Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10Csp/88/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8823201749
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2025:8823201749.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D.,

nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX D. E. F. XXX/X, okr. G. E. F., právne zastúpenej: JUDr. Igor Šafranko,
advokát, AK ul. Sovietskych hrdinov 163/66, 089 Svidník, IČO: 31 954 448 proti žalovanému: 365.bank,
a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zast.: SEDLAČKO & PARTNERS,
s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške
1.240,67 eur t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 341,00 eur do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobkyňa m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, avšak len z
vymeriavacieho základu pre určenie tohto nároku vyčísleného vo výroku I. tohto rozsudku. O výške
tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu žalobkyňa navrhla súdu, aby zaviazal žalovaného zaplatiť jej 1.240,67 eura

a nahradiť trovy konania. Ako právny titul uplatneného nároku uviedla, že uvedenú sumu žiada z titulu
primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa (ďalej len „ZoS“) s poukazom na § 4 ods. 2 písm. b) ZoS.

2. Ako právny základ uplatneného nároku uviedla rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn.
10Csp/100/2021 z 25.4.2023, ktorým na základe žaloby identickej žalobkyne voči žalovanému súd určil,
že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č. 7370851909, zo dňa 19.8.2009, je bezúročný a bez

poplatkov. Zároveň súd žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyni vo výške 340,67
eur s príslušenstvom zamietol.
Súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. 7370851909, zo dňa 19.8.2009, v Časti
(3) Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod (7), v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované
v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach.“, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Rovnako súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o

úvere č. 7370851909, zo dňa 19.8.2009, v Obchodných podmienkach pre úver – dostupná pôžička,
v Článku 4 - Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod 4.6., v znení: „Platby od
KlientasavočipohľadávkeBankyzapočítavajúbezohľadunato,naakézáväzkybolaplatbapoukázaná,
v nasledujúcom poradí: (1) na poplatky podľa Sadzobníka, (2) sankčný úrok, (3) úrok z úveru, (4) splátkaistiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi sa platby Klienta započítavajú najskôr
na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd
taktiež určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. 7370851909, zo dňa 19.8.2009, v

Obchodných podmienkach pre úver – dostupná pôžička, v Článku 4 - Splácanie úveru, započítanie
pohľadávok a zabezpečenie, bod 4.8., v znení: „Klient a Banka podpisom ZoÚ zárovenˇ uzatvárajú
Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení
a Klient udeľuje súhlas Banke na predloženie tejto dohody o zrážkach zo mzdy Klienta za účelom
zabezpečenia penˇažných záväzkov Klienta vyplývajúcich zo ZoÚ. Táto dohoda a tento súhlas sa

vzťahujú aj na budúceho platiteľa mzdy Klienta, ako aj na iné príjmy Klienta, z ktorých umožnˇujú
všeobecne záväzné predpisy vykonávať zrážky. Ukončením platnosti ZoÚ nezaniká zabezpečenie
klientových záväzkov voči Banke vyplývajúcich zo ZoÚ.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

3. Uplatnenú výšku požadovaného nároku 1,240,67 eura a jej primeranosť ako finančného
zadosťučinenia z titulu ZSÚ odôvodňuje tak, že: Na základe Zmluvy o úvere č. 7370851909, zo

dňa 19.8.2009 bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 2.000,00 eur. Na predmetný úver zaplatila
celkovo 2.340,67 eura. Žalovaný sa tak na jej úkor obohatil o sumu 340,67 eura. Primerané finančné
zadosťučinenie vo vzťahu k určeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru si uplatňuje vo výške 340,67
eura, to je vo výške, o ktorú sa žalovaný na jej úkor obohatil. Vo vzťahu k trom, v Základnom konaní
judikovaným neprijateľným zmluvným podmienkam, si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie za

každú vo výške 300 eur, spolu vo výške 900 eur. Žalovaný v súdnych konaniach opakovane zotrváva
na platnosti predmetných zmluvných podmienok. Spolu si za štyri porušenia spotrebiteľského práva
žalovaným v základnom konaní, uplatňuje žalobkyňa sumu 1.240,67 eura.

4.Kžalobesapísomnevyjadrilžalovaný,stýmževýslovnepopieravšetkyskutkovétvrdeniaauplatnené

nároky žalobkyne a podanú žalobu považuje za nedôvodnú. Žalobkyňa, ktorá je ako spotrebiteľ
ex lege oslobodená od súdnych poplatkov, sa v konaní vedenom pred Okresným súdom Vranov
nad Topľou pod sp. zn. 10Csp/100/2021 domáhala určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru,
o vydanie bezdôvodného obohatenia 340,67 eura a troch neprijateľných zmluvných podmienok. Súd
žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia 340,67 eur zamietol. Keďže žalovaný sa rozhodol

