Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Humenné
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Engel
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/3/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8325200212
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:8325200212.1
Uznesenie
Okresný súd Humenné v spore žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX,
XXX XX B., t.č. D. XXXX/XX, XXX XX B., zast. JUDr. František Svatuška, advokát, Námestie slobody
25, 066 01 Humenné, proti žalovaným: 1./ E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XXX, XXX XX
B. 2./ F. F., C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XXX, XXX XX B., o návrhu žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. U k l a d á žalovanému v 1. rade povinnosť vykonať obnovenie dodávky elektrickej energie do bytu
č. X na H. H. I. J. K. XXXX/X L. M. D. N. B. a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. O d m i e t a návrh žalobkyne voči žalovanej v 2. rade.
III. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 24.01.2025 žalobkyňa doručila na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa domáhala uloženia povinnosti žalovaným vykonať obnovenie dodávky elektrickej energie do
bytu č. X na H. H. obytného domu č. XXXX/X na ul. D. v B., ktorí sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zároveň žiadala priznať nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.
2. Žalobca podanie návrhu odôvodnil tým, že v L. XXXX odporca v 1. rade a odporca v 2. rade, ako
manželia, prenajali navrhovateľke nehnuteľnosť: byt č. X, súpisné číslo XXXX, posch. X, vchod č. 1, na
ul. D. v B., ktorý je zapísaný na LV XXXX kat. úz. B. (ďalej len ako „byt“).
Po odovzdaní bytu došlo zo strany odporcov k prerobeniu a zhodnoteniu predmetného bytu.
Doposiaľ odporca v 1. rade a odporca v 2. rade navrhovateľke neodovzdali písomnú nájomnú zmluvu,
hoc sa na to opakovane zaviazali.
Žalobkyňa sa snažila vzniknutú situáciu riešiť. Ústne opakovane žiadala od odporcov, aby pripravili
písomnú nájomnú zmluvu. Navrhovateľka aj písomne písomnosťami: Výzva na stretnutie, zo dňa
XX.XX.XXXX, ktoré adresovala odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade, ktorými navrhovateľka žiadala
o stretnutie s odporcom v 1. rade a s odporcom v 2. rade, kde malo dôjsť k rokovaniu a riešeniu situácie.
Odporca v 1. rade a odporca v 2. rade prostredníctvom právnej zástupkyne odpovedali písomnosťou:
Vyjadrenie k výzve na stretnutie, zo dňa 07.01.2025. Touto písomnosťou bolo žalobkyni oznámené, že
dňa 08.08.2024 vypovedali A. B. ako nájomcovi zmluvu o nájme bytu, kde nájom predmetného bytu
skončil uplynutým výpovednej lehoty. A. B. nemá žiadnu vedomosť, že jej mal byť doručovaný list od
odporcov. (Dôkaz: Výzva na stretnutie, zo dňa 27.12.2024 E. F., Podací lístok zo dňa 27.12.2024, Výzva
na stretnutie, zo dňa 27.12.2024 B. F., Podací lístok zo dňa 27.12.2024, Vyjadrenie k výzve na stretnutie.
zo dňa 07.01.2025)
Žalobkyňa užíva predmetný byt spolu so svojimi dvoma mal. deťmi a to mal. O. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX B., XXX XX B., ktorá toho času navštevuje 1. ročník B. I. E. B. v P.,ako aj s mal. synom O. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale D. XXXX/XX, XXX XX B., ktorý toho času navštevuje
2. ročník Q. E. D. v B..
Odporca v 1. rade a odporca v 2. rade nechali predmetný byt dňa 13.01.2025 odpojiť od elektrickej
energie.
Na nariadenie neodkladného opatrenia sa alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov;
prvým z nich je potreba bezodkladnosti úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená.
Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia je jeho (dočasný) charakter, t. j. upravujú sa ním
pomery,alebozabezpečuje,žeexekúcianebudeohrozenádodoby,nežsúdvydávovecisamejkonečné
rozhodnutie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej (aj
keď len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby
boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie
(znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia).
Pre neodkladné opatrenie platí, že pokiaľ sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, musí
uviesť a opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného
opatrenia, podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, odôvodnenie
úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného
opatrenia navrhovateľ musí preukázať, z čoho, teda z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na
nariadenie neodkladného opatrenia.
Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný,
predbežný charakter. Z tohto dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať
zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, ale musia byť osvedčené okolnosti, z
ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi
danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. (uznesenie NS SR sp. zn. 2Mcdo 3/2010).
Pred nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa strane sporu ukladá, aby niečo vykonala, niečoho
sa zdržala, alebo aby niečo znášala, sa vychádza z vymedzenia uvedeného návrhu a skúma sa, či
je dostatočne odôvodnený, skúmajú sa skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného
opatrenia. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí vziať zreteľ na fakty, proporcionality
následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízií
stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán sporu.
Jenepochybné,žebytč.XnaH.poschodíobytnéhodomuč.XXXX/X,naul.D.vB.(ďalejlen„predmetný
byt”) tvorí pre navrhovateľku a jej mal. dcéru a mal. syna obydlie, ktoré v súčasnej dobe obývajú bez
elektrickej energie.
Navrhovateľka podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia chráni svoje právo na obydlie
argumentujúc tým, že predmetný byt užíva, a po tom, čo odporca v 1. rade a odporca v 2. rade iniciatívne
oznámili, že nemá platný nájomný pomer v písomnej podobe, došlo k odpojeniu predmetného bytu k
odbernému miestu na dodávku elektriny. Podľa navrhovateľky nájomný pomer naďalej trvá.
Navrhovateľka sa osobne stará o mal. deti, má vážne zdravotné problémy a je onkologickým pacientom.
Z dôvodu, že odporca v 1. rade a odporca v 2. rade nemali záujem s navrhovateľkou písomne uzavrieť
nájomnú zmluvu, nemohla poberať navrhovateľka príspevok na bývanie, čím každý mesiac prichádzala
o 200,- Eur. Navrhovateľka je občanom v hmotnej núdzi a aj keď nepravidelne navrhovateľka na účet
uvedený odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade realizovala úhrady v súvislosti s nájomným a
úhradami energií vyše roka, ako to vyplýva z výpisov z účtu predložených navrhovateľkou. Nejedná
sa o jednorazovú úhradu, ale opakujúce sa mesačné plnenia navrhovateľky poukazované v prospech
účtu odporcu v 1. rade a odporcu v 2. rade, ktoré odporcovia bez výhrad až do júla 2023 prijímal.
Navrhovateľkaodoslala16platiebaviackrátuhradilanájomnéodporcoviv1.radenaruku.(Dôkaz:Výpis
z účtu o platbách za nájom predložených odporkyňou, fotokópie, Mesačný zálohový predpis preddavkov
a úhrad za plnenia súvisiacich s užívaním bytu 2024, Rodný list O. K., Rodný list O. B., Potvrdenie o
návšteve školy O. B.)
Ubytovanie bez elektrickej energie podľa názoru navrhovateľky nepredstavuje priestor pre ľudsky
dôstojnú existenciu človeka a je čas pripomenúť, že predmetná vec sa týka človeka a obydlia, ktoré
je mimoriadne dôležité pre súkromie človeka a načerpanie nových síl. Obydlie je zároveň domovom
človeka. V predmetnom byte naviac býva navrhovateľka s maloletými (školopovinnými) deťmi. Ujma
pri skoro dvojtýždňovom obývaní predmetného bytu bez elektrickej energie je významnou ujmou na
základných právach navrhovateľky a jej rodiny a nariadenie predbežného opatrenia zabráni zväčšovaniu
neustále vznikajúcej ujme. Je až neuveriteľné, že takýto stav pretrváva skoro dva týždne.Žalovaný v 1. rade sa žalobkyni vyhráža odpojením vody a tepla, ako aj tým, že žalobkyňu s deťmi
vyhodí na ulicu. Odporca v 1. rade neoprávnene vstupuje do obydlia navrhovateľky.
Podľa ustanovenia čl. 21 Ústavy SR obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu
toho, kto v ňom býva... Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je
to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu
práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj na
podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásady môžu byť zákonom dovolené
aj vtedy, keď že to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.
