Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124320546
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124320546.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov

Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom
Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného obchodnou spoločnosťou: Advokátska
kancelária ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO:
36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie sumy 406,01 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 2C/71/2024-63 zo dňa 21. novembra
2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 2C/71/2024-63 zo dňa 21. novembra 2024 potvrdzuje.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 406,01
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 406,01 eur
od 06.05.2024 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). Zároveň
žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že v prejednávanom spore je predmetom konania nárok

žalobcu na zaplatenie peňažnej sumy 406,01 eur s príslušenstvom z titulu náhrady účelne vynaložených
nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla
za obdobie, po ktoré nebolo možné používať motorové vozidlo z dôvodu jeho poškodenia
pri dopravnej nehode s tým, že nárok poškodeného bol na žalobcu postúpený zmluvou o postúpení
pohľadávok.
3. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané a medzi stranami sporu ani nebolo sporné,
že dňa 04.03.2024 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom

vozidle zn. BMW X5 s EČV: A. XXX B., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol C. D.. K vzniku
škody došlo prevádzkou motorového vozidla zn. Škoda Fabia s EČV: E. XXX F., v danom čase povinne
zmluvne poisteným u žalovaného. Poistná udalosť je u žalovaného evidovaná pod č. 9535132414.
Nesporné bolo i to, že v dôsledku dopravnej nehody si poškodený za účelom zabezpečenia svojich
potrieb z dôvodu poškodenia jeho motorového vozidla zapožičal vozidlo u žalobcu, a to vozidlo za
prvé tri dni prenájmu zn. Porsche Macan, AT s EČV: A. XXX G. a od tretieho dňa vozidlo zn. Toyota
C-HR, AT hybrid s EČV: A. XXX G.. Tieto skutočnosti vyplývajú zo zmluvy o nájme č. 376/2024 zo

04.03.2024, v zmysle ktorej žalobca poskytoval poškodenému vozidlo Porsche Macan od 04.03.2024
do 05.03.2024 za denné nájomné 220,00 eur, zmluvné nájomné 170,00 eur s poplatkom za pristavenie
a odobratie vozidla v sume 50,00 eur a v čase od 06.03.2024 do 20.03.2024 vozidlo
zn. Toyota za denné nájomné 77,00 eur a zmluvné nájomné 66,00 eur bez poplatku za pristavenievozidla. Poškodený mal vypožičané vozidlá po dobu 17 dní, t.j. od 04.03.2024 do 20.03.2024. Za
nájom vozidla žalobca vyúčtoval poškodenému faktúrou č. 03742024 zo dňa 27.03.2024, splatnou dňa
11.04.2024, sumu 1.380,01 eur, v ktorej je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie

a čistenie náhradného vozidla vo výške 50,00 eur. Následne poškodený postúpil svoju pohľadávku voči
žalovanému na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.03.2024, ktorá skutočnosť vyplýva
z o obsahu tejto zmluvy a tiež z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 27.03.2024
adresovanej žalovanému.
4. Pokiaľ žalovaná namietala aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto spore, okresný súd uviedol,

že táto otázka však už bola súdmi opakovane riešená v konaniach s rovnakým predmetom sporu
a táto je ustálená i s poukazom na judikatúru najvyšších súdnych autorít. Žalobca je
v tomto spore aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, a to z toho dôvodu, že postúpením
pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k postúpeniu
pohľadávky žalobcu v súlade s ust. § 524 Občianskeho zákonníka. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo
dňa 27.03.2024, uzavretou medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom, došlo totiž

k platnému postúpeniu žalovanej pohľadávky vo výške 1 380,01 eur z titulu jeho nároku voči poisťovni
podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na náhradu účelne vynaložených nákladov na nutné
užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 04.03.2024 na vozidle BMW X5,
EČV: A. XXX B.. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné nároky

(na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo)
sa podpisom zmluvy započítavajú, pričom postupník si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a
na vlastný účet. Vzájomné nároky zmluvných strán na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na
úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa tak vzájomne započítali, čím došlo k zániku dvoch vzájomne
existujúcich a platných pohľadávok, a to pohľadávky postupníka – žalobcu, a zároveň prenajímateľa,

ktorý mal v čase uzavretia zmluvy existujúcu pohľadávku voči poškodenému z titulu
neuhradenej faktúry na základe zmluvy o nájme motorového vozidla vo výške 1.380,01 eur s existujúcou
pohľadávkou poškodeného na zaplatenie odplaty vo výške 1.380,01 eur na základe uvedenej zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 27.03.2024, ktoré vzájomné pohľadávky sa okamihom uzavretia
uvedenej zmluvy stretli, a teda vzájomne zanikli. V zmysle § 580 Občianskeho zákonníka k zániku

dochádza v tom okamihu, kedy sa vzájomne splatné pohľadávky stretnú, započítanie nenastáva už
touto skutočnosťou, ale až prejavom vôle dlžníka, že právo na započítanie využíva. V posudzovanej veci
žalobca ako postupník dôvodne uplatňuje proti žalovanému pohľadávku, ktorú nadobudol na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.03.2024 uzavretej medzi žalobcom ako
postupníkom a postupcom - poškodeným, ktorou zmluvou zároveň došlo i k vysporiadaniu

záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Súčasne predmetná
pohľadávka poškodeného mohla byť predmetom postúpenia, pretože sa jednalo nárok na náhradu
škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok škodovej udalosti. Je nepochybné, že stret vozidiel
pri uvedenej škodovej udalosti bol skutočnosťou, bez ktorej by nedošlo ku vzniku škody spočívajúcej v
nákladoch na náhradné vozidlo. Postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej

vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia
a vzájomné započítanie pohľadávok. Identifikovaná pohľadávka bola existujúca, vyjadrená určito a
bez pochybností bola identifikovateľná. Postúpená pohľadávka môže byť iba existujúca pohľadávka, aj
premlčaná a tiež budúca pohľadávka, pokiaľ je určitá, identifikovateľná. V posudzovanej veci uzavretou
zmluvou o postúpení pohľadávky došlo jednak k odplatnému postúpeniu pohľadávky, a súčasne

k započítaniu vyúčtovaného nájomného za náhradné vozidlo s odplatou za postúpenie pohľadávky,
teda k vyporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom,
čo zákon nevylučuje. Žalobca tak platne nadobudol postúpenú pohľadávku poškodeného, postúpením
pohľadávky vstúpil do práv a povinnosti poškodeného, čím je daná jeho aktívna legitimácia v konaní.
5. Okresný súd sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného, že predmetná zmluva o postúpení

pohľadávky je neplatná. Ustálil, že sa jedná o určitý právny úkon, ktorý bol podpísaný oboma zmluvnými
stranami. V konaní bolo nesporné spôsobenie škody na motorovom vozidle poškodeného,
a to vozidlom povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Rovnako bolo nesporné, že poškodený si po
dobu opravy vozidla prenajal náhradné motorové vozidlo, a to po dobu od 04.03.2024 do 20.03.2024,
za čo mu žalobca vyúčtoval sumu 1.380,01 eur, ktorá suma v sebe zahŕňa nájomné a poplatok za