z dôvodu hospodárnosti konania a nenavyšovania ďalších trov nepodávať proti prvoinštančnému
rozsudku odvolanie, ostatné uplatnené nároky boli žalobkyni priznané. Nič však nebránilo žalobkyni, aby
si v danom konaní súčasne uplatňovala aj nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
( ďalej len PFZ ). Žalobkyňa si ho tentokrát žiada od žalovaného vo výške 1.240,67 eur, pričom ide o
celkom zjavne neprimeranú sumu. Vzhľadom na procesný postup žalobcu a uplatnené nároky, ktorých

právnych základ a výšku popierame, sa žalovaný domnieva, že žaloba mohla byť podaná so zištným
úmyslom, s cieľom dosiahnuť finančné obohatenie na strane žalobcu a navýšiť trovy súdneho konania
(resp. trov právneho zastúpenia) v príkrom rozpore so základným čl. 5 CSP. Zmluvný vzťah sporových
strán trval až dokým žalobkyňa dňa 23.4.2010 dobrovoľne splatila celý zostatok úveru. Počas trvania
úverového vzťahu pritom nerozporoval žiadnu náležitosť zmluvy o úvere ani iné dohodnuté podmienky.

Nevyužila ani možnosť odstúpiť od zmluvy o úvere do 14-tich dní od jej uzavretia, nepodala reklamáciu
alebo sťažnosť na príslušný orgán dohľadu. Súd by mal zohľadniť, že žalobca podal žalobu o určenie
bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok v zmluve o úvere až dňa 14.5.2021, t.j. po 11-tich rokoch od dobrovoľného a
predčasnéhosplateniaúveru(23.4.2010),nazákladečohodeiuredošlokzánikudlhužalobcusplnením.

Akcentujeme, že žalobkyňa úver vôbec nepreplatila, keďže celkovo uhradila žalovanému sumu vo
výške 2.340,67 eura (o 1.373,20 eura menej, než mala uhradiť podľa zmluvy). Už z vyššie uvedených
skutočností je zrejmé, že snaha o modifikáciu zmluvy o úvere alebo o mimosúdne rokovanie zjavne
nie je a nikdy nebola cieľom žalobcu. Štandardný dialóg zmluvných strán bol vylúčený. Namiesto toho
žalobkyňa, ktorá bola už so žalovaným v skoršom spore, podala účelovo druhú určovaciu žalobu, v

ktorej si uplatňuje PFZ vo výške 1.240,67 eur, ktorá predstavuje viac ako polovicu istiny poskytnutého
úveru ( 2.000,00 eur ), na ktorú má žalobca nárok aj podľa rozsudku sp. zn. 10Csp/100/2021, ktorým
súd zamietol nárok žalobcu v časti bezdôvodného obohatenia. Práve s ohľadom na tieto okolnosti
sa žalovaný domáha, aby súd komplexne posúdil konanie žalobcu aj cez prizmu dobrých mravov
(§ 3 ods. 1 OZ) a zvážil aplikáciu základného princípu podľa čl. 5 CSP (zákaz zneužitia práva)

v spojení so súkromnoprávnymi zásadami neminem laedere (nikoho nepoškodzovať) a pacta sunt
servanda (zmluvy sa musia dodržiavať), ktoré platia aj pre „privilegovaných“ spotrebiteľov. Orgán
aplikujúci právo by mal pri zohľadnení skutkových okolnosti prípadu citlivo vyhodnotiť zámer strany
vykonávajúcej subjektívne právo a dôsledky výkonu tohto práva na protistranu. Za účelom náležitéhozistenia skutkového stavu žalovaný podľa § 195 ods. 1 CSP navrhuje, aby súd vykonal dokazovanie
aj výsluchom žalobcu, a to k okolnostiam priebehu kontraktačného procesu a konaniu žalobcu pred
iniciovaním tohto súdneho konania. Žalovaný pre úplnosť uvádza, že objektívne nevie zabezpečiť

prítomnosť žalobcu na pojednávaní. Žalovaný má za to, že v danej veci ide o tzv. „učebnicový“
príklad zištného zneužitia prospotrebiteľskej legislatívy na úkor žalovaného (veriteľa), ktorý bol primárne
uskutočnený za účelom ekonomického zvýhodnenia žalobkyne (finančný zisk). Súd by mal preto
prihliadnuť na všetky aspekty konania (správania sa) zainteresovaných strán a všetky významné
okolnosti prípadu. Súlad výkonu práv a povinností s dobrými mravmi musí vychádzať z komplexného

hodnotenia konkrétnej situácie, a to na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo,
ale aj osoby dotknutej). Dobré mravy sú súhrnom etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných
zásad, ktorých dodržanie je často zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo
v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Spravodlivosť je kritériom
ukladajúcim každému všeobecnému súdu ústavnú povinnosť hľadať také riešenie súdenej právnej veci,
ktoré nebude možné vyhodnotiť ako krajne nesúladné s princípom spravodlivosti a popierajúce zmysel

