Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. júl 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10C/176/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112225285
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6112225285.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, v spore

žalobcu M.S.GROUP, a.s., 974 05 Banská Bystrica, Zvolenská cesta 15, IČO: 31 586 791, zastúpeného
JUDr. Petrom Petríkom, advokátom, 974 01 Banská Bystrica, Petelenova 15456/1, proti žalovanej
Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo financií Slovenskej republiky, 817 82 Bratislava,
Štefanovičova 5, IČO: 00 151 742, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania od žalobcu vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca s poukazom na § 3 ods. 1 písm. d) a § 9 ods.1, 4 zákona č. 514/2003 Z. z. (o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci) žiada uložiť žalovanej povinnosť nahradiť mu škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom - zbytočnými prieťahmi pri realizácii daňovej kontroly. Tvrdí,
že daňová kontrola, ktorá vzhľadom k tomu, že spĺňal podmienky §-u 79 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) na vrátenie nadmerného odpočtu DPH nemala byť
ani otvorená, prebiehala nekoncepčne, neefektívne a neprimerane dlhú dobu, čo odporuje §-u 2 ods. 2
a §-u 15 ods.17 v tom čase platného a účinného zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „daňový poriadok“). Poukazuje i na Smernicu Rady

2006/112/ES o spoločnom systéme DPH zo dňa 28. novembra 2006 a rozhodovanie Súdneho dvora
EÚ, podľa ktorých daňovou kontrolou nesmie byť podnikateľský subjekt znevýhodnený. Tvrdí, že v
tomto prípade sa tak stalo, lebo neprimerane dlho trvajúca daňová kontrola a včasné nevrátenie
nadmerného odpočtu DPH spôsobili, že si musel od banky zobrať úver na úhradu dlhu, čím mu vznikli
finančné náklady predstavujúce uplatňovanú škodu. Uvádza, že ako daňový subjekt si vždy plnil svoje
zákonné povinnosti a odmieta tvrdenie žalovanej o časovo náročnej daňovej kontrole pre podozrenie z
karuselového podvodu s tým, že sám správca dane zistil, že jeho obchodný partner, spoločnosť G4S

Security Services (SK), a.s. (ďalej len „G4S“) odviedol do štátneho rozpočtu celú sumu DPH v zákonnom
čase, a že fakturované práce boli fyzicky vykonané a správne u oboch spoločností zaúčtované. Žalobca
uvádza, že dňa 30. mája 2008 uzatvoril so spoločnosťou G4S zmluvu o nájme nebytových priestorov
a iných nehnuteľností, ktorou sa o.i. zaviazal zaplatiť tzv. „osobitné stavebné úpravy“- vybudovanie
osobitného bezpečnostného priestoru pre zabezpečenie činnosti nájomcu. Na financovanie stavebných
úprav v hodnote 1 660 000 eur (bez DPH) mu poskytla finančné prostriedky Slovenská sporiteľňa, a.s.
na základe zmluvy o úvere č. 148/AUOC/09 zo dňa 26. júna 2009. Po realizácii úprav mu spoločnosť

G4S faktúrou č. 20091338 vyúčtovala stavebné práce v sume 1 661 034,60 eur + DPH, na základe ktorej
jej mal do 31. júla 2009 uhradiť sumu 1 976 631,17 eur. Faktúru bez DPH žalobca uhradil z poskytnutého
úveru dňa 10. augusta 2009. Pretože mu banka neposkytla peniaze na úhradu DPH, uzatvoril žalobca
dňa 4. augusta 2009 so spoločnosťou G4S dohodu o zmene úhrady časti faktúry so splatnosťou úhradyzostávajúcej dlžnej sumy do 31. decembra 2009. Zostatok dlhu plánoval uhradiť z nadmerného odpočtu
DPH, o vrátenie ktorej požiadal, a ktorá mu mala byť vrátená do 25. septembra 2009. Žalobca uvádza,
že po začatí daňovej kontroly dňa 16. septembra 2009 poskytoval správcovi dane všetku súčinnosť, prvé

tri mesiace prebiehala kontrola plynule a už dňa 5. novembra 2009 mu bola vrátená časť kontrolovaných
dokladov. Potom začali prieťahy. Napriek tomu, že dňa 23. decembra 2009 mu boli vrátené všetky
kontrolované doklady a kontrola v spoločnosti G4S bola ukončená dňa 10. decembra 2009, daňová
kontrola do šiestich mesiacov neskončila a dňa 18. marca 2010 mu bolo doručené upovedomenie o jej
predĺžení o ďalších 6 mesiacov. Žalobca tvrdí, že z dôvodu nevrátenia nadmerného odpočtu DPH sa

dostaldodruhotnejplatobnejneschopnosti,spoločnostiG4Sdotermínusplatnostizostávajúcučasťdlhu
neuhradil, a po doručení predžalobnej výzvy si musel na úhradu dlhu zobrať na základe zmluvy č. 104/
AUOC/10 zo dňa 17. mája 2010 úver v sume 302 516,- eur, ktorú mu banka vyplatila dňa 27. mája 2010.
Daňová kontrola napokon skončila bez nálezu chyby a nadmerný odpočet DPH mu bol vrátený dňa
17. septembra 2010. Uplatnená škoda je súčtom rôznych poplatkov súvisiacich s uzatvorením zmluvy
o úvere dňa 17.mája 2010 a veriteľovi zaplateného úroku z omeškania.

2. Žalovaná žiada žalobu zamietnuť. Tvrdí, že žalobca by mal nárok na náhradu škody len ak by bola
prekročená zákonná jednoročná kontrola na vykonanie kontroly, čo sa nestalo, a preto nemohlo dôjsť
k nesprávnemu úradnému postupu a zbytočným prieťahom v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Odmieta
tvrdenie žalobcu, že v čase začatia daňovej kontroly spĺňal podmienky §-u 79 ods. 2 zákona o DPH

a tvrdí, že daňová kontrola začala z dôvodu podozrenia na karuselový podvod, lebo bolo zrejmé, že
žalobca je len koncový subjekt v sieti dodávateľov stavebných prác, za ktoré bol uplatnený nadmerný
odpočet DPH. Tvrdí, že daňová kontrola prebiehala v súlade so zákonom, bez zbytočných prieťahov
(vykonaných bolo 70 úkonov) a jej priebeh nebol napadnutý v správnom konaní. Uviedol, že správca
dane má zákonom nariadenú kontrolnú lehotu 6 mesiacov, ktorú možno v prípade nutnosti predĺžiť,

a ak žalobca počítal s tým do 3 mesiacov mu bude vrátená DPH, tak kalkuloval s niečím, čo nemožno
s istotou predpokladať, a čo nezodpovedá zákonu. Žalovaná vyslovila názor, že dôvodnosť úkonov
daňovejkontrolyajejefektívnosťmožnoposudzovaťlenvsprávnomkonaní,vsúdnomkonaníonáhradu
škody po právoplatnom skončení kontroly to už možné nie je. Vysvetlila, že z dôvodu, že stavebné práce
boli realizované prostredníctvom subdodávateľov, vykonával správca dane kontrolu i dožiadaniami

súvisiacimi so subdodávateľskými faktúrami za stavebné práce a dodávky materiálu. Najvyššiu sumu
predstavovali faktúry od spoločnosti I.M.N., s.r.o., ktorá za tretí štvrťrok 2008, kedy stavebné práce
začali, podala nulové daňové priznanie k DPH, od štvrtého štvrťroku 2008 nepodala žiadne daňové
priznanie k DPH a správca dane zistil, že na adrese sídla uvedenej v obchodnom registri sa spoločnosť
nenachádza. I.M.N., s.r.o. použila subdodávateľa - spoločnosť AKMY-STAV, s.r.o., v prípade ktorej

správca dane zistil, že A. B. (bývalý konateľ spoločnosti I.M.N. s.r.o.) bol určitý čas jej splnomocneným
zástupcom. Táto spoločnosť so správcom dane nekomunikovala a nepredkladala doklady ku kontrole.
Pretože nebolo možné dostatočne preveriť uskutočnenie stavebných prác a dodávok u všetkých
subdodávateľov, správca dane daňovú kontrolu ukončil v zmysle §-u 15 ods. 13 daňového poriadku dňa
27. augusta 2010.

3. Súd prvej inštancie medzitýmnym rozsudkom č.k. 10C/176/2012-243 zo dňa 25.
októbra 2016 určil, že základ nároku uplatneného žalobcom v konaní je daný. Odvolací súd uznesením
č.k. 13Co/115/2017-267 zo dňa 19. júna 2018 medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie č.k.
10C/176/2012-243 zo dňa 25. októbra 2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalobca aj po zrušení rozsudku č.k. 10C/176/2012-243 zo dňa 25. októbra 2016 na žalobe zotrval.
Vzhľadom k stanovisku odvolacieho súdu upustil od argumentácie, že daňová kontrola nemala byť
otvorená, ale tvrdí, že sa mala zaoberať len splnením podmienok §-u 79 ods. 2 zákona o DPH, podľa
ktorého správca dane vyplatí vratku DPH, ak ide o firmu, ktorá spĺňa podmienky tohto ustanovenia.

