Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. január 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/65/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7623202711
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7623202711.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci navrhovateľky: A. H., X..
XX.XX.XXXX, L. V. X. H. XXXX/X, R. X. Y., právne zast. JUDr. Marcelou Kuníkovou, advokátkou so
sídlom AK v Spišskej Novej Vsi, Bernolákova 17, proti manželovi, ktorý návrh na rozvod manželstva
nepodal: E. H., X.. XX.XX.XXXX, L. V. X. H. XXXX/X, R. X. Y., právne zast.: JUDr. Ján Hudzík & Partners,
s.r.o., so sídlom Mnoheľova 15, Poprad, za účasti maloletých detí: H. H., X.. XX.XX.XXXX C. H. H., X..
XX.XX.XXXX, S. L. L. V. X. H. XXXX/X, R. X. Y., zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny R. X. Y., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na

čas po rozvode, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 6P/106/2023-144
zo dňa 07.03.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I, II. a IV.

II. Zrušuje rozsudok vo výroku III. a VI. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľka (manželka, matka maloletých detí) sa podaným návrhom domáhala rozvodu
manželstva, žiadala maloleté deti na čas po rozvode zveriť do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať
vyživovacou povinnosťou vo výške 200 eur pre mal. H. a 200 eur pre mal. H., styk otca s maloletými
deťmi nežiadala upravovať. Neskôr navrhovateľka rozšírila svoj návrh a žiadala súd, aby daňový bonus
a rodinné prídavky poberala matka.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom
rozhodol tak, že cit.:

„I. Súd manželstvo A. H., K.. V., X.. XX. XX. XXXX a E. H., X.. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX.
XXXX vo Y., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Y., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane
X, pod por. č. XX r o z v á d z a.

II. Na čas po rozvode sa zverujú maloleté deti H. H., X.. XX. XX. XXXX a H. H.C., X.. XX. XX. XXXX do
osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní obe maloleté deti zastupovať
a spravovať ich majetok v bežných veciach.III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého H. H., X.. XX. XX. XXXX výživným vo výške 200
EUR mesačne a na maloletého H. H., X.. XX. XX. XXXX výživným 200 EUR mesačne, počnúc od

právoplatnostirozsudku,ktoréjeotecpovinnýuhrádzaťkrukámmatkyvždydo15.dňavmesiacivopred.

IV. Styk otca s maloletými deťmi H. C. H. sa neupravuje.

V. Konanie o návrhu matky o poberaní daňového bonusu a rodinných prídavkov na mal. deti zastavuje.

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

3. Súd vec právne posúdil podľa § 18, § 19 ods. 1, 2, § 23 ods. 1-3, § 24 ods. 1, 2, 3, 5, § 25 ods. 1, 2,
§ 43 ods. 1, § 62 ods. 1-5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon
o rodine“), čl. 4, § 52, § 57, § 58, § 100 a § 101 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového

poriadku (ďalej len „CMP“).

4. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že manželstvo účastníkov konania považoval za trvalo a
hlboko a dostatočne vážne rozvrátené. Manželia spolu už netrávia spoločne voľný čas a navonok
nepôsobia ako ucelená rodina. Nepotvrdilo sa, že by toto manželstvo plnilo aj svoju biologickú funkciu,

ktorá sa prejavuje v intímnom spolunažívaní. Komunikácia medzi manželmi prebieha len minimálne,
na formálnej úrovni, majú rozdielne názory na manželstvo a výchovu svojich detí. Nedokážu dospieť
k dohode ani v základných veciach. Zo strany navrhovateľky (matky) došlo k citovému a fyzickému
ochladnutiu. Aj napriek tomu, že manželia sa zúčastnili odbornej pomoci, táto nepriniesla želaný efekt,
z uvedených dôvodov súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania rozviedol.

5. Na čas po rozvode zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, pričom prihliadol predovšetkým
na názor maloletých detí. Obe maloleté deti sú vo veku, kedy vedia jasne vyjadriť svoj názor a obe
prezentovali, že si želali ostať v osobnej starostlivosti matky, nakoľko táto sa im viac venuje, učí sa s
nimi, s matkou majú pestrejší program, matku označili za osobu, ktorej zverujú svoje osobné problémy

a pri ktorej hľadajú útechu. Podľa slov maloletých by striedavú starostlivosť nezvládli, chceli by stabilné
zázemie. Na prípadný rozdielny program v prípade striedavej starostlivosti by si nezvykli a rozdielne
pravidlá zo strany oboch rodičov by ťažko zvládali.

