Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. január 2024

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/33/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423201273
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2024:4423201273.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

- 19 -

10C/33/2023
Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci žalobkyne: A. B. C., D.
C., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, s trvalým pobytom B. E. F. XXX, štátna občianka SR,
právne zastúpená: JUDr. Jaroslav Paták advokát, AK Štúrovo, F. Rákócziho 60 proti žalovanému: D. G.,
D. G., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, s trvalým pobytom H., I. XXX/XX, štátny občan
SR, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mikáči s.r.o., Steinov dvor 2, Bratislava, IČO: 47 252 871
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

- 18 -
10C/33/2023
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalobcu k bytu číslo 55 s príslušenstvom,
nachádzajúceho sa na 3. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, E. J. G. D., číslo vchodu
64, v Štúrove a spoločné podielové spoluvlastníctvo k priestoru na spoločných častiach, spoločných
zariadeniach domu, na príslušenstve a k pozemku s parcelným číslom 3922/101, o výmere 755 m2, ako
parcely registra „C“, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, na ktorom sa predmetný bytový dom

nachádza, v podiele 7647/429160 k celku, evidovaných na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny
odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX, pre katastrálne územie a obec H..

II. Byt číslo 55 s príslušenstvom, nachádzajúci sa na 3. poschodí bytového domu so súpisným číslom
XXXX, E. J. G. D., číslo vchodu 64, v H., postavený na pozemku s parcelným číslom 3922/101, o
výmere 755 m2, ako parcela registra „C“, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, evidovaných na
Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX, pre katastrálne územie
a obec Štúrovo, súd p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovaného s tým, že mu samostatne

vzniká podielové spoluvlastníctvo k priestoru na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu,
na príslušenstve a k pozemku s parcelným číslom 3922/101, o výmere 755 m2, ako parcely registra „C“,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, v podiele 7647/429160 k celku.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva
zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 46.000,- eur do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

IV. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

- 17 -
10C/33/20231. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala voči žalovanému zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti - bytu číslo 55 s príslušenstvom, nachádzajúceho sa na 3. poschodí
bytového domu so súpisným číslom XXXX, E. J. G. D., číslo vchodu 64, v Štúrove a spoločné podielové

spoluvlastníctvo k priestoru na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve
a k pozemku s parcelným číslom 3922/101, o výmere 755 m2, ako parcely registra „C“, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, na ktorom sa predmetný bytový dom nachádza, v podiele 7647/429160 k
celku, evidovaných na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX,
pre katastrálne územie a obec Štúrovo (ďalej aj sporná nehnuteľnosť, citovaná nehnuteľnosť, označená

nehnuteľnosť alebo byt), a to prikázaním do výlučného vlastníctva žalovaného za primeranú náhradu vo
výške 46 000,- eur. Konanie bolo začaté dňa 29.03.2023, kedy bola žaloba doručená tunajšiemu súdu.

2. Žalovaný so žalobou súhlasil len sčasti. Súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva k spornej
nehnuteľnosti a aj s jej prikázaním do jeho výlučného vlastníctva. Namietal však výšku uplatnenej
primeranej náhrady spoluvlastníckeho podielu žalobkyne, keď mal za to, že jednak všeobecná cena

sporného bytu uvádzaná na úrovni 92 000,- eur sa mu zdala privysoká a jednak žalobkyňa nemala
zohľadniť jeho investície do označenej nehnuteľnosti z vlastných prostriedkov na úrovni 35 000,- eur.

3. Na pojednávanie konané dňa 18.01.2024 sa žalovaný a jeho právny zástupca nedostavili a súd
pojednával v ich neprítomnosti podľa § 180 C.s.p. z dôvodov, ktoré budú podrobne vymedzené v ďalšej

časti odôvodnenia.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedka K. C., oboznámením výpisu z listu
vlastníctva(ďalejajLV) č.4346,kat.územieaobecŠtúrovo, potvrdeniaozaisteníveci,výziev,zásielok,
inzerátov a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:

5.1 Žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi v spoluvlastníckom podiele 1 k celku
k spornému bytu. Táto skutočnosť medzi stranami spornou nie je a vyplýva aj z pripojeného listu
vlastníctva č. XXXX, kat. územie a obec H..

5.2 Z výsluchu žalobkyne a z písomného vyjadrenia žalovaného k žalobe boli zistené skutočnosti,
ktoré medzi stranami nie sú sporné, ale aj skutočnosti, ktoré medzi nimi sporné sú.
Nie je medzi nimi sporné to, že byt nadobudli do svojho podielového spoluvlastníctva odplatným
prevodom od rodičov žalobkyne na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.2005. Žili spolu v druhovskom
pomere, z ktorého pochádza už dospelá dcéra L. G., v citovanej nehnuteľnosti do roku 2021, kedy sa

žalovaná odsťahovala aj s dcérou Vivien najskôr k svojim rodičom do Kamenica nad Hronom a neskôr
do obecného bytu v B. E. F. XXX. V spornom byte zostal bývať žalovaný. Ohľadom spoločnej dcéry sa
situácia ustálila tak, že L. G. je mesiac u matky (navrhovateľky) a ďalší mesiac u otca (žalovaného), čo
všetci rešpektujú.
Na druhej strane sú skutočnosti, na ktorých sa strany nedokázali zhodnúť. Žalobkyňa k žalobe, ale aj

na pojednávaní dňa 18.01.2024 zdôraznila, že vzťah so žalovaným bol od začiatku z jej strany veľký
boj, pretože hádky mali byť na dennom poriadku kvôli čomukoľvek, vrátane výchovy dcéry. Netvrdila,
že by ju žalovaný fyzicky napádal, že by požíval alkohol, alebo bol gamblerom, no zdôrazňovala, že ju
mal psychicky týrať, neustále prejavovať nespokojnosť a hádať sa, pričom nemal brať ohľad na dcéru
Vivien. Naproti tomu žalovaný mal za to, že žalobkyňu psychicky netýral a opustila ho preto, že po

21 ročnom vzťahu si mala nájsť novú známosť a to aj napriek tomu, že pri ňom mala mať vysoký
životný štandard a ohľadom spoločného rodinného života nemala mať žiadne výdavky. Najskôr mala byť
dobrovoľne nezamestnaná a neskôr sa mala zamestnať v jeho firme. Dokonca mala žalovanému písať
vulgárnesprávy. Medzistranamizostalaspornáajďalšiaokolnosť,atoumiestnenieGPSdomotorového
vozidla, ktoré bolo používané žalobkyňou. Kým podľa žalobkyne ju mal žalovaný týmto sledovať, podľa

žalovaného tak postupoval len preto, aby mal prehľad o trasách motorového vozidla, ktoré malo mať
charakter služobného vozidla využívaného pri jeho podnikaní. V súvislosti s tým žalobkyňa pripojila
kžalobepotvrdenieozaistenívecivystavenédňa25.10.2021ObvodnýmoddelenímPZŠtúrovo,ktorého
obsahom je konštatovanie, že dňa 25.10.2021 o 11:40 hod. bola zaistená osobe – žalobkyni nasledovná
vec: GPS lokátor, výrobnej značky Lamax, čiernej farby, rozmerov 3,6 cm x 4,8 cm x 1,5 cm.