a účel príslušných zákonných ustanovení. Povinnosť zohľadňovať špecifické okolnosti a individuálne
súvislosti každého konkrétneho prípadu tak, aby bolo dosiahnuté spravodlivé vyriešenie veci, čiže
také, aby úzkostlivé lipnutie na litere zákona v prospech jednej strany nespôsobilo zjavnú a výraznú
nespravodlivosť druhej, akcentoval aj Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 28.4.2016 sp. zn. 2 Obdo
V 1/2014. Absolútne a nekritické favorizovanie spotrebiteľa sa vo všeobecnosti vymyká kontrole, je

iracionálne, nelegitímne a posúva justíciu mimo ústavnej roviny jej úloh. Ochrana spotrebiteľa nikdy
neznamenala ochranu pred jeho vlastnými ekonomickými (hoci aj neuváženými) rozhodnutiami. Právny
dôvod a výšku uplatneného nároku žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie žalovaný výslovne
popiera, keďže v obdobných sporoch, kde bol žalobca (spotrebiteľ) zastúpený totožným advokátom
tunajší súd priznal za obdobnej situácie PFZ iba symbolicky vo výške 50,00 eur. V danom špecifickom

prípade by bolo však absurdné, aby všeobecný súd ekonomicky a právne favorizoval žalobcu, priznal
mu nárok na primerané zadosťučinenie len preto, že je spotrebiteľom. Porušenie na strane žalobcu,
spočívajúce v existencii neprijateľných zmluvných podmienok nemalo žiaden negatívny dopad na
správanie žalobcu (rozhodcovská doložka a ani dohoda o zrážkach zo mzdy nebola voči žalobcovi
použitá, započítanie pohľadávok bolo realizované v súlade s vôľou žalobcu, § 566 ods. 2 OZ, ako aj

rozhodovacou praxou III. ÚS 307/2020, s ktorou sa prvoinštančný súd vôbec nevysporiadal). Ďalšie
priznanie peňažných nárokov, a to vo forme PFZ vo výške 1.240,67 eura, ktoré v tomto prípade
predstavuje viac ako polovicu istiny poskytnutého úveru (2.000,00 eura), by bolo krajne nespravodlivé.
Osobitne žalovaný poukazuje aj na ďalšiu skutočnosť, že v konaní vedenom pred Okresným súdom
Vranov nad Topľou pod sp. zn. 10Csp/100/2021 súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania

vo výške 2.367,80 eura, čo fakticky prevýšilo istinu poskytnutého úveru (2.000,00 eur). Pre úplnosť
uvádzame,žesúdpriznalžalovanéhotrovykonaniavovýške1.263,10eura,načomtaktiežmožnovidieť
nepomer a dostatočnú finančnú kompenzáciu na strane žalobcu. Vzhľadom na opísané extraordinárne
okolnosti a špekulatívne konanie žalobcu sa preto žalovaný domáha, aby súd v danom prípade aplikoval
§ 257 CSP a nepriznal žalobcovi uplatnený nárok na náhradu trov konania, ak by súd hypoteticky

žalobe vyhovel. Opätovne pripomína, že žalobkyňa ako spotrebiteľ je ex lege oslobodený od súdnych
poplatkov. Z týchto dôvodov vníma konanie žalobcu za nehospodárne, keďže objektívne mohol a
mal uplatniť „zadarmo“ nárok na PFZ v skoršom súdnom konaní (10Csp/100/2021), pričom nejde o
konanie, ktoré vyžaduje obligatórne zastúpenie advokátom. Nemožno opomenúť, že ak by súd priznal
žalobcovi hoci len 1 euro, žalobca by bol 100 % úspešný v časti nároku na náhradu trov konania, keďže

výška judikovaného nároku záleží od úvahy súdu. Podaná žaloba podľa názoru žalovaného neslúži
ochrane práv žalobcu, ktorý ad absurdum dobrovoľne splatil poskytnutý úver v celom rozsahu. Žaloba
o priznanie PFZ nemôže byť prostriedkom na účelové obohatenie sa, keďže pôvodná finančná ujma na
strane žalobcu môže byť dostatočne kompenzovaná prostredníctvom žaloby o vydanie bezdôvodného
obohatenie.

5. V písomnej replike žalobkyne k vyjadreniu žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyňa
poukázala na to že žalovaný v prevažnej časti svojho vyjadrenia iba reprodukuje argumentáciu zo
základného konania, čo je pre merito tohto konania nepodstatné vzhľadom na právoplatne určenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a určenie NZP, teda judikované porušenie spotrebiteľských

noriemzostranyžalovanej.Samotnýpostojžalovanéhonielenvzákladnomkonaní,aleajvtomtokonaní
značí, že konanie o PFZ má svoje opodstatnenie a zmysel. V súvislosti s predmetnou argumentáciou
žalovaného si dovoľuje opätovne poukázať na rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn
10Csp/100/2021, zo dňa 25.4.2023 v súvislosti s vyššie uvedenými nárokmi. Právoplatný rozsudoksúdu prvej inštancie je prílohou žaloby, pričom jasne deklaruje, že v právnom vzťahu založeným
Zmluvou o úvere č. 7370851909, zo dňa 19.8.2009 došlo k porušeniu noriem spotrebiteľského práva.
V zmysle právoplatných výrokov rozsudku prvoinštančného súdu vydaného v základnom konaní je

