Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/193/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119214260
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4119214260.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o medzičasom plnoleté dieťa: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený splnomocneným zástupcom: C. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. XXXX/XX, E. F., dieťa matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E. F.
a otca: G. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, H., právne zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik,

advokát so sídlom Farská 40, Nitra, o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie
výživného, o odvolaní plnoletého dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 22.10.2024, č.k.
11P/325/2019-336, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že konanie o zníženie
výživného zastavuje.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 29 ods. 1, 3, § 52 Civilného

mimosporového poriadku (ďalej len CMP). Vecne dôvodil, že otec sa návrhom, doručeným súdu dňa
22.11.2019, domáhal zníženia výživného na v tom čase maloletého A. zo sumy 370 eur na sumu
200 eur mesačne. Súd prvej inštancie rozhodol o návrhu otca rozsudkom č.k. 11P/325/2019-237 zo
dňa 29.09.2021, ktorým súd návrh otca zamietol, odvolací súd však uznesením č.k. 7CoP/1/2022-262
zo dňa 15.07.2022 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 14.02.2024, zobral otec svoj návrh

na zníženie výživného späť a navrhol konanie o ňom zastaviť, nakoľko netrvá na podanom návrhu.
Matka, ako splnomocnená zástupkyňa v tom čase už plnoletého A. vyjadrila nesúhlas so späťvzatím
návrhu, nakoľko dňa 21.04.2021 na pojednávaní ústne podala protinávrh na zvýšenie výživného na
sumu 550 eur. Súd uviedol, že nepovažuje vyjadrenie matky, ktorým žiadala zvýšiť výživné, prednesené
na pojednávaní za riadny kvalifikovaný návrh vo veci samej. Má za to, že v predmetnom konaní
sa konalo len o návrhu otca na zníženie výživného a preto nesúhlas matky v zmysle § 29 ods. 3

CMP nepovažoval za dôvodný. Súd podporne poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave
č.k. 7CoP/1/2022-262 zo dňa 15.07.2022, ktorý sa taktiež návrhom matky na zvýšenie výživného
nezaoberal, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh otca na zníženie výživného
zamietnutý bolo zrušené. Súd záverom uviedol, že pokiaľ súdom určené výživné nepostačuje na
zabezpečenie všetkých nevyhnutných potrieb oprávneného, má už toho času plnoletý A. možnosť
domáhať sa zvýšenia výživného samostatným návrhom. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52

CMP.3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Vyjadrila svoj
nesúhlas so zastavením konania, pričom dôvodila ust. § 62 ods. 1 CMP, nakoľko súd prvej inštancie
nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Poukázala na to, že odvolací súd prvotný rozsudok zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a matka v tom čase dňa 03.04.2023 podala protinávrh
na zvýšenie výživného maloletého A., keďže v súvislosti s jeho nástupom na strednú školu v roku 2021
sa mu podstatne zvýšili náklady. Zároveň poukázala na to, že predmetné konanie prebieha už od roku
2019, preto v rámci efektívnosti a hospodárnosti nepodala samostatný návrh na zvýšenie výživného, ale
podala protinávrh už v prebiehajúcom konaní. Je toho názoru, že súd túto skutočnosť nezobral do úvahy

a preto rozhodnutie považuje za nesprávne. Záverom poukázala tiež na to, že predmetné konanie javí
znaky prieťahov v konaní, nakoľko prebieha už od roku 2019, vo veci rozhoduje už štvrtý sudca, pričom
posledné pojednávanie bolo v roku 2023.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po
zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 CSP a § 357 písm. a/
CMP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie,
ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť.

5. Podľa § 29 ods. 1 CMP navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to
celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví.

6. Podľa § 29 ods. 2 CMP súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní

pokračovať.

7. Podľa § 29 ods. 3 CMP súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z
vážnych dôvodov nesúhlasí.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne zastavil konanie
o zníženie výživného pre späťvzatie návrhu otcom.

