Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. august 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/59/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7519204631
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Štrkolcová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7519204631.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov

senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobcu: Valta Creative s.r.o., so
sídlom Južná trieda 44A, 040 01 Košice – mestská časť Juh, IČO: 36 698 822, proti žalovanému:
REINGUSS s.r.o., so sídlom 044 42 Košické Olšany 75, IČO: 36 191 361, zastúpenému: Vojčík &
Partners, s.r.o., so sídlom Rázusova 13, 040 01 Košice – mestská časť Juh, IČO: 36 866 563, o
zaplatenie 6.912,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice,
č. k. K3-17Cb/21/2019-177 zo dňa 27. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice, č. k. K3-17Cb/21/2019-177 zo dňa 27. novembra

2023.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 6.912,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.912,- eur od
18.2.2019 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-
eur, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. priznal žalobcovi proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.Rozhodoltakožalobe,ktoroužalobcanavrhol,abysúduložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovi
6.912,- eur titulom ušlého zisku. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 12.7.2018 uzatvoril so žalovaným
Dohodu o poskytnutí inžinierskej a konštruktérskej činnosti č. 007/2018 (ďalej len „Dohoda“) a všetky
povinnosti, ktoré pre neho z tejto Dohody vyplývali, si splnil. Tvrdil, že žalovaný mu z neznámej príčiny
neumožnil realizovať konštruktérske práce napriek tomu, že zakúpil všetky komponenty a materiál
potrebný na ich vykonanie, vyhradil si na ich realizáciu čas a prišiel na dojednané miesto, na ktorom

tieto práce mali byť vykonané. Na zaplatenie sumy 6.912,- eur vyzval žalobca žalovaného faktúrou č.
190100001 splatnou dňa 17.2.2019.

3. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Potvrdil, že so žalobcom uzatvoril Dohodu, dodal
ale, že už pri fakturácii žalobcu, ktorá nie je predmetom tohto sporu, vyjadril nespokojnosť s kvalitou
prác, ktoré pre neho žalobca vykonával a reklamoval ich. K faktúre č. 190100001 dôvodil, že podľa
Dohody podkladom pre fakturáciu mal byť písomný výkaz poskytnutých služieb schválený žalovaným

a fakturácia musela byť podložená podpísaným pracovným denníkom zo strany žalovaného. Tvrdil, že
žalobca mu nepredložil za sporné obdobie žiadne výkazy, čo ani nemohol spraviť, pretože spoluprácu
so žalobcom ukončil dňa 31.10.2018 a žalobca pre neho služby v mesiacoch november a december2018 už nevykonával. Z uvedených dôvodov mal za to, že žalobca nemá nárok na odmenu za práce
za november a december 2018.

4. Ďalej žalovaný poukázal na zmätočnosť a nezrozumiteľnosť žalobcom uplatňovaného nároku, ktorý
najprv od neho požadoval plnenie za konštrukčné práce vykonané v mesiacoch november a december
2018 a až následne v žalobe sa domáhal nároku titulom ušlého zisku, avšak bez toho, aby ho preukázal.
Uviedol, že na základe Dohody sa v právnom postavení klienta dohodol so žalobcom v právnom
postavení poskytovateľa, že žalobca v období od 12.7.2018 do 31.12.2018 pre neho zabezpečí služby

technického inžinieringu a konštruktérskych činností v rozsahu stanovenom v článku I. bode 2 Dohody.
Po začatí spolupráce dňa 12.7.2018 ale zistil, že žalobca mu neposkytuje služby v požadovanej kvalite a
že autorizované osoby žalobcu nedisponujú potrebnými skúsenosťami a znalosťami, o čom bol žalobca
oboznámený. Nedostatočná kvalita poskytovaných služieb vyšla najavo už v mesiaci august 2018, kedy
žalovanému na základe Dohody poskytovali služby dvaja konštruktéri žalobcu, čo vyplýva aj z faktúry
za august 2018. Príprava výkresovej dokumentácie oboma konštruktérmi bola nedostatočná, preto v

nasledujúcom mesiaci už poskytovanie služieb dvoma konštruktérmi žalobcu žalovaný odmietol a služby
žalovanému poskytoval len jeden konštruktér, a to A. B. C., čo vyplýva aj z faktúr za september a október
2018. Žalovaný ďalej uviedol, že faktúrou č. 190100001 splatnou dňa 17.2.2019 mu žalobca fakturoval
odmenu za 168 hodín konštrukčných prác za november 2018 a 120 hodín konštrukčných prác za
december 2018, spolu vo výške 6.912,- eur. Túto faktúru žalovaný neakceptoval primárne z dôvodu, že

od Dohody platne odstúpil ku dňu 31.10.2018. Dodal, že žalobca nepreukázal, že mu vznikla škoda, že
žalovaný porušil svoju právnu povinnosť a ani príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaným
a škodou. Žalovaný mal za to, že žiadnu svoju povinnosť voči žalobcovi neporušil a nespôsobil mu
škodu. Tvrdil, že žalobca si nemohol uplatniť nárok na náhradu ušlého zisku z dôvodu, že Dohoda bola
na základe odstúpenia ukončená a teda žalobca by vyčíslený ušlý zisk nedosiahol.

5. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 17Cb/21/2019-102 zo dňa 19. novembra 2021 žalobu zamietol
a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Proti označenému rozhodnutiu
súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach
ako súd odvolací uznesením č. k. 3Cob/135/2022-149 zo dňa 27. júla 2023 tak, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd
v zrušujúcom uznesení poukázal, že žalobca nárok na náhradu ušlého zisku opieral o argumentáciu,
že i keď zmluvný vzťah medzi ním a žalovaným založený Dohodou trval až do 31.12.2018, žalovaný
žalobcovi v mesiacoch november a december 2018 neumožnil realizovať konštruktérske práce v zmysle
Dohody, a to napriek tomu, že na ich realizáciu si žalobca vyhradil čas aj zamestnanca. Žalobca

argumentoval, že žalovaný mu v Dohode garantoval v mesiacoch júl až december 2018 objednávku
v rozsahu 200 pracovných hodín mesačne na konštruktéra. Odvolací súd uviedol, že z napadnutého
rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie vyhodnotil Dohodu, a to najmä s akcentom na garanciu
žalovaného objednať si v mesiacoch júl až december 2018 u žalobcu 200 pracovných hodín mesačne
na konštruktéra a dodal, že vyhodnotenie uvedeného dôkazu je pre posúdenie dôvodnosti žalobou

uplatňovaného nároku zásadné. Za správny označil odvolací súd záver súdu prvej inštancie o trvaní
zmluvného vzťahu medzi stranami do 31.12.2018, keď žalovaný síce mohol od Dohody odstúpiť, ale iba
pod podmienkou predchádzajúceho písomného upozornenia žalobcu na neplnenie si jeho povinností v
súlade s ustanoveniami Dohody, pričom takéto písomné upozornenie žalovaným v konaní preukázané
nebolo.

6. Po vrátení veci odvolacím súdom súd prvej inštancie vec opätovne prejednal a rozhodol. Vykonaným
dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 12.7.2018 uzatvorili strany sporu Dohodu
na dobu určitú od 12.7.2018 do 31.12.2018, ktorej predmetom bolo poskytovanie služieb najmä v
oblasti inžinieringu a konštruktérskych činností. Dňa 30.11.2018 (správne má byť 30.10.2018 – pozn.

odvolacieho súdu) zaslal žalovaný žalobcovi elektronický dokument, v ktorom uviedol, že sa ich
vzájomná spolupráca okamžite skončila a reklamoval časť inžinieringu. Dňa 4.11.2018 zaslal žalobca
žalovanému elektronický dokument, ktorým reagoval na predchádzajúcu komunikáciu so žalovaným,
ktorému oznámil, že zamestnanec žalobcu A. B. C. je k dispozícii žalovanému a je pripravený pracovať
k jeho spokojnosti, a že nie je daný dôvod na okamžité ukončenie spolupráce medzi stranami.

7. Svedok A. B. C., ktorý je zamestnancom žalobcu, pred súdom prvej inštancie vypovedal, že
k žalovanému nastúpil ako externý zamestnanec v lete 2018. Uviedol, že žalovaný sa na žalobcu
obrátil len s jednou reklamáciou inžinierskej činnosti, ktorú na základe Dohody žalobca pre žalovanéhovykonával, s tým, že reklamovaný nedostatok bol odstránený. Okrem toho poprel, že by na jeho prácu
boli zo strany žalovaného adresované sťažnosti alebo reklamácie.

8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 261 ods. 1; 269 ods. 2; 373; 379; 380; 381; 365 ods.
1; 369 ods. 1, 2; 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré obsahujú úpravu obchodného charakteru
záväzkového vzťahu, nepomenovanej zmluvy, zodpovednostného princípu, rozsahu náhrady škody,
skutočnej škody a ušlého zisku, omeškania dlžníka a nároky veriteľa, ktoré s omeškaním dlžníka súvisia
a tiež podľa § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Obchodného zákonníka.