Pretože tieto podmienky spĺňal, počítal s tým, že mu bude vyplatená vratka DPH do 25. septembra 2009
(hoci i za realizácie ďalšej daňovej kontroly boli splnené podmienky na jej vyplatenie do konca roku
2009). Žalobca trvá na tom, že daňová kontrola realizovala duplicitné úkony a prebiehala s prieťahmi
neefektívne (čo nepriamo uznala aj žalovaná, keď mu bez riadneho ukončenia kontroly napokon vratku
DPH vyplatila). Zdôraznil, že v čase začatia daňovej kontroly nemohlo byť podozrenie z karuselového

podvodu,leboúčelompodvoduještátpripraviťofinančnéprostriedkyatuspoločnosťG4Sodviedlaštátu
DPH už dňa 25. augusta 2009. Žalobca vysvetlil, že počítal s tým, že peniazmi, ktoré dostane ako vratku
DPH, uhradí svoj záväzok. Pretože nedisponoval pomerne vysokou finančnou sumou a hrozila mu
škoda vo výške vyčísleného úroku z omeškania, zobral si na úhradu pohľadávky pôžičku, náklady ktorejuplatňuje ako škodu v tomto konaní. Zdôraznil, že napokon štátu ušetril vyše 3 000,- eur, lebo ak by
svojmu zmluvnému partnerovi musel uhrádzať 9 % úrok z omeškania za 260 dní (74,56 eur denne),
uplatňoval by náhradu škody vo vyššej sume. Právny zástupca žalobcu poukázal na odôvodnenie

rozsahu výšky a škody písomným podaním zo dňa 4. februára 2013 v bode II (č.l. 16 a nasl.). Konateľ
žalobcu v reakcii na tvrdenie zástupcu žalovanej, že si mohol uplatniť tzv. „kompenzačné úroky“ uviedol,
že v tom čase to nebolo možné, lebo tento inštitút existuje až od rozsudku ESD v roku 2005, pričom
kompenzačné úroky by predstavovali sumu 26 628,65 eur, ktorou by bol štát ešte viac zaťažený.

5. Žalovaná (ktorá nespochybňuje, že štát má v konaní zastupovať Ministerstvo financií Slovenskej
republiky) žiada žalobu zamietnuť s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky podľa zákona č.
514/2003 Z.z. Tvrdí, že preukázala existenciu zákonných dôvodov pre predĺženie daňovej kontroly a
správca dane nespôsobil prieťahy v konaní. Žalovaná nespochybňuje, že ak subjekt žiada o vratku
DPH, posudzuje sa z hľadiska §-u 79 ods. 2 zákona o DPH, a ak spĺňa tieto podmienky, vratku
DPH dostane, ale tvrdí, že v tomto prípade bola daňová kontrola otvorená nie z dôvodu žiadosti

žalobcu o vratku DPH, ale z dôvodu nezrovnalostí zistených v účtovníctvach ďalších firiem, ktoré boli
súčasťou reťazca a bolo podozrenie, že ide o karuselový podvod. Každé vrátenie nadmerného odpočtu
DPH sa posudzuje osobitne. V tomto prípade žalobca uzatvoril zmluvu so spoločnosťou G4S, ktorej
subdodávatelia vykazovali nulové účtovníctvo, a preto bolo nutné preveriť, či nejde o sieť spoločností,
ktorých cieľom je fiktívne vygenerovať na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Pretože žalobca bol na

konci týchto zmluvných vzťahov, nebol mu nadmerný odpočet DPH vrátený obratom, ale po preverení
všetkých skutočností a v zákonnej lehote. Písomným podaním zo dňa 20. decembra 2018 (a ani pred
súdom) žalovaná výšku škody uplatnenú žalobcom nespochybnila, spochybnila len základ nároku na
náhraduškodystým,žežalobcanepreukázalpríčinnúsúvislosťmedziuplatnenouškodouanesprávnym
úradným postupom správcu dane. Podotkla, že ak žalobca ako daňový subjekt počítal s finančnými

prostriedkami z vráteného nadmerného odpočtu DPH vo veľmi krátkej dobe a správca dane tak neučinil,
lebo v zákonnej lehote preveroval súvisiace zistenia, nemožno vznik nákladov spojených s preklenutím
nedostatku financií pripisovať na vrub správcovi dane. Zástupca žalovanej pripustil, že v danom období
nebol účinný inštitút tzv. kompenzačných úrokov.

6. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 10C/176/2012-320 zo dňa 26. februára 2019 uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16 342,96 eur s 8,75 % úrokom z omeškania od 23. februára 2012
až do zaplatenia, všetko v lehote 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Odvolací súd uznesením č.k.
13Co/163/2019-373 zo dňa 31. mája 2021 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že daňový úrad začal a

vykonal kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH, preto mal súd
prvej inštancie pri svojom rozhodovaní aplikovať § 79 ods. 4 zákona o DPH v znení účinnom do 31.
decembra 2010. Uviedol, že v prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom sa vyžaduje existencia všeobecných predpokladov škody (vznik škody a príčinná súvislosť)
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Uložil súdu prvej inštancie vysporiadať sa s

tým, kedy sa začala daňová kontrola u žalobcu, aké úkony a v akom časovom období správca dane
v rámci daňovej kontroly vykonal, či úkony daňového úradu sa týkali oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty s odkazom na faktúru G4S č. 20091338 vystavenú dňa
29. júla 2009, s termínom splatnosti 31. júla 2009, na základe ktorej G4S a.s. refaktúrovala žalobcovi
stavebné a iné dodávky na logistickom centre v Banskej Bystrici, podľa prílohy k faktúre, a to Zoznamu

odsúhlasených položiek (či sa týkali žalobcu ale i dodávateľov, resp. subdodávateľov, ktorí vykonali
práce, dodali tovar, resp. materiál v zmysle Zoznamu odsúhlasených položiek), či daňový úrad dodržal
zákonné lehoty vyplývajúce zo zákona o DPH a z daňového poriadku, kedy došlo ku skončeniu daňovej
kontroly, kedy správca dane vrátil nadmerný odpočet DPH a v akej výške žalobcovi, či správca dane
vrátil nadmerný odpočet v zákonnej lehote žalobcovi. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že došlo k

prieťahom pri daňovej kontrole, musí špecifikovať, pri ktorých konkrétnych úkonoch správcu dane došlo
k zbytočným prieťahom v daňovom konaní a konkretizovať, v čom spočíval prieťah v daňovom konaní
s tým, že uvedie, pri ktorom úkone správca dane nedodržal zákonnú lehotu. Následne má uviesť, či
žalobcovi vznikla škoda a v akej výške s konkretizovaním jednotlivých položiek škody, uvedie, či medzi
eventuálnym nesprávny úradným postupom (zbytočným prieťahom v daňovom konaní) a vznikom škody

(ne)existuje príčinná súvislosť s prihliadnutím na to, že primárnym záväzkom žalobcu bolo zaplatiť G4S
na základe faktúry č. 20091338 vystavenej dňa 29. júla 2009 - do 31. júla 2009 sumu 1 976 631,17
eur (z toho 1 661 034,60 eur za stavebné a iné dodávky na logistickom centre v Banskej Bystrici a 19%
DPH vo výške 315 596,57 eur). V zmysle Dohody o zmene úhrady faktúry (č. 20091338 vystavenej dňa29. júla 2009) uzatvorenej žalobcom a G4S dňa 4. augusta 2009 mal žalobca zaplatiť G4S sumu 1 620
000,- eur do 10. augusta 2009 a zostávajúcu časť faktúry v sume 356 631,10 DPH
do troch pracovných dní od prijatia nadmerného odpočtu z DPH od Daňového úradu II Banská Bystrica

súvisiaceho s uvedenou faktúrou, alebo odo dňa, kedy mu vznikne právo odpočítať si daň na vstupe z
tejto faktúry od vlastnej daňovej povinnosti, najneskôr však do 31. decembra 2009 s tým, že povinnosťou
žalobcu bolo usporiadať si svoje majetkové pomery tak, aby mohol splniť svoje záväzky (i
zmluvné záväzky) v lehote splatnosti.

7. Žalobca po zrušení rozsudku č.k. 10C/176/2012-320 zo dňa 26. februára 2019 v podaní zo dňa
31. marca 2022 poukazuje na nesúlad právneho názoru odvolacieho súdu v bode 17
a nasl. s dôvodovou správou zákona č. 83/2009 Z.z., ktorým sa novelizoval § 79 zákona o DPH
v znení platnom do 31. decembra 2009. Vrátenie nadmerného odpočtu DPH nesmie pre zdaniteľnú
osobu predstavovať finančné riziko a musí sa uskutočniť v primeranej lehote, čo sa nestalo. Ohľadne
vysporiadania nadmerného odpočtu DPH poukazuje aj na čl. 183 Smernice o DPH. § 79 zákona o DPH

v znení platnom k 31. decembru 2009 sa má vykladať tak, že kontrola musí byť vykonaná v lehote, aby
daňovýúradvrátilnadmernýodpočettzv.spoľahlivýmosobám(tým,ktoréspĺňajúpodmienky§-u79ods.
2,3 zákona) najneskôr do 10 dní od dňa skončenia kontroly, ale najneskôr v lehote do 30 dní od uplynutia
lehotynapodaniedaňovéhopriznaniazazdaňovacieobdobie,vktoromnadmernýodpočetvznikol,resp.
nie v lehote dlhšej ako 10 dní odo dňa skončenia. Iný výklad §-u 79 zákona by popieral zmysel a výsadné

postavenie tzv. spoľahlivých osôb. Kontrola sa nezačala v súlade s §-om 15 ods . 2 daňového poriadku,
lebo dňa 16. septembra 2009 doručil daňový úrad žalobcovi podanie „Upovedomenie o výkone kontroly
na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu“. Správca dane mal v zmysle tohto
ustanovenia doručiť oznámenie o výkone daňovej kontroly. Z dôvodu nezákonného postupu správcu
pri začatí kontroly nezačala kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu

podľa §-u 79 ods. 4 zákona o DPH, preto bolo povinnosťou žalovanej vrátiť nadmerný odpočet DPH
do 30 dní odo dňa uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, za zdaňovacie obdobie, v ktorom
nadmerný odpočet vznikol. Žalobca namieta, že kontrola nezačala skôr ako 22. - 25. deň z tridsaťdňovej
lehoty i odôvodnenosť kontroly. Vo vzťahu k jednotlivým úkonom správcu dane poukazuje na vyjadrenia
zo dňa 4. februára 2013, 15. júla 2013 a 7. mája 2014. Ako ďalší príklad prieťahov v daňovom konaní

uvádza dĺžku vypracovania podania zo dňa 5. novembra 2019, ktorým správca dožiadal Daňový úrad
BA III o preverenie fakturácie, uplynutie doby piatich dní od vypracovania po odoslanie tohto podania,
dĺžku spracovania odpovede v trvaní 43 dní i disponovanie komplexným informačným systémom úradu
daňového preverovania, ktorý bol dodaný Daňovému riaditeľstvu, a na základe ktorého mal správca
disponovať potrebnými údajmi o spoločnosti žalobcu a jeho dodávateľovi. Po doručení odpovede