9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že otec sa návrhom, doručeným súdu dňa 22.11.2019, domáhal
zníženia výživného na v tom čase maloletého A. zo sumy 370 eur na sumu 200 eur mesačne.

Podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 14.02.2024, vzal otec návrh na zníženie výživného späť
a žiadal konanie zastaviť, pričom matka, ako splnomocnená zástupkyňa v tom čase už plnoletého A.
vyjadrila nesúhlas so späťvzatím návrhu, dôvodiac tým, že na pojednávaní dňa 21.04.2021 ústne podala
protinávrh na zvýšenie výživného na sumu 550 eur mesačne, a súd o ňom má konať. Súd prvej inštancie
napriek tomuto nesúhlasu so späťvzatím návrhu zo strany otca konanie o zníženie výživného zastavil

dôvodiac, že zobral do úvahy dispozičné právo otca s návrhom, keď nezistil žiadne dôvody, pre ktoré
by bolo potrebné v konaní pokračovať.

10. Späťvzatie návrhu na začatie konania je prejavom dispozičnej zásady, ktorá v istej, hoci
modifikovanej podobe, platí aj v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku. Najmä pokiaľ

možno začať konanie len na návrh, nemôže byť účastník nútený v tomto konaní ďalej pokračovať a
na základe vlastného procesného úkonu, po splnení zákonných podmienok príde k jeho zastaveniu,
bez meritórneho rozhodnutia. Niektorý z účastníkov môže zabrániť zastaveniu konania v dôsledku
procesného úkonu navrhovateľa tým, že vyjadrí svoj nesúhlas s daným úkonom (so späťvzatím). Vôľa
navrhovateľa skončiť konanie bez meritórneho rozhodnutia môže byť za určitých okolností obmedzená

verejným záujmom, ktorý verejný záujem dominuje v prípadoch, ak konanie možno začať aj bez návrhu.

11. V danom prípade podal návrh na zníženie výživného otec dieťaťa, preto on disponuje návrhom a mal
právo návrh na zníženie výživného zobrať späť, čo aj urobil. Zastaveniu konania o zníženie výživného
by tak bolo možné zabrániť tým, že by protistrana – t.j. medzičasom plnoletý A., so späťvzatím návrhu

z vážnych dôvodov nesúhlasila.

12. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „vážne dôvody“, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z
toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu.Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé
zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na
postavenie účastníkov s prihliadnutím na mieru ohrozenia ich práv a právom chránených záujmov. Či

v konkrétnom prípade ide o vážne dôvody alebo nie, posúdi až súd pri rozhodovaní o späťvzatí návrhu
podľa okolností konkrétneho prípadu. Pokiaľ súd vyhodnotí, že niektorý z účastníkov so späťvzatím
z vážnych dôvodov nesúhlasí (§ 29 ods. 3 CMP), rozhodne tak, že späťvzatie návrhu na zastavenie
konania nepripustí. Právoplatnosťou uznesenia o zastavení konania sa konanie končí. Toto rozhodnutie
nezakladá prekážku res iudicata.

13. V prejednávanej veci sa plnoletý A., prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne vyjadril k
späťvzatiu návrhu otca tak, že so zastavením konania nesúhlasí, avšak dôvody, ktoré uviedol, nemohol
ani odvolací súd vyhodnotiť ako „vážne dôvody“, pre ktoré by bolo namieste nepripustiť späťvzatie
otcovho návrhu na zníženie výživného.

14. V súvislosti s posudzovaním „vážnosti“ uplatnených dôvodov sa žiada predovšetkým uviesť, že
odvolací súd považuje za nesprávny názor prvoinštančného súdu, že by nebolo možné považovať za
riadny kvalifikovaný návrh vo veci samej vyjadrenie matky, ktorým žiadala zvýšiť výživné, prednesené
na pojednávaní. Uvedený záver prvoinštančného súdu je v rozpore s obsahom spisového materiálu,
keďže z obsahu spisu bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že matka na pojednávaní konanom