pristavenie a prevzatie vozidla v sume 30,00 eur. Ani výška denného nájomného a vznik
nároku na poplatok za pristavenie vozidla jeho výška žalovaný nepopieral. V konaní bolo tiež
nesporné, že žalovaný uhradil právnemu nástupcovi poškodeného, t.j. žalobcovi sumu 974,00 eur, a to
nájomné za obdobie 14 dní, v ktorej je zahrnutý čas od objednávky obhliadky poškodeného vozidla dňa07.03.2024 do ukončenia prenájmu. Žalovaný v konaní, ani v oznámení o poistnom plnení
nepopierala výšku denného nájomného, ani poplatok za pristavenie vozidla vo výške 50,00
eur, no napriek tomu žalobcovi uhradil iba sumu 974,00 eur, ktorá suma nezodpovedá tvrdenej náhrade

za 14 dní prenajatého náhradného vozidla, vrátane poplatku za pristavenie vozidla. Z Oznámenia o
poistnom plnení ani v priebehu tohto sporu žalovaný nijako nepoprel zníženie sumy poistného plnenia
za poskytnutie prenajatého vozidla, keď tvrdil, že reparuje nájomné za 14 dní, čo však nezodpovedá
sume vyplývajúcej z faktúry a v tejto časti neprodukoval v konaní žiadne skutkové tvrdenia.
V priebehu prvoinštančného konania uviedol, že neuznal nárok na náhradu zaplateného nájomného

v čase 04.03.2024 do 06.03.2024 z dôvodu, že poškodený oznámil žalovanému až po troch dňoch
škodovú udalosť, predĺžil u žalovaného proces likvidácie, a tým aj prenájom náhradného vozidla. Zo
skutkových tvrdení žalobcu, ktoré žalovaná nepoprela, vyplýva, že k poistnej udalosti, z ktorej vzniku
poškodenému vyplývajú nároky, bola privolaná Polícia SR, čo vyplýva aj z listín nachádzajúcich sa v
súdnom spise. Žalobca v konaní tvrdil, že po vzniku poistnej udalosti bolo zároveň na miesto privolané
vozidlo záchrannej služby, keď druhý účastník dopravnej nehody (škodca) bol priamo z miesta nehody

prevezený do nemocnice. Je teda zrejmé, že nebolo v možnostiach ani schopnostiach poškodeného
zistiť údaje o ďalšom vodičovi - škodcovi, čo bol aj dôvod, pre ktorý nedošlo k spísaniu Správy o
nehode na mieste vzniku poistnej udalosti. Informácia o zranení vinníka - vodičky druhého motorového
vozidlavyplývaajzReláciedopravnejpolícieopriebehudopravnejnehodypredloženejsúdužalovaným.
Poškodený nahlásil žalovanému poistnú udalosť bezprostredne po tom, čo zistil potrebné informácie o

druhom účastníkovi dopravnej nehody. Skutočnosť, že údaje o druhom účastníkovi dopravnej nehody
sú uvedené aj v Protokole o prenájme náhradného vozidla ešte bez ďalšieho neznamená, že poškodený
mal ozajstnú vedomosť o všetkých identifikačných údajoch druhého účastníka dopravnej nehody, čo
podporuje aj vyjadrenie žalobcu o mechanizme elektronického vpisovania niektorých
parametrov do protokolu o prenájme náhradného vozidla. Z čestného vyhlásenia poškodeného vyplýva,

že poškodený sa
o identifikačných údajoch vinníka dopravnej nehody (druhý účastník) dozvedel až
po obdržaní správy od polície, keď dovtedy si tým pádom nemohol uplatniť škodu
v poisťovni. Z ust. § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. vyplýva, že poistený je povinný
oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území SR. V

predmetnom prípade však poškodený neporušil svoju právnu povinnosť nenahlásenia škodovej udalosti
v lehote 15 dní odo dňa jej vzniku. S prihliadnutím na priebeh poistnej udalosti (privolanie záchrannej
služby a polície) nie je totiž dôvodné konštatovať, že by jeho konaním došlo k zámernému
predlžovaniu procesu likvidácie u žalovaného, a tým aj k predlžovaniu doby nájmu náhradného vozidla.
Krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu predstavuje neoprávnené

a svojvoľné konanie žalovaného. V súdenom spore bolo preukázané, že je daná príčinná súvislosť
medzi vznikom poistnej udalosti (dopravnej nehody), za ktorú nesie zodpovednosť vodič vozidla povinne
zmluvne poisteného u žalovaného, ktorú skutočnosť žalovaný, ktorý bezdôvodne krátil poistné plnenie
v spore ani nepoprel. S prihliadnutím na zistený skutkový stav však provinštačný súd dospel k záveru o
existenciipríčinnejsúvislostimedziškodovouudalosťouanemožnosťouužívaťvlastnémotorovévozidlo

poškodeného, v dôsledku čoho bol poškodený nútený zabezpečiť si iné, náhradné vozidlo za účelom
zabezpečenia svojich potrieb vyplývajúcich z vlastníctva a využívania svojho vlastného motorového
vozidla, ktorú možnosť stratil v dôsledku zavinenia osoby vozidlo, ktoré je povinne zmluvne poistené
u žalovaného, a to od prvého dňa prenájmu náhradného vozidla. Žalobcovi preto vznikol nárok na
náhradu nájomného v rozsahu celej preukázanej doby trvania nájmu, a to od

04.03.2024 do 20.03.2024, t.j. v rozsahu 17 dní. Z faktúry č. 03742024 vyplýva, že žalobca fakturoval
poškodenému o.i. poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 50,00 eur na základe dohody
okrem iného na cene denného nájomného, zmluvného nájomného a poplatku za pristavenie
a odobratie vozidla vo výške 50,00 eur. Z uvedených dôkazných prostriedkov vyplýva, že poplatok za
pristavenie vozidla bol explicitne v nájomnej zmluve dojednaný, ktorého dôvodnosť žalovaná v spore

nepoprela. Je nepochybné, že poškodený mal prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu poškodenia jeho
vozidla, v dôsledku čoho je jeho nárok voči žalovanej opodstatnený. Musí sa však jednať o náklady
vynaložené nutne a účelne. Nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so zabezpečením
náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej udalosti, ktorá
bola zavinená klientom žalovanej, podľa názoru okresného súdu bola žalobcom preukázaná. Poškodený

z titulu škodovej udalosti nemohol svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečil náhradné
vozidlo, preto aj náklady spojené so zabezpečením náhradného vozidla,
a to nájomné, ktoré bolo preukázané, že bolo zaplatené, patrí do právneho nároku poškodenia.
Poškodený bol nútený vynaložiť náklady súvisiace so zabezpečením motorového vozidla spôsobomjeho prenájmu, keďže po dobu opravy nemohol používať svoje motorové vozidlo. Škoda, ktorá v tejto
súvislosti poškodenému vznikla je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto
náhradného motorového vozidla. Skutočnou škodou bolo nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k

prenájmu ktorého bol poškodený donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovanej.
Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil náklady na zapožičanie osobného automobilu,
prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku
svojho automobilu, ktoré nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú
škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. To,

