Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124269798
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124269798.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobcu Nemzeti Útdíjfizetési Szolgáltató Zrt., IČ: 01-10-043108, so sídlom Váci út 45/B, 1137 Budapešť,
Maďarsko,zastúpenýPETKOV&Cos.r.o.,sosídlomUl.Šoltésovej7325/14,81108Bratislava,IČO:50
430 742, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XX/XXX, XXX XX F. G., o zaplatenie
165,45 € s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.
13C/59/2024-165 z 22.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštanciežalobuozaplatenie165,45€spolusnákladmispojenýmisuplatnenímpohľadávky
vo výške 70,- € zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu
100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.
1.1 Podľa dôvodov rozhodnutia sa žalobca ako obchodná akciová spoločnosť oprávnená podľa zákona
č. I/1988 o cestnej doprave platného a účinného na území Maďarska (1988. évi I. TÖRVÉNY a közúti
közlekedésről, ďalej len „ZoCD“) vyberať a kontrolovať úhradu poplatku za používanie spoplatnených

ciest na území Maďarska sa svojou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 165,45 €
vyčíslenej podľa nariadenia Ministerstva Inovácií a Technológií Maďarska (ITM) č. 45/2020. (XI. 28.)
o diaľniciach, rýchlostných cestách, hlavných cestách, ktoré je možné používať na základe úhrady
poplatku za používanie a o výške týchto poplatkov [45/2020. (XI. 28.) ITM rendelet a használati
díj megfizetése ellenében használható autópályákról, autóutakról, főutakról és azok díjáról, (ďalej
len „nariadenie o poplatkoch“)], z dôvodu neoprávneného použitia spoplatnenej cesty žalovaným
dňa 22.12.2022 o 19:11:20 hod. na mieste kontroly: Gy30B – M3 Gödöllö (28.6 km). Elektronickou

kontrolouoprávnenostipoužívaniaspoplatnenýchciestvMaďarskužalobcazistil,žežalovanýakodržiteľ
motorového vozidla s evidenčným číslom F. XXX H. registrovaným v Slovenskej republike, zaradené
do platobnej kategórie D1 použil spoplatnený úsek cesty bez úhrady poplatku za používanie. V prípade
opomenutia úhrady poplatku za používanie spoplatnenej cesty vzniká zo zákona podľa § 11 ods. 1 v
spojení s § 1 ods. 6 nariadenia o poplatkoch povinnosť zaplatiť žalobcovi pohľadávku vo výške určenej §
13 ods. ods. 2 a ods. 3 nariadenia o poplatkoch. Žalobca pred začatím súdneho sporu vyzval žalovaného
podľa§33/Bods.5ZoCDnazaplateniezákladnejsadzbypohľadávky,akoajúhradunákladovspojených

s jej uplatnením s upozornením, že pohľadávku v základnej sadzbe môže žalovaný zaplatiť len do 60
dní od doručenia výzvy na zaplatenie. Žalovaný pohľadávku v základnej sadzbe nezaplatil, v dôsledku
čoho mu ex lege podľa § 11 ods. 1 a § 12 ods. 4 nariadenia o poplatkoch vznikla povinnosť zaplatiť
zvýšenúsadzbupohľadávkyvovýške165,45€.Nazaplatenietejtozvýšenejsadzbypohľadávkyvrátanepríslušenstva bol žalovaný vyzvaný žalobcom predžalobnou výzvou odoslanou žalovanému 05.03.2024.
Náklady spojené s uplatnením práva žalobcu na zaplatenie pohľadávky a vzniknuté v predsúdnom
štádiu v súvislosti s povinnosťou žalovaného zaplatiť žalobcovi pohľadávku si môže žalobca, resp. ním

poverené partnerské kancelárie, uplatňovať podľa § 11 ods. 7 nariadenia o poplatkoch v spojení s
nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné
záväzky (Rím II).
1.2 Žalovaný sa v spore bránil tým, že spoplatnený úsek diaľnice nepoužil neoprávnene. Na motorové
vozidlo značky I. J. K.: XXXXXXXXXXXXXXXXX zakúpil dňa 25.11.2022 ročnú diaľničnú známku. V

časekúpydiaľničnejznámkymalovozidlopôvodnúevidenčnúznačkuF.XXXH..Kvýmeneevidenčného
čísla vozidla z dôvodu, že ide o elektrický automobil, došlo dňa 15.12.2022 na zelené evidenčné
číslo F. XXX H.. Žalobca neuznal obranu žalovaného za dôvodnú, poukázal na § 18 ods. 1 a ods. 4
nariadenia o poplatkoch, ktoré umožňovalo korekciu evidenčného čísla vozidla. Žalovaný túto možnosť
nevyužil, preto mu na základe e-matrice kúpnej dňa 22.12.2022 na evidenčné číslo F. XXX H. nevzniklo
oprávnenie použiť spoplatnený úsek cesty s vozidlom evidenčného čísla F. XXX H..

1.3 Súd prvej inštancie posúdil uplatnený nárok podľa § 33/A, § 33/B ZoCD, § 1, § 10, § 11, § 12
nariadenia o poplatkoch (maďarské právne predpisy) z dôvodu, že žalobca uplatňuje v konaní nárok
vyplývajúci z mimozmluvného záväzku (zákonnú povinnosť) vyplývajúci z civilného deliktu; škoda mala
žalobcovi vzniknúť na území Maďarska, preto sa podľa článku 4 ods. 1 nariadenia Rím II za rozhodné
právo považuje právny poriadok krajiny, na území ktorej vznikla škoda. Právomoc slovenských súdov

rozhodnúť vo veci vyvodil súd prvej inštancie z článku 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (EU) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie).
1.4 Za nesporné skutkové zistenia súd prvej inštancie označil, že žalovaný dňa 22.12.2022 o 19:11:20
hod. motorovým vozidlom značky I. J. využil spoplatnený úsek cesty na diaľničnom úseku Gy30B –