podľa môjho názoru evidentné, že som na súde úspešne uplatnila porušenie môjho práva, ako aj
povinnostižalovanejustanovenejtýmtozákonomresp.osobitnýmipredpismi,čímsomnaplnilahypotézu
právnej normy uvedenú v § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Je zrejmé, že uzatvorením Zmluvy
o úvere č. 7370851909, zo dňa 19.8.2009 v rozpore so zákonom došlo preukázateľne k porušeniu
spotrebiteľských práv a povinností žalovaným. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení k žalobe napriek

vecnej argumentácii zaoberá najmä mojím právnym zástupcom alebo „ziskuchtivosťou“ žalobkyne. Je
potrebné, aby sa súd zaoberal vecne jej nárokom. Vyjadrenia žalovaného sú iba dôkazom o jeho
nekalej obchodnej politike, čo by mal súd vziať do úvahy. Pokiaľ žalovaný uvádza, že konala
ľahkomyseľne a nezodpovedne, tak neschopnosť spotrebiteľov nemôže byť legálnym zdrojom ziskov
obchodníkov, poškodzujúc v konečnom dôsledku celú spoločnosť. To sa týka aj konania, ktoré sa
vonkajšiemu pozorovateľovi javí byť ako ľahkomyseľnosť a nezodpovednosť, zo strany spotrebiteľa.

V skutočnosti je to prejav slabosti spotrebiteľa, ktorý je vo väčšine prípadov do konania, javiacim sa
ako ľahkomyseľné a nezodpovedné, vmanévrovaný agresívnymi reklamnými kampaňami obchodníkov,
z ktorých sa zdá, že ak si spotrebiteľ produkt obchodníka kúpi, resp. dá si poskytnúť, ešte na tom
zarobí. Štát nemôže dovoliť, aby táto „nezodpovednosť a ľahkomyseľnosť“ spotrebiteľov, ktorá je
len prejavom ich slabosti, bola zdrojom neúmerných príjmov nič neprodukujúcich obchodníkov, keď

jediným efektom ich činnosti je ochudobňovanie obyvateľov SR a transfer obrovských súm finančných
prostriedkov do zahraničia, namiesto toho, aby sa dostali do finančného „krvného“ obehu v SR, napr.
cez maloobchodnú sieť, čo by v konečnom dôsledku podporilo výrobu, obchod, zamestnanosť a
životnú úroveň všetkých vrstiev obyvateľstva. Žalovaný vo vyjadrení uvádza, že navrhovaná výška
primeraného finančného zadosťučinenia je neprimeraná. Podľa názoru žalobkyne je nepochybné, že

rozsudkom súdu prvej inštancie vydaným v základnom konaní sa preukázalo, že žalovaný porušil svoju
povinnosť v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa a Občianskeho
zákonníka.Porušenímprimárnejpovinnostizostranyžalovanejdošlokvznikusekundárnehozákonného
následku v podobe judikovaných nárokov (bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, existencia vzniku
bezdôvodného obohatenia a určenie NZP). Uplatnenie PFZ na súde je len následkom vyplývajúcim

z bezdôvodného porušenia práv spotrebiteľa. Pripustením argumentácie žalovaného o nedôvodnosti
PFZ by bola popretá samotná podstata a zmysel tohto inštitútu v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa, ktorý má mať sankčný a odradzujúci charakter, keďže zo strany žalovaného dochádza na
finančnom trhu k dlhodobému a opakujúcemu sa porušovaniu práv spotrebiteľov. Žalobkyňa zároveň
dáva do pozornosti, že v základnom konaní žalovaný neprejavila žiadnu sebareflexiu, ale súdne

konanie sa snažila využiť vo svoj prospech, avšak výsledok základného konania dokazuje, že táto jej
argumentácia nemala oporu v hmotnom práve, hoci už má skúsenosti a vedomosti z iných rovnakých
súdnych konaní o nesprávnosti svojej obrany, v ktorých už bola so svojimi právnymi názormi neúspešná.
Práve postupom, keď žalovaný nenáležitými prostriedkami procesnej obrany popierala môj nárok, moje
stresové situácie a psychické vypätie len stupňovala. Je nepochybne zrejmé, že žalovaný zo zmlúv s

rovnakým alebo obdobným obsahom inkasuje splátky aj v súčasnosti. Taktiež PFZ je inštitút, ktorý má
plniť prevenčnú funkciu nielen voči žalovanej, aby sa k používaniu takýchto nekalých praktík opätovne
neuchyľovala, ale aj voči ostatným dodávateľom na finančnom trhu. Výška finančného zadosťučinenia
nie je stanovená žiadnym vzorcom a závisí vždy od úvahy súdu. Jediným kritériom pre stanovenie
výšky finančného zadosťučinenia je jeho primeranosť. Vzhľadom na charakter a stupeň porušenia