Daňového úradu BA III správca dane vedel, že DPH bola riadne odvedená zmluvným partnerom žalobcu
a boli splnené podmienky na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Úkony vykonávané správcom po
3.novembri2009bolipodľažalobcuvykonávanésprieťahmi,duplicitnealebonekoncepčne.Vpodanízo
dňa 23. marca 2023 sa žalobca vyjadril k nedôvodnosti argumentácie žalovanej o nedostatku právomoci
konajúceho súdu a možnosti posúdenia otázky prieťahov v konaní ako predbežnej otázky podľa §-u

193 CSP.

8.Žalovanápozrušenírozsudkuč.k.10C/176/2012-320zodňa26.februára2019spoukazomnanálezy
Ústavného súdu SR II. ÚS 199/02-14 a I.ÚS 258/08-7 konštatuje, že právo rozhodnúť o prieťahoch
v konaní náleží jedine správnemu súdu podľa §-u 244 a nasl. OSP a toto právo nemožno nahradiť

rozhodnutím iného súdu. V podaniach zo dňa 16. augusta 2021, 14. februára 2022, 3. októbra 2022
a 28. marca 2023 žalovaná tvrdí, že konajúci súd nemá právomoc skúmať, či došlo k prieťahom v
daňovom konaní. Správca dane neporušil žiadnu zo zákonných lehôt, a ak sa žalobca domnieva,
že došlo k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcom v prieťahoch v daňovom konaní, mal
by konkretizovať nedodržanie zákonných lehôt daňovej kontroly, ktoré malo prieťahy spôsobiť. Podľa

žalovanej sa žalobca otvorením a priebehom daňovej kontroly zaoberá nedôvodne. Skutočnosť, že
dôvod na otvorenie daňovej kontroly žalobcu nebol konštatovaný v prípade predchádzajúcich piatich
daňových kontrol neznamená, že nemôže byť konštatovaný v prípade šiestej a to, že sa žalobca
spoliehal na okamžité vrátenie sumy nadmerného odpočtu nie je pochybením správcu dane. Vo
vzťahu k žalobou uplatnenému nároku na náhradu škody žalovaná uvádza, že povinnosťou žalobcu

bolo usporiadať si majetkové pomery tak, aby mohol plniť svoje záväzky v lehote splatnosti, a preto nie
je splnená podmienka príčinnej súvislosti medzi postupom správcu dane a škodou.9. Súd doplnil už vykonané dokazovanie (výsluchom konateľa žalobcu a svedkyne Ing. Márie Krausovej,
vypočutím zástupcov strán a oboznámením sa s ich písomnými vyjadreniami, dodatkom č. 1 k zmluve
o nájme nebytových priestorov a iných nehnuteľností uzatvorenej žalobcom a spoločnosťou G4S dňa

24. marca 2009, notárskou zápisnicou a zmluvou o úvere č. 148/AUOC/09 uzatvorenej Slovenskou
sporiteľňou, a.s. a žalobcom dňa 26. júna 2009, faktúrou č. 20091338 zo dňa 29. júla 2009, dohodou
o zmene úhrady faktúry uzatvorenou žalobcom a G4S dňa 4. augusta 2009, predžalobnou výzvou
spoločnosti G4S adresovanou žalobcovi dňa 28. apríla 2010 a odpoveďou žalobcu na ňu zo dňa
15. mája 2010, zmluvou o úvere č. 104/AUOC/10 Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalobcom dňa

17. mája 2010, žiadosťou žalobcu o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody adresovanou
dňa 20.februára 2012 žalovanému a odpoveďou žalovaného zo dňa 16. augusta 2012, listinnými
dokladmi o úhrade súm, ktoré uplatňuje žalobca vo forme škody, daňovým priznaním DPH žalobcu
zo dňa 24. augusta 2009, potvrdením o podaní daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie júl
2009, potvrdeniami Sociálnej poisťovne, Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Union zdravotnej poisťovne,
Dôvery zdravotnej poisťovne, listinami o úkonoch správcu dane počas daňovej kontroly žalobcu

a ďalšími listinami, vypočutím konateľa žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, zástupcu žalovanej
a oboznámením sa s ich písomnými vyjadreniami), oboznámením sa s ďalšími písomnými vyjadreniami
strán, nálezmi Ústavného súdu SR II. ÚS 199/02-14 a I.ÚS 258/08-7, článkom „Štát drží v šachu tisíce
firiem“vHospodárskychnovináchzodňa 8.októbra2013 anatomtozákladekonštatujeprerozhodnutie
významné nasledovné:

10. Niet sporu o tom, že :

- dňa 24. marca 2009 uzatvoril žalobca so spoločnosťou G4S dodatok č. 1 k zmluve o nájme
nebytových priestorov a iných nehnuteľností, ktorým sa ako prenajímateľ zaviazal financovať časť

nákladov „osobitných stavebných úprav“ v sume 1 660 000 Eur ;
- na úhradu týchto nákladov si žalobca zobral od Slovenskej sporiteľne, a.s. úver v sume 1 837 000 eur
(zmluva o úvere č. 148/AUOC/09), časť úveru „maximálne však do výšky 1 660 000 eur je určená na
financovanie rekonštrukcie existujúcej nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka“ ;
- faktúrou č. 20091338 zo dňa 29. júla 2009, splatnou dňa 31. júla 2009, vyúčtovala spoločnosť G4S

žalobcovi za stavebné a iné dodávky sumu 1 661 034,60 eur (s 19 % DPH v sume 315 596,57
eur, celkom 1 976 631,17 eur) ;
- dohodou o zmene úhrady faktúry upravili žalobca a spoločnosť G4S dňa 4. augusta
2009 splatnosť faktúry - suma 1 620 000 eur sa stala splatnou dňa 10. augusta 2009 a zostatok v sume
356 631,10 eur mal žalobca uhradiť najneskôr 31. decembra 2009 ;

- dňa 16. septembra 2009 zaslal Daňový úrad Banská Bystrica II žalobcovi upovedomenie o výkone
kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH za
zdaňovacie obdobie júl 2009 ;
- dňa 21. septembra 2009 predložil žalobca správcovi dane požadované doklady ku kontrole ( zápisnica
o ústnom pojednávaní zo dňa 21. septembra 2009) ;

- dňa 5. novembra 2009 boli žalobcovi vrátené interné doklady č. 0915-01 – 0915-8 a č. 0935-021 –
0935-27 zapožičané ku daňovej kontrole ( potvrdenie správcu dane o vrátení dokladov) ;
- dňa 8. decembra 2009 na o ústnom pojednávaní konateľ žalobcu predniesol výhrady k dĺžke trvania
kontroly s tým, že spôsobuje žalobcovi ekonomické problémy (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa
8. decembra 2009) ;

- dňa 23. decembra 2009 boli žalobcovi vrátené ďalšie doklady zapožičané ku daňovej kontrole
(potvrdenie správcu dane o vrátení dokladov) ;
- dňa 3. novembra 2009 zaslal A. C. D., ktorý vykonával stavebný dozor správcovi dane písomné
vyjadrenie, v ktorom potvrdil, že práce refakturované faktúrou č. 20091338 spoločnosťou G4S v zmysle
prílohy „zoznam odsúhlasených položiek - osobitné stavebné úpravy“ boli v objekte žalobcu fyzicky

vykonané na objekte žalobcu ;
- zamestnankyne správcu dane po miestnom zisťovaní v spoločnosti G4S dňa 10.decembra 2009
konštatovali, že táto spoločnosť DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie júl 2009 odviedla dňa
25. augusta 2009, faktúra bola riadne zaúčtovaná a uvedená v záznamoch pre účely dane a kópia
stavebného denníka im pri zisťovaní bola predložená (zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa

10. decembra 2009) ;
- dňa 17. februára 2010 požiadal správca dane Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky o predĺženie
lehoty na vykonanie daňovej kontroly s odôvodnením, že počas kontroly zistil ďalšie skutočnosti, ktoré
je nutné overiť, dňa 24. februára 2010 daňové riaditeľstvo lehotu na vykonanie kontroly predĺžilo do 19.septembra 2010 a dňa 5. marca 2010 správca dane zaslal žalobcovi upovedomenie o predĺžení lehoty
na vykonanie kontroly do 19. septembra 2010 „z dôvodu nevyhnutnosti ďalšieho overenia skutkového
stavu veci“ ;

- dňa 28. apríla 2010 zaslala spoločnosť G4S žalobcovi predžalobnú výzvu uhradiť zostatok dlhu
z faktúry č. 20091338 v sume 350 000 eur najneskôr dňa 7. mája 2010,
- dňa 17. mája 2010 uzatvoril žalobca so Slovenskou sporiteľňou, a.s. zmluvu o úvere č. 104/AUOC/10,
na základe ktorej mu bol poskytnutý úver v sume 302 516 eur „na zaplatenie DPH“ (úhradu zostatku
dlhu spoločnosti G4S) ;

