Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoE/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6422202396
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6422202396.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne
Rapčanovej a členov senátu - sudcov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, vo veci výkonu rozhodnutia
maloletého dieťaťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, dieťa rodičov -
otec (oprávnený): C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, E. E., zastúpený splnomocneným

zástupcom: ProAdvokat, s. r. o., so sídlom Cementárenská 17, Banská Bystrica, IČO: 54 864 313 a
matka (povinná): C. F. G., D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X, XXXXX C., Švajčiarska konfederácia,
zastúpená splnomocneným zástupcom: JURAJ MACÍK advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom
Petelenova4,BanskáBystrica,IČO:54459958,oodvolanímatky(povinnej)protiuzneseniuOkresného
súdu Žiar nad Hronom č. k. 25Em/3/2022-194 zo dňa 04. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu z r u š u j ea vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom, ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) uznesením č.
k. 25Em/3/2022-194 zo dňa 04.05.2023 rozhodol tak, že nariadil výkon rozhodnutia - neodkladného
opatrenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoPno/2/2022-1934 zo dňa 30.06.2022 vo veci
úpravy styku otca s maloletým A. B., nar. XX.XX.XXXX.

2. Vychádzal z toho, že matka bráni výkonu vykonateľného rozhodnutia a nemal preukázané, že náležite
pripravuje maloletého na stretnutie s otcom. Dôvodom nerealizovania styku mal byť odmietavý postoj
maloletého k otcovi súvisiaci s psychickým stavom s poukazom na lekárske správy C. H. I., detskej
psychiatričky a vyjadrenia D. F. D., klinickej psychologičky, ktoré navštevuje maloleté dieťa. Okresný
súd odkázal na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13CoE/2/2023-179

zo dňa 31.03.2023, v zmysle ktorého odmietavý postoj maloletého k otcovi existoval už v čase
nariadeného neodkladného opatrenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoPno/2/2022-1934
zo dňa 30.06.2022. Zároveň na správy od klinickej psychologičky D. F. D. a detskej psychiatričky C.
H. I. nie je možné prihliadať ako na existenciu ospravedlniteľných dôvodov pre nerealizovanie styku
otca s maloletým. Okresný súd nezistil existenciu ospravedlniteľných dôvodov, pre ktoré by sa tomuto
rozhodnutiumatkanemohlapodrobiť.Niejevnajlepšomzáujmemaloletéhodieťaťa,abysastyksotcom

nerealizovať úplne, pre odmietavý postoj maloletého. Je potrebné, aby mal maloletý aj iný vzor v živote
ako matku, ktorá sa vo výchove maloletého zameriava na iné aspekty ako otec, rozvíjať jeho vzťah
k druhému s rodičov, navyše otec prejavuje aj o kontakt s maloletým skutočný záujem. Právne odôvodnil
svoje rozhodnutie § 370 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len
„CMP“), § 372 CMP, § 375 CMP, § 376 ods. 1 až 3 CMP, § 377 ods. 1 až 3 CMP, § 378 CMP a § 384
ods. 3 CMP.3. Matka podala prostredníctvom splnomocneného zástupcu proti uzneseniu odvolanie dňa 09.05.2023.
Domáhala sa, aby odvolací súd zrušil uznesenie a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Matka vytýkala okresnému súdu, že nezisťoval riadne, či existujú ospravedlniteľné

dôvody, pre ktoré ako povinná osoba sa nemohla súdnemu rozhodnutiu podrobovať s odkazom na
§ 3 ods. 1, 2 vyhlášky č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo
veciach maloletých. Mala za to, súd prvej inštancie mal široký rozsah skutočností, ktoré mohol a mal
zisťovať ako je existencia ospravedlniteľných dôvodov na jeho strane predtým než bolo rozhodnuté
o výkone rozhodnutia. V danom prípade dané rozhodnutie vyznieva ako mechanicky prejavovaný

