Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. máj 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoCsp/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722200044
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8722200044.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu

JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. – A., zastúpenej: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sovietskych
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31954448, proti žalovanému: 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpenému: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o.,
so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o určenie, že úver je bezúročný
a bez poplatkov a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Poprad, č.k. 18Csp/1/2022-163 zo dňa 18.9.2023, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXXX, zo dňa 16.6.2008, je bezúročný a bez poplatkov. Určil, že zmluvná podmienka
uvedená v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 16.6.2008, v časti (3) Zmluva o úvere a záverečné
ustanovenia, bod (7), v znení: "Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy,
vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou

uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach.", je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Určil,
že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 16.6.2008, v Obchodných
podmienkach pre úver, v článku 4. Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod 4.6,
v znení: "Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky
bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: (1) na poplatky podľa Sadzobníka (2) úrok z omeškania
(3) úrok z úveru (4) splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi sa platby
Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia.", je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou. Vyslovil, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100
%.

2. Vychádzal zo zistenia, že medzi Poštová banka, a. s. a žalobkyňou bola uzavretá zmluva o úvere
dňa 16.6.2008, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 1.659,70 eur, kde bola v zmluve
uvedená ročná úroková sadzba vo výške 24 % a RPMN vo výške 26,82 % a dobrovoľne bolo vrátených
žalobkyňou 2.504,83 eur a výška nákladov bola 1.205,60 eur a mala byť 1.423,10 eur.

3. Zmluvný vzťah medzi stranami konania je právnym vzťahom na základe spotrebiteľskej zmluvy.
Žalovaný bol v postavení dodávateľa a žalobkyňa v postavení spotrebiteľa. Súd po posúdení obsahu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje správne vyčíslenúRPMN, keď v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená suma RPMN vo výške 26,82 %, pričom
podľa interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN Ministerstva financií Slovenskej republiky je správna
výška RPMN 30,79 %. Nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa spôsobuje účinky

ako neuvedenie RPMN do zmluvy o spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, preto nesprávne uvedená miera RPMN podľa Zákona č. 258/2001 Z. z.
sa má vykladať v súlade so zásadou ekvivalencie a efektivity (tzv. zásada praktickej uplatniteľnosti),
a to tak, ako keby RPMN uvedená ani nebola, a preto úver bez ďalšieho je nutné považovať za
bezúročný a bez poplatkov. Uvedené platí aj pre prípad, že rozdiel medzi správnou RPMN a nesprávnou

RPMN v neprospech spotrebiteľa je bagateľný (s nepresnosťou nad 1 desatinné miesto).“ Zo strany
dodávateľa došlo k porušeniu zákazu uvádzať nepravdivé údaje spočívajúce v klamaní spotrebiteľa
uvádzaním nepravdivého údaju o úrovni podmienok tykajúcich sa spotrebiteľských úverových zmlúv
(nepravdivýúdajovýškeRPMN),keďvprípadepredmetnejzmluvyjenepochybné,žeRPMNjeuvedená
nesprávne, respektíve predstavuje nekalú podmienku, ktorá je neplatná a teda v predmetnej zmluve
ako keby absentovala. Spôsob výpočtu RPMN na stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky je

adekvátnym prostriedkom na spoľahlivý výpočet RPMN a tým, že je nesprávne uvedený údaj RPMN je
aj nesprávne uvedená výška nákladov.

4. Spotrebiteľ ako slabšia strana má právo, aby jeho postavenie nebolo spochybňované existenciou
neprijateľnej zmluvnej podmienky. Uvedená zmluvná podmienka v zmluve v časti 3 bod 7. nebola

individuálne dojednaná, bola súčasťou zmluvy o úvere a teda spotrebiteľ nemal možnosť ani
vôľu dojednať rozhodcovskú doložku individuálne. Spotrebiteľ nemal možnosť na rozhodnutie sa o
individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, pretože bola súčasťou zmluvy a zapracovaná bola
do zmluvy, ktorých znenie spotrebiteľka nemohla ovplyvniť a takúto rozhodcovskú doložku nemožno
považovať za individuálne dojednanú a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská

zmluva vo svojich dôsledkoch spôsobuje, že o právach a právom chránených záujmoch spotrebiteľa
rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou, teda bez
súdnej kontroly zmluvných podmienok. Takáto zmluvná podmienka vytvára materiálnu disproporciu v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa vopred vzdáva svojich práv vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou
doložkou a zhoršuje si tým svoje zmluvné postavenie. Nejde o individuálne dojednanú zmluvnú

podmienku.

