Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. december 2024

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 7C/55/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708899911
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Lapšanská
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2024:1708899911.22

Uznesenie

Okresný súd Pezinok, v spore žalobcov : 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, F., 2/
G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. D. XXXX/XX, F., 3/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, D. J. XXXX/X, F., 4/ H.
I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, L., 5/ M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, 6/ N. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, proti žalovaným: 1/ N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, 2/ L. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, L., 3/ H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX.XXXXXXX XXXX/XX, L.,

4/ H. E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/X, L., 5/ B. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX,
L., všetci zast.: Mgr. Dušan Zatkalík, advokát, so sídlom Ľudovíta Fullu9/A, Bratislava, o určenie, že
nehnuteľnosť patrí do dedičstva, o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

Žalobcovia 1/-6/ majú proti žalovaným 1/-5/ právo na náhradu trov prvoinštančného konania v konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok rozsudkom 5. decembra 2014, č. k. 7 C 55/2008-406 v spojení s opravným
uznesením z 24. marca 2021, č. k. 7C 55/2008-460 (ďalej len "napadnutý rozsudok") určil, že
nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva č. XXX, vedeného E. J. E., pre okres E., obec L., katastrálne
územie L., ako parcely registra " E " , parcela č. XXXX o výmere 34 665 m 2, druh pozemku orná pôda,
parc. č. XXXX o výmere 2118 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. XXXX o výmere o 870 m 2, druh
pozemku orná pôda, parc. č. XXXX o výmere 935m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, parc. č.

XXXX o výmere 4906 , druh pozemku orná pôda, parc. č. XXXX o výmere 9261 m 2 , druh pozemku
orná pôda, parc. č. XXXX o výmere 6751 m2 , parc. č. XXXX o výmere 12862 m2, druh pozemku orná
pôda patria do dedičstva po poručiteľovi Q. I., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, a to v podiele
1/3 k celku. Žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ až 6/ náhradu trov konania v sume
362,15 eur a trov právneho zastúpenia v sume 4810,63 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku. Žalovaným 1/, 2/ ďalej uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ až 3/ náhradu hotových výdavkov

v sume 95,20 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Dopĺňacím uznesením zo 16. júna
2015, č. k. 7C 55/2008-451 súd prvej inštancie uložil žalobcom 1/ až 6/ povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalovaným 3/, 4/, 5/ náhradu trov právneho zastúpenia v sume 4.287, 04 eur do troch dní odo
dňa právoplatnosti uznesenia. Žalovanej 6/ náhradu trov konania nepriznal. Zároveň týmto uznesením
opravil dátum vyhlásenia uznesenia č. k. 7C 55/2008-227, ktorý správne mal znieť: " 17.10.2012 ". Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.7.2015.

2. Krajský súd v Bratislave, rozsudkom zo dňa 30.05.2023 , č.k. 14Co/10/2021 rozhodol, tak, že
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. V časti rozhodnutia o trovách konania
rozhodnutie súdu zrušil a vrátil na nové rozhodnutie. Konštatoval, že " predovšetkým súd prvej inštancie
pri rozhodovaní o trovách konania (pokiaľ ide o hodnotu úkonu právnej pomoci) nesprávne vychádzal
z ocenenia žalovaného spoluvlastníckeho podielu (tento ustálil vo výške 17.417,27 eur). V danom
prípade však platí, že "V spore o určenie, že veci (nehnuteľnosti) patria do dedičstva, nemožno pri

určovaní tarifnej odmeny za poskytnuté právne služby vychádzať z hodnoty veci, ktorá má patriť do
dedičstva, keďže predmetný spor nie je sporom o určenie vlastníckeho práva. Výsledok konania ourčenie,žeurčitávecpatrídodedičstvapoporučiteľovi,totižnezakladápriamovlastníckeprávožalobcu.
Rozhodnutie všeobecného súdu o tom, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, je rozhodnutím
o otázke vlastníckeho práva poručiteľa, a nie jeho právnych nástupcov. Otázka vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam sa v prípade úspešnosti žaloby o určenie, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva
po poručiteľovi, riešia až v následnom konaní o dedičstve. Rozhodovanie o určení, že nehnuteľnosti
patria do dedičstva po poručiteľovi, má tak na žalobcu len nepriamy materiálny dosah. Vo svojej
podstatemožnoprávneúčinkytakéhotorozhodnutiavpríslušnomkonanícharakterizovaťakovyriešenie
predbežnej otázky, ktorá je relevantná pre následný priebeh dedičského konania. Vychádzajúc z tohto