9. Súd prvej inštancie uviedol, že podľa § 373 Obchodného zákonníka sa pre vznik zodpovednosti za
škodu vyžaduje porušenie povinností z obchodného záväzkového vzťahu alebo porušenie inej právnej
povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku. Škodou sa rozumie skutočná škoda ako majetková
ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu oproti majetkovému stavu

pred škodnou udalosťou a ušlý zisk ako zisk, ktorý by bol poškodený dosiahol, keby nebola nastala
škodná udalosť. Zodpovednosť je daná vtedy, keď vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s porušením
povinností. Škoda sa môže prejavovať ako škoda skutočná a škoda v podobe tzv. ušlého zisku, pričom
ušlý zisk predstavuje majetkovú ujmu, ktorá je daná tým, že poškodená strana nedocieli uvažovaný
možný ekonomický efekt, t. j. to, čo by mohla dosiahnuť pri pravidelnom priebehu veci, keby nebola

nastala škodná udalosť. Túto ujmu možno vyjadriť aj tak, že je to ekonomicky vyčísliteľný odhad
úrovne nedosiahnutia možného zväčšenia majetku poškodenej osoby. Pri uplatňovaní ušlého zisku
poškodená strana môže požadovať náhradu buď skutočne ušlého zisku, alebo náhradu tzv. obvyklého
zisku dosiahnutého v poctivom obchodnom styku v okruhu obchodného podnikania, v ktorom podniká
poškodená strana.

10. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca svoj nárok na náhradu ušlého zisku zakladal na tom, že i
keď zmluvný vzťah medzi stranami založený Dohodou trval až do 31.12.2018, žalovaný mu v mesiacoch
november a december 2018 neumožnil realizovať konštruktérske práce v zmysle tejto Dohody, a to
napriek tomu, že na ich realizáciu si žalobca vyhradil čas aj zamestnanca. Poukázal, že žalovaný v

Dohode garantoval žalobcovi v mesiacoch júl až december 2018 objednávku v rozsahu 200 pracovných
hodín mesačne na konštruktéra (článok 4. bod 2 Dohody).

11. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že garancia žalovaného objednať si v mesiacoch júl až
december 2018 u žalobcu 200 pracovných hodín mesačne na konštruktéra, ktorá vyplýva z Dohody,

je základom pre priznanie nároku žalobcovi. Zmluvný vzťah trval medzi stranami sporu podľa Dohody
do 31.12.2018. Žalovaný síce mohol od Dohody odstúpiť, ale iba pod podmienkou predchádzajúceho
písomného upozornenia žalobcu na neplnenie si jej povinností v súlade s ustanoveniami Dohody, pričom
takéto písomné upozornenie žalovaným v konaní preukázané nebolo. Žalovaný v konaní nerozporoval
skutkové tvrdenie žalobcu, že v mesiacoch november a december 2018 žalobcovi neumožnil realizovať

konštruktérske práce v zmysle Dohody a rovnako nebol medzi stranami sporný ani obsah dojednania v
článku 4. bode 2 Dohody. Z výpovede svedka A. B. C. súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný bol
s jeho prácou spokojný a tiež, že v rámci jeho pracovnej činnosti bola vznesená žalovaným len jedna
reklamácia, ktorá bola promptne vyriešená a po nej už ďalšie nenasledovali.

12. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný neumožnil v mesiacoch
november a december 2018 žalobcovi uskutočniť garantované práce v zmysle Dohody a tým žalobcovi
vznikol nárok na náhradu ušlého zisku vo výške 6.912,- eur. Uviedol, že objektívna zodpovednosť
žalovaného vychádza z toho, že porušil záväzkový vzťah tým, že i keď bola Dohoda platná a účinná,
neumožnilžalobcovivykonávaťinžinierskeakonštrukčnépráce.Žalobcabyzapráce,ktorémalvykonať,

dosiahol zisk, pokiaľ by mu žalovaný umožnil vykonať prácu. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že nebyť
konania žalovaného, mohol žalobca dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo
práve v dôsledku konania žalovaného.

