohode so žalovaným /po upozornení na blížiace
sa premlčanie nároku žalovaného/ a za aktívnej účasti žalovaného, žalobca začal pripravovať žalobu o
náhradu škody a v čase doručenia rozsudku o zamietnutí určovacej žaloby už bolo konanie o náhradu

škody iniciované.

13. Žalobca poznamenal, že všetky súdne konania sú riskantné, nakoľko existuje možnosť, že nebudú
úspešné. Je však podľa neho nesporné, že žalovaný sa na podaní určovacej žaloby aktívne podieľal
a aj napriek vedomosti o riziku prehry v konaní, sa rozhodol žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia

od zmluvy o dielo zo dňa 03.06.2013 podať. Je toho názoru, že v prípade, ak advokát na pokyn
svojho klienta, ktorého poučil o možných následkoch, zvolí z viacerých procesných stratégií tú, ktorá
nebola úspešná, nemožno hovoriť o tom, že by advokát nepostupoval s odbornou starostlivosťou.
V kontexte uvedeného je nesporné, že súd prvej inštancie úplne opomenul skutočnosť, že napriek
účelovýmazmätočnýmvyjadreniamžalovanéhožalobcapostupovalvýlučnevzmyslepredchádzajúcich

pokynov žalovaného, preto by bolo nespravodlivé hodnotiť uvedené konanie žalobcu ako porušenie
povinnosti advokáta postupovať s odbornou starostlivosťou a sankcionovať ho vo forme nepriznania
odmeny za vykonané úkony právnej služby. Súd prvej inštancie teda pochybil, keď dospel k záveru, že
podaná žaloba nebola v časti uplatnenej odmeny za vykonané úkony právnej služby dôvodná a ďalej
sa nezaoberal výpočtom odmeny za jednotlivé úkony právnej služby v zmysle príslušných ustanovení

Vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

14. Žalobca vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie.

15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu výrokov I. a III. podal odvolanie žalovaný. Žalovaný
má za to, že v rámci konania predložil dostatok dôkazov podporujúcich jeho tvrdenia. Žalovaný je
toho názoru, že vyvrátil tvrdenia žalobcu a spochybnil jeho nárok, a to aj rozpornými vyjadreniami
JUDr. Kačura ohľadom právneho dôvodu vzniku pohľadávky - raz ako pôžička, raz ako bezdôvodné
obohatenie. Žalovaný trvá na tom, že medzi ním a žalobcom došlo k dohode, že náklady na súdny

spor si pomerne rozdelia, a to v pomere 50:50, pričom táto dohoda sa týkala aj vyrubeného súdneho
poplatku. Obe strany sa dohodli, že žalovaný túto úhradu nebude musieť žalobcovi nahradiť. Z
odôvodnenia predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa priznania nároku
žalobcunazaplateniesumy2.330,75EURspríslušenstvomvyplývarozpornosťanesúladsozákonnými
požiadavkami na presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie napádaného rozsudku v tejto

časti nie je presvedčivé ani konzistentné a nezodpovedá zákonným požiadavkám na odôvodnenie
rozhodnutia.

16. Žalovaný trvá na tom, že nárok žalobcu nie je opodstatnený. Ako žalovaný uviedol vo viacerých
svojichvyjadreniachastálenatomzotrváva,medzinímažalobcombolauzatvorenádohodaopodielovej

odmene vo výške 50% v prípade úspechu v spore vedenom na Okresnom súde Senica pod sp. zn.
6Cb/22/2015 voči obci Čáry o zaplatenie sumy 77.695,- EUR. Táto dohoda obsahovala aj rozdelenie
nákladov na súdne konania vo výške 50% pre každú stranu, a to ako pre žalobcu, tak pre žalovaného.
Žalovaný uvedené preukázal tým, že žalobca za žalovaného uhradil presnú polovicu sumy súdnehopoplatku v uvedenom spore, o čom žalovaný predložil ako dôkaz výpis z účtu a zároveň žalovaný
poukázal na účet žalobcu sumu rovnajúcu sa presnej polovici súdneho poplatku. Ďalej poukázal na to, že
žalovaný disponoval v čase úhrady súdneho poplatku dostatočným množstvom financií na to, aby súdny

poplatok uhradil v celosti sám a nepotreboval si v žiadnom prípade požičiavať financie od žalobcu resp.
dohadovať sa na úhrade s ohľadom na finančnú núdzu, o čom žalovaný predložil ako dôkaz výpis z účtu.