Je bez akýchkoľvek pochybností, že odpojenie predmetného bytu od odberného miesta elektrickej
energie znížilo kvalitu bývania navrhovateľke a jej mal. detí, a to mal. O. a mal. O., preto máme za
to, že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Proporcionalita zásahu medzi
základnými právami strán skonania konania pri jeho nariadení je dodržaná. Účelom neodkladného
opatrenia je dosiahnutie účinkov v prípade, ak nie je zrejmé, kedy bude sporný vzťah vyriešený
konečnýmrozhodnutímsúduavyvstávapotrebadočasnejúpravypomerov.Ochraneobydliasavosvojej
judikatúre venuje aj Európsky súd pre ľudské práva a hierarchia hodnôt v zmysle život, zdravie, obydlie
a tak majetok je zrejmá.
3. Podľa § 327 CSP, Ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.
Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku
uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.
4. V zmysle citovaných zákonných ustanovení (CSP) sa na nariadenie neodkladného opatrenia
alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov; prvým z nich je potreba bezodkladnosti úpravy
pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia
je jeho (dočasný) charakter, t.j. upravujú sa ním pomery, alebo zabezpečuje, že exekúcia nebude
ohrozená do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Podmienkou pre nariadenie
neodkladnéhoopatreniajeosvedčenie,žebezokamžitej(ajkeďlendočasnej)úpravyprávnychpomerov
by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj
osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia).5. Pre neodkladné opatrenie platí, že pokiaľ sa žalobca domáha nariadenia neodkladného
opatrenia, musí uviesť a opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia, podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana,
odôvodnenie úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie
neodkladného opatrenia navrhovateľ musí preukázať, z čoho, teda z akých okolností vyvodzuje svoj
nárok na nariadenie neodkladného opatrenia.
6. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný predbežný
charakter. Z tohto dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené
pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa
vyvodzuje opodstatnenosť žaloby návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. (uznesenie NS SR sp. zn. 2Mcdo 3/2010).
7. Pred nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa strane sporu ukladá, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala, alebo aby niečo znášala, sa vychádza z vymedzenia uvedeného návrhu a skúma
sa, či je dostatočne odôvodnený, skúmajú sa skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného
opatrenia. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí vziať zreteľ na fakty, proporcionality
následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízií
stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán sporu.
8. V danom spore by nemali by byť žiadne pochybnosti, že byt č. 8 na H. H. obytného domu č.
XXXX/X na ul. D. v B. (ďalej len „predmetný byt“) tvorí pre žalobkyňu a jej dve maloleté deti obydlie,
ktoré v súčasnej dobe obývajú bez elektrickej energie. Žalobkyňa podaným návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia chráni svoje právo na obydlie argumentujúc tým, že predmetný byt užíva a po
tom, čo jej žalovaní iniciatívne oznámili, že nemá platný nájomný pomer v písomnej podobe a následne
došlo k odpojeniu predmetného bytu k odbernému miestu na dodávku elektriny.
Žalobkyňa v návrhu uviedla, že je občanom v hmotnej núdzi a zo strany príslušného orgánu jej bez
písomnej nájomnej zmluvy jej nemohol byť poskytovaný príspevok na bývanie, avšak z priloženého
potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 24.01.2025 vyplýva, že žalobkyňa si neuplatnila
nárok na dávku v hmotnej núdzi.
Z prehľadu platieb bankového účtu vyplýva, že v prospech žalovaného v 1. rade žalobkyňa uhradila
16 platieb v celkovej výške 5 130 eur, pričom posledná platba vo výške 50 eur je zo dňa 16.07.2024
s poznámkou – doplatok nájom Jún.
9. ,,Ubytovanie bez elektrickej energie podľa názoru odvolacieho súdu nepredstavuje priestor pre ľudsky
dôstojnú existenciu človeka a je čas pripomenúť, že predmetná vec sa týka človeka a obydlia,
ktoré je mimoriadne dôležité pre súkromie človeka a načerpanie nových síl. Obydlie je zároveň
domovom človeka. V predmetnom byte naviac býva navrhovateľka s maloletými (školopovinnými)
deťmi. Ujma pri dvojročnom obývaní predmetného bytu bez elektrickej energie je významnou ujmou na
základných právach navrhovateľky a jej rodiny a nariadenie predbežného opatrenia zabráni zväčšovaniu
neustále vznikajúcej ujme. Je až neuveriteľné, že takýto stav pretrváva viac ako dva roky. Za stavu,
že navrhovateľka dokáže platiť za dodávku elektrickej energie, nebolo nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti, aby bola ona a jej deti odpojení od energie, a to aj za stavu, žeby nemala k bytu vzťah
založený na zmluvnom základe“ - uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/284/2014 zo dňa
16.12.2014 (porov. Stanková v. Slovenská republika, Pavlič v. Chorvátsko).