že takáto škoda v majetkovej sfére poškodeného nastala, bolo preukázané tým, že došlo
k úhrade nájomného, a to vo forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa. Náhrada nákladov za
používanie motorového vozidla reparuje poškodenému stav, keď nemohol
z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidlo. Pokiaľ išlo o výšku nákladov
z titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak za skutočnú škodu spočívajúcu
v nákladoch na zapožičanie náhradného motorového vozidla sa považujú náklady, ktoré boli nutne a

účelne vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca
v konaní preukázal. V danom prípade poškodený preukázal, že z titulu poistnej udalosti nemohol svoje
motorové vozidlo používať. Toto sa nachádzalo v oprave. Práve preto počas celej nevyhnutej doby
opravy vozidla bol poškodený nútený vynaložiť náklady za nájom náhradného motorového vozidla,
ktoré boli nutne a účelne vynaložené a ktoré by inak nevznikli, ak by poškodený mohol používať svoje

vlastné vozidlo. Aj v zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a
účelne vynaložených nákladov (R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991 a iné). Skutočná výška škody v
zmysle § 442 Občianskeho zákonníka je aj žalovaná istina - náklady spojené s odstraňovaním
následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za
prenájom motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v

dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové
vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musela prenajať vozidlo -
až do doručenia krycieho listu. Okresný súd preto uzavrel, že v súdenom prípade je
daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody spôsobenej dopravnou nehodou a nákladmi za prenájom
vozidla v celom rozsahu, t.j. aj pred dobou, kedy poškodený nahlásil škodovú udalosť žalovanej, keď

je zrejmé, že žalovaná sama čakala na závery Polície SR tak, ako to vyplýva z predloženého záznamu
žalovanej. Žalobcovi preto prináleží náhrada nájomného za obdobie celý fakturovaných 17 dní, ako aj
náhrada za fakturovanú časť vo výške 50,00 eur za pristavenie vozidla, ktorá suma nebola
žalovanou rozporovaná. Žalobca vyfakturoval poškodenému za prenájom náhradného vozidla podľa
zmluvy o nájme faktúrou č. 03742024 sumu 1.380,11 eur s DPH, 1.150,01 eur bez DPH. Pri zohľadnení

nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalovaným v sume 974,00 eur je potom žalobcom
v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 406,01 eur uplatnená dôvodne (fakturovaná suma:
1.380,11eursDPH-uhradenásuma974,00eur=priznanásuma406,01eur)atotoprávoboložalobcovi
ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo
na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z. z. a podľa úpravy

§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
6.Žalobcasivkonaníuplatnilúrokyzomeškaniaodnasledujúcehodňapouplynutílehotynaposkytnutie
poistnéhoplnenia,t.j.od06.05.202,keďposlednýdeň,kedymohlažalovanážalobcoviposkytnúťplnenie
bolo 03.05.2024 v súlade s § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi
náhradu škody je tak žalovaná podľa žalobcu v omeškaní od nasledujúceho dňa. V danom prípade si

žalobca priamo uplatnil právo
na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. proti poisťovni. Pokiaľ poisťovňa nesplní
svoj záväzok riadne a včas, t.j. neposkytne poistné plnenie v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva
sa do omeškania, čo znamená právo popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorý
základ je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V predmetnom prípade okresný súd pri aplikácii

§ 11 ods. 7 zákona č. 381/2001
Z. z. a § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka mal za to, že na strane žalovaného dôjde
k omeškaniu, keď nevyplatí uplatnené nároky, rozdiel nastáva iba v lehote, odkedy
k omeškaniu dôjde. Súd preto žalobcovi z priznaného žalovaného nároku priznal aj úrok
z omeškania vo výške 9,5 % (základná úroková sadzba ECB k 1. dňu omeškania + 5 percentuálnych

bodov) v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, a to od 14.12.2022, t.j. odo dňa uplatneného žalobcom, keď mu vznikol
nárok na úroky z omeškania od nasledujúceho dňa plynúceho od uplynutia 15 dní odo dňa skončeniaprešetrenia poistnej udalosti (ktoré bolo skončené dňa 18.04.2024) v súlade s § 11 ods. 7 zákona č.
381/2001 Z. z., a to aj s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 z 14. 10. 2021.
7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď priznal žalobcovi

ako úspešnej strane sporu proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný (ďalej aj „odvolateľ), ktorý
sa domáhal jeho zmeny a žalobu žalobcu zamietol; alternatívne navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Svoj opravný prostriedok žalovaný odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP].
10. Predovšetkým žalovaný zotrval na svojej argumentácii o absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
v tomto spore prezentovanú už v štádiu prvoinštančného konania, s ktorou sa okresný súd podľa
jeho názoru v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal. Na základe faktúry

za nájom č. 03742024 zo dňa 21.03.2024 vystavenej na sumu 1.380,01 eur bol poškodený ako
nájomca dlžníkom žalobcu (prenajímateľa, ktorý je na základe uvedeného v postavení veriteľa vo vzťahu
k dlžníkovi). V zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom
a poškodeným ako postupcom má postupca voči žalovanému pohľadávku vo výške 1.380,01 eur s DPH
z titulu povinného zmluvného poistenia, ktorú postupuje na žalobcu, pričom žalobca ako postupník sa

zaväzuje za postúpenie pohľadávky vo výške 1.380,01 eur s DPH poskytnúť
postupcovi odplatu vo výške 1.380,01 eur s DPH. Takto v zmluve vzájomne definované pohľadávky
sa započítavajú. Aj keď to v predmetnej zmluve nie je výslovne uvedené, započítací akt sa spravuje
ust. § 580 Občianskeho zákonníka. V predmetnej zmluve o postúpení pohľadávky sa v 1. odseku
uvádza: „Postupca má peňažnú pohľadávku voči KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance

Group, ktorá rieši škodu spôsobenú vozidlom Škoda Octavia, EČV: E. XXX F. vo výške
1.380,01 eur s DPH z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. Ide o nárok
na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti
so škodou zo dňa 04.03.2024 na vozidle BMW X5, EČV: A. XXX B..“ Vzhľadom na skutočnosť, že
postupcovi (poškodenému) náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla nevznikli, pretože ich

žalobcovi ako prenajímateľovi neuhradil, nevznikla mu reálne ani pohľadávka voči žalovanému. Ak by
si poškodený priamo žiadal plnenie od žalovaného, musel by preukázať úhradu faktúry za prenájom.
Faktúra za prenájom zo strany poškodeného však uhradená nebola. Preto ani postupca zatiaľ
nemá voči žalovanému pohľadávku, s ktorou môže disponovať. Je potrebné rozlišovať medzi nárokom
na náhradu škody v súvislosti so samotným poškodením motorového vozidla a nárokom na náhradu

škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Hoci oba nároky majú svoj pôvod v tej istej škodovej
udalosti (dopravnej nehode), ide o nároky rozdielnej povahy a aj okamih, kedy tieto nároky vznikajú,
je rozdielny. Pri samotnom poškodení veci sa už v okamihu vzniku škodovej udalosti znižuje hodnota
veci, a tým aj majetkový stav poškodeného. Pri škode na motorovom vozidle škoda spočíva v rozdiele
medzi všeobecnou hodnotou vozidla pred dopravnou nehodou a jeho zníženou hodnotou po nehode

a nie je podstatné, či si poškodený nechá poškodené vozidlo opraviť, alebo s ním naloží nejakým iným
spôsobom. Iná situácia je pri náhrade škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, kde sa škoda
odvodzuje od dočasnej nemožnosti poškodeného počas doby opravy používať jeho poškodené vozidlo.
V tomto prípade ide o nárok, ktorý sa odvodzuje od dočasnej nemožnosti poškodeného užívať
počas doby opravy jeho poškodené motorové vozidlo. Škoda tu tak poškodenému vzniká až momentom

úhrady nájomného za prenájom náhradného vozidla. Podľa názoru žalovaného k úhrade nájomného
za prenájom náhradného vozidla na základe vystavenej faktúry č. 03742024 zo strany poškodeného
nedošlo, nevznikla mu tým pádom ani pohľadávka voči žalovanému ako poisťovne škodcu, s ktorou by
mohol disponovať. Žaloba bola podaná na súd dňa 04.06.2024, t.j. po zániku pohľadávok započítaním,
ktoré sa započítali dňom podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 27.03.2024.

11. Vo vzťahu k nepriznaniu nájomného v plnej výške žalovaný uviedol, že žalovaná istina vo výške
406,01 eur pozostáva z nepriznania nájomného za 3 dni prenájmu náhradného vozidla. K dopravnej
nehode došlo dňa 04.03.2024, kedy bolo poškodené vozidlo značky BMW X5. Od 04.03.2024 do
05.03.2024, t. j. 2 dni, mal poškodený prenajaté náhradné vozidlo Porsche macan za cenu 170,00 eur/
deň s DPH, t. j. celkom 340,01 eur s DPH. Od 06.03.2024 do 20.03.2024, t. j. 15 dní,

mal poškodený prenajaté náhradné vozidlo zn. Toyota C-HR za cenu 66,00 eur/deň s DPH, t. j. celkovo
990,00 eur s DPH. Škodovú udalosť poškodený u žalovaného nahlásil dňa 07.03.2024, kedy bola aj
objednaná obhliadka, po ktorej žalovaný pristúpil k likvidácii uplatneného nároku. Žalovaný v rámci
likvidácieuznalprenájomododňanahláseniapoistnejudalostiaobjednaniaobhliadky,t.j.od07.03.2024do 20.03.2024, t. j. 14 dní, za ktoré poskytol plnenie vo výške 974,00 eur (14 x 66,00 eur + 50,00 eur za
pristavenie) a neuznal plnenie za obdobie, kedy škodová udalosť u neho nebola nahlásená, t. j. obdobie
od 04.03. do 06.03.2024, t. j. tri dni, za ktoré vznikol prenájom vo výške: 2 dni za prenájom

Porsche macan – 340,01 eur a 1 deň za prenájom Toyota C-HR – 66,00 eur, spolu 406,01 eur. Informácia
o výške plnenia bola uvedená v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 19.04.2024, kde vo vyjadrení
likvidátora k osobitostiam likvidácie je uvedené: Priznaná je primeraná doba zapožičania náhradného
vozidla 14 dní, v ktorej je zahrnutý čas od objednávky obhliadky poškodeného vozidla 07.03.2024 do
ukončenia prenájmu. Žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenej v bode

39. rozsudku, o tom,
že v konaní pred súdom nezdôvodnil nijakým spôsobom zníženie sumy poistného plnenia
za poskytnutie prenajatého vozidla, pretože už v písomnom štádiu konania objasňoval súdu, prečo
z uplatnených 17 dní prenájmu akceptoval len 14 dní, za ktoré poskytol plnenie. Žalovaný nesúhlasil
ani s argumentáciou okresného súdu, ktorý konštatoval, že poškodený si uplatnil svoj nárok na náhradu
škody u neho včas. V danej súvislosti poukázal na ust. § 10 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z. z., podľa

ktorého na žiadosť poškodeného je poistený povinný bez zbytočného odkladu poskytnúť údaje potrebné
pre poškodeného na uplatnenie nároku
na náhradu škody najmä a/ meno a priezvisko a trvalý pobyt poisteného alebo jeho obchodné meno
a sídlo, b/ obchodné meno a sídlo poisťovateľa, u ktorého bolo uzavreté poistenie zodpovednosti,
c/ číslo poistnej zmluvy. Upriamil pozornosť na to, že hoci žalobca ako prenajímateľ náhradného

vozidla zn. Porsche macan, hoci nebol účastníkom dopravnej nehody zo dňa 04.03.2024, vedel údaje
o vinníkovi dopravnej nehody a aj to, kde/v akej poisťovni má uzavreté poistenie zodpovednosť za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poškodený teda kvôli uvedeným informáciám nemusel
čakať na informácie od polície. Ak si mohol v daný deň prenajať náhradné
vozidlo, mohol ešte v ten deň aj nahlásiť žalovanému škodovú udalosť a objednať si obhliadku

poškodeného vozidla. Konaním poškodeného sa proces likvidácie u žalovaného predĺžil (likvidácia
spojená s nárokom uplatneným z poškodenia vozidla zn. BMW X5, kedy likvidáciu bolo možné začať
až po prvotnej obhliadke). Žalovaný namietal odôvodnenie konajúceho súdu uvedené v bode 41.
napadnutého rozsudku, pretože podľa jeho názoru údaje o škodcovi nepatria k tým parametrom,
ktoré by sa do protokolu o prenájme náhradného vozidla vpisovali automaticky, z čoho vyplýva, že

žalobca o nich musel mať vedomosť. Podľa názoru žalovaného aj ten, kto má záujem uplatniť si
plnenie z uzatvoreného povinného zmluvného poistenia škodcu, má túto udalosť bezodkladne oznámiť
žalovanému ako poisťovni škodcu, ak mu v tom nebránia žiadne zdravotné komplikácie, čo ale však
nebol uvedený prípad, keďže poškodený pri dopravnej nehode neutrpel žiadne poškodenie
zdravia. Na ustanovenia právnych predpisov, ktoré z pohľadu žalovaného poškodený porušil, v dôsledku

čoho sa predĺžila likvidácia poistnej udalosti, žalovaný poukázal vo svojich písomných podaniach.
Vzhľadom k tomu žalovaný má za to, že poškodenému nárok na preplatenie troch dní, počas ktorých
bol vo vzťahu k žalovanému nečinný, nevznikol. Poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo
výške 50,00 eur s DPH žalovaným nebol rozporovaný, tento žalovaný žalobcovi uhradil, preto okresný
súd nemal ani dôvod sa k nemu vyjadrovať