M3 Gödöllö (28.6 km) majúc za to, že ho k použitiu tohto úseku diaľnice oprávňuje diaľničná známka
(e-matrica) zakúpená pod evidenčným číslom vozidla F. XXX H., hoci v čase uskutočnenia cesty dňa
22.12.2022 už bolo motorovému vozidlu I. J. pridelené evidenčné číslo F. XXX H.. Na základe VIN čísla
vozidla vyplývajúceho z oznámenia poisťovne L. o zániku poistenia na vozidlo s pôvodným evidenčným
číslom F. XXX H. pre zmenu evidenčného čísla na F. XXX H. bolo preukázané, že išlo o to isté motorové

vozidlo. Spornou skutočnosťou v konaní zostalo len to, či je žalovaný povinný uhradiť sankčný poplatok
za použitie spoplatnenej cesty v Maďarsku s vozidlom pod novým evidenčným číslom s F. XXX H..
1.5 Súd prvej inštancie vysvetlil, že základom mimozmluvnej zodpovednosti je porušenie určitej
objektívnym právom ustanovenej povinnosti (civilný delikt). Deliktuálne právo pokrýva situácie, v rámci
ktorých je potrebné rozhodnúť, či určitý subjekt, ktorý utrpel ujmu, prípadne inú stratu, môže na tomto

podklade požadovať reparáciu o od iného subjektu, s ktorým ho nespája žiaden iný právny vzťah ako ten,
ktorého základom je skutočnosť vedúca k vzniku ujmy. V danom prípade vychádzajúc z § 1 nariadenia
o poplatkoch, ako aj § 33/A ZoCD je daná deliktuálna zodpovednosť zakladajúca povinnosť uhradiť
náhradný sankčný poplatok v prípade použitia spoplatneného úseku cesty bez zaplatenia poplatku za
jeho použitie. Zákon sankcionuje len omisívne konanie, t. j. opomenutie - neuhradenie poplatku za

používanie cesty, čo vyplýva z toho, že obidva právne predpisy používajú pojem opomenutia úhrady
poplatku. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalovaný úhradu poplatku pred
použitím spoplatneného úseku cesty vykonal, žalobca platbu obdržal, táto skutočnosť sporná nebola.
Podľa názoru súdu prvej inštancie neboli splnené zákonné podmienky na to, aby žalobca mohol od
žalovaného žiadať úhradu sankčného poplatku za jazdu motorovým vozidlom evidenčného čísla F.

XXX H., keď išlo o to isté vozidlo, na ktoré e-matrica zakúpená bola. To, že e-matrica je viazaná na
určité evidenčné číslo vozidla, je čisto praktická záležitosť, slúžiaca účelu kontroly úhrady poplatku ako
jednoznačnéhoidentifikátoravozidlavizuálnoukontrolou.Súduznal,žežalovanýpochybil,keďvprípade
výmeny evidenčného čísla vozidla nepostupoval podľa § 18 ods. 4 nariadenia o poplatkoch a za úhradu
administratívneho poplatku nepožiadal o prevod oprávnenia na nové evidenčné číslo vozidla, avšak toto

konanie žalovaného nemá za následok vznik „škody“ v podobe neobdržania úhrady poplatku za vozidlo,
ktoré reálne využil na spoplatnenom úseku cesty a nie je samé o sebe predpokladom pre naplnenie
skutkovej podstaty civilného deliktu, pretože žalovaný svoju zákonnú povinnosť uhradiť poplatok za
použitie cesty neopomenul. Účelom a zmyslom zákona o cestnej doprave č. I/1988 je motivovať vodičov,
aby dobrovoľne vykonali úhradu za použitie spoplatneného úseku cesty a len v prípade opomenutia

tejto povinnosti boli sankcionovaní povinnosťou platiť náhradný poplatok za jej neoprávnené použitie.
Rovnakým spôsobom rozhodol Okresný súd Rimavská Sobota vo vzťahu k žalovanému vo veci sp.
zn. 10Csp/53/2024, v ktorej je uložená odpoveď Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rimavskej
Sobote z 11.06.2024 o tom, že žalovaný bol držiteľom a vlastníkom motorového vozidla s evidenčnýmčíslom F. XXX H. od 11.11.2022 do 27.02.2024, pričom dňa 14.12.2022 bola na ODI Rimavská Sobota
vykonaná výmena na TEČ (tabuľka evidenčného čísla) F. XXX H.. Tabuľky evidenčného čísla vozidla
F. XXX H. boli skartované, čiže žiadne iné vozidlo s takýmto evidenčným číslom reálne neexistovalo a

nemohlo použiť spoplatnený úsek cesty v čase rozhodnom pre uplatnenie tohto nároku. Nedodržanie
určitého formálneho postupu podľa nariadenia o poplatkoch podľa súdu prvej inštancie neodôvodňuje
priznanie uplatneného nároku tzv. sankčného poplatku z dôvodu, že opomenutie formálneho postupu
pri prepise evidenčného čísla vozidla nemá za následok vznik žiadnej ujmy v majetkovej sfére žalobcu.
Svoj záver oprel súd prvej inštancie aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 3Asan/34/2019 z 25.03.2020 (R 30/2021), v ktorom najvyšší súd judikoval, že pri vyvodzovaní
deliktuálnej zodpovednosti v zmysle zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov je potrebné zvážiť všetky skutkové okolnosti danej veci a
to spravidla aj tie, ktoré sa týkajú správnosti poskytnutého evidenčného čísla vozidla, avšak pri ich
posudzovaní treba zvoliť materiálny postup. Na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov vyhodnotil súd prvej inštancie nárok uplatnený žalobcom ako nedôvodný v celom rozsahu a v

celom rozsahu ho zamietol.
1.6 Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) v spojení
s § 255 ods. 1 C. s. p. rozhodol súd o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému ako plne úspešnej strane
sporu náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie označujúc ho za vecne nesprávny a
nezákonný s odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f) a h) Civilného sporového
poriadku. Za vadu napádaného rozsudku žalobca označil, že súd prvej inštancie neposúdil vec prizmou
celého právneho rámca aplikovateľného vo veci, čo malo za následok predčasné, nedostatočné a
nesprávne právne posúdenie veci. Ak by súd prvej inštancie riadne aplikoval cudzie právo v celom

aplikovateľnom rozsahu a ak by následne právny rámec vo veci súd prvej inštancie správne interpretoval
a aplikoval, dospel by k diametrálne odlišným právnym záverom, ktoré by ho viedli k vyhoveniu žalobe.
Povinnosť aplikácie práva cudzieho štátu slovenským súdom v zmysle rozhodovacej praxe vysokých
súdnych autorít nezahŕňa iba aplikáciu určitej konkrétnej normy právneho poriadku cudzieho štátu
izolovane, ale predpokladá aplikáciu právneho poriadku cudzieho štátu v jeho celosti so zohľadnením

