Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8524201346
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8524201346.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Lajoša a sudcov JUDr.
Gabriely Világiovej a JUDr. Andreja Radomského, v sporovej veci žalobkyne PIENINY RESORT s.r.o.,
so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť
Staré Mesto, IČO: 36 821 063, právne zastúpený PIHORŇA, LENÁRT, JAŠŠO, s.r.o., so sídlom
Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 453 785, proti žalovanej Sociálna

poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava,
IČO: 30 807 484, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu
Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 7C/6/2024-31 z 28. 11. 2024, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje uznesenie a konanie zastavuje.

II. Žalovanej voči žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.

III. Postupuje vec na ďalšie konanie Sociálnej poisťovni, pobočka Stará Ľubovňa.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením č.k. 7C/6/2024-31 z 28. 11.
2024 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) rozhodol tak, že cit.:

„N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa vymáhania pohľadávky voči žalobcovi
v sume 9 515,90 eura na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Stará Ľubovňa -
Upovedomenie o začatí výkonu exekúcie z 29. 07. 2024, číslo konania XXXXXXXXXXXXX, do
právoplatnosti rozhodnutia Správneho súdu v Košiciach v konaní o správnej žalobe vedenej pod sp. zn.

6Sas/22/2024.

II. Žalovaný je p o v i n n ý prikázať banke A., B., odblokovať peňažné prostriedky na účte žalobcu
IBAN: C., a to do troch dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania

v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne samostatným uznesením po právoplatnom
skončení veci.

IV. P o u č u j e žalovaného, že na Okresnom súde Stará Ľubovňa môže podať proti žalobcovi žalobu
o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.“

2. Prípad právne posúdil podľa ust. § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1 a 2 písm. d/, § 326 ods. 1 a 2, §
328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1, § 337 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v zneníneskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a nárok na náhradu trov konania podľa ust. § 255 ods. 1, § 257
a § 262 ods. 1 CSP.

3. Po skutkovej stránke považoval za preukázané, že (i) v konaní vedenom na Mestskom súde Košice
pod sp. zn. 88R/2/2024 bolo uznesením z 04. 03. 2024 rozhodnuté o začatí reštrukturalizačného
konania a uznesením z 30. 05. 2024, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 108/2024 dňa 05. 06.
2024 o povolení reštrukturalizácie žalobkyne, že (ii) Sociálna poisťovňa, pobočka Stará Ľubovňa, ako
prvostupňový orgán vydala dňa 11. 06. 2024 rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX, ktorým

podľa ust. § 14, § 152a a § 178 ods. 1 písm. a/, 8. bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), a predpísala poistné za obdobie
02/2024, 03/2024 a 04/2024, a že (iii) z obdobia, za ktoré bolo poistné predpísané, žalobkyňa neuhradila
poistné za mesiac február 2024 spolu vo výške 9 515,90 eur, ktoré Sociálna poisťovňa začala vymáhať v
ňou vedenom exekučnom konaní č. XXXXXXXXXXXXX. Ďalej konštatoval, že v označenom exekučnom
konaní vydala Sociálna poisťovňa dňa 29. 07. 2024 upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok

a vyzvala žalobkyňu na splnenie predmetnej pohľadávky. Proti tomuto upovedomeniu podala žalobkyňa
dňa 28.08.2024 odvolanie, ktoré Sociálna poisťovňa, ústredie, ako druhostupňový orgán, rozhodnutím
z 09. 10. 2024 zamietla s odôvodnením, že vymáhaná pohľadávka vo výške 9 515,90 eur predstavujúca
poistné a povinné príspevky za mesiac február 2024, vznikla po začatí reštrukturalizačného konania,
ktoré voči povinnej (žalobkyni) začalo zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku s účinnosťou od

09. 03. 2024, z dôvodu ktorého sa vymáhaná pohľadávka považuje za prednostnú pohľadávku v zmysle
ust. § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“), ktorú je možné voči žalobkyni riadne
vymáhať.