- správca dane ukončil daňovú kontrolu dňa 27. augusta 2010 bez zistenia chyby (protokol č.:
851/320/58646/2010/Kra) ;
- dňa 20. februára 2012 požiadal žalobca žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, po odmietnutí listom zo dňa 16. augusta 2012 uplatnil náhradu škody v tomto súdnom konaní ;
- náklady žalobcu na zabezpečenie úveru v celkovej sume 16 342,96 eur uplatnené v konaní ako
škoda pozostávajú zo :

a) spracovateľského poplatku banke za úver v sume 1 512,58 eur,
b) poplatku za registráciu v notárskom registri záložných práv v sume 136,90 eur,
c) poplatku za osvedčenie listín v sume 10,62 eur,
d) poplatkov uhradených v kolkových známkach -
- za výpis z obchodného registra pre kataster v sume 6,50 eur,

- za návrh na vklad záložného práva v sume 66,00 eur,
- za výpis LV XXXX s plombou záložného práva pre banku v sume 8,00 eur,
e) úrokov a poplatkov za mesiace:
- 05/2010 suma 153,22 eur (147,64 + 4,98 + 0,6 )
- 06/2010 suma 879,18 eur (873,60 + 4,98 + 0,6 )

- 07/2010 suma 905,34 eur (899,76 + 4,98 + 0,6)
- 08/2010 suma 929,81 eur (924,23 + 4,98 + 0,6)
- 09/2010 suma 471,25 eur (466,27 + 4,98)
f) úroku z omeškania pre veriteľa za obdobie od 1. januára 2010 do 31.mája 2010 zo sumy 302 516,50
eur vyčíslený na sumu 11 263,56 eur.

11. Základom rozhodnutia sporu je zodpovedať otázku, či pri výkone daňovej kontroly žalobcu za
zdaňovacie obdobie júl 2009 došlo k prieťahom, či žalobcovi vznikla škoda, , a či medzi eventuálnym
nesprávnym úradným postupom (zbytočnými prieťahmi v daňovom konaní) a vznikom škody existuje
aleboneexistujepríčinnásúvislosť.Nazodpovedanietejtootázkysúdvykonalvšetkystranaminavrhnuté

dôkazy.

12. Upovedomením o výkone kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu DPH zo dňa 16. septembra 2009 Daňový úrad Banská Bystrica II upovedomil žalobcu, že
tretí deň od doručenia upovedomenia začne daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na

vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2009. Súčasťou upovedomenia bolo poučenie
daňového subjektu o jeho právach o povinnostiach podľa §-u 15 daňového poriadku i poučenie
o zákonnej lehote 10 dní na vrátení nadmerného odpočtu v prípade začatia daňovej kontroly v lehote
na vrátenie nadmerného odpočtu podľa §-u 79 zákona o DPH.

13. Z odpovede Daňového úradu Banská Bystrica II zo dňa 26. februára 2014 žalovanej súd
konštatuje, že správca dane vykonal v rámci kontroly žalobcu na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2009 72 úkonov - poverenie č.
851/320/57358/2009/Kra zo dňa 16. septembra 2009 na výkon kontroly na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2009 u žalobcu, upovedomenie

o výkone daňovej kontroly č. 851/320/57359/2009/Kra zo dňa 16. septembra 2009, zápisnica
o ústnom pojednávaní č. 851/320/58409/2009/Kra zo dňa 21. septembra 2009, úradný záznam č.
851/320/64676/2009/Kra zo dňa 16. októbra 2009, zaslanie výzvy na predloženie dôkazov zo dňa 21.
októbra 2009, potvrdenie o zapožičaní dokladov č. 851/320/66775/2009/Kra zo dňa 28. októbra 2009,
potvrdenie o vrátení dokladov č. 851/320/68916/2009/Kra zo dňa 5. novembra 2009, dožiadanie č.

851/320/68759/2009/Kra na Daňový úrad Bratislava III zo dňa 5. novembra 2009, zápisnica o ústnom
pojednávaní č. 851/320/73369/2009/Kra zo dňa 27. novembra 2009, zápisnica o ústnom pojednávaní
č. 851/320/76025/2009/Kra zo dňa 8. decembra 2009, odpoveď na dožiadanie od Daňového úradu
Bratislava III č. 602/321/133658/2009/Fia doručená dňa 18. decembra 2009, potvrdenie o vrátenídokladov č. 851/320/79045/2009/Kra zo dňa 23. decembra 2009, dožiadanie č. 851/320/1048/2010/
Kra na Daňový úrad Bratislava V zo dňa11. januára 2010, dožiadanie č. 851/320/2503/2010/Kra
na Daňový úrad Bratislava III zo dňa 14. januára 2010, dožiadanie č. 851/320/3142/2010/Kra na

Daňový úrad Košice I zo dňa 18. januára 2010, dožiadanie č. 851/320/3340/2010/Kra na Daňový
úrad Bratislava V zo dňa 19. januára 2010, dožiadanie č. 851/320/3369/2010/Kra na Daňový úrad
Bratislava I zo dňa 19. januára 2010, ústne pojednávanie zo dňa 22. januára 2010, čiastočná odpoveď
na dožiadanie doručená správcovi dane dňa 22. januára 2010, zápisnica o ústnom pojednávaní č.
č. 851/320/5614/2010/Kra zo dňa 28. januára 2010, čiastočná odpoveď na dožiadanie č. 8853/2010

doručená správcovi dane dňa 4. februára 2010, čiastočná odpoveď na dožiadanie č. 9216/2010
doručená správcovi dane dňa 4. februára 2010, odpoveď na dožiadanie č. 604/321/12057/2010/
Cag doručená správcovi dane dňa 9. februára 2010, odpoveď na dožiadanie č. 602/321/14836/2010
doručená správcovi dane dňa 16. februára 2010, žiadosť správcu dane o predĺženie lehoty na vykonanie
daňovej kontroly č. 851/320/11025/2010/Kra zo dňa 17. februára 2010, odpoveď na dožiadanie č.
600/322/26548/2010NecZ zo dňa 17. februára 2010, doplnenie dožiadania č. 851/320/11685/2010/

Kra zo dňa 18. februára 2010, úradný záznam č. 851/320/12720/2010/Kra zo dňa 22. februára 2010,
oznámenie Daňového riaditeľstva SR o predĺžení lehoty na vykonanie kontroly doručené správcovi
dňa 25. februára 2010, upovedomenie č. 851/320/15646/2010/Kra zo dňa 5. marca 2010 o predĺžení
lehoty, doplnenie dožiadania č. 851/320/16116/2010/Kra zo dňa 8. marca 2010, úradný záznam č.
851/320/16181/2010/Kra zo dňa 8. marca 2010, čiastočná odpoveď na dožiadanie č. 20803/2010

doručená správcovi dňa 8. marca 2010, čiastočná odpoveď na dožiadanie č. 20821/2010 doručená
správcovi dňa 17. marca 2010, odoslanie predvolania správcu č. 851/320/19503/2010/Kra dňa 22.
marca 2010, upovedomenie o vypočutí svedka č. 851/320/19778/2010/Kra zo dňa 19. marca 2010,
odpoveď na dožiadanie č. 695/321/22093/2010/Eá,Pá doručená správcovi dňa 22. marca 2010,
zápisnica o ústnom pojednávaní č. 851/320/20626/2010/Kra zo dňa 24. marca 2010, zápisnica o ústnom

pojednávaní č. 851/320/21011/2010/Kra zo dňa 25. marca 2010, odpoveď na dožiadanie – doplnenie
č. 604/321/32427/2010/Fri doručená správcovi dňa 31. marca 2010, zápisnica o ústnom pojednávaní
č. 851/320/24337/2010/Kra zo dňa 9. apríla 2010, dožiadanie č. 851/320/24397/2010/Kra na Daňový
úrad Malacky zo dňa 9. apríla 2010, žiadosť č. I/321/7149-43011/2010 zo dňa 7. apríla 2010
doručená správcovi od Daňového riaditeľstva SR o objasnenie skutočností vyplývajúcich z listu žalobcu,

dožiadanie č. 851/320/24720/2010/Kra na Daňový úrad Bratislava VI zo dňa 12. apríla 2010, čiastočná
odpoveď na dožiadanie č. 25165/2010 doručená správcovi dňa 7. apríla 2010, doplnenie dožiadania č.
851/320/25583/2010/Kra zo dňa 16. apríla 2010, odpoveď správcu na žiadosť o objasnenie skutočnosti
č. 851/320/25890/2010/Kra generálnemu riaditeľovi Daňového riaditeľstva SR zo dňa 16. apríla 2010,
oznámenie Daňového úradu Malacky č. 28318/2010 doručená správcovi dňa 16. apríla 2010, čiastočná

odpoveď na dožiadanie č. 28307/2010 doručená správcovi dňa 19. apríla 2010, odpoveď na dožiadanie
- doplnenie č. 604/321/41651/2010/Fri doručená správcovi dňa 20. apríla 2010, zápisnica o ústnom
pojednávaní č. 851/320/28601/2010/Kra zo dňa 26. apríla 2010, čiastočná odpoveď na dožiadanie č.
32487/2010 doručená správcovi dňa 5. mája 2010, odpoveď na dožiadanie č. 604/321/48777/2010/
Fri doručená správcovi dňa 10. mája 2010, dožiadanie – doplnenie č. 851/320/30665/2010/Kra na

Daňový úrad Bratislava III zo dňa 6. mája 2010, odpoveď na dožiadanie č. 801/320/37111/10/Nev
doručená správcovi dňa 14. mája 2010, upovedomenie o vypočutí svedka č. 851/320/36505/2010/Kra
zo dňa 19. mája 2010, upovedomenie o vypočutí svedka č. 851/320/36568/2010/Kra zo dňa 19. mája
2010, doplnenie dožiadania č. 851/320/37226/2010/Kra zo dňa 21. mája 2010, čiastočná odpoveď na
dožiadanie č. 38726/2010 doručená správcovi dňa 17. mája 2010, čiastočná odpoveď na dožiadanie č.