relevantnej judikatúry súdnych orgánov cudzieho štátu. Zistené skutkové okolnosti veci môžu byť
podraďované pod právne normy cudzieho právneho poriadku až po ustálení ich účelu a zmyslu (podľa
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 95/2017).
2.1Okruhmaďarskýchprávnychnoriem,ktorésúdvoveciúdajneaplikoval,ješpecifikovanývbodoch11
až 19 odôvodnenia napadnutého rozsudku. V ďalších častiach odôvodnenia však už súd nekonfrontoval

svoje právne úvahy so znením jednotlivých ustanovení. Okruh súdom aplikovaných právnych noriem nie
je úplný, keď súd prvej inštancie opomenul vo veci aplikovať napr. § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 a 3 a § 7 ods.
1 nariadenia o poplatkoch, ktoré normy vo veci aplikovateľné boli a právny zástupca ich poňal do svojej
záverečnej reči. Následne súd tieto normy neinterpretoval vo vzájomných súvislostiach napr. s § 1, § 10
a § 11 nariadenia o poplatkoch. Žalobca tvrdí, že jeho nárok na sankčný (náhradný) poplatok, ako aj na

náklady predsúdneho vymáhania pohľadávky je daný a dôvodný. V § 3 ods. 1 nariadenia o poplatkoch
je uvedené, že úhrada poplatku s určeným evidenčným číslom vedie na základe tohto nariadenia k
vzniku oprávnenia na používanie cesty; v § 4 ods. 2, 3 nariadenia o poplatkoch je výslovne uvedené,
že pri predaji oprávnenia je potrebné zaevidovať evidenčné číslo motorového vozidla, ktoré je dotknuté
oprávnením a kupujúci kontroluje a schvaľuje ním zadané údaje pri kúpe. Podľa § 7 ods. 1 nariadenia o

poplatkoch platí aj to, že podpis na doklade o kúpe potvrdzuje, že údaje zaregistrované do centrálneho
systému spoločnosti NÚSZ. Zrt. (skratka názvu žalobcu) zodpovedajú skutočnosti a vôli kupujúceho.
2.2 V konaní bolo zistené, že žalovaný disponoval zakúpenou e-matricou pre vozidlo s evidenčným
číslom F. XXX H.. Spoplatnená cesta však bola použitá v čase, keď vozidlo malo evidenčné číslo F. XXX
H.. Vozidlu s evidenčným číslom F. XXX H. oprávnenie na použitie spoplatnenej cesty na základe e-

matrice zakúpenej pre vozidlo s evidenčným číslom F. XXX H. nevzniklo, pretože sa vznik oprávnenia
a skutočnosť úhrady poplatku potrebného na vznik oprávnenia viaže k určenému evidenčnému číslu v
e-matrici. Z § 1 nariadenia o poplatkoch vyplýva, že v prípade opomenutia úhrady poplatku za užívanie
úsekov rýchlostných ciest je potrebné zaplatiť náhradný poplatok, zaplatenie ktorého kontroluje podľa §
10ods.1nariadeniaopoplatkochžalobcanazákladeevidenčnéhočísla,krajinyregistrácieapoplatkovej

kategórie vozidla. Povinnosť zaplatiť náhradný poplatok zodpovedajúci poplatkovej kategórii vozidla v
prípade, ak motorové vozidlo v čase kontroly nedisponuje platným oprávnením a cesta bola použitá
neoprávnene, vyplýva z § 11 ods. 1 nariadenia o poplatkoch. Vozidlo s evidenčným číslom F. XXX H.
nedisponovalo v čase kontroly platným oprávnením, preto povinnosť zaplatiť náhradný sankčný poplatokžalovanému ako držiteľovi vozidla s evidenčným číslom F. XXX H. vznikla. Ak sa chcel žalovaný vyhnúť
vzniku nároku žalobcu, mal využiť inštitút korekcie, ktorý upravuje nariadenie o poplatkoch.
2.3 Závery súdu prvej inštancie sú nesprávne a neudržateľné. Žalobca sa nedomáhal náhrady škody,

škodu nikdy netvrdil. Domáhal sa osobitného hmotnoprávneho nároku, ktorý vzniká v prípadoch
použitia spoplatnených ciest vozidlami bez platného oprávnenia, ktoré sa podľa § 3 ods. 1 nariadenia
o poplatkoch vždy viaže na určené evidenčné číslo vozidla. Vo veci nie sú aplikovateľné závery
prezentované v rozsudku NS SR sp. zn. 3Asan/34/19 z dôvodu, že slovenská správna úprava je svojou
povahou iná. Kým podľa slovenskej právnej úpravy ide o oblasť správneho práva, podľa maďarského

práva vzniká vzťah medzi žalobcom a žalovaným v rámci civilného práva. Pri kúpe e-matrice kupujúci
vyjadruje svoju vôľu zabezpečiť oprávnenie na použitie cesty takému vozidlu, akého údaje sú v e-matrici
uvedené. Ak e-matrica nie je aktuálna z dôvodu, že sa evidenčné číslo vozidla zmenilo, bol žalovaný
povinný, ak chcel zabezpečiť trvanie oprávnenia pre vozidlo, postupovať v zmysle korekčného systému
upraveného v nariadení o poplatkoch, čo neurobil.
2.4 Žalobca navrhuje zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať

žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4.KrajskýsúdvBanskejBystricipodľa§34ods.1C.s.p.príslušnýnarozhodnutieoodvolanížalobcupo

prejednanívecibeznariadeniaodvolaciehopojednávaniazdôvodunesplneniazákonnýchpredpokladov
pre jeho nariadenie ustanovených v § 385 ods. 1 C. s. p. rešpektujúc rozsah odvolania žalobcu a ním
vytýkané vady rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie (§ 379 a § 370 ods. 1 C. s. p.) a ex offo
kontroly prípadných vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré podľa § 380 ods. 2 C. s. p. zistené
neboli dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne v celom rozsahu. Odvolací

súd ho po tomto hodnotení potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p.

5. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca pôvodne adresoval návrh na vydanie
platobného rozkazu Okresnému súdu Banská Bystrica, ktorý jeho návrhu vyhovel a platobným rozkazom
sp. zn. 14Up/706/2024 zo 14. mája 2024 podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní

uložil žalovanému, aby do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatil žalobcovi istinu
165,45 € a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 70,- €, alebo aby v tej istej lehote
podal odpor. Žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške
46,83 €. Rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica platobným rozkazom predchádzala výzva
adresovaná žalobcovi, aby podklady a prílohy predložené spolu s návrhom na vydanie platobného

rozkazu doplnil a preukázal, že náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 70,- € žalobcovi
skutočne vznikli. V odpovedi na výzvu Okresného súdu Banská Bystrica žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu uviedol, že nárok na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 70,- € má svoj právny základ výlučne v pre posudzovanú vec rozhodnom maďarskom práve,
§ 11 ods. 7 nariadenia o poplatkoch, podľa ktorého ide o osobitný hmotnoprávny nárok odlišný od

slovenského procesného nároku na náhradu trov konania v zmysle Civilného sporového poriadku. V
rozsahu slovenského procesného práva si žalobca uplatnil náhradu trov súdneho konania výlučne za
úkon právnej služby písomné podanie na súd a k nemu prislúchajúci režijný paušál z dôvodu, že tieto
trovy súdneho konania vznikli okamihom začatia súdneho konania v súlade s § 251 v spojení s § 156
C. s. p. Osobitne žalobca poukázal na názor Ústavného súdu Slovenskej republiky prezentovaný v

náleze sp. zn. I. 207/2019 z 26.09.2019, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS
536/2020 z 28.10.2020 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/280/2009,
z ktorých vyplýva, že za trovy konania sa v zmysle nového procesného predpisu Civilného sporového
poriadku považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od začatia súdneho konania do
jeho skončenia a pokiaľ strane vznikli určité výdavky v bezprostrednej súvislosti so súdnym konaním,

ale pred jeho začatím, napr. v súvislosti s predžalobnou výzvou, tieto výdavky by mohli byť v niektorých
spojoch posúdené ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“). Nemožno preto nárok na úhradu nákladov spojených
s vymáhaním pohľadávky stotožňovať s nárokom na náhradu trov konania. Žalobca ďalej dôvodil,
že z obsahu maďarského práva § 11 ods. 7 nariadenia o poplatkoch povinnosť dlžníka nahrádzať

náklady nevyplýva. Maďarské právo ukladá dlžníkovi znášať priamo náklady (mimosúdneho) vymáhania
a vzťahuje sa aj na náklady budúce, ešte nevynaložené, v súlade s princípmi európskeho záväzkového
práva, odrazom ktorých je práve § 11 ods. 7 nariadenia o poplatkoch. Nárok na náklady spojené
s uplatnením pohľadávky a spôsob jeho preukázania (výzvami na plnenie spísanými advokátom adokladmi o poštovom doručovaní) už bol preskúmavaný v skutkovo a právne obdobnej veci žalobcu
KrajskýmsúdomvNitrepodsp.zn.8Co/21/2023,KrajskýmsúdomvTrnavepodsp.zn.11CoCsp/9/2020
a k uplatňovaniu nároku na úhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky žalobcu sa vyjadril

Súdny dvor Európskej únie vo veci sp. zn. C-30/21 a nárok totožný s nákladmi na vymáhanie priznali
žalobcovi aj nemecké a rakúske súdy.
5.1 Proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica podal žalovaný odpor, v ktorom
uviedol, že uvedený úsek spoplatnenej cesty v Maďarsku v čase kontroly dňa 22.12.2022 nevyužíval
neoprávnene.NamotorovévozidloI.J.G.K.:XXXXXXXXXXXXXXXXXkupovalročnúdiaľničnúznámku

dňa25.11.2022,ktoréhokópiupriložil,naprvéevidenčnéčíslovozidlaF.XXXH..Kvýmeneevidenčného
čísla vozidla došlo 15.12.2022 na F. XXX H. z dôvodu, že ide o elektrický automobil. Svoje tvrdenia
žalobca preukázal listom L. K. M. N. a kópiou technického preukazu motorového vozidla.
5.2 Vo vyjadrení k odporu žalovaného popísal žalobca spôsob, akým mohol vykonať žalovaný u žalobcu
zmenu evidenčného čísla vozidla do skončenia platnosti e-matrice v zmysle § 18 ods. 4 nariadenia
o poplatkoch. Po postúpení veci Okresnému súdu Rimavská Sobota žalobca opätovne dokladal súdu

prvej inštancie niektoré listiny, ktorými svoj nárok odôvodňoval, medzi inými aj oznámenie Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky o držiteľoch motorových vozidiel, ktoré porušili pravidlá cestnej premávky
na území Maďarska a výpis z evidencie Slovenskej pošty - sledovanie zásielok na preukázanie
vzniku nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky. K uvedeným listinám odpovedi Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky s poskytnutými údajmi z evidencie vozidiel datovaným 27.04.2023, ktoré

adresované Advokátskej kancelárii PETKOV & Co s. r. o., so sídlom v Bratislave dňa 03.05.2023 prevzal
O. E. odvolací súd uvádza, že žalobcovi bol poskytnutý údaj o žalovanom v rozsahu meno, dátum
narodenia, bydlisko, hmotnostná kategória vozidla M1 osobné vozidlo, značka vozidla I. O., obchodný
názovmodelX.Kópiouvýzvynazaplateniesankčnéhopoplatkuzaneoprávnenépoužitiespoplatnených
ciest v Maďarsku zo 17. mája 2023 žalobca preukázal, že žalovaný bol vyzvaný na úhradu náhradného

poplatku („pótdij“ = sankčný poplatok podľa § 11 ods. 1 nariadenia o poplatkoch) v lehote do 60 dní od
doručenia výzvy vo výške 83,93 €, ktorý sa po 60 dňoch zvýši až na 175,65 € a pôvodné náklady na
uplatnenie pohľadávky vzrastú zo 40,- € na 70,- €. K výzve bol pripojený podací hárok zo dňa 23.05.2023
o odoslaní tejto výzvy právnym zástupcom žalobcu žalovanému pod číslom zásielky F., ktorá podľa
potvrdenia Slovenskej pošty bola žalovanému doručená 25.05.2023. V predžalobnej výzve z 29.02.2024