4. Nadväzne na to právne uzavrel, že v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nie je oprávnený a povolaný posudzovať samotnú opodstatnenosť/dôvodnosť spochybnenia
správnosti/zákonnosti rozhodnutí žalovanej zo strany žalobkyne, ktorými žalovaná uskutočňuje nútený
výkon na majetok žalobkyne, pretože tieto otázky samy o sebe budú posudzované správnym
súdom na podklade podanej správnej žaloby vedenej na Správnom súde v Košiciach pod sp. zn.

6Sas/22/2024 (zistené lustráciou) ktorou sa žalobca domáha zrušenia Upovedomenia o začatí exekúcie
z 29. 07. 2024 a Rozhodnutia o odvolaní proti tomuto upovedomeniu z 09. 10. 2024, vydanými v
exekučnom konaní vedenom žalovanou pod č. k. XXXXXXXXXXXXXX. Vychádzajúc z opísaného
skutkového stavu považoval za dôvodné bezodkladne upraviť pomery strán a poskytnúť tak ochranu
žalobkyni, ktorej konaním žalovanej v rámci núteného výkonu reálne hrozí ujma na jeho majetkových

právach a tým zhoršenie postavenia v reštrukturalizačnom konaní. Núteným výkonom pohľadávky
na základe žalobkyňou napadnutých rozhodnutí žalovanej a blokáciou finančných prostriedkov vo
výške 9 515,90 eur je žalobkyni znemožnené zostaviť reštrukturalizačný plán v rámci prebiehajúcej
reštrukturalizácie, v dôsledku čoho jej môže reálne hroziť, že sa dostane do konkurzu a jeho
zamestnancom strata zamestnania. Žalobkyňa nemá iné reálne účinné procesné prostriedky do

právoplatného rozhodnutia správneho súdu proces núteného výkonu zastaviť, než žiadať všeobecný
súd o nariadenie neodkladného opatrenia. Do rozhodnutia správneho súdu preto považoval za žiaduce
dočasne upraviť pomery strán a zamedziť realizácii núteného výkonu. Žalovaná naproti tomu v prípade,
ak správny súd správnej žalobe žalobkyne nevyhovie, môže na podklade napadnutých rozhodnutí
ďalej vykonávať exekúciu vymáhanej pohľadávky. Odkazujúc na princíp proporcionality konštatoval, že

pri rozhodovaní o návrhu prihliadal aj na majetkové práva žalovanej, ktoré podľa názoru súdu prvej
inštancie zamedzením núteného výkonu rozhodnutia do právoplatného rozhodnutia správneho súdu
nebudú výrazným spôsobom ohrozené/dotknuté.

5. V záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov

žalovanej, proti ktorej smerovalo neodkladné opatrenie vo výroku IV. napadnutého uznesenia žalovanú
v zmysle ust. § 337 ods. 1, 2 CSP poučil o jej práve domáhať sa proti žalobkyni samostatnou žalobou na
príslušnomsúdenáhradyprípadnevzniknutejškody,resp.inejujmybezprostrednesúvisiacejsprávnymi
účinkami nariadeného neodkladného opatrenia, aby sa tak mohol efektívne domáhať svojej procesnej
ochrany s tým, že v prípade úspešnej žaloby súd prvej inštancie aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom

opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovie (§ 337 ods. 3 CSP).6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu
trov konania proti neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu, nezistiac súčasne žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa pre postup podľa ust. § 257 CSP.