práv a povinností daných spotrebiteľskými právnymi normami považujem uplatnenú výšku primeraného
finančného zadosťučinenia za adekvátnu. Mnou uplatnená výška zodpovedá svojmu účelu, pretože
je potrebné toto finančné zadosťučinenie nevnímať ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu.
Rovnako je potrebné podotknúť, že prípadné sankcie vyplývajúce z opatrení dohľadných orgánov by
boli neporovnateľne prísnejšie. Uvedené finančné zadosťučinenie má tiež odradiť žalovanú, ale aj iných

dodávateľov, od porušovania práv spotrebiteľov. Záleží len na žalovanej, aby sa nedopúšťala recidívy
v neprípustnom kontrahovaní v rozpore so záujmami spotrebiteľov. Primeranosť sumy 1.240,67 eur je
vzhľadomnajmänapostojžalovaného,množstvoaintenzituporušeníspotrebiteľskýchnoriemevidentne
daná. Jediným objektívnym kritériom pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je
výška škodlivého následku, ktorú dodávateľ spotrebiteľovi spôsobil, alebo mienil spôsobiť, porušením

spotrebiteľského práva. Poukazuje pritom na trend v rozhodovacej praxi, keď prevažujú rozhodnutia, v
ktorých súdy priznali primerané finančné zadosťučinenie vo výške v akej bola, v súvislosti s obohatením
sa dodávateľa, alebo v súvislosti so snahou dodávateľa bezdôvodne sa na úkor spotrebiteľov obohatiť,
uplatnená. Aj keď výška PFZ je vecou voľnej úvahy súdu, tak táto voľná úvaha by mala zodpovedaťindividuálnym konkrétnym danostiam tej ktorej veci, s dôrazom na objektívne kritériá, lebo len tieto
objektívne kritériá sú pre voľnú úvahu aj objektívne porovnateľné. V tomto kontexte poukazujem na
skutočnosť, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil a ona bola nútená požiadať súdnu moc o

pomoc, na zjednanie nápravy. Intenzita porušenia spotrebiteľského práva je daná rozsudkom vydaným
v základnom konaní. Pokiaľ žalovaná uvádza sumu 50 eur, tak sama ju označuje ako symbolickú. V
rozhodovacej činnosti niektorých senátov Krajského súdu v Prešove je možné sa stretnúť s takými
postupmi, že za výsledok voľnej úvahy súdu je považovaný jednotný paušál PFZ 50 eur bez zohľadnenia
akýchkoľvek kritérií, ktoré by v úplne rozdielnych veciach odôvodňovali záver o jednotnom paušále

50 eur, teda bez akejkoľvek individualizácie tej ktorej posudzovanej veci a nedá sa zistiť, ako je
možné v úplne rozdielnych veciach dôjsť voľnou úvahou k rovnakej výške PFZ 50 eur, ktoré samo
o sebe v takomto rozsahu nemôže plniť žiadnu funkciu, ktorú má PFZ vo vzťahu k dodávateľovi
porušujúcemu spotrebiteľské právo plniť. Takáto paušalizácia výšky PFZ je svojvoľným uplatňovaním
práva, ktoré poškodzuje spotrebiteľov a zvýhodňuje dodávateľov, porušujúcich spotrebiteľské právo.
Pri nepeňažných nárokoch (NZP a BaB), z ktorých nevyplýva výška finančného plnenia, by takýmto

kritériom mala byť recidíva porušovania spotrebiteľského práva, s tendenciou zvyšovania PFZ pri zistení
opätovného opakovaného porušenia spotrebiteľského práva. Zároveň uplatňovaním legitímneho nároku
žalobkyne v súdnom konaní bol narušený nielen jej bežný život. Vzhľadom na permanentný odmietavý
postoj žalovaného voči svojim pochybeniam je ňou uplatnená suma 1.240,67 eur, nielenže primeraná,
ale zjavne aj nízka. Ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním v takej výške,

ktorá má nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby mala tieto funkcie aj
reálne, čo PFZ priznané v symbolickej výške nemôže spĺňať. Napokon súdu je z jeho rozhodovacej
činnosti dozaista známe, že žalovaná dlhodobo a vo veľkom rozsahu porušuje spotrebiteľské práva
na finančnom trhu. Aj v súčasnosti napriek tisíckam rozsudkov vydaných proti žalovanej, táto neustále
používa nekalé obchodné praktiky a finančne sa snaží na úkor spotrebiteľov obohacovať, najmä

využívaním neprijateľných zmluvných podmienok. Za nesprávne považuje konštatovanie žalovaného,
podľa ktorého nemá nárok na náhradu trov konania. Ako už v úvode uviedla, tak žalovaný už pred
iniciovaním tohto konania alebo aj po podaní žaloby mohol naplniť dikciu ustanovenia § 3 ods. 5 zákona
o ochrane spotrebiteľa, k čomu však nedošlo, ale práve naopak všetky moje legitímne nároky žalovaná
neustále popiera, hoci má už skúsenosť a vedomosť z obdobných súdnych konaní o nedôvodnosti

