Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122208134
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8122208134.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v spore žalobkyne: 1/ A. B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom D. XXX/X, XXX XX E. – B. F., 2/ G. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX J., obaja ako
právni nástupcovia po pôvodnej žalobkyni: K. L. C., nar. X.X.XXXX, bytom M. XX, XXX XX C., zast. G.
A. B., advokátom, so sídlom Pod Kalváriou 51A, 080 01 Prešov, IČO: 44950021, proti žalovaným: 1/ C.
B. L. N., A., nar. X.X.XXXX, bytom B. XX, XXX XX B., 2/ C. O., nar. XX.X.XXXX, bytom P. J. X, XXX XX
P. J., zast. JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom, so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov, IČO:
42084792, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov,

č.k. 18C/3/2022-424 zo dňa 31.1.2024 v spojení s dopĺňacím rozsudkom, č.k. 18C/3/2022-438 zo dňa
13.3.2024, takto

r o z h o d o l :

Pripúšťa, aby namiesto doterajšej žalobkyne K. L. C., nar. X.X.XXXX, bytom M. XX, XXX XX C. vstúpili
do konania ako žalobkyňa v 1. rade A. B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX E. – B.
F. a ako žalobca v 2. rade G. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX J..

Potvrdzuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom.

Obaja žalovaní majú proti obom žalobcom spoločný a nerozdielny nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou
sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. spoločne a nerozdielne vypratať priestor
č. XX na 1. poschodí polyfunkčného objektu so s. č. XXXXX na parcele č. Q. XXX/X v k. ú. C. zapísaného
na liste vlastníctva č. XXXXX pre k. ú. C. vo vlastníctve žalobkyne, vyznačenom v prílohe č. 4.15.
Znaleckého posudku č. X/XXXX vyhotovenom znalcom K. A. K., L. XX C. dňa XX.X.XXXX, do 30 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku a tiež povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne
oddeliť múrom priestor č. XX na 1. poschodí polyfunkčného objektu s. č. XXXXX na parcele č. Q. XXX/
X zapísaného na liste vlastníctva č. XXXXX v k. ú. C. vo vlastníctve žalobkyne a polyfunkčný objekt
so s. č. XXXX zapísaný na liste vlastníctva XXXX v k. ú. C. vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade v
súlade s hranicou parciel č. C-KN XXX/X a Q. XXX/X v k. ú. C., a to do 60 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. O trovách konania účastníkov rozhodol tak, že žalovanej 1/ náhradu trov konania nepriznal a
žalovanému 2/ voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O trovách štátu

rozhodol tak, že štátu náhradu trov nepriznal.

2. Vychádzal zo zistenia, že z LV č. XXXXX k. ú. C. plynie, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parcely
C-KN č. XXX/X o výmere 150 m2, zastavené plochy a nádvoria a č. XXX/X o výmere 59 m2, zastavenéplochy a nádvoria a polyfunkčného objektu súp. č. XXXXX stojaceho na parc. č. XXX/X. Z kúpnej zmluvy
a zmluvy o zriadení vecného bremena z 18.6.2019 uzavretej medzi E. A. a R. A. S. ako predávajúcimi
a žalobkyňou ako kupujúcou plynie, že predmetom zmluvy je parcela C-KN č. XXX/X o výmere 150

m2 - zastavené plochy a nádvoria, č. XXX/X o výmere 59 m2 - zastavené plochy a nádvoria, stavba
- polyfunkčný objekt súp. č. XXXXX, postavenej na pozemku C-KN XXX/X, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 150 m2, číslo orientačné XXX, spolu s príslušným spoluvlastníckym
podielom predávajúcich v príslušenstve stavby č. XXXXX, ktorým je elektrická, kanalizačná, vodovodná
a plynová prípojka vedúca cez parcelu C-KN XXX/X a stavbu súp. č. XXXX na parc. č. Q. XXX/X.

Z bodu 4.6. kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena z 18.6.2019 plynie cit.: „Kupujúci
vyhlasuje, že prevádzané nehnuteľnosti od predávajúcich v 1. a 2. rade kupuje a nadobúda do svojho
výlučného vlastníctva v stave, v akom sú tieto nehnuteľnosti popísané v znaleckom posudku č. X/XXXX
vyhotovenom ku dňu 14.3.2019 znalcom K. A. K., bytom C., L. T. XX a podpisom tejto zmluvy potvrdzuje,
že s predmetným znaleckým posudkom bol podrobne oboznámený pred podpisom tejto zmluvy.“ Z bodu
4.8. kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena z 18.6.2019 plynie cit.: „Predávajúci v 1. a 2.

rade, každý samostatne vyhlasujú, že stavba č. súpisné XXXXX, na par. č. Q. XXX/X a susediaca stavba
č. súpisné XXXX, na parc. č. Q. XXX/X nie sú nad úrovňou 2. nadzemného podlažia v ich podkrovnej
časti až po strechu stavebno-technicky predelené deliacou priečkou, pričom zároveň vyhlasujú spolu
s Kupujúcim, že hranica oboch budov v ich podkrovnej časti až po strechu medzi nimi nie je sporná
a priamo kopíruje hranicu spoločnej deliacej priečky oboch stavieb znázornenej podľa GP č. X/XXXX

overeným Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom pod č. R./XXXX. Kupujúci je oprávnený
na vlastné náklady vybudovať deliacu priečku oboch stavieb nad úrovňou 2. nadzemného podlažia
by podkrovnej časti až po strechu, a to na hranici znázornenej podľa GP č. X/XXXX a predávajúci v
1. a 2. rade, každý samostatne vyhlasujú, že mu za týmto účelom poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť.“
Z LV č. XXXX k. ú. C. plynie, že žalovaný v 1. a 2. rade sú podielový spoluvlastníci, každý v 1-ici,

parc. č. Q. XXX/X o výmere 140 m2, zastavené plochy a nádvoria a C-KN č. XXX/X o výmere 28 m2,
zastavené plochy a nádvoria a polyfunkčného objektu so súpis. č. XXXX. Zo znaleckého posudku
súdneho znalca K. A. K. č. X/XXXX vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti nebytového
priestoru č. X, X, X vchod č. XXX v polyfunkčnom objekte s.č. XXXXX, p.č. XXX/X podľa geometrického
plánu č. X/XXXX na „zameranie parciel č.p. XXX/X, XXX/X, XXX/X“, k. ú. C. vyplýva všeobecná hodnota