výrok uznesenia, ktoré neprihliada na skutočný stav veci. Súd prvej inštancie nedal matke riadny
a zákonný priestor, aby komplexne prezentovala ospravedlniteľné dôvody, ktoré na jej strane existujú
a dokazovanie zákonnými dôkaznými prostriedkami. Nemala ani minimum procesného priestoru, aby
svoje práva v súdnom konaní realizovala. Podľa matky súd prvej inštancie ako aj krajský súd artikuloval
nesprávny záver o procesnej pasivite matky smerom k vyjadreniu na výzvu zo dňa 19.08.2022. Táto
bola doručená matke poštovým podnikom dňa 12.09.2022, pričom jej bola určená lehota 10 dní na to,

aby pristúpila k dobrovoľnému dodržiavaniu súdneho rozhodnutia alebo aby uviedla ospravedlniteľný
dôvod, pre ktorý sa rozhodnutie nemôže realizovať. Posledný deň lehoty pripadol na deň 22.09.2022,
vtedy však súd prvej inštancie vydal uznesenie, ktoré Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil uznesením zo
dňa 31.03.2023. Už dňa 20.09.2022 matke teda neponechal priestor na to, aby pripravované vyjadrenie
obsahujúce ospravedlniteľné dôvody súdu predložila a dôvody odprezentovala. Nebol jej tak poskytnutý

priestor vyjadriť sa k návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia. Matka ďalej vytýkala, že jej bola odňatá
možnosť konať pred súdom, keďže došlo k porušeniu ustanovenia o nariadení výkonu rozhodnutia,
ktoré by predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia a to tým, že nebolo nariadené pojednávanie.
S účinnosťou od 01.01.2023 bola zavedená povinnosť podľa § 374 CMP vykonať pojednávanie,
keďže vo veci neboli výnimky podľa § 374 ods. 2 CMP. Intertemporálne ustanovenie CMP k zmenám

účinným od 01.01.2023 upravené v § 396 sa týka iba prideľovania ďalších návrhov na začatie konania
sudcov, a teda nemá vplyv na otázku nariaďovania pojednávania v konaní o výkon rozhodnutia vo
veciach maloletých. Pri § 374 ods. 1 CMP je poskytnutá účastníkovi konania záruka, že bude vo veci
nariadené pojednávanie a súd nemôže uplatniť diskrečnú právomoc, či toto nariadi alebo nie. Takto
došlo k zasiahnutiu do procesných princípov priamosti a bezprostrednosti a matke nebola zachovaná

základnágaranciaprávanaspravodlivýproces.Taktomatkanemalariadnyprocesnýpriestoratojednak
v písomnej forme, pretože súd prvej inštancie vydal prvé uznesenie pred uplynutím lehoty určenej matke
na vyjadrenie sa a následne v ústnej forme na opomenutom pojednávaní, ktoré mal súd prvej inštancie
ex lege nariadiť a vykonať.

4. Matka podala prostredníctvom splnomocneného zástupcu návrh na odklad výkonu rozhodnutia
dňa 19.05.2023. Poukázala nato, že v priebehu konania nebolo procesne postupované tak, aby bolo
možné rozhodnúť o ospravedlniteľných dôvodoch a z dôvodu aktuálneho psychického a citového vývoja
maloletého by sa aktuálne nemal robiť výkon rozhodnutia. Matka pripojila úradný záznam z 27.0.2023,
vyjadrenie C. H. I. a doručenku.

5. Otec sa prostredníctvom splnomocneného zástupcu vyjadril k odvolaniu matky dňa 25.05.2023.
Uviedol, že sa stotožňuje s uznesením okresného súdu a navrhuje ho ako vecne správne potvrdiť.
Poukázal na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.03.2023 sp. zn.
13CoE/2/2023, ktorý v bode 14. uviedol, že dôvody, ktoré by mali byť považované za ospravedlniteľné

a odmietajú postoj zo strany maloletého v spojení s jeho psychickým nastavením voči otcovi existovali
už v čase vydania neodkladného opatrenia, ktorého výkonu sa otec ako oprávnený domáhal. Predmetné
skutočnosti už boli zohľadnené v nariadenom neodkladnom opatrení č. k. 17CoPno/2/2022-1934 zo dňa
30.06.2022, v ktorom styk otca s maloletým upravil práve preto za prítomnosti odborníkov Centra pre deti
a rodiny (asistovaný styk) i za prítomnosti matky. Krajský súd už pri nariadení neodkladného opatrenia