5. Žalobkyňa sa taktiež domáhala neprijateľnosti zmluvnej podmienky v článku 4 bod 4.6. obchodných
podmienok, kde poskytuje žalovanému ako dodávateľovi úveru možnosť započítať platby aj na iný účel
ako je splatenie istiny tohto úveru, a to bez ohľadu na vôľu dlžníka. V danom prípade ide o nevyvážený

vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným, kde dochádza k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa a nejde o
zmluvnúpodmienku,ktorábybolaindividuálnedojednanáalejesúčasťouobchodnýchpodmienok,ktoré
žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť a ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere. O neprijateľnosti takejto
zmluvnej podmienky už bolo rozhodnuté v rozhodnutí Okresného súdu Svidník sp. zn. 7Csp/7/2018 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/60/2019, v rozhodnutí Okresného súdu Prešov

sp. zn. 16Csp/80/2018, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/25/2019, rozsudkom
OS Poprad, sp. zn. 18Csp/18/2021.

6. O trovách konaniach rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

7. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

8. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h) CSP).9. Namietal, že výpočet RPMN prostredníctvom „internetovej kalkulačky“ nemožno považovať za
legitímny a zákonný. Ide výlučne iba o orientačný nástroj, ktorý môže slúžiť len na informatívne účely pre
spotrebiteľa pri výbere úveru (obdobne ako napr. „hypotekárna kalkulačka“ pri výbere úveru na bývanie).

Tomu je tak z dôvodu, že neposkytuje úplné a presné výpočty. Aj na stránke Ministerstva financií SR
sa nachádza nasledovné upozornenie: „uvedená kalkulačka RPMN má nezáväzný charakter a slúži
výlučnenainformatívneúčely“.Vzmluveoúvere,ktorúuzavrelisporovéstrany,jevýškaRPMNuvedená
priamo v čl. 3 zmluvy o úvere. Skutočnosť, že výpočet RPMN prostredníctvom internetovej kalkulačky
je odlišný od RPMN uvedenej v zmluve nemôže byť podkladom pre záver súdu, že nesprávne uvedená

RPMN sa má vykladať ako keby uvedená v zmluve o úvere ani nebola. Podľa rozsudku Súdneho dvora
EÚ zo dňa 19.12.2019 vo veci C-290/19 (RN c/a Home Credit Slovakia a.s), ak veriteľ uvedie v zmluve
o úvere presnú výšku RPMN (nie ako rozpätie hodnôt), splnil si voči spotrebiteľovi svoju informačnú
povinnosťpodľasmerniceEurópskehoparlamentuaRadyč.2008/48/ESzodňa23.4.2008ozmluvácho
spotrebiteľskom úvere. Tento rozsudok súd odignoroval. V prípade RPMN ide o pomerne zložitý výpočet.
V prípade, ak mal súd pochybnosť o výpočte RPMN mal pristúpiť k znaleckému dokazovaniu a nie sa

odvolávať na internetovú kalkulačku slúžiacu len na informatívne účely. Zásada hospodárnosti nemôže
mať v takomto prípade prednosť pred náležitým zistením skutkového stavu a byť na ťarchu žalovaného.

10. Rozhodcovská doložka bola dohodnutá jasne a zrozumiteľne priamo v čl. 3 zmluvy o úvere.
Rozhodcovská doložka nemá znaky neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 OZ, keďže objektívne

nemôže spôsobovať „značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa“, keďže možnosť obrátiť sa na rozhodcovský súd nemal výlučne iba dodávateľ (žalovaný),
ale aj spotrebiteľ (žalobkyňa) plne v súlade so zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Namietaná zmluvná podmienka bola zrejmá už pri podpisovaní žiadosti o úvere, t. j. nebola „skrytá“ a
žalobkyňa mala o nej vedomosť už pri podpise úverovej zmluvy.