právneho názoru je potom pri rozhodovaní o trovách konania o určenie, že veci patria do dedičstva,
namieste určenie základnej sadby tarifnej odmeny advokáta podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška"), nie podľa § 10
ods. 2 vyhlášky (nález Ústavného súdu SR z 21. júna 2018, sp. zn. IV. ÚS 187/2018)". Vzhľadom k
tomu potom súd prvej inštancie ustálil hodnotu úkonu právnej pomoci v nesprávnej výške. odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o trovách konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ňom však bude musieť najskôr súd ustáliť,
či sú/nie sú v danej veci splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP (v zmysle návrhu
žalovaných), pričom platí, že "ak súd má v úmysle použiť moderačné právo alebo ak ho niektorá zo
strán navrhne, musí súd umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila (k zámeru aj k dôkazom). Nie

je možné, aby súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať ustanovenie § 257 a
strane, ktorá by inak trovy získala, to neoznámil a táto by sa to dozvedela až z rozhodnutia. Súd v
prípade použitia ustanovenia § 257 je povinný "vytvoriť procesný priestor" umožňujúci stranám sporu
vyjadriť svoje stanovisko k prípadnej aplikácii tohto ustanovenia (nález Ústavného súdu SR z 18. júla
2018, sp. zn. I. ÚS 153/2018)".

3. Súd podľa indícií rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, ktorého názorom je viazaný, vyzval strany
sporu, aby sa vyjadrili k návrhu žalovaných a tiež doručili súdu potvrdenie o svojich majetkových a
sociálnych pomeroch.
4. Právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ sa vyjadril podaním doručeným súdu dňa 26.01.2024. Poukázal,
že v súvislosti s možnosťou aplikácie § 257 CSP v predmetnom konaní je potrebné v prvom rade

prihliadať na postoj strán v konaní, a to najmä, ako si strany plnili svoje procesné povinnosti. Tu
treba poznamenať, že žalobcovia v značne významnej miere zavinili množstvo procesných úkonov
ktoré sa realizovali a ktoré boli v konečnom dôsledku nehospodárne, čím sa významne predĺžila doba
súdneho sporu a tieto úkony zbytočne zaťažili žalovaných 1/ a 2/ a to najmä tým, že žalobcovia riadne
neuviedli skutočnosti a nepredložili dôkazy už pri prvom úkone. Žalobcovia však aj v ďalšom štádiu

súdneho konania zavinili ďalšie zbytočné úkony a zmarili vykonané pojednávania. Podobne 28.10.2011
žalobcovia zmarili pojednávanie tým že sa naň nedostavili a žiadali o odročenie podaním z 27.10.2011
z dôvodu kolízie ich PZ. Na toto pojednávanie sa riadne dostavili žalovaný 1/ a PZ žalovaných, naviac
žalobcovia nedoručili súdu ani nimi avizovanú zmenu návrhu na začatie konania ako avizovali na
pojednávaní z 1.4.2011, hoci mali právneho zástupcu z radov advokátov. Navrhovatelia, hoci boli

zastúpený advokátom niekoľkokrát menili žalobný návrh, minimálne podaniami z 25.1.2012, 26.3.2012
a 14.11.2012, čím tiež zavinili a zvýšili nehospodárnosť konania. Taktiež dňa 1.4.2011 žalobcovia zavinili
odročenie pojednávania, kedy PZ žalobcov žiadal o jeho odročenie z dôvodu potreby zmeny petitu
žaloby. Nehospodárnosť konania a s tým spojené prieťahy konania jednoznačne a výlučne zavinili
žalobcovia, preto nie je spravodlivé, aby ich znášali žalovaní 1/ a 2/, pričom žalovaným 1/ a 2/ z tohto

titulu už aj tak vznikli dodatočné výdavky. Žalovaní tu vždy vystupovali dobromyseľne a nikdy nemali ani
len špekulatívne úmysly. Predmetné podiely boli aj v prospech žalovaných riadne zapísané v príslušných
evidenciách, o čom taktiež rozhodovali štátne orgány, pričom dlhé roky ich vlastníctvo nebolo žiadnym
spôsobom spochybnené. 0 nárokoch žalobcov sa dozvedeli až v priebehu tohto predmetného konania.
V prípade akýchkoľvek pochybností mal štát nie len možnosť, ale aj povinnosť zasiahnuť, čo sa nikdy