5.3 Na pojednávaní dňa 18.01.2024 bol vypočutý svedok K. C., otec žalobkyne, ktorý aktuálne
k žalovanému nie je v žiadnom vzťahu. Vo svojej výpovedi potvrdil, že sporný byt v minulosti nadobudol
so svojou manželkou a bývali v ňom. Žalobkyňa ako jeho dcéra nadviazala druhovský pomer sožalovaným a pochádza z neho svedkova vnučka L. G., narodená v roku 2001. Po jej narodení v spornom
byte bývali jednak svedok so svojou manželkou a jednak žalobkyňa so žalovaným a ich spoločná dcéra,
v tej dobe maloletá L. G., čo bolo v rokoch 2001 až 2005. Svedok so svojou manželkou sa v roku 2005

rozhodli z bytu odsťahovať do rodinného domu v Kamenici nad Hronom a sporný byt previesť na strany
tohto sporu z a výslednú kúpnu cenu 400 000,- Sk a to tak, že od žalobkyne ako svojej dcéry nechceli
žiadnu odplatu a od žalovaného požadovali 400 000,- Sk, ktoré im aj uhradil. Žalovaný mal v ďalšom
období rozbehnúť svoje podnikanie, na čo mu svedok s manželkou mali požičať 100 000,- Sk. Vyjadril sa
aj k úrovni vzťahov medzi stranami tak, že z jeho pohľadu tieto vzťahy neboli dobré od svojho začiatku,

pretože sa mali neustále hádať, pričom nedokázal vymedziť z akých dôvodov. V roku 2021 sa k nim
mala nasťahovať dcéra, teda žalobkyňa spolu s vnučkou Vivien; tá sa rozhodla, že bude striedavo bývať
u oboch rodičov, a to mesiac u matky a mesiac u otca.

5.4 Žalobkyňa pripojila k žalobe inzeráty v súvislosti s predajom bytov v Štúrove. Prvý inzerát
bol prezentovaný na webovej stránke nehnuteľnosti.sk tak, že sa jednalo o predaj trojizbového bytu

s balkónom v Štúrove po čiastočnej rekonštrukcii s dátumom aktualizácie 12.03.2023 za kúpnu cenu
94 000,- eur, úžitkovej plochy 78,57 m2, pivnice 3 m2, nachádzajúceho sa na štvrtom poschodí zo
siedmich s výťahom.
Druhý inzerát bol zverejnený na webovej stránke bazoš.sk tak, že sa jednalo o predaj veľkého
trojizbového bytu s balkónom v Štúrove po čiastočnej rekonštrukcii za kúpnu cenu 92 900,- eur, úžitkovej

plochy 78,57 m2, nachádzajúceho sa na štvrtom poschodí s výťahom.
Tretí inzerát bol uvedený na webovej stránke bazoš.sk tak, že sa jednalo o predaj trojizbového bytu
s balkónom v Štúrove po kompletnej rekonštrukcie za kúpnu cenu 92 000,- eur, úžitkovej plochy 76 m2
+ 3 m2 balkón + pivnica, nachádzajúceho sa na štvrtom poschodí s výťahom.

5.5 Žalobkyňa v priebehu konania predložila aj ďalšie inzeráty súdu, a to dňa 17.07.2023.
Prvý inzerát sa týka predaja trojizbového bytu v Štúrove po kompletnej rekonštrukcii, úžitkovej plochy
73 m2 za kúpnu cenu 109 000,- eur. Byt sa nachádza na prvom poschodí bez balkónu, ale s veľkou
komorou a špajzou.
Druhý inzerát označuje možnosť predaja veľkého trojizbového bytu s balkónom v Štúrove po čiastočnej

rekonštrukcii, úžitkovej plochy 78,57 m2 za kúpnu cenu 94 000,- eur. Byt sa nachádza na štvrtom
poschodí.
Tretí inzerát vymedzuje prípadný predaj veľkého trojizbového bytu s komorou v Štúrove po kompletnej
rekonštrukcii, úžitkovej plochy 73 m2 za kúpnu cenu 98 000,- eur.

5.6.1 Výzvou zo dňa 06.06.2022 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámila
žalovanému, že pre absenciu mimosúdnej dohody podielových spoluvlastníkov spornej nehnuteľnosti o
zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva je rozhodnutá podniknúť právne kroky vedúce
k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. Žalovanému bolo stále navrhnuté uzavretie
písomnej dohody s tým, aby uviedol vlastnú predstavu riešenia veci a to najneskôr do 30.06.2022.

V opačnom prípade sa žalobkyňa obráti na riešenie veci súdnou cestou. Výzva bola odoslaná poštovou
prepravou žalovanému na adresu jeho trvalého pobytu, avšak podľa poznámky poštového doručovateľa
si ju adresát neprevzal v odbernej lehote a následne bola zásielka vrátená odosielateľovi, teda právnemu
zástupcovi žalobkyne.

5.6.2 Ďalšouvýzvouzodňa10.02.2023žalobkyňaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuoznámila
žalovanému, že pre absenciu mimosúdnej dohody podielových spoluvlastníkov spornej nehnuteľnosti o
zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva je rozhodnutá podniknúť právne kroky vedúce
k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. Žalovanému bolo stále navrhnuté uzavretie
písomnej dohody s tým, aby uviedol vlastnú predstavu riešenia veci a to najneskôr do 28.02.2023.

V opačnom prípade sa žalobkyňa obráti na riešenie veci súdnou cestou. Výzva bola odoslaná poštovou
prepravou žalovanému na adresu jeho trvalého pobytu, avšak podľa poznámky poštového doručovateľa
si ju adresát neprevzal v odbernej lehote a následne bola zásielka vrátená odosielateľovi, teda právnemu
zástupcovi žalobkyne.
6.1 Podľa § 183 ods. 1 C.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie

môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov
nemôžedostaviťnapojednávanieazároveňodnichnemožnospravodlivožiadať,abysanapojednávaní
nechali zastúpiť.Podľa § 183 ods. 2 C.s.p. od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním
okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom
zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany

možnovždyspravodlivožiadať,abysadalanaďalšompojednávanízastúpiťinouosobou,akkodročeniu
pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.

Podľa § 183 ods. 3 C.s.p. strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod
bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky

okolnosti mohla predpokladať.

Podľa § 183 ods. 4 C.s.p. ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie
je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno
upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

6.2 V civilnom procese platí zásada, že vec sa má rozhodnúť spravidla na jednom pojednávaní. Možnosť
súdu odročiť pojednávanie je možná len výnimočne a zákon podmieňuje tento postup existenciou
dôležitých dôvodov. V prípade žiadosti o odročenie termínu pojednávania musí súd vyhodnocovať aj to,
či sa niektorá zo sporových strán týmto postupom nepokúša o procesnú obštrukciu. Platné procesné

právo vyžaduje pre odročenie pojednávania na návrh strany kumulatívne (súčasné) splnenie dvoch
podmienok, z ktorých prvou je existencia dôležitého dôvodu brániaceho strane alebo jej zástupcovi
v dostavení sa na pojednávanie a druhou nemožnosť od osoby, na strane ktorej prekážka účasti
na pojednávaní nastala, spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechala zastúpiť. Odročenie
pojednávania je možné aj na návrh strany sporu alebo jej zástupcu. Aj v tomto prípade platí, že

odročenie pojednávania prichádza do úvahy len z dôležitého dôvodu, t. j. ak sa strana sporu alebo
jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôžu dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno
spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní dali zastúpiť.
Popri dôležitom dôvode na odročenie termínu pojednávania na návrhy strany, resp. jej zástupcu sporu
musí byť kumulatívne splnený aj predpoklad, že od strany, resp. jej zástupcu nemožno spravodlivo

žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť (§ 183 ods. 1 C.s.p.). Tento druhý zákonný predpoklad
spresňuje § 183 ods. 2 C.s.p., ak je zástupcom strany, ktorá žiada o odročenie pojednávania advokát
a dôvod na odročenie pojednávania existuje na jeho strane. Zákon vytvára konštrukciu, že ak je strana
zastúpená advokátom a tento požiada o odročenie termínu pojednávania z dôvodu existencie prekážky
na jeho strane, vždy od neho možno spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Z

uvedeného pravidla existujú dve výnimky:
a) existencia dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním
b) advokát súdu preukáže, že strana odôvodnene trvá na zastúpení týmto advokátom.