11. Podľa čl. 3 bod 3 zmluvy o úvere: „Právne vzťahy neupravené ZoÚ sa riadia Všeobecnými
obchodnýmipodmienkami,Obchodnýmipodmienkami(OP)preúver,Sadozbníkompoplatkov.(...)Klient
svojímpodpisompotvrdzuje,žebolsnimioboznámenýasúhlasísnimi.(...)“.Čl.4bod4.6vObchodných
podmienkach: „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké

záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: (1) na poplatky podľa Sadzobníka, (2) úrok
z omeškania, (3) úrok z úveru, (4) splátky istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči
Klientovi sa platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia.“.
Podľa názoru súdu „V danom prípade ide o nevyvážený vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným, kde
dochádza k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa a nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by bola individuálna

dojednaná ale je súčasťou obchodných podmienok, ktoré žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť a ktoré
sú súčasťou zmluvy o úvere.“ (ods. 16). Závery súdu absolútne nezohľadňujú zákonné ustanovenie §
566 ods. 2 OZ a rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, na ktorú poukazoval žalovaný v priebehu
sporu a s ktorou sa súd prvej inštancie v rozhodnutí taktiež nevysporiadal. Z dispozitívneho ustanovenia
§ 566 ods. 2 OZ (obdobne § 330 ods. 2 ObZ) vyplýva, že zákonom všeobecne stanovený spôsob

započítavania čiastočných plnení peňažného dlhu je dlžník oprávnený modifikovať („určiť inak“) podľa
vlastného uváženia. Z týchto dôvodov argumentácia súdu neobstojí.

12. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nevykonal výsluch žalobkyne. Výsluch bolo potrebné vykonať
predovšetkým z toho dôvodu, že správanie žalobkyne vykazuje znaky šikanózneho výkonu práva.

Tomu je tak predovšetkým z toho dôvodu, že žaloba bola podaná po pomerne dlhom časovom období,
konkrétne po 13-tich rokoch od uzavretia zmluvy o úvere a po 11-tich rokoch od dobrovoľného splatenia
úveru. Žalobkyňa počas trvania úverového vzťahu nevyužila žiadnu možnosť na riešenie danej situácie.
Nevyužila právo odstúpiť od zmluvy o úvere, nenavrhla, aby došlo k modifikácií podmienok zmluvy,
nepodala sťažnosť alebo reklamáciu. Pred podaním žaloby sa nepokúsila ani o mimosúdne riešenie

danej veci. Rezignovaním súdu na navrhovaný výsluch bola žalovanému objektívne zmarená možnosť
bezprostredne konfrontovať žalobkyňu „s jej“ tvrdeniami priamo na pojednávaní.

13. Rozhodnutie prvoinštančného súdu nedáva na podstatnú argumentáciu žalovaného žiadnu
odpoveď, nereflektuje na aktuálnu rozhodovaciu prax odvolacích súdov, ani najvyšších súdnych

autorít, na ktorú žalovaný v priebehu sporu poukazoval. Spôsob, akým súd negoval procesnú obranu
žalovaného, opomenul väčšinu jeho argumentov a v konečnom dôsledku dokazovanie predčasne
ukončil, hraničí nielen s porušením princípu rovnosti sporových strán, princípom kontradiktórnostikonania, ale koliduje aj so základným právom žalovaného na súdnu ochranu a jeho právom na
spravodlivý proces.

14. Žalobkyňa navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu
žalovaného uviedla, že podľa názoru žalovaného, je úroveň RPMN uvedená správne, hoci pri
jednoduchom matematickom prepočte celkových nákladov, sú celkové náklady uvedené zjavne
nesprávne. Rozdiel cca 4 % nemôže predstavovať iba akúsi bagateľnú matematickú odchýlku.
Žalovaný ani nijako nepreukázal vlastným výpočtom ako dospel k úrovni RPMN uvedenej v

