Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. marec 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-43P/127/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220209843
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Burkušová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7220209843.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Agátou Burkušovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté

dieťa: L. C., G.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice,
Staničné nám.č .9, Košice, dieťa rodičov: M.. L. O., G.. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X, C., prechodne
E. A. XX, C., zast. JUDr. Adriána Kmecová, advokátka so sídlom Košice, Moldavská cesta 6 a Ľ. C., G..
XX.XX.XXXX, bytom trvale bytom E. XX, E.Ľ., prechodne B. X, C., v konaní o návrhu matky na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Zveruje mal. L. C., G.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

II. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec je povinný prispievať na výživu mal. L., G.. XX.X.XXXX mesačne sumou 180 eur, ktoré výživné
je povinný zaplatiť do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa počnúc dňom
1. 3. 2024 do budúcna.

IV. Styk otca s maloletým dieťaťom neupravuje.

V. Žiaden s účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 30.9.2020 žiadala, aby súd zveril mal. L. C., G.. XX.X.XXXX
do jej osobnej starostlivosti a zaviazal otca platiť výživné pre mal. dieťa vo výške 180 eur mesačne.

2. Otec sa k návrhu nevyjadril, pojednávania dňa 11.3.2024 sa nezúčastnil. Matka na pojednávaní súdu
uviedla, že otcovi oznámila termín pojednávania aj mu prefotila predvolanie na pojednávanie a otec jej
povedal, že pojednávania sa nezúčastní. Súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti otca mal. dieťaťa

v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku.

3. Kolízny opatrovník odporučil návrhu matky vyhovieť, lebo je to v záujme maloletého dieťaťa. Uviedol,
že starostlivosť o maloletého už dlhodobo zabezpečuje matka a v starostlivosti matky o dieťa neboli
zistené žiadne nedostatky. Navrhol schváliť výživné zo strany otca vo výške 180 eur a styk otca s
dieťaťom neupraviť, nakoľko styk toho času prebieha a rodičia sa na tom vedia dohodnúť. Maloletý sa
s otcom stretáva a týmto stretnutiam sa teší.

4. Uznesením č.k. 17P/197/2020-38 zo dňa 18.1.2021 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil
otcoviplatiťvýživnépremal.L.C.Ö.,G..XX.X.XXXXvovýške40eurmesačnevždydo15.dňavkaždommesiaci vopred k rukám matky a vyslovil, že toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného
skončenia konania vedeného pod sp. zn. 43P/127/2020.

5. Na pojednávaní matka žiadala mal. dieťa zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať
platiť výživné vo výške 180 eur mesačne a to od 1.3.2024 do budúcna s tým, že styk otca s dieťaťom
bude neupravený, môžu sa vidieť hocikedy. Dlžné výživné nežiadala určiť, keďže otec doposiaľ podľa
svojich možností prispieval na výživu mal. L.. Viackrát otca vyzvala aj mu napísala a aj mu prefotila
predvolanie na pojednávanie. Čo sa týka pobytu otca, od októbra sa zdržiava na Slovensku s tým, že

najprv nemal žiadne bydlisko, neskôr si našiel novú partnerku a odvtedy býva s ňou, ale mení pobyty.
Aktuálne matke povedal, že sa nachádza v ubytovacom zariadení XXX Q. G. M. F.. Otec pracoval aj
v Rakúsku, kde mal dobré zamestnanie, vtedy prispieval na výživu mal. L. 200 eur mesačne. Dieťa
má k otcovi dobrý vzťah, chce ho vidieť, tak isto otec má záujem vidieť dieťa. Otec je vyučený ako P.,
P.. V zahraniční otec pracoval G. Z. O., A. M.. Matka pracuje ako Š. G. Y.Č. U., A. A. U. Y. J. C. Z.
Y.. Jej priemerný čistý mesačný príjem je necelých 1.200 eur. Býva v podnájme, platí mesačne 470

eur nájomné, plus energie 40 eur. Internet platí mesačne 15 eur a mobil 12 eur. Mal. L. navštevuje
základnú školu, chodí do 4. triedy. Za družinu mesačne platí 20 eur a 8 eur platí za obedy. Navštevuje
3 platené krúžky - pingpong, kde platí 15 eur mesačne, chodí na zápasenie, kde platí 30 eur mesačne
a navštevuje youtuberský krúžok, kde platí 5 eur mesačne, ostatné výdavky na strane mal. sú bežného
charakteru. Dieťa je zdravé. Je v kontakte so svojim otcom a preto nežiada upraviť styk otca s maloletým,

lebo sa na tom vedia dohodnúť. Matka vlastní motorové vozidlo značky R. R., kúpila ho asi pred 8 rokmi
a platí povinné zmluvné poistenie polročne 50 eur a výdavky má na pohonné hmoty. Za oblečenie pre
maloleté dieťa raz za 3 mesiace platí okolo 150 eur. Predtým otec kupoval maloletému oblečenie, v
poslednom čase mu už nekupuje. Podľa vedomostí matky otec maloletého nevlastní žiadnu hnuteľnú
ani nehnuteľnú vec a ani nie je v kontakte so svojimi rodičmi, nakoľko sa tam narušili vzťahy. Okrem

maloletého L. inú vyživovaciu povinnosť nemá.