6.3 Najvyšší súd SR, sp. zn. 3Cdo/1/2016: Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým

dôvodom vtedy, ak právny zástupca účastníka tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe
spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlniť. Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná
takáto žiadosť, skúma súd z hľadiska preukázania v žiadosti tvrdenej skutočnosti. Pokiaľ táto skutočnosť
nie je v čase rozhodovania súdu o žiadosti o odročenie hodnoverne preukázaná, zostáva žiadosť
účastníka konania a v nej uvádzaný dôležitý dôvod iba v rovine nepodložených tvrdení.

Najvyšší súd SR, sp. zn. 3Cdo/247/2018: Ak prekážka účasti na pojednávaní, majúca pôvod v
nepriaznivom zdravotnom stave, nastane u strany, možno od nej podľa zákonnej úpravy platnej a účinnej
aj v čase vykonania rozhodného pojednávania vždy spravodlivo žiadať zastúpenie inou osobou, to
sa však netýka prvého pojednávania (keďže z ustanovenia § 183 ods. 2 vety druhej C. s. p. celkom
jednoznačne vyplýva, že aby mohlo dôjsť k jeho uplatneniu, musí tu ísť o „ďalšie“ čiže iné než prvé

pojednávanie a to za situácie, že prinajmenšom raz už pojednávanie z rovnakého dôvodu odročené bolo
a ide tu tak buď o stav dlhšie trvajúcich zdravotných obtiaží žiadateľa odročenia a/alebo iný stav robenia
ním procesných obštrukcií, oboje však za existencie povinnosti súdu postarať sa i v zmysle článkov 17 a
5 Základných princípov C. s. p. o čo najrýchlejšie a najhospodárnejšie prejednanie a rozhodnutie veci s
potrebou sankcionovania všetkých pokusov o zjavné zneužívanie práva či spôsobovanie nedôvodných

prieťahov v konaní). Posúdenie dôležitosti dôvodu na odročenie termínu pojednávania posudzuje súd
podľa konkrétnych okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase
posudzovania žiadosti o odročenie termínu pojednávania (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1
Obdo 19/2014).Dôležitý dôvod môže byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k súdnemu
konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna (svojou povahou
znemožňujúca každej strane sporu za rovnakých okolností účasť na súdnom pojednávaní), súčasne

nepredvídateľná (všeobecne prijímaná ako nepredvídaná), nepredvídateľná nepredvídaná alebo
neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca strane sporu prijať opatrenie prekonávajúce príčinu
neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca uskutočniť kroky vedúce
k účasti na pojednávaní). V rozhodovacej praxi súdov sa choroba preukázaná lekársky uznanou
práceneschopnosťoupovažujezadôležitýdôvod(obdobnejudikátR31/95).Zdravotnýstavstranysporu

(fyzickej osoby) je dôvodom na odročenie pojednávania, ak je súdu včas preukázaný vyjadrením lekára,
že konkrétna osoba nie je schopná bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu
zúčastniť sa na pojednávaní (obdobne judikát R 132/2014).
Existenciu závažného dôvodu musí preukazovať strana, ktorá žiada o odročenie termínu pojednávania.
V súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/1/2016, „Žiadosť o odročenie pojednávania
je podložená dôležitým dôvodom vtedy, ak právny zástupca účastníka tvrdí také skutočnosti, ktoré

sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlniť. Dôležitosť
dôvodu, ktorým je odôvodňovaná takáto žiadosť, skúma súd z hľadiska preukázania v žiadosti
tvrdenej skutočnosti. Pokiaľ táto skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o žiadosti o odročenie
hodnovernepreukázaná,zostávažiadosťúčastníkakonaniaavnejuvádzanýdôležitýdôvodibavrovine
nepodložených tvrdení“.

Ak účastník konania nepreukáže existenciu objektívnych skutočností brániacich mu zvoliť si advokáta v
primeranej lehote po riadnom doručení predvolania na pojednávanie, nie je možné akceptovať udelenie
plnej moci advokátovi v krátkom čase pred termínom pojednávania, prípadne v deň pojednávania ako
dôležitý dôvod na odročenie pojednávania (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Obdo 19/2014).
Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí zaujal stanovisko ku klasickému obštrukčnému dôvodu, ktorý sa

bežne zneužíva ako dôvod na odročenie pojednávania. Aj v citovanom rozhodnutí Najvyšší súd SR
pomerne jednoznačne konštatoval, že ak bol účastník (strana) riadne a včas predvolaný, je iba on
sám zodpovedný za to, že si zvolí advokáta včas a zároveň je advokát sám zodpovedný za to, že
prevezme zastúpenie iba v prípade, ak je spôsobilý ho aj reálne poskytnúť na nariadenom pojednávaní.
Takéto žiadosti o odročenie nemôže teda súd za žiadnych okolností akceptovať. To platí ešte viac pri

zmene zástupcu, t. j. spravidla jeden deň pred pojednávaním niekto odvolá plnomocenstvo a udelí ho
novému „neoboznámenému“ advokátovi. Do tretice to platí aj pre odvolanie plnomocenstva krátko pred
pojednávaním s obštrukčnou výhovorkou strany, že nemá zástupcu a „hľadá si nového.“

7.1 Podľa § 185 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Podľa § 185 ods. 2 C.s.p. súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 185 ods. 3 C.s.p. súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné
podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

7.2 Nová právna úprava postupu súdu v procese dokazovania sa výrazne odlišuje od právnej úpravy v
Občianskom súdnom poriadku. Podľa novej právnej úpravy súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy,

ktoré navrhli strany sporu a súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Proces dokazovania
je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti
konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej
úprave presúva na procesné strany. Výnimočne môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré strany nenavrhli,
ak je to potrebné pre rozhodnutie vo veci, ale iba v tých sporových konaniach, v ktorých to umožňuje

explicitne zákon. Ide o nasledujúce konania:
- spotrebiteľské spory,
- konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach
- antidiskriminačné spory,
- individuálne pracovnoprávne spory.

Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to, že strany sporu nie sú
oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom
štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný
včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absenciaprocesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Procesné úkony
strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania, sú prostriedky procesného úkonu a prostriedky
procesnej obrany (§ 149 C.s.p.). Z normatívneho hľadiska má koncentrácia konania za následok

osobitné procesnoprávne sankcie (v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu) za to, že
strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu. Povinnosť riadneho vedenia sporu je
všeobecne vyjadrená v článku 8 C.s.p. tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného
úkonu a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť
k prieťahom v konaní (článok 5). Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania,

zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali
včas. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje výlučne v sporovom konaní. Účelom sudcovskej
koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými
úkonmi. Napr. nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy
až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku
na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že predloženie skutkového tvrdenia alebo

dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné, napr. ak je bezprostrednou
reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Ustanovenie § 153 C.s.p. o
sudcovskej koncentrácii konania je normatívnym vyjadrením základného princípu zakotveného v článku
5 C.s.p., podľa ktorého môže súd (v rozsahu ustanovenom zákonom) odmietnuť procesné úkony, ktoré
vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.

8.1 Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej aj „ OZ “ ) ak nedôjde k dohode, zruší
spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na
veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za
primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla

účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec
žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 142 ods. 2 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

8.2 Ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie
spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo
nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.
Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je viazaný návrhmi ani

vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí
pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné.

8.3 Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec, a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j.
vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť
spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu(záujmu). Pri reálnom rozdelení

nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby
rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností. Pokiaľ ide o prvý spôsob
vyporiadania spoluvlastníctva, neposudzuje sa iba deliteľnosť z hľadiska technických kritérií, ale i
deliteľnosť z hľadiska účelnosti a využitia nehnuteľnosti bývalými podielovými spoluvlastníkmi. V prípade
reálneho rozdelenia nehnuteľnosti by účastníci zotrvali v susedskom vzťahu, čo vzhľadom na prípadnú

narušenosť a vyhrotenosť ich vzťahov by mohlo viesť k problémom, preto negatívne susedské spolužitie
spôsobuje nemožnosť riadneho užívania nehnuteľnosti.

8.4 Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú

náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen
rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich
podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta sú
od účinnosti novely (zákona č. 526/2002 Z.z.) zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckychpodielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie sa podielového spoluvlastníka voči ostatným
spoluvlastníkom. Vychádzajúc najmä zo slov prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci , možno vyvodiť, že to nie sú hľadiská jediné, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú

jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí,
v akom sú uvedené v zákone. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone
(napr. na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval, solventnosť
účastníkov a podobne.).
Veľkosť spoluvlastníckeho podielu je významným, no nie vždy rozhodujúcim kritériom. V

prípade výrazného nepomeru je však pravdepodobnejšie prikázanie veci vlastníkovi dominantného
spoluvlastníckeho podielu, nemusí to byť však pravidlo.
Pod účelným využitím veci je treba rozumieť predovšetkým využitie veci na účel, na ktorý je vec určená.
Rozdielne bude treba hodnotiť využitie pozemku, ktorý je určený na poľnohospodárske využitie za stavu,
že len niektorý zo spoluvlastníkov sa takémuto využitiu venuje alebo v prípade, ak ide o rodinný dom,
a v dome dlhodobo býva niektorý zo spoluvlastníkov.

Pod násilným správaním zákon myslí akúkoľvek formu fyzického alebo psychického násilia,
ktoré smeruje voči ostatným spoluvlastníkom.. Násilné správanie spoluvlastníka voči ostatným
spoluvlastníkom predstavuje prípady výtržníctva, prípadne fyzické napádanie či hrubé urážanie
spoluvlastníkov, ale aj o prípady poškodzovania veci, ktoré sú v spoluvlastníctve. Zo znenia
posudzovanej normy vyplýva, že na násilie, ktoré smeruje voči tretím osobám, súd nemôže prihliadať.

Pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je nutné prihliadať aj na to, aby
sa vytvorili priaznivé podmienky na nerušené využitie veci a vznikom nového spoluvlastníckeho
vzťahu nedochádzalo k vzniku nových sporných situácií. Preto pri prikázaní veci súd zohľadní aj
správanie spoluvlastníkov, ktorý zo spoluvlastníkov vykonával investície do spoločnej veci, ktorý a ako
zabezpečoval správu spoločnej veci, ktorý spoluvlastník má na ďalšom užívaní veci najnaliehavejší

záujem, či ktorý spoluvlastník dokáže najlepšie zabezpečiť riadne ďalšie využitie spoločnej veci
a podobne.
Súd by však nemal prikázať vec tomu zo spoluvlastníkov, ktorý ju chce ďalej scudziť, ak niektorý z
ostatných spoluvlastníkov prejavil záujem vec užívať. Podmienkou prikázania veci
jednému alebo viacerým spoluvlastníkov je poskytnutie primeranej náhrady. Zákon neuvádza, čo treba

považovať za primeranú náhradu. Aplikačná prax dospela k záveru, že treba vychádzať zo všeobecnej
ceny celej veci v čase jej vyporiadania, a nie z ceny, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky
podiel. Primeranounáhradoubudepotompríslušnýpodielvšeobecnejceny.Súdsaprizvažovaní
tohto spôsobu vyporiadania musí zaoberať otázkou, či spoluvlastníci, ktorým by vec mala byť prikázaná,
disponujú potrebnými finančnými prostriedkami, resp. či existujú predpoklady na splnenie povinnosti

poskytnúť primeranú náhradu ostatným spoluvlastníkov. Súd za týmto účelom môže povoliť plnenie
v splátkach. Prikázanie veci spoluvlastníkovi, ktorý nie je schopný poskytnúť primeranú náhradu, by
nebolomožnéoznačiťzaúčelné.Primeranúnáhraduurčujesúd,spravidlavšakvychádzazoznaleckého
posudku o obvyklej cene veci, z informácií subjektov zaoberajúcich sa kúpou a predajov podobných vecí
(napr. realitné kancelárie), či podkladov priamo od účastníkov konania.

8.5 Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja spoločnej
veci v prípade, že ju žiadny zo spoluvlastníkov nechce. Výťažok z predaja sa rozdelí medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Dokiaľ nedôjde k predaju, zostáva vec aj naďalej v podielovom
spoluvlastníctve. Z toho vyplýva, že v prípade neúspešného pokusu o predaj spoločnej veci nie je

vylúčené, že spoluvlastníci prikročia k zrušeniu a vyporiadaniu ich podielového spoluvlastníctva iným
spôsobom.

8.6 K zamietnutiu návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže dôjsť iba
výnimočne. Je to v prípade, ak vec tvoriaca predmet spoluvlastníctva nie je reálne deliteľná a ďalším

dvom spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nej (t. j. prikázaniu veci za
náhradu a jej predaju) bránia dôvody hodné osobitného zreteľa. Ich existenciu súd musí starostlivo
skúmať individuálne, v každej prejednávanej veci ( k bodom 7.1, 7.2, 7.3, 7.4 a 8. sa poukazuje na
Občiansky zákonník, Komentár, 2. vydanie, doc. JUDr. Marek Števček, PhD., Doc. JUDr. Anton Dulak,
PhD., JUDr. Jana Bajánková, JUDr. Marián Fečík, JUDr. František Sedlačko, PhD., LL.M., JUDr. Marek

Tomašovič, PhD. a kolektív, 2019, Nakladatelství C. H. Beck, strany 995 až 999 ).
8.7.1 Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka je
iudicium duplex, t. j. konaním, v ktorom súd nie je viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe zrušenia i
rozdelenia nehnuteľností, ale môže rozhodnúť aj inak (§ 216 ods. 2 C.s.p.). Pri zrušení a vyporiadaníspoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov
a na účelné využitie veci. Zo systematiky právnej úpravy (§ 142 ods. 1 OZ od 1. januára 1992) vyplýva,
že uvedené pravidlo sa má použiť na každý spôsob vyporiadania (pri reálnom rozdelení i prikázaní

veci), mimo predaja veci. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd bude
rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To
znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti
spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto prichádza i finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv.
kombinovanýmspôsobomvyporiadania).Pritomsúddbá,abyrozdelenímnevzniklinefunkčnévecialebo

aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných
podielov (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Cdo/305/2019 zo dňa 28. 1. 2021).

8.7.2 Vkonaníonávrhunazrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvasúdpriúvahe,komuzo
spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu, neberie na zreteľ samostatne iba niektoré z hľadísk
výslovne uvedených v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (veľkosť spoluvlastníckych podielov účelné

využitie veci, násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom) ani spoločne
ibatietozákonomvýslovneoznačenéhľadiská,alevždykomplexnecelýsúborrelevantnýchskutočností,
ktorý nie je vyčerpaný iba hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2011 sp. zn. 1 Cdo 33/2010).

8.7.3 Z výslovného znenia citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva,
že obsahuje dve určujúce kritériá, ku ktorým je nutné pri vyporiadaní spoluvlastníctva prihliadať a to
veľkosť podielu a účelné využitie veci, ako rovnocenné kritériá a že kritérium účelného využitia veci
je určujúcim kritériom aj v prípade nemožnosti rozdelenia veci (okrem násilného správania niektorého
spoluvlastníka). Nevyplýva však z neho, že by sa na kritérium účelného využitia veci malo prihliadať iba

v prípade rovnako veľkých spoluvlastníckych podielov, ku ktorému nesprávnemu právnemu posúdeniu
dospel krajský súd, v dôsledku ktorého nebol dostatočne zistený skutkový stav potrebný pre záver o
tom, ktorému z účastníkov budú predmetné nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva.

8.7.4 Treba uviesť, že kritérium účelného využitia veci bolo súdnou praxou už konkretizované. U

obytných domov sa skúma bytová potreba spoluvlastníkov, prihliada sa k tomu, kto dom doteraz obýval,
kto ho zvelaďoval, opravoval, prípadne do neho investoval, kto je schopný sa starať naďalej o jeho
riadnu údržbu ( R 54/1973 ). Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, predovšetkým v dovetku
„prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiť“,patríknormámsrelatívneneurčitouhypotézou,
t. j. k normám, ktorých hypotéza nie je ustanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú

súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy
zo širokého vopred neobmedzeného okruhu okolností. Preto v rámci posudzovania účelného využitia
veci možno zohľadniť i celú radu ďalších rozhodných skutočností pre záver o tom, ktorému z účastníkov
(ktorí to žiadajú) bude vec prikázaná do vlastníctva ( uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
2Cdo/47/2008 zo dňa 28.10.2008 ).

8.7.5 Hľadisko kredibility (solventnosti) sa stáva samostatnou podmienkou pre prikázanie veci
niektorému zo spoluvlastníkov a okolnosťou, ku ktorej je nutné vždy prihliadať pri posúdení toho, komu
má byť vec prikázaná. Na druhej strane prvok solventnosti zdôrazňuje hľadisko, že u spoluvlastníka,
ktorého podiel bol prikázaný, ide o nútené odňatie vlastníckeho práva, ktoré musí spĺňať i ústavné

podmienky čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.
Medzi tieto podmienky patrí aj povinnosť poskytnúť primeranú náhradu (uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 29. 9. 2021, sp. zn. 8Cdo/290/2019 ).

8.7.6 Aj v uznesení sp. zn. 4Cdo/148/2017 najvyšší súd uviedol, že: „Pre určenie výšky primeranej

náhrady spoluvlastníkovi, ktorý je zo spoluvlastníctva vylučovaný, je rozhodujúca cena spoločnej veci v
čase jej vyporiadania, pričom platí, že ak v čase rozhodovania od podania znaleckého posudku uplynula
dlhšia doba, je potrebné cenu aktualizovať“ ( uznesenie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/75/2022 zo dňa
30.08.2022 ).

8.7.7 Zmyslom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva je nové konštituovanie hmotnoprávnych
vzťahov, ktoré sa odvodzujú od spoločnej veci a vyporiadanie doterajších vzťahov, rozhodnutie súdu
pretomusícelkovovyriešiťdoterazexistujúcispoluvlastníckyvzťah.Ztohtodôvodupredmetomzrušeniaa vyporiadania je vždy celá vec, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov ( uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 03.10.2013, sp. zn. 3Cdo/270/2013).

8.7.8 Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom prikázaním veci
niektorému (niektorým) z podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu sú v § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie
veci a prípadné násilné správanie sa podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Závery
súduoveľkostispoluvlastníckychpodielov,otomktomôžepredmetspoluvlastníctvapojehovyporiadaní

využiť účelnejšie, prípadne o násilnom správaní sa podielového spoluvlastníka, sú skutkovými závermi,
a nie právnymi. V tomto smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu významu
jednotlivých kritérií a ich porovnania s inými (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. júla 2011, sp. Zn. 3
Cdo 6/2011).

8.7.9 „Primeranou náhradou“ pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva (§ 142 ods. 1 tretia

veta OZ) je príslušný podiel všeobecnej ceny veci (stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu SR z 20. októbra 1997, sp. zn. Cpj 30/97, R 43/1997).

8.7.10 Občiansky zákonník v ustanovení § 142 ods.2 nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod dôvodmi
hodnými osobitného zreteľa. Keďže tieto osobitné dôvody nie sú taxatívne ani demonštratívne v zákone

uvedené, je na súde, aby z výsledkov vykonaného dokazovania sám vyvodil, zhodnotil ich existenciu
a závažnosť, čo by mu umožnilo rozhodnúť, či treba zamietnutím návrhu poskytnúť právnu ochranu
niektorému zo spoluvlastníkov tým, že sa spoluvlastníctvo k spoločnej veci naďalej zachová a nezruší.
Existencia týchto dôvodov musí byť natoľko závažná, aby bola nimi opodstatnená výnimočnosť takéhoto
rozhodnutia. Logicky musí ísť o skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd by