42859/2010 doručená správcovi dňa 24. mája 2010, odpoveď na dožiadanie č. 500/321/12007/2010/
Miku doručená správcovi dňa 24. mája 2010, čiastočná odpoveď na dožiadanie č. 49089/2010 doručená
správcovi dňa 8. júna 2010, odpoveď na dožiadanie č. 602/321/97292/2010/Sia doručená správcovi dňa
8. júla 2010, čiastočná odpoveď na dožiadanie č. 61772/2010 doručená správcovi dňa 12. júla 2010,
čiastočná odpoveď na dožiadanie č. 62736/2010 doručená správcovi dňa 5. augusta 2010, protokol

z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie
júl 2009 č. 851/320/58646/2010/Krau zo dňa 19. júla 2010, výzva na vyjadrenie k protokolu a na jeho
prerokovanie č. 851/320/61794/2010/Krau zo dňa 3. augusta 2010, čiastočná odpoveď na dožiadanie
č. 66097/2010 doručená správcovi dňa 13. augusta 2010, vyjadrenie č. 66142/2010 a žiadosť o skoršie
prerokovanieprotokoluč.66141/2010doručenásprávcovidňa24.augusta2010,dodatokč.1zodňa27.

augusta 2010 k Protokolu z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
č. 851/320/58646/2010/Krau zo dňa 19. júla 2010, poverenie č. 851/320/66744/2010/Krau zo dňa 27.
augusta 2010, zápisnica o ústnom pojednávaní č. 851/320/66822/2010Krau zo dňa 27. augusta 2010.14. Obsahom protokolu z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
za zdaňovacie obdobie júl 2009 č. 851/320/58646/2010/Krau zo dňa 19. júla 2010 bolo osvedčené,
že daňová žalobcu začala dňa 19. septembra 2009, jej predmetom bola daň z pridanej hodnoty podľa

zákona o DPH, kontrolované zdaňovacie obdobie bol mesiac júl 2009. Kontrola sa vykonávala v zmysle
§-u 15 ods. 14 daňového poriadku, začala sa na tretí deň od doručenia upovedomenia o výkone
daňovej kontroly žalobcovi. Na základe žiadosti správcu dane č. 851/320/11025/2010/Kra zo dňa 17.
februára2010bolakontrolapredĺženáDaňovýmriaditeľstvomSRzdôvodupotrebyovereniaskutočností
rozhodujúcich pre správne posúdenie skutkového stavu veci do 19. septembra 2010, o čom správca

danežalobcuupovedomillistomč.851/320/15646/2010/Krazodňa5.marca2010,doručenýmžalobcovi
dňa 18. marca 2010. Časť 1.3 Protokolu – Preukázané kontrolné zistenia obsahuje podrobný rozpis
úkonov správcu i dožiadaní, ktoré správca dane adresoval z dôvodu overenia potrebných skutočností
jednotlivým miestne príslušným daňovým úradom s uvedením konkrétnych dôvodov a označením
subjektu (subdodávateľov dodávateľa žalobcu), ktorých sa dožiadanie týkalo. Z časti IV. záver Protokolu
vyplynulo, že protokol bol prerokovaný so žalobcom dňa 27. augusta 2010, na základe čoho bola daňová

kontrola dňom prerokovania v zmysle §-u 15 ods. 13 daňového poriadku ukončená. Podľa §-u 15 ods.
14 daňového poriadku o výsledku daňovej kontroly správca dane vydá platobný výmer podľa §-u 44
ods. 6 v lehote 10 dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly. Dodatok č. 1 k Protokolu z kontroly zo
dňa 27. augusta 2010 obsahoval vyjadrenie žalobcu k protokolu s uvedením jeho námietok, ktoré sa
týkali predovšetkým zdĺhavosti priebehu kontroly, jej dôsledkov i podrobné vyjadrenie správcu dane

k vzneseným námietkam.

15. Svedkyňa A. E. F., ktorá kontrolu ako zamestnankyňa správcu dane realizovala, uviedla, že
predmetom kontroly bol nadmerný odpočet DPH v sume 302 516,50 eur, ktorý vznikol z dôvodu
refakturácie stavebných prác a iných dodávok na logistickom centre v nehnuteľnosti žalobcu. Popísala

postup kontroly a zdôraznila, že bola sťažená tým, že na stavbe sa podieľalo množstvo subdodávateľov,
ktorých bolo treba preveriť. Na otázku, prečo nestačilo pre vybavenie žiadosti žalobcu o vrátenie DPH,
že jeho obchodný partner G4S odviedol DPH odpovedala, že je to pravda, ale došlo k refakturácii
spoločnosti G4S, ktorá práce nerealizovala. Preto bolo treba vykonať aj kontrolu subdodávateľov
miestnym zisťovaním. Svedkyňa potvrdila, že kontrola skončila prakticky „bez výsledku“ a DPH bola

žalobcovi vrátená. Vyslovila názor, že konanie správcu dane bolo sústredené a bez prieťahov, bolo
realizovaných viac ako 70 úkonov. Uviedla, že v čase začatia kontroly bolo správcovi dane známe, že
žalobca je subjekt, ktorý si plní daňové povinnosti a ide o „slušnú firmu“. Potvrdila, že aj počas kontroly
si žalobca plnil všetky povinnosti, konateľ poskytoval riadnu súčinnosť, bol kedykoľvek k dispozícii
a komunikoval. Uviedla, že podozrenie z karuselového podvodu vzniklo v súvislosti so spoločnosťou

I.M.N., s.r.o., ktorá síce práce nevykonávala, ale fakturovala subdodávateľom, v tom čase podala nulové
daňové priznanie a bola nedostupná. Svedkyňa potvrdila, že miestne zisťovanie v spoločnosti G4S
potvrdilo realizáciu prác, správnosť zaúčtovania, že spoločnosť G4S odviedla DPH, a že vo vzťahu
žalobcu a jeho obchodného partnera bolo všetko v poriadku. To však podľa svedkyne nestačí, lebo
v zmysle interného predpisu správcu dane museli byť preverení všetci subdodávatelia.

16. Žalobcom predloženými listinnými dokladmi - potvrdeniami Sociálnej poisťovne a zdravotných
poisťovní má súd za preukázané (a žalovanou nespochybnené), že v čase, keď žalobca žiadal o vrátenie
nadmerného odpočtu DPH nemal voči nim nijaké nedoplatky.

17. Podľa §-u 79 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom do 31. 12. 2010 ak v zdaňovacom období
vznikneplatiteľovinadmernýodpočet,odpočítaplatiteľnadmernýodpočetodvlastnejdaňovejpovinnosti
v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať
nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad
vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového

priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet
vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný
podať daňové priznanie ( § 78 ods. 1) za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v
ktorom nadmerný odpočet vznikol. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie
celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za

príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru.

Podľa §-u 79 ods. 2 zákona o DPH daňový úrad vráti nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty
na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, aka) zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac,
b) platiteľ bol platiteľom najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca,
v ktorom nadmerný odpočet vznikol, a

c) platiteľ nemal v období 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom
nadmerný odpočet vznikol, daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému
úradu a nedoplatky na povinných odvodoch poistného podľa osobitných predpisov.

Podľa §-u 79 ods. 3 zákona o DPH platiteľ, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 2, vyznačí túto

skutočnosť v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol.

Podľa §-u 79 ods. 4 zákona o DPH ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa
odseku 1 alebo 2 začne kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu,
vráti daňový úrad nadmerný odpočet v lehote desiatich dní od skončenia kontroly. Ak platiteľ neumožní
vykonanie kontroly v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1 alebo 2, vráti daňový úrad

nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia kontroly.

Podľa §-u 15 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo
preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej
povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola

sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo
kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,
alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru
oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.

Podľa §-u 15 ods. 14 daňového poriadku ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola oprávnenosti
vrátenia dane, kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Na vykonanie tejto
kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2, 7 a 13 štvrtej vety. Rovnako sa postupuje, ak sa daňovou
kontrolouvykonávakontrolauplatneniadaňovéhobonusupodľaosobitnéhozákona.Ovýsledkudaňovej

kontroly podľa prvej vety a tretej vety vydá správca dane rozhodnutie do desiatich dní odo dňa ukončenia
daňovej kontroly. Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, daňová kontrola je začatá v deň uvedený v
upovedomení o vykonaní daňovej kontroly alebo v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly.
Správca dane v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly uvedie aj miesto výkonu daňovej kontroly

a kontrolované zdaňovacie obdobie a určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na
vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Na vykonanie tejto daňovej
kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2 a 7. O výsledku tejto daňovej kontroly vydá správca dane
platobný výmer alebo dodatočný platobný výmer podľa § 44 ods. 6 v lehote do desiatich dní odo dňa
ukončenia daňovej kontroly; lehota ustanovená v § 44 ods. 6 sa nepoužije.

Podľa §-u 15 ods. 17 daňového poriadku správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov
odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v
zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o
daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného

zákona, 6eg) najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným
orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.

Podľa §-u 15 ods. 10 daňového poriadku o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane
podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a

kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie;
vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až
po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný
daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní
odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt

písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu
v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu
dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak
sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu,je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného
vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a
iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho

zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho
vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je
súčasťou protokolu.

