Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. marec 2025

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 23P/125/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6924204907
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladislav Ďurkáň
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2025:6924204907.3

Uznesenie

4 23P/125/2024

Okresný súd Rimavská Sobota, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. B. XX a D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B. XX , zast. kolíznym opatrovníkom,
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, deti rodičov: matky D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom C. B. XXX, toho času E. F. G. – H. XXX, I. C., právne zast. JUDr. Ing. Marcelou Martinkovičovou,
advokátkou so sídlom Poprad, Nám. Sv. Egídia 95 a otca J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B.
XX, v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

2 23P/125/2024

I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc na konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom
A. B., nar. XX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX.

II. Konanie sa zastavuje.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

3 23P/125/2024

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 21.11.2024, domáhala úpravy práv a povinností

k maloletým deťom, žiadala zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti. V návrhu uviedla, že
maloleté deti boli rozsudkom Okresného súdu Revúca zo dňa 22.11.2019, sp. zn. 8P/15/2019 zverené
do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná platením výživného vo výške 30 % zo sumy
životného minima na každé z nezaopatrených detí. Otec maloletých detí býva na adrese jeho trvalého
pobytu, kde majú trvalý pobyt aj maloleté deti, o ktoré však od 02.09.2024 po vzájomnej dohode rodičov
osobnú starostlivosť zabezpečuje matka v Českej republike. Deti sú prihlásené na povinné vzdelávanie

v Českej republike. Maloletý A. navštevuje 8. ročník Základnej školy v Ústi nad Labem a maloletá D.
navštevuje 4. ročník Základnej školy v Ústi nad Labem.2. Otcovi maloletých detí bol návrh doručený dňa 31.12.2024.

3. Na výsluchu zo dňa 15.01.2025 otec maloletých detí uviedol, že k premiestneniu maloletých detí do

Českej republiky došlo po vzájomnej dohode rodičov.

4. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v účinnom znení
(ďalej aj CMP) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku,
ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako

návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z
povahy veci nevyplýva inak.

5. Podľa § 160 ods. 1 zák. č. 161/2015 z. z. Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje
inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať
a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

6. Podľa § 160 ods. 2 zák. č. 161/2015 z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak ide o
nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

7. Predtým ako súd pristúpil ku konaniu vo veci samej skúmal, či má právomoc na konanie

a rozhodovanie v danej veci. Právomoc súdov členských štátov Európskej únie vo veciach rodičovských
práv a povinností upravuje Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní
a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o
medzinárodných únosoch detí (ďalej aj Nariadenie), ktoré má v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy SR má
prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky a je priamo aplikovateľné.

8. Predmetná vec spadá pod pôsobnosť tohto Nariadenia ratione materiae, keďže v zmysle čl. 1 ods. 1
písm.b/,saNariadenieuplatňujevobčianskychveciachtýkajúcichsanadobúdania,výkonu,prenesenia,
obmedzeniaaleboodňatiarodičovskýchprávapovinností.Výkonrodičovskýchprávapovinnostízahŕňa
podľa čl. 1 ods. 2 písm. a/ Nariadenia aj opatrovnícke právo a právo styku s dieťaťom.

9. Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia majú súdy členského štátu právomoc vo veciach rodičovských práv a
povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

10. Podľa čl. 10 ods. 1 Nariadenia súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a

povinností, aj vtedy ak sú splnené nasledujúce podmienky: a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému
štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, i/ že aspoň jeden z nositeľov rodičovských
práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte; ii/ dieťa malo predtým v tomto členskom
štáte obvyklý pobyt, alebo iii/ dieťa je jeho štátnym príslušníkom; b) účastníci, ako aj každý nositeľ
rodičovských práv a povinností: sa slobodne dohodli na voľbe právomoci najneskôr v čase začatia

konania,alebovýslovneprijaliuvedenúprávomocpočasdanéhokonaniaasúdzaistil,ževšetciúčastníci
boli informovaní o svojom práve neprijať právomoc a c) ak je výkon právomoci v najlepšom záujme
dieťaťa. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne.

11. Podľa čl. 18 Nariadenia ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto

nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu
iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

12. Nariadenie Rady (EU) 2019/1111 sa neopiera o koncept obvyklého pobytu, ako ho môže chápať
vnútroštátne právo členského štátu, ale používa ho ako autonómny koncept európskeho práva.