žalobe vyhovel. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy,
že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom
žalobcov zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Pri posudzovaní veci
podľa uvedeného ustanovenia je vždy vecou súdu, aby predovšetkým úplne zistil skutkový stav a
zadovážil si dostatok podkladov na posúdenie situácie, ktorá by sa vytvorila zrušením a vyporiadaním

spoluvlastníctva. Na úplnom poznaní skutkového stavu veci založené dôsledné porovnanie situácie,
ktorá by pre žalovaného vznikla vyhovením žalobe, so situáciou, ktorá by pre žalobcov vznikla v
prípade jej zamietnutia, je nevyhnutným základom, bez ktorého je akýkoľvek záver o (ne)existencii
dôvodov hodných osobitného zreteľa predčasný a nepodložený. Z účelu ustanovenia § 142 ods. 2
Občianskeho zákonníka, slúžiaceho na ochranu toho, koho spoluvlastnícke práva majú vyporiadaním

zaniknúť vyplýva, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú okolnosti viac-menej subjektívneho
charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore vyznievajú buď na prospech žalovanému alebo, vzhľadom
na kontradiktórnosť postavenia účastníkov tohto konania, v neprospech žalobcov. Vo všeobecnosti na
prospech žalovaného sú najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti
na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojovať svoje potreby inde, osobné

väzby na nehnuteľnosť, či už povahy nemateriálnej (napr. citové vyplývajúce z dĺžky času, po ktorý
vec užíval, alebo dané osobou, od ktorej vec nadobudol, či s ktorou ju užíval) alebo materiálnej (napr.
zárobkové, podnikateľské, ďalej dané výškou finančných prostriedkov vynaložených na jej získanie
alebo zveľadenie). V neprospech žalobcov môže byť napríklad to, že si v plnom rozsahu (napr. pre
právnu neznalosť, vek alebo zdravotný stav) neujasnili právne dôsledky, ktoré by nastali v prípade

vyhovenia ich žalobe alebo že im ide predovšetkým o vyriešenie sporných užívacích vzťahov, takže
otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre nich prioritu, alebo tiež okolnosť, že vec po jej prikázaní do
ich vlastníctva majú v úmysle predať (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2010, sp. zn. 1
Cdo 84/2009).

8.8.1 V judikatúre je ustálené, že vyporiadanie zrušovaného podielového spoluvlastníctva možno
vykonať ako vyporiadanie v širšom zmysle, avšak iba na návrh účastníka alebo na základe vzájomného
návrhu účastníka. Súd potom o takomto návrhu alebo vzájomnom návrhu rozhoduje samostatným
výrokom rozsudku, a nie v rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel (R 37/1982,
R40/1970, R 46/1991). Odvolací súd môže rozhodovať iba o odvolaní proti vydanému rozhodnutiu súdu

prvéhostupňa,akvšaknebolovydanérozhodnutiesúduprvéhostupňavovecitzv.vyporiadaniavširšom
zmysle na návrh účastníka alebo vzájomný návrh účastníka, o ktorom sa musí rozhodnúť samostatným
výrokom rozsudku, odvolací súd nemá čo preskúmavať a nemá o čom rozhodovať (rozsudok Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 25 Co/53/2006).8.8.2 Pokiaľ počas existencie spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov vynaložil investície na
spoločnú vec, má voči ostatným spoluvlastníkom právo na náhradu za vynaložené investície v

rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom na spoločnej veci. Takýto nárok na zaplatenie
náhrady si investujúci spoluvlastník môže uplatniť aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva v rámci tzv. vyporiadania v širšom zmysle. Nevyhnutnou podmienkou, aby sa súd
mohol takýmto nárokom zaoberať je však jeho riadne uplatnenie návrhom alebo vzájomným návrhom
so všetkými náležitosťami. O takomto nároku je potrebné rozhodnúť samostatným výrokom; je vylúčené

vykonať jeho zohľadnenie v rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel (R 46/1991). Počas
konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva si spoluvlastník, ktorému je ukladaná
povinnosť zaplatiť druhému spoluvlastníkovi primeranú náhradu za vyporiadavané nehnuteľnosti,
nemôže proti takémuto nároku spoluvlastníka započítať iný majetkový nárok. Súd v týchto súvislostiach
ani nemôže znížiť peňažnú náhradu s poukazom na dobré mravy. Je tomu tak preto, že rozhodnutie
súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má konštitutívnu povahu a zakladá tak práva

a povinnosti až do budúcna. Právo na zaplatenie náhrady tak vzniká spoluvlastníkovi až právoplatnosťou
tohto rozhodnutia a len proti takto existujúcemu nároku možno namietať započítanie. Preto kým toto
právo nejestvuje, nemožno ho ani porovnávať s kritériom dobrých mravov. Pre určenie výšky primeranej
náhrady spoluvlastníkovi, ktorý je zo spoluvlastníctva vylučovaný, je rozhodujúca cena spoločnej veci v
čase jej vyporiadania, pričom platí, že ak v čase rozhodovania od podania znaleckého posudku uplynula

dlhšia doba, je potrebné cenu aktualizovať (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. 11. 2018, sp. zn.
4Cdo/148/2017 ).

9. Súd sa v prvom rade bližšie vyjadruje k okolnosti meritórneho pojednávania konaného dňa
18.01.2024 od 10:00 hod. v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu nasledovne. Termín

tohto pojednávania bol stanovený na pojednávaní konanom dňa 14.12.2023, kedy bolo pojednávanie
odročené s tým, že strany sporu a ich právni zástupcovia budú písomne predvolaní. Žalovanému
bolo predvolanie doručené postupom podľa § 111 ods. 3 C.s.p. na adresu jeho trvalého pobytu,
pričom podľa informácie o doručovaní si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Jeho právnemu
zástupcovi bolo predvolanie doručené dňa 15.12.2023 (doručenka). Dňa 17.01.2024 o 8:54 hod.

(doručenka), teda deň pred stanoveným termínom pojednávania právny zástupca žalovaného oznámil
súdu, že dňa 17.01.2024 bol informovaný klientom (žalovaným) o predĺžení jeho práceneschopnosti,
pričom žalovaný trvá na prejednaní veci za jeho prítomnosti. Právny zástupca žalovaného ďalej
dodal, že doklad o predĺžení práceneschopnosti doručí bezodkladne potom, ako mu bude predložený
žalovaným a zároveň žiadal ospravedlniť aj svoju neprítomnosť, pretože by tým došlo iba k zbytočnému

navýšeniu trov konania žalovaného. Upovedomením zo dňa 17.01.2024 súd oznámil právnemu
zástupcovi žalobkyne a zároveň aj právnemu zástupcovi žalovaného, že podanie právneho zástupcu
žalovaného v súvislosti s pojednávaním dňa 18.01.2024 o 10:00 hod. súd berie na vedomie, no
žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje. Oznámenie bolo vykonané emailom, telefonicky a aj
do elektronickej schránky dňa 17.01.2024. Podľa úradného záznamu zo dňa 18.01.2024 v tejto veci

právny zástupca žalovaného oznámil telefonicky dňa 18.01.2024 o 9:57 hod., že spolu so žalovaným
sa nachádzajú u lekára a nedostavia sa na pojednávanie o 10:00 hod.. Napokon dňa 18.01.2024
o 13:03 hod. bolo súdu doručené lekárske potvrdenie M. M. N., všeobecná ambulantná starostlivosť pre
dospelých Štúrovo, podľa ktorého bol žalovaný dňa 18.01.2024 ošetrený v ich ambulancii s akútnym
infektom DC, bolesťou ucha a zvýšenou teplotou. Toho istého dňa bol predložený aj odpis potvrdenia

o dočasnej práceneschopnosti vystavenej elektronicky pre žalovaného M. B. L., všeobecným lekárom
pre dospelých, podľa ktorého žalovaný je práceneschopný od 19.10.2023 s predpokladaným ukončením
postupne v dňoch 25.10.2023, 21.11.2023, 5.12.2023, 5.1.2024 a 31.1.2024 pri časovom vymedzení
povolených vychádzok od 08.11.2023 od 10:00 hod. do 12:00 hod. a od 14:00 hod. do 16:00 hod..
Z ustanovenia § 183 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že súd môže pojednávanie odročiť len z dôležitých

dôvodov, teda ak strana, alebo jej zástupca sa z dôležitých dôvodov nemôže zúčastniť pojednávania
a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. K otázke
odročenia pojednávania sa poukazuje na právne vety uvedené v bode 6.3 odôvodnenia tohto rozsudku
a v stručnosti sa opakuje, že zdravotný stav strany sporu (fyzickej osoby) je dôvodom na odročenie
pojednávania ak je súdu včas preukázaný vyjadrením lekára, že konkrétna osoba nie je schopná bez

ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávaní. Dôležitosť
dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť o odročenie pojednávania je súdom skúmaná z hľadiska
preukázania v žiadosti tvrdenej skutočnosti; pokiaľ táto skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu
o žiadosti o odročenie hodnoverne preukázaná, zostáva žiadosť účastníka konania a v nej uvádzanýdôležitý dôvod iba v rovine nepodložených tvrdení. Súd sa týmito právnymi názormi riadil a preto
žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania vyhodnotil ako bezdôvodnú, pretože v čase rozhodovania
o tejto žiadosti zostali v nej uvedené dôvody len v rovine ničím nepodložených tvrdení. Okrem toho sa

ešte dodáva, že žalovaný sa nezúčastnil ani prvého pojednávania konaného dňa 19.10.2023 o 8:30
hod., k čomu jeho právny zástupca uviedol, že deň predtým, teda 18.10.2023 mal žalovaný utrpieť
úraz; súd právnemu zástupcovi žalovaného uložil na tomto pojednávaní, aby v lehote 10 dní predložil
súdu lekárske potvrdenie, že žalovaný sa zo zdravotných dôvodov nemohol zúčastniť uvedeného
pojednávania. Požadované lekárske potvrdenie súdu predložené nebolo. Z vyššie uvedených dôvodov

a citovaného ustanovenia súd dňa 18.01.2024 pojednával v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho
zástupcu podľa § 180 C.s.p..

10.1 V danom prípade súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrovej časti rozsudku z nasledovných
dôvodov. Na základe vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav, pri ktorom je medzi stranami
jeho časť nesporná, a to aj v spojitosti s ďalšími dôkazmi. Predovšetkým niet pochýb o tom, že sporná

nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve strán v spoluvlastníckych podieloch po 1 k celku.
Súd nie je viazaný žalobou, pokiaľ ide o spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva po jeho
zrušení, a preto v prvom rade sa musel zaoberať možnosťou reálnej deľby nehnuteľnosti. Z výsluchu
žalobkyne a písomného stanoviska žalovaného bolo zistené, že rozdelenie spornej nehnuteľnosti
reálnou deľbou nie je možné, pretože jej rozdelením by nevznikli samostatné veci, ktoré by ich

vlastníkom mohli slúžiť spôsobom zodpovedajúcim jej povahe a záujmu. Spornou nehnuteľnosťou
je byt, pri ktorom z hľadiska technických kritérií reálna deľba neprichádza do úvahy. Prvý spôsob
vyporiadania podielového spoluvlastníctva neprichádza do úvahy nielen z hľadiska technických kritérií,
ale aj z hľadiska účelnosti; pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti by strany zotrvali v susedskom vzťahu,
čo vzhľadom na ich nedobré osobné vzťahy by mohlo viesť k problémom, čím negatívne susedské

spolužitie by spôsobilo nemožnosť riadneho užívania označenej nehnuteľnosti. Možno tak uzatvoriť, že
prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva neprichádza do úvahy.

10.2 Žiadna zo strán počas sporu nepoukazovala na existenciu dôvodov hodných osobitého zreteľa,
ktoré by mali mať za následok nezrušenie a nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán

k citovanej nehnuteľnosti prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku podľa
§ 142 ods. 2 OZ a zároveň súdom takéto skutočnosti ani neboli zistené.

10.3 Pristúpené tak bolo k hodnoteniu ďalšieho, v poradí druhého zákonného spôsobu vyporiadania
podielového spoluvlastníctva prichádzajúceho do úvahy, čo znamená prikázanie veci za náhradu.

Pritom podielové spoluvlastníctvo strán k nehnuteľnosti bolo zrušené podľa § 142 ods. 1 OZ pri
rešpektovaní zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom
vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Ako už bolo konštatované, tento spôsob
navrhovala strana žalobkyne a akceptovaný bol aj žalovaný, teda obe strany vyjadrili súhlas so zrušením
a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti jej prikázaním do výlučného

vlastníctva jednému z doterajších spoluvlastníkov (žalovanému) za primeranú náhradu. Zákon pri tomto
spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva preferuje tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych
podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie sa podielového spoluvlastnícka voči
zostávajúcemu spoluvlastníkovi; tieto kritériá nie sú jediné, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť,
no sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza. Prihliada sa však aj na iné skutočnosti, než sú uvedené

v zákone, napr. na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval,
solventnosť účastníkov a podobne. S prihliadnutím na tieto skutočnosti bolo v tomto spore o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním za náhradu prihliadnuté na nasledujúce kritériá:
- veľkosť podielov,
- účelné využitie veci,

- násilné správanie podielových spoluvlastníkov,
- bytové potreby strán,
- zistenie, kto nehnuteľnosť udržiava, zveľaďuje, opravuje, investuje a je schopný ďalej sa starať,
- kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci
- schopnosť a včasnosť zaplatenia primeranej náhrady.

10.4 Kritérium veľkosti podielov: Z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie a obec H., z výsluchu
žalobkyne a písomného stanoviska žalovaného je bez akýchkoľvek pochýb zistené, že sporná
nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve strán, pri každom v spoluvlastníckom podiele 1/2 kcelku. Pri navrhovanom spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva stranami má súd za to,
že toto kritérium účelného využitia veci nie je v prospech žalobkyne a ani žalovaného, pretože ich
spoluvlastnícke podiely sú rovnaké, a to po 1 k celku.

10.5 Kritérium účelné využitie veci: Účelné využitie veci znamená využitie veci na účel, na ktorý je vec
určená. Účelné využitie spornej nehnuteľnosti pozostáva z jej užívania za účelom vyriešenia si bytovej
otázky. Už v predchádzajúcej časti odôvodnenia sa uvádza, že v roku 2021 žalobkyňa spolu s dcérou
L. G. odišla z označeného bytu bývať k svojim rodičom do B. E. F., odkiaľ sa následne presťahovala do

obecného bytu B. E. F. XXX. Možno tak konštatovať, že žalobkyňa si vyriešila bytovú otázku a od roku
2021 sa v označenom byte nezdržiava. Naproti tomu žalovaný v byte býva nepretržite od roku 2021,
teda aj v terajšom období a je využívaný sčasti aj pre uspokojenie bytových potrieb spoločnej dcéry
strán L. G., ktorá sa striedavo po dobu jedného mesiaca zdržiava u matky a otca, teda u žalobkyne
a žalovaného. Pri tomto kritériu tak možno mať za to, že pri účelnom využití veci sa javí, aby označená
nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalovaného.

