Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2205212362
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2205212362.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.

Eva Behranová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
XXXX/X, A. - B., 2. C. D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, F. G., 3. H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. XXX, 4. K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, 5. B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. E. XXX/X, XXX
XX L., občan ČR, 6. H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, F. G., 7. J. M. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. XXXX/X, A., adresa na doručovanie J. XX, 8. C. H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/
X, G., 9. C. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, A., 10. E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. P.
R. XX, 11. C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. S. XXXX/XX, F. G., 12. H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom

Q. P. R. XX, 13. A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. P. R. XX, 14. E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. P.
R. XXX, 15. D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. P. R. XX, 16. J. C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. U.
XXXX/XX, F. G., 17. B. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, M., 18. K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q. P. R. V. XXX, 19. W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. V. XXX, 20. U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q. P. R. V. XXX, 21. L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, M. a 22. Q. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. XX, žalobcovia v 1., 5., 14. až 21. rade sú zastúpení žalobcom v 9. rade a žalobcovia v 2. až
4., 6., 8., 10. až 13. a 22. rade sú zastúpení žalobcom v 7. rade, proti žalovaným: 1. Poľnohospodárske

družstvo v Jurovej, IČO: 00 191 493, so sídlom Jurová, v konaní zastúpený: VIRE law & consulting s.r.o.,
IČO: 47 254 921, so sídlom Sasinkova 12, Bratislava, 2. MLM Real spol. s r.o., IČO: 44 093 683, so
sídlom Košická 58, Bratislava, 3. BONETI, s.r.o., IČO: 36 726 737, so sídlom Trstená na Ostrove 212,
o vypratanie nehnuteľností, na odvolanie žalobcov 1 až 22 proti výroku II. rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda č.k. 6C/203/2005-1251 zo dňa 21.5.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II. ako i v závislých
výrokoch III. a IV. vo vzťahu k žalovaným 1 až 3 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému 1 p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v plnom
rozsahu.

III. Žalovaným 2 a 3 nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd nevyhovel žalobe, keď vo výroku rozhodol nasledovne:
I. Konanie sa voči žalovanému v 4. rade zastavuje.
II. Žaloba sa zamieta.

III. Žalovaný v 1. rade má voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
IV. Žalovaní v 2. rade až 4. rade nemajú voči žalobcom nárok na náhradu trov konania.2. V odôvodnení preskúmavaného rozsudku prvoinštančný súd skonštatoval, že žalobcovia sa svojou
žalobou doručenou súdu dňa 23.11.2005, v znení jej neskorších zmien, domáhali, aby súd žalovanému
v 1. rade uložil povinnosť odstrániť stavby nezapísané v katastri nehnuteľností(spevnené plochy, kovový

zásobník, betónové žumpy, studňu, betónové stožiare, časť vybetónovanej stavby) a stavebný odpad
nachádzajúcich sa na pozemkoch žalobcov v katastrálnom území Q. P. R. s parcelným č. 466/40,
466/55, 466/37, 466/5, 466/50, 466/32, 466/49, 466/48, 466/52, 466/57, 466/46, 466/56, 466/51, ako aj
povinnosť zasypať jamy po žumpách a studne ekologicky nezávadnou zeminou.

3. Na základe vykonaného dokazovania prvoinštančný súd ustálil skutkový stav, pričom skonštatoval,
že v predmetnom konaní bolo preukázané, že v súčasnosti sú žalobcovia evidovaní ako spoluvlastníci
nasledovných pozemkov: Žalobcovia v 8., 3. a 4. rade sú spoluvlastníkmi parciel registra „C“ č. 466/6,
466/36, 466/37, 466/38, 466/39, 466/40 a 469/10 evidovanej na LV XXX pre k. ú. Q. P. R.. Žalobca v
9. rade je vlastníkom parciel registra „C“ č. 466/41, 466/42, 466/43, 466/45, 469/12 evidovanej na LV
XXX pre k. ú. Q. P. R.. Žalobca v 9. rade je vlastníkom parciel registra „C“ č. 216/13, 216/14, 216/15,

466/28, 466/31, 466/52, 466/57, 555/16 a 558/5 evidovanej na LV XXX pre k. ú. Q. P. R.. Žalobcovia
v 10., 8., 7., 11., 12., 13., 16., 15., 14., 3., 4., 18., 19., 20., 21., 6., 5. a 22. rade sú spoluvlastníkmi
parcely registra „C“ č. 466/50 evidovanej na LV XXX pre k. ú. Q. P. R.. Žalobcovia v 15. a 2. rade sú
spoluvlastníkmi parcely registra „C“ č. 466/55 evidovanej na LV XXX pre k. ú. Q. P. R.. Žalobcovia v 8.,
5., 3. a 4. rade sú spoluvlastníkmi parciel registra „C“ č. 466/32, 466/33 evidovanej na LV XXX pre k. ú.

Q. P. R.. Žalobcovia v 10., 8., 7., 11., 12., 13., 16., 15., 14., 10., 3., 4., 18., 19., 20., 21., 6., a 22. rade
sú spoluvlastníkmi parcely registra „C“ č. 466/49 evidovanej na LV XXX pre k. ú. Q. P. R.. Žalobcovia v
8., 7., 15., 14., 3., 4., 18., 19., 20., 21., 6., 17., 2. a 22. rade sú spoluvlastníkmi parcely registra „C“ č.
466/48 evidovanej na LV XXX pre k. ú. Q. P. R.. Žalobcovia v 10., 8., 7., 9., 11., 12., 13., 16., 15., 14.,
3., 4., 18., 19., 20., 21., 6. a 22. rade sú spoluvlastníkmi parcely registra „C“ č. 466/34 evidovanej na

LV XXX pre k. ú. Q. P. R.. Žalobcovia v 8., 7., 15., 14., 3., 4., 18., 19., 20., 21., 6., 17., 2. a 22. rade sú
spoluvlastníkmi parcely registra „C“ č. 466/44 evidovanej na LV XXX pre k. ú. Q. P. R.. Žalobcovia v 8.,
1., 2., 15., 3. a 4. rade sú spoluvlastníkmi parciel registra „C“ č. 466/46, 466/56 evidovanej na LV XXX
pre k. ú. Q. P. R.. Žalobcovia v 10., 8., 7., 11., 12., 13., 16., 15., 14., 3., 4., 18., 19., 20., 21., 6., 5. a 22.
rade sú spoluvlastníkmi parcely registra „C“ č. 466/51 evidovanej na LV XXX pre k. ú. Q. P. R..

4. Žalovaný v 2. rade je v súčasnosti evidovaný ako vlastník stavieb zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. Q.
P. R., a to ošipárne so s. č. XXX postavenej na parcelách č. 466/3, 466/33 a 466/36, ošipárne so s. č. XXX
postavenej na parcelách č. 466/4 a 466/38, ošipárne so s. č. XXX postavenej na parcelách č. 466/42,
466/39 a 466/5, ošipárne so s. č. XXX postavenej na parcelách č. 466/47, 466/41 a 466/6 a ošipárne so

s. č. XXX postavenej na parcele č. 466/11. Žalovaný v 2. rade je tiež v súčasnosti evidovaný ako vlastník
stavby zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. Q. P. R., a to sýpky so s. č. XXX postavenej na parcelách č.
466/2 a 466/44. Žalovaný v 3. rade je v súčasnosti evidovaný ako vlastník stavieb zapísaných na LV č.
XXX pre k. ú. Q. P. R., a to ošipárne so s. č. XXX postavenej na parcele č. 466/12, ošipárne so s. č. XXX
postavenej na parcelách č. 466/13 a 466/35, vážnice so s. č. XXX postavenej na parcele č. 466/17.

5. Žalobcovia svoje pozemky získali v rámci reštitučného konania, kedy im boli vydané pozemky,
ktoré v minulosti patrili im právnym predchodcom. Bolo nesporné, že žalovaný v 1. rade užíval tieto
pozemky ako nájomca v zmysle § 22 ods. 2 zákona č. 229/1992 Zb., pričom v čase podania žaloby bol
žalovaný v 1. rade aj vlastníkom vyššie uvedených stavieb. Okolo stavieb boli vybudované spevnené

plochy, ktoré slúžili na výbeh ošípaných. V čase podania žaloby boli tieto spevnené plochy ohradené
plotom, ale v súčasnosti už toto oplotenie neexistuje. Popri budovách boli postavené aj viaceré žumpy,
ktoré slúžili na odvedenie a zber výkalov a moču po ošípaných. Popri vyššie uvedených stavbách
boli vybudované aj rôzne vedľajšie stavby, ako silážna jama, studňa, kovový zásobník na krmivo a
ďalšie spevnené plochy, ktoré slúžili ako účelová komunikácia, prípadne chodník spájajúci jednotlivé

budovy a objekty. Taktiež boli postavené stožiare na vedenie elektrických sietí. Hlavné budovy podľa
svedeckých výpovedí začal stavať právny predchodca žalovaného v 1. rade niekedy v polovici 50.
rokoch minulého storočia, ale svedecké výpovede, ako aj tvrdenia žalobcov ohľadom ich dokončenia
neboli jednotné, čiže sa nepodarilo spoľahlivo zistiť presný čas dokončenia hlavných stavieb. Čo sa týka
obdobiastavbyjednotlivýchobjektov,ktorýchodstráneniasažalobcoviavtomtokonanídomáhajú,otých

nebola zmienka ani vo vyjadreniach žalobcov, ani vo svedeckých výpovediach, čiže súdu nie je zrejmé
ani to, kedy tieto objekty vznikli. Hlavným stavbám bolo pridelené súpisné číslo R. Q. P. R. v roku 2003,
pričom následne v roku 2014 bolo vydané opravné rozhodnutie z dôvodu, že v pôvodných rozhodnutiach
neboli uvedené parcelné čísla všetkých pozemkov, na ktorých boli jednotlivé budovy postavené.6. Žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia vypovedali nájom voči žalovanému v 1. rade podaniami
zo dňa 23.08.2004, 26.11.2003 a 16.12.2003 a opätovne podaním zo dňa 30.10.2017. Žalovaný v 1.

rade ukončil živočíšnu výrobu v predmetných nehnuteľnostiach v roku 2007.