18. Predmetom konania je právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátu -

daňového úradu ako správcu dane pri daňovej kontrole žalobcu. Je nesporné (a zo zákona č. 514/2003
Z. z. vyplýva), že ústavná požiadavka (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) prerokovanie
vecí bez zbytočných prieťahov sa netýka len súdneho konania, ale akéhokoľvek konania vedeného
orgánom štátu. Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu je odstránenie stavu
právnej neistoty osoby od rozhodnutia konkrétneho štátneho orgánu závislej. Správca dane je povinný
postupovať pri daňovej kontrole tak, aby neporušil ústavou zaručené práva daňovníkov. Ak správca

dane nemôže skončiť daňovú kontrolu v zákonom stanovenej lehote, môže o predĺženie lehoty požiadať
nadriadený orgán. Nadriadený orgán má zákonom priznanú možnosť úvahy, ktorá je kumulatívne
obmedzená formálnou a materiálnou podmienkou. Formálnou podmienkou je dodržanie písomnej formy,
materiálnoupodmienkoujezisteniezákonomstanovenéhodôvoduprepredĺženielehoty.Tosúzákonom
stanovené záruky rešpektovania ústavou priznaného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov v daňovom konaní. Daňová kontrola je základným aktom daňového konania a na daňové
účely sa ňou rozumie podrobné preskúmanie účtovných prípadov a všetkých dokladov potrebných na
určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti. Úkony robené za účelom
určenia daňovej povinnosti daňovníka treba považovať za opodstatnené, treba ich však zároveň urobiť
v primeranej lehote. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov môže mať za

následok vznik oprávnenia, prostredníctvom ktorého sa realizuje ústavou priznané právo na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom (článok 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky).
Postup orgánu verejnej správy treba hodnotiť podľa troch kritérií - správania účastníka konania, povahy
veci, o ktorej rozhoduje, a spôsobu, akým o veci rozhoduje. Správanie štátneho orgánu, ktoré zapríčiňuje
zbytočný prieťah sa obvykle prejavuje nečinnosťou orgánu s právomocou konať o veci. Aj nesprávna

činnosť štátneho orgánu môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva podľa článku 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky, ak činnosť štátneho orgánu nesmeruje k sledovanému cieľu, v tomto
prípade k zisteniu správnosti daňovej povinnosti kontrolovaného subjektu.

19. V reakcii na námietku žalovanej ohľadne nedostatku právomoci všeobecného súdu rozhodnúť o tom,

či daňovou kontrolou žalobcu boli spôsobené prieťahy v konaní, súd po oboznámení sa s predloženými
nálezmi Ústavného súdu SR II.ÚS 199/02-14, I. ÚS 258/08-7 konštatuje, že v týchto konaniach
sťažovatelia namietali porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a navrhovali, aby Ústavný súd SR rozhodol, že základné právo
sťažovateľov na konanie bez zbytočných prieťahov bolo porušené a zároveň, aby prikázal konať

príslušným orgánom, ktoré boli v predmetných konaniach nečinné. Ústavný súd SR sťažnosti
sťažovateľov odmietol z dôvodu nedostatku právomoci, keďže sťažovatelia pred podaním sťažnosti
nevyužili možnosť súdnej ochrany v správnom súdnictve podaním správnej žaloby, ktorý postup nie
je možné nahradiť konaním pred Ústavným súdom SR. Rozšírením pôsobnosti správneho súdnictva
aj na preskúmanie zákonnosti postupov vrátane nečinnosti orgánov verejnej správy, bol rozšírený aj

princíp subsidiarity právomoci Ústavného súdu SR vyjadrený v čl. 127 ods. 1 Ústavy SR („ak o ochrane
týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc správneho súdnictva tak vylučuje právomoc
ústavného súdu. V súdenej veci žalobca podanou žalobou uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá mala
vzniknúť nesprávnym úradným postupom správcu dane, v dôsledku prieťahov v daňovom konaní. Zo
znenia zákona č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (účinného ku

dňu podania žaloby) nevyplýva, že predpokladom uplatnenia nároku na náhradu škody je konštatovanie
prieťahov v daňovom konaní správnym orgánom alebo súdom. Predpokladom uplatnenia nároku je
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, po ktorom sa poškodený môže obrátiť na všeobecný
súd so žalobou o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorého úlohou je posúdiť
skutkovú, právnu a procesnú zložitosť, správanie príslušného orgánu i poškodeného a prípadné určenie

výšky spravodlivého zadosťučinenia. Tento názor je v súlade s rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým
je súd prvej inštancie viazaný, a ktorý uznesením č.k. 13Co/163/2019-373 zo dňa 31. mája 2021 uložil
súdu povinnosť vysporiadať sa s tým, kedy sa začala daňová kontrola u žalobcu, aké úkony a v akom
časovom období správca dane v rámci daňovej kontroly vykonal, či sa úkony daňového úradu týkalioprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH, či daňový úrad dodržal zákonné lehoty
vyplývajúce zo zákona o DPH a z daňového poriadku, kedy došlo ku skončeniu daňovej kontroly, kedy
a v akej výške správca dane vrátil nadmerný odpočet DPH žalobcovi s tým, že ak súd dospeje k záveru

o prieťahoch pri daňovej kontrole, špecifikuje, pri ktorých konkrétnych úkonoch správcu dane sa tak
stalo a konkretizuje, v čom prieťahy spočívali, pri ktorom úkone správca dane nedodržal zákonnú lehotu
a v nadväznosti na to posúdi uplatnený nárok na náhradu škody. Z toho vyplýva, že súd má v tejto veci
právomoc konať a rozhodnúť. Nad rámec uvedeného súd konštatuje, že sám zástupca žalovanej na
pojednávaní dňa 4. februára 2014 uviedol že „...daňové konanie je právoplatne skončené a v prípade

ak bol žalobca nespokojný, mal napadnúť postup správcu dane v správnom konaní, hoci faktom je, že
podanie návrhu v správnom konaní nie je zákonným predpokladom uplatnenia práva na náhradu škody
tak, ako by to bolo v prípade, ak by bolo uplatnené právo na náhradu škody pre nezákonné rozhodnutie“.

20. Na základe vykonaného dokazovania považuje súd za preukázané, že žalobca si uplatnil nárok na
vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2009 podľa §-u 79 ods. 2 zákona o DPH

a správca dane - Daňový úrad Banská Bystrica II vo vzťahu k žalobcovi ako daňovému subjektu začal
daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH v súlade s §-
om 15 ods. 14 daňového poriadku upovedomením o o výkone daňovej kontroly č. 851/320/57359/2009/
Kra zo dňa 16. septembra 2009, ktoré žalobca prevzal v ten istý deň.. Na základe upovedomenia
začala daňová kontrola žalobcu dňa 19. septembra 2009. Žalobca vo svojich vyjadreniach už vo vzťahu

k začatiu daňovej kontroly poukazoval na nezákonný postup správcu dane, ktorý pri začatí daňovej
kontroly nepostupoval v súlade s §-om 15 ods. 2 daňového poriadku, pretože mu mal doručiť oznámenie
o výkone daňovej kontroly a nie upovedomenie o výkone daňovej kontroly. Daňový poriadok však
osobitne upravuje začatie daňovej kontroly v prípadoch uvedených v §-e 15 ods. 14 a výslovne uvádza
„ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného

odpočtu podľa osobitného zákona, kontrola je začatá tretí deň od doručenia upovedomenia o výkone
daňovej kontroly“. Z citovaného je zrejmé, že správca dane začal daňovú kontrolu v súlade so zákonom.
Keďže Daňový úrad Banská Bystrica II začal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu DPH v lehote podľa §-u 79 ods. 2 zákona o DPH, nebol povinný vrátiť
žalobcovi nadmerný odpočet DPH do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za

zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, ale v lehote desiatich dní od skončenia
kontroly (§ 79 ods. 4 zákona o DPH). Správca dane mal podľa právnych predpisov platných a účinných
v čase, keď bola daňová kontrola realizovaná, povinnosť ukončiť ju do šiestich mesiacov odo dňa jej
začatia,tedado16.marca2010(§15ods.17daňovéhoporiadku). Zožalovanýmpredloženéhodokladu
- písomnej odpovede Daňového úradu Banská Bystrica II zo dňa 26. februára 2014 súd zistil, že správca

dane vykonal v rámci kontroly žalobcu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
DPH za zdaňovacie obdobie júl 2009 spolu 72 úkonov.

21. V období od 16. septembra 2009 (od začatia daňovej kontroly) do 17. februára 2010 (do dňa podania
žiadosti správcu dane o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly) správca dane vykonal spolu

25 úkonov spočívajúcich vo vydaní poverenia, upovedomenia o výkone kontroly, vypracovaní výziev,
úradných záznamov a potvrdení, viacerých ústnych pojednávaniach (za účelom odovzdania/vyžiadania
potrebnýchdokladoviozrejmeniaúkonovkontroly), vypracovanídožiadanínamiestnepríslušnédaňové
úrady a spracovaní odpovedí na dožiadania. Z dožiadaní bolo zistené, že správca dane overoval
informácie týkajúce sa dodávateľa žalobcu - spoločnosti G4S i subdodávateľov dodávateľa žalobcu,

ktorí vykonávali stavebné práce, respektíve dodávali materiál v zmysle zoznamu odsúhlasených
položiek, konkrétne sa jednalo o spoločnosti I.M.N, s.r.o., ADLO - Bezpečnostné dvere, s.r.o., a-max
sk, s.r.o. Tecton, a.s. a daňový subjekt Ing. Šuty Juraj DOMINO PROJEKT (č.l. 18 spisu, dôkaz č. 3
faktúra č. 20091338 - zoznam odsúhlasených položiek).