17. Podľa názoru žalovaného je neprípustné, aby súd priznal žalobcovi nárok na základe toho, čo je
podľasúdu„pravdepodobnejšie“.Uvedenézakladájednoznačnéporušenieprávanaspravodlivýproces,

ataktiežnesprávneresp.nedostatočnéhodnoteniepredloženýchdôkazov.Sohľadomnaprincípprávnej
istoty by súd mal pri priznaní nároku dostatočne a riadne odôvodniť prečo sa nárok priznáva alebo
zamieta s jasným uzatvorením skutkového stavu, nie s odkazom na pravdepodobnosť ako veci boli.
Uvedené svedčí o tom, že sám súd má pochybnosti o tom, ako veci medzi žalobcom a žalovaným boli a
fungovali a teda je zrejmé, že žalobca právny dôvod jeho nároku súdu riadne nepreukázal. S ohľadom
na uvedené žalobcovi nemohol byť nárok priznaný, nakoľko ide o porušenie zásady rovnosti strán a

princípu právnej istoty.

18. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu
súd zamieta.

19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 18.1.2023 a vo vyjadrení zo dňa 16.3.2023
uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného, že by sa súd prvej inštancie pre údajnú spornosť
tvrdení sporových strán nevedel právne vysporiadať s uplatneným nárokom na zaplatenie sumy vo
výške 2.330,75 €. Poukazuje na to, že podanou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanému /okrem
iného/ zaplatenia sumy vo výške 2.330,75 € ako polovice súdneho poplatku, ktorú uhradil žalobca

za žalovaného za podanie žaloby v právnej veci 6Cb/22/2015, a to titulom vydania bezdôvodného
obohatenia. Rozporuje, že by si žalobca vo svojich vyjadreniach protirečil, keď má podľa žalovaného
žiadať vrátenie sumy vo výške 2.330,75 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia, no v inom
konaní /konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.: 11Cb/13/2019/ tvrdiť, že sa jedná o vrátenie
pôžičky. Žalobca netvrdil, a to ani v konaní vedenom na súde pod sp. zn.: 11Cb/13/2019 („právna vec

11Cb/13/2019“), že by bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá zmluva o pôžičke, na základe ktorej
by sa žalobca zaviazal požičať žalovanému sumu vo výške 2.330,75 € a žalovaný by sa zaviazal túto
sumu žalobcovi vrátiť a takýto záver nevyplýva ani z citovaného vyjadrenia žalobcu, ktoré bolo zo strany
žalovaného účelovo vytrhnuté z kontextu.

20. Odhliadnuc od uvedeného má za nesporné, že sporová strana je povinná uviesť rozhodujúce
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdený nárok. Samotná právna kvalifikácia je však vždy vecou súdu.
Súd teda nie je viazaný právnym názorom strany sporu, ale len skutkovým vymedzením v žalobe a
je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav
dopadajú, pričom si musí vyriešiť aj prípadnú konkurenciu (súbehu) právnych nárokov a spomedzi

viacerých vybrať správnu právnu normu. Žalovaný naďalej zotrváva na svojom tvrdení, že medzi
žalobcom a žalovaným bola uzatvorená dohoda o podielovej odmene vo výške 50% v prípade úspechu
v právnej veci 6Cb/22/2015 vrátane dohody sporových strán o rozdelení nákladov na tento súdny spor
v pomere 50:50.

21.Vnadväznostinaopakujúcesavyhláseniažalovaného,vzmyslektorýchsamalžalovanýrozhodovať
vždy výlučne na základe odporúčania žalobcu, považuje za potrebné uviesť, že ak sa niekto snaží
vyhovárať, resp. vyviňovať zo svojho konania, tak je to práve žalovaný. Opätovne uvádza, že žalobca po
prvotnej analýze skutkového a právneho stavu veci, informoval žalovaného o jeho možnostiach voči obci
Čáry, ako aj o pravdepodobnosti jeho úspechu v jednotlivých konaniach. Žalobca odporučil žalovanému