vo výške 168.000,- eur. Pokiaľ ide o štruktúru a rozsah jednotlivých oceňovaných priestorov a ich
miestností, zo znaleckého posudku vo vzťahu k nebytovému priestoru č. X plynie, že podlahová plocha
je 101,79 m2 pozostávajúca zo zádveria chodby, predsiene WC, WC muži, WC ženy, kancelária, archív,
sklad, kuchyňa a kotol ÚK, kancelária a kancelária (pod číslom 2 - 11). Ďalej z neho plynie, že k
posúdeniu nebola poskytnutá projektová dokumentácia. Znalec ďalej konštatoval, že objekt je v súlade s

evidenčnýmstavompodľapredloženéhovýpisuzlistuvlastníctvaagrafickouidentifikáciou(predloženou
kópiou mapy časti katastra a vypracovaným GP) s tým, že hranice oceňovaných parciel sú v teréne
ohraničené zreteľne zvislými obvodovými konštrukciami posudzovanej a susediacej stavby. Prílohou
znaleckého posudku súdneho znalca K. A. K. č. X/XXXX je aj nákres zo zamerania nehnuteľnosti deň
ohliadky, v rámci ktorého je zakreslený priestor č. XX s uvedením cit.: „keďže priestor nebol v deň

obhliadky sprístupnený, uvedená kóta je len orientačná.“ Z mailovej komunikácie medzi žalovaným v 2.
rade a U. C. plynie ich komunikácia vo vzťahu k vytápaniu nehnuteľnosti. Vytápanie nehnuteľnosti plynie
aj z predložených fotografii (čl. 29 - 34). Výzvou zo dňa 20.6.2022 boli žalovaní vyzvaní na upustenie
od protiprávneho konania a uvedenie veci do pôvodného stavu. Uznesením Okresného súdu Prešov
č.k. 29C/56/2022-54 z 31.8.2022 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bolo žalovaným v 1. a 2.

rade zakázané užívať polyfunkčný objekt so súpisným č. XXXXX na parc. č. Q./X k. ú. C., zapísaného
na LV č. XXXXX v rozsahu vyznačenom v prílohe č. 4.15 znaleckého posudku č. X/XXXX vyhotovenom
znalcom K. A. K. dňa 18.3.2019 označenom v nákrese ako priestor č. XX na prvom poschodí. Žalobkyni
bola uložená povinnosť podať žalobu o vypratanie uvedeného priestoru do 30 dní od právoplatnosti
uznesenia. Zo schematického zamerania domu z apríla 1999, a to z pôdorysu poschodia plynie že

miestnosť číslo XXX tvorila sprcha + WC, č. XXX šatňa, č. XXX chodba, č. XXX kancelária (čl. 74).
Uvedenému zameraniu zodpovedá aj pôdorys poschodia vypracovaného v prospech investora E. A.
na účely plynofikácie domu č. XX v septembri 2005 (čl. 104) a plynovej inštalácie v novembri 2009
(čl. 112). Dňa 17.9.1998 bolo vydané stavebné povolenie za účelom obnovy dvorového krídla na ul.
Slovenská č. XX s tým, že sa vykoná statické zabezpečenie objektu oceľovými tiahlami a následne

zaháji úpravu murív, omietok, podláh, výmeny okien a dverí, zrealizuje nové rozvody elektrického prúdu,
zdravotechniky a ústredného kúrenia a vykoná sa vonkajšia úprava fasády komplexne na celom objekte.
Dňa 4.6.1999 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, ktorým bolo povolené užívanie stavby „N. XX -
obnova meštianskeho domu - dvorové krídlo“. Dňa 27.2.2019 Mesto Prešov oznámilo určenie súpisnéhočísla a orientačného čísla budovy stojacej na parcele č. XXX/X, a to súpisné číslo XXXXX a orientačné
číslo XXX. Mesto Prešov dňa 8. marca 2012 k žiadosti o stanovisko k rozdeleniu nehnuteľnosti oznámilo
cit.: „obhliadkou na tvári miesta bolo zistené, že uvedenú stavbu je možné reálne deliť - odčleniť na 2

samostatné časti /stavby/, tak ako je uvedené v znaleckom posudku vyhotovenom K. A. K. - znalcom
v odbore stavebníctvo, číslo znaleckého posudku X/XXXX.“ Zo znaleckého posudku K. A. K. č. X/
XXXX vo veci stanovenia spoluvlastníckych podielov k jednotlivým nebytovým priestorom a popisu a
určeniu rozsahu spoločných častí, spoločných zariadení domu a príslušenstva v tejto budove k zápisu
vlastníckeho práva jednotlivých nebytových priestorov, a to zo zamerania nebytového priestoru číslo X

na 1. poschodí vyplýva, pozostáva z jedenástich miestnosti - č. X kancelária, č. XX kancelária, č. XX
kancelária, č. X vonkajšie schodisko, č. X zádverie chodba, č. X predsieň WC, č. X WC ženy, č. X WC
muži, č. X archív, č. X sklad, č. X kuchyňa a kotol ÚK, spolu vo výmere 101,7909 m2. Z kúpnej zmluvy o
prevode vlastníctva polyfunkčnej budovy a pozemkov zo dňa 27.3.2020 uzatvorenej medzi E. A. a R. A.
S. ako predávajúcimi a žalovanými v 1. a 2. rade ako kupujúcimi plynie, že predmetom tejto zmluvy je
polyfunkčná budova súpisné č. XXXX, pozemok parc. č. B. XXX/X a pozemok parc. č. B. XXX/X, k. ú. C..