žalobca informoval žalovaného, že vzhľadom na to, že na prvú výzvu na úhradu sankčného poplatku do
60 dní nereagoval, vznikla mu podľa § 11 ods. 1 a § 12 ods. 4 nariadenia o poplatkoch povinnosť zaplatiť
zvýšenú sadzbu sankčného poplatku určenú pre kategóriu vozidla, ktorého je držiteľom vo výške 165,45
€ a tiež povinnosť nahradiť náklady spojené s uplatnením práva na zaplatenie sankčného poplatku vo
výške 70,- € a to podľa § 6 : 39 maďarského zákona číslo V/2013 Občiansky zákonník v spojení s

nariadením Rím II. Odoslanie tejto výzvy podľa žalobcu potvrdzuje podací hárok zo dňa 5. marca 2024
o odoslaní zásielky s číslom F. a doručenie predžalobnej výzvy má preukazovať oznámenie zo sekcie
sledovanie zásielok, ktoré však nebolo priložené s menom žalovaného, ale inej osoby H. N.. Odvolací
súd v záujme zistenia, či bola zásielka F. žalovanému doručená, rovnako zo sekcie sledovania zásielok
cez Slovenskú poštu zistil, že žalovanému bola táto zásielka doručená 7. marca 2024 o 12.54 hod.

6. Žalobca k návrhu na vydanie platobného rozkazu opätovne Okresnému súdu Rimavská Sobota
predkladal relevantné časti zákona o cestnej doprave č. I/1988 a nariadenia o poplatkoch č. 45/2020
aj so slovenským prekladom, od ktorých si svoj nárok odvodzoval. V žalobe aj vo výzvach na úhradu
sankčného poplatku adresovaných žalovanému citoval len § 33/B ods. 5 ZoCD a za relevantné

ustanovenia ZoCD považoval § 29, § 33, § 33/A, § 33/B a z nariadenia o poplatkoch č. 45/2020 § 1,
§ 8, § 10, § 11, § 12, § 13 a § 21 označujúc ich za „relevantné časti právnych predpisov cudzieho
práva, ktoré preukazujú nárok žalobcu“ s vysvetlením, že vzhľadom na výšku sumy, ktorá je predmetom
sporu pripája preklady bez doložiek overenia, keďže náklady na overený preklad by presiahli sumu
nároku uplatneného žalobou a takáto požiadavka súdu by bola v rozpore so zásadou hospodárnosti a

neprimeraným zaťažením strany sporu v rozpore s článkom 17 C. s. p. Navyše žalobcovi ako strane
sporu nevyplýva z právneho poriadku povinnosť ako dôkaz cudzieho práva predložiť overený preklad,
keď v zmysle článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo
zákon neukladá. Žalobca sám hodnotil, že koná „dostatočne“, ak súdu predkladá aj neoverený preklad
cudzieho práva. Nerelevantné dokazovanie aj cudzím právom označil žalobca za nadbytočné.

6.1 Oproti takto vyjadreným názorom na potrebu aplikácie cudzieho práva žalobca v odvolaní proti
rozsudku súdu prvej inštancie už za opomenuté časti právnych noriem maďarského práva, ktoré bolo
nevyhnutné vo veci aplikovať, označuje aj § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 a 3 a § 7 ods. 1 nariadenia o poplatkochmajúc za to, že ak by súd prvej inštancie aj tieto zákonné ustanovenia aplikoval, jeho žalobe by bolo
vyhovené.

7. Podľa § 186 ods. 1 C. s. p. skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj
právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné
akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom
vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú.

8. Súd prvej inštancie vzhľadom na existenciu cudzieho prvku v spore (žalobca má sídlo v Maďarsku),
nárokvznikol(ztvrdeného)porušeniaprávanaúzemíMaďarskasprávnevprvomradeskúmalprávomoc
súdu Slovenskej republiky konať a rozhodnúť o žalobe žalobcu a dospel k správnemu názoru, že podľa
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 je daná právomoc
súdu Slovenskej republiky prejednať a rozhodnúť vo veci. Miestne príslušným súdom na prejednanie
sporu bol Okresný súd Rimavská Sobota podľa bydliska žalovaného. Odvolací súd sa stotožňuje aj s

názoromsúduprvejinštancie,žepodľanariadenianariadeniaRímIIsazarozhodnéprávopreposúdenie
nárokov žalobcu považuje právo platné a účinné na území Maďarska.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 3Obdo/42/2022 z 30. septembra 2024 poznajúc
aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 95/2017 z 12. septembra 2017 uviedol,

že zisťovanie cudzieho práva je zisťovaním právnych poznatkov, ktoré v zmysle § 185 ods. 3 C. s. p.
podlieha dokazovaniu. Návrhy na vykonanie dôkazov, ktorými sa sleduje zistenie cudzieho práva, sa
tak považujú za prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany podľa § 149 C. s. p.,
vo vzťahu ku ktorým je súd oprávnený uplatniť sudcovskú koncentráciu konania podľa § 153 C. s. p.
Hoci je zisťovanie cudzieho práva vecou súdu v zmysle § 53 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom

práve súkromnom a procesnom, potreba jeho zisťovania musí v prvom rade vyplývať z tvrdení strán
sporu, keďže strany sporu určujú predmet konania. Účel § 53 zákona č. 97/1963 Zb. môže byť naplnený
aj bez toho, aby súd sám pristúpil k vykonaniu opatrení potrebných na zistenie cudzieho práva, ak
v spore nebolo namietané nezistenie alebo nesprávne zistenie cudzieho práva. Aj strany sporu sa
môžu, či už dobrovoľne alebo na podklade súdom uloženej povinnosti, podieľať na zisťovaní cudzieho

práva, pričom potreba tohto zisťovania vyplýva práve z podaní alebo vyjadrení strán sporu. Predmetom
dokazovania môžu byť len slovné znenie cudzieho práva. Spôsob použitia cudzieho práva súvisí s
právnymposúdenímveci.Sporovástrananemôžeuvádzať,akosamápoužiťcudzieprávobeztoho,aby
sa uviedlo konkrétne relevantné právne posúdenie veci, ktoré považuje za nesprávne a v čom spočíva
jeho nesprávnosť.

