Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2024

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 0T/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724010214
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mikulčík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2024:1724010214.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, samosudcom Marekom Mikulčíkom, v trestnej veci obžalovaného T. Z., stíhaného

pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. novembra 2024 v Pezinku, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý : T. Z., M.. X. G. XXXX F. Q., A. Q. G. XXX/XX, Q.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

v čase približne o 21:45 hod. dňa 16.03.2024 v obci Slovenský Grob na ulici Chorvátska viedol ako vodič

osobné motorové vozidlo zn. Hyundai Getz, šedej metalízy, TEČ: Q. v smere z obce Viničné, pričom v
pravotočivej zákrute na uvedenej ulici neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam
vozidla, stavu a povahe vozovky, prešiel do protismeru, kde prednou časťou svojho vozidla čelne narazil
do oproti idúceho vozidla zn. VW Passat, bielej farby, TEČ: U., kde po náraze zostal s vozidlom stáť
na vozovke, pričom v čase o 21:50 hod. dňa 16.03.2024 bol podrobený dychovej skúške na zistenie
prítomnosti alkoholu v dychu a prístrojom AlcoQuant 6020 plus, č. A409700 mu bola nameraná hodnota
1,07 mg etanolu na jeden liter vydýchnutého vzduchu (čo zodpovedá 2,23 ‰ promile alkoholu v krvi)

a opakovanou dychovou skúškou mu bola tým istým prístrojom v čase o 22:13 hod. dňa 16.03.2024
nameraná hodnota 1,03 mg etanolu na jeden liter vydýchnutého vzduchu (čo zodpovedá 2,15 ‰ promile
alkoholu v krvi), čím poškodením vozidla zn. VW Passat, bielej farby, TEČ: U. spôsobil Q. Q. škodu vo
výške 7.000,- Eur,

t e d a

v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, vykonával činnosť, pri ktorej

by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku a spôsobil z
nedbanlivosti väčšiu škodu na cudzom majetku,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c/ Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, l/ Trestného zákona, trest odňatia slobody
vo výmere 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, l/ Trestného zákona, trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá všetkého druhu vo výmere 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

1 Okresná prokuratúra Pezinok podala na obžalovaného T. Z. (ďalej len „obžalovaný“) na tunajšom
súde dňa 18. marca 2024 obžalobu pod číslom Pv 109/24/1107-5 (ďalej len „obžaloba“), pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona, ktorého sa
mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

2 Súd vo veci vydal dňa 20. marca 2024 trestný rozkaz, proti ktorému podal prokurátor včas odpor. Súd
uznesením zo dňa 24. mája 2024 prijal podanú obžalobu a vo veci nariadil hlavné pojednávanie.

3 Potom, ako prokurátor na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. novembra 2024 predniesol podanú
obžalobu, samosudca poučil obžalovaného o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v §

257 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. por. a o ich následkoch, pričom obžalovaný vyhlásil, že sa cíti byť vinným.
Následne samosudca položil obžalovanému otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr.
por., na ktoré všetky obžalovaný zhodne odpovedal: „áno“. Keďže prokurátor i poškodený navrhli prijať
vyhlásenie obžalovaného, súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného
podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., pričom vyhlásil, že dokazovanie súvisiace s priznaným skutkom

nevykonáavykonáibadôkazy vsúvislostisvýrokomotreste,náhradeškodyaleboochrannomopatrení.

4 V súvislosti s predmetom dokazovania súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním
odpisu z registra trestov a evidenčnej karty vodiča.

K dokazovaniu

5 Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento nebol doposiaľ nikdy trestne stíhaný,
ani odsúdený.

6 Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovanému bolo dňa 4. augusta 1978 udelené vodičské
oprávnenieskupín AM,B,CaT. Obžalovanýsaod4.augusta1978 doposiaľnikdynedopustilpriestupku
na úseku cestnej premávky, nikdy mu nebola uložená bloková pokuta, jeho vodičský preukaz s číslom
B1-00872-08 je evidovaný ako zadržaný.

K výroku o vine k právnej kvalifikácií

7 Keďže obžalovaný uznal svoju vinu zo skutku uvedeného v obžalobe, bolo zrejmé, že v stave
vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, vykonával činnosť, pri ktorej mohol

ohroziťživotalebozdravieľudíalebospôsobiťznačnúškodunamajetkuaspôsobilznedbanlivostiinému
väčšiu škodu na majetku. Konanie obžalovaného súd zo subjektívnej stránky vyhodnotil, ako nepriamy
úmysel, nakoľko obžalovaný vedel, že svojím konaním môže spôsobiť ohrozenie zájmu chráneného
Trestným zákonom a pre prípad, že ho spôsobí, bola s tým uzrozumený. Vzhľadom na vyššie uvedené
súd právne kvalifikoval skutok obžalovaného ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa

§ 289 ods. 3 písm. c/ Trestného zákona.