7. Z katastrálneho spisu sp. zn. V 4770/2009 vyplýva, že Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny
odbor (bývalá Správa katastra Dunajská Streda) povolil dňa 06.11.2009 vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a

spoločnosťou VVL INVEST, s.r.o., IČO: 35 902 124, so sídlom Košická 37, Bratislava ako kupujúcim.
Predmetom kúpnej zmluvy boli stavby v katastrálnom území Q. P. R. so súp. č. XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX K. XXX, t.j. predmet kúpy 1. V zmluve pri každej budove bolo uvedené len jedno
parcelné číslo pozemku, na ktorom tá-ktorá budova stojí, pričom toto označenie bolo v súlade s LV
platným a účinným ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy. V zmluve sa tiež konštatuje, že predávajúci je
výlučným vlastníkom súboru vecí slúžiacich k nerušenému užívaniu predmetu kúpy 1., t.j. vecí v zmysle

prílohy (fotodokumentácie), t.j. predmet kúpy 2. V Článku V. bola dojednaná kúpna cena tak, že sa strany
dohodli, že výška kúpnej ceny bude uhradená v zmysle vystavenej faktúry predávajúcim kupujúcemu,
faktúry č. 11109 zo dňa 04.03.2009. Predmetný Článok V. bol opravený dňa 06.11.2009 priamo pred
konajúcim správnym orgánom nasledovne: ... výška kúpnej ceny 40.460,- eur bude uhradená ... V
Článku VIII. v bode 4. veta prvá sa zmluvné strany dohodli, že s prevodom predmetu kúpy predávajúci

prevádza a postupuje na kupujúceho všetky práva a povinnosti vyplývajúce z doposiaľ uzavretých
nájomných zmlúv viažucich k nerušenému užívaniu predmetu kúpy 1 a 2. Na konci zmluvy je miesto
(Bratislava) a dátum vyhotovenia (07.05.2009) zmluvy. Z osvedčenia Obce Jurová je zrejmé, že podpis
na listine urobili pán C. M. X., U. (predseda predstavenstva žalovaného v 1. rade) a pán W. J. U. (člen
predstavenstva žalovaného v 1. rade) dňa 04.11.2009. Kúpna zmluva je opatrená aj podpisom konateľa

spoločnosti VVL INVEST, s.r.o. Prílohu kúpnej zmluvy tvorí fotodokumentácia.

8. Žalovaný v 1. rade listom zo dňa 12.05.2010 oznámil vlastníkom pozemkov, že z dôvodu predaja
vyššie uvedených nehnuteľností ukončil užívanie pozemkov v k. ú. Q. P. R. vedených na LV č. XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX K. XXX a vracajú ich

do užívania.

9. Následne boli predmetné nehnuteľnosti viackrát prevedené na nového vlastníka, pričom v súčasnosti
je vlastnícke právo k hlavným budovám evidované na žalovaného 2. Následne Krajský súd v Trnave
uznesením sp. zn. 9Co/30/2012 zo dňa 28.02.2012 zakázal žalovanému v 2. rade aby so stavbami

zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. Q. P. R. predal, daroval, prenajal, zapožičal, zaťažil záložným právom,
a to až do doby právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn.
11C/461/2014 zo dňa 10.07.2017 bolo určené, že vlastníkom vyššie uvedených stavieb je žalovaný v
1. rade. Predmetný rozsudok však bol zrušený nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/2018 zo
dňa 22.05.2018.

10. Po predaji vyššie uvedených stavieb však neskorší vlastníci, nie je zrejmé a preukázané ktorý z nich,
vykonal rekonštrukciu budovy so súp. č. XXX a XXX, z ktorých podľa žalobcom mal vzniknúť taktiež
stavebnýodpad,ktorýjeuloženýnaspevnenýchplochách.Medzičasombudovasosúp.č.XXXvyhorela
do tla.

11. Pán C. C. dňa 18.10.2011 v trestnom konaní pred Obvodným oddelením PZ Gabčíkovo uviedol,
že vie o tom, že v objekte bývalého PD boli umiestnené veci ako palivové drevo určené na kúrenie, je
tam stavebná suť určená na zasypanie izolovaných žúmp, ktoré sú nebezpečné pre celé okolie. Veci
sú tam uložené dočasne, uložili to ľudia, ktorí pre neho pracovali na jeho príkaz. Veci boli dovezené v

mesiaci február 2011. Materiál mal pochádzať z prestavby priestorov na E. Y. B. A.. Stavebná suť bola
odvážaná na jeho príkaz do areálu bývalého PD v obci Trstená na Ostrove osemkrát. Príkaz dal na
to, aby stavebná suť bola uložená na spevnené plochy alebo čo najbližšie k spevneným plochám, aby
nedošlo k znehodnoteniu pozemkov. Následne Bol pán C. C. trestným rozkazom tunajšieho súdu sp.
zn. 2T/5/2013 zo dňa 28.01.2013 uznaný za vinného zo spáchania prečinu neoprávneného nakladania

s odpadmi podľa § 302 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že na jeho príkaz v
období od mesiace február 2011 do 25.03.2011 v katastrálnom území obce Q. P. R., v objekte bývalého
poľnohospodárskeho družstva na parcelách č. 466/37, 466/40, 466/50 a 466/51 bez povolenia v rozpore
so všeobecne záväznými predpismi na úseku odpadového hospodárstva, uložený stavebný odpadpochádzajúcizozbúraniavmnožstve8nákladnýchvozovzn.AVIA,čímspôsobilekologickúamajetkovú
škodu v celkovej výške 3.256,60 eur.

12. Na pojednávaní dňa 03.10.2023 prvoinštančný súd odmietol vykonať dokazovanie výsluchom
svedkyne L. E. z dôvodu, že jej výsluch by sa netýkal priamo predmetu sporu, ale by sa mala vyjadrovať,
či žalovaný v 1. rade disponuje určitými listinami, resp. ako s nimi nakladal. Súd však poukazuje na
zásadu zákazu sebaobviňovania, kedy nemožno stranu nútiť, aby predložila dôkazy, ktoré svedčia proti
nej. Okrem toho daná výpoveď by pravdepodobne ani nepreukazovala obsah týchto listín, ak vôbec

existujú.

13. Prvoinštančný súd vec právne posúdil na základe aplikácie ust. § 37, § 39, § 40a, § 41, § 42 ods.
2, § 120 ods. 1, 2, § 124, § 125, § 132 ods. 1, § 133 ods. 2, § 135c ods. 1, § 588, § 589, § 663, § 682
Občianskehozákonníka(zák.č.40/1964Zb.–vtexteajlenOZ),§261ods.1a9Obchodnéhozákonníka
(zák. č. 513/1991 Zb. – v texte aj len ObZ), § 42 ods. 3, 5 Katastrálneho zákona (zák. č. 162/1995 Z.z.),

§ 22 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku, § 15 ods. 2, 7, 8 zák. č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

14. Vzhľadom na späťvzatie žaloby voči žalovanému vo 4. rade zo strany žalobcov, súd konanie voči
žalovanému v 4. rade zastavil v zmysle § 145 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.

15. Prvoinštančný súd v odôvodnení preskúmavaného rozsudku pokračoval, že v predmetnom konaní
sa žalobcovia domáhali od žalovaného v 1. rade odstránenia vyššie uvedených stavieb nezapísaných v
katastri nehnuteľností nachádzajúcich sa na pozemkoch žalobcov jednak z dôvodu, že podľa žalobcov
ide o neoprávnené stavby, a jednak z dôvodu, že žalovaný v 1. rade bol povinný im vrátiť predmetné

pozemky po zániku nájmu v pôvodnom stave bez budov. Žalobcovia sa od žalovaného tiež domáhali
odstránenia stavebného odpadu nachádzajúceho sa na predmetných pozemkov dôvodiac, že tento
odpad pochádza zo stavieb, ktorého vlastníkom je naďalej žalovaný v 1. rade a z toho dôvodu je
pôvodcom odpadu.

16. V každom konaní je v prvom rade potrebné si vyriešiť otázku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie,
čiže otázku, či sú žalobcovia nositeľmi hmotnoprávnych práv, a na druhej strane či súd žalovaní
nositeľmi hmotnoprávnych povinností. Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie
vždy k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím, pričom súd vecnú legitimáciu skúma aj bez návrhu.
V tomto prípade však samotný žalovaný v 1. rade spochybnil jednak aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov

a taktiež aj svoju pasívnu vecnú legitimáciu.

17. Čo sa týka aktívnej vecnej legitimácie, po preskúmaní žalobného a návrhu a príslušné listy
vlastníctva, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia sú aktívne vecne legitimovaní na podanie
tejto žaloby, keďže figurujú ako vlastníci pozemkov, ktorých vypratania sa dožadujú.

18. Na druhej strane však súd má za to, že žalovaný v 1. rade nie je legitimovaným v časti žaloby
na odstránenie neoprávnených stavieb, keďže v súčasnosti už nie je vlastníkom sporných stavieb.
Žalobcovia vo svojich vyjadreniach tvrdili najmä to, že kúpna zmluva zo dňa 04.11.2009, na základe
ktorej žalovaný v 1. rade previedol svoje vlastnícke právo na spoločnosť VVL INVEST, s.r.o. je absolútne

neplatná pre rozpor zo zákonom z dôvodu, že v zmluve nie sú označené všetky parcely, na ktorých
sporné stavby, vrátane príslušenstva, stoja, kúpna cena nie je uvedená dostatočne určito, taktiež
príslušenstvo nie je jednoznačne definované. Žalobcovia majú za to, že žalovaný predajom sporných
stavieb konal aj voči dobrým mravom.

19. Súd prvej inštancie po preskúmaní Kúpnej zmluvy zo dňa 04.11.2009 mal za to, že predmetná
zmluva nie je absolútne neplatná z nižšie uvedených dôvodov a tým pádom nie je splnená pasívna vecná
legitimácia žalovaného v 1. rade v časti žaloby na odstránenie neoprávnených stavieb.

20. Kúpna zmluva je dvojstranným právnym úkonom, na základe ktorého predávajúcemu vznikne

povinnosť predmet kúpy odovzdať a kupujúcemu na druhej strane predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
kúpnu cenu. Na základe toho možno dospieť k výkladu, že podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy
sú označenie zmluvných strán, predmetu kúpy a kúpnej ceny. V predmetnej kúpnej zmluve zo dňa
04.11.2009 sú zmluvné strany jednoznačne identifikované, čo nebolo v konaní ani sporné. Spornýmvšak bolo to, či ostatné podstatné náležitosti, t. j. predmet kúpy a kúpna cena, sú dostatočne určito v
zmluvevyjadrené.Vovzťahukpredmetukúpyjepotrebnékonštatovať,žestavby,ktorésaprevádzaliboli
jednoznačneidentifikovateľné.Katastrálnyzákonúčinnývčaseuzavretiazmluvy(podpisypredávajúcich

boli osvedčené dňa 04.11.2009) vyžadoval, aby prevádzané stavby boli označené aj parcelnými číslami
pozemkov, na ktorých sú postavené. V predmetnej kúpnej zmluve sú pri hlavných budovách označené
aj jednotlivé parcely, na ktorých budovy stoja, nie sú však označené všetky parcely. Tento nedostatok
však nemôže spôsobiť absolútnu neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy, keďže jednotlivé stavby boli
v kúpnej zmluve vymedzené spôsobom, ako boli v tom čase evidované aj na liste vlastníctva č. XXX.