6.Výškuvýživnéhosúdprvejinštancienamaloletédetiustálilnasumu200eurmesačneprekaždédieťa,

pričom vychádzal z príjmu otca vo výške 1.500-2.000 eur, takto určenú výšku považuje za spôsobilú
pokryť životné výdavky maloletých detí, ktoré matka zdokladovala. V priebehu konania bolo preukázané,
že finančná ťarcha spojená s úhradou odôvodnených potrieb maloletých detí spočíva na matke, na
úhradu potrieb svojich detí prispieva však aj otec. Po úhrade nevyhnutných výdavkov je v možnostiach
a schopnostiach otca platiť takto určené výživné. Konanie o návrhu matky o poberaní daňového bonusu

a rodinných prídavkov zastavil, nakoľko v tejto časti súd nemôže rozhodnúť z dôvodu jednoznačne
stanovenej úpravy podmienok ich poberania v zmysle Zákona o dani z príjmov a Zákona o prídavku
na dieťa.

7. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení účastníkov

8. Proti tomuto rozsudku, proti výrokom I. až IV., podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec
maloletých detí. Namietal závery súdu o hlbokom a trvalom rozvrate manželstva, tieto považuje za

predčasné. Má za to, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a nezistil dôležité príčiny
nezhôd v manželstve, ktoré sú riešiteľné a očakávané riešenia majú rozhodujúci vplyv na zdravý
vývoj obidvoch maloletých detí. Nie je pravdou, že by sa matka snažila zachrániť manželský vzťah,
no jej úsilie bolo márne. Práve matka opakovane vyvolávala manželské hádky namiesto korekcie
vlastnej názorovej disproporcie. Namietal, že súd prvej inštancie nezisťoval osobnostnú výbavu matky

vrátane jej vplyvu na maloleté deti a ich predpokladané ovplyvnenie zo strany matky. Zdôraznil, že
súd prvej inštancie opomenul dôležitú skutočnosť, a to, že rodinný dom, v ktorom všetci bývajú, je
v bezpodielovom vlastníctve manželov a administratívny zápis o vlastníctve trpí vadou. Vo vzťahu k
uvedenému prebieha osobitné súdne konanie (Okresný súd Spišská Nová Ves sp.zn. 11C/27/2024).Nie je mu známe, z akého skutkového predpokladu vychádzal názor kolízneho opatrovníka, ktorý si
osvojil aj súd prvej inštancie, keď sa následne priklonil k návrhu matky. Zdôraznil vôľu mal. H., ktorý
túži, aby ich rodina zostala spolu a kompletná. Z tohto dôvodu má aj otec maloletých za to, že je

potrebné, aby manželstvo bolo zachované a je ochotný manželke pomôcť pri riešení jej zdravotného
problému. Poukázal na neurologické zdravotné ťažkosti matky, ktoré môžu mať aj vplyv na možné
konflikty v manželstve a v prípade, že sa matka podrobí očakávanej liečbe a dôjde k odstráneniu
neurologickej poruchy navrhovateľky, uvedené by určite stmelilo ich rodinu a prehĺbilo by ich vzájomnú
úctu spojenú aj s citovou náklonnosťou. Trvá na tom, že rozvrat ich manželstva nie je trvalý, a teda

nie je daný dôvod na jeho rozvod. Namietal, že súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo uprednostnil
matku, ktorej zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, pred otcom, resp. pred striedavou osobnou
starostlivosťou. Súd prvej inštancie mal zohľadniť aj ochorenie matky, ktoré môže vplývať na jej možnosti
vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti. Vzhľadom na tom, že závery súdu ohľadom zverenia
maloletých detí považuje za nesprávne, rovnako namietal aj závery ohľadne vyživovacej povinnosti
otca k maloletým deťom. Túto sumu považuje ako „vreckové pre matku vo výške 400 eur.“ Žiadal

rozsudok vo výroku II. zmeniť tak, že mal. deti sa zverujú do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov
v týždňových intervaloch, vzhľadom na to, že všetci žijú v spoločnom dome a striedavá starostlivosť
by nepredstavovala zmenu výchovného prostredia pre deti a výrok III. napadnutého rozsudku zrušiť. V
prípade rozvedenia manželstva má otec za to že matka bude brániť styku otca s deťmi, mal za to, že
je potrebné upraviť styk otca s deťmi (výrok IV.). V závere odvolania otec navrhol napadnutý rozsudok

zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové konanie a ďalšie rozhodnutie, alternatívne napadnutý
rozsudok zmeniť v súlade s jeho odvolacím návrhom.

9. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník maloletých, ktorý uviedol, že maloletí chlapci jasne
vyjadrili svoj názor na striedavú osobnú starostlivosť. Počas prvého vykonaného zisťovania obe deti

boli opatrnejšie vo vyjadreniach a pôsobili neisto. O rozvode rodičov sa dozvedeli len v predchádzajúci
deň. Druhé zisťovanie názoru sa realizovalo po vyše štyroch mesiacoch, maloleté deti boli smelšie,
veselšie, komunikatívnejšie a ľahšie vyjadrovali svoj názor. Je možné, že o situácii mali dostatočný
priestor rozmýšľať. Navrhol odvolanie otca zamietnuť a napadnutý rozsudok potvrdiť.

10. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletých detí. Stanovisko kolízneho opatrovníka považuje za
odborne vyhodnotené a len potvrdzujúce, že napadnutý rozsudok je v záujme maloletých detí. Súhlasí
s návrhom kolízneho opatrovníka a taktiež navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

11. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka zaslal repliku otec maloletých detí. Výrok IV. napadnutého

rozsudku, ktorým súd neupravil styk otca s maloletými deťmi, považuje za nesprávny. Poukázal na
najlepší záujem maloletých detí a ich vyjadrenie, že majú veľmi radi oboch svojich rodičov. Vyjadrenie
kolízneho opatrovníka považuje za zjednodušené, nakoľko tento neuviedol, v čom je možnosť striedavej
starostlivosti nesprávna a rovnako sa vôbec nezaoberal argumentáciou otca spojenou s nedobrým
psychickým zdravotným stavom matky, čo má, a naďalej môže mať rozhodujúci vplyv na zdravý

vývoj oboch maloletých detí. Poukázal na skutočnosť, že vo vyjadrení kolízneho opatrovníka úplne
absentuje akákoľvek zmienka o možnosti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti otca, keďže
zdravotný stav matky je vážny a isté odbremenenie matky od rodičovskej povinnosti by prospelo aj
maloletým deťom. Stanovisko kolízneho opatrovníka maloletých detí považuje za nekomplexné. Navrhol
odvolaciemu súdu, aby si vyžiadal jeho doplnenie, najmä o skutočnosti a problematiku, ktorú pomenoval

v rámci jeho stanoviska. Navrhol jeho odvolaniu vyhovieť a rozhodnúť v súlade s jeho odvolacím
návrhom.

12. K replike otca zaslala dupliku matka. Má za to, že bolo v najlepšom záujme neupravovať styk
maloletých detí s otcom, aby sa zbytočne nevyvolávalo emočné napätie. Závery súdu o zverení

maloletých detí do jej osobnej starostlivosti považuje za správne a súladné s vykonaným dokazovaním.
Odvolanie otca považuje za prejavenie toho, že sa nevie zmieriť s faktom, že toto rozhodnutie bolo v
záujme detí. Otec naďalej manipuluje, naťahuje čas a nevhodne označuje matku za psychicky labilnú.
O zdravotnom stave bol súd prvej inštancie upovedomený. Zdôraznila, že jej zdravotný stav sa zhoršil
práve vplyvom otca, ktorý ju osočoval, nepekne sa k nej správal aj za prítomnosti detí, fyzicky ju

napádal, nebol ochotný prejaviť dobrú vôľu, nahrával si rozhovory, kameroval domáce prostredie napriek
žiadosti, aby s tým prestal. Vynucoval si rešpekt. Správanie otca by sa podľa matky dalo subsumovať
pod citové slovné týranie a fyzické, čo je prejavom psychického a fyzického násilia. Má za to, že
otcovi nemôžu byť v žiadnom prípade maloleté deti zverené do jeho osobnej starostlivosti. Pokiaľ ideo jej diagnózu (vestibulárny syndróm), nejedná sa o diagnózu, ktorá by mala mať vplyv na rozsah
starostlivosti.Zdôraznila,ževproceserozvodujetoužtretíodborník,ktoréhovyjadreniaotecspochybnil,
pretože neboli v súlade s jeho očakávaním. Návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej

starostlivosti oboch rodičov považuje za účelové sledujúce jediný cieľ, a to vyhnúť sa plateniu výživného.
Otec neprispieva na elektrinu, plyn, daň za pozemok, ani poplatky na smeti. Stará sa len sám o seba.
Pred maloletými deťmi sa vyjadruje, že matka ich dostala do starostlivosti, nech sa o nich teda aj stará.
Má za to, že pokiaľ by otec mal záujem o výlučnú alebo striedavú starostlivosť o maloleté deti, už teraz by
prejavil svoj záujem. Stanovisko kolízneho opatrovníka považuje za správne a v záujme maloletých detí.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie otca bolo
podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, preskúmal napadnutý rozsudok postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň

vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že
v časti sú splnené podmienky na potvrdenie rozsudku (výroky I., II., IV.) a v časti (výrok III.) je dôvodný
postup podľa § 388 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) na zrušenie
rozsudku súdu prvej inštancie, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania (výrok VI.).

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov
uplatnených odvolateľom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná
odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaní(porovnajÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyII.ÚS78/05).

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané
skutkové okolnosti pre rozvod manželstva účastníkov konania a úpravu práv a povinností k maloletým

deťom tak, ako to rozhodol súd prvej inštancie.

16. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver vo vzťahu k zisteniam o podmienkach rozvodu manželstva, zverenia maloletých
detí do osobnej starostlivosti matky a neupravenia styku otca s maloletými deťmi. Odvolací súd

sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd nevzhliadol
opodstatnenosť podaných odvolacích dôvodov vo vzťahu k výrokom I., II., IV. Súd prvej inštancie dospel
pri rozhodovaní k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, preto odvolací súd
potvrdil napadnutý rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust.
§ 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

17. Vo vzťahu k odvolacím námietkam manžela odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
postupoval správne, ak zisťoval, či sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva. Súd
prvej inštancie mal z výpovede navrhovateľky a vyjadrenia manžela za preukázané, že manželstvo
neplní svoju spoločenskú funkciu, nakoľko manželia spolu už netrávia spoločne voľný čas a navonok

nepôsobia ako ucelená rodina. Nepotvrdilo sa ani to, že by uvedené manželstvo účastníkov plnilo
naďalej aj svoju biologickú funkciu, ktorá sa prejavuje v ich intímnom spolunažívaní. Komunikácia
medzi manželmi prebieha minimálne, len na formálnej úrovni, majú rozdielne názory na manželstvo a
výchovu svojich detí, nedokážu dospieť k dohode ani v základných veciach, zo strany navrhovateľky
došlo k citovému a fyzickému ochladnutiu. Bolo preukázané, že navrhovateľka sa chce rozviesť a z

takéhoto jej správania sa je možné jednoznačne vyvodiť, že nemá záujem na ďalšom trvaní takéhoto
manželstva. Manžel s dôvodmi rozvodu a trvalosť rozvratu potvrdil, s návrhom na rozvod manželstva na
pojednávaní pred súdom prvej inštancie súhlasil. Manželia sa zúčastnili odbornej pomoci na Referáte
poradensko-psychologických služieb R. X. Y., táto však nepriniesla želaný efekt a manželstvo sa
zachrániť nepodarilo. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov už v

súčasnosti neplní svoje funkcie a je dlhodobo hlboko a vážne rozvrátené, preto súd výrokom I. toho
rozsudku manželstvo účastníkov rozviedol.18. Otec v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia nevysvetlil, čo ho viedlo
k uprednostneniu zverenia detí do osobnej starostlivosti matky oproti zvereniu do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov, a to aj napriek tomu, že matka trpí vážnou neurologickou poruchou a všetci

žijú v spoločnej domácnosti.

19.Podľačlánku3ods.1Dohovoruoprávachdieťaťa,záujemdieťaťamusíbyťprvoradýmhľadiskompri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

20. Podľa článku 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne
vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať
patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä
možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď

priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť
v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

21. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) záujem maloletého
dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní

a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b)
bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana
dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so
zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity

osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj
schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

22.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

23. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

24. Podľa§ 43 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

25. Podľa § 38 ods. 1 a 2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj
názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku
a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

26. Odvolací súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia poukazuje, že rozhodovanie o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností v prípadoch, kedy rodičia nie sú schopní sa na výkone
rodičovských práv a povinností dohodnúť, musí byť hľadaním optimálneho stavu zo strany súdu. Vkaždom konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prioritný záujem maloletého dieťaťa. Tomu musí
byť venovaný prioritný záujem.

