Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. február 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 35P/119/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124213032
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Širilová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3124213032.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u

matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín,
dieťa rodičov: matka – C. D., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka SR, trvale bytom E. F. G., t. č. H. XXX/
XX, E. F. G. a otec – C. B., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, trvale bytom E. F. G., t. č. I. J. XX, E. F.
G., o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletý A. B. s a z v e r u j edo osobnej starostlivosti matky.

II. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia.

III. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. sumou 100,- eur mesačne k rukám
matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 01.08.2024.

IV. Nedoplatok na výživnom pre mal. A. za obdobie od 01.08.2024 do 28.02.2025 vo výške 350,- eur sa
otcovi maloletého dieťaťa p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 15,- eur, spolu s bežným
výživným k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia s tým, že

omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

V. Styk otca s mal. dieťaťom sa neupravuje.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého svojim návrhom doručeným na tunajší súd dňa 23.08.2024 žiadala o zverenie
maloletého do svojej osobnej starostlivosti a o určenie výživného v sume 200,- eur mesačne. V návrhu
uviedla, že otec maloletého je nespoľahlivý, neplatil výživné ani na svoje staršie deti, o maloletého nie

je schopný sa postarať.

2. Otec sa k návrhu matky písomne nevyjadril.

3. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 20.11.2024, ktoré uskutočnil v prítomnosti
všetkých účastníkov. Matka pri svojom výsluchu uviedla, že s otcom maloletého cca 1/2 roka nežije v
spoločnej domácnosti. Od jeho odsťahovania sa otec na matku útočí, medzi nimi je viacero konfliktov

a spochybňuje ju ako matku. Maloletý má otca rád, avšak chcel by s ním tráviť čas osamote, bez
prítomnosti jeho súčasnej vydatej partnerky a ďalších osôb. Čo sa týka stretávania s otcom, matka
otcovi neverí, nakoľko otec má problém s alkoholom. Má obavy o maloletého, keby sa s otcom ocitol
osamote. S otcom maloletého žila matka od roku 2013, matka má vedomosť, že robí „na čierno“, pričomjeho príjem je 1.200,- eur a invalidný dôchodok, platil si rybársky lístok v sume 200,- eur ročne. Nejaké
peniaze v poslednej dobe zdedil. Okrem mal. A. s matkou žije ešte mal. syn B. D., nar. XX.XX.XXXX,
ktorý nemá otca určeného a má veku primerané potreby. Spolu s nimi žije matkin brat, ktorý zarobí 800,-

eur. Prispieva matke cca 400 - 500,- eur mesačne, zakupuje stravu. Mesačné výdavky matky sú za
bývanie 210,- eur, Magio 30,- eur. Matka je od 13.08.2024 práceneschopná. V zamestnaní si vedela
zarobiť 600,- eur mesačne. Matka v roku 2024 poberala nemocenské dávky v celkovej výške 1.171,30
eur, poberá prídavky na dve deti v sume 120,- eur. Z potvrdenia o príjme matky u zamestnávateľa F.
vyplýva, že matka v tomto zamestnaní pracovala od 01.08.2024 do 30.10.2024, pričom od 15.08.2024

bola práceneschopná, pričom jej príjem bol 650,46 eur za mesiac 08/2024. Z potvrdenia o príjme matky
zo spoločnosti I. K., spol. s r.o., kde matka pracovala na základe dohody o vykonaní práce od 01.01.2023
do 07.06.2024, vyplýva čistý priemerný príjem vo výške 436,52 eur.

4. Otec na predmetnom pojednávaní uviedol, že s návrhom matky súhlasí, čo sa týka zverenia, výšku
výživného navrhol vo výške 50,- eur. Čo sa týka úpravy styku so synom, navrhol každý víkend. Potvrdil,

že s matkou maloletého nežije 4 mesiace v spoločnej domácnosti. Žije sám, má priateľku, ale tá s
ním nežije. Za nájom uhrádza 350,- eur mesačne. Výdavky má na stravu, telefón 5,- eur mesačne.
Výška celkových exekúcií je cca 20.000,- eur. Zamestnávateľ mu strháva 18,- eur mesačne. Okrem mal.
A. nemá už žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Poberá invalidný dôchodok. Má zníženú pracovnú
schopnosť na 48 %. Nie je vedený ako uchádzač o zamestnanie. Z potvrdenia o zamestnaní otca zo

spoločnosti K. K. vyplýva jeho čistý priemerný mesačný príjem vo výške 120,90 eur.