svojej obrany. Rovnako je zrejmé, že žalovaný je veľkou bankovou spoločnosťou, pre ktorú je tento
spor finančne zanedbateľný. Preto je určite nehospodárne, ak si takáto spoločnosť, ktorá disponujem
právnym oddelením zvolí právne zastúpenie advokátom a ja sa mám podľa jej názoru zastupovať sám
voči mocensky silnejšej protistrane. Konštatovať nehospodárnosť, účelovosť a šikanóznosť možno skôr
na strane žalovanej, ktorá svojou nedôvodnou procesnou obranou zbytočne zaťažuje súd a strany

v spore, najmä pokiaľ môže sama iniciovať mimosúdne konanie, keď vie čoho sa domáham. Malo
by byť snahou žalovaného, ktorý má vedomosť o vadnosti zmlúv a existencii vzniku bezdôvodného
obohatenia alebo o neprijateľnosti napadnutých zmluvných podmienok a o nároku na PFZ, aby práve aj
skrz podanú žalobu prejavila ochotu a sebareflexiu a snažila sa o nápravu protiprávneho stavu. Práve
podaná žaloba má byť aj signálom pre žalovaného, ktorý už pozná postoj žalujúcej strany, aby jej učinila

zadosť, no napriek tomu doposiaľ neučinila žiadne kroky. Práve naopak jej argumentácia možno chce
mať psychologický účinok, ale koniec koncov nemôže mať žiadne právne účinky, a pre veci znalého
čitateľa,anipsychologické.Spoukazomnauvedenépovažujemargumentáciužalovanéhozanenáležitú
a navrhujem, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal k náhrade trov konania
v plnom rozsahu.

6. Žalovaný v duplike poukázal na svoju skôr uvedenú právnu argumentáciu vo vyjadrení.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavili právny zástupca žalobcu i žalovaného.
Obaja právni zástupcovia zotrvali na svojej písomnej právnej argumentácii, to je zástupca žalobkyne na

dôvodnosti uplatneného nároku a naopak zástupca žalovaného na jeho nedôvodnosti.

8. Na pojednávaní súd vykonal listinné dôkazy ako aj citované vyjadrenia a písomné podanie
sporových strán, a to: žaloba vo veci samej, rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp.
zn. 10Csp/88/2022-73 zo dňa 25.4.2023, splnomocnenie A. B. pre JUDr. Igor Šafranko Advokátska

kancelária, vyjadrenie žalovaného k žalobe o primerané finančné zadosťučinenie, replika žalobkyne k
vyjadreniu žalovaného, vyjadrenie žalovanej.9. Zároveň oboznámil aj obsah pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10Csp/88/2023 nakoľko z
rozsudku z uvedeného konania žalobkyňa právne odvodzuje svoj nárok.

10. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav veci:

11. Medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom došlo dňa 19.8.2009 k uzavretiu zmluvy
o úvere. Podľa zmluvy bol žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 2.000,00 eur, ktorý sa
zaviazal splácať v splátkach po 57,29 eura a to v 70-tich mesačných splátkach. RPMN činila 27,87

%, priemerná RPMN vo výške 17,48 % a ročná fixná úroková sadzba predstavovala 24,00 %. Dátum
konečnej splatnosti je uvedený 19.6.2015.

12. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10Csp/100/2021 zo dňa 25.4.2023 medzi
identickými sporovými stranami ako v tomto konaní bolo určené, že úver poskytnutý na základe Zmluvy
o úvere č. 7370851909, zo dňa 19.8.2009, je bezúročný a bez poplatkov. Zároveň súd žalobu v časti

o vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyni vo výške 340,67 eura s príslušenstvom zamietol. Súd
určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. 7370851909, zo dňa 19.8.2009, v Časti (3)
Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod (7), v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory,
ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade
s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach.“, je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou. Rovnako súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č.
7370851909, zo dňa 19.8.2009, v Obchodných podmienkach pre úver – dostupná pôžička, v Článku
4 - Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod 4.6., v znení: „Platby od Klienta
sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v
nasledujúcom poradí: (1) na poplatky podľa Sadzobníka, (2) sankčný úrok, (3) úrok z úveru, (4) splátka

istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi sa platby Klienta započítavajú najskôr
na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd
taktiež určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. 7370851909, zo dňa 19.8.2009, v
Obchodných podmienkach pre úver – dostupná pôžička, v Článku 4 - Splácanie úveru, započítanie
pohľadávok a zabezpečenie, bod 4.8., v znení: „Klient a Banka podpisom ZoÚ zárovenˇ uzatvárajú

Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení
a Klient udeľuje súhlas Banke na predloženie tejto dohody o zrážkach zo mzdy Klienta za účelom
zabezpečenia penˇažných záväzkov Klienta vyplývajúcich zo ZoÚ. Táto dohoda a tento súhlas sa
vzťahujú aj na budúceho platiteľa mzdy Klienta, ako aj na iné príjmy Klienta, z ktorých umožnˇujú
všeobecne záväzné predpisy vykonávať zrážky. Ukončením platnosti ZoÚ nezaniká zabezpečenie

klientových záväzkov voči Banke vyplývajúcich zo ZoÚ.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

13. S poukazom na toto „Základné konanie“ sp. zn. 10Csp/100/2021 a v ňom vyhlásený rozsudok si
žalobkyňa uplatnila podľa § 3 ods. 5 tretia veta ZSÚ nárok na primerané finančné zadosťučinenie v sume
1.240,67 eura, ktoré žalobkyňa s poukazom na všetky aspekty a podmienky vyžadované ZSÚ ako aj

dôvody rozsudku 11Csp/99/2022 považuje za primerané.