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil a zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť mu trovy
odvolacieho konania.
13. Podľa názoru žalobcu žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti ani

nepredložila dôkazy, ktoré by viedli k spochybneniu správnosti skutkových zistení a právnych záverov
súdu prvej inštancie. Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne zaoberal
spornými skutočnosťami, argumentáciou a dôkazmi strán, pričom jednotlivé dôkazy a námietky strán
sporu vyhodnotil podľa svojej úvahy. Zároveň sa vysporiadal so skutkovými a právnymi okolnosťami
žalobcom uplatneného nároku. Samotná skutočnosť, že okresný súd nevyhodnotil dôkazy podľa

predstáv žalovaného, nezakladá automaticky záver o nesprávnosti týchto skutkových zistení. Žalobca
sa v celom rozsahu zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, písomných podaniach a argumentácie
v tomto spore. V prejednávanom spore je určujúca skutočnosť, že sa poškodený dostal
do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za poškodené vozidlo
v dôsledku poistnej udalosti zavinenej klientom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho

dobrovoľného rozhodnutia a slobodného vôľového konania, ale bol v priamej príčinnej súvislosti so
škodovou udalosťou a vzniknutou škodou. Poškodený prenájmom náhradného motorového vozidla len
riešil dôsledky zapríčinené poistnou udalosťoua odstraňoval nepriaznivý stav. K otázke nevyhnutnosti a účelnosti nákladov na prenájom náhradného
vozidla žalobca uviedol, že dôvod užívania náhradného vozidla odpadá ku dňu vydania opraveného
vozidla poškodenému, pretože k predmetnému dňu sa opravené vozidlo dostáva do dispozície

poškodeného, čo zodpovedá aj právnemu názoru vyslovenému v nálezoch Ústavného súdu
SR zo dňa 16.02.2023 č. k. III. ÚS 602/2022-34 a zo dňa 19.12.2024 č. k. III. ÚS 476/2024-47. Ústavný
súd SR sa v tejto otázke stotožnil s názorom odvolacieho súdu, v zmysle ktorého v prípade čiastočnej
škody účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k
ukončeniuopravyhavarovanéhovozidla,defactovtedy,keďsaopravenévozidlodostanedodispozičnej

sféry poškodeného na ďalšie používanie. Súčasne Ústavný súd SR definoval, že účelom náhradného
motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do
bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové
vozidlo. Nepriznaním uplatneného nároku žalobcovi tak, ako navrhuje žalovaná, by predstavovalo
porušenie zásady „neminem laedere“ – nikoho nepoškodzovať. Poškodený je momentom vzniku škody
nútený komunikovať s poisťovňou vinníka dopravnej nehody, ktorá si kladie podmienky pre krytie

vzniknutej škody zapríčinenej jej poistencom, a to v prvom rade určením autorizovaných autoservisov,
s ktorými je v zmluvnom vzťahu. Výberom autoservisu, ktorý je v zmluvnom vzťahu
s poisťovňou, sa končí jeho súčinnosť s poisťovňou a túto v plnej miere preberá autorizovaný servis,
ktorému je poisťovňa zaviazaná plniť za vykonanie opravy, a to práve doručením krycieho listu. Krycí list
predstavuje zabezpečenie úhrady nákladov za vykonanie opravy a protiplnením autoservisu je vydanie

opraveného vozidla poškodenému. V predmetnej veci poškodený užíval náhradné vozidlo po dobu 17
dní, t.j. od 04.03.2024 do 21.03.2024, pričom doba zotrvania poškodeného vozidla v autoservise nie
je medzi sporovými stranami sporná. Sporným zostal začiatok doby, odkedy žalovaný priznal nárok
na náhradu nákladov vynaložených poškodeným na náhradné vozidlo. Žalobca v konaní jednoznačne
preukázal, po akú dobu sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v autoservise za účelom jeho

opravy. Poškodený bezodkladne po tom, ako sa dozvedel od polície informácie o vinníkovi nehody,
poistnú udalosť nahlásil, pričom neporušil žiadnu z povinností, ktorá mu vyplýva zo zákona. Obsah
protokolu, ktorý sa elektronicky dopĺňa informáciami o poškodenom, vinníkovi a
náhradnom vozidle, nie je dôkazom o tom, že poškodený disponoval údajmi o vinníkovi dopravnej
nehody dňa 04.03.2024. Navyše, ako vyplýva z čestného prehlásenia poškodeného zo dňa 27.03.2024,

kým poškodený neobdržal správu od polície, nemal vedomosť o údajoch vozidla vinníčky nehody a
dovtedy ani nevedel, v ktorej poisťovni si má uplatniť škodu na vozidle poškodeného.
Poškodený odovzdal svoje dopranou nehodou zničené vozidlo do autoservisu dňa 04.03.2024,
ako vyplýva z čestného prehlásenia poškodeného a potvrdenia autoservisu. Dňa 04.03.2024 si ako
náhradu za poškodené vozidlo prenajal náhradné motorové vozidlo a dňa 21.03.2024 ukončil nájom k

náhradnému vozidlu, t.j. v deň, kedy mu bola doručená predbežná správa o likvidácii poistnej udalosti
ako totálnej škode. Poškodený je od momentu odovzdania svojho poškodeného motorového vozidla
autoservisu zbavený akejkoľvek možnosti s ním disponovať, pokiaľ mu ho autoservis nevydá, resp.
neobdrží od poisťovne správu o ukončení šetrenia poistnej udalosti, ako je preukázané bežnou
obchodnou praxou i čestným prehlásením poškodeného. Žalobca poukázal na aktuálnu rozhodovaciu

prax súdov, napr. na závery Krajského súdu v Bratislave vyslovené v rozsudkoch sp. zn. 3Cob/86/2023,
sp. zn. 3Cob/94/2023, ale aj závery Krajského súdu
v Žiline vyslovené v rozsudku sp. zn. 10Co/42/2024, závery Krajského súdu v Trenčíne vyslovené
v rozsudku sp. zn. 5Co/79/2024, ktoré rešpektujú účel náhradného vozidla a práva poškodeného,
ktorý proti svojej vôli nemôže užívať svoje opravované vozidlo poškodené poistencom poisťovne,

aby na ňom bola vykonaná oprava zaisťujúca jeho prevádzkyschopnosť. V otázke účelnosti nákladov
na prenájom náhradného motorového vozidla došlo už k ustáleniu rozhodovacej praxe v zmysle
argumentácie žalobcu. Nie je preto dôvodné skúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania náhradného
vozidla nad rámec účelu náhradného vozidla definovaného predmetným nálezom Ústavného súdu SR.
Zotrvanie motorového vozidla poškodeného v autoservise je priamym a bezprostredným následkom

konania poistenca žalovaného. Poškodený teda nemá žiaden dosah na trvanie opravy motorového
vozidla či na doručenie krycieho listu zo strany poisťovne. Užívanie opraveného motorového vozidla mu
umožňuje autorizovaný autoservis, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne, až keď sú mu nahradené
náklady spojené s vykonanou opravou motorového vozidla, na ktorých úhradu je zaviazaná poisťovňa.
Prevádzkyschopnosť opraveného vozidla poškodeného dňom zavŕšenia jeho opravy nepredstavuje

