Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 22Co/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321203840
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2321203840.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov: JUDr.

Dominika Horváthová a JUDr. Peter Duman v spore žalobkyne: A. A. B., nar. X. XXXXXXXX XXXX,
bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., proti žalovaným: 1. E. B., nar. X. XXXXX XXXX, bytom F. D. XXX,
XXX XX F. D., 2. G. H., I. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom F. D. XXX, XXX XX F. D., obe žalované
zastúpené: DOBIAŠOVÁ | law firm s. r. o., so sídlom Šoltésovej 2679/18, 811 08 Bratislava, IČO: 50 655
809, o vrátenie daru, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 8C/57/2021-269
zo dňa 14. decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalované 1. a 2. majú voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. rozhodol, že
žalované v 1. a 2. rade majú voči žalobkyni právo na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorých
bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

1.1Povykonanomdokazovaní(ods.8.až18.odôvodnenianapadnutéhorozsudku)aprávnomposúdení
podľa ustanovení § 628 ods. 1 až 3, § 630 zákona č. 40/1946 Zb. Občiansky zákonník (v ďalšom

texte „Občiansky zákonník“), § 255 ods. 1 a 2, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (v ďalšom texte „C. s. p.“) súd prvej inštancie zistil, že dňa 19.07.2016 žalobkyňa ako
darkyňa a J. B. ako obdarovaný uzatvorili darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bol bezodplatný prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie
C. D., K. C. D. ako pozemok reg. „C“, parcelné číslo 365/1 o výmere 144 m2 - zastavané plochy a
nádvoria, pozemok reg. „C“ parcelné číslo 365/6 o výmere 1218 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
stavba so súpisným č. 128 - rodinný dom postavený na pozemku reg. „C“ parc. č. 365/1 o výmere 144

m2 - zastavané plochy a nádvoria (v ďalšom texte „predmetné nehnuteľnosti“). Podľa obsahu zmluvy si
zmluvné strany zmluvu prečítali, zodpovedá ich skutočnej, vážnej a slobodnej vôli, ktorú zrozumiteľne
prejavili a na dôkaz toho ju vlastnoručne podpísali. J. B. (v ďalšom texte aj ako „obdarovaný“) dňa
XX.XX.XXXX zomrel, jeho dedičkami sú žalované 1. a 2., každá nadobudla do vlastníctva jednu polovicu
predmetných nehnuteľností. Prvoinštančný súd ďalej zistil, že žalobkyňa a obdarovaný J. B. spolu žili
v druhovskom pomere od roku 2010 až do jeho smrti. Od roku 2016 spolu žili v spoločnej domácnosti
v dome, ktorý je predmetom sporu. Po tom, čo J. B. utrpel dňa 19.06.2021 úraz, žalobkyňa sa o neho

vzorne starala až do jeho smrti. Žalobkyňa s J. B. plánovali spoločnú budúcnosť, čo súd prvej inštancie
vyvodil aj zo skutočnosti, že spolu dňa 06.12.2020 podali na stavebný úrad Sereď žiadosť o stavebné
povolenie na výstavbu rodinného domu. Počas spolužitia sa spoločne podieľali na uspokojovaní potrieb
domácnosti, pričom žalobkyňa mala k dispozícii aj peniaze J. B.. Sama žalobkyňa pri výsluchu potvrdila,že neskôr jej druh posielal peniaze na účet. Z uvedeného vyplýva, že medzi žalobkyňou a obdarovaným
bol harmonický vzťah. Svedkovia navrhnutí žalobkyňou vo svojich svedeckých výpovediach uvádzali,
že medzi žalobkyňou a J. B. dochádzalo k nedorozumeniam, ktoré sa týkali peňazí, uvádzali, že J. B.

žalobkyňu urážal a ponižoval. Svedkovia navrhnutí žalovanou stranou hovorili o harmonickom spolužití
partnerov, ktorí si plánovali spoločnú budúcnosť, vyjadrovali sa, že J. B. často menil svoje rozhodnutia
a menil svoje nálady. Túto skutočnosť prvoinštančný súd pripísal psychickému ochoreniu, na ktoré sa
J. B. liečil, keď súčasne konštatoval, že zmenu nálad a správania nemožno považovať vzhľadom na
ochorenie za niečo, čo by odporovalo dobrým mravom. Súd poukázal na fotodokumentáciu zo dňa

22.06.2019, zobrazujúcu J. B. a žalobkyňu, ktorá svedčí o ich harmonickom spolužití.

1.2 Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že nezistil žiadne skutočnosti nasvedčujúce hrubému
porušeniu dobrých mravov a ani žiadne sústavné porušovanie dobrých mravov. Bežné nedorozumenia
medzi pármi a z toho vyplývajúce hádky nemožno považovať za porušenie dobrých mravov.