zobral do úvahy aj negatívne stanoviská matkou preferovaných odborníčok - klinickej psychologičky D.
F. D., detskej psychiatričky C. H. I.. Nebolo ich možné preto podľa odvolacieho súdu v rámci výkonu
rozhodnutia považovať za okolnosti, na ktorých by bolo možné založiť existenciu ospravedlniteľných
dôvodov pre nerealizovanie styku otca s maloletým. Tieto neexistovali a neexistujú ani v súčasnosti.
Matka pod rôznymi zámienkami pokračuje v obštrukciách a neumožňuje otcovi styk s maloletým.

Neuskutočňovalo sa ani posledné stretnutie, ktoré sa malo uskutočniť dňa 23.05.2023 z dôvodu, že
matka maloletého musela s maloletým navštíviť ORL ambulanciu a otec tak ku dňu podania vyjadrenia
nebol s maloletým 766 dní v rade.6. Matka sa prostredníctvom splnomocneného zástupcu vyjadrila k vyjadreniu otca dňa 19.06.2023.
Uviedla, že dôvodom problémov maloletého je, že otec najskôr ako oprávnený rodič bezdôvodne
zanedbal v dlhšom období svoj vzťah k dieťaťu, nestretával sa s ním, nekontaktoval ho a neprejavoval

oň záujem a svoje rodičovské práva nevykonával ani inak nezabezpečoval výchovu dieťaťa. Následne
postoj otca, ktorý po zásnubách matky s jej manželom na prelome rokov 2018/2019 mal maloletého
na styk s ním donucovať, podrobovať nátlaku, nahrávaniu, manipulácii a iným nevhodným vplyvom.
Toto bolo príčinou psychických problémov dieťaťa, ktoré má svoje následky, ktoré sú v prvom rade
lekársky aj terapeuticky riešené. Matka zotrvala na svojich vyjadreniach, že jej nebol zachovaný ani

minimálny rámec jej procesných práv, v rámci ktorých by mohla produkovať tvrdenia, navrhovať dôkazy
a zúčastňovať sa na ich vykonávaní. Dôvody, ktoré sú ospravedlniteľné na strane matky, na strane
maloletého, tie ktoré matka chce v riadnom procese prezentovať a dokazovať, posudzované dosiaľ
nebolianebolivykonávanérozsiahledôkazy,ktorýmimatkadisponujeachcevrámcirôznychdôkazných
prostriedkov navrhovať a vykonávať na pojednávaní. Otec ďalej v písomnom vyjadrení podľa matky
zavádza, keď tvrdí, že ona pokračuje v obštrukciách. V skutočnosti termín 09.05.2023 bol iniciatívne

zrušený zo strany Centra pre deti a rodiny J. K. F. a následne termín 23.05.2023 bol tiež zrušený
z jeho strany. V tejto súvislosti predložila e-mailovú komunikáciu. O zrušení stretnutia boli obaja rodičia
riadne informovaní a otec v čase keď podával súdu svoje vyjadrenie vedel, že stretnutie zrušila pani E.
a nie matka z dôvodu ORL návštevy maloletého. Otec úmyselne podal súdu nepravdivú informáciu,
ktorou vyjadril svoju tendenciu matku neustále a čímkoľvek diskreditovať. Keďže pri každom druhu

výkonu rozhodnutia aj tzv. personálnym exekúciám sa jedná o mimoriadny zásah do práv všetkých
zúčastnených subjektov, je nevyhnutné, aby procesný postup, ktorý nariadením výkonu predchádzal
a proces, ktorým prípadne k samotnému výkonu dochádzal, bol vykonaný v striktnom súlade s právnymi
predpismi. Matka poukázala na nález Ústavného súdu SR IV.ÚS 89/2018-35 zo dňa 19.04.2018,
ktorý uviedol, že subjektom povinným zabezpečiť inštitucionálne a procesné záruky spravodlivého

súdneho procesu je jedine súd. Je preto povinný vytvoriť priestor účastníkovi konania, aby mohol svoje
procesné oprávnenia uplatňovať bezprostredne a priamo vo vzťahu k súdu. Matka zotrvala na svojom
podanom odvolaní a odvolacom návrhu, pričom uviedla, že vo vyjadrení otca nie sú žiadne skutočnosti,
ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
matke, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na

spravodlivý proces. Matka pripojila kópie elektronickej komunikácie s organizáciou Spoločnosť priateľov
detí z detských domov, J. K. F..