Zmluve. Žalovaný neuvádza relevantný dôkaz na preukázanie danosti údajov v zmluve a vyvrátenie
žalobkyňou uvedených skutočností. Pre absenciu akéhokoľvek dôkazu opaku, tak nemožno považovať
argumentáciu žalovaného za dôvodnú. Vo vzťahu k výpočtu RPMN dodala, že ňou uvedený výpočet je
oficiálnym výpočtom Ministerstva financií SR. Tento výpočet predstavuje výpočet na základe oficiálnej
internetovej interaktívnej kalkulačky Ministerstva financií SR, z portálu finančnej osvety a ochrany
finančného spotrebiteľa MF SR, ktorá vyžaduje aj zadanie dátumu uzatvorenia zmluvy. Zo strany

dodávateľa došlo k porušeniu zákazu uvádzať nepravdivé údaje spočívajúce v klamaní spotrebiteľa
uvádzaním nepravdivého údaju o úrovni podmienok tykajúcich sa spotrebiteľských úverových zmlúv
(nepravdivý údaj o výške RPMN a celkovej čiastky), keď v prípade predmetnej zmluvy je nepochybné, že
RPMN a celková čiastka sú uvedené nesprávne, resp. predstavuje nekalú podmienku, ktorá je neplatná
a teda v predmetnej zmluve ako keby absentovala.

15. Čo sa týka neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, žalobkyňa nerozumie argumentácii žalovaného,
podľa ktorej súd mal skúmať jej znenie vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalobkyňa žalobou
namietala ustanovenie uvedené v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 16.6.2008, v časti (3)
Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod (7). Samotná skutočnosť, že dané ustanovenie odkazuje

na znenie obsiahnuté vo VOP, predstavuje ďalší dôvod pre neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Je
potrebné vychádzať z rozsudku Súdneho dvora EÚ Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano
Quintero a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98
až C-244/98, v zmysle ktorého predmetná rozhodcovská doložka nespĺňa ani kritériá geografickej
prijateľnosti miesta rozhodcovského konania, pretože na strane spotrebiteľa sa z tzv. geografických

dôvodov nadmerne sťažilo uplatnenie jeho práv. Rovnako je irelevantné pre posúdenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky skutočnosť, že rozhodcovský súd už je neaktívny.

16. Zmluvná podmienka týkajúca sa započítania platieb je neprijateľná podľa generálnej klauzuly § 53
ods. 1 OZ, pretože predstavujú zvýhodnenie pre dodávateľa. Za neprijateľnú podmienku je potrebné

považovať zmluvnú podmienku týkajúcu sa započítania platieb podľa vôle veriteľa, keďže spotrebiteľ
ju nemá možnosť ovplyvniť a spôsobuje jeho menej priaznivejšie postavenie. Započítanie iných plnení
(príslušenstva) má podľa Zmluvy prednosť pred započítaním istiny, čo vedie iba k narastaniu dlhu a
sankčných úrokov. Takéto započítanie je zároveň neprijateľné a v rozpore s § 52 ods. 2 OZ. Otázka
neprijateľnosti zmluvnej podmienky, týkajúcej sa poradia započítavania splátok, už bola opakovane

jednotne judikovaná, nielen vo vzťahu k nebankovým subjektom, ale aj vo vzťahu ku všetkým známym
kamenným bankám.

17. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že súd nevykonal jej výsluch uviedla, že nechápe, akým otázkam
ju chcel žalovaný konfrontovať, keď žiadna zo skutkových okolností nebola v konaní sporná a jednalo

sa iba o právne posúdenie veci.

18. V následných vyjadreniach sporové strany zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách.

19. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

20. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov a námietok
žalovaného, to, či súd prvej inštancie zachoval správny procesný postup, na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).21. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne
skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový

stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky
vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil
svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Samotný fakt, že žalovaný sa s dôvodmi
uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté
nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe

žalobkyne vyhovel.

22. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti
o tom, že predmetný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, pretože
uzatvorená Zmluva o úvere zo dňa 16.6.2008 je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou,
kde predchodca žalovaného vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej

zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je
spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že
základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto

charakteristiku spĺňa.

23. Podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené

so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere.

24. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o

spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

25. Dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, bola
skutočnosť, že v zmluve je nesprávne uvedená hodnota RPMN, a to v neprospech žalobkyne -
spotrebiteľa.