1.3 O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, 2 C. s. p., teda
podľa úspešnosti strán v konaní. Žalované 1. a 2. mali v spore plný úspech, súd im preto priznal 100%
náhrady trov konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov, že súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany ako aj ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
b), d), f), g) a h) C. s. p.). Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

2.1 Podľa žalobkyne sa súd prvej inštancie riadne nevyrovnal s priebehom ich vzťahu.

Zdôraznila, že navonok pôsobiace harmonické fungovaniu vzťahu ako ho vyhodnotil súd, mohlo byt'
podmienené aj tzv. Štokholmským syndrómom u žalobkyne, kedy z dôvodu vlastných legitímnych
dôvodov ako napr. citové väzby k J. B., konala tak ako súd uvádza, tzn. vzorne sa o neho starala v
čase jeho zhoršeného zdravotného stavu a na sklonku jeho života, resp. sa podieľala na spoločnom
hospodárení. Verzia, ktorá jednoznačne vyplýva z jej výpovede ako aj výpovedí ňou navrhnutých

svedkov, ktorí zhodne poukazovali na formy psychického násilia J. B. voči žalobkyni, nebola zo
strany súdu preukazovaná a ani pripustená na ďalšie dokazovanie. Spochybnila výpovede svedkov
navrhnutých žalovanými 1. a 2., ktoré sú deťmi J. B. a majú eminentný záujem na nehnuteľnosti
ako jeho dedičky a bývalej manželky J. B., ktorá je ich matkou, a teda záujem jej detí je pre ňu
prvoradý. Žalobkyňa opakovane poukázala na fakt, že dôvodnosť jej konania, ktorým súd prvej inštancie

dôvodí harmonické posúdenie ich vzťahu je založená na vysoko odbornom posúdení psychického
stavu žalobkyne, ktorý v tomto konaní nebol vôbec zisťovaný, a teda súd prvej inštancie sa s takouto
verziou absolútne nevyrovnal. Poukázala ďalej na zlý dátum uvedený v napadnutom rozsudku, kde
súd prvej inštancie nesprávne uviedol deň podania žiadosti na stavebné konanie 06.12.2020, pričom
táto žiadosť bola podávaná dňa 16.12.2020, čo žalobkyňa považuje z procesného hľadiska za inú

vadu konania. Práve takýmto nesprávnym datovaním súd totiž vyvolal mylný dojem, že dňa 06.12.2020
bola podaná žiadosť na stavebné konanie, pričom dňa 07.12.2020 bola podaná žalobkyňou prvá
žaloba o vrátenie daru. Reálne od týchto dvoch úkonov prebehol dlhší čas t. j. 9 dní počas, ktorých
J. B. na ňu ďalej manipulatívne emocionálne pôsobil, aby ju dostal pod svoju moc a kontrolu, ovládol
ju a u žalobkyne nastali pochybnosti o jej konaní. J. B. si ju pritiahol k sebe sľubmi o spoločnom

živote, teda akoby emocionálne ju spracoval. S verziou účelového, manipulatívneho konania sa súd
prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyrovnal, a to aj napriek tomu, že v súvahe preukázaného
ponižovania, osočovania a urážanie žalobkyne ako foriem psychického násilia, ktoré je účelové a
vedomé, pri objektívnom stanovení jeho intenzity nemožno vylúčiť naplnenie kvalifikácie hrubého
porušenia dobrých mravov. K výsluchu bývalej manželky J. B., ktorá vypovedala, že počas ich vzťahu

nepozorovala násilné, agresívne správanie B., pričom ďalším dokazovaním boli zmeny nálad ustálené
v súvislosti odhalením jeho nevery v roku 2014, z čoho vyplýva, že zmeny nálad a jeho správania
nemôžu byť generalizovane subsumované pod jeho psychiatrickú poruchu (ktorá bola diagnostikovaná
v roku 2002), ako skonštatoval súd prvej inštancie. Žalobkyňa konštatovala, že ani ona ani súdnedisponujú dostatočnou odbornosťou v oblasti psychiatrie, aby dokázali jednoznačne a objektívne
vyhodnotiť kauzálnu súvislosť medzi diagnostikovanou poruchou J. B. a jeho konaním a správaním voči
žalobkyne. Namietla aj súdne hodnotenie fotodokumentácie zo dňa 22.06.2019 ako dôkazu harmonicity

ich vzťahu, keď fotografie sú len zachytením určitého momentu, kde sa ľudia vždy účelovo tvária
šťastní, ide o moment, ktorý môže byť vytrhnutý z kontextu a takýto dôkaz nemožno pripustiť ako
objektívny. Zdôraznila, že z výpovede svedkyne L. vyplýva, že už v roku 2016 bol zo strany žalobkyne
učinený jednostranný úkon - výzva na vrátenie daru, ktorá bola po jej obdržaní J. B. zničená, pričom
takéto agresívne a excentrické konanie na dlhší čas odradilo žalobkyňu od jej úmyslu domáhať sa

