Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/75/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7523200696
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7523200696.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi vo veci starostlivosti súdu o maloletú Y. N., T..
XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Y., dieťa rodičov: matky M. G., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. XX, I. T. H., právne zast. JUDr. Milanom
Slebodníkom, advokátom, so sídlom AK na Štúrovej 20 v Košiciach, a otca W. N., T.. XX.XX.XXXX, H. S.
XXX, právne zast. JUDr. Ľudmilou Raffáčovou, advokátkou, so sídlom AK na Nerudovej 6 v Košiciach, v
konaní o návrhu matky na zmenu vo výchove maloletého dieťaťa a o návrhu otca na zvýšenie výživného
na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. K3-19P/24/2023-133 zo

dňa 15.05.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., II., III., IV., V., VI., VII., VIII., XI., XII., XIII., XV.

II. Zrušuje rozsudok vo výroku X.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Matka sa podaným návrhom domáhala zverenia maloletej Y. do jej osobnej starostlivosti, určenia
výživného zo strany otca vo výške 200 eur mesačne a úpravy styku otca s mal. Y.. Návrh odôvodnila tým,

že zo strany otca a jeho manželky dochádza k nevhodnému správaniu voči mal. Y.Í., dávajú jej pocítiť, že
je nemanželské dieťa a vplýva to negatívne na maloletú. Otec s písomným vyjadrením k návrhu matky
súčasne zaslal návrh na zvýšenie výživného, ktorým žiadal, aby súd zvýšil výživné na maloletú Y. zo
strany matky na sumu 240 eur mesačne.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2.MestskýsúdKošiceakosúdprvejinštancie(ďalejajako„súd“alebo„súdprvejinštancie“)napadnutým
rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. M e n í rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. : K3-9P/125/2012 -53 zo dňa 14.9.2012,
ako aj rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, sp.zn. : K3-19P/184/2018 zo dňa 7.11.2018 takto:

II. Z v e r u j e maloletú Y. N., T.. XX.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak,

že otec aj matka budú oprávnení a povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú Y. striedavo:
otec v dvojtýždňových intervaloch, matka v týždňových intervaloch. Otec bude zabezpečovať osobnú
starostlivosť o maloletú Y. od prvého piatku po nadobudnutí právoplatnosti tohto výroku rozsudku od
17:00 hod., na dobu dvoch týždňov, do piatku do 17:00 hod. Matka bude zabezpečovať osobnústarostlivosť o maloletú Y. po uplynutí týchto dvoch týždňov, od piatku od 17:00 hod., na dobu jedného
týždňa, do nasledujúceho piatku, do 17:00 hod. Interval osobnej starostlivosti oboch rodičov sa bude
pravidelne striedať v pomere: dva týždne u otca, týždeň u matky.

III. Rodičia si budú preberať a odovzdávať maloleté dieťa vždy v príslušný piatok o 17:00 hod., v mieste
bydliska toho rodiča, ktorého osobná starostlivosť práve končí. Každý z rodičov je povinný v určenom
čase prevziať a odovzdať maloletú do starostlivosti druhého rodiča.

IV. Počas vianočných sviatkov bude maloletá Y. v starostlivosti otca v párnom roku od 24.12. od 10:00
hod. do 25.12. do 10:00 hod., v nepárnom roku od 25.12. od 10:00 hod. do 26.12. do 17:00 hod. V
starostlivosti matky bude maloletá Y. v nepárnom roku od 24.12. od 10:00 hod. do 25.12. do 10:00 hod.
a v párnom roku od 25.12. od 10:00 hod. do 26.12. do 17:00 hod.

V. Počas veľkonočných sviatkov bude maloletá Y. v starostlivosti otca v nepárnom roku od Zeleného

štvrtka od 10:00 hod. do veľkonočného pondelka do 17:00 hod. a v starostlivosti matky bude v párnom
roku od Zeleného štvrtka od 10:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 17:00 hod.

VI. Počas jarných prázdnin bude maloletá Y. v starostlivosti otca v párnom roku od piatku pred začiatkom
prázdnin od 17:00 hod. do piatku prázdninového týždňa do 17:00 hod. a v starostlivosti matky bude v

nepárnom roku od piatku pred začiatkom prázdnin od 17:00 hod. do piatku prázdninového týždňa do
17:00 hod.

VII. Počas letných prázdnin bude maloletá Y. v starostlivosti otca každý rok od 1.7. od 10:00 hod. do
15.7.do 17:00 hod. a od 1.8. od 10:00 hod. do 15.8. do 17:00 hod. a v starostlivosti matky bude každý

rok od 15.7. od 17:00 hod. do 1.8.do 10:00 hod. a od 15.8. od 17:00 hod. do 31.8. do 17:00 hod.

VIII. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

IX. Trvalým bydliskom maloletej Y. bude trvalé bydlisko otca.

X. Rodinné prídavky na maloletú Y. si bude uplatňovať matka, daňový bonus na maloletú si bude
uplatňovať otec.

XI. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletej Y. za obdobie od 27.4.2023 do právoplatnosti

výroku o zverení maloletej Y. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov sumou 130 EUR
mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletej, po nadobudnutí právoplatnosti
výroku o zverení maloletej Y. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov výživné rodičom na
maloletú Y. n e u r č u j e.

XII. Dlžné výživné na maloletú Y. za obdobie od 27.4.2023 do 31.5.2024 spolu v sume 788 EUR je
matka p o v i n n á zaplatiť k rukám otca do 60 dní od doručenia rozsudku.