22. Správca dane žiadosťou o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly 851/320/11025/2010/
Kra zo dňa 17. februára 2010 požiadal Daňové riaditeľstvo SR o predĺženie lehoty na vykonanie
daňovej kontroly (§ 15 ods. 17 daňového poriadku) s odôvodnením, že počas daňovej kontroly
zistil skutočnosti, ktorých overenie si vyžaduje vykonanie ďalších úkonov smerujúcich k objasneniu
skutkového stavu a správnemu určeniu dane. Zo svedeckej výpovede A. E. F., ktorá bola poverená

vykonávaním daňovej kontroly žalobcu vyplýva, že spoločnosť I.M.N. s.r.o. (najväčší subdodávateľ,
ktorý vykonával stavebné práce a dodávky) za 3. štvrťrok 2008, kedy sa začalo s uskutočňovaním
stavebných prác podala nulové daňové priznanie k DPH a od 4. štvrťroku 2008 nepodala žiadne daňové
priznanie k DPH, spoločnosť nespolupracovala so správcom dane, neodviedla daň z uskutočnenýchstavebných prác a nepreukázala uskutočnenie stavebných prác a dodávok. Spoločnosť mala mať
viacerých subdodávateľov, ktorí vykonávali práce (spoločnosti DOKA s.r.o., HOLCIM s.r.o., AKMYSTAV
s.r.o.) a na základe zistení správcu dane vzniklo podozrenie z karuselového podvodu. Preto bolo

nevyhnutné zistiť, či boli uskutočnené stavebné práce a dodávky tak, ako boli deklarované na faktúrach.
Hoci z dovtedy vykonanej daňovej kontroly vyplynulo, že dodávateľ žalobcu spoločnosť G4S odviedla
DPH, z dôvodu následnej refakturácie faktúr spoločnosťou G4S (ktorá práce nerealizovala) žalobcovi,
bolo nevyhnutné miestnym zisťovaním preveriť aj všetkých subdodávateľov spoločnosti G4S ako
dodávateľa žalobcu. Zisťovanie bolo potrebné v rozsahu realizácie prác, odvedenia dane a riadnej

fakturácie, pretože každá zo spoločností si mohla uplatniť vrátenie nadmernej DPH. Podľa svedkyne
z dôvodu predchádzania reťazovým (karuselovým) podvodom má správca dane povinnosť preverovať
prvotného dodávateľa stavebných prác i subdodávateľov a preto, že nadmerný odpočet dane uplatnil
žalobca, preverovali sa tieto skutočnosti v rámci daňovej kontroly žalobcu. Nebolo možné vylúčiť, že
ak by si tú istú stavebnú prácu vyfakturoval subdodávateľ (ktorý ju realizoval) i generálny dodávateľ
(ktorý fakturoval celú stavbu), týmto niekoľkonásobných uplatnením vrátenia DPH za tú istú prácu, by

vznikla štátu škoda. Na základe uvedeného, i s ohľadom na množstvo realizovaných stavebných úprav
viacerými subdodávateľmi, mal súd za dostatočne preukázané, z akých dôvodov bolo nevyhnutné
vykonať miestne zisťovanie aj u subdodávateľov dodávateľa žalobcu, a prečo správca dane požiadal
nadriadený orgán o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Žiadosti Daňové riaditeľstvo SR
vyhovelo a dňa 25. februára 2010 bolo správcovi dane doručené Oznámenie o predĺžení lehoty na

vykonanie daňovej kontroly č. IX/320/1271/2010 do 19. septembra 2010. Upovedomením zo dňa 5.
marca 2010 bol žalobca upovedomený o predĺžení lehoty na vykonanie daňovej kontroly.

23. V období od 18. februára 2010 (od predĺženia daňovej kontroly) do 27. augusta 2010 (do skončenia
daňovej kontroly) správca dane realizoval celkovo 46 úkonov - dožiadania na miestne príslušné

daňové úrady, odpovede na dožiadania, úradné záznamy, predvolania na výsluch, upovedomenia, ústne
pojednávania. Z dožiadaní súd zistil, že správca dane overoval informácie týkajúce sa dodávateľa
žalobcu - spoločnosti G4S i jej subdodávateľov, konkrétne spoločnosti I.M.N. s.r.o. a jej subdodávateľov,
ktorí mali vykonávať stavebné práce, respektíve dodávať materiál v zmysle zoznamu odsúhlasených
položiek, konkrétne sa jednalo o spoločnosti Holcim (Slovensko) a.s., DOKA Slovakia, Debniaca

technika s.r.o., AKMY- STAV, s.r.o. (č.l. 18 spisu, dôkaz č. 3 faktúra č. 20091338 - zoznam
odsúhlasených položiek), lebo vo vzťahu k spoločnosti I.M.N. s.r.o. vzniklo podozrenie na karuselový
podvod. Dňa 19. júla 2010 správca dane vypracoval Protokol z kontroly na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2009 č. 851/320/58646/2010/Krau.
Výzva na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie bola vypracovaná dňa 3. augusta 2010.

Dňa 27. augusta 2010 bol vypracovaný Dodatok č. 1 k Protokolu z kontroly na zistenie oprávnenosti
nárokunavrátenienadmernéhoodpočtuč.851/320/58646/2010/Krau.ZProtokolu zkontrolynazistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č. 851/320/58646/2010/Krau vyplýva, že bol so
žalobcom prerokovaný dňa 27. augusta 2010 a prerokovaním podľa §-u15 ods. 13 daňového poriadku
bola daňová kontrola ukončená.

24. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že správca dane uskutočnil v rámci daňovej kontroly u žalobcu
v období od jej začatia (19. septembra 2009) do ukončenia (27. augusta 2010) spolu 72 úkonov. Platná
a účinná zákonná úprava ukladala správcovi dane povinnosť vykonať daňovú kontrolu v zákonnej
lehote šiestich mesiacov od jej začatia a v prípade predĺženia lehoty nadriadeným orgánom najneskôr

v zákonnej lehote dvanástich mesiacov. V zmysle zákonnej úpravy bolo povinnosťou správcu dane
vykonávať daňovú kontrolu v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie účelu podľa zákona alebo
osobitného predpisu. Ďalšie povinnosti správcu dane pri výkone daňovej kontroly upravuje § 15 ods. 2,
3, 4, 5, 8 - 18 daňového poriadku. Jednotlivé úkony správcu dane vykonávané počas daňovej kontroly
vyhodnotil súd ako úkony, ktoré bol správca dane povinný vykonať za účelom zistenia oprávnenosti

nárokužalobcunavrátenienadmernéhoodpočtuDPH.Hocižalobcavosvojichvyjadreniachkonštatoval
ich účelovosť, nekoncepčnosť a nezákonnosť, prípadne tvrdil, že niektoré úkony boli vykonávané na
jeho podnet alebo sa majú viaceré úkony považovať za jeden úkon, súd má z predložených dôkazov
za preukázané, že správca dane realizoval úkony daňovej kontroly priebežne, maximálne s odstupom
niekoľkých dní, či týždňov, a tieto boli nevyhnutné pre dosiahnutie účelu daňovej kontroly. Dožiadania,

ktorými správca dane zisťoval skutočnosti týkajúce sa subdodávateľov dodávateľa žalobcu (prípadne ich
ďalších subdodávateľov), súviseli s vykonávanou daňovou kontrolou žalobcu, ktorý si uplatnil nadmerný
odpočetDPH.Správcadanebolpovinnývyčkaťnavybaveniedožiadanídaňovýmiúradmi,ktorézároveň
žiadal vybaviť v čo najkratšom možnom termíne. Všetky úkony, dožiadania a miestne zisťovania, vykonalsprávca dane za účelom zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH s odkazom
na faktúru spoločnosti G4S, č. 20091338 vystavenú dňa 29. júla 2009, s termínom splatnosti 31. júla
2009, ktorou spoločnosť G4S refakturovala žalobcovi stavebné a iné dodávky na logistickom centre

v Banskej Bystrici a Zoznam odsúhlasených položiek (vykonanie prác prípadne dodanie tovarov od
subdodávateľov). Na prípadné pripomienky a urgencie žalobcu súvisiace s výkonom daňovej kontroly,
správcadanevždyreagovalaposkytolmuvysvetlenia(srešpektovanímnevyhnutnostizachovaťdaňové
tajomstvo). Fakt, že správca dane spisoval aj o urgenciách alebo prípadných žiadostiach žalobcu úradné
záznamy, prípadne spracoval potrebné písomnosti (výzvy alebo zápisnice o ústnych pojednávaniach),

nemožno považovať za účelovosť alebo nadbytočnosť úkonov, pretože ide o bežný administratívny
a úradný postup orgánov, o ktorom je potrebné mať v rámci vykonávanej kontroly orgánu záznam. Je
zrejmé, že žalobca sa snažil urýchliť daňovú kontrolu najmä s ohľadom na ekonomickú situáciu, do ktorej
sa dostal preto, že počítal s tým, že po vrátení nadmerného odpočtu DPH od daňového úradu, bude
schopný splniť svoj záväzok voči spoločnosti G4S vyplývajúci z faktúry č. 20091338 v znení jej zmeny
zo dňa 4. augusta 2009. Súd konštatuje, že hoci žalobca správcovi dane poskytol maximálnu súčinnosť

a vždy urýchlene reagoval na všetky výzvy, povinnosťou správcu dane nebolo ukončiť daňovú kontrolu,
prípadne vykonávať úkony podľa očakávaní žalobcu. Žalobca nemôže splnenie svojej povinnosti plniť si
svoje splatné záväzky, ani následnú nepriaznivú ekonomickú situáciu, pripisovať činnosti správcu dane.
Predpoklad žalobcu, že správca dane sa prispôsobí a vykoná kontrolu len v rozsahu, ktorý žalobca
očakáva, neobstojí. Bolo prevenčnou povinnosťou žalobcu vykonávať svoju činnosť a brať na seba

záväzky len v takom rozsahu, aby ich bol schopný plniť ich v lehote splatnosti bez ohľadu na činnosť
iných samostatne konajúcich subjektov a s ohľadom na to, aby sám seba nedostal do nepriaznivej
ekonomickej situácie.