14. Na zistený skutkový stav veci súd aplikoval nasledujúce právne normy:

15. Z ustanovenia § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy vyplýva,

že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiťsa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

19. Ako vyplýva z § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ

sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

20. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

22. Ako vyplýva z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ( ďalej len „Zákon o
ochrane spotrebiteľa“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

23. Podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených

zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal
protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav vrátane vydania bezdôvodného obohatenia, a to
aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o

konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len kolektívne záujmy spotrebiteľov).
Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi.

24. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

25. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

27. Po aplikovaní uvedených právnych noriem na zistený skutkový stav veci súd vec takto právne
hodnotí.

28. Podľa citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, má spotrebiteľ právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súde
úspešne uplatní porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Uvedené právo nie je možné zamieňať s

právom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predpokladom pre priznanie nároku je skutočnosť, že
v konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa
zákona č. 250/2007 Z. z. ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona
o spotrebiteľských úveroch prípade iných predpisov. Uplatnením práva však nemožno rozumieť ibapodanie žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom
na podnet dodávateľa.

29. V danej právnej veci je preukázané, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
10Csp/100/2021 si žalobkyňa úspešne uplatnila svoje právo ako spotrebiteľ.

30. Žalobkyni jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé
privodiť jej ujmu vo sfére jej rodinného, súkromného a spoločenského života.

31. Predpokladom pre priznanie nároku podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. je skutočnosť, že v
konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa
zákona č. 250/2007 Z. z. ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona o
spotrebiteľských úveroch prípadne ďalších predpisov.

32. Výška priznaného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu a nemožno ju objektívne
preukázať. Uvedené neznamená svojvôľu pri rozhodovaní súdu o výške priznaného finančného
zadosťučinenia, ale pri tomto súd zohľadňuje viaceré kritéria tak, ako je uvedené vyššie (intenzitu a
časové obdobie trvania závadného konania dodávateľa, satisfakčnú a sankčnú funkciu zadosťučinenia
a podobne).

33. Účelom poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované
nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne
sankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný. Poskytnutie zadosťučinenia nie je sankcia za
samotnú existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, aj keď určitý odstrašujúci a preventívny účinok

je v zadosťučinení obsiahnutý.

34. Spotrebiteľ nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa
priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy ale už vtedy, keď mu ujma
v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla. Teda už samotné vyvolanie stavu

žalovaným, na základe ktorého by žalobcovi ako spotrebiteľovi ujma mohla vzniknúť, je jedným z
predpokladov na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z. z. Spotrebiteľ už vôbec nie je povinný odôvodňovať vzniknutú ujmu a stav právnej neistoty, prípadne
uvádzať iné skutočnosti týkajúce sa nároku na primerané finančné zadosťučinenie už bezprostredne
v konaní, v ktorom bolo vyslovené porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ je oprávnený

uplatniťsinároknaprimeranéfinančnézadosťučineniesamostatnoužalobounasúde,akotomužalobca
učinil aj v prejednávanom prípade.

35. Ako vyplynulo z dokazovania, žalobkyňa bola nedôvodne vystavená psychickému vypätiu zo strany
žalovaného najmä vzhľadom na jeho praktiky a spôsoby uzavretia zmluvy a tiež v nemalej miere aj tým,

že samotná žalobkyňa musela na dosiahnutie stavu relatívnej právnej istoty byť účastníkom súdneho
konania na ochranu svojich spotrebiteľských práv. Žalobkyňa musela iniciovať až dva súdne konania v
tomto kontexte a to „Základné konanie“ sp. zn. 10Csp/100/2021, v ktorom bola plne úspešná a následne
aj toto konanie o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v súlade s § 3 ods. 5 tretia veta ZOS.
Niet pochýb, že i keď išlo o konania iniciované samotnou žalobkyňou, tieto konania museli u nej ako

právnej laičky byť nesmierne stresujúcim faktorom odôvodňujúcim priznanie finančného zadosťučinenia.
Súd pri priznaní primeraného finančného zadosťučinenia žalobcovi vychádzal najmä z porušenia práv
žalobcu ako spotrebiteľa zo strany žalovaného a intenzity tohto zásahu do práv spotrebiteľa.