dňa 21.04.2021 ( čl. 142 súdneho spisu) podala riadny návrh na zvýšenie výživného na v tom čase
maloletého A. zo sumy 370 eur na sumu 550 eur mesačne a na pojednávaní konanom dňa 03.04.2023
( por. čl. 280 súdneho spisu) neskôr opakovane podala návrh na zvýšenie výživného, pričom žiadala
výživné zvýšiť na sumu 600 eur mesačne. Svoj návrh na zvýšenie výživného riadne odôvodnila tým,
že maloletému podstatne vzrástli náklady, ako mesačné tak i jednorazové, ktoré presne špecifikovala,

poukázala na to, že otec nedáva deťom nič, okrem výživného, ktoré je určené súdom, iba na Vianoce im
kúpil topánky, predtým knihy. Uviedla tiež svoje majetkové pomery, príjmy a náklady, zároveň poukázala
aj na majetkové pomery otca.

15. O každom podanom návrhu má súd povinnosť rozhodnúť procesne ustanoveným spôsobom, buď

tak, že mu vyhovie alebo ho zamietne, prípadne konanie zastaví, čo sa však v prípade návrhu matky
na zvýšenie výživného nestalo. Uvedené pochybenie prvoinštančného súdu však nemôže ísť na vrub
osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti a musí byť odstránené v ďalšom konaní prvoinštančného
súdu, v ktorom povinnosťou súdu prvej inštancie bude naďalej konať a rozhodnúť o riadne podanom
návrhu na zvýšenie výživného.

16. Odvolací súd teda uzatvára, že pokiaľ ide o argumentáciu odvolateľa o vadnom postupe
prvoinštančného súdu, ktorý nevzal návrh na zvýšenie výživného do úvahy a nerozhodol o ňom, táto
argumentáciajesíceplnedôvodná,avšak niejerelevantnávovzťahukrozhodovaniuospäťvzatínávrhu
otca na zníženie výživného a preto odvolanie bolo posúdené ako nedôvodné. Súd v prípade späťvzatia

návrhu skúma len výsledok konania z procesného hľadiska, pričom v posudzovanom prípade je možné
konštatovať, že otec vzal svoj návrh v konaní späť bez toho, aby sa domohol ním uplatňovaného nároku.
V danom prípade nebol dôvod pokračovať v konaní o zníženie výživného, pokiaľ navrhovateľ nemá viac
na znížení výživného záujem. Zároveň platí, že zastavenie konania o zníženie výživného, ktoré začalo
na návrh otca dňa 22.11.2019 nemá žiadny vplyv na konanie o zvýšenie výživného, ktoré začalo na

návrh matky dňa 21.04.2021, a o ktorom zatiaľ stále nebolo rozhodnuté.

17. Pokiaľ teda plnoletý A. prostredníctvom jeho splnomocnenej zástupkyne uviedol ako dôvod
nesúhlasu so zastavením konania naďalej prebiehajúce konanie o zvýšenie výživného, nejde
o nesúhlas, ktorý bol podložený vážnymi dôvodmi a preto treba považovať za opodstatnené napriek

nesúhlasu druhého účastníka konanie o znížení výživného zastaviť. Tvrdenie odvolateľa ( ktorý ako
dôvod nesúhlasu so zastavením konania uviedol skutočnosť, že matka podala návrh na zvýšenie
výživného a žiada, aby súd prvej inštancie v konaní pokračoval a o návrhu rozhodol) nepoukazuje na
konkrétnu nesprávnosť napadnutého rozhodnutia a to s prihliadnutím na procesnú situáciu navodenú
v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania. Súd prvej inštancie tak správne rozhodol rešpektujúc

dispozitívny úkon otca, následkom ktorého konanie postupom podľa § 29 CMP zastavil, nesprávne však
zastavil celé konanie, teda aj konanie o zvýšenie výživného.18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keď síce bolo treba považovať uznesenie o zastavení
konania o zníženie výživného za vecne správne, avšak výrok prvoinštančného súdu ako nesprávne
formulovaný, preto odvolací súd za použitia § 388 CSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

20. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).