10.6 Kritérium násilného správania sa podielového spoluvlastníka voči zostávajúcemu spoluvlastníkovi.
Vykonaným dokazovaním, či už výsluchom žalobkyne, výsluchom svedka K. C. (otca žalobkyne),
stanoviskažalovanéhosamázato,ževzťahymedzistranami niesúdobré.Dlhodobo,praktickyužod
roku 2001 medzi nimi pretrvávali nezhody a nedorozumenia vyúsťujúce do hádok. Nebolo preukázané

a napokon ani žalobkyňou tvrdené, že by sa žalovaný voči nej správal násilne z hľadiska fyzického
násilia. Na druhej strane žalobkyňa tvrdila, že ju žalovaný mal dlhodobo psychicky týrať, v tomto smere
dôkazy predložené a ani len označené neboli a žalovaný to popieral. Naopak, žalovaný tvrdil, že práve
žalobkyňa mu mala zasielať výhražné emaily, no v tomto smere rovnako neuniesol dôkazné bremeno,
pretože svoje tvrdenie ničím nepodložil.

10.7 Kritérium bytových potrieb strán: Byt je určený na riadne a celoročné užívanie s tým, že rieši
bytovú otázku. Tento spôsob užívania preferuje žalovaný, ktorý v označenej nehnuteľnosti dlhodobo
býva, žalovaná má vyriešené svoje bytové potreby v nájomnom byte v Kamenici nad Hronom. Kritérium
bytových potrieb strán bolo vyhodnotené v prospech žalovaného.

10.8 Kritérium kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci: V tomto prípade nie je možné
jednoznačne vyhodnotiť, komu v prospech zo strán svedčí uvedené kritérium. Nehnuteľnosť nadobudli
v roku 2005 strany do svojho podielového spoluvlastníctva každý po 1 k celku od rodičov žalobkyne.
Žalobkyňa svoj spoluvlastnícky podiel nadobudla bezodplatne, žalovaný svoj spoluvlastnícky podiel

nadobudol odplatne, za kúpnu cenu 400 000,- Sk, ktorú aj splatil predávajúcim (výsluch svedka K. C.).

10.9 Kritérium udržiavania nehnuteľností, ich zveľaďovania, opravovania, investovania a schopnosti
ďalšej starostlivosti: Žalovaný v priebehu sporu uvádzal, že sporná nehnuteľnosť bola udržiavaná
a zveľaďovaná výlučne jeho osobou, no žiadne dôkazné prostriedky v tomto smere nepredložil a ani

neoznačil. Žalobkyňa mala za to, že pokiaľ v byte žila, tak sa spolupodieľala na jeho zveľaďovaní.
Logickým úsudkom možno vyhodnotiť, že od roku 2021, kedy sa žalobkyňa odsťahovala k rodičom
a následne do nájomného bytu v B. E. F., už zveľaďovanie a bežné udržiavanie zabezpečuje žalovaný.
V konaní však nebolo preukázané žiadnym hodnoverným spôsobom, že by v tomto období, teda od roku
2021 došlo zo strany žalovaného k oprave, investovania, prípadne k ďalšej starostlivosti o sporný byt.

Pri celkom hodnotení tohto kritéria sa súd prikláňa k záveru, že mierne svedčí v prospech žalovaného,
ktorý od roku 2021 byt udržiava výlučne sám.

10.10 Kritérium schopnosti a včasnosti zaplatenia primeranej náhrady: S týmto kritériom súvisí
výška primeranej náhrady, ktorá sa odvíja od všeobecnej, teda trhovej ceny veci (stanovisko

občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 20. októbra 1997 Cpj30/97, R43/1997). Žalobkyňa
k žalobe pripojila inzeráty vymedzené v bode 5.4 odôvodnenia tohto rozsudku a následne po začatí
konania ďalšie tri inzeráty a to dňa 17.07.2023 uvedené v bode 5.5 odôvodnenia tohto rozsudku. Súd
v stručnosti opakuje, že trhové ceny v Štúrove v prípade bytov porovnateľných so sporným bytom sa
pohybujú v rozmedzí od 92 000,- eur do 98 000,- eur; v jednom prípade bola trhová cena stanovená

na 109 000,- eur. Z postojov a stanovísk oboch strán má súd za to, že žalovaný je solventný, a teda
má dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne. Súd pritom
vychádza z toho, že tak žalobkyňa, ako aj žalovaný zhodne navrhli, aby po zrušení podielového
spoluvlastníctva bola vec prikázaná do výlučného vlastníctva žalovaného.11.1 Výsledkom vyššie uvedeného dokazovania a úvah súdu je záver, že sporná nehnuteľnosť nie je
reálne deliteľná, že nie je dôvod, aby bol zamietnutý návrh na zrušenia a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva, pretože nebola zistená existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 142
ods. 2 OZ. Pri existencii podielového spoluvlastníctva strán k spornej nehnuteľnosti tak súd pristúpil k
jeho zrušeniu podľa § 142 ods. 1 OZ a zároveň aj k vyporiadaniu prikázaním za náhradu tak, ako to
požadovali obe strany, teda prikázaním veci do výlučného vlastníctva žalovaného, pretože jednotlivé
kritériá uvedené vyššie v prevažnej väčšine boli vyhodnotené v jeho prospech. Zároveň sa konštatuje, že

žalovanýspĺňaajkritériumsolventnostizdôvodovuvedenýchvbode10.10odôvodneniatohtorozsudku.
Pri stanovení všeobecnej ceny nehnuteľnosti súd vychádzal z inzerátov predložených žalobkyňou
a špecifikovaných vyššie, pri ktorých sa trhová cena porovnateľnej nehnuteľnosti, v obdobnej lokalite
a v obdobnom čase pohybuje vo výške od 92 000,- eur, z čoho jedna polovica predstavuje 46 000,- eur.
V konaní sa jedná práve o túto sumu za spoluvlastnícky podiel žalobkyne 1 k celku, ktorú považuje súd
za primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel. Žalovaný síce namietal, že trhová cena bytu má

nižšiu hodnotu, no v tomto smere nepredložil a dokonca ani len neoznačil žiadny hodnoverný dôkaz,
takže jeho postoj zostal len v rovine ničím nepodložených tvrdení.

11.2 Záverom sa ešte súd vyjadruje k výhradám žalovaného, podľa ktorých do označenej nehnuteľnosti
mal investovať na svoje náklady finančné prostriedky na úrovni 35 000,- eur. Aj tento postoj zostal

v rovine ničím nepodložených tvrdení, pretože žalovaný nepreukázal a dokonca ani len neoznačil žiadny
dôkazný prostriedok, ktorý by jeho postoj podporil. Možno tak uzatvoriť, že v tomto smere žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno. Okrem toho súd poukazuje aj na judikatúru označenú v bodoch 8.8.1
a 8.8.2 odôvodnenia tohto rozsudku, ktorej podstatou je, že v prípade investícií je možné vykonať
vyporiadanie v širšom zmysle slova. To znamená, že pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

súd o investíciách rozhoduje samostatným výrokom na základe žalobného návrhu žalobcu, prípadne
vzájomného návrhu žalovaného; v súdenej veci by si to vyžadovalo vzájomnú žalobu žalovaného.
Žalovaný však týmto spôsobom pre súd z neznámych dôvodov nepostupoval a ním tvrdené investície
do spornej nehnuteľnosti si neuplatnil zákonným spôsobom. Výsledkom týchto úvah je, že súd
na údajné investície žalovaného do označenej nehnuteľnosti pri zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva strán k veci neprihliadol.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. k § 255 ods. 1 C.s.p.
a žalobkyni úspešnej v spore priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

Poučenie:

- 2 -
10C/33/2023
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.