10. Podľa ustanovenia čl. 21 Ústavy SR obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez
súhlasu toho, kto v ňom býva. Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy,
keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na
ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného verejného poriadku. Ak sa obydlie používa
aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásady môžu byť zákonom
dovolené aj vtedy, keď že to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.
11. Vo vzťahu k základnému právu zaručenému čl. 21 ústavy ústavný súd už v náleze sp. zn. I. ÚS
13/2000 z 10. júla 2001 judikoval, že:„1. Ústavou Slovenskej republiky vytvorená ochrana práva na súkromie sa vnútorne diferencuje.
Jednotlivými ustanoveniami sa zaručuje ochrana súkromia v rôznych životných situáciách. Do sféry
ochrany súkromia patrí aj ochrana obydlia. Zásah do obydlia znemožňujúci ho užívať je spôsobilý
zároveň zasiahnuť aj do súkromného a rodinného života jednotlivca. Podľa okolností konkrétnej veci sa
ten istý zásah teda môže dotknúť tak práva na ochranu súkromia, ako aj práva na ochranu obydlia.
2. Aj podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zaručuje právo na ochranu pred
neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, v spojení s čl. 1 a čl. 3 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky sa musia uplatniť obdobné zásady ako v prípade čl. 21 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky, pretože pod „neoprávneným zasahovaním“ treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá
základ v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného
základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie
legitímneho cieľa. V prípade oboch článkov výsledok posúdenia vzťahu primeranosti medzi namietaným
zásahom a sledovanými legitímnymi cieľmi bude závisieť od zistenia, či zásah spočíval na relevantných
a dostatočných dôvodoch.
3. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, musí byť vykladané a uplatňované v súlade s Ústavou
Slovenskej republiky (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Prostredníctvom tohto zákonného
ustanovenia a pri prerokovaní a rozhodovaní občianskoprávnej veci, ktorá sa dotýka základných práv
na slobôd, sa umožňuje dosiahnuť s ohľadom na jej konkrétne okolnosti rovnaký cieľ a účel, aký sleduje
Ústava Slovenskej republiky, t. j. spravodlivú rovnováhu medzi ochranou legitímneho cieľa vo verejnom
záujme a zaručenými základnými právami a slobodami jednotlivca.“
12. Je bez akýchkoľvek pochybností, že odpojenie predmetného bytu od odberného miesta elektrickej
energie znížilo kvalitu bývania žalobkyne a jej dvoch maloletých detí, preto boli splnené podmienky na
nariadenie neodkladného opatrenia. Proporcionalita zásahu medzi základnými právami strán skonania
konania pri jeho nariadení je dodržaná. Účelom neodkladného opatrenia je dosiahnutie účinkov v
prípade, ak nie je zrejmé, kedy bude sporný vzťah vyriešený konečným rozhodnutím súdu a vyvstáva
potreba dočasnej úpravy pomerov. Ochrane obydlia sa vo svojej judikatúre venuje aj Európsky súd pre
ľudské práva a hierarchia hodnôt v zmysle život, zdravie, obydlie a tak majetok je zrejmá.
13. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia vyhovel voči žalovanému v 1. rade. Povinnosť podať žalobu žalobkyni neuložil nakoľko dospel
k záveru, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
14. Súd preštudovaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zistil, že žalobkyňa v návrhu
označila ako žalovanú v 2. rade F. F., C. G., nar. XX.XX.XXXX, pričom takáto osoba neexistuje, a nakoľko
sa pri neodkladných nariadeniach nevyzýva na odstránenie vád v zmysle § 327 CSP súd návrh voči
takto označenej žalovanej odmietol.
15. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
16. V danej právnej veci súd návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel len
voči žalovanému v 1. rade a návrh voči žalovanej v 2. rade odmietol. Nakoľko návrh bol podaný bez
predchádzajúceho podania žaloby vo veci samej, ide o konečné rozhodnutie a je potrebné rozhodnúť
aj o trovách konania, preto súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a nárok na náhradu trov konania
nepriznal žiadnej zo strán.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Humenné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.