27. V konaní bolo preukázané, že rodičia s maloletými deťmi žijú v spoločnej domácnosti a starostlivosť
o maloletých zabezpečujú matka i otec. Hoci počas šetrenia neboli zo strany kolízneho opatrovníka v
starostlivosti oboch rodičov o deti zistené žiadne nedostatky, pri ich zverení do osobnej starostlivosti
matky,súdprvejinštanciezohľadnilnázormaloletýchdetí.Pozhodnotenísituáciesimaloletíželalizostať
v osobnej starostlivosti matky, nakoľko táto sa im viac venuje, učí sa s nimi, s matkou majú pestrejší

program. Práve matku označili za osobu, ktorej zverujú svoje problémy a ktorú hľadajú v prípade útechy.
Na druhej strane majú deti majú veľmi dobrý vzťah aj s otcom, pre prípad rozvodu sa s ním chcú
pravidelne a často stretávať, no nie na báze povinnosti. Podľa slov maloletých by striedavú starostlivosť
nezvládli, chcú stabilné zázemie, na prípadný rozdielny program by si nezvykli a rozdielne pravidlá zo
strany oboch rodičov by ťažko zvládali.

28. Odvolací súd zastáva názor, že u maloletých detí sa jedná o prechodné obdobie po rozvode rodičov,
kedy sú viacej citovo naviazané na matku. V tomto období je potrebné nastaviť nové a určité pravidlá
pre fungovanie vzájomných vzťahov medzi rodičmi a deťmi po rozvode rodičov.

29. Dôležitým a závažným faktorom pre oboch rodičov je potreba nastolenia slušnej komunikácii bez

konfliktovslovných,citovýchvydieraníabeztoho,abymaloletédetiboliakýmkoľvekspôsobomzapájané
do konfliktov rodičov. Každé dieťa určite trpí rozpadom rodiny, preto je na mieste, aby si rodičia
uvedomilisvojurodičovskúzodpovednosť,takmatkaakoajotec.Zdôrazniťtreba,žeaksanaučiarodičia
komunikovať o potrebách dieťaťa a akceptovať druhého rodiča, je odvolací súd presvedčený, že dajú
aj svojim deťom do života veľmi dôležitý a jasný signál, že vzniknuté ťažkosti rodičia vzájomne vyriešili

a prijali vlastný podiel zodpovednosti nájsť riešenie.

30. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že záujem maloletého dieťaťa musí byť
prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a
maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú

v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (porovnaj nález Ústavného súdu
Českej republiky vo veci II.ÚS 554/04).

31. Každý rodič by si mal byť vedomý toho, že priorita záujmu dieťaťa pri rozhodovaní súdu platí okrem
iného preto, že dôsledky ignorovania záujmu dieťaťa sa v jeho sfére (v živote dieťaťa, či už v súčasnosti

alebo v budúcnosti) prejavia intenzívnejšie negatívne, ako v živote rodiča ako dospelého človeka; dieťa
totižniejetakásilnáosobnosťakojehodospelýrodič,aniejeschopnésasuvedenousituáciouvyrovnať,
takže často si nesie psychické traumy po celý život.

32. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy

mal. dieťaťa (§ 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa
nezastupiteľná. Je na mieste, aby na výchove maloletých detí rovnakým spôsobom participovali obaja
rodičia, nielen matka, ale aj otec, ktorý sa tak nezastupiteľným spôsobom podieľa na postupne sa
vyvíjajúcej životnej orientácii dieťaťa. Prioritným v otázke zohľadnenia záujmu dieťaťa je, aby dieťa bolo
v starostlivosti oboch rodičov, ak to nie je možné; tak potom u toho z rodičov, kto má lepšie predpoklady

a uznáva rolu a dôležitosť toho druhého z rodičov.