Z článku V. bodu 9 a a 10 plynie cit: „Zmluvné strany vyhlasujú, že stav predmetných nehnuteľností je im
dostatočne známy. Kupujúci pred podpisom tejto zmluvy vykonali obhliadku predmetných nehnuteľností,
oboznámilisadôkladnesichstavom,predovšetkýmsostavompolyfunkčnejbudovyanemajúvočinemu
žiadne výhrady. Kupujúci vyhlasujú, že vykonali kompletnú a dôkladnú obhliadku polyfunkčnej budovy,
nehnuteľnosti si riadne preverili a majú vedomosť o objektívnom stave prevádzaných nehnuteľností.“

Z listiny označenej ako „Uzavreli sme Vašu škodovú udalosť“ z 15.11.2021 spoločnosti O. vyplýva, že
vzhľadom na to, že nedošlo k žiadnemu poškodeniu majetku vodovodnou škodou, nemôžu poskytnúť
poistné plnenie. Z čestného vyhlásenia U. C. zo dňa 20.10.2022 vyplýva, že vie s istotou minimálne
o jednej priečke, ktorú predmetnom priestore /priestor č. XX/ majitelia zmenili, pretože pri jej kotvení
sa im prevŕtali do izby na troch miestach. Zo zápisnice o obhliadke na mieste samom z 30.3.2023 a

vyhotovených fotografií vyplýva, že na druhom nadzemnom podlaží žalobkyňa užíva 11 miestnosti tak
ako sú zaznamenané v znaleckom posudku č. X/XXXX K. K.. Rovnako bolo zistené, že v miestnosti
číslo XX sú tri diery v stene. Na druhom nadzemnom podlaží v budove v užívaní žalovaných išla stena
obytnej časti vodorovne po celej časti obytnej miestnosti až po kúpeľňu, ide o časť budovy kde sa má
nachádzať žalovaný priestor č. XX. Nosný múr sa nachádzal v priestoroch pivnice zároveň na prvom

nadzemnom podlaží, na druhom nadzemnom podlaží takýto nosný múr nie je. Tiež bolo zistené, že strop
na prvom nadzemnom podlaží na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne zamáka. Zo Zborníka znalcov
v odbore stavebníctvo VII. odborný seminár z 30.1.2004 vyplýva cit.: „Keďže stavebnými úpravami majú
vzniknúť samostatné veci, stavby či budovy, rozdelenie je možné len zvislou deliacou rovinou. Nie
je dovolené lomenie deliacej roviny vo smere vodorovnom.“ Z čestného vyhlásenia E. A. a R. A. S.

zo dňa 6.4.2023 plynie cit.: Našou vôľou bolo pôvodnú stavbu so súpisným číslom XXXX rozdeliť na
2 samostatné stavby na základe znaleckého posudku č. X/XXXX. Našou vôľou bolo kúpnou zmluvou
zo dňa 18.6.2019 odpredať kupujúcej polyfunkčný objekt so súpisným číslom XX XXX na parcele Q.
- B. XXX/X z jasne definovanou hranicou medzi obomi polyfunkčnými budovami, stanovenou práve
hranicouparcelyQ.-B.XXX/Xvcelejjejvertikálnejrovine,t.j.vrátanepriestoruoznačenéhovznaleckom

posudku č. X/XXXX vypracovanom K. A. K. ako priestor. 12.“ Z vyjadrenia Krajského pamiatkového
úraduPrešovvyplýva,žeakékoľvekstavebnéúpravyalebozásahyvobjektejemožnérobiťažpovydaní
rozhodnutia tamojšieho úradu, ktoré vydá na základe žiadosti vlastníka. Zo stanoviska projektanta K.
I. H. z 16.4.2023 vyplýva cit.: „z predložených údajov v plánoch a odbornej literatúry vyplýva, že podľa
historických podkladov a podkladov od Pamiatkového úradu, nie je možné rozdelenie budovy kolmo

zhora nadol z hľadiska statiky budovy a využitých technologických a materiálnych možností daných
k dispozícii v uvedenom období na základe vtedy využívaných postupov pri stávaní vysokých budov
formou prekladov a viazanosti podlaží na rožných úrovniach. Pri budovaní novej nosnej konštrukcie
by bolo nutné nielen vyžadovať riadne stavebné povolenie, ale aj posúdenie statika, či stavba zvládne
nosnú oddeľujúcu stenu, vrátane toho, že druhá strana v súčasnosti nemá ani možnosť vstupovať do

priestoru, ktorý je všade označený kótou ako orientačná kóta.“ Z emailovej komunikácie medzi E. A. a
V. A. vyplýva, aj, že V. A. poslal E. A. čestné prehlásenie na podpis, ktoré by malo pomôcť pri doriešení
nezrovnalosti hranice rozdelenia nehnuteľnosti.

3. V predmetnom spore sa žalobkyňa domáha vypratania priestoru č. XX na 1. poschodí polyfunkčného

objektu súp. č. XXXXX vyznačenom v prílohe č. 4.15. znaleckého posudku č. X/XXXX vyhotovenom
znalcom K. A. K.. Niet sporu o tom, že polyfunkčný objekt pôvodne tvoriaci jeden celok bol rozdelený
na dva samostatné objekty. Spor medzi stranami je v tom, či každá zo strán užíva aj v reáli tú časť
polyfunkčného objektu, ku ktorému nadobudla vlastníctvo na základe kúpnej zmluvy.4. Žalobkyňa predložila súdu znalecký posudok K. A. K. č. X/XXXX (čl. 139), na základe ktorého
v období od 2012 do 2019 malo dôjsť k rozdeleniu stavby súp. č. XXXX (vyjadrenie z čl. 135). Z

uvedeného znaleckého posudku K. A. K. č. X/XXXX plynie, že jeho predmetnom je cit.: „stanovenie
spoluvlastníckych podielov k jednotlivým nebytovým priestorom s polohou v budove „polyfunkčný objekt“
postavenej na p.č. XXX/X, podiel na pozemku p.č. XXX/X, XXX/X, odčlenenom podľa geometrického
plánu č. X/XXXX na „zameranie parciel č.p. XXX/X, XXX/X, XXX/X“, katastrálne územie C., obec C.,
okres C., adresa: C., O. N. a popisu a určeniu rozsahu spoločných častí, spoločných zariadení domu a

príslušenstva v tejto budove k zápisu vlastníckeho práva jednotlivých nebytových priestorov.“ Posudok
bol vyhotovený na základe osobnej požiadavky zadávateľa V. A..

5. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že uvedené tvrdenie žalobkyne nezodpovedalo skutočnosti.
Predložený znalecký posudok K. K. č. X/XXXX rozdeľuje nehnuteľnosť na nebytové priestory - nebytový
priestor č. X (prízemie), X (1.poschodie) a X (suterén).

6. Z výsluchu súdneho znalca K. K. bolo zistené, že na základe objednávky pána A. vyhotovoval
dva posudky na rozdelenie nehnuteľnosti, dokonca aj doplnky k nim a jeden posudok na hodnotu
nehnuteľnosti. Svedok A. síce túto skutočnosť pri svojom výsluchu poprel, avšak samotná existencia
znaleckého posudku č. X/XXXX K. A. K. vyhotovená na jeho objednávku za účelom stanovenie

spoluvlastníckych podielov k jednotlivým nebytovým priestorom k zápisu vlastníckeho práva jednotlivých
nebytových priestorov toto jeho tvrdenie vyvracia. Objednal si totiž v roku 2012 u súdneho znalca K.
znalecký posudok za účelom rozdelenia nehnuteľnosti na jednotlivé nebytové priestory, čo súdny znalec
znaleckým posudok č. X/XXXX aj učinil.

7. Obsahom spisu je však iba znalecký posudok na hodnotu nehnuteľnosti na čl. 16 (znalecký posudok
K. A. K. č. X/XXXX) a znalecký posudok na rozdelenie budovy na nebytové priestory čl. 139 (znalecký
posudok K. A. K. č. X/XXXX).

8. Súdu teda nebol ako dôkaz predložený znalecký posudok (prípadne aj jeho doplnky), ktorým by

nehnuteľnosť (polyfunkčný objekt), ktorá je predmetom sporu, bola rozdelená na dva samostatné veci,
to znamená reálnou deľbou nehnuteľnosti. Na veci nemení nič ani konštatovanie súdneho znalca, že
grafický a technický podklad je totožný, ani jeho vyjadrenie, že je v podstate identický so znaleckým
posudkom do spisu predloženým s tým, že je v druhom znázornená deliaca čiara. Naviac z predloženého
znaleckého posudku K. K. č. X/XXXX pri zameraní nebytového priestoru č. X na 1 poschodí je

zameraných 11 miestností s podlahovou plochou spolu vo výmere 101,7909 m2 (čl. 142). Priestor č.
XX nie je v rámci nebytového priestoru č. X zameraný ani zakreslený. Vychádzať z neho aj z tohto
dôvodu súd preto nemohol. V tomto smere súd nemohol vychádzať ani zo znaleckého posudku č.
X/XXXX súdneho znalca K. K., ktorým sa stanovila všeobecná hodnota nehnuteľnosti, nakoľko tento
posudokrovnakonebolpodkladomprereálnudeľbunehnuteľnosti.Pôdorys1.poschodiasozameraným

nebytovým priestorom č. X tvorí iba jeho prílohu a naviac pokiaľ ide o zakreslený priestor č. XX, tam
uvedená kóta je len orientačná, preto súd ani na základe uvedeného nemohol učiniť žiadne závery.

9. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na bod 4.8. kúpnej zmluvy (čl. 8), ani z uvedeného bodu nemožno vyvodiť
rozdelenie budovy, keďže sa v ňom konštatuje, že stavba č. súpisné XXXXX, na par. č. Q. XXX/X a

susediaca stavba č. súpisné XXXX, na parc. č. Q. XXX/X nie sú nad úrovňou 2. nadzemného podlažia
v ich podkrovnej časti až po strechu stavebno-technicky predelené deliacou priečkou, pričom zároveň
vyhlasujú spolu s Kupujúcim, že hranica oboch budov v ich podkrovnej časti až po strechu medzi nimi
nie je sporná a priamo kopíruje hranicu spoločnej deliacej priečky oboch stavieb znázornenej podľa
GP č. X/XXXX overeným Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom pod č. R./XXXX. Keďže

žalovaný priestor č. XX sa nachádza na 2. nadzemnom podlaží, uvedený bod kúpnej zmluvy túto časť
nehnuteľnosti žiadnym spôsobom nerieši.

10. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k reálnej deľbe nehnuteľnosti tak, aby bolo
nepochybne preukázané, ako došlo k reálnej deľbe nehnuteľnosti a kde sa nachádza deliaca priečka.

Uvedená deliaca priečka oddeľujúca žalovaný priestor č. XX má v konaní zásadný význam, keďže
bez nej nemôže súd vyriešiť otázku, či užívanie priestoru na 1. poschodí žalovanými, a teda najmä v
akom rozsahu je oprávnené alebo neoprávnené. Žalobkyňa nepredložila dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení o rozsahu užívania nehnuteľnosti žalovanými, ktoré považovala za neoprávnené.11. Pokiaľ ide o uloženie povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne oddeliť múrom
priestor č. XX na 1. poschodí polyfunkčného objektu s. č. XXXXX na parcele č. Q. XXX/X zapísaného na

listevlastníctvač.XXXXXvk.ú.C.vovlastníctvežalobkyneapolyfunkčnýobjektsos.č.XXXXzapísaný
na liste vlastníctva XXXX v k. ú. C. vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade v súlade s hranicou parciel č.
C-KN XXX/X a Q. XXX/X v k. ú. C., žalobkyňa netvrdila, že ide o nárok zo zmluvy. Zo skutkových tvrdení
žaloby plynie, že sa žalobkyňa domáha, aby žalovaní uviedli vec do pôvodného stavu, ide teda o nárok
titulom náhrady škody, ktorá jej mala byť spôsobená v zmysle výsluchu svedka U. C. vybúraním priečky.