žalobou vrátenia nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie dokazovaním dospel k nesprávnemu záveru, keď
konštatoval, že v spore nebolo produkované žiadne hrubé porušenie dobrých mravov ani ich sústavné
porušovanie. Žalobkyňa má za to, že v samotnom konaní dostatočne preukazovala psychické formy
násilia, ktorého sa J. B. dopúšťal a ktoré boli potvrdené aj svedkami na jej strane. Poukázala na
potrebuďalšiehopreukazovaniajejpsychickéhostavu(vrátaneŠtokholmskéhosyndrómu)akonásledku
po prežitom násilí zo strany J. B., zachytávajúcom traumu a posttraumu z prežitého, a to za účelom

stanovenia intenzity a sústavnosti právnej kvalifikácie hrubého porušovania dobrých mravov v zmysle
ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa uviedla, že vykonanie znaleckého dokazovania
si uplatňuje ako novotu v zmysle ustanovenia. § 366 písm. c) a d) C. s. p., pretože práve znaleckým
dokazovaním má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie súdu vo veci a žalobkyňa ako odvolateľka ich bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní

pred súdom prvej inštancie.

3. Žalované 1. a 2. vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že uvedení svedkovia na pojednávaní
dňa 14.11.2023 nepreukázali, že by boli svedkami psychického násilia páchaného na žalobkyni. Všetky
situácie, ktoré opisovali počas ich výsluchov, boli iba z počutia od žalobkyne, alebo opisovali bežné

nedorozumenia či nezhody v partnerskom spolunažívaní, ako napr. nezhoda kvôli zle zaparkovanému
autu, ktorú opisoval svedok A.. Zmenu nálad a správania obdarovaného, alebo bežné výmeny názorov
v rámci partnerského spolužitia nemožno považovať za sústavné a hrubé porušenie dobrých mravov.
Žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala správanie obdarovaného, ktoré by bolo v rozpore s vyššie
uvedeným. K žalobkyňou spochybňovanej vierohodnosti svedeckých výpovedí na strane žalovaných

poukázali na právo rovnosti zbraní, resp. na rovnosť účastníkov konania. Žalované považujú za účelové
a nepravdivé tvrdenie žalobkyne, týkajúce sa jej nedodatočne zisťovaného a nedostatočne odborne
posúdenéhozdravotnéhostavu.Kvrozsudkunesprávneuvedenémudátumupodaniažiadostiovydanie
stavebného povolenia žalované poukázali na Zápisnicu z ústneho pojednávania zo dňa 03.10.2024,
kde sama žalobkyňa uviedla, že žiadosť na stavebný úrad v Seredi o stavebné povolenie na výstavbu

rodinného domu bola podávaná dňa 06.12.2020. Svedeckú výpoveď svedkyne L. o zničení výzvy na
vrátenie daru po jej obdržaní obdarovaným namietajú ako nepravdivé a účelové, čo preukazuje aj
fakt, že táto skutočnosť nebola doteraz tvrdená žalobkyňou, nebola uvedená v žalobe a ani v skorších
podaniach žalobkyne doručených súdu vo veci samej. Účelovosť výpovede svedkyne L. mala suplovať
dôkaznú núdzu žalobkyne. Z opatrnosti opakovane vzniesli námietku premlčania k doručeniu výzvy

žalobkyne obdarovanému, ktoré vo svojej výpovedi uviedla svedkyňa L., podľa ktorej mala žalobkyňa
doručiť obdarovanému žiadosť o vrátenie daru niekedy v decembri 2016, žalobu vo veci samej podala
žalobkyňa až 08.10.2021 t. j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Zhrnuli, že ak by sa obdarovaný
k žalobkyni správal spôsobom, akým popisuje žalobkyňa, tá by sa k obdarovanému naspäť nevrátila
do spoločnej domácnosti, keď mala možnosť bývať v inej nehnuteľnosti bez údajného neustáleho

napádania obdarovaným. V prípade, ak by sa obdarovaný správal spôsobom ako uvádza žalobkyňa,
tak by s obdarovaným pravdepodobne ani nechcela tráviť svoj voľný čas na dovolenkách, ako napríklad
v roku 2019, z ktorej pridávala s obdarovaným fotky na svoj facebook, kde spolu pôsobia ako šťastný
a harmonický pár. Žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala naplnenie hmotnoprávnych podmienok
pre úspešné domáhanie sa vrátenia daru v zákonnej trojročnej premlčacej lehote, a teda nepreukázala

domáhania sa vrátenia daru voči obdarovanému počas jeho života a rovnako tak nebolo preukázané
naplnenie ani druhej hmotnoprávnej podmienky a to konanie obdarovaného v rozpore s dobrými mravmi.