Skutočnosť, že prečo kataster nezosúladil skutočný stav s právnym, keď mali k dispozícii aj geometrický
plán z roku 2001, z čoho vyplýva, že sporné budovy boli postavené na viacerých parcelách, je z pohľadu
riešenia tohto prípadu irelevantná, keďže súd nie je oprávnený riešiť postup správnych orgánov v tomto
konaní. Existujú na to rôzne iné prostriedky v rámci správneho práva, ako aj správneho súdnictva. Súd
taktiež poukazuje na prezumpciu správnosti verejných listín, čiže ich správnosť sa predpokladá, ak nie je
preukázaný opak. V tomto prípade sa však správnosť verejných listín týkala predovšetkým upresnenia

parciel, na ktorých sú sporné budovy postavené, čiže nebola vyvrátená skutočnosť, že by žalovaný v 1.
radenebolvčasepredajavlastníkomnehnuteľností.Pretonepresnosťvevidenciikatastranehnuteľností
ohľadomoznačeniavšetkýchparcielnaktorýchsúspornéstavbypostavenénemôžespôsobiťabsolútnu
neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 04.11.2009, keďže zo zmluvy je jednoznačne určiteľné, že vlastnícke
právo ktorých stavieb chceli zmluvné strany previesť, kedy stavby boli označené súpisným číslom a

označením parcely, na ktorej stoja v zmysle vtedy účinného listu vlastníctva.

21. Taktiež z pohľadu prevodu vlastníckeho práva je bezpredmetné, či súpisné čísla sporných stavieb
bolo udelené v súlade so zákonom alebo nie. Táto skutočnosť nemá ani vplyv na to, či sporné stavby
možno považovať za oprávnené alebo nie. Tieto otázky je potrebné riešiť v administratívnom konaní,

prípadne prostriedkami správneho súdnictva. Dôležité pre účely tohto konania je len to, že súpisné čísla
boli udelené, pričom pomocou súpisných čísiel možno jednotlivé budovy identifikovať v teréne pomocou
katastrálnej mapy. Nie je dôležité ani to, či na uvedených stavbách sa nachádza označenie súpisných
čísiel. Za to môže niesť vlastník budovy administratívnoprávnu zodpovednosť, čo však je v kompetencii
správnych orgánov.

22. Žalobcovia ďalej namietali aj nedostatočné označenie príslušenstva, ktoré malo tvoriť predmet kúpy
2. Tu prvoinštančný súd poukázal najmä na skutočnosť, že ide o objekty a stavby, ktoré nie sú zapísané
v katastri nehnuteľností, a preto nemusia byť označené takým spôsobom ako to vyžaduje katastrálny
zákon. Čiže v prvom rade nemusia byť označené parcelným číslom pozemku, na ktorom sú postavené

tak, ako to tvrdia žalobcovia. Okrem toho podľa názoru súdu, v zmluve ani nemuseli byť označené všetky
objekty, keďže v niektorých prípadoch ide o súčasť vecí (stavieb zapísaných v katastri nehnuteľností),
ktoré nasledujú osud hlavnej veci. Za súčasť hlavných stavieb súd považuje predovšetkým spevnené
plochy nachádzajúce sa bezprostredne okolo budov, ktoré slúžili ako výbeh pre ošípané a žumpy, ktoré
sú s hlavnými budovami spojené s potrubím. Tieto objekty totiž podľa názoru slúžili priamo na užívanie

hlavných stavieb, boli s hlavnými budovami pevne spojené, a vzhľadom na účel, na ktorý hlavné budovy
slúžili (jednotlivé hlavné stavby boli označené ako ošipárne), nemohli byť oddelené bez toho, že by
sa tým vec znehodnotila. Spevnené plochy totiž slúžili ako výbeh pre ošípané a žumpy na odvedenie
výkalov a moču po ošípaných. Na tomto nemení nič ani tá skutočnosť, že žalovaný v 1. rade živočíšnu
výrobu v budovách ukončil v roku 2007, keďže nemohol vedieť na aké účely budú predmetné budovy

využívané neskoršími vlastníkmi.

23. Žalobcovia ďalej namietali, že v príslušenstve boli označené aj ploty, čo však nebolo vo vlastníctve
žalovaného v 1. rade. Prvoinštančný súd v tomto smere však poukázal na fotodokumentáciu priloženú k
zmluve, z ktorej je jednoznačné, že žalovaný v 1. rade nepredával oplotenie celého areálu, ale oplotenie,

ktoré bolo okolo spevnených plôch, ktoré slúžili na výbeh ošípaných, ako aj oplotenie okolo iných budov.
V súčasnosti však toto oplotenie už neexistuje. Súd tiež sa stotožnil s argumentom žalovaného, že
vlastníckeprávoneboloprevedenénazákladefotodokumentácie,alenazákladekúpnejzmluvy,ktorápri
identifikovaní tohto príslušenstva sa odvoláva na tieto fotografie. Taktiež ohľadom studne súd poukazuje,
že žalovanému v 1. rade slúžila studňa predovšetkým na užívanie sporných stavieb, nie pozemkov,

a preto ju nemožno považovať za príslušenstvo pozemku, ale naopak v tomto prípade je ju potrebné
považovať za príslušenstvo stavieb. Súd má teda za to, že príslušenstvo hlavných budov je vymedzené
jednoznačne, aj pomocou priloženej fotodokumentácie.24. Pri posudzovaní kúpnej ceny je potrebné najprv poukázať na to, že predmetná kúpna zmluva
zo dňa 04.11.2009 bola uzatvorená medzi podnikateľskými subjektmi, teda na ich vzťahy je popri
ustanoveniach OZ o zmluvách týkajúcich sa prevodu nehnuteľností potrebné použiť aj ustanovenia ObZ.

Podľa žalobcov nebola kúpna cena dohodnutá určito, ďalej bola príliš nízka, dojednanie súhrnnej kúpnej
cenynebolomožnéanavyšespôsobopravykúpnejcenyvzmluvebolnezákonný.Žiadenprávnypredpis
nevylučuje dohodnúť súhrnnú cenu v kúpnej zmluve ak sa prevádza súbor vecí, preto tento argument
žalobcov neobstojí a v tomto prípade je potrebné rešpektovať zmluvnú voľnosť zmluvných strán. Súd
okrem toho poukazuje na všeobecnú prax v živote, kedy v prípade prevodu domu s pozemkom,

prípadne bytu spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach obytného domu, nie je cena
jednotlivých nehnuteľností rozpísaná, ale sa predávajú za súhrnne určenú cenu. Ak teda zmluvné strany
si chceli dojednať súhrnnú cenu, mali na to právo. Čo sa týka príliš nízkej ceny, súd poukazuje na §
40a OZ, podľa ktorej môže príliš nízka cena zakladať relatívnu neplatnosť, ak sa jej dotknutý účastník
dovolá. Na cenotvorbu pri súkromnoprávnych vzťahoch nemá vplyv daňové právo, tak ako to tvrdili
žalobcovia. Skutočnosť, ktorá osoba za koľko nadobudla a za koľko predala jednotlivé budovy je už

vecou účtovníctva, resp. daňového priznania a nemá vplyv na platnosť kúpnej zmluvy.

25. Podľa názoru žalobcov bola protizákonná aj oprava zmluvy týkajúca sa kúpnej ceny. Súd prvej
inštancie však poukázal na § 42 ods. 5 Katastrálneho zákona, ktoré ustanovenie takéto odstránenie
zrejmej nesprávnosti pripúšťa. Okrem toho bol súd názoru, že predmetnú opravu, že kúpna cena je vo

výške 40.460,- eur, nebolo potrebné ani vykonať, kedy zmluvné strany pri určení kúpnej ceny odkázali
už na existujúcu faktúru č. 11109 zo dňa 04.03.2009, teda na faktúru vystavenú ešte pred uzavretím
samotnej kúpnej zmluvy, a tým pádom bola kúpna cena pre zmluvné strany ľahko zistiteľná a vyjadrená
určito. Nič na tom nemení ani fakt, že táto faktúra v konaní predložená nebola (porovnaj rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1848/2010, ktorý pripúšťa dohodu o kúpnej cene s poukazom už

na existujúci znalecký posudok). Kúpna cena by bola neurčitá, ak v čase podpisu kúpnej zmluvy by
uvedená faktúra nebola vystavená, a tým pádom ani známa zmluvným stranám, ale súd zdôrazňuje, že
v tomto prípade zmluvné strany odkázali už na existujúcu faktúru. Osobitné dojednanie splatnosti kúpnej
ceny nie je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy. Súd súhlasil s názorom žalovaného v 1. rade, že
pokiaľ by aj bola kúpna zmluva pre nedostatočne určenú kúpnu cenu neplatná, išlo by o relatívnu (a nie

absolútnu) neplatnosť, ktorej by sa žalobcovia, ktorí nie sú zmluvnými stranami, dovolať nemohli.

26. Čo sa týka ďalšieho nedostatku kúpnej zmluvy spočívajúceho v článku VIII., ktorý odkazuje na
nájomné zmluvy, ktoré v skutočnosti s vlastníkmi pozemkov uzatvorené neboli, súd prvej inštancie
konštatoval, že sa nejedná o povinnú obsahovú náležitosť kúpnej zmluvy. Okrem toho neexistencia

uvedených nájomných zmlúv podľa názoru súdu nezakladá neplatnosť tohto článku, prípadne celej
zmluvy, ale kupujúci by sa mohol voči predávajúcemu domáhať iných nárokov, ako napr. zodpovednosť
za vady, prípadne odstúpenie od zmluvy, čoho sa však žalobcovia nemôžu, keďže nebol zmluvnými
stranami kúpnej zmluvy.

27. Ďalej súd prvej inštancie zdôraznil, že jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita
takého výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy
zakladá, ak prichádzajú do úvahy obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie
zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia
zmluvy. Neplatnosť zmluvy mala byť teda výnimkou a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a

je v rozpore s princípmi právneho štátu taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu
uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim neplatnosť zmluvy.
Výklad právneho úkonu s ohľadom na vôľu účastníkov zmluvy v čase uskutočnenia právneho úkonu za
účelom odstránenia neurčitosti alebo zrozumiteľnosti právneho úkonu pripúšťa aj rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/81/2021 zo dňa 31.07.2012 a preferenciu výkladu právneho

úkonu podľa vôle zmluvných strán potvrdil opäť Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS
640/2014 zo dňa 01.04.2015.