Na žalobkyni bolo, aby preukázala, že práve žalovaní v 1.a 2. rade porušili svoju právnu povinnosť
inému neškodiť (§ 415 OZ). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaní skutočne vykonávali
na nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve rekonštrukciu, a to aj v časti, kde má byť situovaný žalovaný
priestor č. XX na 1. poschodí. Sporným ostal rozsah rekonštrukcie. Kým žalobkyňa sa domnievala, že
búracími prácami v lete žalovaní búrajú priečku, nakoľko tam bolo veľa prachu a prevŕtali sa cez stenu,
kde urobili 3 diery, asi kotvili priečky, čo plynie z výsluchu svedka U. C., žalovaní túto skutočnosť účinne

popreli a uviedli, aký rozsah rekonštrukčných prác sa realizoval. Išlo o výmenu podláh, nové rozvody,
znižovanie stropu, stierky, zamurovanie dverí. V priestore, ktorý je predmetom sporu, bola a aj toho
času je kúpeľňa, pri rekonštrukcii ktorej sa menili batéria, WC, okná, rozvod vody, keramická dlažba, tiež
radiátory. Z vykonaného dokazovania nebolo vôbec preukázané, že v čase, keď žalobkyňa nadobudla
vlastnícke právo k stavbe, existovala v reáli deliaca priečka na hranici parciel tak, ako to definovala v

žalobe. Tento záver plynie jednak z výsluchu znalca K. K., ktorý nosnú deliacu priečku na 1. poschodí
nevidel, priestor mu nebol sprístupnený a do znaleckého posudku, ktorý bol podkladom pre reálnu deľbu
nehnuteľnosti (a ktorý nie je do spisu predložený), vypracoval intuitívne, na základe zákonitosti, aby
zvislice neboli vyosené a tiež z výsluchu svedka V. A.. Svedok V. A. totiž pri výsluchu po nazretí do
fotografie vyhotovenej súdom pri obhliadke uviedol, že oproti pôvodnému stavu, keď nehnuteľnosť ako

celok vlastnila jeho dcéra a zať, sú tam nové kachličky, nová podlaha. Popísal izbu tak, že mala tvar
obdĺžnika a izbu v pôvodnom stave aj zakreslil (nákres na čl. 403). Žiadnu výduť, priečku zasahujúcu
do priestoru nespomenul ani nezakreslil. Naopak svedok A. spomenul pri výsluchu škriatka, ktorý mal
pred dvadsiatimi rokmi urobiť, že sa posunuli priečky, čo rovnako podporuje záver, že v čase realizácie
kúpnych zmlúv (nadobudnutia vlastníckych práv, či už žalobkyne alebo žalovaných) deliaca priečka

neexistovala tak, ako to v konaní tvrdia žalovaní. Keďže nebolo preukázané, že by v čase, keď žalobkyňa
nadobudla vlastnícke právo k stavbe, existovala deliaca priečka, a to nielen že výsluchom strán sporu,
ale ani výsluchom svedkov, či súdneho znalca, nebolo možné dospieť ani k záveru o porušení právnej
povinnosti žalovaných tým, že táto deliaca priečka mala byť nimi odstránená. Pokiaľ nebolo preukázané
porušenie povinnosti zo strany žalovaných, nemôže im byť uložená reštitučná povinnosť.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že žalovaná v 1. rade si trovy neuplatnila, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal
a procesne úspešnému žalovanému v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

13. O nároku na náhradu trov konania štátu v súvislosti s prekladom písomností, súd ich náhradu štátu
nepriznal, pretože ide o trovy, ktoré v zmysle ust. § 155 ods. 2 CSP znáša štát.

14. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

15. Odvolanie podala z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h) CSP).

16. Namietala, že v písomnom podaní zo dňa 13.7.2023 poukázala na ustanovenie § 120 ods. 1
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a
nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Právna úprava teda definuje súčasť
veci prostredníctvom definičných znakov, ktorými sú a) povaha veci a b) znehodnotenie veci (hlavnej) vprípade oddelenia jej súčasti. Pri aplikácii tejto definície na daný prípad je možné konštatovať, že ak by
sa mal priestor č. XX považovať za súčasť nehnuteľnosti patriacej žalovaným, v praxi by to znamenalo,
že nehnuteľnosť žalobkyne by sa stala právne a fakticky nedisponibilnou. Z faktického hľadiska by

nebola možná jej rekonštrukcia, asanácia, prípadne iné stavebné úpravy bez nutnosti priameho zásahu
do stavebných konštrukcií susediacej stavby; z právneho hľadiska by bola ako predmet potenciálneho
prevodu alebo iného nakladania s ňou (zaťaženie záložným právom, vecným bremenom, ale aj napr.
jej poistenie) nedefinovateľná (nie je možné zadefinovať stavbu žalobkyne ako stavbu na parcele C-
KN XXX/X, ak sa má v skutočnosti na tejto parcele nachádzať aj stavba vo vlastníctve žalovaných;

zároveň nie je možné zadefinovať ani samotnú parcelu C-KN XXX/X, ako zastavanú plochu, na ktorej
stojí stavba žalobkyne, keďže by mala do tejto parcely zachádzať aj stavba žalovaných; napokon nie je
možné zadefinovať stavbu ako samostatnú, keďže do jej nosných obvodových konštrukcií má zasahovať
susediaca stavba žalovaných). Inými slovami, zadefinovanie veci (stavby žalobkyne) v právnom režime,
kedy by mal byť sporný priestor považovaný za súčasť nehnuteľnosti patriacej žalovaným je právne
nemožné, t.j. nie je možné so stavbou žalobkyne ani disponovať v zmysle obsahu vlastníckeho práva

(ius possidendi, ius utendi et fruendi, ius disponendi). Uvedené aspekty zároveň platia rovnako tak
pre žalovaných, keďže v ich prípade by bol problém pri zadefinovaní stavby obdobný. Postavenie veci
(stavby žalobkyne) do uvedeného právneho režimu by znamenalo jej právne a faktické znehodnotenie,
pričom išlo by o znehodnotenie neodstrániteľné (trvalé). Naproti tomu, ak je priestor č. XX súčasťou
stavby žalobkyne (čo žalobkyňa od začiatku tvrdí), žiaden z vyššie uvedených právnych a faktických

problémov nenastane, čo svedčí o tom, že priestor č. XX patrí z povahy veci (založenej na rozumnom
usporiadaní právnych pomerov) k nehnuteľnosti žalobkyne (prvé kritérium definície podľa § 120 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Dôvodila, že posúdenie priestoru č. XX ako súčasti stavby žalovaných by bolo
popretím princípu akcesority. Súd sa s touto argumentáciou žalobkyne nevysporiadal. V napadnutom
rozsudku súd neposkytol odpoveď na argumenty žalobkyne v písomných podaniach zo dňa 9.5.2023 a

13.7.2023, pričom išlo o zásadné argumenty.