5. Predmetné pojednávanie bolo odročené za účelom doplnenia dokazovania, a to výsluchu maloletého
kolíznym opatrovníkom. Matka na ďalšom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 24.02.2025 uviedla
súdu, že jej bytové podmienky sa nezmenili. Stále je práceneschopná a poberá nemocenské dávky 300,-

eur mesačne a 120,- eur prídavky na deti. Aktuálne chodí na rehabilitácie, avšak prácu si hľadá. Pokiaľ
ide o výživné na maloletého, súhlasila by so sumou 100,- eur. Pokiaľ ide o úpravu styku, s týmto nemá
problém. Otec doplnil, že ani jeho bytové podmienky sa nezmenili. Má oficiálny príjem 120,- eur, avšak
neoficiálne zarobí 350,- eur. Okrem toho poberá invalidný dôchodok v sume 170,50 eur. Mesačne minie
na cigarety 20-30- eur a na alkohol 10,- eur. Od júla 2024 prispieva matke na maloletého sumou 50,- eur

mesačne. Doplnil, že maximálne je ochotný platiť výživné v sume 75,- eur mesačne. Viac si v súčasnosti
dovoliť nemôže, možno keby v lete boli aj nejaké „fušky“, mohol by zaplatiť viac.

6. Kolízny opatrovník na pojednávaní odporučil zveriť mal. A. do osobnej starostlivosti matky, otcovi určiť
výživné 100,- eur mesačne a styk neupraviť, nakoľko sa rodičia vedia dohodnúť.

7. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca, správami a vyjadrením
kolízneho opatrovníka, oboznámil prítomných s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu. Na
základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a skutočný stav:

8. Mal. A. má XX a pol roka a pochádza z partnerského vzťahu svojich rodičov. Rodičia maloletého
od júla 2024 nežijú v spoločnej domácnosti, maloletý býva s matkou, s otcom sa pravidelne stretáva.
Maloletý v pohovore s kolíznym opatrovníkom dňa 13.01.2025 uviedol, že otca navštevuje skoro každý
týždeň, niekedy je tam od piatka do nedele, ale spí tam len jednu noc. Chodí tam aj cez týždeň, ale vtedy
tam nespáva. K otcovi chce chodiť, ale nevie ako často. Súd mal z vykonaného dokazovania tiež za

preukázané, že maloletý je žiakom X. ročníka ZŠ. Nestravuje sa v školskej jedálni. Žiadne platené krúžky
nenavštevuje.Výdavkymá0,60eurzacestovnédenne.Maloletýnavštevujevškolekrúžokfutbalu,ktorý
je bezplatný, ale potrebuje športové oblečenie. Maloletý má v škole asistentku. Nie je dispenzarizovaný
v žiadnej odbornej ambulancii, jeho zdravotný stav je dobrý. Zo správy z CPP E. F. G. zo 04.02.2025
vyplýva, že mal. A. má dyslexiu a dysgrafiu.

9. Matka žije v spoločnej domácnosti s mal. A., mal. B. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorý nemá otca určeného
a má veku primerané potreby. Spolu s nimi žije matkin brat, ktorý zarobí 800,- eur. Prispieva matke cca
400 - 500,- eur mesačne, zakupuje stravu. Mesačné výdavky matky sú za bývanie 210,- eur, Magio 30,-
eur. Matka je od 13.08.2024 práceneschopná, poberá nemocenské dávky 300,- eur mesačne a 120,-

eur prídavky na deti. Aktuálne chodí na rehabilitácie, avšak prácu si hľadá.

10. Otec žije sám v prenajatom byte, za nájom uhrádza 350,- eur mesačne. Výdavky má na stravu,
telefón 5,- eur mesačne, cigarety 20 - 30- eur a na alkohol 10,- eur. Výška celkových exekúcií je cca20.000,- eur. Zamestnávateľ mu strháva 18,- eur mesačne. Okrem mal. A. nemá už žiadnu ďalšiu
vyživovaciu povinnosť nemá. Má zníženú pracovnú schopnosť na 48 %. Nie je vedený ako uchádzač
o zamestnanie. Má oficiálny príjem 120,- eur, avšak neoficiálne zarobí 350,- eur. Okrem toho poberá

invalidný dôchodok v sume 170,50 eur. Od júla 2024 prispieval matke na maloletého sumou 50,- eur
mesačne.

11. Podľa 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), rodičia maloletého
dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a

povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností,
najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme
maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi
osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

12. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške

výživného.

13. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

14. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b)
zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti
majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

15. Podľa § 62 ods. 1 – 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 76 ods. 1 – 4 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,

ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných
pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený
právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. Plnenievýživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky
z omeškania.

19. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Podľa § 217 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak ide

o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa
stanú splatnými až v budúcnosti.

21. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť

celého plnenia.

22. Matka svojím návrhom žiadala, aby súd rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu, nakoľko s jeho otcom nežijú v spoločnej domácnosti. Vykonaným dokazovaním mal
súd za preukázané, že obaja rodičia zhodne súhlasili počas konania, aby bol mal. A. zverený do osobnej

starostlivosti matky, ktorá mu aj v súčasnosti zabezpečuje osobnú starostlivosť. Preto súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku a mal. A. zveril do osobnej starostlivosti matky za použitia §
36 Zákona o rodine. Súd výrokom II. rozhodol, že právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok
budú vykonávať obaja rodičia.