8 Po zistení formálnych znakov trestného činu - prečinu, skúmal súd aj materiálnu stránku - materiálny
znak prečinu uplatňovaný ako materiálny korektív k formálnym znakom, a to z hľadiska posúdenia
všetkých skutočností spadajúcich pod kritéria definované v § 10 odsek 2 Trestného zákona. Pritom

vychádzal z požiadavky, že skutočnosti uvedené v § 10 odsek 2 Trestného zákona je potrebné hodnotiť
vo svojom súhrne bez toho, aby niektorej bol pripisovaný väčší či menší význam (jednej na úkor
druhej). Na tomto základe dospel súd k záveru, že konkrétna závažnosť prečinu stíhaného v obžalobe
dosahuje Trestným zákonom vyžadovaný stupeň pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti, teda
stupeň vyšší než nepatrný. Tento záver vyplýva z už uvedeného spôsobu vykonania činu a jeho následku

popísaného v skutkovej vete rozsudku, z okolností, za ktorých bol spáchaný, ako aj z uvedenej formya miery zavinenia (nepriamy úmysel). Tieto všetky rozhodné skutočnosti vo svojom súhrne preukazujú
taký stupeň závažnosti činu, pre ktorý je nevyhnutné vyvodzovať voči páchateľovi trestnú zodpovednosť.

K výroku o treste

9 Súd bol pri úvahách o druhu a výmere trestu viazaný všeobecnými zásadami ukladania sankcií
uvedenými v ustanovení § 33a Trestného zákona. V zmysle týchto zásad páchateľovi nemožno uložiť
kruté a neprimerané sankcie. Výkonom sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť. Sankcie sa

ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu
páchateľa a jeho pomery. Tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne,
nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť
uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť
uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa. Pri ukladaní sankcií sa prihliada
aj k právom chráneným záujmom poškodeného.

10 Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre
ukladanie trestov uvedených v ustanovení § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od

páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má
postihovaťibapáchateľa,takabybolzabezpečenýčonajmenšívplyvnajehorodinuajemublízkeosoby.

11 Posúdenie primeranosti trestania prešlo vývojom, ktorý bol ovplyvnený spoločenskými zmenami a
chápaním účelu trestu. K trestaniu v teórii trestného práva sa pristupovalo a stále pristupuje rôzne.

Najstarší prístup vychádza z retributívnych teórií založených na myšlienke trestá sa, pretože bolo
spáchanézlo.Trestsaukladá,pretožesihopáchateľzaslúži.Účelomtrestujepodľatýchtoteóriíodplata.
Ak spáchaním trestného činu vzniklo zlo, ktoré narušilo spoločenský poriadok, je nevyhnutné uložiť trest,
ktorý toto narušenie vyrovná, a tým dôjde k navráteniu spoločenského poriadku do pôvodného stavu.
Trest je tak odplatou spoločnosti za spáchané zlo a slúži na uzmierenie páchateľa so spoločnosťou.

12 Ako reakcia na negatívne dôsledky, ktoré pri trestaní spôsobovala teória odplaty, sa vytvorili
utilitárne teórie trestania. Sú založené na myšlienke, podľa ktorej sa trestá preto, aby nebolo páchané
zlo. Tieto teórie považujú za nemorálne, aby bolo zlo oplácané zlom. Trest má slúžiť dosiahnutiu
spoločenskéhocieľa.Zamedziťväčšiemuzlu,ktorébyinakvzniklo,akbytrestneboluložený.Tietoteórie

zdôrazňujú potrebu odstrašenia páchateľa a potencionálnych páchateľov (individuálna a generálna
prevencia), elimináciu páchateľa tým, že sa mu odoberú prostriedky na spáchanie trestného činu,
nápravu (rehabilitáciu) páchateľa a nápravu vzťahu medzi páchateľom a poškodeným odčinením ujmy
poškodenému (restorácia). Vyústením je zlúčenie retributívnych a utilitárnych teórií, ktoré sú spojené s
moderným právnym štátom. Spájajú sa pozitívne a odstraňujú negatívne následky oboch teórií s tým,

že účelom trestania má byť odplata, prevencia a náprava páchateľa.

13 Trestná sankcia musí byť úmerná a rozumná, teda len v miere nevyhnutnej pre splnenie účelu trestu.
Ako vyplýva z § 34 ods. 1 Trestného zákona, trestné právo vychádza najmä z utilitárnych (relatívnych)
teórií trestania. Účelom trestu je ochrana spoločnosti, izolácia páchateľa (eliminačná teória), náprava

páchateľa (nápravná teória), generálna prevencia (odstrašujúca teória) a individuálna prevencia, trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z § 34 ods. 1 Trestného zákona priamo
nevyplýva odvetný účel trestu, je však z povahy veci integrálnou súčasťou spôsobu ochrany spoločnosti
pred páchateľom trestného činu, a to zabránením mu v ďalšom páchaní trestnej činnosti, ako aj súčasťou
individuálnej a generálnej prevencie s nevyhnutným momentom represívneho odstrašenia. V takej

súvislosti je zároveň relevantné rozlíšenie trestnoprávnych sankcií na tresty a ochranné opatrenia (§ 31
Trestného zákona), aj keď prvok ujmy na osobnej slobode alebo majetku je prítomný aj pri ochrannom
opatrení. Zmyslom aplikácie noriem trestného práva je aj dosiahnutie účelu trestu. Individuálna a
generálna prevencia vyjadrujú prostriedky na dosiahnutie účelu. Individuálnou prevenciou sa sleduje to,
aby uloženie trestu odradilo páchateľa od opakovania trestnej činnosti. Generálna prevencia spočíva