17. Súd poukázal v bodoch 47. až 53. napadnutého rozsudku na „nedokonalosti“ ZP č. X/XXXX a X/
XXXXpredloženýchžalobkyňou,vdôsledkuktorýchmalzato,žežalobkyňanepreukázalanadobudnutie
priestoru č. XX. Uvedený záver súdu je nesprávny pretože, žalobkyňa nadobudla samostatnú stavbu

na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 18.6.2019, nie na základe znaleckého posudku. Zároveň prílohou
č. 4.3. ZP č. X/XXXX je aj Oznámenie Mesta Prešov o určení súpisného čísla pre polyfunkčný objekt
s. č. XXXXX. V uvedenom Oznámení Mesta Prešov sa uvádza, že kolaudačné rozhodnutie, ktorým
sa povoľuje užívanie budovy (s. č. XXXXX) vydalo Mesto Prešov na základe stanoviska stavebného
úradu č. J. XXXX/XXXX- B. zo dňa 8.3.2012, ktoré je prílohou č. 4.4 ZP č. X/XXXX. Žalobkyňa nemala

dôvod pochybovať o možnosti rozdelenia stavby na dve samostatné časti. Z vykonaného dokazovania
nepochybne vyplynulo, čo bolo zámerom a predmetom predaja a kúpy, t.j. že ním neboli nebytové
priestory, ale samostatná stavba s. č. XXXXX stojaca na parcele č. C-KN XXX/X. Svedok V. A. uviedol,
že predmetom predaja bola samostatná stavba, pričom nemal vedomosť o tom, že by zasahovala časť
susednej stavby do stavby prevádzanej žalobkyni. Napokon aj z výpovede znalca K. K., ktorý uviedol, že

ho V. A. oslovil so zámerom predať nebytové priestory, ale po nejakom období nastal variant odpredaja
celého dvorového krídla spôsobom reálnej deľby. Žalobkyňa teda predmetnou Kúpnou zmluvou zo
dňa 18.6.2019 nenadobudla, ani nechcela nadobudnúť nebytové priestory a nič nenasvedčuje tomu,
že by predávajúci z predmetnej kúpnej zmluvy previedli alebo chceli previesť nebytové priestory.
Žalobkyňa vo svojom písomnom podaní zo dňa 9.5.2023 uviedla, že Kúpnou zmluvou z 18.6.2019

nekupovala nebytové priestory na jednotlivých podlažiach podľa výmer podlahových plôch a predmet
kúpy nebol vymedzený zmluve podlahovou plochou, ale bol vymedzený ako samostatná stavba na
parcele C-KN XXX/X. Neobstojí záver súdu, že žalobkyňa nenadobudla priestor č. XX, pretože nie
je v znaleckom posudku zameraný (zakreslený je), ak z prejavu vôle žalobkyne vyjadrenom Kúpnej
zmluve z 18.6.2019 nepochybne vyplýva, že kupovala samostatnú stavbu, ktorej je tento priestor

súčasťou. Súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď sa zameral na preukazovanie rozdelenia
pôvodnéhopolyfunkčnéhoobjektu,akzároveňkonštatoval,žepolyfunkčnýobjektpôvodnetvoriacijeden
celok, bol rozdelený na dva samostatné objekty. V konaní nebolo spochybnené tvrdenie žalobkyne
o neprípustnosti reálnej deľby nehnuteľnosti s vychýlením zvislice. Súd síce na predložený dôkaz
(Zborník VII.) v rozsudku poukázal, ale nevysporiadal sa s ním. Súd vec nesprávne právne posúdil,

keď na posúdenie otázky vlastníckeho práva k priestoru č. XX neaplikoval ustanovenie § 120 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Súd vec nesprávne právne posúdil, čo do vlastníckeho práva k spornému
priestoru, ani z pohľadu dobromyseľnosti žalobkyne pri nadobúdaní nehnuteľnosti, ktorú okrem iného
dokazuje aj ustanovenie bodu 4.8. Kúpnej zmluvy z 18.6.2019, pričom samotný bod 4.8 (celkom logicky)neriešil situáciu na 1. poschodí. Žalobkyňa ním poukázala na to, že keď zmluvne upravila potenciálny
problém vlastníckych pomerov v strešnej časti, len ťažko by uzatvárala kúpnu zmluvu s vedomím, že
na 1. poschodí je nesúlad priečok spôsobujúci zasahovanie stavieb. Z výpovede žalobkyne vyplynulo,

že bola presvedčená, že priestor č. XX vyznačený a zakreslený v ZP č. X/XXXX je dutinou, ktorá
patrí k ňou nadobúdanej nehnuteľnosti s poukazom na jednoznačné šrafovanie označujúce susediacu
stavbu. Reálna deľba nehnuteľnosti bola vecou jej právnych predchodcov a nemôže byť úlohou
ani povinnosťou žalobkyne uniesť dôkazné bremeno k preukazovaniu deľby pôvodnej nehnuteľnosti.
Dôkaznou povinnosťou žalobkyne bolo preukázať nadobudnutie vlastníctva k polyfunkčnému objektu s.

č. XXXXX vrátane priestoru č. XX, ktorý užívajú žalovaní, ktoré dôkazné bremeno uniesla predloženou
Kúpnou zmluvou z 18.6.2019, preukázaním úmyslu kúpy, preukázaním dobromyseľnosti nadobudnutia
samostatnej stavby, výpoveďou V. A., vyhlásením predávajúcich, výpoveďou znalca K. K., predložením
Zborníka Krajského súdu v Prešove, Sekcia znalcov pri Krajskom súde v Prešove, Zborník VII. odborný
seminár znalcov v odbore stavebníctva, 30.1.2004, K. XXXXXX-XXX-X. Zároveň súd nesprávne právne
posúdil potrebu preukázať faktickú existenciu deliacej priečky v rozhodnom čase, pričom podstatným

faktom je, že stavba bola právne rozdelená na dve samostatné stavby, čím sa vytvoril záväzný
právny stav, t.j. nie je smerodajné, kde a či sa vôbec deliaca priečka na 1. poschodí medzi oboma
budovami nachádzala, ale kde sa má nachádzať podľa záväzného právneho stavu, ktorí vytvorili právni
predchodcovia žalobkyne. Súd sa nevysporaidal so zásadnými rozpormi vo výpovediach žalovaného v
2. rade a svedka G. L. týkajúcich sa rekonštrukcie priestoru, pričom však zároveň z dokazovania vyplýva,

že rekonštrukcia v predmetnej časti stavby žalovaných v rozhodnom období prebehla. Súd v rozsudku
uviedol, že rozsah rekonštrukcie ostal sporný. Napriek tomu si osvojil tvrdenie o neexistencii deliacej
priečky zakreslenej v ZP. č X/XXXX a X/XXXX oddeľujúcej oba polyfunkčné objekty.