4. Žalobkyňa v odvolacej replike opísala jednotlivé výpovede svedkov a má za to, že všetky tieto
výpovede v ich vzájomnej súvislosti a s poukazom na samotné doplnenie žaloby zo dňa 10.08.2023,

jej výpovede na pojednávaní len poukazujú vo svojej vzájomnej súvislosti a komplexnosti na znaky
psychického násilia, ktoré svojím správaním a konaním J. B. na nej aplikoval ako najmä zmena
správania, množstevný rozsah konfliktov a ich zjavne banálny podnet, ponižovanie, osočovanie
žalobkyne, degradácia jej hodnoty pred tretími osobami, mlčanie žalobkyne pred svedkami resp.selektívny výber osôb, ktorým sa žalobkyňa zverila so svojím prežívaním a celkovým negatívnym,
konfliktným vzťahom, odchod z domu žalobkyne a jej návrat, cyklus násilia. Žalobkyňa má za to,
že uniesla dôkazné bremeno a výpovede svedkov, ak by neboli zo strany súdu a žalovaných

nesprávne hodnotené a posúdené len ako bežné nezhody, majú reálnu spôsobilosť poukazovať na
formy psychického násilia. Žalobkyňa v dobrej viere v spravodlivé a objektívne rozhodnutie a správne
posúdenie jej dôkazov v danom období nepovažovala za vhodné si dôkaznú situáciu poistiť aj skúmaním
jej duševného stavu, verila totiž, že z výpovedí svedkov je dostatočné možné kvalifikovať správanie a
konanie J. B. voči nej ako závažné, teda v intenciách násilného správania, a teda z toho vyplývajúceho

hrubého porušenia dobrých mravov. Žalobkyňa v súčasnosti predkladá odvolaciemu súdu ako novotu aj
potvrdenie o návšteve psychologickej ambulancie od apríla 2023 do júla 2023 za účelom absolvovania
psychoterapií s predmetom sanácie jej psychického stavu po prežitom. Žalobkyňa podotýka, že tvrdenia
žalovaných sú len na hypotetickej úrovni, ničím nimi nepodložené domnienky, ktorými sa právna
zástupkyňa snaží o spochybnenie svedeckých výpovedí. V ostatnom v podstate zopakovala svoju
odvolaciu argumentáciu.

5. Žalované 1. a 2. v odvolacej duplike zotrvali na dovtedajších vyjadreniach, pričom opätovne popreli
akékoľvek údajné psychické týranie žalobkyne obdarovaným. Žalobkyňou predkladané potvrdenie
o návšteve psychologickej ambulancie preukazuje iba sedenia so psychológom A. G. v období
od 28.04.2023 do 06.07.2023, čo predstavuje päť sedení v priebehu desiatich týždňov. Potvrdenie

nepreukazuje tvrdenie žalobkyne o existencií jej údajnej diagnózy tzv. Štokholského syndrómu
spôsobeného v dôsledku spolužitia s obdarovaným. Majú za to, že svedecké výpovede nepreukázali
takú intenzitu porušenia dobrých mravov, ktoré by bezpochyby zakladalo právo žalobkyne ako darcu
domáhať sa vrátenia daru voči obdarovanému. V ostatnom v podstate zopakovali svoju argumentáciu
z predchádzajúcich podaní.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenou stranou (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,
proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie
má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie

dôvody (§ 365 ods. 1 C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce
sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C. s. p.), viazaný skutkovým stavom ako ho zistil
súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C. s. p.), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario), keď miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C. s. p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

7. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
je vo výroku vecne správne.

8. Podľa ustanovenia § 387 ods. 3 C. s. p. odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9.Žalobkyňasasvojoužalobouuplatnenounasúdeprvejinštanciedomáhalaprotipôvodnežalovanému
obdarovanému J. B. vrátenia daru - predmetných nehnuteľností. Svoj nárok v žalobe odôvodnila tým, že
obdarovaný je po ťažkom úraze, ktorý utrpel pri páde z prístrešku 19.06.2021 a jeho dcéra sa vyjadrila,
že do nemocnice za obdarovaným žalobkyňa chodí preto, aby ho udržala pri živote, lebo „ak sa s ním

niečo stane“, bude musieť z domu odísť, lebo tam nemá nič. V žalobe tiež uviedla, že darovaciu zmluvu
uzavrela pod „obrovským psychickým tlakom zo strany obdarovaného – zosmiešňovanie jej osoby,
ponižovanie a nefyzicky agresívne správanie“, ktoré ju fyzicky ruinovalo a „našla cestu v darovaní domu“
obdarovanému, s ktorým ako jeho družka viedla v predmetnom rodinnom dome spoločnú domácnosť.