28. Podľa názoru súdu prvej inštancie vôľa zmluvných strán, t.j. tak žalovaného v 1. rade ako aj
spoločnosti VVL INVEST s.r.o., jednoznačne smerovala k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, a teda k prevodu

vlastníckeho práva k sporným stavbám za odplatu. O uvedenom svedčí nielen vyjadrenie žalovaného
v 1. rade, ale aj samotných žalobcov, ktorí opísali správanie konateľa spoločnosti VVL INVEST s.r.o.,
po uzatvorení kúpnej zmluvy, ako aj to, že pred nimi vyhlásil, že je všetko jeho, on tam všetko kúpil.
Z tohto mal súd za to, že spoločnosť VVL INVEST s.r.o., chcela nadobudnúť vlastnícke právo ksporným stavbám, a po uzatvorení kúpnej zmluvy sa správala ako ich vlastník, keďže ich následne
ďalej scudzila, pričom niektorá z neskorších nadobúdateľov (nebolo preukázané, že presne ktorý z nich)
pristúpila aj k rekonštrukcii stavieb resp. stavebným úpravám. Námietka žalobcov, že sa vôľa zmluvných

strán nestretla, keďže spoločnosť VVL INVEST s.r.o. chcela nadobudnúť všetky nehnuteľnosti v areáli
bývalého družstva, pričom niektoré zostali vo vlastníctve žalovaného v 1. rade považuje súd za účelové,
keďže v zmluve sú jednoznačne identifikované stavby, ktoré sa prevádzajú, pričom vyjadrenie konateľa
spoločnosti treba považovať za všeobecné, a od neho nemožno jednoznačne odvodiť vôľu strán pri
uzatvorení predmetnej kúpnej zmluvy.

29. Žalobcovia ďalej považovali predmetnú zmluvu za neplatnú z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Tu
však žalobcovia neprodukovali žiadne dôkazy a postup žalovaného v 1. rade, prípadne druhej zmluvnej
strany v rozpore s dobrými mravmi nepreukázal. Nepostačujú totiž samotné subjektívne presvedčenia
žalobcov, že žalovaný v 1. rade sa len chcel vyhnúť povinnosti vypratať pozemky, prípadne, že kúpna
cena bola v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že bola prinízka. Žalovaný v 1. rade tvrdil, že stavby

predal z ekonomických dôvodov, keďže ukončil v nich poľnohospodársku výrobu a nevyužíval ich už
na svoje podnikanie. Len samotná skutočnosť, že žalovaný v 1. rade predal a speňažil svoj majetok
nemohol porušiť dobré mravy. Nebolo totiž preukázané, že by žalovaný v 1. rade vykonával svoje
vlastnícke právo šikanóznym spôsobom. Bol totiž oprávnený podávať žalobu na súd na ochranu svojich
práv. Táto skutočnosť, nemôže byť na jeho úkor, len ak by sa naozaj preukázalo, že išlo o šikanózny

výkon práva. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia boli vlastníkmi pozemkov, na ktorých stoja stavby,
ktorých vlastníkmi bol žalovaný v 1. rade a s poukazom na § 22 zákona č. 229/1991 Zb., podanie žaloby
zo strany žalovaného v 1. rade, že nájomný vzťah naďalej trvá nemožno považovať za šikanózny. Je
pravdou,ževkonanípredtunajšímsúdompodsp.zn.6C/80/2005bolžalovanýv1.radeneúspešnýpred
súdom prvej inštancie (proti rozsudku tunajšieho súdu síce podal odvolanie, avšak ho vzal späť práve

z dôvodu predaja sporných stavieb). Predaj stavieb po zamietnutí jeho žaloby však súd nepovažuje
za rozporný s dobrými mravmi. Opak (t.j. že k predaji došlo z dôvodu zamietnutia žaloby a súčasne
so zámerom zhoršiť právne postavenie žalobcov) súdu preukázaný nebol, a to aj s poukazom na
skutočnosť, že medzi žalobcami a neskoršími vlastníkmi budov prebiehali rokovania ohľadom vyriešenia
ich vzájomných vzťahov.

30. Taktiež na platnosť kúpnej zmluvy nemôže mať vplyv údajný postup žalovaného v 1. rade proti
dobrým mravom, keď nedal vyhotoviť geometrický plán na riadne zaevidovanie stavieb ako to tvrdia
žalobcovia. Jednak takýto postup v rozpore s dobrými mravmi nebol preukázaný, a na druhej strane ak
by sa aj preukázal mohlo by to zakladať nárok žalobcov na prípadnú náhradu škody voči žalovanému,

podľanázorusúdusavšaktotokonanienetýkasamotnéhoprávnehoúkonužalovanéhov1.rade,ktorým
uzatvoril kúpnu zmluvu dňa 04.11.2009, a preto nemôže mať na jeho platnosť vplyv. V rozpore s dobrými
mravmi by totiž mala byť samotná kúpna zmluva, aby mohla byť považovaná za neplatnú a nie iné
konanie žalovaného v 1. rade pred, prípadne po uzatvorení predmetnej zmluvy. Táto skutočnosť, t. j.,
že kúpna zmluva zo dňa 04.11.2009 by bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi však v konaní

nebolo preukázané.

31.Žalovanýv1.radetiežnemoholpredvídaťsprávanieneskoršíchvlastníkov,ktorývpriebehurelatívne
krátkeho času viackrát previedli vlastnícke právo k predmetným stavbám. Žalovaný tiež nemohol
predvídať ani rozhodnutie súdu v predmetnej veci, či bude povinný predmetné stavby odstrániť a

pozemok vypratať alebo nie. Samotné prebiehajúce konanie nepreukazuje úmysel žalobcu konať v
rozpore s dobrými mravmi predajom predmetných nehnuteľností. Okrem toho súd poukazuje, že vždy
existuje možnosť, že sa vlastníci pozemkov a stavieb usporiadajú vzájomné vzťahy dohodou, pričom
nespornéjeajto,žerokovaniamedzinimiajprebiehali(dokoncamedzižalobcamiažalovanýmv2.rade,
ktorý v predmetných stavbách vykonával aj svoju podnikateľskú činnosť), avšak neúspešne. Taktiež

by bolo možné polemizovať nad porušovaním dobrých mravov neskoršími prevodmi predmetných
nehnuteľností, avšak tieto skutočnosti nemajú vplyv na platnosť prvej kúpnej zmluvy zo dňa 04.11.2009.

32. Taktiež platenie dane z nehnuteľností za niektorú stavbu po jej predaji nemožno považovať za
porušenie dobrých mravov. Mohlo ísť zo strany žalovaného aj o administratívne pochybenie, kedy

opomenuli podať daňové priznanie. Ani vo vzťahu k tomu žalobcovia nepreukázali žiadny úmysel
žalovaného v 1. rade. Naopak, bol preukázaný úmysel žalovaného v 1. rade predmetné nehnuteľnosti
predať spoločnosti VVL INVEST s.r.o.33. Ďalej súd prvej inštancie nepovažoval za relevantné ani ďalšie argumenty žalobcov, spočívajúce
v tom, že žalovaný v 1. rade zanedbal svoje zákonom stanovené povinnosti, zámerne uvádzal
správnym resp. iným štátnym orgánom nepravdivé informácie o stavbách, resp. vybavoval si úradné

záležitosti cez známosti. Žalobcovia v tomto smere jednak neuniesli dôkazné bremeno, keďže svoje
tvrdenia nepreukázali. Súd opätovne zdôraznil, že nemožno považovať za postačujúce iba subjektívne
presvedčenie žalobcov o konaní žalovaného v 1. rade v rozpore s dobrými mravmi.

34. Žalobcovia tiež žiadali predmetné nehnuteľnosti vypratať žalovaným v 1. rade z dôvodu, že v zmysle

§ 682 OZ bol povinný predmet nájmu, teda pozemky vrátiť v pôvodnom stave, keďže nebol dohodnutý
účel nájmu. Tu však súd v prvom rade poukazuje na to, že predmetný nájomný vzťah vznikol v zmysle
§ 22 ods. 5 zákona č. 229/1991 Zb. zo zákona. Bolo by možné polemizovať aj nad tým, že ak bolo
jednoznačné, že žalovaný vykonáva v predmetných budovách živočíšnu výrobu, či v takom prípade
je možné považovať takéto podnikanie za dohodnutým účelom nájmu, keď nájomný vzťah vznikol zo
zákona. Je to totiž osobitný prípad, kedy nájomnú zmluvu jednotlivé strany neuzatvorili dohodou. Súd

však chce zdôrazniť najmä to, že prenechanie predmetu nájmu do užívanie je plnenie z nájomnej
zmluvy. Nájomný vzťah medzi vlastníkmi pozemkov a žalovaným v 1. rade vznikol buď účinnosťou
vyššie uvedeného zákona, alebo vydaním pozemkov ich vlastníkom. V konaní ďalej bolo nesporné, že
v tom čase už predmetné stavby existovali, a preto je súd toho názoru, že žalovaný v 1. rade prevzal
predmet nájmu už s postavenými stavbami, a preto po zániku nájomného vzťahu bol povinný vlastníkom

pozemkov vydať pozemky v stave, kedy na nich sa nachádzali už predmetné stavby. Z toho dôvodu
žalovanému v 1. rade nevznikla ani povinnosť vydať pozemky žalobcom bez predmetných stavieb, resp.
uvedenie pozemkov do pôvodného stavu bez stavieb.

35. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol v časti uloženia povinnosti

žalovanému v 1. rade odstrániť žalované objekty, keďže jednak nie je vlastníkom týchto stavieb a
objektov, a jednak mu nevznikla povinnosť vrátiť pozemky ich vlastníkom bez predmetných stavieb a
objektov. Z týchto dôvodov súd neskúmal ani skutočnosť, či sú predmetné stavby oprávnené alebo nie,
keďže na zamietnutie žaloby bolo postačujúce vysporiadanie sa s vyššie uvedenými skutočnosťami.

36. Čo sa týka stavebného odpadu, prvoinštančný súd poukázal na zápisnicu o výsluchu svedka, ako aj
na trestný rozkaz doložený v spise podľa ktorého pôvodcom stavebného odpadu mal byť pán C. C. a nie
žalovaný v 1. rade. Súd na tomto mieste poukazuje na § 193 Civilného sporového poriadku, na základe
ktorého je súd viazaný rozhodnutím v trestnom konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin, ako aj tým,
že kto ho spáchal. Čo sa týka tvrdenia žalobcov, že ten stavebný odpad bol už odstránený, toto svoje

tvrdenie nepreukázali žiadnym spôsobom. Okrem toho súd poukazuje na to, že ak by sa aj v konaní
preukázalo, že ide o nový stavebný odpad, nebol by súd ani príslušný konať vo veci s poukazom na §
15 zákona o odpadoch a vec by musel postúpiť správnemu orgánu. Keďže nebolo preukázané, že by
žalovaný v 1. rade bol pôvodcom stavebného odpadu, za ktorého umiestnenie bola odsúdená iná osoba,
pričom žalovaný už nie je ani vlastníkom budov, z ktorých by mohol tento stavebný odpad čiastočne

aj pochádzať, súd žalobu zamietol aj v časti uloženia povinnosti žalovanému v 1. rade na odstránenie
stavebného odpadu nachádzajúceho sa na pozemkoch žalobcov.