18. Súd na pojednávaní dňa 31.1.2024 zamietol návrh žalobkyne na vykonanie dôkazov, konkrétne

emailovej komunikácie syna žalobkyne a predávajúcich z Kúpnej zmluvy z 18.6.2018 o predzmluvných
rokovaniachnapriektomu,žeidedôkazyvovecizásadné,pretožepreukazujúzámerzmluvnýchstránpri
uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy. Súd zamietnutím návrhu na vykonanie týchto listinných dôkazov
aplikoval koncentračnú zásadu mimoriadne prísne a formalisticky. Vykonanie navrhovaných listinných
dôkazov by nevyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania ani vykonanie ďalších úkonov súdu.

19. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná 1/ a navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť s tým,
že súd sa dôveryhodne a spravodlivo vysporiadal so všetkými náležitosťami v tomto spore.

20. Návrhom datovaným dňa 30.12.2024 žalobkyňa navrhla pripustenie zmeny subjektov na strane

žalobcu v dôsledku právnej skutočnosti, ktorá nastala v priebehu odvolacieho konania, a ktorou bolo
uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi ňou a A. B. C. a G. H., na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania. Na základe predmetnej kúpnej zmluvy došlo
zo strany Okresného úradu Prešov, katastrálny odbor, dňa 13.12.2024 k povoleniu vkladu, čo preukazuje
výpis z listu vlastníctva č. XXXXX pre k. ú. C.. Preto žiadala, aby do konania ako noví žalobcovia vstúpili

A. B. C. a G. H., ktorí predložili súhlas so vstupom do konania (č. l. 482).

21. Podľa § 80 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod
alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na

jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené
alebo na koho prešli.

22. Podľa § 80 ods. 2 CSP, súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania
došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto

žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

23. Podľa ustanovenia § 80 ods. 3 CSP, ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho
vstupu.

24. Žalobkyňa v procesnom podaní datovanom dňa 30.12.2024 (t. j. v rámci odvolacieho konania)
oznámila, že došlo k hmotnoprávnej zmene – singulárnej sukcesii do práv a povinností žalobkyne,
keď uzatvorila s A. B. C. a G. H. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto súdneho konania. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahomlistu vlastníctva č. XXXXX, pre k. ú. C., obec: C., okres: C. zistil, že z titulu kúpnej zmluvy, došlo
dňa 13.12.2024 zo strany katastrálneho úradu k povoleniu vkladu, na základe čoho došlo k prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom súdneho konania z pôvodnej žalobkyne na A.

B. C. a G. H..

25. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd vyhovel návrhu pôvodnej žalobkyne
a pripustil zmenu strán sporu na strane žalobcu, nakoľko boli splnené všetky obligatórne podmienky
vyžadované ustanovením § 80 ods. 2 CSP pre takéto procesné rozhodnutie súdu, a to jednak

preukázanie, že po začatí konania došlo k prevodu práva ktoré si žalobca uplatňuje a súčasne udelený
súhlas toho, kto má vstúpiť do konania na strane žalobcu.

26. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenýmsubjektom(§359CSP),protirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné(§355CSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že
miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej
stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

27. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

28. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v
kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnymi skutkovými zisteniami
a nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

29. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

30. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu

dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec
správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite aj odôvodnil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa odvolateľ s dôvodmi

uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté
nie sú správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
konajúceho súdu prvej inštancie a v podrobnostiach naň poukazuje. Odvolací súd nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu
odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len

nasledovné.

31. Predmetom konania je nárok žalobcov na vypratania priestoru č. XX na 1. poschodí polyfunkčného
objektu súp. č. XXXXX vyznačenom v prílohe č. 4.15. znaleckého posudku č. X/XXXX vyhotovenom
znalcom K. A. K..

32. Ako predbežnú otázku bolo potrebné skúmať otázku vlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti,
ktorú pôvodná žalobkyňa považovala za priestor č. XX. V tomto smere tvrdenia pôvodnej žalobkyne
o jej svedčiacom vlastníckom práve sa neopierajú o objektívne listinné dôkazy, z ktorých by bolopreukázané vlastnícke právo pôvodnej žalobkyne k časti nehnuteľnosti, ktorú táto označila ako priestor
č. XX. V tomto smere je potrebné uviesť, že príloha č. 4.15 k znaleckému posudku č. X/XXXX je
len nákresom zo zamerania nehnuteľnosti v deň ohliadky nehnuteľnosti, pričom ako taký nie je tento

nákres záväzný, a to ani pre znalca, ktorý vypracoval predmetný znalecký posudok, keďže úlohou
znalca s poukazom na stranu 2 časť Úvod posudku bolo podať znalecké posúdenie o všeobecnej
hodnote tam uvedených nehnuteľností (nebytový priestor č. X, T. X V. T. X). V predmetnom znaleckom
posudkuznalecneposudzovalstavebnúkonštrukciustavbyakoanisúladrealizáciestavbysprojektovou
dokumentáciou. Okrem toho na strane 6 znaleckého posudku písm. d) znalec konštatuje, že mu

nebola poskytnutá projektová dokumentácia. Odvolací súd poukazuje v tomto smere aj na titulnú stranu
znaleckého posudku č. X/XXXX, z ktorej vyplýva, že predmetom znaleckého skúmania je len stanovenie
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti (3 priestorov) bez toho, aby znalec skúmal stavebnú konštrukciu a
jej súlad s projektovou dokumentáciou. Z uvedeného je tak nepochybné, že znalec vlastnícke pomery,
ako ani istý nesúlad neskúmal, nakoľko to nebolo predmetom objednávky zo strany zadávateľa.