XIII. Návrh otca na zvýšenie výživného na maloletú Y. v prevyšujúcom výške z a m i e t a .

XIV. U k l a d á rodičom maloletej Y. a maloletej Y. výchovné opatrenie a to povinnosť podrobiť
sa psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko -psychologických služieb Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny v Y., v trvaní 10 mesiacov od právoplatnosti tohto výroku rozsudku, za účelom
zlepšenia schopnosti rodičov vzájomne komunikovať a zjednotenia výchovného prístupu k maloletému
dieťaťu.

XV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 26, § 36 ods. 1, § 24 ods. 3, 4, § 28 ods. 1, 2,
§ 37 ods. 2 písm. b), § 37 ods. 7, 8, § 62 ods. 6, § 78 ods. 1, 3, § 77 ods. 1, § 65 ods. 1, § 62 ods. 1,

2, 4, 5, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), čl. 4, § 52 zákona č.
161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).4. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že obaja rodičia sú spôsobilí maloleté dieťa vychovávať,
maloletá má pozitívny vzťah k obom rodičom, má ich rovnako rada, je spokojná v oboch domácnostiach,
prejavila vôľu byť častejšie s matkou ako je tomu doposiaľ. Vyjadrila sa, že chce byť s matkou jeden

týždeň, s otcom dva týždne, a to opakovane v priebehu konania. Zdôraznil, že samotná absencia
komunikácie medzi rodičmi nemôže viesť súd k rozhodnutiu nezveriť maloleté dieťa do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov. Okrem striedania sa v domácnosti v pomere dva týždne u otca a
jeden týždeň u matky, súd upravil aj vianočné, veľkonočné sviatky a prázdniny, a to v pomere polovice
trávenia tohto voľného času s každým z rodičov. Súd uložil rodičom aj maloletému dieťaťu výchovné

opatrenie za účelom zlepšenia schopnosti rodičov vzájomne komunikovať a zjednotiť výchovný prístup k
maloletému dieťaťu. Súd zhodnotil príjmové a majetkové pomery matky aj otca za účelom porovnania ich
životnej úrovne. Z opisu mzdových listov zamestnávateľa otca vyplýva, že v roku 2022 mal otec maloletej
priemernýmesačnýnettopríjemvovýške2.169eur,vroku2023vovýške1.742eur.Matkazdokladovala
príjem výplatnými páskami od zamestnávateľa, z ktorých vyplýva, že v období od apríla 2023 do marca
2024 mala priemerný mesačný netto príjem vo výške 525 eur. Na pojednávaní však matka uviedla, že jej

príjem je vyšší z dôvodu tringeltov, od 600 eur do 900 eur mesačne. Vzhľadom na rozsah starostlivosti
otca o maloletú, t.j. 2-násobne viac ako matka, s poukazom na príjmy oboch rodičov, súd výživné na
mal. Y. od právoplatnosti rozsudku o striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, neurčil. Súčasne
tiež určil, že matka si bude uplatňovať rodinné prídavky na dieťa vo výške 60 eur mesačne a otec si bude
uplatňovať daňový bonus na dieťa, čo môže byť až do výšky 140 eur mesačne, t.j. viac, nakoľko má

otec väčší rozsah starostlivosti o dieťa a zabezpečuje potreby maloletej viac. Súd zistil, že od poslednej
súdnej úpravy vyživovacej povinnosti u mal. Y. v roku 2018, došlo k podstatnej zmene pomerov. Mal. Y. v
čase poslednej úpravy bola žiačkou X. ročníka F., toho času je už na X. G., je staršia, zvýšili sa náklady
na jej výživu, stravovanie, ošatenie, uspokojovanie školských záujmových potrieb, čo je objektívnou
okolnosťou, ktorá sama o sebe odôvodňuje zmenu výšky výživného. U matky maloletej sa od poslednej

súdnej úpravy zmenilo to, že v roku 2018 pracovala ako C. v obchode Q. s príjmom 550 eur mesačne;
otec maloletej pracoval u toho istého zamestnávateľa ako v súčasnosti, vtedy mal príjem vo výške 1.100
eur mesačne. U otca sa zmenili pomery aj tým, že mu pribudli vyživovacie povinnosti k synom, Z. Z. W..
Keďže mal. Y. je stále v osobnej starostlivosti otca, súd rozhodol o zvýšení výživného zo strany matky na
mal. Y. za obdobie od podania návrhu otca do právoplatnosti výroku o striedavej osobnej starostlivosti

oboch rodičov. Výživné pre mal. Y. určil súd vo výške 130 eur mesačne, čo súd považuje za primeranú
výšku príjmovým možnostiam a schopnostiam matky. Matka má vyživovaciu povinnosť iba k maloletej,
svoj príjem uviedla vo výške od 600 eur mesačne do 900 eur mesačne, iný príjem nemá. Má pomerne
vysoké výdaje na zabezpečenie svojho bývania. Podľa aktuálnej metodiky určenie na výpočet výživného
je odporúčaná výška výživného pri jednom vyživovacom dieťati podľa veku a stupňa vzdelania u mal. Y.