37. Keďže žalobcovia sa voči žalovanému v 2. a 3. rade nedomáhali uloženia žiadnej povinnosti, súd
prvej inštancie zamietol žalobu aj voči nim, to bez toho, aby predbežne skúmal platnosť aj ďalších

kúpnych zmlúv, keďže by to bolo za uvedeného stavu nadbytočné.

38. Na záver prvoinštančný súd poukázal na to, že ak žalobcovia považujú niektoré stavby za
nebezpečné, ktoré ohrozujú život a zdravie z dôvodu, že sú v dezolátnom stave, toto sú oprávnený riešiť
v konaní na odstránenie stavby, ktoré prebieha na stavebnom úrade v zmysle § 88 ods. 1 zákona č.

50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).

39. Žalovaným v 1. až 3. rade, ktorí mali vo veci plný úspech, keďže súd žalobu zamietol v plnom
rozsahu, vzniklo v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP právo na plnú náhradu trov konania potrebných na
účelné uplatnenie svojho nároku voči žalobcovi. Žalovanému v 1. rade súd prvej inštancie priznal nárok

na náhradu trov konania voči žalobcom, keďže bol v konaní úspešný, pričom mu preukázateľne vznikli
aj trovy právneho zastúpenia. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalovaným v 2. a 3. rade žiadne trov
nevznikli, súd im nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovia tiež zavinili zastavenie konania
voči žalovanému v 4. rade, keďže voči nemu zobrali žalobu spať. Avšak vzhľadom na skutočnosť, žeani žalovanému v 4. rade nevznikli žiadne trovy konania, súd ani jemu nepriznal nárok na náhradu trov
konania. O výške náhrady trov konania žalovaného v 1. rade súd rozhodne po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením.

40. Proti tomuto rozsudku výslovne v časti, ktorou súd žalobu zamietol podali prostredníctvom svojich
zástupcov žalobcu 7 a žalobcu 9 odvolanie všetci žalobcovia, pričom uplatnili odvolacie dôvody v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP a domáhali sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v plnom rozsahu
zrušilarozhodoltak,akotožalobcoviažiadalivžalobnomnávrhu(tedasadomáhalizmenynapadnutého

rozsudku).

41. Podľa odvolateľov prvoinštančný súd sa v rozhodnutí vôbec nezaoberal otázkou oprávnenosti
stavieb, čo je najdôležitejšia otázka. Žalobcovia preukázali, že stavby boli postavené od roku 1953 do
roku 1958 bez súhlasu vlastníkov pozemkov a bez akéhokoľvek právneho titulu zo strany žalovaného 1.
Od zriadenia neoprávnených stavieb až do podpísania kúpnej zmluvy dňa 4.11.2009 žalovaný 1 konal

protizákonne a v rozpore s dobrými mravmi. Zákonný nájom bol len dočasným riešením protiprávneho
stavu a po skončení by nájomca mal vydať pozemky podľa toho, či má dôkaz o tom, že stavby boli
zriadené v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi alebo nie. V danom prípade žalovaný uznal, že
nemal súhlas od vlastníkov pozemkov a ani iný titul, teda pozemky by mal vydať bez neoprávnených
stavieb. Podľa odvolateľov súd ignoruje katastrálne mapy vyžiadané z Obecného úradu Trstená na

Ostrove, ako aj § 42 Katastrálneho zákona, pričom aj žalovaný pripustil nesplnenie v ňom uvedených
zákonných podmienok. Súd rovnako nepovažuje za potrebné, aby bolo zohľadnené ust. § 42 ods.
2 písm. c) Katastrálneho zákona. Uvedené ustanovenie nerozlišuje nehnuteľnosti podľa toho, či sú
zapísané v katastri nehnuteľností alebo nie, jediným kritériom je, aby išlo o stavbu. Nehnuteľnosti
nezapísané v katastri sú samostatnými stavbami aj podľa zmluvných strán v texte predmetnej kúpnej

zmluvy zo 7.5.2009 by mali prechádzať do vlastníctva kupujúceho už podpisom zmluvy. Samozrejme ak
by boli identifikované, ako to vyžaduje zákon. Keďže sú to samostatné veci, ich cena mala byť uvedená
samostatne. Aj kataster nehnuteľností konal protizákonne, nakoľko neaplikoval účinný katastrálny
zákon. Vlastníci pozemkov majú právo vedieť, kto je vlastníkom neoprávnených stavieb. Pre určitosť
zmluvy bolo potrebné vymedziť stavby aspoň tak, ako to museli urobiť žalobcovia v petite.

42. Odvolatelia nesúhlasia s tvrdením súdu, že výbehy pre ošípané vedľa budov a iné spevnené plochy
sú súčasťou budov. O niektorých spevnených plochách napríklad o tzv. silážnej jame sa súd nezmieňuje.
Odvolatelia nemôžu súhlasiť ani s tým, že sudca nevie vysvetliť, či nádrž na krmivo bola predmetom
zmluvy alebo nie. Obdobne ako sklad na slamu, senníky, či budova slúžiaca na opravu strojov. Súd

vykonal miestnu ohliadku 1.3.2024 a teda vie, že vybetónované základy, ktoré žalobcovia predtým
označiliakožumpa,tátostavbaniejenapojenánažiadnubudovu.Niejejasné,čistožiareZSEvareálisú
súčasťou hromadných vecí. V bode 62 súd vysvetľuje, že žalovaný nepredával oplotenie celého areálu,
ale len oplotenie okolo spevnených plôch, súd konštatuje, že oplotenie okolo areálu nie je predmetom
zmluvy a teda nepatrí medzi veci hromadné. Na druhej strane ohrada je súčasťou spevnenej plochy.

Súd jednoducho nepochopil skutkový stav. Čo sa týka budov, samotná zmluva s fotodokumentáciou
dokazujú nepravdivosť údajov oznámených žalovaným do katastra nehnuteľností. Neoprávnené stavby
nikdy neboli zamerané, teda litera Katastrálneho zákona nemohla byť naplnená, ako to vyžaduje § 42
ods. 2 písm. c). Odvolatelia nesúhlasia s názorom sudcu, podľa ktorého fotodokumenácia nahradzuje
popis pozemku, výmery stavieb, hoci z nej nemožno nič určiť konkrétne, pričom kópia katastrálnej mapy

nie je ani dôkaz.

43. Odvolatelia pokračovali, že body 65, 67 a 69 (zrejme odôvodnenia rozsudku) dokazujú, že sudca
nepochopil, čo znamenal pre pána C. výraz, že on tu kúpil všetko. Kúpnou zmluvou žalovaný 1
kupujúcehovedomeuisťovaloexistenciinájomnýchzmlúvaopokojnomužívaníceléhoareálu,žalovaný

1 platil daň z nehnuteľností za rok 2021, aj to je jednoznačný dôkaz o konaní v rozpore s dobrými
mravmi. Pán C. C. mylne predpokladal, že aj pozemky bude môcť užívať nerušene. Keď si uvedomil, že
nemôže vyhnať vlastníkov z pozemkov, priestory v roku 2018 opustil. Vôľa kupujúceho bola ovplyvnená
celým reťazením konania v rozpore s dobrými mravmi žalovaného 1, čo je dokázané textom predmetnej
kúpnej zmluvy. Bolo vyvrátené tvrdenie právneho zástupcu žalovaného 1, že VVL INVEST, s.r.o.

v objekte vykonávala dlhodobú podnikateľskú činnosť. Odvolatelia majú za to, že odpad na pozemkoch
je z prerábania budov č. XXX, XXX, XXX K. XXX.44. Podľa odvolateľov v rámci hodnotenia dobrých mravov súd dospel k nesprávnemu právnemu
posúdenie veci, keď neprihliadol na logické nadväznosti konania a postupu žalovaného 1 a vzápätí
na konanie C. C.. Žalobcovia listami zo dňa 16.3.2003, 26.11.2003 a 23.8.2004 písomne

požiadali Poľnohospodárske družstvo v Jurovej o vydanie identického pozemku vo dvore družstva.
Poľnohospodárske družstvo reagovalo tak, že na Okresný súd v Dunajskej Strede dňa 5.5.2005 podalo
návrh na trvanie nájmu pod sp. zn. 6C/80/2005, pričom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Dňa
4.11.2009 Poľnohospodárske družstvo v Jurovej proti predmetnému rozhodnutiu podalo odvolanie,
pričomvtenistýdeňpodpísaloajkúpnuzmluvusVVLINVEST,s.r.o.KrajskýsúdvTrnaveuznesenímzo

dňa 21.7.2010 (odvolacie) konanie zastavil, nakoľko navrhovateľ bez bližšieho udania odvolanie zobral
v celom rozsahu späť. Majitelia pozemkov podali dňa 23.11.2005 na Okresný súd Dunajská Streda
žalobu na vypratanie svojich pozemkov pod sp. zn. 6C/203/2005. Odvtedy sa žalobcovia opakovane
neúspešne snažili dohodnúť s PD v Jurovej. Nakoľko vedenie PD nebolo ochotné s nimi rokovať,
žalobcovia boli nútení svoje práva uplatniť na Okresnom súde Dunajská Streda, žiaľ od roku 2005
neúspešne. Pokiaľ ide o bod 68, vlastníci pozemkov sa jednoducho odvolávali na hygienické predpisy,

ktoré žalovaný nebol schopný dodržiavať. Konateľ spoločnosti VVL INVEST, s.r.o., C. C. bol v obci Q. P.
R.známyaľudiaoňomnemalidobrúmienku.Vspisesúdôkazyotom,žedokladykzoficiálneniustavieb
získalo PD v Jurovej nezákonným spôsobom na základe falošného prehlásenia. Žalobcovia tvrdia, že
kúpna zmluva zo 4.11.2009 je neplatná, lebo nemá zákonom požadované náležitosti. Podstatné je,
že hospodársky dvor nebol predaný en bloc a preto bez špecifikácie obsahu hromadnej veci treba

určiť aj cenu stavieb jednotlivo. Ani súd nevedel vymedziť predmet zmluvy a žalobcovia tvrdia, že
predmetná kúpna zmluva je neplatná pre neurčitosť. S výkladom ust. § 42 Katastrálneho zákona nemôžu
súhlasiť. Nesúhlasia s právnym posúdením súdu, že všetky protiprávne konania a konania proti dobrými
mravom PD v Jurovej posudzuje ako zákonné a v súlade s dobrými mravmi. Keby súd v súhrnnej
vzájomnej a logickej súvislosti hodnotil všetky dôkazy, musel by rozhodnúť inak.