33. Okrem toho z predmetného nákresu je evidentné, že celý priestor č. XX by mal byť zamurovaný a
bez prístupu doň, zatiaľ čo ostatné priestory majú detailne zachytené vstupné dvere. Je preto vylúčené,
aby znalec vedel daný priestor zakresliť. Znalec v nákrese uvádza, že tento priestor nebol sprístupnený.
Rovnako tak sa v tejto časti nákresu nachádza text: „uvedená kóta je len orientačná. “ So zreteľom na
uvedenémalznalecsámvtomtoprípadekótovania(nákresu)pochybnostiozakreslenídanéhopriestoru

č. XX. Keďže priestor č. XX nebol znalcovi sprístupnený nemohol vedieť ani aký mal tvar a ani pokiaľ
tento priestor zasahoval. Z uvedeného je zrejmé, že znalec vychádzal len z tvrdení osôb prítomných pri
ohliadke,ktorúznalecvykonal,apretoprikótovanídonákresuuviedol,žekótajelenorientačná.Priestor,
ktorý pôvodná žalobkyňa označuje za akúsi „dutinu“ fakticky neexistuje, pričom na danom mieste sa
nachádzajú miestnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalovaných.

34. Z pôdorysu poschodia z roku 1999 je zrejmé, že obvodový múr medzi stavbou vo vlastníctve
pôvodnej žalobkyne a žalovaných je medzi miestnosťami č. XXX na strane žalobkyne a č. XXX, XXX,
XXX, XXX V. XXX na strane žalovaných. Priestor č. XXX je podľa legendy miestnosťou, v ktorej sa
nachádza sprcha a WC. Priestor zakreslený znalcom v nákrese, ktorý je prílohou znaleckého posudku č.

X/XXXX tak v skutočnosti neexistuje a tento zodpovedá časti obvodového múru s poukazom na nákres
z roku 1999. Len v prípade suterénu a prízemia je obvodová priečka posunutá smerom ako keby do
nehnuteľnosti žalovaných, avšak v prípade 1. poschodia je táto priečka v stave, ako je tento zakreslený
na schématickom zameraní domu z roku 1999. V znaleckom posudku č. X/XXXX na strane 5 znalec
nekonštatuje, že by od roku 1999 došlo k stavebným prácam, ktorými by došlo k zásahu do obvodových

priečok, resp. by sa vytvorili iné priestory, ako tie, ktoré sú zachytené v zameraní z roku 1999. Všetky na
tomto výkrese uvedené miestnosti majú riadne zakreslené vstupy s tým, že zakreslenie je v ostatnom
čo sa týka priestorov XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX V. XXX na prvý pohľad totožné so zakreslením
priestorov č. X,X,X,X,X,X,X,X V. XX v nákrese č. X.XX znaleckého posudku, ktorý predložila pôvodná
žalobkyňa. V znaleckom posudku č. X/XXXX na strane 5 znalec nekonštatuje, že by došlo k stavebným

prácam, ktorými by došlo k zásahu do obvodových priečok, resp. by sa vytvorili iné priestory, ako tie,
ktoré sú zachytené v zameraní z rokov 2005 a 2009.

35. Je nepochybné, že daný stav nehnuteľností je od roku 1976 fakticky totožný, pričom tak právni
predchodcovia žalovaných, ako aj žalovaní samotní tieto nehnuteľnosti užívajú, pričom vlastnícke práva

žalovaní nadobudli na základe kúpnej zmluvy, vklad ktorej bol povolený dňa 1.7.2020. Pokiaľ pôvodná
žalobkyňa odvíjala jej vlastnícke právo od kúpnej zmluvy z roku 2019, tak predmet prevodu (stavba)
nebola určená tak určitým a nezameniteľným spôsobom, aby od uvedeného titulu mohla odvíjať žalobou
uplatnený nárok na vypratania priestoru č. XX na 1. poschodí polyfunkčného objektu súp. č. XXXXX
vyznačenom v prílohe č. 4.15. znaleckého posudku č. X/XXXX vyhotovenom znalcom K. A. K..

36. Rovnako nebolo v konaní preukázané, že by v čase, keď pôvodná žalobkyňa nadobudla vlastnícke
právo k stavbe (a to ani v čase vlastníctva E. A. a R. A. S. - s poukazom na tvrdenia svedka V. A.),
existovala deliaca priečka, a to nielen že výsluchom strán sporu, ale ani výsluchom svedkov, či súdneho
znalca, nebolo možné dospieť ani k záveru o porušení právnej povinnosti žalovaných tým, že táto deliaca

priečka mala byť nimi odstránená. Táto skutočnosť v konaní nebola žiadnym dôkazom preukázaná.
Pokiaľ teda nebolo preukázané porušenie povinnosti zo strany žalovaných, nemôže im byť uložená
reštitučná povinnosť, a to povinnosť oddeliť múrom priestor č. XX na 1. poschodí polyfunkčného objektu
s. č. XXXXX na parcele č. Q. XXX/X zapísaného na liste vlastníctva č. XXXXX v k. ú. C. a polyfunkčnýobjekt so s. č. XXXX zapísaný na liste vlastníctva XXXX v k. ú. C. v súlade s hranicou parciel č. C-KN
XXX/X a Q. XXX/X v k. ú. C..

37. Ďalšie argumenty strán odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, keď
i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú

jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.). Na ďalšiu argumentáciu strán, už nespôsobilú
ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, s ktorou sa už vyporiadal v
odôvodnenísvojhorozhodnutiaprvoinštančnýsúd,tedaodvolacísúdnepovažovalzapotrebnéreagovať
špecifickou odpoveďou.

38. Za týchto okolností súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ žalobu v celom rozsahu zamietol.
So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania medzi stranami
sporu, ako aj výrok o trovách konania štátu, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok
súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom ako vecne správny potvrdil.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a §
255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal voči žalobcom nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).