(XX rokov, X. G. F.) vo výške 22 % netto príjmu povinného rodiča, čo u matky zo sumy v priemere 750
eur netto príjmu je suma 165 eur mesačne. Súd výživné určil mierne pod túto hranicu s poukazom na
vysoké výdaje matky ako samoživiteľky určené na bývanie. Za obdobie od 27.04.2023 do 31.05.2024,
t.j. za obdobie 13 mesiacov a 8 dní, určil dlžnú sumu výživného vo výške 788 eur a zaviazal matku
na zaplatenie tejto dlžnej sumy v lehote 60 dní od doručenia rozsudku, t.j. dlhšej ako zákonnej lehote,

nakoľko matka, aj keď je riadne zamestnaná a dosahuje mesačný príjem, je samoživiteľkou a jedná sa
o pomerne vysokú sumu dlžného výživného. Súd návrh otca nad sumu 130 eur mesačne zamietol.

5. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 CMP.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení účastníkov konania

6. Proti tomuto rozsudku, proti výrokom I.-XIII., podal odvolanie otec. Nestotožnil sa s výrokom o zverení
mal. Y. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a na neho nadväzujúce výroky o úprave styku
k maloletej počas prázdnin, sviatkov, úprave výživného, úprave bydliska, poberaní štátnych sociálnych

dávok a daňového bonusu z dôvodu, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne
právne posúdil. Otec má za to, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak vyhovel vôli maloletej a
jej túžbe byť vychovávaná v jednej domácnosti s matkou bez bližšieho skúmania ďalšieho základného
predpokladu pre striedavú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov, a to lepšie zaistenie potrieb dieťaťa.
Súdna prax dospela vo svojich početných rozhodnutiach k záverom, že lepšie zaistenie potrieb dieťaťa

je vylúčené u rodičov, ktorí pôsobia na osobnosť dieťaťa alebo na jeho výchovu negatívne, vnášajú
do výchovy dieťaťa nestabilitu, maria správne výchovné pôsobenie druhého rodiča, vytvárajú tlak na
psychiku dieťaťa, podporujú v dieťati nesprávne návyky. Otec má za to, že aj v skorších konaniach
bolo nesporne preukázané, že matka ako rodič nie je schopná konania, ktoré by zaistilo stabilnúvýchovu dieťaťa, nemarila výchovné pôsobenie druhého rodiča alebo nevytvárala tlak na psychiku
dieťaťa. Matka v podanom návrhu na začatie konania o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností
k maloletej uviedla, že maloletá vyrastá v nevhodnom výchovnom prostredí, kde jej dávajú najavo,

že je nemanželským dieťaťom, že rodina otca maloletú zaťažuje povinnosťami v domácnosti, že je
odsúvaná na vedľajšiu koľaj kvôli dvom deťom pochádzajúcim z otcovho manželstva, že otec sa na
adresu matky vyjadruje pred maloletou vulgárne a údajne mala byť maloletá otcom zbitá. V účastníckej
výpovedi matka nič z uvedeného nepotvrdila. Uviedla, že maloletá je bitá súčasnou manželkou otca, že
je často zatvorená sama, nikto sa jej nevenuje. Otec zastáva názor, že matka, naopak, na adresu otca

používa vulgarizmy, že ho udáva na polícii, na otca podala tri trestné oznámenia, iniciuje šetrenia cez
ÚPSVaR, pripustila, že bola právoplatne odsúdená za trestný čin neplnenia vyživovacej povinnosti voči
mal. Y.. Z predchádzajúcich konaní vyplýva, že matka je psychicky emocionálne nestabilná osobnosť,
bola liečená na psychiatrii, že starostlivosť o maloletú od narodenia zanedbávala, že v záchvate zlosti
maloletúudrelapotváriasnažilasaztejtoudalostiurobiťnešťastnúnáhodu;domácnosťmatkybolaplná
hádok a vyústila do toho, že svojej sestre popálila vlasy. Matka vytvára psychický nátlak na maloletú,

narúša pokojné, stabilné výchovné prostredie u otca. Nie je rodičovsky kompetentná, ani spôsobilá
komunikovať s druhým rodičom, a to ani v záujme maloletého dieťaťa. Podávala trestné oznámenia
voči otcovi a maloletá bola na polícii kvôli tomu vypočúvaná. Otec ďalej namieta nedostatočnú prípravu
matkynaškolskévyučovanieudieťaťa,čosúdprvejinštancievyhodnotilakopredčasné,neodôvodnené,
nakoľko nemožno z jedného týždňa vyvodzovať komplexné závery o neschopnosti matky zvládať

prípravu na vyučovanie s maloletou. Výchova matky je benevolentná až ľahostajná, otec chce, aby
maloletá dosahovala dobré školské výsledky, s maloletou sa učí a zabezpečí aj doučovanie. Otec
poukázal, že Y. má malú sústredenosť, ťažkosti s učením a návyk k plneniu si školských povinností
je enormne zložitou oblasťou výchovy, ktorú matka nie je spôsobilá zabezpečiť. Nielen z návrhu na
začatie konania, ale ani vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by matka maloletej bola

akýmkoľvek spôsobom spôsobilá povzniesť sa nad spory a subjektívne vnímané krivdy. Záverom otec
poznamenal, že matka napriek tomu, že rozsudok nenadobudol právoplatnosť, po doručení rozsudku
svojvoľne zmenila poberanie rodičovského príspevku k jej rukám, teda v mesiaci jún prevzala rodičovský
príspevok na maloletú napriek tomu, že striedavá osobná starostlivosť sa nerealizovala. S ohľadom na
najlepší záujem maloletého dieťaťa otec navrhol, aby odvolací súd zmenil nasledovne: návrh matky na

zmenu vo výchove zamieta; matka je povinná prispievať na výživu maloletej Y. za obdobie od 27.04.2023
do budúcna sumou 130 eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletej;
dlžnévýživnénamal.Y.zaobdobieod27.04.2023do31.05.2024spoluvsume788eurjematkapovinná
zaplatiť k rukám otca do 60 dní od doručenia rozsudku.

7. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie v plnom
rozsahu, nakoľko je v záujme maloletého dieťaťa.

8. K odvolaniu otca zaslala matka písomné vyjadrenie. Má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
správne a zákonné, nakoľko zohľadnil to, že doterajšiu starostlivosť o mal. Y. zabezpečoval v prevažnej

miere otec; že dieťa má právo byť vychovávané oboma rodičmi a byť s nimi v dostatočnom osobnom
kontakte. Súd následne citlivo nastavil režim v starostlivosti o mal. Y. tak, aby zohľadnil doterajší
priebeh starostlivosti o maloletú, no zároveň znamenal kvalitatívny posun v budovaní a prehlbovaní jej
vzťahu s matkou. Obsahom odvolania otca je viac-menej len spochybňovanie matkiných rodičovských
kompetencií na základe dávnejších udalostí, pričom otec absolútne nepripúšťa možnosť, že by u matky

mohlo dôjsť k pozitívnej zmene, čo bolo aj v tomto konaní preukázané. Maloletá a matkina túžba vedieť
sa o ňu čo najlepšie postarať, motivovali matku k pozitívnym zmenám v jej živote. Našla si stabilnú a
lepšie platenú prácu, vhodnejšie bývanie, podstatne zlepšila komunikáciu smerujúcu k otcovi a došlo
aj k stabilizácii matkinho zdravotného stavu, no otec napriek tomu odmieta možnosť, že matka bude
schopná sa o dcéru postarať. Podľa názoru matky, dieťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj ako vzor otca,

tak aj vzor matky. Vzor matky nemôže nahradiť manželka otca, a to už len z toho dôvodu, že ju Y.
v takejto role neakceptuje a nemá s ňou ani po rokoch vybudovaný aspoň uspokojivý vzťah. Matka
uviedla, že už nemá prečo pociťovať voči otcovi negatívne naladenie, ich vzájomný partnerský vzťah je
pre ňu dávno uzavretou záležitosťou, ku ktorej nemá potrebu sa vracať alebo ju prehodnocovať. Otca
rešpektuje a vníma ako druhého rodiča ich dcéry, avšak bez kladného alebo negatívneho vzťahu k jeho

osobe. Práve otec je ten, ktorý voči nej má negatívne naladenie. Matka zdôraznila, že jej zdravotný stav
je v súčasnosti kompenzovaný, v poslednej dobe sa u nej neprejavujú žiadne psychické problémy, o čom
predložila súdu lekárske správy. Práve naopak, je to otec, ktorý vytvára nátlak na psychiku ich dcéry, čo
sa prejavilo aj vtedy, keď ju po pojednávaní v tejto veci konfrontoval s priebehom pojednávania a s ňouvyslovenými želaniami tráviť viac času s matkou. Matka dáva súdu prvej inštancie za pravdu, čo sa týka
nedôslednej prípravy na vyučovanie z jej strany, že z jedného týždňa nie je možné robiť závery. Mal.
Y. bola doposiaľ v jej starostlivosti len každý druhý víkend, takže jej zlé známky, najmä z matematiky,

nemohli byť zapríčinené ňou. Matka nepredpokladá, že by jej otec zveril doučovanie ich dcéry mimo
rámec styku vymedzeného doterajším rozhodnutím súdu, nakoľko otec vždy rešpektoval autoritatívne
rozhodnutie súdu, aj keď s ním nesúhlasil, ale nebol ochotný matke poskytnúť čo i len výnimočne širší
styk s dcérou bez toho, aby mu to súd prikázal. Vzhľadom na tieto skutočnosti matka považuje odvolanie
otca za nedôvodné. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podanévčas(§362ods.1CSP)oprávnenýmisubjektmi-účastníkmikonania,vktorýchneprospechbolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie

pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal rozhodnutie v jeho
napadnutej časti bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na
úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na

úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutých výrokov I., II.,
III., IV., V., VI., VII., VIII., XI., XII., XIII., XV. rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP a pre zrušenie
výroku X. rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom

tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára
ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a
stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej
stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/98/2018 zo
dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať

izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden
celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

12. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav
veci, vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené

odvolacie dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Práve pre správnosť
a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak
zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom
odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP).

13.Odvolacísúdpreberásúdomprvejinštanciezistenýskutočnýstavveci.Odvolacísúdnenašieldôvod,
pre ktorý by sa mal od záverov súdu odchýliť. Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, jeho
správnosť argumentuje nasledovne.

14. Predmetom preskúmavanej veci v odvolacom konaní sú odvolacie námietky otca vyjadrujúce

nesúhlas s právnym záverom súdu prvej inštancie ohľadne zverenia mal. Y. do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov bez bližšieho skúmania lepšie zaistených potrieb dieťaťa, a to len na základe
vôle maloletej; tiež nesúhlas otca so súvisiacim výrokom o uložení povinnosti matke prispievať na výživu
maloletej len do právoplatnosti výroku o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov.

15. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákon o rodine“), ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť
o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvochrodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou
osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá
osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

16. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti, týkajúcej sa detí, čí už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi, alebo zákonodarnými orgánmi.

17. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

18. Pri rozhodovaní o najvhodnejšej forme osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa, rešpektujúc
pritom právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom a na záujem maloletého dieťaťa,
kritériami zverenia sú najmä: 1./ existencia pokrvného puta medzi dieťaťom a o jeho zverenie usilujúcou
osobou;2./mierazachovaniaidentitymaloletéhodieťaťaajehorodinnýchväziebvprípadejehozverenia

do starostlivosti tej-ktorej osoby; 3./ schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie maloletého dieťaťa do
svojej starostlivosti zaistiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby a
napokon4./želaniemaloletéhodieťaťa.Vkonaní,vktorommábyťrozhodnuté,komubudedieťazverené
do osobnej starostlivosti, je za účelom rozhodovania v najlepšom záujme dieťaťa nevyhnutné, aby u
všetkých osôb, ktoré o zverenie dieťaťa prejavia úprimný záujem, všetky relevantné kritéria posúdiť

samostatne, a ak sú u všetkých týchto osôb naplnené rovnakou mierou, je žiaduce dieťa zveriť do
výlučnej či striedavej výchovy týchto osôb alebo prijať opatrenia, ktoré takýto postup v budúcnosti
umožňujú (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 26.05.2014 sp. zn. I.ÚS 2482/2013).

Prvé kritérium, ktorým je existencia pokrvného puta medzi dieťaťom a o jeho zverenie usilujúcou osobou,

spĺňajú obaja rodičia. Nemožno spochybniť, že väzba medzi matkou a maloletým dieťaťom i otcom a
maloletým dieťaťom je jedným z prvoradých predpokladov vývoja ľudského jedinca a porušenie tejto
prirodzenej ľudskej väzby je prípustné iba za situácie, ak pre takýto zásah existujú závažné dôvody
(porov. nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 20.07.2010 sp. zn. IV.ÚS 2244/09).

Druhým kritériom je miera zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia
do starostlivosti tej-ktorej osobe. Zdôrazňuje sa dôležitosť toho, aby dieťa bolo zverené do starostlivosti
osoby, ktorá uznáva dôležitosť iných blízkych osôb v živote dieťaťa a ktorá kontaktu dieťaťa s takýmito
osobami nebude brániť. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý
uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým

rodičom. Pre zistenia o naplnení daného kritéria lepšie niektorým z rodičov, je potrebné vyhodnotiť
dôkazy vypovedajúce o prístupe oboch rodičov v rámci súdneho konania.

Ďalším kritériom je schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie do jej starostlivosti, zaistiť vývoj, fyzické,
vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby, takže pri týchto kritériách sa zohľadňuje vek,

zdravotný stav, materiálne zabezpečenie, výchovné aj intelektuálne schopnosti a morálna integrita danej
osoby a jej správanie k dieťaťu (porovnaj ESLP vo veci Liubenova c/a Bulharsko zo dňa 18.10.2011 č.
13786/04 bod 73). Vyhodnocujúc dané kritérium je potrebné uviesť, že obaja rodičia majú emočné a
racionálne predpoklady pre uspokojovanie potrieb mal. Y..

Posledným kritériom je prianie maloletého dieťa. Odvolací súd má za to, že právo maloletého dieťaťa
vyjadriť slobodne svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú, je jeho nepopierateľným právom (§ 38
ods. 1 CMP, § 43 ods. 1 Zákona o rodine). Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim
jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb(§ 38 ods. 2 CMP). Súd je povinný zisťovať názor maloletého dieťaťa, pričom je potrebné zdôrazniť,
že vyjadrenie názoru maloletého nie je podmienené vekovou hranicou ani rozumovou vyspelosťou, ale
schopnosťouhovyjadriť,atoprimárnesamostatne.Spôsobzisťovanianázorumaloletéhosaponecháva

na rozhodnutí súdu, zákon však predpokladá jeho prispôsobenie veku a vyspelosti maloletého. Je
pravdou, že v konečnom dôsledku posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu. Jeho úlohou je korigovať
predstavyanázorymaloletéhodieťaťaotom,čojeprenehozadanejsituácievhodnéačonie(uznesenie
Ústavného súdu ČR vo veci III. ÚS 707/04, IV. ÚS 288/04, III. ÚS 2150/07, I. ÚS 3082/10). Nemožno totiž
pripustiť, aby bol v konaní zohľadnený výhradne názor maloletého dieťaťa bez zreteľa na všetky zistené

skutočnosti a v súlade s takto vysloveným názorom, aby došlo k vyhláseniu autoritatívneho rozhodnutia
súdu (Uznesenie Ústavného súdu ČR vo veci I. ÚS 268/02).

19. Z uvedeného vyplýva, že súd výpoveď dieťaťa ako účastníka konania v mimosporovom konaní
nehodnotí ako každý iný vykonaný dôkaz, ale naň „prihliadne“, t.j. neznamená to, že ho do rozhodnutia
nekriticky preberie. Súd je vždy povinný rozhodovať v najlepšom záujme dieťaťa, ktorý nie vždy musí

korešpondovať so zisteným názorom alebo prianím dieťaťa, dokonca s ním v niektorých prípadoch môže
byť aj v rozpore (rozhodnutie ESĽP vo veci Mandet a Francúzsko zo 14. januára 2016). ESĽP v tejto veci
zdôraznil, že vnútroštátne súdy postupovali správne, keď za stredobod svojich úvah považovali najlepší
záujem dieťaťa, i keď ten bol v danom prípade v rozpore s názorom a prianím dieťaťa.