odstránenie príčiny, pre ktorú nemohol poškodený svoje motorové vozidlo užívať. Škodová udalosť je
sanovaná až ku dňu, kedy poškodený môže svoje opravené motorové vozidlo opäť užívať, a to jeho
vydaním zo strany autoservisu, resp. ku dňu, kedy pri totálnej škode poisťovňa uhradí poistné
plnenie poškodenému. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by doba zotrvania opravovanéhovozidla v autoservise bola pričítateľná poškodenému, prípadne, že by poškodený porušil niektorú zo
svojich povinností súvisiacu s hlásením škodovej udalosti, naopak, doba zotrvania vozidla v autoservise
a nutnosť užívania náhradného vozidlo súvisí výhradne so vznikom dopravnej nehody zapríčinenej

poistencom žalovanej a jeho zodpovednosťou za náhradu škody, ktorá nahlásením poistnej udalosti
prešla na poisťovňu od samotného momentu dopravnej nehody. Poškodený nemôže byť sankcionovaný
za pasivitu autoservisu alebo zdravotný stav vinníka nehody a nevedomosť o údajoch vinníka nehody
v deň 04.03.2024. Rozhodovacia, prax na ktorej žalovaný založil svoju procesnú obranu spre je podľa
názoru žalobcu je s poukazom na vyššie označený nález Ústavného súdu SR prekonaná. Čakanie

na konečnú správu o šetrení poistnej udalosti tak spadá do sledu udalostí spojených so
škodovou udalosťou, ktoré vymedzujú obdobie nároku poškodeného na náhradu nákladov spojených
s užívaním náhradného vodidla po dobu vykonávania opravy jeho motorového vozidla. Poškodený
nemôže opravované vozidlo používať až do času, kým mu nie je vydané autoservisom, pričom k jeho
vydaniu dochádza najskôr doručením krycieho listu zo strany poisťovne, resp. pri totálnej škode na
poškodenom motorovom vozidle je poškodený reparovaný až prijatím poistného plnenia od žalovaného

za totálne zničené motorové vozidlo. Okolnosti, pre ktoré je vozidlo poškodeného v autoservise, súvisia
výhradne s konaním škodcu. Ak by nedošlo k protiprávnemu konaniu škodcu, poškodený by nemusel
nechať svoje vozidlo opraviť v autoservise. Aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore o zaplatenie
nákladov za prenájom náhradného vozidla poškodeným po dobu zotrvania jeho vozidla v
autoservise z dôvodu škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného bola ustálená vo viacerých

súdnych sporoch aj so žalovaným, napr. v konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn.
17C/42/2019, ktorého rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený rozsudkom odvolacieho súdu pod
sp. zn. 8Co/24/2020, v ktorom odvolací súd konštatoval, že aktívna legitimácia žalobcu vyplýva
nielen zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ale aj zo samotného správania sa žalovaného, ktorý
časť poistného plnenia zaplatil žalobcovi. V zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany

dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného na odplatu na postúpenie pohľadávky a nárok
žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa navzájom započítajú. Skutočnosť, že došlo k
prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným, a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním,
nespôsobuje rozpor s ust. § 524 Občianskeho zákonníka či neexistenciu nároku na náhradu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky preukazuje to, že došlo

k úhrade faktúry, a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne
vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa
len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Takéto postúpenie ani podľa
rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky,
v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného

s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného nároku na náhradu škody, ktorý
bol postúpený. Rovnaké závery konštatoval Krajský súd v Žiline aj v spore, kde na strane žalobcu
vystupovala spoločnosť SetCar sk, a.s. sp. zn. 8Co/53/2021. Vzhľadom k tomu žalobca má za to,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je plne v súlade s vykonaným dokazovaním a jeho právne posúdenie
zodpovedá povahe vynaloženia nákladov z hľadiska účelnosti, dôvodnosti a bezprostrednej

súvislosti so škodovou udalosťou.
14. Ďalšie vyjadrenia strán sporu neboli v štádiu odvolacieho konania produkované.

15. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods.

3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) toto rozhodnutie vo veci samej,
t. j. vo veci samej, a tiež v závislom výroku II. o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil.

16. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v

plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa odvolací súd obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§

387 ods. 2 CSP).

17.Nadoplneniepovažovalodvolacísúdzanevyhnutnéreagovaťnaodvolaciuargumentáciuodvolateľa
formulovanú v jeho opravnom prostriedku, pričom v zmysle princípu neúplnej apelácie sa nezaoberalinými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie. Odvolací súd zároveň poukazuje na zodpovednosť
odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu
rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

18. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 252/2004 zo dňa 31.08.2004), ani
právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej

požiadavkami (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. I.ÚS 50/2004 zo dňa 03.03.2004). Do obsahu
základného práva podľa ustanovenia čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
a práva na spravodlivý proces podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou
navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov
(uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 3/1997 zo dňa 19.03.1997 a sp. zn. II.ÚS 251/2003

zo dňa 17.12.2003). Odvolacie námietky žalovaného k spôsobu vyhodnotenia dokazovania súdom
prvej inštancie z uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobe vyhovel, pričom ku svojim záverom dospel
v kontexte všetkých vykonaných dôkazov s prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej veci.
V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako

súčasti základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen
na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na relevantné argumenty strán. V súdenej veci
však súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podrobne a zákonným spôsobom odôvodnil. Právo na
súdnu ochranu však nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou; prípadne
s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je

porušením daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane predstáv
o obsahu odôvodnenia súdneho rozhodnutia. S prihliadnutím na obsah dokazovania vykonaného súdom
prvej inštancie, popísaný v odôvodnení jeho rozsudku, odvolací súd len doplnil dôvody napadnutého
rozhodnutia. Uvedený postup odvolacieho súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn.
IV.ÚS 350/2009 zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého „...odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a

odvolaciehosúdunemožnoposudzovaťizolovane,pretožeprvostupňovéaodvolaciekonaniezhľadiska
predmetu konania tvoria jeden celok (II.ÚS 78/2005, III.ÚS 264/2008, IV.ÚS 372/2008). Tento právny
názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných
súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli
vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.

19. Odvolateľ svoj opravný prostriedok odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci [§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP].

20. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

21. Žalovaný vo svojom opravnom prostriedku, rovnako ako štádiu konania na súde prvej inštancie,
namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v spore. Podstatou jeho odvolacej námietky je tvrdenie,
že nakoľko nedošlo k úhrade nákladov za prenájom náhradného vozidla na základe vystavenej faktúry č.

03742024zostranypoškodeného,nevzniklapoškodenémutýmpádomanipohľadávkavočižalovanému
ako poisťovni škodcu, s ktorou by mohol disponovať, pričom podľa žalovaného nejde o splnenie dlhu.
Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie sa s touto námietkou odvolateľa dôsledne
a správne vysporiadal v bodoch 31. až 38. odôvodnenia napadnutého rozsudku, na ktoré poukazuje.