33. Odvolací súd konštatuje, že ak súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, malo by
byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola zásada - právo dieťaťa na
starostlivosť obidvoch rodičov, čo najviac naplnená. V danom prípade rodičia a deti v čase rozhodovania

súdu prvej inštancie aj v čase rozhodovania odvolacím súdom žijú v spoločnej domácnosti, otcovi v styku
s maloletými deťmi nie je žiadnym spôsobom bránené, maloleté deti majú s otcom vytvorený veľmi dobrý
vzťah a chcú sa s ním stretávať tak, ako doposiaľ. V konaní účastníci upravenie styku ani nežiadali,
preto súd styk otca s maloletými neupravil, čo v danej situácii aj odvolací súd považuje v súlade so
záujmom maloletých detí.

34. Odvolací súd tiež skúmal, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre
stanovenie rozsahu výživného zo strany otca pre maloleté deti tak, ako o ňom rozhodol súd prvej
inštancie.35. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

36. Podľa § 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd

aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

37. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

38. Maloleté deti H. C. H. sú osobami oprávnenými z výživného a sú odkázané na plnenie vyživovacej

povinnosti zo strany svojich rodičov. Vyživovacia povinnosť rodiča k neplnoletému dieťaťu je daná ex
lege a obvyklým spôsobom plnenia je stav, kedy dieťa žije v spoločnej domácnosti rodičov a výživné
je plnené v naturálnej forme. Súd k stanoveniu konkrétnej výšky výživného pristupuje len v prípadoch
potencionálneho ohrozenia oprávneného dieťaťa, ak nežijú rodičia spolu, došlo k rozpadu ich rodiny,
prípadne k rozvodu manželstva a prípadne pokiaľ niektorý z rodičov svoju vyživovaciu povinnosť neplní.

Zmyslom je teda zabezpečiť dieťaťu porovnateľné podmienky s tými, aké by malo keby rodičia žili spolu
a riadne sa o dieťa starali.

39. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu a prijatého záveru súdom prvej inštancie dospel k záveru,
že súd prvej inštancie nepostupoval dôsledne pri zisťovaní všetkých dôležitých okolností rozhodných

pre prijatie záveru o určení výživného zo strany otca na maloleté deti s poukazom na tvrdenia otca,
že sa preukázateľne podieľa vo väčšej časti na financovaní ich spoločnej domácnosti, preukázateľne
financuje svoje maloleté deti, podieľa sa aj osobnou starostlivosťou na ich dochádzke, vzdelávaní do
školy a aj na ostatných činnostiach spojených s ich zdravým vývojom.

40. Podľa § 35 CMP, je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie.
Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho
priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov.

41. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na

zistenie skutočného stavu veci.

42. V prvom rade je potrebné uviesť, že aj pri rozhodovaní súdu o úprave výživného má najvyššiu prioritu
najlepší záujem maloletých detí.

43. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd,
kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantne
odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti
predstavujúsubjektívnekritériumurčovaniarozsahuvyživovacejpovinnostiarozumejúsanimivlastnosti
dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,

nadaním,získanýmiskúsenosťami.Priposudzovaníschopnostíamožnostípovinnéhorodičasúdôležité
jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom
získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami.

44. V zmysle § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a

dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle
tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom
sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda
zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sadieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom
povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojím deťom podľa kritérií uvedených v § 62
ods. 2 Zákona o rodine, pričom povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť k všetkým dôležitým okolnostiam,

u každého rodiča zvlášť, prihliadnuť na vek, vyspelosť dieťaťa, prihliadnuť na nevyhnutné potreby, tiež
na potreby, ktoré sú nad rámec bežných potrieb, náklady, ktoré súvisia so zdravotným stavom mal.
dieťaťa; je nutné prihliadnuť na majetkové pomery oboch rodičov a následne až tak zhodnotiť možnosti,
schopnosti povinného rodiča a zhodnotiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa.

45. Odvolací súd považuje za potrebné opätovne zdôrazniť, že v starostlivosti o mal. deti je súd v súlade
s ustanoveniami § 35 a § 36 CMP povinný zistiť skutočný stav veci a vykonať za týmto účelom aj dôkazy,
ktoré nenavrhli účastníci konania. To však neznamená, že účastník nemá svoju mieru procesnej aktivity
napreukázanírozhodnýchadôležitýchskutočnostímajúcichprenehovýznam.Dôležitéjealezdôrazniť,
že v mimosporových konaniach procesná aktivita súdu nesupluje pasivitu účastníkov konania, a nemôže
byť vnímaná absolútne. Aktivitu účastníkov konania súd supluje vtedy a v takej miere, aká je potrebná

na zistenie skutočného stavu veci.