26. Žalovaný v odvolaní namietal postup súdu prvej inštancie pri výpočte ročnej percentuálnej miery

nákladov (RPMN) prostredníctvom internetovej interaktívnej kalkulačky Ministerstva financií SR s tým,
že výpočet RPMN prostredníctvom takejto kalkulačky nemá záväzný charakter a slúži výlučne na
informatívne účely. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že RPMN vyjadruje ročnú percentuálnu mieru
nákladov na poskytnutie úverov, čo je vlastne úroková miera porovnateľná s úrokovými sadzbami,
ktoré ponúkajú banky. Pri spotrebiteľských úveroch na Slovensku je potrebné uvádzať RPMN z dôvodu

ochrany spotrebiteľa. Otázka skúmania RPMN je otázkou právneho posúdenia, ktorú skúma súd ex
offo, nakoľko uvedenie tejto obsahovej náležitosti je vyžadované v ust. § 4 ods. 2 písm. j) zák. č.
258/2001 Z. z. Odvolací súd preto pristúpil k preskúmaniu RPMN uvedenej v zmluve o úvere. V zmluve
o úvere zo dňa 16.6.2008 je RPMN uvedená vo výške 26,82 %. Odvolací súd si overil správnosť
tohto údaja prostredníctvom aplikácie registra súdneho managementu odvolacieho súdu určeného pre

výpočet RPMN. Podľa zmluvy o úvere zo dňa 16.6.2008 sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni
úver vo výške 50.000,- Sk, pričom žalobkyňa sa zaviazala poskytnutý úver splatiť v 60. mesačných
splátkach po 1.548,- Sk splatných 16. dňa v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 16.7.2008. Z
obsahu spisu vyplýva, že žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 50.000,- Sk prevodom na účet dňa
16.6.2008. Prostredníctvom použitej aplikácie po zadaní uvedených údajov vyplývajúcich zo zmluvy o

úvere odvolací súd zistil, že RPMN je vo výške 31,49 %. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že RPMN
je v zmluve uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, keďže odvolacím súdom zistený údaj o
RPMN (31,49 %) má vyššiu hodnotu ako údaj o RPMN uvedený v zmluve (26,82 %). V zmluve teda bola
nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo je dôvod, pre ktorý je potrebné predmetný úverpovažovaťzabezúročnýabezpoplatkov(§4ods.3ZoSÚ).Vtejtosúvislostiodvolacísúdpoznamenáva,
že ak zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 4 ods. 3 sankcionuje neuvedenie RPMN bezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou úveru, nesprávne uvedenie RPMN v neprospech spotrebiteľa môže z hľadiska

posudzovania výhodnosti, resp. nevýhodnosti úveru spotrebiteľom pôsobiť dokonca negatívnejšie ako
samotné neuvedenie RPMN. Nesprávne uvedenie RPMN je vážnym porušením zákona a má vplyv na
vznik možných pochybností o rozsahu záväzku. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvej
inštancie, že nesprávne uvedený údaj RPMN v zmluve v neprospech spotrebiteľa má za následok, že
úver je bezúročný a bez poplatkov. Zákon síce stanovuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov, ak

nie je uvedená RPMN, avšak nesprávne uvedenie RPMN v neprospech spotrebiteľa môže z hľadiska
posudzovania výhodnosti, resp. nevýhodnosti úveru spotrebiteľom pôsobiť dokonca negatívnejšie ako
samotné neuvedenie RPMN.

27. Súd prvej inštancie vo výrokoch II. a III. svojho rozhodnutia určil, že zmluva obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky. Odvolací súd poukazuje na to, že vstupom Slovenskej republiky do európskeho

hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka, zákonom č. 150/2004 Z. z. s
účinnosťou od 1.4.2004, začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava
má základ v Smernici Rady č. 93/13/ EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,

ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred
predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.

28. Neprijateľné zmluvné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať
so zreteľom na skutkové a právne okolnosti prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré

zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten cit. „Vnútroštátnemu súdu
prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá
požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice 93/13 ako nekalú“.