45. Žalovaní 1 až 4 odvolanie nepodali.

46. K doručenému odvolaniu žalobcov predložil písomné vyjadrenie prostredníctvom svojho právneho
zastúpenia výlučne žalovaný 1, v ktorom uviedol, že sa plne stotožňuje so závermi a právnou

kvalifikáciou aplikovanou zo strany konajúceho súdu, pričom navrhol, aby odvolací súd odvolaním
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

47. Žalovaný 1 má za to, že všetky stavby ako i ostatné objekty, ktorých vypratania sa žalobcovia
domáhajú, boli stavbami oprávnenými, čoho dôkazom je aj to, že týmto stavbám boli pridelené

príslušným orgánom súpisné čísla. Žalobcovia k svojim tvrdeniam, že predmetné stavby boli
neoprávnené, žiadne relevantné dôkazy nepredložili a nijakým spôsobom nepreukázali, že by údaje
v katastri nezodpovedali skutočnému stavu. Vo vzťahu k uvedenému žalovaný 1 odkázal na § 70 ods.
1 Katastrálneho zákona, v zmysle ktorého sú údaje katastra hodnoverné, ak sa nepreukáže opak, čo
do dnešného dňa žalobcami nebolo preukázané. Dôkazné bremeno v otázke neoprávnenosti údajov

katastra nehnuteľností zaťažuje výsostne žalobcov a žalobcovia ho jednoznačne neuniesli.

48. Žalovaný 1 poukázal na hlavnú zásadu civilného sporového konania t.j. zásadu kontradiktórnosti.
Žalobcovia sa konštantne a v rozpore s touto zásadou nepochopiteľne snažia prenášať dôkazné
bremeno na žalovaného 1, keď od neho žiadajú preukazovať nimi tvrdené, avšak nepreukázané

skutočnosti. Nie je možné spravodlivo žiadať od žalovaného, aby preukazoval skutočnosti, ktoré ako
dôkaz sám nenavrhol, pričom ich naopak navrhli žalobcovia, resp. by ich predloženie mohlo zhoršiť jeho
postavenie v konaní. Je povinnosťou žalobcov preukázať tvrdenia obsiahnuté v žalobe a jednotlivých
tvrdeniach.

49. Žalobcami namietaná kúpna zmluva je dvojstranným konsenzuálnym právnym úkonom, ktorým sa
predávajúcizaväzujeodovzdaťkupujúcemupredmetkúpyakupujúcisazaväzujepredmetkúpyprevziať
a zaplatiť zaň predávajúcemu kúpnu cenu. Okrem podstatných náležitostí môže zmluva obsahovať
aj tzv. vedľajšie dojednania. Pokiaľ však medzi stranami chýba dohoda o týchto vedľajších otázkach,
budú sa na ne vzťahovať všeobecné ustanovenia o záväzkoch. Ak je predmetom kúpy vec nehnuteľná

a vlastnícke právo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností, nemožno dohodnúť iný okamih
nadobudnutia vlastníckeho práva. Ak je predmetom kúpnej zmluvy nehnuteľnosť, záväzok previesť
vlastnícke právo, bude splnený zabezpečením všetkých právnych predpokladov na to, aby došlo
k zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech kupujúceho. Žalobcami namietanúkúpnu zmluvu uzatvoril žalovaný 1 so spoločnosťou VVL INVEST, s.r.o. Je zrejmé, že predmetný
záväzkový právny vzťah je nutné kvalifikovať ako obchodnoprávny s poukazom aj na rozhodnutie
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/16/2020 zo dňa 14.10.2020. Občianskym zákonníkom sa

spravuje iba kúpna zmluva a všetky ďalšie otázky týkajúce sa tohto záväzku sa spravujú Obchodným
zákonníkom. Pokiaľ ide o otázku neurčitosti kúpnej zmluvy, žalovaný 1 aj s poukazom na rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/89/2017 zo dňa 15.2.2018 uviedol, že preskúmaním spornej
kúpnej zmluvy nemožno vzhliadnuť dôvod neurčitosti a tým aj neplatnosti zmluvy, keďže stavby sú
označenéavymedzenévsúlades§42ods.2písm.c)Katastrálnehozákona.Nemôžebyťneurčitáatým

absolútne neplatná zmluva, ktorá sa opiera o zápis v katastri nehnuteľností, vychádza z príslušného
LV, pri ktorom platí domnienka hodnovernosti a záväznosti údajov. K otázke súboru veci slúžiacich
k nerušenému užívaniu stavieb, ktoré podľa názoru žalobcov neboli presne vymedzené v spornej
kúpnej zmluve žalovaný 1 uviedol, že tieto objekty v čase prevodu vlastníckeho práva neboli evidované
vkatastrinehnuteľností,pričomvzmluvesúvymenovanéasúčasneajbližšieidentifikovanéfotografiami,
ktoré tvoria prílohu kúpnej zmluvy. Uvedená špecifikácia týchto objektov je podľa názoru žalovaného 1

dostatočne určitá a nemôže vzbudiť pochybnosť o tom, že tieto objekty boli predmetom prevodu spolu
so stavbami. Navyše ani prípadne opomenutie niektorých objektov nespôsobuje absolútnu neplatnosť
kúpnej zmluvy. Čo je však najdôležitejšie, mnohé z predmetných objektov sú súčasťou stavieb, ktoré
prešli na kupujúceho aj bez potreby ich uvedenia v kúpnej zmluve. Čo sa týka ďalšieho žalobcami
namietaného nedostatku kúpnej zmluvy spočívajúceho v tom, že kúpna zmluva odkazuje na nájomné

zmluvy, ktoré v skutočnosti s vlastníkmi pozemkov uzatvorené neboli, nejedná sa o povinnú obsahovú
náležitosť kúpnej zmluvy a preto dôvod neplatnosti sa vzťahuje iba na uvedené zmluvné dojednanie,
ktoré je oddeliteľné od ostatného obsahu (§ 41 OZ). Uvedená skutočnosť preto nemôže spôsobiť
neplatnosť kúpnej zmluvy.

50. Žalovaný 1 rezolútne odmieta aj ďalšie tvrdenie žalobcov, že sporná kúpna zmluva je neplatná
pre rozpor s dobrými mravmi. Žalobcovia žiadny dôkaz o tom, že by ich žalovaný 1 chcel poškodiť,
nepredložili a žalovaný 1 takéto tvrdenia kategoricky odmieta. Neexistuje jediný dôkaz o tom, že by
žalovaný 1 konal v rozpore s dobrými mravmi, resp. by chcel akýmkoľvek spôsobom poškodiť záujmy
žalobcov. Jednalo sa o štandardný predaj nehnuteľnosti kupujúcemu, ktorý o stavby a objekty prejavil

záujem, ktorý následne tieto stavby zrekonštruoval a napokon v nich aj prevádzkoval svoju obchodnú
činnosť. Žalovaný 1 si preto nedokáže vysvetliť z akého dôvodu ho žalobcovia obviňujú z konania
v rozpore s dobrými mravmi. Práve správanie kupujúceho nasvedčuje tomu, že sa nejednalo o žiadny
predstieraný (simulovaný) právny úkon a ani o právny úkon, ktorý by sa akýmkoľvek spôsobom priečil
dobrým mravom. Skutočnosť, že nadobúdateľ tieto nehnuteľnosti následne viackrát previedol na ďalšie

žalovanému 1 neznáme subjekty, nemôže byť v žiadnom prípade kladená na ťarchu žalovaného 1.
Uvedenékonaniekupujúcehobolozpohľaduplatnéhoprávalegeartis.Žalobcoviapritommalivedomosť
o tom, že nový vlastník spoločnosť VVL INVEST, s.r.o., vykonáva stavebné úpravy a teda sa k stavbám
a objektom správa ako vlastník.

51. Žalovaný 1 zdôraznil, že kúpna zmluva, ktorej neplatnosti sa žalobcovia domáhajú, je platným
právnym úkonom. V otázke dojednania kúpnej ceny má za to, že táto bola dojednaná platne v súlade
s právnymi predpismi a to odkazom na označenú faktúru, ktorá bola vystavená už pred uzavretím kúpnej
zmluvy, teda výška kúpnej ceny musela byť účastníkom zmluvy v čase jej uzavretia známa. Jednalo
sa pritom o zmluvu uzavretú medzi dvoma podnikateľskými subjektami, na ktorých sa subsidiárne

vzťahujú dojednania Obchodného zákonníka, ktorý v súlade so zásadou zmluvnej autonómie dáva
významný priestor pre úpravu autonómnu. Žalovaný 1 kategoricky odmietol argumentáciu žalobcov
v zmysle ktorej je neplatné dojednanie súhrnnej kúpnej ceny za všetky nehnuteľnosti. Žiadny právny
predpis nezakazuje zmluvným stranám dojednať si kúpnu cenu ako cenu za súbor nehnuteľností. Je
to absolútne súladné s právom a takúto dohodu nemožno preto považovať za neurčitú. Platné právo

nemá žiadne ustanovenie o dojednaní príliš nízkej ceny. Takisto nie je rozhodujúce za akú cenu predmet
kúpy kúpil sám predávajúci. Neprimerane vysoká alebo nízka cena však sama osebe nemôže viesť
k neplatnému právnemu úkonu a dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa § 39 OZ. Splatnosť kúpnej
ceny nie je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy a jej absencia nespôsobuje jej neplatnosť, rovnako
tak prípadné omeškanie kupujúceho s úhradou kúpnej ceny, resp. jej neuhradenie nezakladá neplatnosť

kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti žalovaný 1 poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/1625/2022
a uviedol, že účastníci kúpnej zmluvy v súvislosti s dojednaním kúpnej ceny jasne odkázali na existujúcu
faktúruatedamožnouzavrieť,žeajsamotnýmúčastníkomkúpnejzmluvybolavýškakúpnejcenyvdobe
jejuzavretiaznámaavyjadrilisňousúhlas.Nauvedenomničnemeníaniskutočnosť,žeúčastnícikúpnejzmluvy pre vylúčenie pochybnosti dodatočne doplnili do kúpnej zmluvy aj číselné vyjadrenie kúpnej
ceny, ktoré sa plne zhoduje s výškou kúpnej ceny uvedenou na faktúre. Aj bez uvedeného doplnenia
by dojednanie o kúpnej cene bolo v súlade s právnymi predpismi. Pokiaľ by aj žalovaný 1 pripustil

argumentáciu žalobcov, že kúpna zmluva by mala byť neplatná pre nedostatočne určenú kúpnu cenu
v zmysle § 589 OZ, by sa jednalo o neplatnosť relatívnu v zmysle § 40a OZ. Žalobcovia pritom nie
sú oprávneným subjektom na namietnutie relatívnej neplatnosti zmluvy a keby ním aj boli, neučinili by
tak v zákonom stanovenej lehote. Samotná skutočnosť, že zmluva bola zmluvnými stranami podpísaná
neskôr ako faktúra, nespôsobuje žiadnu nezákonnosť. V aplikačnej praxi ide o štandardný postup. Nijaký

predpis nezakazuje zmluvným stranám v súvislosti s kúpnou cenou odkázať na skorší už existujúci
dokument, z ktorého výška kúpnej ceny nepochybne vyplýva.