7. Otec k vyjadreniu matky uviedol vo svojom podaní doručenom 20.07.2023, že odvolanie proti
nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo

že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik uloženej povinnosti. Súd môže
nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Otec je stotožnený s uznesením okresného súdu a navrhuje
ho ako vecne správny potvrdiť. Ospravedlniteľné dôvody pre nerealizáciu styku otca s maloletým
neexistovali a neexistujú. Zo správ C. H. I. a D. F. D. vyplýva zhoršujúci sa zdravotný stav napriek
dlhodobej údajnej liečbe maloletého, pričom pôvodcom zhoršujúceho stavu maloletého má byť tlak,

ktorému je maloletý vystavený. Matka naďalej pokračuje v obštrukciách a neumožňuje otcovi styk
s maloletým. Otec ku dňu podania vyjadrenia nebol s maloletým 816 dní v rade, a v tej súvislosti položil
otázku, ako môže negatívne vplývať na maloletého, keď s ním nie je v pravidelnom ani telefonickom
kontakte viac ako dva roky. Maloletý nemôže byť vystavený tlaku, keď matka sa nezúčastňuje stretnutí
za účasti Centra pre deti a rodiny J. K. F.. Ďalej žiadal, aby bola matka písomnou výzvou vyzvaná na

dobrovoľné plnenie a následky nesplnenia povinnosti a uskutočnil výkon rozhodnutia. Pokiaľ sa matka
dožaduje nariadenia pojednávania v predmetnej veci, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať a súd
rozhoduje uznesením. V režime výkonu rozhodnutia vo veci maloletých sa vychádza z fakultatívnosti
pojednávania, ktorého nariadenie bude prichádzať do úvahy iba výnimočne. Toto vyplýva z povahy
konania o výkone rozhodnutia. Matka sa nezúčastnila ani opätovne na stretnutí, ktoré malo prebehnúť

v utorok dňa 18.07.2023.

8. Matka prostredníctvom splnomocneného zástupcu podala návrh na zastavenie konania o výkon
rozhodnutia dňa 28.07.2023. Žiadala konanie zastaviť z dôvodu, že sa s maloletým dieťaťom
presťahovala natrvalo dňa 25.07.2023 do Švajčiarskej konfederácie. Priložila žiadosť o zlúčenie

rodiny, potvrdenie obce C. o registrácii dieťaťa, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
11CoP/3/2023-391 zo dňa 15.06.2023 a elektronickú komunikáciu.9. Matka podaním prostredníctvom splnomocneného zástupcu doručila návrh zo dňa 09.12.2024,
v ktorom navrhla výkon uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoPno/2/2022-1934 zo dňa
30.06.2022 vo veci úpravy styku otca s maloletým vyhlásiť za neprípustný a zastaviť. Poukázala na to,

že rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 15CoP/155/2023-913 zo dňa 15. apríla 2024 bolo rozhodnuté
tak, že sa udelil súhlas otca maloletého dieťaťa s vysťahovaním maloletého dieťaťa na územie
Švajčiarskej konfederácie. Poukázala na to, že v súlade s týmto rozsudkom sa vysťahovala s maloletým
dieťaťom do Švajčiarskej konfederácie, kde boli začaté administratívne procesy na prihlásenie na pobyt
na zlúčenie rodiny. Manžel matky sa v mesiaci jún 2023 stal občanom Švajčiarskej konfederácie.