žalovať obec Čáry priamo na plnenie, žalovaný však túto možnosť odmietol /pravdepodobne s ohľadom
na odhadované náklady spojené s iniciovaním a vedením takéhoto konania/. Žalobca tak, po dohode
so žalovaným, ktorý bol riadne poučený, zvolil riskantnú procesnú stratégiu, ktorej cieľom bolo ušetriť
na nákladoch konania a v zmysle predchádzajúceho súhlasu žalovaného žaloval obec Čáry o určenie
neplatnosti odstúpenia od zmluvy o dielo. Žalovaný sa teda na podaní určovacej žaloby aktívne podieľal

a aj napriek vedomosti o riziku prehry v konaní sa rozhodol žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od
zmluvy o dielo podať a v konaní pokračovať (právna vec 8Cb/67/2014).22. Žalovaný vo svojich vyjadreniach zo dňa 17.11.2022, 18.1.2023 a 16.3.2023 opätovne poukázal na
to, že žalobca žalovanému ponúkol viacero možností riešenia sporu s obcou Čáry, pričom žalobca bol
osobou znalou predmetnej problematiky a žalovaný osobou, ktorá sa v právnej problematike nevyzná

(inak by neoslovil žalobcu ohľadom poskytovania právnych služieb). Ak by teda malo byť pravdivé
tvrdeniežalobcu,žežalovanémumalpriamoodporučiťpodaniežalobyoplnenie,čomalúdajnežalovaný
odmietnuť, je potom podivuhodné, že žalobca odporučil žalovanému aj možnosť podania žaloby o
neplatnosť odstúpenia od zmluvy. Žalovaný ako osoba neznalá práva by určite nekonal tak, že by
odmietol radu advokátskej kancelárie, ktorá by spočívala v zvolení správneho postupu v konkrétnej

právnejveci.Tvrdeniažalobcusútaklenakousivýhovorkoualeboospravedlňovanímjehokonania,ktoré
správne posúdil aj konajúci súd. Žalovaný nemal akýkoľvek dôvod zvoliť riskantnú procedúru, tak ako
to uvádza žalobca, ak by vopred vedel, že takéto konanie je vopred odsúdené na neúspech. Uvedenú
skutočnosť žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaný opätovne uvádza, že v danom prípade
navrhol žalobca žalovanému riešiť jednu vec 3 rôznymi alternatívami, čo vyplýva aj z plnomocenstva,
ktoré je súčasťou spisu a aj z obsahu spisu v tomto konaní.

23. Podľa žalovaného žaloba o neplatnosť odstúpenia od zmluvy bola evidentne od začiatku odsúdená
na neúspech a to z dôvodu, že nebol daný naliehavý právny záujem na strane vtedy žalobcu (v tomto
konaní žalovaného) zastúpeného žalobcom, čo uviedol aj súd v rozsudku v tejto veci. Rovnako súd
uviedol, že výrok rozsudku navrhovaný v tomto konaní žalobcom v mene žalovaného by neznamenal

úplné vyriešenie obsahu spornosti právneho vzťahu medzi účastníkmi v prejednávanej veci. Podstatnou
skutočnosťou je podľa neho najmä záver súdu, že navrhovateľ mohol v danom prípade žalovať rovno
na splnenie povinnosti, pričom žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy mala povahu len
predbežnej otázky, ktorú bolo možné posúdiť v rámci konania o plnenie. Súd sa teda ani nezaoberal
obsahom samotnej žaloby, keďže neboli splnené ani základné predpoklady na jej podanie.

24. Žalovaný trvá na tom, že medzi ním a žalobcom došlo k dohode, že náklady na súdny spor si
pomerne rozdelia, a to v pomere 50:50, pričom táto dohoda sa týkala aj vyrubeného súdneho poplatku.
Obe strany sa dohodli, že žalovaný túto úhradu nebude musieť žalobcovi nahradiť. Podľa žalovaného
žalobca citáciou svojho vyjadrenia v spore 11Cb/13/2019 a to konkrétne, cit.: “odmietol podpísať aj

potvrdenie, že som mu požičal“ potvrdil tvrdenia žalovaného o tom, že v inom spore peňažnú čiastku,
ktorá je predmetom tohto sporu označuje ako pôžičku. Argumentácia žalobcu v bode 10 vyjadrenia je
absurdná v kontexte jasného a nepochybného významu slova „požičať“, ktoré je v krátkom slovníku
slovenského jazyka vysvetlené ako: poskytnúť niekomu na jeho žiadosť na dočasné používanie, napr.
požičať priateľovi peniaze. Žalovanému nie je známy iný výklad tohto slova. Žalobca momentálne

zastiera pred súdom to, že si uplatnil svoj nárok na nesprávnom právnom základe resp. žalobca tvrdí
právny základ podľa merita toho ktorého sporu tak, ako mu to zrovna vyhovuje.

25. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej iba CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom

a dôvodom odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v
súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave
v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 6.11.2024. Po oboznámení sa s obsahom
spisu súdu prvej inštancie, odvolaniami sporových strán a následnými písomnými vyjadreniami dospel
odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalobcu ani žalovaného nie je možné vyhovieť.

26. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

27.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

28. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie odmeny
za poskytnuté služby právnej pomoci vo výške 851,48 Eur, pričom žalobca si uplatnil žalobou nárok

na tarifnú odmenu a naopak žalovaný tvrdil, že medzi nimi existovala dohoda o podielovej odmene
vo výške 50%. Súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že medzi stranami
nedošlo k uzavretiu dohody o podielovej odmene, ale nebolo by spravodlivé, ak by súd žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi za úkony právnej pomoci, ktoré vôbec nemali oporu v zákone a bolinadbytočné. Súd prvej inštancie mal za to, že práve na tieto prípady je potrebné uplatniť § 18 ods. 5
zák. č. 586/2003 Zb. účinného do 24.05.2018 (v čase odvolania plnej moci), pretože advokátovi nepatrí
odmena za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou a preto v tejto časti žalobu

zamietol a nezaoberal sa výpočtom uplatnenej odmeny za úkony právnej služby, kedy by bol postupoval
podľa § 1 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. Súd prvej inštancie preto v tejto časti žalobu zamietol (výrok II.).
Ako spornú vyhodnotil súd prvej inštancie tiež otázku, či žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
2.330,75 Eur predstavujúcu polovicu súdneho poplatku zaplateného v konaní vedenom na OS Senica
pod sp. zn. 6Cb/22/2015. Strany sporu sa nesporili o to, že žalobca skutočne polovicu tohto súdneho

poplatku zaplatil. Sporné zostalo, či a ak áno, akým titulom je žalovaný povinný žalobcovi uvedenú sumu
vrátiť. V tejto časti súd prvej inštancie žalobe vyhovel (výrok I.). Rozhodnutie napadli odvolaním žalobca
(v rozsahu výroku II. a súvisiaceho výroku III.) ako aj žalovaný (v rozsahu výroku I. a súvisiaceho výroku
III.).

29. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacími dôvodmi žalobcu, že súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa ustanovenia § 365 ods. 1
písm. f) CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Podľa žalobcu záver súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávnych skutkových záverov, v dôsledku ktorých súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil
konanie žalobcu ako porušenie povinnosti advokáta postupovať pri výkone advokácie s odbornou

starostlivosťou, kedy advokátovi neprináleží odmena za vykonané úkony právnej služby.

30. Podľa § 18 zák. č. 586/2003 účinného do 24.05.2018 (v čase odvolania plnej moci),
(1) Advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa
jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi

viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.
(2) Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie,
že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a
uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na
účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.

(3) Advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V
záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory.
(4) Advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom
právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena
nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne.

(5) Odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou.
(6) Advokát spracúva osobné údaje klientov a iných fyzických osôb v rozsahu nevyhnutnom na účely
výkonu povolania v súlade s osobitným predpisom. 12b)
(7) Advokát je oprávnený získavať a spracúvať osobné údaje nevyhnutné na účely výkonu povolania
kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov na nosič informácií bez

súhlasu dotknutej osoby.

31. Podľa dôvodovej správy k ustanoveniu § 18 ods. 2 zákona o advokácii: Pri určení postupu na
presadzovanie záujmov klienta musí advokát voliť také formy a prostriedky, aby sa naplnili ciele a
očakávania klienta. Preto musí advokát klienta od začiatku informovať o všetkých možnostiach vývoja

jeho prípadu. Prvoradý je vždy záujem klienta a až potom nasleduje záujem advokáta zaslúžiť si za
svoju prácu odmenu, preto je čestné, ak advokát klienta informuje o využití právnych prostriedkov na
dosiahnutie jeho cieľov primeranými prostriedkami smerujúcimi k prospechu klienta. Ak je advokátovi od
začiatku zrejmé, že podľa zadania klienta nemôže byť vo veci úspešný z dôvodov zákonných prekážok,
je z jeho strany čestné, aby klienta na to upozornil a nesnažil sa predstierať, že dané problémy sa dajú

vyriešiť.

32. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne právne
posúdil. S poukazom na citované ustanovenie zákona ako aj dôvodovú správu, odvolací súd má za to,
že záver súdu prvej inštancie o nekonaní žalobcu s odbornou starostlivosťou je správny. K odvolacej

argumentácii žalobcu, že po prvotnej analýze informoval žalovaného o jeho možnostiach voči obci Čáry,
odvolací súd uvádza, že je nesporné, že žalobca ponúkol žalovanému viacero možností riešenia sporu
s obcou a vyplýva to z predloženého plnomocenstva, ktoré je súčasťou spisu. Podľa odvolacieho súdu
však žalobca nepreukázal, že žalovanému odporučil žalovať priamo na plnenie a žalovaný napriek jehoriadnemu poučeniu zvolil túto riskantnú stratégiu. Žalobca ako osoba znalá práva si musí byť vedomý,
že ak chce byť v konaní úspešný, musí uniesť dôkazné bremeno, v tomto prípade bremeno tvrdenia,
že žalovaný si napriek jeho poučeniu a odporučeniu zvolil práve túto formu žaloby - určenie neplatnosti

odstúpenia od zmluvy. Podľa odvolacieho súdu skutočnosť, že žalovaný odsúhlasil znenie podanej
žaloby a aktívne sa podieľal na predmetnom konaní, nepreukazuje, že nerešpektoval predchádzajúce
odporučenie žalovať priamo na plnenie. Je zrejmé, že ak žalobca navrhol určitú možnosť, s ktorou
žalovaný súhlasil, musel sa aktívne podieľať na konaní, nepreukazuje to však tvrdenie žalobcu, že
žalovaný sa rozhodol pre túto stratégiu napriek poučeniu žalobcu.

33. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za
konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v
jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo
nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani

o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).

34. Keďže civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech
procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a
im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena, potom z predmetnej
zásady následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého je každá strana povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.

Z uvedeného zároveň vyplýva, že strana domáhajúca sa určitých právnych následkov, ponesie aj
nepriaznivé dôsledky stavu non liquet - neobjasneného skutkového stavu, resp. určitej relevantnej
skutočnosti (bližšie viď nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 09.06.2020).

35. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou,

ak podal žalobu o určenie, namiesto žaloby na plnenie. Žalobca nepreukázal, že žalovaný trval na
podaní žaloby napriek jeho poučeniu a nepreukázal tiež, že žaloba bola zamietnutá napriek správne
zvolenému postupu žalobcu. Žalobca si musel byť vedomý, že žaloba o určenie neplatnosti má povahu
iba predbežnej otázky a vo svojej podstate nemôže vyriešiť spornosť právneho vzťahu. Odvolací
súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie a v súlade s ustálenou judikatúrou zdôrazňuje, že

negatívna určovacia žaloba nie je spôsobilá odstrániť neistou právneho postavenia žalobcu (tu v
postavení žalovaného), pretože požadovaný výrok by neznamenal úplné vyriešenie sporu. Naviac
žaloba podaná žalobcom neobsahuje ani odôvodnenie naliehavého právneho záujmu, čo je základný
zákonný predpoklad pri určovacích žalobách.

36. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolaním žalovaného čo do výroku I. Podľa žalovaného z
odôvodnenia predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa priznania nároku
žalobcu na zaplatenie sumy 2.330,75 Eur s príslušenstvom vyplýva rozpornosť a nesúlad so zákonnými
požiadavkami na presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Žalovaný zotrváva na tom, že medzi ním a
žalobcom bola uzatvorená dohoda o podielovej odmene vo výške 50% v prípade úspechu v spore

vedenom na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 6Cb/22/2015 voči obci Čáry o zaplatenie sumy 77.695,-
EURatátodohodaobsahovalaajrozdelenienákladovnasúdnekonaniavovýške50%prekaždústranu,
a to ako pre žalobcu, tak pre žalovaného.

37. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal s nárokom žalobcu na

zaplatenie sumy 2.330,75 Eur, keďže v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa v odseku 33 zaoberal
jednak argumentáciou žalobcu, podľa ktorej ide o titul bezdôvodného obohatenia, ako aj obranou
žalovaného, že na zaplatenie súdneho poplatku sa mala vzťahovať dohoda o úhrade nákladov 50%
a zaoberal sa aj možným právnym titulom - zmluvou o pôžičke. Súd prvej inštancie vyhodnotením
skutkových tvrdení a dôkazov dospel k správnemu záveru, že v súdenom prípade ide o bezdôvodné

obohatenie, ktoré je žalovaný povinný vydať, keďže nebolo preukázané uzatvorenie zmluvy o pôžičke,
ani uzatvorenie dohody o podielovej odmene, ktorá by zahŕňala aj dohodu o znášaní nákladov v pomere
50%. Podľa odvolacieho súdu žalovaný nepreukázal, že medzi stranami sporu bola dohoda ohľadom
úhrady súdneho poplatku v pomere 50:50. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že súd prvejinštancie sa s jeho argumentáciou nevysporiadal, keďže v odseku 31 podrobne uvádza z akého dôvodu
má za to, že obrana žalovaného je nepreukázaná. Súd prvej inštancie pritom k tomuto záveru dospel
vyhodnotením tých listinných dôkazov, na ktoré poukazuje žalovaný v odvolaní. Odvolací súd preto

zdôrazňuje, že skutočnosť, že žalobca zaplatil polovicu poplatku, čestné prehlásenie U. Z. urobené na
základe sprostredkovaných informácií od žalovaného a nepodpísaná zmluva o postúpení pohľadávok
nepreukazujú uzatvorenie dohody, na základe ktorej by mal žalobca znášať náklady na zaplatenie
súdneho poplatku v pomere 50%. Odvolací súd pripúšťa, že takáto dohoda by bola teoreticky možná,
žalovaný však jej uzatvorenie nepreukázal. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, ak sa zaoberal

tým, či je nárok žalobcu dôvodný titulom vydania bezdôvodného obohatenia alebo titulom zmluvy o
pôžičke.

38. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou žalovaného, že súd nedostatočne a nesprávne
hodnotil predložené dôkazy. Podľa názoru žalovaného je neprípustné, aby súd priznal žalobcovi nárok
na základe toho, čo je podľa súdu „pravdepodobnejšie“, pričom vychádza z odôvodnenia rozsudku,

podľa ktorého: „Po takto vykonanom dokazovaní má súd za to, že pravdepodobnejším titulom zaplatenia
sumy žalobcovi žalovaným vo výške 2.330,75 € je bezdôvodné obohatenie žalovaného podľa § 454
Občianskeho zákonníka, keď sa bezdôvodne obohatil ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť
sám.“.

39. Odvolací súd síce súhlasí s tvrdením žalovaného, že súd nerozhoduje na základe toho, čo je
pravdepodobnejšie, nesúhlasí však s tým, že v prejednávanej veci tak tomu aj naozaj bolo. Podľa
odvolacieho súdu žalovaný vytrhol z kontextu vetu súdu prvej inštancie, kde súd zvolil nesprávny výraz
resp. formuláciu, keďže na inom mieste (ods. 33, 6. veta prvoinštančného rozsudku) súd výslovne
uvádza, že ide právny titul bezdôvodného obohatenia, t. j. takýto titul bol preukázaný. Z obsahu celého

odôvodnenia ods. 33 je zrejmé, že súd vyhodnocoval predložené listinné dôkazy a ich vyhodnotením
vo vzájomných súvislostiach, ako prikazuje zákon, dospel k záveru, že žalovaný je povinný zaplatiť
predmetnú sumu titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd opakovane uvádza, že
nebolo preukázané ani uzatvorenie zmluvy o pôžičke, ani dohoda o znášaní nákladov 50%. Skutočnosť,
že polovicu súdneho poplatku za žalobu zaplatil žalobca (ako advokát) nebola sporná, pričom podľa

zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, t. j.
žalobca pri podaní žaloby (v tomto konaní v postavení žalovaného). Ak teda osobou povinnou zaplatiť
súdny poplatok bol v zmysle zákona žalovaný, súdny poplatok v rozsahu 50% zaplatil žalobca a iná
dohoda preukázaná nebola, žalovaný sa bezdôvodne obohatil. Z ustanovenia § 454 OZ vyplýva, že
bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo mal podľa práva plniť sám.

40. Na záver odvolací súd k odvolaniu žalovaného uvádza, že po preskúmaní veci dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd
prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh
konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré

aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej
inštancie nemožno považovať za nepresvedčivý. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do
práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol
účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami

(I. ÚS 50/2004).

41. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

42. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

43. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 2 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Keďže každá zo strán sporu mala v odvolacom konaní čiastočný
úspech, odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania pomerne rozdelil zhodne s rozsahom náhrady

trov prvoinštančného konania (viď ods. 10). O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods.
2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

46. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh),

(§ 428 CSP).