22. Nemožno súhlasiť s tvrdením odvolateľa o neexistencii pohľadávky, ktorá bola predmetom
Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi poškodeným C. D. ako postupcom a žalobcom ako
postupníkom dňa 27.03.2024. Z obsahu predmetnej zmluvy totiž jednoznačne vyplýva, že sa jednalo
o kombinovaný právny úkon, predmetom ktorého bolo jednak 1/ postúpenie pohľadávky, jednak 2/vysporiadanie záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Úhradu
nájomného tak supluje v tomto prípade samotné postúpenie pohľadávky. Zároveň je nesporné, že
predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia. Predmetom postúpenia bol totiž nárok

na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody.

23. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj
bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Postúpenie, resp. cesia pohľadávky spočíva
vtom,žedoexistujúcehozáväzkovéhovzťahumedzipôvodnýmveriteľomadlžníkomvstúpinovýveriteľ,

ktorýsúčasnepreberiepohľadávkupôvodnéhoveriteľa.Idetedaojedenzospôsobovzmenyzáväzkuna
strane veriteľa, pričom k obligatórnym obsahovým náležitostiam zmluvy o postúpení pohľadávky okrem
označenia účastníkov patrí identifikácia postupovanej pohľadávky, t. j. popis pohľadávky, čo do jej výšky
a skutočností, na ktorých sa zakladá. Postupovaná pohľadávka musí byť dostatočne určitá tak, aby
nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu voči tomu istému dlžníkovi, a aby medzi zmluvnými
stranami nevznikli pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. Podmienkou

platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je, aby okrem iného išlo o existujúcu pohľadávku. Okrem toho
musí ísť o pohľadávku, ktorá môže byť predmetom postúpenia (§ 525 Občianskeho zákonníka).

24. Zmluvou o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu peňažnej pohľadávky poškodeného (C. D.) voči
žalovanému v celkovej výške 1.380,01 eur s DPH z titulu jeho nároku vyplývajúceho z ust. § 4 zákona

č. 381/2001 Z.z.. Zmluvné strany sa dohodli,
že postúpenie pohľadávky je odplatné, pričom výška odplaty predstavuje sumu 1.380,01 eur
s DPH, ktoré zodpovedá sume vyčíslenej vo faktúre č. 03742024 vystavenej žalobcom ako
prenajímateľom poškodenému ako nájomcovi náhradného motorového vozidla. Zároveň sa zmluvné
strany v označenej zmluve dohodli, že ich vzájomné nároky na úhradu odplaty

za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom zmluvy
započítavajú a žalobca bude vymáhať pohľadávku vo vlastnom mene a na vlastný účet. Postupcovi ako
poškodenému z dopravnej nehody vznikla povinnosť zaplatiť v rámci vyfakturovanej sumy za prenájom
náhradného motorového vozidla aj sumu 406,01 eur. Skutočnosť, že túto časť dlhu poškodený priamo
nezaplatil žalobcovi nemožno chápať tak,

že mu škoda nevznikla. Je teda zrejmé, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa
27.03.2024 tvorí jeden celok upravujúci navzájom prepojené viaceré práva a povinnosti jej strán/
subjektov. Nespochybnenou vôľou poškodeného (C. D.) a žalobcu bolo dotknuté vzájomné práva
a povinnosti upraviť v rámci jednej zmluvy, čo vôbec nie je v rozpore s tým, že bolo možné na ich
usporiadanie použiť/uzavrieť viacero relatívne samostatných právnych úkonov.

25. V rámci predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky došlo tak k odplatnému postúpeniu pohľadávky
so súčasným započítaním fakturovaného nájomného (jeho časti) za užívanie náhradného vozidla
s odplatou za postúpenie pohľadávky. Započítanie je nutné chápať ako ekvivalent platby Teda uvedenou
zmluvou došlo zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako

prenajímateľom. Pohľadávka prenajímateľa na úhradu faktúry za prenájom náhradného vozidla zanikla
započítaním
s pohľadávkou nájomcu voči prenajímateľovi titulom odplaty za postúpenie pohľadávky
na náhradu škody voči žalovanému, t. j. je nutné uvedenú faktúru za prenájom náhradného vozidla
považovať za uhradenú, a súčasne žalobca nadobudol postúpenú pohľadávku poškodeného voči

žalovanému na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla. Pri striktnom
(až puristickom) prístupe k výkladu práva by bolo možné trvať na tom, aby poškodený uhradil žalobcovi
sumu za nájom náhradného vozidla a ten mu ihneď v rámci postúpenia pohľadávky voči žalovanému
tie isté peniaze (doslova tie isté bankovky a mince) vrátil. Inými slovami, poškodený by položil na stôl
sumu 1.380,01 eur

a posunul ju k žalobcovi, ktorý by ju vzápätí posunul späť k poškodenému. Takýto postup
v kontraktačných procesoch odporuje bežnej realite každodenného života, pri ktorej tak fyzické, ako aj
právnické osoby takmer permanentne vstupujú do desiatok rôznych právnych vzťahov. Určite sa pritom
nejedná o obchádzanie zákona, keďže právny úkon poškodeného
a žalobcu nesmeroval k tomu, aby zákon dodržaný nebol. Naopak, takým počínaním by skôr

bolo formálne vygenerovanie viacerých právne až perfekcionalistických zmlúv, ktoré by však
nekorešpondovali s bezprostrednou realitou.26. Sporná otázka aktívnej vecnej legitimácie v spore o zaplatenie nákladov za prenájom náhradného
vozidla poškodeným po dobu zotrvania jeho vozidla v autoservise z dôvodu škodovej udalosti
spôsobenej poistencom žalovaného bola už v rozhodovacej praxi súdov ustálená (napr. rozsudok

Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/126/2019, sp. zn. 6Co/12/2021, sp. zn. 8Co/24/2020, sp. zn.
10Co/7/2021, sp. zn. 8Co/132/2019, sp. zn. 7Co/208/2019).

27. Na tomto základe považoval odvolací súd pohľadávku žalobcu uplatnenú v tomto spore za existujúcu
aplatnepostúpenúvzmysleust.§524ods.1Občianskehozákonníka.Žalobcataknadobudolexistujúcu

pohľadávku, ktorá zakladá v tomto spore jeho aktívnu vecnú legitimáciu. Vzhľadom na uvedené odvolací
súd má za to, že záver súdu prvej inštancie, že aktívna vecná legitimácia v spore je daná, je správny.

28. Neobstojí ani námietka žalovaného, že nájomné za náhradné vozidlo používané poškodeným za
prvé 3 dni nájmu od 04.03.2024 do 06.03.2024 v celkovej sume 406,01 eur žalobcovi neprináleží,
s odôvodnením, že nahlásenie škodovej udalosti tretí deň po jej vzniku predstavuje také jeho zavinené

konanie/nekonanie poškodeného, ktoré má
za následok predĺženie procesu likvidácie poistnej udalosti žalovaným, a tým pádom i predĺženie dobu
nájmu náhradného vozidla.