Maloletý od 16.08.2023 nastúpil do školy v C., ktorú nepretržite navštevuje a je v tomto prostredí
etablovaný. Matka s manželom chcú žiť vo Švajčiarsku natrvalo. Mala za to, že právomoc súdov vo
veci výkonu rozhodnutia sa riadi miestom výkonu rozhodnutia z dôvodu, že donucovacie opatrenia sú
obmedzené a vynútiteľné len na území štátu výkonu. Slovenský súd nie je oprávnený podľa matky
uskutočniťvýkonrozhodnutianaúzemícudziehoštátuanemožnovyhovieťnávrhuzdôvodu,žemaloletý
sa už fakticky trvalo nachádza vo Švajčiarsku a reálne nemôže dôjsť k uskutočneniu výkonu rozhodnutia.

Matka predložila rozsudok Krajského súdu v Žiline 15CoP/155/2023-913 zo dňa 15.04.2024 s doložkou
právoplatnosti.

10. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas

účastníkom konania (§ 362, § 359, § 7, § 372 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2 CSP, § 377 ods. 2 CMP) preskúmal uznesenie okresného súdu
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 2 a contrario CSP) uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b), § 391 ods. 1 CSP).

11. Matka - povinná v podstate namietala, že prvostupňový súd nevykonal zisťovania a dokazovania
ospravedlniteľných dôvodov, prečo sa nemôže podrobovať súdnemu rozhodnutiu. Zároveň jej nebolo
procesným postupom okresného súdu umožnené uplatňovať svoje procesné práva.

12. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu konanie bolo začaté návrhom otca - oprávneného na
výkon rozhodnutia doručeným dňa 19.08.2022. Matke bolo doručená výzva na dobrovoľné dodržiavanie
súdneho rozhodnutia príp. uvedenia ospravedlniteľných dôvodov pre ktoré sa styk s otcom nemôže
uskutočňovať dňa 12.09.2019 v lehote do 10 dní. Skôr než uplynula táto lehota, okresný súd
uznesením č. k. 25Em/3/2022-54 zo dňa 20.09.2022 návrh zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici č.

k. 13CoE/2/2023-179 zo dňa 31.03.2023 zrušil toto uznesenie a vrátil vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, pričom uložil okresnému súdu, aby vykonal zisťovania, ohľadom závažných dôvodov, pre
ktoré styk nemôže prebiehať. Za tým účelom uskutočnil potrebné dokazovanie a oboznámenie sa so
všetkými skutočnosťami vyplývajúcimi z konania Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/60/2019.
Okresný súd si vyžiadal oznámenie o stave predmetného konania, ktoré mu bolo doručené dňa

26.04.2023.ZároveňžiadalosúčinnosťÚradpráce,sociálnychvecíarodinyBanskáŠtiavnica(ohľadom
poskytovania prídavku na dieťa a iných štátnych sociálnych dávok) a Centrum pre deti a rodiny J. K.
F. (ohľadom prebiehania styku medzi otcom a dieťaťom) v lehote do 10 dní, avšak ešte pred uplynutím
lehoty a bez doručenia predmetných správ vydal uznesenie č. k. 25Em/3/2022-194 zo dňa 04.05.2023,
ktorým nariadil výkon rozhodnutia. V priebehu konania nebolo vo veci nariadené žiadne pojednávanie.

13.Jepotrebnéuviesť,žeoniečovyšemesiaceneskôrbolrozsudkomKrajskéhosúduvBanskejBystrici
č. k. 11CoP/3/2023-391 zo dňa 15.06.2023 udelený súhlas matke za otca s vysťahovaním sa maloletého
dieťaťa do Švajčiarskej konfederácie. Tento bol následne zrušený uznesením Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 8CdoR/4/2023 zo dňa 04.12.2023. Uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 15CoPno/5/2023-750

zo dňa 21.12.2023 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bol dočasne udelený súhlas za otca
s vysťahovaním sa maloletého dieťaťa na územie Švajčiarskej konfederácie. Z rozhodnutia vyplýva, že
matka sa s dieťaťom už dňa 25.07.2023 trvalo vysťahovala do Švajčiarskej konfederácie a to na základe
právoplatne udeleného súhlasu.