10. Aj z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 95/2017 vyplýva, že medzi
stranami sporu bol sporný výklad cudzieho práva a krajský súd porušil základné právo sťažovateľa na
súdnu ochranu práve tým, že sa obsahom právnej argumentácie sťažovateľa dostatočne nezaoberal.
Ústavný súd s odkazom na svoju skoršiu judikatúru vyslovil, že k výkladu právnych predpisov a ich

inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako
jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona preto, hoci gramatický výklad je
legitímnym spôsobom aplikácie práva, je pri jeho použití nevyhnutné dbať práve na to, aby sa nestratil
účel právnych inštitútov nielen priamo upravených, ale je dotknutých spornou normou. Aj z právnej vety
rozhodnutia ústavného súdu vyplýva, že zistené skutkové okolnosti veci môžu byť podraďované pod

právne normy cudzieho právneho poriadku až po ustálení ich účelu a zmyslu.

11. Žalobca v odvolaní citoval odvolacie dôvody ich označením v § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f) a h)
Civilnéhosporovéhoporiadku,avšakporovnanímobsahuodvolaniasoznačenýmiodvolacímidôvodmis
ohľadom aj na závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Obdo/42/2022, v ktorom bolo vyslovené, že námietky

vzťahujúce sa k nesprávnej aplikácii cudzieho práva sa považujú za dovolací dôvod o nesprávnom
právnom posúdení veci odvolací súd konštatuje, že v súlade s § 363 C. s. p. (z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne - odvolacie dôvody) žalobca uplatnil len odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku o nesprávnom právnom posúdení veci. Ostatné
odvolacie dôvody nie sú konkretizované a pre vecný prieskum rozhodnutia súdu prvej inštancie z

hľadiska ostatných odvolacích dôvodov neboli splnené podmienky. Ústavný súd Slovenskej republiky
v uznesení z 05.11.2019 sp. zn. IV. ÚS 90/2019 vyslovil právny názor, že odvolacie dôvody, pokiaľ sú
uvedené iba citáciou zákonného ustanovenia, nie sú riadne vymedzené (porovnaj tiež uznesenie NS
SR sp. zn. 2Cdo/45/2023 z 19.12.2023 alebo uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.II. ÚS 572/2023 z 05.12.2023). Tomuto záveru (o námietke nesprávneho právneho posúdenia veci)
nasvedčuje aj konanie žalobcu v priebehu odvolacieho konania, ktorý po oznámení termínu verejného
vyhlásenia rozsudku doručil odvolaciemu súdu podanie, v ktorom upozorňuje senát prejednávajúci vec

na už právoplatné uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11Co/108/2024 z 19. decembra
2024 tvrdiac, že ide o rozhodnutie vydané v právne a skutkovo obdobnej veci, v ktorej Krajský súd v
Banskej Bystrici odvolaniu žalobcu vyhovel - dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

12. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. III. 289/2017 uviedol, že súd má poznať

svoju vlastnú judikatúru, t. j. aj rozhodnutia iných sudcov, resp. senátov toho istého súdu a musí ju
zohľadniť bez ohľadu na to, či na ňu samotné strany sporu poukazujú. K tomu je potrebné uviesť,
že sudcovia a senáty Krajského súdu v Banskej Bystrici majú k veciam prideleným do iného senátu
cez aplikáciu „Podateľňa – Registre“ umožňujúcej evidenciu súdneho spisu v elektronickej podobe,
zabezpečujúcej sledovanie obehu súdneho spisu počas jeho životného cyklu, od prijatia návrhu v
podateľni, kompletizáciu spisu, vytýčenie pojednávania, až po právoplatné rozhodnutie, prístup iba ak sú

právoplatne skončené a rovnako ako strany sporu či verejnosť sa môžu s právoplatnými rozhodnutiami
súdov oboznamovať, pokiaľ boli zverejnené cez portál www.justice.gov.sk/sudy-a-rozhodnutia.

13. Porovnaním obsahu odvolania žalobcu vo veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod
sp. zn. 11Co/108/2024 a v senátom 17Co prejednávanej veci pod sp. zn. 17Co/21/2025 odvolací

súd konštatuje rozdielnosť odvolacích námietok žalobcu v tom, že vo veci sp. zn. 11Co/108/2024
namietal, že súd prvej inštancie nezisťoval cudzie právo spôsobom predpokladaným v Európskom
dohovore o informáciách o cudzom práve zverejneným v Zbierke zákonov ako Oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 82/1997 Z. z. ani postupom v zmysle zmluvy medzi
Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave

právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach zverejnenej v Zbierke zákonov ako
Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 63/1990 Zb., naproti tomu vo veci sp. zn.
17Co/21/2025 vytýka len nesprávne právne posúdenie veci podľa súdom prvej inštancie aplikovaných
právnych noriem platných a účinných na území Maďarska. Ak pred súdom prvej inštancie žalobca
nenamietal nezistenie alebo nesprávne zistenie cudzieho práva, nemal súd prvej inštancie dôvod

zisťovať cudzie právo inak než žalobcom navrhovaným spôsobom, oboznámením sa so znením
cudzieho práva ním predloženým slovenským prekladom bez jeho úradného overenia a odvolací súd
viazaný podľa § 380 ods. 1 C. s. p. odvolacími dôvodmi nemôže skúmať správnosť rozhodnutia
súdu prvej inštancie z iných hľadísk než namietaných odvolateľom. Opäť s poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/42/2022 odvolací súd uvádza, že vzhľadom na