Posudzovanie existencie obvyklého pobytu dieťaťa (najmä v prípade jeho presťahovania do iného
členskéhoštátu)jeprísneindividuálneazávisíodskutkovýchokolnostídanéhoprípadu.Európskysúdny
dvor vymedzil kritériá, na základe ktorých má súd riešiť otázku obvyklého pobytu dieťaťa vo svojich
rozsudkoch C-523/07 a
C-497/10 tak, že tento pobyt zodpovedá miestu, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do

sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť,
podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto členského
štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej alebo predškolskej dochádzky, jazykové
znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde,aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého
jednotlivého prípadu.

13. V danom prípade je zrejmé, že maloleté deti A. B. a D. B. nemali v čase začatia konania (dňa
21.11.2024, kedy bol súdu doručený návrh) bydlisko na území Slovenskej Republiky. Bydlisko mal.
dieťaťa bolo v Českej republike, kde maloleté deti žijú po dohode rodičov so svojou matkou od
02.09.2024. Preto v zmysle čl. 7 ods. 1 Nariadenia nie je daná právomoc slovenských súdov na konanie
o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému A. B. a maloletej D. B. .

14. Právomoc tunajšieho súdu na konanie o úprave rodičovských práv a povinností, mohla byť založená
na prijatí právomoci tunajšieho súdu podľa čl. 10 ods. 1 písm. a/ až c/ Nariadenia, ak by po začatí
konania došlo ku kumulatívnemu splneniu podmienok tam uvedených, teda maloleté deti by mali vo
vzťahu k Slovenskej republike podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že jeden z nositeľov
rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že mal. dieťa je štátnym

príslušníkom Slovenskej republiky a všetci účastníci prijali právomoc súdov výslovne, alebo iným
jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a je to v najlepšom záujme dieťaťa. Tieto podmienky
však v konaní splnené neboli, pretože všetci účastníci konania neprijali právomoc súdov Slovenskej
republiky.Otecmaloletýchdetísaknávrhunijakonevyjadril,pričomjehomlčanienemožnopovažovaťza
súhlas s právomocou slovenských súdov a kolízny opatrovník ako zástupca maloletých detí, právomoc

výslovne namietol. Námietku nedostatku právomoci kolízny opatrovník vzniesol pri svojom prvom úkone
vo veci. Zároveň má súd za to, že nie je splnená ani tretia podmienka vyplývajúca z čl. 10 ods.
1 Nariadenia a to, že právomoc slovenského súdu by v danom prípade nebola v najlepšom záujme
maloletých detí. Ako vyplýva aj z ods. 20 a 21 preambuly Nariadenia, kritériá právomoci vo veciach
rodičovských práv a povinností sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä

kritériu blízkosti, tzn. že právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa.
V danom prípade je takýmto súdom súd Českej republiky, kde sa zdržujú maloleté deti a ich matka,
ktorý bude lepšie schopný zistiť pomery, v akých mal. deti žijú.

15. Z vyššie uvedeného vyplýva, že tunajší súd nemá právomoc na konanie a rozhodnutie v danej

veci, ani podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia a ani nebola v konaní založená na základe jej prijatia všetkými
účastníkmi podľa čl. 10 ods. 1 Nariadenia. Preto v súlade s čl. 18 ods. 1 nariadenia ex offo vyhlásil,
že nemá právomoc konať o úprave práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom. Právomoc súdu je
jednou zo základných, neodstrániteľných podmienok, za ktorých súd môže konať a jej nesplnenie má za
následok, že konanie musí byť zastavené. Preto súd, vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení

§ 160 ods. 1, 2 CSP, konanie o úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom zastavil. Ako
totiž v úvode predmetného uznesenia súd uviedol, v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy SR Nariadenie Rady
(EÚ) 2019/1111 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach
rodičovskýchprávapovinnostíaomedzinárodnýchúnosochdetí,máprednosťpredzákonmiSlovenskej
republiky a je priamo aplikovateľné. Preto po vyhlásení nedostatku právomoci na konanie o úprave

rodičovských práv a povinností k maloletým deťom v zmysle Nariadenia, bol súd povinný predmetné
konanie zastaviť.

16. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na ich náhradu.

Poučenie:

3 23P/125/2024

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie
sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Rimavská Sobota ( § 357 v spojení
s § 362 ods. 1 a v spojení s § 125 ods. 1 CSP ) .V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§365 ods. 1
CSP )