14. V čase rozhodovania okresného súdu bolo v platnosti (až do 31.10.2023) ustanovenie § 3 ods. 1
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu
rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „vyhláška MS SR č. 207/2016 Z. z.“), kde je súd pred
vydaním rozhodnutia o nariadení výkonu povinný zisťovať, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a čiexistujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa nemôže podrobovať rozhodnutiu. Za týmto účelom bolo
aj okresnému súdu nadriadeným súdom uložená povinnosť doplnenia dokazovania. V nadväznosti § 3
ods. 2 citovanej vyhlášky (účinnej v čase rozhodovania) bol konajúci okresný súd povinný zohľadniť aj

správanie matky, otca ako aj správanie a názor dieťaťa.

15. Novelou CMP prostredníctvom zákona č. 338/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa CMP došlo
k zmene ustanovenia § 374 CMP. Táto novela nadobudla účinnosť dňa 01.01.2023, keďže nie je
v prechodných ustanoveniach upravená špecifická účinnosť k tomuto ustanoveniu. Účinnosťou zákona

je preto potrebné aplikovať zmeny aj na prebiehajúce vykonávacie konania. V súlade s § 374 ods. 1
CMP je tak súd vo vykonávacom konaní povinný nariadiť pojednávanie. Výnimky, kedy netreba nariadiť
pojednávanie sú stanovené v § 374 ods. 2 CMP. Predmetné vykonávacie konanie sa týka výkonu
neodkladného opatrenia vo veci styku maloletého s otcom, preto uvedené výnimky uvedené v § 374 ods.
2 CMP sa nevzťahujú na tento prípad (nejde o návratové konanie, nariadenie ústavnej starostlivosti,
uloženie výchovného opatrenia ani neodkladné opatrenia podľa § 365, § 367 ods. 2 alebo § 368 CMP).

16. Povinnosť nariadiť pojednávanie vo vykonávacom konaní je obligatórna. Toto nariadenie
pojednávania je žiaduce už vo fáze vykonávacieho konania, kedy súd rozhoduje, či výkon nariadi alebo
nie.Jejúčelomjemožnosťosobnéhopôsobeniakonajúcehosudcuprezistenie,čiskutočnenedochádza
k plneniu povinností, z akých príčin, čo zabezpečuje efektívne a priame vyriešenie veci. Prvostupňový

súd rozhodoval už za účinnosti tejto novely bez toho, aby nariadil pojednávanie v danej veci. Týmto
procesným postupom prvostupňového súdu došlo k porušeniu princípu ústnosti (čl. 8 CMP) a princípu
priamosti (čl. 13), keď účastníci boli zbavení možnosti riadne uplatňovať svoje práva vo vykonávacom
konaní a to aj s ohľadom na povinnosti súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie ohľadom zisťovania
ospravedlniteľných príčin a ich možnosti sa bezprostredne vyjadriť k vykonaným dôkazom. Porušením

tejto obligatórnej povinnosti došlo podľa odvolacieho súdu k porušeniu práva účastníkov konania na
spravodlivé konanie, ktoré vyplýva z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a v rámci
právneho poriadku Slovenskej republiky z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, resp. čl. 36 a 38
ods. 2 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný
zákon federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky.

17. Súčasťou vyššie uvedeného práva na spravodlivé konanie je aj právo na dostatočné odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré dáva odpoveď na všetky relevantné otázky a námietky účastníkov konania,
pričom táto odpoveď musí vychádzať z riadne vykonaného dokazovania. Odvolací súd má za to, že
uznesenie okresného súdu nespĺňa tento atribút vo vzťahu k preskúmaniu odôvodnenosti nariadenia

výkonu rozhodnutia v kontexte akéhokoľvek zisťovania a posúdenia existencie ospravedlniteľných
dôvodovakoajzohľadneniasprávaniamatky,otcaanázorudieťaťa.Odôvodnenieuzneseniaokresného
súdu je len veľmi strohé. Vôbec sa nevysporiadava už v tom čase s aktuálnymi okolnosťami, ktoré
mohli mať vplyv na rozhodnutie, čo vyplýva z nevykonaného dokazovania, keď okresný súd nevyčkal
ani na uplynutie lehôt na odpovede ním vykonaných dopytov voči príslušným subjektom. Aj z matkiných