52. K námietke žalobcov, že posudzovaná kúpna zmluva má byť neplatná pre porušenie ustanovení
Katastrálneho zákona, žalovaný 1 pripomenul, že aby bolo možné považovať vymedzenie nehnuteľnosti
v zmluve za dostatočne určité, nie je potrebné uviesť všetky údaje podľa § 42 ods. 2 písm.

c) Katastrálneho zákona a nie každý nedostatok kúpnej zmluvy spôsobuje automaticky absolútnu
neplatnosť.

53. Pokiaľ ide o odpad, žalobcovia nepreukázali pôvod tohto odpadu ani to, kto je jeho pôvodcom,
v akom období tento odpad vznikol, t.j. v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno. Žalovaný v tomto

kontexte poukázal na trestný rozkaz Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 2T/5/2013-95 zo dňa
28.1.2013, v zmysle ktorého pán C. C. bol uznaný za vinného, že do predmetného areálu navozil
stavebný odpad. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že za odpad nachádzajúci sa v areáli samotného
roľníckeho družstva nezodpovedá žalovaný 1. Minimálne v tomto bode je žaloba bez nutnosti ďalšieho
skúmania neopodstatnená.

54. Žalovaný 1 ďalej poukázal na fakt, že vo svedeckých výpovediach existujú nezrovnalosti a to jednak
v otázke začatia, ako aj konca výstavby jednotlivých budov, ani jeden zo svedkov sa nijakým spôsobom
nevyjadril k výstavbe objektov, ktoré sú predmetom tohto konania. Z uvedeného pohľadu predmetné
výpovede svedkov, ktorých výsluch navrhol žalobca, nijakým spôsobom neprispeli k náležitému

objasneniu veci. Žalovaný 1 stále nemá vedomosť o tom, kedy a za akých okolností a kým boli
realizované objekty, ktorých vypratanie žalobcovia predmetnou žalobou žiadajú. V tejto súvislosti
žalovaný 1 poukázal tiež na jeden zo základných princípov výkladu zmlúv a to prioritu výkladu, ktorý
nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné
obidva výklady, s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/81/2001 a nález Ústavného súdu SR

sp. zn. I.ÚS 640/2014.

55. Na okraj žalovaný 1 uviedol, že na Okresnom súde Dunajská Streda iniciovali žalobcovia voči
žalovanému 1 viacero žalôb, ktorých predmetom sú ich rôzne domnelé nároky, pričom vo všetkých
konaniach sa rieši ako prejudiciálna otázka platnosti kúpnej zmluvy. V súčasnosti Okresný súd Dunajská

Streda judikoval v konaniach sp. zn. 14C/20/2019 a 7C/20/2019, že žalobcami spochybňovaná kúpna
zmluva je platná.

56. K doručenému vyjadreniu žalovaného 1 k odvolaniu žalobcov predložili žalobcovia prostredníctvom
svojho právneho zastúpenia repliku, v ktorej trvajú na podanom odvolaní a žiadajú odvolací súd, aby

rozhodol tak, ako žiadali v odvolacom petite.

57. K tvrdeniu žalovaného 1, že stavby na pozemkoch žalobcov sú oprávnené, lebo boli vydané súpisné
čísla k stavbám, uviedli, že ide o dve rôzne veci, pridelenie súpisných čísel nemá vplyv na oprávnenosť
stavieb.Budovynebolivkatastrinehnuteľnostízapísanépodľaskutočnéhostavu,t.j.žalovanýnenahlásil

stavby katastru tak, ako sú v skutočnosti umiestnené. Žalovaný podal katastru nepravdivé údaje v roku
2003, preto je nepochybne preukázané, že v čase podpísania zmluvy 4.11.2009, údaje v katastri
nehnuteľností nezodpovedali skutočnému stavu a to zavinením žalovaného 1. S. H. (bývalá starostka)
vydala v roku 2014 opravné rozhodnutia, ktoré sú v súlade s mapovou evidenciou nachádzajúcou
sa v katastri nehnuteľností od roku 2001. Neoprávnené stavby sú neoprávnené aj keď boli budovám

protiprávne pridelené súpisné čísla. Právni predchodcovia žalobcov nikdy neuzavreli zmluvu s PD
v Trstenej na Ostrove, ktoré ako právnická osoba zaniklo v roku 1962 zlúčením do PD v Bake. Právni
predchodcovia žalobcov nikdy neboli členmi družstva. Oprávnenosť stavieb by sa dala preukázať, ak by
PD v 50. rokoch postupovalo v súlade s vtedy platným právom. Žalovaný 1 neuniesol dôkazné bremenoa nevedel preukázať oprávnenosť stavieb a preto sa odvoláva na rozhodnutia o pridelení súpisného
čísla budovám.

58. V tomto spore však nejde o neoprávnené budovy, ale o neoprávnené stavby okolo neoprávnene
postavených budov. Okresný súd vo svojom rozsudku má zvláštny názor na súčasť veci, keď výbehy
pre ošípané považuje za súčasť budovy, pričom spolu so žumpami nenapojenými na budovy, šachtami,
ostatnými spevnenými plochami a silážnou jamou, boli vždy len príslušenstvom budov. Prestali byť
príslušenstvom najneskôr ukončením živočíšnej výroby z roku 2008, nakoľko z vôle vlastníka neslúžili

na živočíšnu výrobu.

59. Na platnosť kúpnej zmluvy by bola potrebné správna evidencia nehnuteľnosti podľa skutočného
stavu tak, ako bolo určené v opravných rozhodnutiach obce v roku 2014. Ďalej bolo potrebné uviesť pri
všetkých spevnených plochách parcelné číslo, na ktorých sa nachádzajú a taktiež označenia a výmery,
nakoľko sú to samostatné stavby. Na hospodárskom dvore žalovaný nemienil predať všetko, teda musel

by jednotlivé stavby presne uviesť v zmluve tak, ako to zákon vyžaduje. Žalovaný 1 mal vymedziť stavby
tak, ako boli povinní urobiť žalobcovia v žalobnom návrhu.

60. Žalobcovia majú za to, že žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi, keď sa v kúpnej zmluve
nezmienil o prebiehajúcom súdnom spore, ba čo viac, ubezpečil kupujúceho o neexistujúcich nájomných

zmluvách, ktoré by pre neho umožnili nerušené užívanie pozemkov okolo stavieb. K uzavretiu kúpnej
zmluvy by určite nedošlo, keby kupujúci bol presne informovaný o aktuálnom postoji vlastníkov čo sa
týka vrátenia pozemkov do vlastného užívania. Stavebný odpad je skladovaný na spevnených plochách
vo vlastníctve žalovaného 1 a tento právny vzťah existuje medzi žalovaným 1 a pôvodcom odpadu podľa
zákona o odpadoch. Odstránenie spevnených plôch nie je možné bez odvozu na nich umiestneného

stavebného odpadu.

61. Žalovaný 1 predložil repliku, v ktorej navrhol odvolaciemu súdu odvolaním napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť.

62. Žalovaný 1 opätovne zdôraznil, že namietané stavby boli stavbami oprávnenými, čoho dôkazom je
to, že im boli pridelené príslušným orgánom súpisné čísla. Žalobcovia síce tvrdia opak, avšak relevantné
dôkazyksvojimtvrdeniamdodnešnéhodňanepredložili.Listvlastníctvapredstavujeverejnúlistinu,teda
platíprezumpciajehopravdivostidokiaľsanepreukážeopak.Vprebiehajúcomkonanízaťažujedôkazné
bremenovotázkeneoprávnenostiúdajovkatastranehnuteľnostížalobcovatotosvojedôkaznébremeno

jednoznačne neuniesli. Vo vzťahu k argumentácii žalobcov, že v časti uzavretia kúpnej zmluvy už bol
vyhotovený geometrický plán, žalovaný 1 uviedol, že táto skutočnosť nemá vplyv na platnosť zmluvy.
Nemôže byť neurčitá a tým a absolútne neplatná zmluva, ktorá sa opiera o zápis v katastri nehnuteľností,
vychádza z príslušného LV, pri ktorom platí domnienka hodnovernosti a záväznosti údajov.

63. K otázke súboru vecí slúžiacich k nerušenému užívaniu stavieb, ktoré podľa žalobcov neboli presne
vymedzené v spornej kúpnej zmluve, žalovaný 1 uviedol, že sa jedná o objekty, ktoré v čase prevodu
vlastníckeho práva neboli evidované v katastri, pričom v zmluve sú vymenované a súčasne aj bližšie
identifikované fotografiami, ktoré tvoria prílohu kúpnej zmluvy. Uvedená špecifikácia týchto objektov je
dostatočne určitá a nemôže vzbudiť pochybnosť o tom, že tieto objekty boli predmetom prevodu spolu

so stavbami. Navyše ani prípadné opomenutie niektorých objektov nespôsobuje absolútnu neplatnosť
kúpnej zmluvy. Čo je však najdôležitejšie, mnohé z predmetných objektov sú súčasťou stavieb, ktoré
prešli na kupujúceho aj bez potreby ich uvedenia v kúpnej zmluve.

64. Čo sa týka žalobcami namietaného nedostatku v kúpnej zmluve majúceho spočívať v tom, že

kúpna zmluva odkazuje na nájomné zmluvy, ktoré s vlastníkmi pozemkov uzatvorené neboli, žalovaný
opätovne uviedol, že sa nejedná o povinnú obsahovú náležitosť kúpnej zmluvy a preto dôvod neplatnosti
sa vzťahuje iba na uvedené zmluvné dojednanie, ktoré je oddeliteľné od obsahu (§ 41 OZ). Uvedená
skutočnosť preto nemôže spôsobiť neplatnosť kúpnej zmluvy, tobôž jej neplatnosť absolútnu.

65. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcov, že predmetná kúpna zmluva je neplatná pre rozpor s dobrými
mravmi, žalobcovia žiadny dôkaz o tom, že by žalovaný 1 konal v rozpore s dobrými mravmi, aby ich
chcel poškodiť, nepredložili. V danom prípade sa jednalo jednoznačne o dobromyseľné nadobudnutie
vlastníckeho práva k stavbám a objektom. Predmetné výpovede svedkov, ktorých výsluch navrholžalobca nijakým spôsobom neprispeli k náležitému objasneniu veci z pohľadu predmetu tohto súdneho
konania. Žalovaný 1 stále nemá vedomosť o tom kedy, za akých okolností a kým boli realizované objekty,
ktorých vypratanie žalobcovia predmetnou žalobou žiadajú. Je možné sa len dohadovať, či tieto objekty

mohli vzniknúť v čase udávanom svedkami, žiadne dôkazy však o uvedenom nesvedčia.

66. Nadväzne žalovaný 1 opätovne poukázal na predtým citované ustanovenia Najvyššieho súdu SR
a Ústavného súdu SR o potrebe priority výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým
výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá keď sú možné obidva výklady.

67. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

68. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
– ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami
– stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutej zamietavej časti vydané (§ 359 CSP),

proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia
použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP),
sprihliadnutímexoffonaprípadnévadytýkajúcesaprocesnýchpodmienok,ktoréalenezistil(§380ods.

2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebodoplniťdokazovanie (§383CSP),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.
1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia v intenciách podaného odvolania dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nie

je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu je vo výrokoch
vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 CSP).

69. Predmetom konania vymedzeným žalobou v znení jej neskorších zmien bolo, uloženie povinnosti
žalovanému 1 odstrániť stavby nezapísané v katastri nehnuteľností (spevnené plochy, kovový

zásobník, betónové žumpy, studňu, betónové stožiare, časť vybetónovanej stavby) a stavebný odpad
nachádzajúcich sa na pozemkoch žalobcov v katastrálnom území Q. P. R. s parcelným č. 466/40,
466/55, 466/37, 466/5, 466/50, 466/32, 466/49, 466/48, 466/52, 466/57, 466/46, 466/56, 466/51, ako aj
povinnosti zasypať jamy po žumpách a studne ekologicky nezávadnou zeminou.

70. Prvoinštančný súd predmetnú žalobu výrokom II. preskúmavaného rozsudku v celom rozsahu
zamietol, vo vzťahu k žalovanému 1 v časti uloženia povinnosti odstrániť dané objekty, z dôvodov
nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie keďže nie je vlastníkom daných objektov a zároveň mu
nevznikla povinnosť vrátiť pozemky bez daných objektov, v časti uloženia povinnosti na odstránenie
stavebného odpadu z dôvodu, že nebolo preukázané, že žalobca je jeho pôvodcom; a vo vzťahu

k žalovaným 2 a 3 z dôvodu, že žalobcovia sa voči ním nedomáhali uloženia žiadnej povinnosti. Konanie
voči žalovanému 4 súd výrokom I. preskúmavaného rozsudku zastavil s poukazom na § 145 CSP,
z dôvodu, že žalobcovia voči nemu žalobu späťvzali.

71. Vychádzajúc z vymedzenia v úvode odvolania, kde žalobcovia podávajú odvolanie voči rozsudku,

v ktorom súd zamieta žalobu a zároveň i z obsahu odvolania, v ktorom žalobcovia ničím neargumentujú
proti čiastočnému zastaveniu konania voči žalovanému 4 vo výroku I., odvolací súd, vychádzajúc
z obsahu podania v zmysle čl. 11 ods. 1 a § 124 ods. 1 CSP mal za to, že odvolaním žalobcov nebol
napadnutý výrok I. preskúmavaného rozsudku o zastavení konania voči žalovanému 4 a nadväzne ani
od tohto výroku závislá časť výroku IV. o nepriznaní žalovanému 4 náhrady trov konania voči žalobcom.

Odvolanie žalobcov voči tejto časti rozsudku by v zmysle § 359 CSP ani nebolo prípustné, keďže ňou
nebolo rozhodnuté v ich neprospech. V týchto častiach preto považoval odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie za právoplatný, v tomto rozsahu nepodliehajúci odvolaciemu prieskumu.

72. Predmetom odvolacieho prieskumu, v rámci ktorého bol odvolací súd viazaný ako rozsahom, tak

i odvolateľmi uplatnenými odvolacími dôvodmi, bolo posúdiť, či bol naplnený niektorý z odvolacích
dôvodov uplatnených žalobcami tak, ako boli konkretizované v podanom odvolaní popísanom vyššie.73. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu
zdieľa i jeho právne závery vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje
na správne a výstižné odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku, ktoré sa
vysporiadava so všetkou relevantnou argumentáciou žalobcov predostretou v konaní. Odvolací
súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej
inštancie odchýliť, pričom nezistil ani existenciu odvolacieho dôvodu majúceho spočívať v nesprávnom

procesnom postupe súdu prvej inštancie a preto nemôže dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia, dopĺňa iba nasledovné:

74. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, po vyhodnotení dôkazov v súlade s ust. §
191 CSP, po vykonaní správneho právneho posúdenia veci, keď prvonštančný súd na vec aplikoval
všetky náležité hmotnoprávne ustanovenia, ktoré aj správne interpretoval, súd prvej inštancie dospel

k správnemu záveru, že vo veci nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného 1 na odstránenie
neoprávnených stavieb – objektov označených v petite žaloby a to jednak z dôvodu, že nie je vlastníkom
týchto stavieb a objektov, keďže došlo k ich platnému prevodu kúpnou zmluvou zo dňa 4.11.2009
a aktuálnym vlastníkom je žalovaný 2. a zároveň žalovanému 1 nevznikla povinnosť vrátiť pozemky
bez predmetných stavieb a objektov, keďže v čase, keď vznikol zo zákona nájomný vzťah medzi

žalobcami resp. ich právnymi predchodcami a žalovanými 1, predmetné stavby už existovali. Správny,
zodpovedajúci výsledkom vykonaného dokazovania, bol i záver súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo
preukázané, že by žalovaný 1 bol pôvodcom stavebného odpadu, ktorého odstránenia sa žalobcovia
domáhajú, v dôsledku čoho bolo dôvodné zamietnuť žalobu aj v časti uloženia povinnosti žalovanému
1 odstránenia stavebného odpadu nachádzajúceho sa na pozemkoch žalobcov. Správny a podaným

odvolaním žalobcov ani nijako nenamietaný, bol aj postup súdu prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol
voči žalovaným 2 a 3, keďže žalobcovia sa žalobou voči nim nedomáhali uloženia žiadnej povinnosti.
Odvolací súd sa s danými závermi súdu prvej inštancie stotožňuje a v podrobnostiach odkazuje na
odôvodnenie preskúmavaného rozsudku.

75. Pokiaľ ide o posúdenie ne/platnosti predmetnej kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1 ako
predávajúcim a spoločnosťou VVL INVEST, s.r.o., Bratislava ako kupujúcim dňa 4.11.2009, ktorej
predmetom boli stavby a súbor vecí nachádzajúcich sa na dotknutých pozemkov v spoluvlastníctve
žalobcov, odvolací súd sa plne zhoduje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý ako predbežnú otázku
ustálil, že predmetná kúpna zmluva nie je neplatná s poukazom na vyčerpávajúce odôvodnenie

týchto záverov najmä v bodoch 57 až 72 odôvodnenia preskúmavaného rozsudku. Ani odvolací súd
v predmetnej kúpnej zmluve nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by mala mať za následok jej absolútnu
neplatnosť.

76. Nie je pravdivé tvrdenie odvolateľov v podanom odvolaní, že okresný súd sa vôbec nezaoberal

otázkou oprávnenosti stavieb. Túto otázku riešil v bode 56 odôvodnenia v spojení s bodom 34,
pričom správne ustálil, že žalovaný 1, ktorý nie je vlastníkom dotknutých stavieb, nie je pasívne vecne
legitimovaný v časti žaloby na odstránenie neoprávnených stavieb. K ďalšej námietke odvolateľov
odvolací súd uvádza, že prvoinštančný súd sa dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal aj
s rozsahom predmetu kúpnej zmluvy, keď ustálil, že tento bol dostatočne vymedzený a jednoznačne

identifikovateľný najmä s poukazom na ods. 59 až 62 odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, s ktorým
sa odvolací súd rovnako stotožňuje. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným na základe výsledkov
vykonaného dokazovania nezistil ani žiaden rozpor postupu žalovaného 1 v rozpore s dobrými mravmi,
pričom opätovne poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia preskúmavaného rozsudku (najmä ods.
68-72). Pokiaľ odvolatelia namietajú, že v kúpnej zmluve bolo potrebné určiť aj cenu stavieb jednotlivo,

odvolací súd zdieľa v tomto smere rovnaký názor ako prvoinštančný a preto iba odkazuje na príslušnú
časť odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie (najmä ods. 63).

77. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/stranykonania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí

dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovrozhodnutia,
ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu sa
ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom
na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať

špecifickou odpoveďou.

78. S poukazom na vyššie uvedené odvolacím súdom, v spojení s odôvodnením preskúmavaného
rozsudku súdom prvej inštancie, po vyčerpaní relevantnej odvolacej argumentácie žalobcov, odvolací
súd potom preskúmavaný rozsudok v napadnutom zamietajúcom výroku II. ako i v závislých a vecne
správnychvýrokochIII.aIV.onáhradetrovprvoinštančnéhokonania(svýnimkourozhodnutiaonáhrade

trov konania vo vzťahu žalovanému 4) ako vo výrokoch vecne správny, s použitím ust. § 387 CSP,
potvrdil (výrok I.).

79. V odvolacom konaní fakticky plne úspešným žalovaným 1, 2, 3 vznikol zásadne nárok na náhradu
trovodvolaciehokonania(vzmysle§255ods.1,§256ods.1vspojenísust.§396ods.1CSP),oktorom

v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd,
keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade
v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto
rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Prípadná existencia dôvodov hodných
osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej

strane (či už úplné alebo čiastočné), pritom v konaní nebola tvrdená, ani ju odvolací súd nezistil.

80. S poukazom na uvedené, odvolací súd úspešnému žalovanému 1 priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči neúspešným žalobcom v plnom rozsahu (výrok II.).

81. Keďže z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade boli žalovaní 2 a 3 v odvolacom konaní pasívni,
nevykonali žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnili a podľa obsahu spisu im ani žiadne
trovy v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd žalovaným 2 a 3 náhradu trov odvolacieho konania
voči žalobcom nepriznal, i s poukazom na R 72/18 (výrok III.).

82. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).