23. Ohľadne určenia výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému rodičia k dohode nedospeli, a
preto o jej výške rozhodoval súd výrokom III. tohto rozsudku. Matka v návrhu navrhla určiť výživné na
maloletého v sume 200,- eur ako bežné výživné, neskôr uviedla, že by súhlasila aj so sumou 100,- eur.
Otec s uvedenou výškou výživného nesúhlasil, navrhol určiť výživné vo výške 50,- eur mesačne, neskôr
75,- eur, s čím matka nesúhlasila. Kolízny opatrovník navrhol výživné v sume 100,- eur mesačne.

24. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému
zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky
najslabšej skupine spoločnosti - deťom. Podľa ustanovenia § 62 Zákona o rodine, každý rodič je
povinný prispievať na výživu svojich detí, pritom vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má niekoľko

foriem. Môže byť plnená vo forme osobnej starostlivosti poskytovaním vecných plnení (bývania,
stravy, ošatenia, zabezpečením zdravotnej starostlivosti, mimoškolských aktivít dieťaťa), alebo platením
výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne
stará (v tomto prípade matka maloletého), si plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných
plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) a osobnou

starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará (v tomto prípade otec maloletého), si má plniť
vyživovaciu povinnosť vo forme peňažného plnenia - výživného určeného rozhodnutím súdom, alebo
súdom schválenou dohodou rodičov.

25. Vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému dieťaťu majú obaja jeho rodičia, pričom rodičia prispievajú

na výživu dieťaťa podľa svojich objektívnych schopností a možností. Rodičia by mali vyvinúť v rámci
svojich možností maximálne úsilie, aby si mohli aspoň zodpovedne plniť svoju vyživovaciu povinnosť k
dieťaťu, aby mohli byť uspokojované základné potreby dieťaťa a jeho primeraná životná úroveň. Zvlášť
to platí pre rodiča, ktorý sa o maloleté dieťa ani osobne nestará. Bolo by nespravodlivé požadovať od
matky mal. dieťaťa, ktorá sa o neho aj osobne stará, aby aj všetku alebo podstatnú časť finančných

výdavkov dieťaťa aj ona sama znášala.

26. Súd pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti prihliadal na vek dieťaťa, jeho odôvodnené
potreby, so zohľadnením možností, schopností a majetkových pomerov otca a určil výživné na mal. A.
sumou 100,- eur mesačne. Súd vychádzal z predloženého potvrdenia o príjme otca, z jeho vyjadrení,

z potvrdenia o poberaní invalidného dôchodku. Súd si pripojil aj voľné pracovné miesta pre otca
s prihliadnutím na jeho pracovné obmedzenie. S ohľadom na jeho vyjadrenie, že súdom vybraté
pracovné pozície by vzhľadom na svoj zdravotný stav otec nemohol vykonávať, na priložené pracovné
ponuky súd neprihliadal. Vychádzal teda z príjmu, ktorý otec uviedol pred kolíznym opatrovníkom,ale aj na súde, a ktorého výška je 350,- eur mesačne. Okrem toho je otec poberateľom invalidného
dôchodku v sume 170,50 eur. Výška jeho príjmu je tak 520,50 eur mesačne, pričom okrem mal. A.
už nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že suma čistého

príjmu otca odôvodňuje platenie výživného v takej sume, ako súd uviedol vo výroku III. tohto rozsudku,
nakoľko celková suma výživného na jeho dieťa predstavuje v súčasnosti necelých 20 % z čistého
príjmu povinného otca, čo podľa súčasnej rozhodovacej praxe slovenských súdov možno považovať za
primeranú výšku výživného zohľadňujúcu vek mal. A.. Súd pri určovaní výšky výživného prihliadal aj
na Metodiku výpočtu výživného v Slovenskej republike, ktorá vychádza z premisy, že výška výživného

rodičov k deťom by mala byť v skutkovo obdobných prípadoch obdobná, bez ohľadu na skutočnosť,
ktorý súd a v ktorom regióne o výške výživného rozhoduje.

27. Vyživovacia povinnosť otca bola upravená s účinnosťou od 01.08.2024, t. j. od prvého dňa v mesiaci,
v ktorom matka podala návrh vo veci samej. Nedoplatok na bežnom výživnom pre mal. A. vo výške 350,-
eur súd povolil splácať otcovi za použitia § 217 ods. 2 a § 232 ods. 4 CSP v splátkach tak, ako je uvedené

vo výroku IV. tohto rozsudku, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia s
tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Súd pri výpočte
nedoplatku zohľadnil platby výživného v sume 50,- eur mesačne, ktoré otec zasielal k rukám matky od
júla 2024.

28. Pokiaľ ide o stretávanie otca s maloletým, súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že
obaja rodičia sa na styku vedia dohodnúť, maloletý sa s otcom pravidelne stretáva, v jeho domácnosti aj
prespáva. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súd so súhlasom oboch rodičov výrokom V. rozhodol
tak, že styk otca s maloletým sa neupravuje.

29. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

30. Podľa § 58 ods. 1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. V danej veci súd v zmysle § 58 ods. 1 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných
majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných

papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.