neudialo a taktiež samotní žalobcovia po značne dlhý čas nič nekonali. Na základe vyššie uvedeného
máme za to, že je v tomto prípade namieste aplikácia v zmysle § 257 CSP z vyššie uvedených dôvodov
5. Súd všetkým sporovým stranám doručil tlačivo na zistenie majetkových a sociálnych pomerov s
výzvou, aby ho riadne a pravdivo vyplnili. Žalobkyňa 1/ uviedla, že jej hlavným zdrojom príjmu je
prenájom, jej príjem dosahuje 7816,87 eur za posledné zdaňovacie obdobie. Vlastní rodinný dom a

rozostavanú stavbu. Má úspory v sume cca 30.000,- eur. Spláca hypotekárny úver . Stará sa o matku,
ktorá je chorá a odkázaná na starostlivosť. V domácnosti žije i dospelý syn. Súd z predložených
podkladov zistil že žalobkyňa 2/ pracuje v Sociálnej poisťovni ako samostatná referentka, jej príjem je
1100eurmesačne.Vlastní1-izbovýa4-izbovýbyt,máúsporyvsumecca16.000,-eur.Mesačnesplácaúvery, kde celková splátka je 580,- eur. Je vydatá, manžel zarába okolo 3.000,- eur. V domácnosti žijú
dve deti a vnučka. Žalobkyňa 3/ je dôchodkyňa, poberá starobný dôchodok a vdovský dôchodok v sume
celkovo 738,- eur mesačne. Býva v rodinnom dome, má úspory cca 25.000,- eur. Trpí R. chorobou od

roku 2019, je odkázaná na starostlivosť. Žalobca 4/ je dôchodca, poberá starobný dôchodok sume 920
eur, vlastní 4-izbový byt , má úspory v sume 23.000,- eur. Je ženatý, manželka je rovnako dôchodkyňa,
majú dve dospelé deti. Žalobca 5/ je poľnohospodár, jeho príjem je starobný dôchodok, býva v rodinnom
dome, je ženatý, je ťažko zdravotne postihnutý.
6. Žalovaný 1/ uviedol, že jeho príjmom je starobný dôchodok, žije v nájme, vlastní motorové vozidlo, má

úspory v hodnote 3900,- eur. Je ženatý, manželka má príjem 430,- eur. Žalovaný 2/ je dôchodca, jeho
príjmom je starobný dôchodok v sume 653,49 eur. Býva v rodinnom dome. Úspory má v sume 1680,-
eur. Je ženatý, manželka poberá starobný dôchodok v sume 572,15 eur.
7. Žalobcovia sa k možnej aplikácii § 257 CSP vyjadrili podaniami doručenými súdu dňa 15.11.2024,
prakticky s totožným obsahom. Uviedli, že Tvrdenie žalovaných v 1. a 2. rade, že by údajné predlžovanie
sporu mohlo mať za následok nepriznanie nároku na náhradu trov konania úspešným žalobcom za

celkom nedôvodné a nesprávne, nakoľko je práve úlohou súdu, aby posúdil, ktoré výdavky žalobcov boli
v spore vynaložené účelne a dôvodne. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že niektorý z úkonov žalobcov
v konaní nebol uskutočnený účelne, súd nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemusí priznať,
avšak takéto posúdenie sa musí vzťahovať na posudzovanie každého jedného úkonu samostatne.
Účelnosť a dôvodnosť vynaloženia jednotlivých úkonov v spore zo strany žalobcov však deklaruje

samotná skutočnosť, že žalobcovia boli v spore úspešní. Údajná dobromyseľnosť žalovaných v 1.
a 2. rade rovnako ani tento argument nemá žiadnu relevanciu vo vzťahu k aplikácii § 257 CSP na
súdenú vec, nakoľko žalovaní v 1. a 2. rade mohli po doručení žaloby s argumentáciou žalobcov v
celom rozsahu súhlasiť, čo by viedlo k rýchlemu ukončeniu sporu, a nakoľko tak neurobili, ale žalobnú
argumentáciu (prostriedky procesného útoku žalobcov) v konaní spochybňovali, spôsobili, že žalovaní

boli v konaní neúspešnou stranou sporu, a preto sú povinní nahradiť žalobcom trovy konania. Ani
samotnú skutočnosť, že jediným súčasným príjmom žalovaných v 1. a 2. rade je starobný dôchodok
nemožnobezďalšiehopovažovaťzadôvodnaaplikáciu§257CSPnasúdenúvec,nakoľkožalovanív1.
a 2. rade môžu disponovať ďalším majetkom, z ktorého budú schopní nahradiť trovy konania žalobcom.
8. Ostatní žalovaní sa k výzve súdu nevyjadrili.