20. Odvolací súd argumentuje, že na starostlivosť o deti majú právo obidvaja rodičia. Toto právo
je naplnené vtedy, ak každý z rodičov má možnosť o dieťa sa starať po rovnakú dobu ako druhý
rodič prípadne odchýlky od tohto pravidla musia byť odôvodnené ochranou iného dostatočne silného
legitímneho záujmu, a týmto legitímnym záujmom nie je ochrana práv druhého rodiča, ale najlepší
záujem dieťaťa. Maloletá Y. opakovane pred kolíznym opatrovníkom aj pred súdom vyjadrila svoj názor,

že nemá dobrý vzťah s manželkou otca, že matka sa jej viacej venuje, keď je u nej; u otca to tak nie je,
lebo je veľa v práci, avšak s otcom má vytvorený dôverný vzťah. Uviedla, že chce byť dva týždne otca
a jeden týždeň u matky, ktorá jej chýba. S týmto názorom maloletej vyjadril súhlas kolízny opatrovník
a aj matka.

21. Dôvodom nevhodnosti striedavej osobnej starostlivosti podľa názoru otca má byť najmä
komplikovaná komunikácia medzi rodičmi. Odvolací súd zdôrazňuje, že schopnosť rodičov vzájomne
zlepšiť si komunikáciu je možné pomocou odbornej pomoci, a tento nedostatok nie je možné vyhodnotiť
v neprospech niektorého z rodičov, pretože na nevhodnej komunikácii sa podieľajú obidvaja rodičia. Je
potrebné zdôrazniť, že absencia vhodnej komunikácie medzi rodičmi nemôže byť dôvodom obmedzenia

práv jedného z rodičov tým, že dieťa bude zverené do starostlivosti iba jednému z nich.

22. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na aktuálnu judikatúru, podľa ktorej narušená komunikácia
medzi rodičmi nie je prekážkou pre striedavú starostlivosť. Rodičia by totiž podľa Ústavného súdu
nemali riešiť svoje nezhody bojom o dieťa či jeho prostredníctvom, ale naopak hľadieť predovšetkým

na jeho záujem byť v starostlivosti oboch rodičov a hľadať najvhodnejší spôsob, ako dieťaťu vytvoriť
harmonické a láskyplné prostredie, umožňujúce mu bez negatívnych vplyvov jeho záujem realizovať.
Je však nesporné, že zlá či priam konfliktná komunikácia medzi rodičmi môže mať negatívny vplyv na
osobnostný rozvoj dieťaťa. Preto vo výnimočných prípadoch, kedy ani pokusy o nápravu zo strany súdov
nemali na zlepšenie komunikácie vplyv, môžu súdy striedavú starostlivosť vylúčiť. Musia pritom zistiť,

na strane ktorého z rodičov leží príčina nevhodnej komunikácie, a zohľadniť toto zistenie pri zverovaní
dieťaťa do starostlivosti iba jedného z rodičov. Dieťa by tak malo byť zverené do starostlivosti práve
toho z rodičov, ktorý je ochotný s druhým z rodičov komunikovať a nebrániť mu v styku s dieťaťom.
(Nález Ústavného súdu ČR, sp.zn. I.ÚS 1554/14 zo dňa 30.12.2014).

23. Ústavný súd, aj ESĽP, rovnako opakovane konštatovali, že všeobecné súdy nemôžu striedavú
starostlivosť vylúčiť z dôvodu, že s týmto spôsobom výchovy jeden z rodičov nesúhlasí, pretože chce
mať dieťa vo výlučnej starostlivosti [viď nález sp. zn. III. ÚS 1206/09 zo dňa 23.02.2010 (N 32/56 SbNU
363), bod 23.; nález sp. zn. I. ÚS 266/10 ze dne 18.08.2010 (N 165/58 SbNU 421), body 24.-29.; či
rozsudok ESĽP vo veci Zaunegger proti I. ÚS 2482/13 9 Nemecku zo dňa 03.12.2009 č. 22028/04, bod

60. a nasl.]. (viď Nález ÚS ČR zo dňa 25.06.2014, sp.zn. I. ÚS 2482/13).

24. Akákoľvek striedavá výchova (pravidelná alebo nepravidelná) predpokladá zo strany rodičov určitú
toleranciu, a schopnosť spolu komunikovať a nezapájať dieťa do vzájomných sporov, avšak súd nesmiena spôsob tejto výchovy rezignovať a vyhodnocovať nesúhlasné stanovisko jedného z rodičov. Nesúhlas
rodiča so striedavou starostlivosťou môže byť pritom relevantný iba vtedy, ak je založený na dôvodoch,
ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom zasiahnuť negatívne do záujmu dieťaťa. Súd je tak vždy

povinný vyhodnocovať nesúhlas rodiča so striedavou osobnou starostlivosťou, vyhodnocovať či takýto
nesúhlas je alebo nie je v záujme maloletého dieťaťa. Je proti záujmu maloletého, keď rodičia spolu nie
sú schopní korektne komunikovať a tak neberú ohľad na maloletého, ktorého takáto situácia zaťažuje.
Rodičia, ktorí spolu nekomunikujú oberajú deti o emocionálne istoty, robia z detí rukojemníka pri
riešení svojich konfliktov. Rodičia sú povinní v záujme maloletého dieťaťa komunikovať aspoň na úrovni

elementárnej slušnosti, nezaťahovať dieťa do svojich konfliktov a neprenášať na dieťa zodpovednosť
za výsledok ich nezhôd.