vyjadrení v konaní pritom vyplývalo, že k stretávaniu s otcom nedošlo na základe konania Centra
pre deti a rodiny J. K. F.. Okresný súd však uvedenú okolnosť nepreskúmal a nedal odpoveď nato,
či nejde o ospravedlniteľný dôvod, pričom v súlade s § 3 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 207/2016 Z.
z. bolo jeho povinnosťou zohľadniť správanie povinného subjektu, oprávneného subjektu a dieťaťa.
Tieto okolnosti zostali zo strany okresného súdu dostatočne nepreverené z hľadiska jeho povinnosti

v civilnom mimosporovom konaní zisťovať skutočný stav veci (§ 36 CMP), t. j. povinnosť zisťovať
skutočnú (objektívnu) pravdu, kedy v tomto smere nie je okresný súd viazaný len dôkaznou aktivitou
zúčastnených strán.

18. Odvolací súd tak dospel k záveru, že v konaní došlo k nesprávnemu procesnému postupu,

ktorý znemožnil účastníkom konania, aby uskutočnili im patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k závažnému porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok nemožno napraviť
v odvolacom konaní. Odvolaciemu súdu pri rozhodovaní absentuje riadne zistený podklad vyplývajúci
z nevykonaného dokazovania za súčasného porušenia povinnosti vykonať pojednávanie. Aj keď si je
vedomý, že podľa § 390 CSP by mal v zásade rozhodnúť vo veci odvolací súd, keďže rozhodnutie

už bolo raz zrušené a vrátené, má zato, že vzhľadom na tieto závažné pochybenia okresného súdu,
kedy tento postupoval nedbalo bez toho, aby vykonal všetky potrebné dokazovania vyplývajúce zo
záväzných pokynov odvolacieho súdu, nečakajúc ani na vyžiadané odpovede a ignorujúc procesné
predpisy, bolo dôvodné mimoriadne jeho rozhodnutie v súlade s § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vrátiťmu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V opačnom prípade by odvolací súd musel v celom
rozsahu prejednať vec namiesto súdu prvej inštancie a to v rozpore s princípom dvojinštančnosti a práva
na spravodlivé konanie, pretože účastníci konania majú právo na konanie a rozhodovanie v dvoch

inštanciách sledujúc zabezpečenia kvality rozhodovania v rámci tohto práva.

19. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou okresného súdu opätovne vec prejednať v súlade s §
374 CMP na nariadenom pojednávaní. Aj keď medzičasom došlo k zmene znenia § 3 vyhlášky MS SR
č. 207/2016 Z. z., vyplýva aj z neho povinnosť pre konajúci súd zistiť, či sa povinná osoba podrobuje

rozhodnutiu a zváženie možností odborného poradenstva vzhľadom k zistenému skutkovému stavu.
Na základe aktuálneho stavu, ktorý si okresný súd zabezpečí výsluchmi účastníkov konania, správami
z Centra pre deti a rodiny J. K. F., z Okresného súdu Banská Bystrica ohľadom stavu v konaní sp.
zn. 32P/60/2019, v kontexte podaného návrhu na odklad výkonu rozhodnutia a návrhu na zastavenie
konania a presťahovania maloletého, bude úlohou okresného posúdiť, či je dôvodné v konaní naďalej
pokračovať alebo pristúpiť k zastaveniu konania podľa § 390 ods. 1 CMP.

20. Na základe riadne vykonaného dokazovania okresný súd rozhodne v konaní, pričom v odôvodnení
rozhodnutia uvedie, na základe akých osvedčených skutočností a na základe akých dôkazov dospel
k svojim záverom. Všetky relevantné skutkové okolnosti okresný súd v rozhodnutí riadne odôvodní
postupom v súlade s § 220 CSP v nadväznosti na § 2 ods. 1 CMP tak, aby rozhodnutie bolo náležite

odôvodnené a presvedčivé z hľadiska práva na spravodlivý proces. Pri ďalšom postupe je viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP v nadväznosti na § 2 ods. 1 CMP).

21.Totorozhodnutieodvolaciehosúduboloprijatéhlasovanímvsenátevpomerehlasov3(za):0(proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).