žalobcom formulované námietky v odvolaní vyhodnotí len to, či súd prvej inštancie správne právne
posúdil vec podľa ustanovení ZoCD a nariadenia o poplatkoch citovaných v jeho rozhodnutí použitím
žalobcom predložených slovenských prekladov maďarských právnych noriem, od ktorých žalobca
odvodzuje svoj nárok, keď podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Obdo/42/2022 je výber opatrenia
potrebného na zistenie cudzieho práva na uvážení súdu, nie je vylúčené, aby súd poznal cudzie právo

bez toho, aby na to urobil akékoľvek opatrenia, čo môže nastať pri aktívnom prístupe strán sporu, ak
tieto sami uvádzajú slovné znenie cudzieho práva a ďalšia aktivita súdu vzhľadom na naplnenie účelu
§ 53 zákona č. 97/1963 Zb. by už bola nadbytočná. Ustanovenie § 53 zákona č. 97/1963 Zb. nemožno
chápať tak, že ak k zisteniu cudzieho práva dôjde prostredníctvom strán sporu, súd musí i tak vykonať
ďalšie opatrenia, naviac, ak o obsahu cudzieho práva medzi stranami spor neexistoval. Ak k zisteniu

cudzieho práva došlo prostredníctvom strán sporu, ich procesnou aktivitou v konaní a ak sa súd prikloní
k argumentácii pochádzajúcej zo zdroja zabezpečeného jednou stranou sporu, nejde o procesný postup
v rozpore s § 53 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb., zásadou „iura novit curia“, resp. s akoukoľvek právnou
normou. Najmä sa tým neznemožňuje akejkoľvek strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva. Najvyšší súd výslovne uviedol, že zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom

č. 97/1963 Zb. ani iný právny predpis nevyžaduje, aby slovné znenie cudzieho práva bolo zistené
prostredníctvom prekladu z úradného oficiálneho zdroja cudzieho štátu.

14. Len z dôvodu poznania iného právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici v
skutkovo a právne obdobnej veci, nie ako právny názor vyjadrený na odvolacie námietky žalobcu

odvolací súd uvádza, že sa s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11Co/108/2024
v časti, ktorej odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil obsah cudzieho
(maďarského) práva nestotožňuje z dôvodov uvedených v bodoch 9 a 13. K tvrdeniu žalobcu, že
Krajský súd Banskej Bystrici vo veci sp. zn. 11Co/108/2024 považoval odvolanie žalobcu za dôvodnésenát 17Co dodáva, že odvolanie bolo považované za dôvodné práve z hľadiska vznesenej námietky
nedostatočného zistenia cudzieho práva; k veci samej, či je uplatnený nárok žalobcom voči žalovanému
dôvodný senát 11Co právny názor nezaujal, súdu prvej inštancie vytkol, že odôvodnenie napadnutého

rozsudku nedáva relevantnú odpoveď, prečo by nárok žalobcu nemal byť dôvodný a uložil mu zistiť
obsah maďarského práva aplikovateľného na prejednávanú vec, vrátane relevantnej judikatúry súdnych
orgánov Maďarska a vec znovu právne posúdiť.

15. Žalobca v žalobe tvrdil, že povinnosť úhrady sankčného poplatku vznikla žalovanému podľa § 11

ods. 1 v spojení s § 11 ods. 6 nariadenia o poplatkoch, ale pripojil súdu prvej inštancie aj časť zákona
I/1988 o cestnej doprave, konkrétne § 29, § 33, § 33A ods. 1, 6, § 33B ods. 1, 5 a 8. Súd prvej
inštancie v rozsudku aplikoval zo zákona o cestnej doprave § 33A ods. 1, z ktorého vyplýva povinnosť
zaplatiť poplatok za používanie vymedzených úsekov ciest stanovených osobitným právnym predpisom
a v prípade jeho opomenutia povinnosť zaplatiť náhradný (sankčný poplatok). Vec posúdil právne aj
podľa § 33B ods. 5 ZoCD, ktorý upravuje postup žalobcu ako organizácie oprávnenej vyberať poplatok

za použitie úsekov ciest s povinnou úhradou po zistení, že poplatok za používanie cesty zaplatený
nebol. Vo svojom rozhodnutí citoval súd prvej inštancie aj § 1 nariadenia o poplatkoch upravujúci
komu, za použitia ktorých ciest vzniká povinnosť zaplatiť poplatok za používanie ciest a v akej výške,
v ktorom sa definuje právny vzťah žalobcu a žalovaného v súdnom konaní o zaplatenie sankčného
poplatku ako občianskoprávny vzťah, aplikoval § 10 nariadenia o poplatkoch, v ktorom je ustanovené,

že sa správnosť oprávnenia a zakúpenie oprávnenia kontroluje na základe evidenčného čísla, krajiny
registrácie a poplatkovej kategórie motorového vozidla a tiež § 11 ods. 1 nariadenia o poplatkoch, podľa
ktorého, ak motorové vozidlo v čase kontroly nedisponuje platným oprávnením – s výnimkou uvedenou
v ustanoveniach ods. 2 a 3, z dôvodu neoprávneného používania cesty osoba povinná uhradiť poplatok
zaplatí náhradný poplatok zodpovedajúci poplatkovej kategórii vozidla. Odvolací súd je toho názoru, že

pre právne posúdenie žalobcom uplatneného nároku bolo postačujúce aplikovať ustanovenia ZoCD a
nariadenie o poplatkoch citované súdom prvej inštancie v dôvodoch jeho rozhodnutia, keď povinnosť
zaplatiť poplatok za používanie ciest stanovených osobitným právnym predpisom vyplýva z § 33A ods.
1 zákona č. I/1988 o cestnej doprave, ktorý výslovne, tak ako to uviedol súd prvej inštancie, ukladá
povinnosť zaplatiť sankčný poplatok len v prípade opomenutia úhrady poplatku za použitie stanovených

úsekov ciest pred vstupom na ne. Ustanovenia nariadenia o poplatkoch ako vykonávacieho predpisu
len bližšie upravujú, kedy a akým spôsobom je potrebné a možné zaplatiť poplatok za používanie
úsekov rýchlostných ciest definovaných v prílohe č. 1 nariadenia o poplatkoch, aké sú sadzby poplatkov,
akým spôsobom sa kontroluje úhrada poplatku a aké práva pri kontrole a vyberaní poplatku vznikajú
žalobcoviapovinnostitomu,ktoúhradupoplatkupredpoužitímspoplatnenýchciestnevykonal.Súdprvej

inštancie správne zadefinoval účel a zmysel týchto zákonných predpisov, že majú motivovať vodičov,
aby dobrovoľne vykonali úhradu za spoplatnený úsek ciest a len v prípade opomenutia tejto povinnosti
boli sankcionovaní povinnosťou platiť náhradný poplatok za neoprávnené použitie spoplatnenej cesty.
Odvolací súd s názorom súdu prvej inštancie súhlasí v celom rozsahu. Za zodpovedajúci zmyslu
a účelu maďarských právnych predpisov vzťahujúcich sa na prejednávanú vec považuje odvolací súd aj