7. Proti napadnutému uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná z odvolacieho dôvodu uvedeného
v ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP, t.j. že na prejednanie veci neboli splnené procesné podmienky
konania. Svoje odvolanie oprela o ust. § 3, § 4, § 10, § 324 ods. 3 CSP, ako aj o § 1 ods. 1, §
120 ods. 1 a 2 a § 225a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ako aj § 177 ods. 1 a § 185 písm. a/

zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)
majúc za to že návrh je fakticky žiadosťou o odklad vymáhania pohľadávky do rozhodnutia Správneho
súdu o správnej žalobe, o ktorej má právomoc rozhodnúť podľa § 225a ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. výlučne Sociálna poisťovňa. Podľa názoru žalovanej tak súd prvej inštancie mal toto konanie
bezodkladnezastaviťavecvzmysleust.§10CSPpostúpiťnakonaniearozhodnutiepríslušnejpobočke
Sociálnej poisťovne; na podporu tohto názoru poukázala na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.

zn. 3Cob/11/2023 z 31. 03. 2023. Cieľom návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
bolo podľa žalovanej pozastavenie účinkov rozhodnutia orgánu verejnej správy, na účel ktorý však
zákonodarca v SSP upravil inštitút odkladného účinku správnej žaloby podľa ust. § 185 SSP, ktorým
sa pozastavujú účinky správnou žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, z dôvodu
ktorého potom toto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí

alebo opatrení orgánu verejnej správy. Žalobkyňa preto má právnym poriadkom zabezpečenú účinnú
ochranu svojich práv, ktorej sa svojím podaním na Správny súd v Košiciach zo 14. 11. 2024 aj domáhala,
v dôsledku čoho je návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia duálnym podaním. Nadväzne
poukázala na skutočnopsť, že inštitút neodkladného opatrenia je založený na princípe subsidiarity,
a to nielen vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu v zmysle ust. § 324 ods. 3 CSP, ale aj vo

vzťahu k ostatným inštitútom, ktorých úlohou je zabezpečenie účinnej dočasnej ochrany práv dotknutého
subjektu, na podporu názoru ktorého poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.
ÚS 13/2020 z 22. 01. 2020. Subsidiárne postupy, medzi ktoré jednoznačne patrí odkladný účinok
správnej žaloby majú preto vždy prednosť pred neodkladným opatrením. Podstatou odkladného účinku
správnej žaloby je zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by súdom preskúmavané rozhodnutie orgánu

verejnej správy nevyvolávalo žiadne právne účinky, vrátane takých, ktoré by jeho realizovaním boli
považované už za skonzumované. Podstatou je zmrazenie právnych následkov už právoplatného
rozhodnutia, pričom medzi dôvody priznania vymedzenými v ust. § 185 písm. a/ SSP je aj hrozba
závažnej ujmy spojená s okamžitým výkonom, či inými následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy. Žalovaná je verejnoprávnou inštitúciou, na ktorú štát preniesol svoje kompetencie vo

veciachsociálnehopoistenia,pričomprvokverejnoprávnostibránimožnosťusporiadaťvzájomnévzťahy
žalovanej a žalobkyne v civilnom konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, preto civilný
súd nemá právomoc posudzovať súlad vydaného právoplatného rozhodnutia s príslušnými zákonnými
ustanoveniami. Podmienkou vydania neodkladného opatrenia je, že toto musí mať vždy vzťah ku
konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, ktorý však z návrhu žalobcu nevyplýva, k čomu poukázal na

uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/373/2018 z 21. 11. 2018, závery, ktorého potvrdil
Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV.ÚS 13/2020 z 22. 01 .2020. Vzhľadom na uvedené navrhla
odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a konanie zastaviť, s dodatkom že
si trovy odvolacieho konania vo veci neuplatňuje.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu z 13. 01. 2025 uviedla, že súd prvej inštancie vo veci dodržal
všetky procesné podmienky pre konanie. Poukázala na stav právnej neistoty do momentu rozhodnutia
správneho súdu o odklade vykonateľnosti rozhodnutia žalovanej, keď realizáciou výkonu napadnutého
rozhodnutia by žalobkyni mohla byť spôsobená škoda, keďže žalovaná nerešpektuje rozhodnutia
vyšších autorít v prípadoch konkurzov a reštrukturalizácií. Ku dňu návrh na vydanie neodkladného