vo výchovnom pôsobení trestu na ostatných. Disproporcie vo vzájomnom vzťahu medzi generálnou a
individuálnou prevenciou môžu viesť k nesprávnemu výchovnému pôsobeniu trestu vtedy, keď uložený
trest nepovažuje za správny (spravodlivý) ani spoločnosť, ani páchateľ, a to najmä vtedy, ak je trest
neprimerane mierny alebo, naopak, neprimerane prísny. Ak trestanie nie je účinné, stráca svoj zmysela stáva sa len prostriedkom bezúčelnej represie, ktorá na mieru kriminality - protiprávneho konania
zasahujúceho do základných práv a slobôd - nemá žiadny vplyv. Jedine spravodlivé a včasné uloženie
trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a

nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.

14 Vo všeobecnosti treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný
k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú
aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z

veľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiideoprečin,
zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti
nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje
záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným
pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

15 Pri určovaní druhu a výmery trestu teda súd v súlade s ustanovením § 34 odsek 4 Trestného
zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho
správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého

následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu,
ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd prihliadal aj na práva a právom chránené záujmy osôb
poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

16 Pri úvahe o druhu a výmere trestu, súd vychádzal z vyššie uvedených zásad a dospel k záveru, že u

obžalovaného, najlepšie splní účel trestu kombinácia dvoch druhov trestov , a to trestu odňatia slobody
a trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, nakoľko takáto kombinácia trestov dostatočne
zabezpečí ochranu spoločnosti, vytvorí podmienky na výchovu obžalovaného k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom zároveň vyjadrí morálne odsúdenie
obžalovaného spoločnosťou.

17 Pri určovaní výmery trestu súd taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona
na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Súd u obžalovaného zistil dve
poľahčujúce okolnosti ( § 36 písm. j/, l/Tr. zák) , a to že pred spáchaním trestného činu viedol riadny
život, priznalsa kspáchaniutrestnéhočinua trestnýčinúprimneoľutoval. Žiadnepriťažujúceokolnosti

u obžalovaného súd nezistil. V rámci trestnej sadzby stanovenej § 289 ods. 3 Trestného zákona teda
prichádzalo do úvahy potrestanie obžalovaného odňatím slobody až na dva roky a v rámci trestnej
sadzby stanovenej v § 61 ods. 2 Trestného zákona prichádzalo do úvahy potrestanie obžalovaného
zákazom činnosti na jeden rok až desať rokov.

18 S prihliadnutím na zistený pomer a mieru závažnosti prevažujúcich a poľahčujúcich okolností, súd
obžalovanému uložil trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom stanoveného rozpätia vo výmere
5 mesiacov, nakoľko mal za to, že takáto výmera trestu bude vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu
obžalovaného dostatočne represívna i preventívna.

19 Pokiaľ aj prokurátor navrhoval uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia so zaradením
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, súd s ohľadom na osobu obžalovaného,
ktorý doposiaľ nikdy nebol trestne stíhaný, ani odsúdený, pričom za viac než 46 rokov vedenia
motorových vozidiel sa doposiaľ nikdy nedopustil priestupku na úseku cestnej premávky, dospel k
záveru, že u obžalovaného boli splnené podmienky podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a

preto obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

20 K návrhu prokurátora súd pripomína, že ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody
v prípade doposiaľ súdne netrestaného a priestupkovo nepostihovaného páchateľa ohrozovacieho
trestného činu, ktorého následkom bolo spôsobenie materiálnej škody, ktorá sa dá nahradiť, by bolo

popretím všeobecných zásad ukladania sankcií uvedených v ustanovení § 33a Trestného zákona.

21 Následne sa súd zaoberal tým, akú dlhú skúšobnú dobu treba obžalovanému pri podmienečnom
odklade výkonu trestu odňatia slobody určiť, pričom vyhodnotil, že v rámci jej rozpätia stanoveného v §50 ods. 1 Trestného zákona na 1 rok až 5 rokov, bude potrebné obžalovanému skúšobnú určiť v dolnej
polovici uvedeného rozpätia, t.j. v trvaní 2 roky, nakoľko mal za to, že takáto skúšobná doba bude
vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného dostatočne individuálne preventívna.

22 Vzhľadom k tomu, že obžalovaný spáchal trestný čin ako vodič motorového vozidla, ktorý porušil
dôležitú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, uložil mu súd i trest
zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkého druhu. V rámci trestnej sadzby stanovenej v §
61 ods. 2 Trestného zákona prichádzalo do úvahy potrestanie obžalovaného zákazom činnosti na jeden

rok až desať rokov. Za toho stavu súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel všetkého druhu v dolnej polovici zákonom určeného rozpätia v trvaní 2 roky, nakoľko mal
za to, že takáto výmera trestu bude vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného dostatočne
represívna i preventívna.

23 To sú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v
Bratislave, cestou Okresného súdu Pezinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.