závery súdu prvej inštancie, že žalovanému nevznikla povinnosť zaplatiť sankčný poplatok, keď jazdu
na spoplatnenom úseku diaľnice nevykonal bez úhrady povinného poplatku. Ak podľa § 33A ods. 1
ZoCD vzniká povinnosť zaplatiť sankčný poplatok len za opomenutie úhrady poplatku za používanie
diaľnice pred vykonaním cesty a nesankcionuje sa opomenutie administratívnej povinnosti vykonať
prevod poplatku pri zmene evidenčného čísla vozidla, nevznikol žalobcovi nárok na úhradu sankčného

poplatku podľa § 33A ods. 1 ZoCD vo výške ustanovenej nariadením o poplatkoch. Rovnako nedôvodne
uplatňuje žalobca aj nárok na úhradu nákladov spojených s vymáhaním sankčného poplatku, keď
podľa § 11 ods. 7 nariadenia o poplatkoch vzniká nárok na úhradu nákladov vzniknutých v súvislosti
s vymáhaním náhradného poplatku len v súvislosti s vyberaním náhradného (sankčného) poplatku.
Nákladyspojenésuplatnenímpohľadávkysavzmysle§121ods.3Občianskehozákonníkapovažujúza

príslušenstvo pohľadávky. Žalobca správne dôvodí, že ide o hmotnoprávny nárok odlišný od nároku vo
veci samej (porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. 3MObdo/2/2010 z 09.06.2010, R 61/2010); príslušenstvo
pohľadávky zdieľa osud hlavnej veci. Ak nie je dôvodný nárok o veci samej, nemôže vzniknúť nárok ani
na príslušenstvo pohľadávky (podľa uznesenia NS SR sp. zn. 2MCdo/13/2014 z 29.10.2015).

16. Žalobcom označené časti nariadenia o poplatkoch, ktoré súd prvej inštancie neaplikoval, nie sú
spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. V § 3 ods. 1 nariadenia o poplatkoch
zaradeného pod časť 2 nariadenia o poplatkoch s názvom Spôsob zaplatenia poplatku (A díjfizetés
módja) je uvedené, že sa poplatok hradí vo vzťahu k motorovému vozidlu patriacemu do danejpoplatkovej kategórie s určeným evidenčným číslom, nie je však z toho textu možné vyvodiť, že platnosť
oprávnenia na používanie spoplatnených ciest je závislé od správnosti údajov uvádzaných pri úhrade
poplatku. Oprávnenie na použitie cesty vzniká úhradou poplatku, čo žalovaný uskutočnil vo vzťahu práve

k tomu vozidlu, ktoré dňa 22.12.2022 o 19:11:20 hod. podľa tvrdenia žalobcu použil na jazdu maďarskou
diaľnicou bez úhrady príslušného poplatku. Aj § 4 ods. 2 písm. a) nariadenia o poplatkoch sa hovorí len
o tom, aké údaje je potrebné uviesť pri jeho úhrade, nič nehovorí toto ustanovenie o platnosti oprávnenia.
§7ods.1nariadeniaopoplatkochjeužvčasti3snázvomPodmienkynauplatneniepráva(Ajogosultság
gyakorlásának feltételei), ktoré sú určené tak, že právo použiť cestu udeľuje NÚSZ. Zrt. a toto právo

eviduje centrálny systém elektronicky. Právo na používanie cesty je možné uplatniť, ak kupujúci po
zaplatení poplatku za používanie cesty podpísal kópiu kontrolného listu predávajúceho a dostal kópiu
kontrolného listu kupujúceho. Tieto skutočnosti nastali, čo preukazuje príloha k odporu žalovaného proti
platobnému rozkazu, ide o kópiu dokladu o zakúpení e-matrice dňom 25.11.2022 o 9:07:21 hod. Na
kontrolnom kupóne je vyznačený dátum začiatku platnosti oprávnenia na použitie spoplatnených ciest
v Maďarsku na deň 25.11.2022 o 9:07:21 hod. s koncom 31.01.2023 o 23:59:59 hod.

17. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalovanému zakúpením e-matrice
dňom 25.11.2022 vzniklo platné oprávnenie na použitie úsekov ciest v Maďarsku s povinnou úhradou
k motorovému vozidlu I. J., VIN: XXXXXXXXXXXXXXXXX pôvodné evidenčné číslo F. XXX H., následne
evidenčné číslo F. XX H. a toto oprávnenie trvalo aj v deň 22.12.2022 napriek tomu, že došlo k zmene

evidenčného čísla vozidla, keď zo zákona o cestnej doprave I/1988 ani nariadenia o poplatkoch č.
45/2020 nevyplýva záver, že zmenou evidenčného čísla stráca oprávnenie platnosť. Súd prvej inštancie
správne konštatoval, že evidencia oprávnení podľa evidenčných čísiel motorových vozidiel slúži na
uľahčenie kontroly úhrad a oprávnení používať vymedzené úseky ciest, ale platnosť oprávnenia nezávisí
od údaja o evidenčnom čísle vozidla, ktoré v rámci korekčných úprav je možné prepísať. Náhradný

(sankčný) poplatok sa však neplatí za opomenutie korekcie evidenčného čísla, ale za neoprávnené
použitie spoplatnenej cesty, čo sa v tomto prípade nepreukázalo. Žaloba nebola dôvodná, dôvodne ju
súd prvej inštancie v celom rozsahu zamietol. Odvolací dôvod o nesprávnom právnom posúdení veci
neobstojí. Žalobca neoznačuje žiadne rozhodnutie maďarského či slovenského súdu, s ktorým by bolo
rozhodnutie okresného súdu v rozpore.

18. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 C. s. p. nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznal z dôvodu, že podľa obsahu
spisu žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní
žiadne trovy nevznikli, je v súlade s článkom 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku

zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva
(podľa uznesenia NS SR sp. zn. 7Cdo/14/2018, R 72/2018).

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis

(§ 127 ods. 1 C. s. p.).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C. s. p., resp. dovolanie má vady podľa § 429 C. s. p. napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 C. s. p. v odvolacom konaní, resp. napriek

výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) C. s. p. v spojení s §
436 ods. 1 C. s. p.).