9. Súd posudzoval možnú aplikáciu § 257 CSP v rámci rozhodovania o nároku na náhradu trov
konania. " Aplikácia § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania
prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady
trov konania podľa zásady úspechu v konaní, príslušný súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom

výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v
okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Takéto rozhodnutie o nepriznaní náhrady
trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať
dobrým mravom. Rozhodovanie o trovách konania je v podstate druhotným aspektom konania, preto
z pohľadu ústavnoprávnej udržateľnosti rozhodnutia nepovažuje za nevyhnutné, aby všeobecný súd

za každých okolností poskytol stranám v konaní priestor, aby sa vyjadrili k potenciálnej aplikácii § 257
Civilného sporového poriadku. (uznesenie Ústavného súdu SR zo 6. 6. 2019, sp. zn. II. ÚS 113/2019,
zdroj a analytická právna veta: ustavnysud.sk).
10. Civilné sporové konanie je v prípade rozhodovania o nároku na náhradu trov konania ovládané
zásadou úspešnosti , ktorá je zakotvená v § 255 ods. 1 CSP a podľa ktorej strana, ktorá mala v konaní

plný úspech, má právo na náhradu trov konania. Súd v rámci rozhodnutia vo veci samej, rozhoduje i o
nároku na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhoduje po právoplatnosti rozsudku
a i výroku o náhrade trov konania, vyšší súdny úradník.
11. Z pohľadu možnej aplikácie § 257 CSP, kedy súd rozhodne, že žiadna strana sporu, nemá na právo
na náhradu trov, ide o exces- výnimku, z pravidla úspešnosti v spore. Aplikácia tohto ustanovenia je i

podľa názoru Ústavného súdu SR úplne výnimočná. Túto výnimočnosť je možné hľadať v okolnostiach
prejednávanej veci, prípadne i v tom, aký dosah bude mať rozhodnutie nahradiť trovy konania dosah
na stranu sporu. Súd preskúmal okolnosti veci a konštatuje, že ide o štandardnú žalobu o určenie
vlastníckeho práva. Žalobcovia boli v konaní plne úspešní, nakoľko súd ich žalobe vyhovel. Súd v
okolnostiach veci, tak ani v okolnostiach na strane strán sporu, či už žalobcov, alebo žalovaných nevidel

výnimočnosť a ani také skutočnosti, pri ktorých by bolo možné konštatovať , že je na mieste aplikácia
§ 257 CSP. Samotná skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ sú dôchodcovia a poberajú starobný dôchodok
nemôže byť považovaná za prekážku povinnosti nahradiť trovy konania. Žalovaní 4/-5 dôchodcami nie
sú, sú v produktívnom veku, súdu nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by naznačovali , že tieto osobyobjektívne nemôžu pracovať a mať príjem. Súd má za to, že je v ich možnostiach a schopnostiach
nahradiť trovy konania a že táto povinnosť nebude mať na nich likvidačný dosah. Zároveň za argumenty
svedčiace proti povinnosti nahradiť trovy konania nie je možné uznať ani to, že podľa žalovaných

žalobcovia prispeli k prieťahom v konaní, napr. aj tým, že menili petit žaloby. Právom žalobcu je meniť
petit žaloby a to až do momentu, kedy súd vo veci rozhodne. Je vecou posúdenia súdom, či zmenu
žaloby pripustí , alebo nie. Pokiaľ ide o účelnosť vynaloženia trov, táto je vecou rozhodovania o výške
náhrady trov konania, avšak nie pokiaľ ide o rozhodovanie o samotnom nároku na náhradu trov.
12. Ako súd už konštatoval vyššie, žalobcovia boli v konaní úspešní a majú právo na náhradu trov

konania voči žalovaným. Aplikácia § 257 CSP nie je namieste, respektíve súd nenašiel na ňu dôvody.
Právo na náhradu trov je potrebné chápať ako náhradu všetkých výdavkov, ktoré musela strana v spore
využiť na to, aby sa domohla svojho práva, ktoré jej v zmysle zákona prináleží a pokiaľ tieto náklady
boli vynaložené účelne.
13. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník, po právoplatnosti uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom
súde Pezinok.