29. Vo vzťahu k uvedenej odvolacej námietke odvolací súd východiskovo považuje

za potrebné poukázať na samotný účel povinného zmluvného poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tak, ako ju prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z.,
ktorým je poskytnutie právnej ochrany poškodenému škodovými následkami zapríčinenými motorovým
vozidlom škodcu. Účelom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkorí
poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom

motorového vozidla, a to nielen
vo sfére materiálnej ujmy vychádzajúc z ustanovenia § 4 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z., ktoré
upravuje právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ z poistenia zodpovednosti
za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, ale aj vo sfére
rozsahu ingerencie poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu bola

nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. Inak povedané, práve inštitút
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku
na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. V kontexte uvedeného je potom potrebné vnímať aj samotné
zabezpečenie náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia

jeho motorového vozidla nemôže toto vozidlo užívať. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III. ÚS 602/2022
zo dňa 16. februára 2023 poukázal na to, že „...Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať
škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až
do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody
nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil

s cieľom eliminovať škodový následok...“.

30. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správne poukázal
na priebeh poistnej udalosti popísaný žalobcom (bola privolaná záchranná služba a polícia) a správne
konštatoval, že s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovaného prípade nebolo v možnostiach

ani schopnostiach poškodeného zistiť údaje o ďalšom vodičovi (druhom účastníkovi dopravnej
nehody), nakoľko tento bol z miesta nehody prevezený priamo do nemocnice a preto ani nedošlo
k spísaniu Správy o nehode na mieste vzniku poistnej udalosti. Z Čestného prehlásenia poškodeného
predloženého žalobcom je zrejmé,
že poškodený sa o identifikačných údajoch vinníka dopravnej nehody dozvedel až

po obdržaní správy polície o dopravnej nehode a dovtedy o nich nemal vedomosť a tým pádom nevedel,
v ktorej poisťovni si má uplatniť nárok na náhradu škody vzniknutej dopravnou nehodou na jeho vozidle.
Uvedené okolnosti priebehu škodovej udalosti zo dňa 04.03.2024 aj podľa názoru odvolacieho súdu
náležite odôvodňujú bezprostredne nasledujúci postup poškodeného smerujúci k prenájmu náhradného
vozidla, keďže jeho motorové vozidlo v dôsledku poistnej udalosti spôsobenej poistencom žalovaného

skončilo nepojazdné
a nemohol ho užívať.31. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že poškodený vykonal priamo voči žalovanému úkon
uplatnenia náhrady škody v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.,
a to bezprostredne po tom, čo zistil potrebné informácie o druhom účastníkovi dopravnej nehody. Toto

zákonné ustanovenie nestanovuje pre poškodeného lehotu na vykonanie tohto úkonu. Naproti tomu
v ustanovení § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. je upravená povinnosť poisteného,
oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území SR, a teda
je zrejmé, že toto ustanovenie zákona poškodenému žiadnu povinnosť neukladá.
32. V prípade dopravnej nehody sa poškodený dozvie konkrétne údaje o škodcovi potrebné na

uplatnenie náhrady škody v poisťovni v momente, keď z relevantného zdroja nadobudne skutočnú
vedomosť, o skutkových okolnostiach rozhodných pre vymedzenie zodpovedného subjektu, t.j., keď sa
do jeho dispozičnej sféry dostane správa o dopravnej nehode spísaná príslušným orgánom Policajného
zboru SR, v ktorej je dostatočne individualizovaná osoba škodcu ako druhého účastníka dopravnej
nehody i vozidlo, ktorým bola táto dopravná nehoda spôsobená.
33. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že identifikačné údaje o škodcovi

(poistencovi žalovaného) potrebné na nahlásenie poistnej udalosti v poisťovni mal poškodený možnosť
zistiť až zo správy polície o dopravnej nehode a hneď ako túto obdržal, nahlásil žalovanému škodovú
udalosť, o čom svedčí aj Čestné prehlásenie poškodeného na č. l. 42 spisu. S
prihliadnutím na obmedzené možnosti komunikácie poškodeného s vinníkom dopravnej
nehody (škodcom) bezprostredne po vzniku škodovej udalosti, z dôvodu prevozu škodcu do nemocnice,

ktorá skutočnosť aj polícii bránila s ním spísať záznam/správu o dopravnej nehode, je argumentácia
žalovaného poukazujúceho na porušenie ust. § 10 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z., (ktoré upravuje práva
a povinnosti poisteného, t.j. v súdenom prípade škodcu), nenáležitá.

34. Naviac žalovaný v spore ani nenavrhol vykonať také dôkazy, z ktorých by vyplynulo, že v prípade

uplatnenia nároku na náhradu škody poškodeným u žalovaného bezprostredne
po vzniku škodovej udalosti dňa 04.03.2024, by prenájom náhradného vozidla trval po dobu kratšiu ako
17 dní, napr. či by termín obhliadky vozidla, ktorá bola určujúca pre ďalší priebeh likvidácie, bolo možné
objednať na skorší dátum, ako tomu reálne bolo. Tvrdenie žalovaného, že poškodený predĺžil likvidáciu
poistnej udalosti teda nebolo v spore ničím preukázané.

35. Protokol o prenájme náhradného vozidla č. 376/2024 nepredstavuje právny úkon uzavretia zmluvy
o prenájme náhradného vozidla, na základe ktorého vznikol právny vzťah prenájmu náhradného vozidla
dňa 04.03.2024, ale jeho zmyslom bolo zaznamenanie priebehu prenájmu náhradného vozidla, čo
potvrdzuje správnosť záveru súdu prvej inštancie o elektronickom vpisovaní niektorých parametrov do

tohto protokolu. Ani v tomto smere však žalovaný nenavrhol k spornej skutkovej otázke, t .j. či údaje
potrebné pre uplatnenie nároku na náhradu škody boli u žalovaného vpísané do protokolu už dňa
04.03.2024, vykonať dokazovanie. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie
obsiahnutým v bode 41. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že poškodený nahlásil škodovú udalosť
bezprostredne po tom, čo zistil potrebné informácie o druhom účastníkovi dopravnej nehody. Iný/skorší

dátum zistenia údajov o škodcovi, ktorými by poškodený disponoval skôr totiž žalobca v tomto spore
nepreukázal.

36. Žalobca má preto právo na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla
už od prvého dňa prenájmu náhradného vozidla, t. j. odo dňa 04.03.2024, k vzniku škody na vozidle

poškodeného nepochybne došlo v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou spôsobenou poistencom
žalovaného.

37. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, nakoľko odvolanie žalovaného
v danom prípade nemalo opodstatnenie a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie,

na ktoré prihliada z úradnej povinnosti, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v časti meritórneho výroku I. ako vecne správny potvrdil.

38. Ako vecne správny odvolací súd potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok II.
napadnutého rozsudku o trovách konania na súde prvej inštancie, vo vzťahu

ku ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu relevantnú odvolaciu argumentáciu a ktorý zároveň plne
zodpovedá úspechu sporových strán posúdenému v zmysle zákonných ustanovení v ňom citovaným.39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože žalobca bol v tomto štádiu konania úspešný v celom

rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

40. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov

3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane
pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /
Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).