opatrenia tak neexistovalo žiadne rozhodnutie správneho orgánu ani iné rozhodnutie brániace žalovanej
v jej nezákonnom postupe. Poukázala na to, že žalobkyňa v správnom konaní riadne využila opravný
prostriedok voči rozhodnutiu pobočky žalovanej, v ktorom použila svoju argumentáciu a žalovanú
upozornila na nezákonný postup, no žalovaná na túto argumentáciu neprihliadla a nestotožnila sa s ňou,
preto v deň podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa nemala inú možnosť než

predmetný inštitút využiť, nakoľko žalovaná zablokovala finančné prostriedky na jeho účte. Odvolaciemu
súdu navrhla odvolanie v celom rozsahu zamietnuť a žalobkyni priznať nárok na náhradu trov konania
vo výške 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.9. Žalovaná v odvolacej replike z 05. 02. 2025 odkázala na obsah svojho odvolania z 10. 12. 2024
trvajúc súčasne na svojom názore o nedostatku právomoci súdu prvej inštancie nariadiť vo veci
neodkladné opatrenie. Podľa názoru žalovanej, žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu neuvádza

žiadne nové skutočnosti, ktoré by túto právomoc súdu prvej inštancie vo veci konať a rozhodnúť
preukazovali. Opätovne poukázala na to, že právomoc súdu vo veci konať je daná pri správnej žalobe
v sociálnych veciach v konaní podľa ust. § 199 a nasledujúci správneho a súdneho poriadku, pričom
žalobkyňa takéto konanie iniciovala svojím podaním zo 14. 11. 2024, preto je klamlivé jej tvrdenie
uvedené vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej, že v deň podania návrhu na neodkladné opatrenie inú

možnosť než využiť predmetný inštitút nemala. Uviedla tiež, že napriek presvedčeniu o nesprávnosti
a protiprávnosti napadnutého uznesenia žalovaná toto rozhodnutie rešpektovala a v zmysle výroku
II. napadnutého uznesenia pristúpila k odblokovaniu peňažných prostriedkov na účte žalobkyne.
Za pravdivé nepovažovala ani tvrdenie žalobkyne, že pokiaľ sa s jej argumentáciou v súvislosti
s podaným opravným prostriedkom v správnom konaní nestotožnila, žalobkyňa nemala inú možnosť,
než žiadať nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Žalobkyňa v odvolacej duplike z 05. 03. 2025 opätovne poukázala na svoju potrebu chrániť sa
do momentu vydania rozhodnutia o žiadosti na priznanie odkladného účinku podanej správnej žaloby.
Skutočnosť, že na účte žalobkyne boli blokované finančné prostriedky do doručenia neodkladného
opatrenia podľa žalobkyne preukazuje správnosť jej postupu, obrátiť sa so svojím návrhom na vydanie

neodkladného opatrenia na súd prvej inštancie.

11. Do vydania rozhodnutia odvolacieho súdu sporové strany ďalšie vyjadrenia v predmetnej veci
neprodukovali.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust.
§ 34 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (v zmysle ust. § 385
CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť a to podľa
ust. § 389 ods. 1 písm. a/ CSP, pretože vo veci neboli splnené procesné podmienky, v tomto prípade

právomoc všeobecného súdu vo veci konať v zmysle ust. § 3 CSP.

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov nastal vo vzťahu k rozhodnutiu súdu

prvej inštancie suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd
oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

14. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP, t.j. že pri prejednaní veci
neboli splnené procesné podmienky odvolací súd poznamenáva, že teória civilného práva procesného

rozoznáva vecné procesné podmienky, ktorými sú v sporovom konaní žaloba a splnenie poplatkovej
povinnosti, ďalej procesné podmienky na strane súdu, ktorými sú právomoc, príslušnosť a zákonné
obsadenie súdu a napokon aj procesné podmienky na strane sporových strán (pozitívne procesné
podmienky) ktorými sú procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, povinné zastúpenie advokátom,
spôsobilosť byť zástupcom s riadnym plnomocenstvom a tzv. negatívne procesné podmienky medzi