10. Predmetom odvolacieho konania je, s prihliadnutím na rozsah a dôvody odvolania, preskúmanie
správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol z dôvodu, že žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno, že správanie obdarovaného voči nej bolo tak hrubým porušením dobrých
mravov, že zakladá právo žalobkyne na vrátenie daru. Tvrdenia žalobkyne prvoinštančný súd vyhodnotilako bežné nedorozumenia medzi pármi, a z toho vyplývajúce hádky, ktoré nedosahujú intenzitu hrubého
porušovania dobrých mravov, naviac v spore neboli zo strany žalobkyne uvedené žiadne konkrétne
skutočnosti, z ktorých možno usudzovať hrubé porušenie dobrých mravov. Odvolací súd vychádzal zo

skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, keď zistil, že nie je potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie.

11. Po preskúmaní obsahu spisu a prvoinštančného rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že
rozhodnutie je vo výroku vecne správne, je preto potrebné ho potvrdiť, aj keď čiastočne z odlišných

dôvodov, vyplývajúcich však zo správne zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie a aplikácie
príslušnej hmotnoprávnej normy (§ 630 Občianskeho zákonníka), ktorú však prvoinštančný súd nevyložil
s dostatočným dôrazom na hmotnoprávnu podmienku vrátenia daru – jednostranný právny úkon darcu
adresovaný obdarovanému, obsahujúci výzvu na vrátenie daru.

12. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný

správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

13. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

14. Podľa čl. 8 C. s. p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

15. Podľa § 150 ods. 1 C. s. p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

16. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

17. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

18. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

19. V zmysle citovaného ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka vrátenie daru sa realizuje
jednostranným právnym úkonom, ktorého forma nie je stanovená. Darcovi vzniká právo domáhať

sa vrátenia daru až vtedy, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým
hrubo porušuje dobré mravy. Ak darca uplatní toto právo, právny vzťah z darovania zanikne (ex nunc)
okamžikom, keď dôjde prejav jeho vôle obdarovanému (k tomu porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu
SR zo dňa 21. augusta 1997 sp. zn. 3Cdo/191/1996 publikovaný pod č. 88 v Zbierke rozhodnutí a
stanovísk súdov SR č. 6 -7 ročník 1998 - R 88/1998 a rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. marca

2008 sp. zn. 5Cdo 255/2007). Účinky jednostranného právneho úkonu darcu nastávajú jeho doručením
obdarovanému. V prípade, že tento právny úkon je obsiahnutý v žalobe, nastávajú účinky okamihom,
kedy bola žaloba doručená obdarovanému. Z uvedeného je zrejmé, že darca musí najprv účinne odvolať
darovanie perfektným (účinným) jednostranným adresným právnym úkonom a až následne sa môže
domáhať vrátenia daru od obdarovaného.

20. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynula skutočnosť, že žalobkyňa obdarovaného právne
účinným spôsobom nevyzvala na vrátenie daru. Nepreukázala, že by v rozhodnom čase pred podaním
predmetnej žaloby (počas plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty - § 101 Občianskeho
zákonníka), obdarovanému J. B. doručila výzvu na vrátenie daru, ktorú by bolo možné považovať za

perfektný právny úkon – prejav vôle adresovaný obdarovanému, z ktorého by bol jednoznačne zrejmý
dôvod, pre ktorý sa darkyňa vrátenia daru domáha.21. V uvedenej súvislosti je potrebné poukázať na rozhodnutie tunajšieho krajského súdu sp. zn.
10Co/137/2022 – 148 zo dňa 15. februára 2023, ktorým v predmetnej veci ako odvolací súd zamietol
návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia keď konštatoval, že žalobkyňa „netvrdila

a ani ničím neosvedčila skutkovú okolnosť, že obdarovaného vyzvala na vrátenie daru“. Odvolací
súd v uvedenom rozhodnutí ďalej uviedol, že pôvodne žalovanému J. B. (obdarovanému) nebola v
predmetnej veci súdom prvej inštancie doručená žaloba vo veci samej ani žiadne iné podanie (pretože
krátko po doručení žaloby súdu zomrel – žaloba bola súdu doručená 08.10.2021, zomrel XX.XX.XXXX).
Žalované na uvedenú skutočnosť v priebehu konania poukazovali, keď tvrdili, že obdarovaný nebol

za života riadne a preukázateľne vyzvaný na vrátenie daru, čo žalobkyňa potvrdila v žalobe tým,
že žiadnu výzvu žalovanému neuviedla ani nepredložila, nepreukázala, že ako darkyňa urobila voči
obdarovanému prejav vôle smerujúci k vráteniu daru. Žalobkyňa ňou tvrdené spôsoby dožadovania sa
vrátenia daru počas života obdarovaného – „ústne jasné a zreteľné vyzvanie obdarovaného, aby jej dom
vrátil“, žiadnym spôsobom nepreukázala. Svedkyňa L. síce na pojednávaní konanom dňa 14.11.2023
v rámci svojej svedeckej výpovede uviedla, že „list o vrátení domu písala žalobkyňa niekedy v decembri