46. Odvolací súd dospel k záveru, že súd nepostupoval dôsledne pri zisťovaní všetkých dôležitých
okolností rozhodných pre prijatie záveru o výške výživného. Po ustálení odôvodených potrieb
oprávnených maloletých detí je potrebné posúdiť schopnosti a možnosti povinného rodiča podieľať sa

na uspokojovaní potrieb platením výživného. Vyhodnotiť kritériá osobnej starostlivosti u oboch rodičov
samostatne, a následne ho premietnuť do pomeru, v akom sa podieľajú rodičia na platení výživného.
Všetky rozhodné kritériá musí súd vyhodnotiť, avšak až po náležitom vyhodnotení skutočného stavu
veci, po doplnení dokazovania vo vzťahu k zisteniu odôvodnených potrieb oprávnených detí. Zároveň
pri zisťovaní oprávnených nákladov je potrebné zistiť náklady, ktoré majú rodičia súvisiace s bývaním a

chodom domácnosti, pretože aj na týchto nákladoch sa mal. deti podieľajú.

47. V rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je vyjadrená zásada úmernosti
životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov. Rovnaká životná úroveň samozrejme nespočíva v
matematicky rovnakom finančnom zabezpečení dieťaťa a rodiča, teda že rodič a dieťa musia mať k

dispozícii rovnakú sumu finančných prostriedkov, pretože v zásade sú potreby dospelého človeka v
produktívnom veku rodiča nákladnejšie ako potreby dieťaťa, a najmä sú odlišné. Porovnanie životnej
úrovne rodiča a dieťaťa je založené na porovnaní dostupnosti uspokojovania potrieb rodiča a potrieb
dieťaťa pri danej finančnej dispozícii. O rovnakú životnú úroveň potom pôjde, ak budú potreby rodiča
a potreby dieťaťa dostupné rovnakou mierou. Práve táto zásada je správne premietnutá do výšky

stanoveného mesačného výživného.

48. Ďalším rozhodným individuálnym kritériom, na ktoré je potrebné prihliadnuť, je aj miera osobnej
starostlivosti o maloleté dieťa, ktorá je kladená na úroveň aj finančného plnenia zo strany rodiča,
ktorý ten výkon zabezpečuje. Pri stanovení rozsahu výživného je dôvodné prihliadať aj na mieru

osobnej starostlivosti matky, a v tomto prípade aj otca, ktorú otec prezentoval v odvolacích námietkach.
Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon starostlivosti, ktorý
Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu výživy (porovnaj uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.11.2011, sp. zn. IV.ÚS 489/2011).

49. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

50. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

51. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je pritom v priamej spojitosti so základným právom na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia
nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 220 ods. 2 CSP, dochádza nielen k tomu, žerozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu,
že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie
všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého

vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami,
vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje strane konania
posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom
rozhodovaní o veci samej.

52. Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie
všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy a s čl. 6 ods. 1
dohovoru (z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 14. septembra 2006, sp. zn. I.ÚS
265/05).

53. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal
so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a
právne významné (z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17. mája 2007, sp. zn. IV.ÚS
14/07).

54. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi konania odníma možnosť v odvolacom
konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

55. Keďže súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nedostatočne vyporiadal s elementárnymi
kritériami určovania výživného, založil tým jeho nepreskúmateľnosť. Z tohto dôvodu pristúpil odvolací
súd k zrušeniu napadnutého výroku III. a súvisiaceho výroku o trovách konania VI. postupom
vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP. Náprava pochybení
súdu prvej inštancie vyžaduje takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za

následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu
na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti
rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie vykonávanie základného
dokazovania).

56. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie náležite sa zaoberať vyššie predostretými výhradami
odvolacieho súdu, zistiť rozsah osobnej starostlivosti osobitne u matky a osobitne u otca, ktorú poskytujú
svojim maloletým deťom, aj štruktúru materiálnych plnení, ktoré otec vynakladá pre maloleté deti. Súd
prvej inštancie je povinný zaoberať sa všetkými námietkami účastníkov, ktoré predniesli v priebehu
odvolacieho konania. Následne súd opätovne vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie odôvodní

podľa požiadaviek zákonodarcu uvedených v ust. § 220 ods. 2 CSP a v zmysle hmotnoprávnych
kritérií, ktoré ukladá predovšetkým Zákon o rodine. Zároveň rozhodne o trovách prvoinštančného, ako
aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

57. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).