ktoré patria prekážka začatého konania a prekážka rozsúdenej veci. Skúmanie splnenia procesných
podmienok je úradnou povinnosťou súdu prvej inštancie a rovnako aj súdu odvolacieho počas
celého priebehu konania pred súdmi týchto inštancií. Nedostatky niektorých procesných podmienok
sú neodstrániteľné, čo znamená, že prítomnosť takéhoto nedostatku absolútne bráni súdu v konaní
a rozhodnutí vo veci a jedine správne rezultuje do zastavenia konania. Nedostatky iných procesných

podmienok sú odstrániteľné, a teda súd po zistení nedostatku procesnej podmienky sa pokúsi tento
nedostatok odstrániť vlastným postupom alebo výzvou voči strane sporu. Vadou predpokladanou v ust.
§ 365 ods. 1 písm. a) tak trpí konanie pred súdom prvej inštancie v prípade, keď tento vec prejednal
a rozhodol napriek nesplneniu niektorej z vyššie uvedených procesných podmienok.

15. Podľa čl. 1 základných princípov CSP, spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych
práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená
inému orgánu.16. Podľa ust. § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne
veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

17. Podľa ust. § 4 CSP, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

18. Podľa ust. § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

19. Podľa ust. § 10 ods. 1 CSP, ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky,
súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby
zostávajú zachované.

20. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., tento zákon vymedzuje sociálne poistenie,
upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu

sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho
poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.

21. Podľa ust. § 120 ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sociálne poistenie vykonáva Sociálna
poisťovňa. Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia.

Sociálna poisťovňa je právnická osoba so sídlom v Bratislave.

22. Podľa ust. § 225a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, konaním vo veciach
vymáhania pohľadávok podľa tohto zákona je konanie, ktorým Sociálna poisťovňa z úradnej moci
vymáha pohľadávky.

23. Podľa ust. § 225d ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne
môže odložiť vymáhanie pohľadávok z vlastného podnetu, ak sa preverujú skutočnosti rozhodujúce na
zastavenie konania vo veciach vymáhania pohľadávok.

24. Podľa ust. § 225d ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne
môže odložiť vymáhanie pohľadávok na žiadosť účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou, ak sa
účastník konania bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladné vymáhanie
pohľadávok mohlo mať pre neho alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Tieto
skutočnosti musí účastník konania preukázať.

25. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a/ CSP: „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší ak neboli
splnené procesné podmienky.

26. Žalobkyňa dňa 14. 11. 2023 podala súdu prvej inštancie svoj návrh, ktorý označila ako návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu tohto návrhu vyplýva, že sa ním domáhala zdržania
povinnosti žalovanej vymáhať svoju pohľadávku spočívajúcu v nezaplatenom poistnom za mesiac
02/2024 spolu v sume 9 515,90 eur, predpísanom rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Stará
Ľubovňa č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX z 11. 06. 2024 do právoplatnosti rozhodnutia Správneho
súdu v Košiciach v konaní o správnej žalobe vedenej pod sp. zn. 6Sas/22/2024. Zmyslom označeného

návrhu je tak nepochybne odložiť vymáhanie tejto pohľadávky do právoplatnosti rozhodnutia správneho
súdu o správnej žalobe vo vyššie identifikovanej veci.

27. Po preskúmaní obsahu návrhu vo veci a vo veci prezentovanej argumentácie sporových strán dospel
odvolací súd k záveru, že predmet predloženého „sporu“ nemá súkromnoprávny charakter, pretože

konanie žalovanej je konaním verejnoprávnej inštitúcie zriadenej na výkon sociálneho poistenia (§ 120
ods. 1 a 2 zákona č. 461/2023 Z.z. o sociálnom poistení), ktorá v rámci svojich zákonných právomocí
vymáha dlžné poistné. Z obsahu vyššie citovaných zákonných ustanovení, predovšetkým z čl.1 a ust.
§ 3 CSP ako aj z obsahu ust. § 1 ods. 1 a ust. § 225a zákona č. 461/2003 Z.z. je nepochybné, že
všeobecné súdy nemajú vo veci návrhu žalobkyne danú právomoc na konanie a rozhodovanie v civilnom