2016“, uvedená výpoveď svedkyne však nie je potvrdením obsahu právneho úkonu - tvrdenej výzvy,
keď nie je zrejmý konkrétny dôvod, pre ktorý sa žalobkyňa tvrdeného vrátenia daru domáhala a nie je
ani jednoznačné, či svedkyňa bola priamo prítomná pri doručení tvrdenej písomnosti obdarovanému.
Žalobkyňa uviedla, že v roku 2017 vyzvala ústne obdarovaného na vrátenie daru po tom, ako sa
po psychických útokoch na ňu a jej dcéru musela pred Vianocami 2017 odsťahovať z predmetnej

nehnuteľnosti, aj v tomto prípade platí vyššie uvedené – žalobkyňa uvedenú skutočnosť – výzvu -
žiadnym spôsobom nepreukázala. Najmä však, ak by aj k takýmto úkonom došlo, žalované 1. a 2.
účinne namietli premlčanie žalobkyňou uplatneného práva s tým, že premlčacia lehota plynie odo dňa,
keď obdarovaný svojím konkrétnym správaním naplnil skutkovú podstatu citovaného ustanovenia § 630
Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že ak by sa aj obdarovaný J. B. v roku 2016 a 2017

(podľatvrdenížalobkyne)správalknejspôsobomhruboporušujúcimdobrémravy,žalobkyňapredmetnú
žalobu doručila súdu 08.10.2021, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Žalobkyňa ďalej uviedla,
že v roku 2020 podala riadnym a preukázateľným spôsobom Žiadosť o zrušenie darovacej zmluvy
- vrátenie daru, jej podanie je zaevidované na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 35C/61/2020-7.
Žalobkyňa však neozrejmila, prečo by podanie žiadosti o zrušenie darovacej zmluvy malo byť dôkazom

výzvy na vrátenie daru, ani netvrdila, že sa žalovaný dozvedel o podaní žiadosti ani že by mu bola
doručená. Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 35C/61/2020 vyplýva, že na Okresnom súde Galanta
bolo vedené konanie o zrušenie darovacej zmluvy (nie o vrátenie daru) na základe žaloby doručenej
súdu 07.12.2020. Žalobkyňa bola súdom vyzvaná na doplnenie žaloby, doplnenie žaloby nespĺňalo
požiadavky tak, aby súd mohol o podanej žalobe konať, uznesením zo dňa 18.02.2021, sp. zn.

35C/61/2020 preto bola jej žaloba odmietnutá. Z obsahu uvedeného pripojeného spisu je zrejmé,
že žaloba nebola J. B. doručená. Žalobkyňa teda svoje tvrdenia o tom, že žalobe predchádzali
viaceré legitímne spôsoby dožadovania sa vrátenia daru počas života obdarovaného, nepreukázala. Z
citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku pritom vyplýva procesná zodpovednosť žalobkyne
relevantnými dôkazmi predovšetkým preukázať svoje tvrdenia o tom, že obdarovaného J. B. právne

účinným spôsobom vyzvala na vrátenie daru. Je potrebné zdôrazniť, že nepostačuje určité skutkové
okolnosti tvrdiť, ale je nevyhnutné na preukázanie týchto skutkových tvrdení predostrieť dôkazy, a teda
uniesť v spore dôkazné bremeno. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Obo/52/2010 zo dňa 24.06.2010, v zmysle ktorého sa dôkazným bremenom rozumie
procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia a z

toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

22. Odvolací súd konštatuje, že zistený skutkový stav, podľa ktorého žalobkyňa nepreukázala doručenie
výzvy na vrátenie daru obdarovanému a ktoré je základom pre úspech v spore o vrátenie daru, postačuje
na záver, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď žalobu zamietol. Vykonať dokazovanie

na zisťovanie prípadného hrubého porušenia dobrých mravov obdarovaného voči žalobkyni už nebolo
potrebné.

23.Spoukazomnauvedenúargumentáciuodvolacísúdvyhodnotilnámietky,ktorýmižalobkyňanapadla
prvoinštančnýrozsudokapodstataktorýchspočívavnesprávnomposúdenísprávaniasaobdarovaného

voči žalobkyni, ako nespôsobilé dosiahnuť pre žalobkyňu priaznivé rozhodnutie.

24. Vo svojom odvolaní žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. s tým,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesnépráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. O naplnenie uvedeného
odvolacieho dôvodu ide vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv
strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako

spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Citovaný
odvolacídôvodžalobkyňabližšieneodôvodnila,nekonkretizovala,včomspočívalanesprávnosťpostupu
prvoinštančného súdu v konaní a odvolací súd pochybenie súdu prvej inštancie, ktorým by bol naplnený
uvedený odvolací dôvod, nezistil. Z obsahu spisu odvolací súd nezistil ani tvrdenie žalobkyne v odvolaní,
že prvoinštančnýsúdnepripustildokazovanienazisteniejejpsychickéhostavu.Zobsahuspisu–podaní

žalobkyne, ani jej prednesov na pojednávaniach nevyplývajú návrhy na doplnenie dokazovania, takýto
návrh nepodala ani na pojednávaní pred vyhlásením dokazovania za skončené.