6. Otec sa k návrhu nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil. Súd mal za preukázané, že otec za
rok 2022 nepodal daňové priznanie k dani príjmov fyzickej osoby za rok 2022, nie je poberateľom
dôchodkových dávok Sociálnej poisťovne, nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nie je

poberateľom dávok v nezamestnanosti, nepoberá dávku v hmotnej núdzi a ani žiadne iné štátne sociálne
dávky. Podľa výpovede matky naposledy pracoval v zahraničí ako robotník pri vonkajších stavebných
prácach. Súd pri posudzovaní základu na určenie výšky jeho vyživovacej povinnosti vychádzal z jeho
potenciálnych schopností, možnosti uplatniť sa na trhu práce a tým vytvoriť si svoj príjem pri zvolení
aktívneho prístupu.

7. Z potvrdenia o príjme od zamestnávateľa M. H. &. R.., A..P..U.., K. vyplýva, že matka za obdobie r.
2022 a r. 2023 dosiahla priemernú hrubú mesačnú mzdu vo výške 1.301,05 eur.

8. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

9. Podľa ust. §62 ods.1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 65 ods. 1,2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v
prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu
dobrovoľne neplní.11. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti v zmysle vyššie
uvedených zákonných ustanovení sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a
majetkové pomery rodičov. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby dieťaťa, nie sú to len náklady vo vlastnom
zmysle slova, teda zabezpečenie stravy, ale aj hmotné potreby, ako aj šatstvo, bielizeň, náklady na
bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania, rozvojom jeho záujmov, prípravou

na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby. Miera týchto potrieb je odstupňovaná
a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti
rodičov dovoľujú má výživné zabezpečiť dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možností
rodičov. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, preto
platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča.

13. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Každý rodič má povinnosť v prvom rade
zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na
uspokojenie vlastných potrieb.
14. V zmysle cit. ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné
a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. Žiaden zákon

nezakotvuje povinnosť pracovať. Zákon o rodine však výslovne zakotvuje povinnosť rodiča živiť svoje
dieťa,takženemôžeobstáťargumentácia,podľaktorej akrodičnepracuje,pretožesanevieumiestniťna
trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícii i adekvátnej svojim predstavám , nie je schopný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť buď vôbec alebo v doterajšej miere. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie
je vôbec smerodajné, koľko si rodič prácou (podnikaním alebo inou zárobkovou činnosťou) zarobí, alebo

či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne.
Potencionálny príjem nie je to, čo povinný skutočne zarobí, ale to, čo objektívne je možné aby zarobil s
ohľadom na svoj vek, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež
situáciu na trhu práce. Otec sa môže bez obmedzenia uchádzať o zamestnanie aj na území Slovenskej
republiky. Otec nepredložil žiaden dôkaz objektívne preukazujúci, že má problém pracovať, zamestnať

sa, čo by malo podstatný vplyv na jeho potencionálne schopnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v
rozsahu primeranom veku a potrebám mal. L..

15. Bolo by v rozpore so záujmami oprávnených, ak by sa súdy uspokojovali s takými príjmami rodičov,
ktoré deklarujú, ak zo všeobecne dostupných údajov vyplýva, že ostatní pracovníci v rovnakej oblasti

zarábajú podstatne viac.

16. Súd pri posudzovaní základu na určenie výšky jeho vyživovacej povinnosti vychádzal z jeho

potenciálnychschopností,možnostiuplatniťsanatrhupráceaschopnostizvýšiťsisvojpríjemprizvolení
aktívneho prístupu. Pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a
nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity.
17. Pri určovaní výživného teda súd vychádzal z potencionálneho príjmu otca, ktorú by dosiahol z
pracovnej činnosti v oblasti A., ktorú otec vykonával v zahraničí, ako aj z prehľadu Štatistického úradu

Slovenskej republiky o priemernej mesačnej mzde podľa odvetví za rok 2023, podľa ktorého v odvetví
A. priemerná mesačná mzda za rok 2023 bola vo výške 1.025 eur.

18. Vzhľadom na vyššie uvedený skutočný stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
rozhodoltak, akojetouvedenévovýrokovejčastitohtorozsudkua zverilmal.L.doosobnejstarostlivosti

matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otca
zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 180 eur mesačne počnúc dňom 1.3.2024 do budúcna
vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.19. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaMestskýsúdKošicev
dvochpísomnýchvyhotoveniach(§362ods.1CSP).Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach
podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)).

Účastníkom, ktorí sa svojho práva podať odvolanie voči rozsudku účinne vzdali, toto právo nepatrí.