13. S poukazom na uvedené dôvody súd prvej inštancie žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi 6.912,- eur s úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry č.
190100001 zo dňa 18.1.2019, ktorou žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie 6.912,- eur a paušálnou
náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §§ 255 ods. 1; 262 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že žalobcovi, ktorý bol
v konaní úspešný, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná proti žalobcovi nárok na
náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), a že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

16. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP žalovaný argumentoval, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný pre nedostatok riadneho odôvodnenia. Poukázal,

že súd prvej inštancie uviedol, že mal za preukázané, že žalovaný neumožnil v mesiacoch november
a december 2018 uskutočniť garantované práce v zmysle uzatvorenej Dohody, ale neprihliadol a
nevysporiadal sa s argumentmi žalovaného, že po odštartovaní spolupráce zistil, že žalobca mu
neposkytuje služby v požadovanej kvalite, ako aj to, že autorizované osoby žalobcu nedisponovali
potrebnými skúsenosťami a znalosťami, o čom bol žalobca oboznámený. Dôvodil, že nedostatočná

kvalita poskytovaných služieb vyšla najavo už v mesiaci august 2018, do ktorého času poskytovali
žalovanému služby na základe Dohody dvaja konštruktéri žalobcu. Žalovaný v konaní tvrdil a preukázal,
že inžinierska činnosť a príprava výkresovej dokumentácie oboma konštruktérmi bola nedostatočná, z
ktorého dôvodu v nasledovnom mesiaci už žalovaný poskytovanie služieb žalobcu dvoma konštruktérmi
odmietol a služby poskytoval iba jeden konštruktér, a to A. B. C.. Tvrdil, že autorizované osoby žalobcu

nevykonávali svoju prácu riadne, čo považoval žalovaný za podstatné porušenie zmluvy, napriek tomu
však spoluprácu ihneď neukončil. S týmto argumentom sa však súd prvej inštancie nevysporiadal.
Zdôraznil, že žalovaný v čase uzavretia Dohody vedel a bolo z jeho strany rozumné predvídať s
prihliadnutím na účel Dohody a na okolnosti, za ktorých bola Dohoda uzatvorená, že žalovaný nebude
mať záujem na plnení povinností pri takom porušení Dohody, a že žalovaný v opačnom prípade využije

svoje právo okamžite ukončiť zmluvný vzťah so žalobcom. Preto žalovaný e-mailom zo dňa 31.10.2018
odstúpil od zmluvy. Súdu prvej inštancie žalovaný vytkol, že sa s vyššie uvedeným v kontexte znenia
Dohody nevysporiadal. Porušenie práva na spravodlivý proces videl žalovaný najmä v nedostatočnom
odôvodnení rozsudku, ktoré je podľa žalovaného spôsobené opomenutím poskytnutia odpovedí zo
strany súdu prvej inštancie na základné otázky nastolené v konaní.

17. Ďalej žalovaný poukázal, že súd prvej inštancie vyhodnotil, že nárok na náhradu ušlého zisku vyplýva
z článku 4. bodu 3 Dohody, v zmysle ktorého žalovaný garantuje žalobcovi ako poskytovateľovi služieb,
objednanie 200 pracovných hodín mesačne na každého konštruktéra. Tvrdil, že súd prvej inštancie
však nevzal do úvahy, že žalovaný bol s poskytovanými službami preukázateľne nespokojný a z toho

dôvodu došlo k zníženiu počtu konštruktérov, čo bolo žalobcom akceptované. Napriek uvedenému
však súd prvej inštancie podľa žalovaného nesprávne právne posúdil, že sú splnené všetky zákonné
podmienky pre priznanie nároku na náhradu ušlého zisku žalobcovi. Žalovaný argumentoval, že žalobca
v čase uzatvorenia Dohody vedel, že od kvality plnenia poskytovaného žalobcom závisí aj kvalita
poskytovaniaslužiebžalovanéhoprekonečnýchzákazníkovžalovaného,atedavedelavčaseuzavretia

Dohody bolo rozumné predvídať, že pre riadne, včasné a kvalitné poskytovanie služieb je potrebné
zabezpečiť kvalifikovanú autorizovanú osobu s dostatočnými skúsenosťami a schopnosťami. Priznanie
nárokužalobcovinanáhraduušléhozisku,atoajnapriekpreukázateľnémuzníženiupočtukonštruktérov
a súhlasom žalobcu s uvedeným postupom, je podľa žalovaného v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku.

18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.
Uviedol, že žalovaný ním označené odvolacie dôvody dostatočne neodôvodnil. Argumentoval, že
žalovaný si v argumentácii v odvolaní sám odporuje, pokiaľ uvádza, že ani jeden z konštruktérov
neposkytoval služby v požadovanej kvalite, lebo z výpovede svedka A. B. C. vyplynulo, že žalovaný

mal záujem zamestnať menovaného konštruktéra. Žalobca tvrdil, že k porušeniu pravidiel poctivého
obchodného styku došlo zo strany žalovaného nie žalobcu, keď žalobca zakúpil všetky komponenty a
materiálpotrebnýnavykonaniekonštrukčnýchprác,vyhradilsinaichrealizáciučas,prišielnadojednané
miesto, kde sa služba mala realizovať, ale žalovaný mu túto službu realizovať nedovolil.19. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na tvrdeniach uvedených v odvolaní a rovnako aj žalobca
v odvolacej duplike zotrval na svojich vyjadreniach.

20. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - §

385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

21. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

22. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Odvolací

súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

23. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces; či dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a či na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne
predpisy, a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

24. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý relevantný
argument vznesený v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritériá vyžadované
vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia.

25. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie odvolaním napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a odkazuje na neho (§ 387 ods.
2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného
a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

26. K požiadavkám na obsahovú kvalitu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku výstižne opísal prednesy
sporových strán a ich konečné návrhy; dôkazy, o ktoré oprel svoje skutkové zistenia; úvahy, ktorými sa
spravoval pri hodnotení dôkazov; skutočnosti, ktoré mal preukázané a ktoré nie a uviedol svoje právne
posúdenie zisteného stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Osobitnú pozornosť venoval súd

prvej inštancie relevantným sporným otázkam medzi stranami a to, či vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že zmluvný vzťah medzi stranami skončil dňa 31.10.2018 odstúpením žalovaného od
Dohody, alebo trval až do 31.12.2018. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal aj s východiskami
predpokladovvznikuzodpovednostizaškodu,zodpovednostnýmprincípom(odseky20.až23.rozsudku
súdu prvej inštancie) a vznikom ušlého zisku, ktorý predstavuje stratu očakávaného prínosu žalobcu

za mesiace november a december 2018 zo zmluvného vzťahu so žalovaným (odseky 24., 25. a 27.
rozsudku súdu prvej inštancie).

27. Pokiaľ žalovaný vytýka súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal s jeho tvrdením, že inžinierska
činnosť a príprava výkresovej dokumentácie oboma konštruktérmi bola nedostatočná a že s kvalitou

služieb, ktoré mu na základe Dohody žalobca poskytoval, nebol spokojný, o čom svedčí, že od
septembra 2018 využíval práce len jedného konštruktéra žalobcu, odvolací súd uvádza, že tieto
argumenty žalovaného nie sú pre rozhodnutie vo veci samej relevantné. Preto súd prvej inštancie
nepochybil, keď sa s nimi osobitne nevysporiadal. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného
dokazovania k správnemu záveru, že zmluvný vzťah medzi stranami založený Dohodou zo dňa

12.7.2018 trval až do 31.12.2018 a nebol ukončený odstúpením žalovaného zo dňa 31.10.2018 od
Dohody. Podľa článku 7. ods. 1 Dohody sa pre platné odstúpenie žalovaného od Dohody vyžadovalo
neplnenie si povinností žalobcu plynúcich mu z Dohody, a to ani po predchádzajúcom písomnomupozornení žalobcu žalovaným na ich neplnenie. Súd prvej inštancie teda správne ustálil, že žalovaný
nepreukázal splnenie podmienok pre odstúpenie podľa článku 7. ods. 1 Dohody.

28. Navyše odvolací súd dodáva, že obrana žalovaného, že s prácou žalobcu nebol spokojný, ostala
len v rovine jeho tvrdení a žalovaný ju nepodoprel dôkazmi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na výpoveď svedka A. B. C., ktorý pred súdom prvej inštancie vypovedal, že žalovaný sa na žalobcu
obrátil len s jednou reklamáciou inžinierskej činnosti, ktorú na základe Dohody žalobca pre žalovaného
vykonával, pričom tento reklamovaný nedostatok bol odstránený. Okrem toho tento svedok poprel

existenciu ďalších sťažností alebo reklamácií zo strany žalovaného k inžinierskej činnosti.

29. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o tvrdenie,
že žalobca mu neposkytoval služby v požadovanej kvalite a že autorizované osoby žalobcu
nedisponovali potrebnými skúsenosťami a znalosťami, nie je namieste sa zaoberať ani obranou
žalovaného, že priznanie nároku žalobcovi na náhradu ušlého zisku je vzhľadom na žalovaným

tvrdenú nekvalitu inžinierskej činnosti, ktorú mu poskytoval žalobca, v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku.

30. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP nie
sú naplnené, keďže súd prvej inštancie sa vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,

ktoréboliprerozhodnutiepodstatnéaprávnevýznamnéazároveňvdostatočnomrozsahuzistilskutkový
stav a zo zistených skutočností vyvodil správne právne závery. Preto podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací
súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu
prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal
proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd

dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).