25. Naplnenie ďalšieho odvolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p. (konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) žalobkyňa vzhľadala v tom,
že v rozsudku je uvedený zlý dátum podania spoločnej žiadosti žalobkyne a J. B. na stavebný úrad

o výstavbu rodinného domu, z ktorej prvoinštančný súd vyvodil dôkaz plánovania spoločnej domácnosti.
Podľa žalobkyne bola táto žiadosť podaná 16.12.2020 a nie 06.12.2020, ako súd prvej inštancie uviedol
v napadnutom rozsudku, čím vyvolal mylný dojem, že dňa 06.12.2020 bola podaná žiadosť na stavebné
konanie, pričom dňa 07.12.2020 bola podaná žalobkyňou prvá žaloba o vrátenie daru, ktorá bola
pre neúplnosť zamietnutá (táto žaloba bola uznesením prvoinštančného súdu odmietnutá, pretože ani

po výzve súdu žalobkyňa žalobu riadne nedoplnila – poznámka odvolacieho súdu). K uvedenému
odvolaciemudôvodujepotrebnéuviesť,žetentodôvoddopadánaprocesnépochybeniasúdu,napríklad
nesprávne poučenie zo strany súdu, vypočutie svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď a pod.,
nesprávne uvedený dátum podania žiadosti stavebnému úradu na rozhodnutie prvoinštančného súdu
nemal žiaden vplyv, túto skutočnosť je potrebné vyhodnotiť ako chybu v písaní a nie ako vadu

v procesnom postupe súdu.

26. Ďalším odvolacím dôvodom uplatneným žalobkyňou je dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1
písm. f) C. s. p. – súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
keď vo svojom odvolaní označila za mylný záver súdu prvej inštancie, že vzťah medzi žalobkyňou

a obdarovaným bol harmonickým. Súd prvej inštancie sa podľa žalobkyne riadne nevyrovnal s
ponižovaním, osočovaním, urážlivým konaním a manipulatívnym správaním J. B. voči nej, teda formami
psychického násilia, ktoré by mohli byť spôsobilé na kvalifikáciu hrubého porušenia dobrých mravov.
PodľažalobkyneotomtokonanísvedkoviaL.,A.,A.,B.aM.jasneazreteľnevypovedali.Vtejtosúvislosti
žalobkyňa spochybnila vierohodnosť svedeckých výpovedí žalovaných 1. a 2. (dcéry J. B.) a bývalej

manželky J. B. (matka žalovaných 1. a 2.). Podľa žalobkyne súd nedisponuje potrebnou odbornosťou z
oblasti psychológie, či psychiatrie, aby dokázal posúdiť konanie a správanie B., čo do jeho následkov na
psychickom stave žalovanej podmieňujúce právnu kvalifikáciu intenzity a sústavnosti hrubého porušenia
dobrých mravov.

27. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením
dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky (Števček, M., Ficová,
S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016, 1241 s).

28. Podľa ustanovenia § 191 C. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

29. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci a napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvej

inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, skutkový stav zistil
v rozsahu postačujúcom pre správne závery o nedôvodnosti žaloby. Žalobkyňa v rámci svojho výsluchu
uviedla, že hrubé porušenie dobrých mravov spočívalo v tom, že chvíľu mal J. B. dobrú náladu, objímal
jej dcéru, a potom ju zase vyhadzoval. Žalobkyňa označila svedkov N. A., I. A., O. B. a J. O. M. ako
tých, ktorí mali potvrdiť psychické násilie J. B. voči žalobkyni. Z výpovedí týchto svedkov vyplynulo, že

žalobkyňa a J. B. boli spočiatku do seba veľmi zaľúbení, neskôr sa ich vzťah zmenil, J. B. žalobkyňu
urážal, povedal jej, že je sprostá, že nevie šoférovať alebo zle zaparkovala auto, o dcére žalobkyne
sa vyjadril, že je špinavá, resp. smrdí aj keď vedel, že chodí ku koňom (J. O. M.), svedok I. A. bol
prítomný v situáciách, keď sa hádali – pre peniaze alebo zle zaparkovala auto, svedkyňa P. L. uviedla,že žalobkyňa darovanie domu odôvodňovala tým, že ju J. B. citovo vydieral, aj pred svedkyňou sa mal
vyjadriť, že si môže nájsť mladšiu a krajšiu ženu a tiež, že do domu nedá ani korunu, dokiaľ dom nebude
jeho.Svedkyňatiežuviedla,žebolapritom,akovdecembriroku2016žalobkyňapísalaJ.B.listovrátení