29. Súd prvej inštancie určil za neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v Zmluve o úvere č.

XXXXXXXXXX, zo dňa 16.6.2008, v časti (3) Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod (7),
v znení: "Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov
o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo
Všeobecných obchodných podmienkach." Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,
že uvedená zmluvná podmienka v zmluve z časti 3 bod 7 nebola individuálne dojednaná, bola súčasťou

zmluvy o úvere a teda spotrebiteľ nemal možnosť ani vôľu dojednať rozhodcovskú doložku individuálne.
Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Pre záver, že
nejde o individuálne dojednanie, nasvedčuje nepochybne forma doložky, t. j. skutočnosť, že bola

predložená žalobkyni ako spotrebiteľovi ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru vo
formulárovej podobe, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu,
bez možnosti rozhodcovskú doložku neuzavrieť. Spotrebiteľ nemal možnosť na rozhodnutie sa o
individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, pretože bola súčasťou zmluvy a zapracovaná bola
do zmluvy, ktorej znenie spotrebiteľka nemohla ovplyvniť a takúto rozhodcovskú doložku nemožno

považovať za individuálne dojednanú a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Predmetná zmluvná podmienka bola už vyhlásená za neprijateľnú
- rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 10Csp/186/2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
Prešov sp. zn. 15CoCsp/9/2020, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 24C/182/2015 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/88/2018.

30. Aj pokiaľ sa žalobkyňa domáhala neprijateľnosti zmluvnej podmienky v článku 4 bod 4.6 obchodných
podmienok, kde poskytuje žalovanému ako dodávateľovi úveru možnosť započítať platby aj na iný účel
ako je splatenie istiny tohto úveru a to bez ohľadu na vôľu dlžníka, aj o tomto návrhu rozhodol súd prvej
inštancie vecne správne. V danom prípade ide o nevyvážený vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným, kde

dochádza k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa a nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by bola individuálne
dojednaná, ale je súčasťou obchodných podmienok, ktoré žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť a ktoré
sú súčasťou zmluvy o úvere. Uvedené zmluvné ustanovenie poskytlo žalovanému v priamom rozpore
s § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka možnosť započítať platby žalobkyne aj na iný účel, ako jeprioritné splácanie istiny. Táto zmluvná podmienka založila nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s generálnou klauzulou uvedenou v § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri čiastočnom plnení peňažného

dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Podľa §
54 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka, ktorej neplatnosť
súd vyhlásil, znamenala odchýlenie od ustanovenia Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ má oprávnený záujem na prioritnom splácaní istiny, pričom žalovaný uprednostnil vlastné

ekonomické záujmy v neprospech spotrebiteľa. Táto zmluvná podmienka je hrubo nevyvážená, pretože
nerešpektuje jasný a oprávnený ekonomický záujem spotrebiteľa na tom, aby najskôr splatil istinu úveru,
ktorá je základom pre úročenie pohľadávky, ale pripúšťa, v tak závažnej otázke, akou je rozhodnutie o
účele platby spotrebiteľa, ľubovôľu dodávateľa. Započítanie splátok, resp. čiastočných plnení najprv na
poplatky, potom na príslušenstvo a až v poslednom rade na samotnú istinu, výrazne navyšuje náklady
spotrebiteľa spojené s úverom, oproti situácii, ak by sa jeho platby použili v súlade s úpravou § 566

ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd taktiež poukazuje na to, že zmluvná podmienka týkajúca
sa započítania platieb zhoršuje postavenie dlžníka oproti ustanoveniu § 566 Občianskeho zákonníka,
pretože určuje spôsob započítania platieb, ktorý by bol proti vôli dlžníka, pokiaľ by dlžník logicky žiadal
započítať platbu výlučne na istinu dlhu.

31. Nevykonanie výsluchu žalobkyne odvolací súd nehodnotí ako odňatie možnosti konať pred súdom.
Vo všeobecnosti pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým
znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné
predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených
záujmov. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu pôjde vždy aj vtedy, ak hrubé vady v postupe

prvoinštančného súdu spôsobili, že strane sporu bola odňatá reálna a efektívna možnosť konať
pred súdom. Prvoradou povinnosťou súdu je totiž zabezpečiť svojou činnosťou výkon spravodlivosti.
Navrhovaný dôkaz odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné vykonať,
nakoľko podstatné pre vyriešenie veci bolo právne posúdenie veci, čo súd prvej inštancie dostatočne a
správne hodnotil aj bez výsluchu žalobkyne, pretože otázky, ktoré žalovaný výsluchom žalobkyne chcel

zodpovedať, neboli pre právne posúdenie veci rozhodujúce.

32. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a
právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku,
preto odvolanie žalovaného z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za

opodstatnené.

33. Za týchto okolností súd prvej inštancie správne žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel. So
zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom
podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP,
podľa ktorého žalobkyňa ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok
na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal.
Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto

rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).