25.Spoukazomnavyššieuvedenéskutočnostianajmävzáujmemaloletéhodieťaťa,súdprvejinštancie
vo výroku XIV. napadnutého rozhodnutia uložil rodičom maloletej a maloletej Y. výchovné opatrenie,
a to povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na referáte poradensko-psychologických

služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Y. v trvaní 10 mesiacov od právoplatnosti tohto výroku
rozsudku, za účelom zlepšenia schopnosti rodičov vzájomne komunikovať a zjednotenia výchovného
prístupu k maloletému dieťaťu. Odvolací súd považuje za správne a dôvodné uloženie výchovného
opatrenia. Tieto závery vychádzajú zo zistení, že komunikácia medzi rodičmi je problematická, teda
je potrebné, aby komunikácia medzi rodičmi sa obnovila a nastavila na potreby a záujem maloletého

dieťaťa. Vzhľadom na závery vykonaného dokazovania je potrebné konštatovať, že existuje potreba
nevyhnutnej intenzívnej odbornej pomoci rodičom maloletej Y., pričom odborné poradenstvo vytvorí aj
edukáciu v otázke prístupu rodičov k sebe navzájom. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie po
uplynutí výchovného opatrenia vyhodnotí účinnosť výchovného opatrenia a bude vyhodnocovať, či došlo
k zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi. Vyhodnotia sa postoje obidvoch rodičov, čo môže mať vplyv aj

na prípadnú zmenu rozhodnutia o forme osobnej starostlivosti o maloletú. Nerešpektovanie uloženého
opatrenia niektorým z rodičov sa vyhodnotí ako možná rodičovská nezodpovednosť rovnako s dopadom
na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností.

26. Odvolací súd opätovne poukazuje, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich

výkonesúpovinníchrániťzáujmymal.dieťaťa(§28ods.1,2Zákonaorodine).Zcitovanéhoustanovenia
zákona vyplýva, že rodičia majú nielen právo, ale aj povinnosť podieľať sa na výchove mal. dieťaťa. „Byť
spolu znamená pre rodiča a jeho dieťa jeden zo základných prvkov rodinného života, a to aj napriek
nezhodám vo vzťahoch medzi rodičmi. Ako vyplýva z Dohovoru o právach dieťaťa, dieťa má právo
udržovať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi a obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť

za výchovu a vývoj dieťaťa (čl. 9 ods. 3 a čl. 18 ods. 1).“ (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Českej
republiky, sp.zn. I.ÚS 955/15 zo dňa 14.03.2017).

27. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a odvolací súd nemá za to,
že by to bolo inak v tejto právnej veci. Potrebné je tiež pri posúdení podmienok pre zmenu formu

starostlivosti podotknúť, že v čase pôvodného rozhodnutia súdu o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletej mala maloletá len X mesiacov, v súčasnosti má maloletá XX rokov; s matkou sa
stretávala, prostredie matky pozná, vzhľadom na obdobie dospievania chce maloletá tráviť s matkou
viacej času. Práve model striedavej starostlivosti o maloletú umožní pravidelné a dlhšie pobyty u matky,
ktorá preukázala, že si usporiadala svoj život - zlepšil sa jej zdravotný stav, našla si trvalú prácu aj

bývanie. Maloletá Y. má pozitívny vzťah k obom rodičom, jasne a zrozumiteľne vyjadrila svoj názor byť
v striedavej starostlivosti oboch rodičov, a to dva týždne u otca a jeden týždeň u matky aj napriek tomu,
že je výrazne zatiahnutá do konfliktu medzi rodičmi, ktorí sa negatívne vyjadrujú o sebe navzájom pred
maloletou a bojujú o jej priazeň.

28. K námietke otca, že súd prvej inštancie neskúmal, či zverením maloletej do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov budú lepšie zaistené potreby maloletej Y., odvolací súd argumentuje, že matka
nemá žiadnym spôsobom obmedzenú rodičovskú spôsobilosť. Skutočnosti, že v jej živote došlo k
pozitívnym zmenám, môže práve teraz potvrdiť riadnou starostlivosťou o ich spoločnú dcéru, a to aj
tým, že sa s ňou bude dôsledne pripravovať na vyučovanie, resp. zabezpečí jej aj doučovanie, zlepší

komunikáciu s otcom ohľadom všetkých potrieb a informácií týkajúcich sa maloletej Y.Í., no najmä
vybuduje si s dcérou hlboký vzťah založený na vzájomnej dôvere.29. Otec v odvolaní namietal aj nadväzujúce výroky o úprave styku počas prázdnin a sviatkov, úprave
výživného, bydliska a poberaniu štátnych sociálnych dávok a daňového bonusu, bližšie dôvody, prečo
s nimi nesúhlasil, však v odvolaní neuviedol. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na správne

zistenie skutkového stavu a správne právne posúdenie súdom prvej inštancie odôvodnení odvolaním
napadnutéhorozhodnutia.OtecpodalodvolanieajvočivýrokuIX.,ktorýmsúdurčil,žetrvalýmbydliskom
maloletej Y. bude trvalé bydlisko otca. Z obsahu odvolania však nevyplývajú žiadne dôvody, ktoré
by preukazovali nesprávnosť tohto výroku, naopak, tento výrok rozsudku nemá žiadne nepriaznivé
účinky vo vzťahu k otcovi. Z obsahu odvolania otca vyplýva, že hlavná odvolacia námietka otca sa

týkala nesúhlasu otca so zmenou vo výchove maloletej, t.j. zverenia maloletej Y. do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov.