36. Súd vzal do úvahy všetky faktory dôležité pre výpočet primeraného zadosťučinenia spotrebiteľky,

ako aj námietky sporových strán voči vzájomným nárokom, resp. námietky žalovaného voči žalobkyni.
Súd vzal do úvahy funkciu výšky zadosťučinenia jeho primeranosti, ktorý má kompenzovať ujmu
nemateriálnej povahy a nemá byť jeho úlohou sankcionovanie žalovaného ako dodávateľa v súlade s
judikátom, ktorým argumentovala žalovaná strana, a to rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.
25CoCsp/8/2024 z 28.11.2024. K otázke primeranosti súd hodnotí nasledovné skutočnosti. Je pravda,

že na základe predloženej dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi žalobkyne došlo k zrazeniu
„púhych“ 10,00 eur. Tu si treba ale uvedomiť, že žalobkyňa je právna laička, a ak by sa neobrátila
na právnu pomoc, nemuselo to tak byť. A v tomto kontexte priznanej primeranej výšky súd poukazuje
predovšetkým na sumu, ktorú si žalovaný voči žalobkyni uplatnil. To je, uplatnil si nárok na zrážky zomzdy do 8.416,12 eura z poskytnutej výšky úveru 3.000,00 eur, teda 2,8 násobok poskytnutej istiny
úveru. Ako súd uviedol vyššie, takéto konanie žalovaného súd považuje za jednoznačne za v rozpore s
dobrými mravmi, za bezcharakterné a považuje ho za občianskoprávnu úžeru.

37. Pokiaľ ide o hmotnoprávny nárok podľa zákona o ochrane spotrebiteľov na priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007, tento hmotnoprávny nárok je daný
rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10Csp/100/2021 zo dňa 25.4.2023. Súd v súlade
so širokou rozhodovacou praxou pojal za adekvátnu výšku primeraného finančného zadosťučinenia

žalobkyne sumu rovnajúcu sa výške bezdôvodného obohatenia žalovaného, teda v sume 341,00
eur. Tu súd zohľadnil viacero dôležitých skutočností a totiž, vzal do úvahy námietku žalovanej, že
žiadnu z týchto neprijateľných podmienok, ktoré súd vyhlásil za neprijateľné nevznikla žalobkyni žiadna
ujma. Na druhej strane však súd vzal do úvahy tú skutočnosť, že žalobkyňa si síce súdnou cestou
uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale z dôvodu jeho premlčania jej priznaný nebol.
Priznaná výška finančného zadosťučinenia de facto sa rovnajúce výške bezdôvodného obohatenia

tak z pohľadu súdu vyrovnáva alebo kompenzuje ujmu, resp. útraty, ktoré u spotrebiteľsky vznikli v
súvislosti jednak so samotným úverovým vzťahom, jednak s časti nelegálnym úverovým vzťahom a
jednak so samotnými súdnymi konaniami, ktorým bola vystavená, vrátane súdneho konania, v ktorom
jej nárok bol deklarovaný. Súd tu konštatuje, že priznanie finančného zadosťučinenia rovnajúce sa
výške bezdôvodného obohatenia je v súlade s rozhodovacou praxou súdov. Súd poukazuje napríklad

na rozsudok Krajského súdu Prešov z 13.2.2020, sp. zn. 5Co/134/2019, rozsudok Krajského súdu v
Prešove z 20.7.2020, sp. zn. 7CoCsp/11/2020, rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30.1.2020, sp.
zn. 8Co/59/2019 atď.

38. Žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok na zaplatenie 1.240,67 eur z titulu primeraného finančného

zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 ZSÚ. Určenie, resp. miera úspechu pri takom uplatnenom nároku však
závisí v zásade na úvahe súdu. Súd ako adekvátnu výšku finančného zadosťučinenia, na ktorú ma
žalobkyňa voči žalovanému nárok určuje sumu 341,00 eur, ktorú zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni.
Možnotakkonštatovať,ževkontextenárokunanáhradutrovkonaniaježalobkyňavočižalovanémuplne
úspešná, teda má nárok na rozsah trov vo výške 100 %, Žalovaná strana navrhovala pri rozhodovaní

o trovách konania zohľadniť § 257 Civilného sporového poriadku, ale súd má za to, že podmienky pre
zohľadnenie tohto § v tomto súdnom spore splnené neboli, teda nebol dôvod výnimočne z dôvodov
hodných osobitného zreteľa úspešnej strane trovy nepriznať. Výška priznaného nároku v tomto type
súdneho sporu de facto závisí len na voľnej úvahe súdu, resp. na úvahe súdu, teda žalobou deklarovaný
nárok zo strany žalobkyne v porovnaní s priznaným nárokom súdom nemusí naplniť očakávania, ale

to neznamená, že by mala byť žalobkyňa v tomto konaní čiastočne neúspešná, keď to závisí iba od
úvahy súdu. Preto súd žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania, teda v rozsahu 100 %, ale iba z
nároku, ktorý jej priznal, ktorý teda bude slúžiť ako vymeriavací základ pre výpočet týchto trov a teda
advokátskych trov konania.

39. O vyčíslení trov rozhodne súd samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis

s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.