25. Daňová kontrola a jej priebeh je upravená v §-e 15 daňového poriadku. Správca dane pri výkone

daňovej kontroly žalobcu vykonával kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2009 v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie účelu.
Pretože počas daňovej kontroly vzniklo podozrenie na karuselový podvod, bolo nevyhnutné, aby
správca dane vykonal miestne zisťovanie prostredníctvom dožiadaní na miestne príslušné daňové
úrady nielen dodávateľa žalobcu - spoločnosti G4S, ale aj jej subdodávateľov, ktorí práce realizovali.

Argumentáciu žalobcu, že správca dane disponoval komplexným informačným systémom úradu
daňového preverovania a všetkými relevantnými informáciami o ňom, i o spoločnosti G4S, a preto dĺžka
spracovania odpovede 43 dní bola neprimerane dlhá, považuje súd za nedôvodnú. Žalobca nepreukázal
tvrdenie, že správca dane informačným systémom skutočne disponuje, prípadne v akom rozsahu
disponuje informáciami o daňových subjektoch. Informácie vyžadované správcom dane pri daňovej

kontrole sú informáciami špecifickými, a aj vzhľadom na podrobnosť a konkrétnosť spracovaných
dožiadaní argument žalobcu neobstojí. Povinnosťou správcu dane bolo ukončiť daňovú kontrolu do
šiestich mesiacov, prípadne požiadať nadriadený orgán v zložitých prípadoch pred uplynutím lehoty o jej
predĺženie. Správca dane svoju povinnosť splnil, keď pred uplynutím lehoty požiadal Daňové riaditeľstvo
SR o predĺženie lehoty na vykonanie kontroly. Námietka žalobcu, že daňová kontrola sa začala 22. deň

resp. 25. deň z tridsaťdňovej lehoty, nie je dôvodná preto, že zákon neurčuje správcovi dane, ktorý
deň z tridsaťdňovej lehoty má povinnosť začať daňovú kontrolu a podozrenie na karuselový podvod
vzniklo až postupným preskúmavaním subdodávateľov spoločnosti G4S, konkrétne spoločnosti I.M.N.
s.r.o. a jej subdodávateľov. Žalobca namietal i nedostatočné odôvodnenie upovedomenia o predĺžení
lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Z upovedomenia vyplynulo, že správca dane uviedol ako dôvod

„nevyhnutnosť ďalšieho overenia skutkového stavu veci“. Na odôvodnenie upovedomenia nemožno
klásť v nijakom prípade rovnaké nároky ako na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, a v prípade
podozrenia správcu dane na karuselový podvod je nevyhnutné zohľadniť, že môže ísť aj o informácie
podliehajúce daňovému tajomstvu. Preto nebolo povinnosťou správcu dane konkrétnejšie špecifikovať
dôvod predĺženia lehoty daňovej kontroly. Je pritom zrejmé, že dôvod predĺženia lehoty preskúmal i

nadriadený orgán správcu dane, ktorý považoval predĺženie lehoty v tomto prípade za nevyhnutné
a žiadosti správcu dane vyhovel. Obsahom zápisníc o ústnych pojednávaniach má súd osvedčené,
že správca dane ozrejmil žalobcovi dôvod predĺženia lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Správca
dane nemohol ukončiť daňovú kontrolu počas ktorej vzniklo podozrenie na karuselový podvod, len
preto, že sa žalobca dostal do zlej ekonomickej situácie. Povinnosťou žalobcu bolo znášať riziko, do

ktorého sa dostal tým, že sa na základe predchádzajúcich skúseností spoliehal na to, že daňová kontrola
vykonávaná nebude, a ak áno, skončí pred uplynutím zákonnej lehoty. Samotný fakt, že žalobca bol
v minulosti považovaný za „spoľahlivú osobu“ sám o sebe neznamená, že sa jeho daňová kontrola
vykonávať nebude, prípadne sa vykoná len v rozsahu a v lehote očakávanej žalobcom. Povinnosťousprávcu dane pri výkone kontroly tiež nie je informovanie kontrolovaného subjektu o každom úkone.
Odhliadnuc od toho, správca dane dostatočne informoval žalobcu a reagoval na jeho námietky. Súd tiež
nemôže opomenúť, že správca dane vykonáva súbežne viacej daňových kontrol daňových subjektov,

preto nemožno očakávať, že všetky kontroly budú ukončené v krátkom čase. Aj z tohto dôvodu sú
zákonom stanovené lehoty na vykonanie kontroly, ktoré musia byť dodržiavané. Žalobca vzniesol tiež
námietky ohľadne predloženia protokolu s tým, že napriek tomu, že bol vypracovaný dňa 19. júla 2010,
bolpodpísanýaž3.augusta2010aodovzdanýžalobcovi13.augusta2010nazákladetelefonickejvýzvy
pracovníkov správcu dane. Z Dodatku č.1 k Protokolu z kontroly vyplynulo, že po vypracovaní protokolu

sa protokol odovzdáva na schvaľovanie nadriadeným pracovníkom, potom sa predkladá s výzvou
na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie riaditeľke daňového úradu. Pracovníci správcu
dane nemôžu porušiť postup schvaľovania dokumentácie, ktorý majú upravený internými predpismi,
a nemožno očakávať, že dokumenty budú viacerými osobami schválené v deň ich vypracovania. Okrem
toho v rámci daňovej kontroly žalobcu, správca dane čakal i na výsledky výsluchu svedkov, ktoré sa
mali uskutočniť dňa 11. augusta 2010, a ktoré mohli výsledok daňovej kontroly ovplyvniť. Preto bol

žalobca vyzvaný na prevzatie protokolu až dňa 12. augusta 2010. Argumentáciu žalobcu o záujme
správcudanenanevyplatenínadmernéhoodpočtuDPH,respektívenajehovyplatenívčonajneskoršom
termíne, odôvodnenú tvrdením, že štát si zadržiavaním peňazí z podnikateľov urobil „banku“ a získaval
tak peniaze pre svoj chod na ich úkor, podporenú článkom v Hospodárskych novinách, nepovažuje súd
za v tomto konaní relevantnú. V konaní bolo dostatočne preukázané a zdôvodnené, prečo bola daňová

kontrola otvorená a neskôr predĺžená. Subjektívne pocity a úsudky konateľa žalobcu o tom, aké úkony
a v akých lehotách mal správca dane realizovať, nemôžu bez ďalšieho viesť k záveru o prieťahoch v
daňovom konaní. Za prieťah sa považuje nedodržanie zákonnej lehoty, nečinnosť, alebo nesprávna,
nesústredená, či neefektívna činnosť správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Ani jedno však nebolo
v tomto konaní preukázané. Ani fakt, že daňová kontrola napokon skončila bez nálezu a žalobcovi

bol vrátený nadmerný odpočet DPH, neodôvodňuje záver, že ak sa daňovou kontrolou nezistili žiadne
nedostatky, nemala byť vykonaná, prípadne, že jednotlivé úkony nemali byť realizované a boli zbytočné.
Správca dane v Dodatku č. 1 k Protokolu uviedol, že daňová kontrola musela byť ukončená napriek
tomu, že nedošlo k realizácii potrebných výsluchov v zmysle dožiadaní, práve preto, aby správca dane
neporušil povinnosť ukončiť daňovú kontrolu v zákonnej lehote dvanásť mesiacov. O správnosti týchto

záverov a zákonnosti vykonávanej kontroly svedčí aj to, že Daňové riaditeľstvo SR na základe sťažnosti
žalobcu týkajúcej sa ním namietaných prieťahov pri výkone daňovej kontroly, preverilo postup správcu
dane a ako nadriadený orgán voči správcovi dane nevyvodil žiadne dôsledky.

26. Súd má vykonaným dokazovaním za preukázané, že správca dane v súlade s §-om 15 ods. 17

ukončil daňovú kontrolu do dvanástich mesiacov od jej začatia, keď kontrola bola začatá dňa 19.
septembra 2010 a protokol, ktorým sa skončila, bol prerokovaný dňa 27. augusta 2010. Na súdnom
pojednávaní dňa 14. júla 2023 strany zhodne potvrdili, že správca dane vrátil žalobcovi nadmerný
odpočet DPH vo výške 302 516,50 eur v súlade s §-om 79 ods. 4 zákona o DPH (t.j. v lehote 10 dní
od skončenia kontroly). Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že pri výkone

daňovej kontroly žalobcu nedošlo k prieťahom v daňovom konaní, správca dane vykonával iba úkony
nevyhnutne potrebné pri daňovej kontrole, úkony vykonával postupne a vo vzájomnej nadväznosti. Súd
konštatuje, že nezistil nečinnosť správcu dane pri vykonávaní úkonov a správca dodržal všetky zákonné
lehoty.

27. V prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje
existencia všeobecných predpokladov škody - porušenie povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V súdenej veci nebol preukázaný nesprávny
úradný postup správcu dane pri výkone daňovej kontroly žalobcu, na základe čoho absentuje splnenie
základných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu (porušenie povinnosti i kauzálny nexus).

To samotné stačí na konštatovanie nedôvodnosti žaloby, ktorú súd z dôvodu hospodárnosti bez
preskúmania výšky uplatneného nároku na náhradu škody, zamietol.

28. Žalovaná bola v spore úspešná v celom rozsahu, preto jej súd (§ 255 CSP) priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods.

2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie

je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.