sporovom konaní, t.j. aj o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Právomoc na konanie vo veci
vymáhania pohľadávok vyplývajúcich zo sociálneho poistenia má žalovaná (Sociálna poisťovňa), a to
aj pokiaľ ide o podnet žalobkyne na odloženie tohto vymáhania, o ktorom môže a má konať žalovanáprostredníctvom príslušnej pobočky, ktorá má kompetenciu predpísané poistné vymáhať (§ 225d zákona
č. 461/2003 Z. z.).

28. Právomoc súdu vo veci konať prichádza do úvahy iba v prípade podania tzv. správnej žaloby v
sociálnych veciach v konaní podľa ust. § 199 až § 205 SSP, v rámci ktorého má správny súd možnosť
preskúmavať zákonnosť rozhodnutia žalovanej. Z osvedčených listinných dôkazov v spise nepochybne
vyplýva, že žalobkyňa súbežne s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podala
Správnemu súdu v Košiciach správnu žalobu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne spolu s návrhom

napriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžaloby.Pretonemožnodospieťkzáveru,žepodanýmnávrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa žiadala o rozhodnutie, ktorým by bolo rozhodnuté
o odkladnom účinku rozhodnutia žalovanej, ktorým bolo predpísané poistné za mesiac február 2024,
resp. že by jej zámerom bolo iniciovanie takéhoto konania v správnom súdnictve.

29. Keďže všeobecný súd nemá vo veci právomoc konať, neboli splnené procesné podmienky na

konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Na tomto závere nič nemení ani judikatúrou
ustálený názor uvádzaný súdom prvej inštancie v napadnutom uznesení, že konanie o neodkladnom
opatrení patrí do právomoci civilného súdu, nakoľko ide o procesný inštitút upravený ustanoveniami
CSP, o ktorom rozhoduje vždy v prvej inštancie okresný súd, pretože zákon č. 162/2015 Z. z. inštitút
neodkladného opatrenia neupravuje a tento nemožno stotožňovať s inštitútom odkladného účinku

správnej žaloby podľa ust. § 182 a 189 zákona č. 162/2015 Z. z. (por. uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2Obdo/35/2023 z 30. 01. 2024, resp. rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp.
zn. 1SKomp/6/2021, sp. zn. 1SKomp/30/2022, sp. zn. 1SKomp/31/2022, sp. zn. 1SKomp/32/2022, sp.
zn. 1SKomp/34/2022 alebo sp. zn. 1SKomp/36/2022). V danom prípade totiž nie je pre posúdenie
veci rozhodujúce, o aký inštitút v prípade neodkladného opatrenia ide, ale predovšetkým to, či vec

prednesená súdu prvej inštancie v predmetnom návrhu má povahu súkromnoprávneho sporu a tým
či patrí do právomoci súdu v civilnom sporovom konaní.

30. Z uvedeného dôvodu odvolací súd vo výroku I. tohto rozhodnutia podľa ust. § 389 ods. 1 písm.
a/ CSP odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a súčasne podľa ust. § 9 CSP

konanie zastavil. Zároveň bolo vo výroku III. tohto rozhodnutia podľa ust. § 10 ods. 1 CSP rozhodnuté,
že návrh žalobkyne, ktorého zmyslom bol odklad vymáhania pohľadávky na dlžnom poistnom, bude
postúpený príslušnému orgánu majúcemu zákonnú právomoc rozhodnúť o takejto žiadosti, ktorým je v
tomto prípade v zmysle ust. § 225d ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. Sociálna poisťovňa, pobočka Stará
Ľubovňa.

31. O náhrade trov celého konania (výrok II. rozhodnutia) odvolací súd rozhodol podľa ust. § 256 ods.
1 CSP pri jeho obsahu súčasne zohľadňujúc žiadosť žalovanej, ktorá si v podanom odvolaní náhradu
trov vo veci výslovne neuplatnila.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).