30. Odvolací súd zrušil výrok X. napadnutého rozsudku, ktorým bolo určené, že rodinné prídavky na
mal. Y.T. si bude uplatňovať matka, daňový bonus na maloletú si bude uplatňovať otec. Základným
predpokladom pre vznik týchto nárokov je starostlivosť o nezaopatrené dieťa. Podľa názoru odvolacieho

súdu je evidentné, že tak v prípade daňového bonusu, ako aj v prípade prídavku na dieťa, ide o
verejnoprávny nárok rodiča, resp. oprávnenej osoby, ktorý sa netýka výkonu rodičovských práv a
povinností. Podľa § 28 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie
maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa. Pri ich výkone sú rodičia povinní chrániť

záujmy maloletého dieťaťa. Z uvedeného je zrejmé, že za veci súvisiace s výkonom rodičovských práv
a povinností možno považovať iba záležitosti, ktoré sa dotýkajú záujmov maloletého dieťaťa.

31. Otázka uplatňovania daňového bonusu, resp. poberania prídavku na dieťa sa však týka
výlučne záujmov rodičov maloletého dieťaťa ako oprávnených osôb v zmysle príslušných ustanovení

verejnoprávnych predpisov. Je potrebné uviesť, že Zákon o prídavku na dieťa, ako aj Zákon o dani z
príjmovumožňuje,abysarodičianapoberaníprídavkunadieťaauplatňovanídaňovéhobonusudohodli,
a v prípade, ak k dohode medzi oprávnenými osobami nedôjde, zákon upravuje, akým spôsobom
budú tieto nároky vyplácané. V prípade neexistencie dohody sa teda postupuje podľa kogentných
ustanovení Zákona o dani z príjmov, resp. Zákona o prídavku na dieťa, a teda rozhodovanie súdu

ohľadom tejto záležitosti neprichádza do úvahy a stáva sa, vzhľadom na existenciu kogentnej právnej
úpravy, nadbytočným.

32. Právomoc súdu je jednou z podmienok konania, ktorej existenciu súd skúma z úradnej
povinnosti kedykoľvek počas konania. Pod právomocou súdu sa rozumie zákonom vymedzený okruh

spoločenských vzťahov, ktoré je súd oprávnený riešiť, teda oprávnenie súdu vec prejednať a rozhodnúť.
Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť konkrétny spor alebo vec je neodstrániteľným
nedostatkom podmienok konania, ktorý kedykoľvek počas konania vedie k jeho zastaveniu.

33. Vo veci uplatnenia si daňového bonusu a prídavkov na deti, odvolací súd konštatuje, že základom je

dohoda rodičov. Pri súdom určenej striedavej starostlivosti po vzájomnej dohode môžu obidvaja rodičia
vo vyhláseniach u zamestnávateľa uviesť, že si budú uplatňovať daňový bonus. Je možné akceptovať
dohodu rodičov, že jeden si uplatní nárok na daňový bonus a druhý si uplatní nárok na prídavok na dieťa
(takáto dohoda sa uzatvára na úrade práce pri žiadosti o prídavok na dieťa). Je na rodičoch, aby sa
dohodli, ktorý z nich si uplatní daňový bonus, pričom časť roka môže daňový bonus uplatniť matka a časť

roka otec. Jednou z podmienok na uplatnenie daňového bonusu je podmienka žitia dieťaťa s rodičom
v spoločnej domácnosti tak, ako to definuje Občiansky zákonník v § 115. Súd opätovne odkazuje na
vyššie citované ustanovenia Zákona o dani z príjmov a ustanovenia Zákona o prídavku na dieťa.

34. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie

súdu prvej inštancie vo výroku X. nie je správne, pretože vo vzťahu k uplatneniu daňového bonusu a
nároku na výplatu prídavkov na maloleté deti, vec nepatrí do právomoci súdu. Z uvedeného dôvodu
odvolací súd napadnutý výrok X. rozsudku súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

35. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výrokoch I., II., III., IV., V., VI., VII., VIII., XI., XII., XIII.,

XV. ako vecne správny, postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením
§ 2 ods. 1 CMP.36. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní

skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
zákonné právo účastníka na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí
právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a
hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných
predpisov. Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie

návrhu v konaní. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov
a ich vyhodnotení skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne
za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v
zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O
svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by
sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo

význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku
súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným, ani nezákonným. Napokon je potrebné dodať, že terajšia
právna úprava vyplývajúca z Civilného sporového poriadku, konkrétne z ust. § 387 ods. 3, umožňuje
odvolaciemu súdu zaoberať sa vo vlastnom odôvodnení rozhodnutia aj podstatnými vyjadreniami strán
prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia

súd prvej inštancie, z čoho vyplýva, že zákonodarca čiastočnú neodôvodnenosť rozhodnutia nepovažuje
za takú vadu konania, ktorá by účastníkom konania odnímala možnosť konať na súde, a to obzvlášť
s poukazom i na ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, v rámci ktorého odvolací súd nie
je viazaný jednak odvolacími dôvodmi a ani rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).