domu, tento list si mal prečítať a roztrhať. Z uvedených svedeckých výpovedí - opísania správania J. B.
voči žalobkyni nie je možné vyvodiť také správanie, ktoré by dosahovalo intenzitu hrubého porušovania
dobrých mravov, ako správne zistil a vyhodnotil súd prvej inštancie. V tejto súvislosti súd prvej inštancie
správne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. januára 1998 sp. zn. 2Cdo/81/1997
publikovaný pod č. 31 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR č. 2/1999, podľa ktorého právo

darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri „prostej“ nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani
pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Pri sústavnom porušení
musí ísť o také porušovanie, ktoré svojím trvaním, priebehom, závažnosťou a pôsobením nadobudlo
povahuhrubéhoporušenia.Totonegatívnesprávaniesapritommusíprejavovaťobjektívne,nepostačuje
iba subjektívny úsudok darcu. Odvolací súd pritom dodáva, že i keď zákonodarca nedefinuje pojem
dobré mravy, súdna prax tento pojem vykladá ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem,

všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú základný hodnotový poriadok spoločnosti.
Pri naplnení pojmu dobrých mravov ide pritom o právnu otázku, ktorá pre svoje ustálenie nevyžaduje
odborné psychiatrické či psychologické posúdenie. Z výsluchu svedkov vyplynulo, že nimi opísané
správanieJ.B.vočižalobkynijemožnévyhodnotiťakosprávanie,ktorévurčitýchkonkrétnychsituáciách
porušovalo pravidlá slušnosti a morálky, toto správanie však nedosahovalo intenzitu predpokladanú

zákonodarcom v citovanom ustanovení § 630 Občianskeho zákonníka, ako správne uzavrel súd prvej
inštancie. Odvolacia námietka žalobkyne uplatnená v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) C. s.
p. preto neobstojí.

30. Žalobkyňa vo svojom odvolaní poukázala na potrebu ďalšieho dokazovania v súvislosti s jej

psychickým stavom (vrátane Štokholmského syndrómu) ako následku po prežitom násilí zo strany
obdarovaného. Navrhla vykonanie znaleckého dokazovania ako novotu v zmysle ustanovenia § 366
písm. c) a d) C. s. p., pretože práve znaleckým dokazovaním má byť preukázané, že v konaní došlo k
vadám, ktoré mohli mat' za následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci a žalobkyňa ako odvolateľka
ich bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

31. Nové dôkazy v odvolacom konaní sú prípustné len pri splnení podmienok zakotvených v ustanovení
§ 366 C. s. p.

32. Podľa ustanovenia § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany,

ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

33. Najmä s poukazom na argumentáciu uvedenú v odsekoch 18. – 21. tohto odôvodnenia zisťovanie
psychického stavu žalobkyne v súvislosti so správaním obdarovaného nemá pre rozhodnutie vo veci
význam. Potreba vykonania ďalšieho dokazovania preto nie je daná, čím nie je naplnený ani odvolací

dôvod, v zmysle ktorého sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany ako aj ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g) C. s. p.).

34. Ďalšia odvolacia námietka žalobkyne vychádza z ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p., keď
podľa žalobkyne rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

35.Nesprávneprávneposúdenieveciakoodvolacídôvodjenaplnenývprípade,keďnazistenýskutkový
stav súd
1. neaplikoval príslušnú právnu normu (t. j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu),
2. aplikoval nesprávnu právnu normu (t. j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú),

3. obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo
4. správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. (Števček, M., Ficová,
S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016, 1241 s).36. Odvolací súd po preskúmaní záverov súdu prvej inštancie konštatuje, že neobstojí ani tento odvolací
dôvod, keď súd prvej inštancie na správne zistený skutkový stav správne zvolil a aplikoval príslušnú

právnu normu (§ 630 v spojení s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorú aj správne interpretoval,
i keď je potrebné konštatovať, že splneniu hmotnoprávnej podmienky vrátenia daru – právne účinnej
výzvy darcu obdarovanému venoval menšiu pozornosť, s čím sa však vyrovnal odvolací súd postupom
podľa citovaného ustanovenia § 387 ods. 3 C. s. p.

37. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd záverom konštatuje, že odvolacie námietky
žalobkyne sú nedôvodné, odvolacie dôvody naplnené neboli, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
bolo preto potrebné v súlade s citovaným ustanovením § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdiť
vrátane závislého výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.

38. Žalované 1. a 2. majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške

podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. vzhľadom na to, že boli v odvolacom
konaní v celom rozsahu úspešné a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by
odôvodňovali výnimočne im náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C. s. p.). O výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Senát odvolacieho súdu prijal toto uznesenie pomerom hlasov 3:0, jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9
posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.
2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s .p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /

dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s .p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s .p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s .p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).