Uznesenie – Ochrana osobnosti ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. december 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/72/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723200157
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6723200157.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej
a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobkyne: 1/ A. B..
C.. D. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. G. X/X, XXX XX E., štátny občan SR, zastúpená JUDr.
Martinom Dolinajom, so sídlom Halenárska 412/7, 917 01 Trnava, IČO: 46 078 932, proti žalovanému: H.
I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. J. X, XXX XX K., štátny občan SR, zastúpený D. E. A., advokátkou,

so sídlom L. XX, XXX XX M. M., o ochranu osobnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen č. k. 12C/3/2023 – 410 zo dňa 10. 05. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/3/2023 – 410 zo dňa 10. 05. 2024 z r u š u j e a vec
v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému, aby nevstupoval

- na pozemok C KN XXX o výmere 752 m2 - zastavaná plocha a nádvorie,
- na pozemok C KN XXX/X o výmere 672 m2 záhrada,
- do stavby - rodinný dom - súpisné číslo X postavenej na pozemku C KN XXX,
- nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území E., v obci E. zapísaných na liste vlastníctva
č. XXX (výrok I.). Žalovanému tiež uložil, aby sa vedome nepribližoval k žalobkyni v 1. rade na
vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou prípadov nevyhnutnej potreby súbežnej účasti žalobkyne

a žalovaného na procesných úkonoch pred orgánmi verejnej moci, a to v nevyhnutnom rozsahu (výrok
II.). Žalovanému uložil, aby nekontaktoval žalobkyňu priamo alebo nepriamo písomne, telefonicky,
elektronickou komunikáciou, ani inými prostriedkami (výrok III.). O trovách konania rozhodol tak, že
žalobkyni priznal náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % (výrok IV.). Súd prvej inštancie
v odôvodnení rozhodnutia po tom, čo uviedol obsah žaloby žalobkyne, vyjadrenia strán sporu v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie, procesný postup súdu prvoinštančného ako aj odvolacieho vo

vzťahu k návrhom na nariadenie neodkladných opatrení a dôkazov, ktoré súd vo veci vykonal (viď. bod
18. odôvodnenia rozsudku), v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa 1/ a žalovaný sú strany
sporu v danej žalobe. Žalobkyňa 1/ so žalovaným žila v partnerskom vzťahu, z ktorého sa narodila
žalobkyňa 2/. Voči žalobkyni 2/ je vec právoplatne skončená, a to zastavením konania, preto stranami
sporu zostali žalobkyňa 1/ a žalovaný. Žalobkyňa sa so žalovaným zoznámila v máji 2018, následne
sa im dňa XX.XX.XXXX narodila maloletá dcéra. Už aj v čase rozhodovania vo veci Okresného súdu

Zvolen, č.k. 18P/32/2020 boli problémy vo vzťahu medzi stranami sporu, avšak žalobkyňa 1/ tieto súdu
neavizovala. Vo veci Okresného súdu Zvolen, č.k. 8P/167/2022 nie je právoplatne rozhodnuté. Vo veci
vedenej pod číslom ČVS: ORP-676/1-VYS-ZV-2022 taktiež nie je právoplatne rozhodnuté. Žalobkyňa
však doložila prepis záznamov, z ktorých vyplývajú vulgárne nadávky, fyzické a psychické týranie voči
nej od žalovaného. Žalovaný vedel o tom, že je nahrávaný, napriek tomu v útokoch voči žalobkyni,
za prítomnosti maloletej dcéry pokračoval, preto súd pripustil tento dôkaz. Priložené nahrávky na CD

nosičoch si prehral a zistil, že nahrávky zodpovedajú prepisom nahrávok, ktoré sú doložené v spise.
Okrem vulgárnych nadávok, psychického týrania tam boli aj fyzické ataky, a to opakovane, vyhrážanie sazabitím, čo v priestupkovom konaní žalovaný poprel. Osobnosť žalovaného je vykreslená aj v trestných
rozkazoch, v ktorých je, okrem iného uvedené, že napádal uja a tetu. Pod vplyvom alkoholu je žalovaný
agresívny. Zo spisu Okresného súdu Zvolen, č.k. 8P/167/2022, ktorý nie je právoplatne skončený, sa

súd oboznámil so znaleckým posudkom znalca A. N. A.. Tak isto sa súd oboznámil so psychologickými
správami A. O., I. A. P. I., ktorá uviedla, že žalobkyňa by sa mala podrobiť psychiatrickému vyšetreniu. Z
psychiatrických správ A. M. H. Q. zo dňa 07.06.2023, 06.02.2024, 07.05.2024 vyplýva post traumatická
stresováporuchasprejavomúzkosti,depresívnehosyndrómu,nazákladektoréhomuselabyťnasadená
medikamentózna liečba u žalobkyne. Zo znaleckého posudku A. N. A. vyplýva, že žalovaný je agresívny.

Vo veci týrania blízkej a zverenej osoby bolo vznesené obvinenie voči žalovanému, táto vec nie je
právoplatne rozhodnutá. V trestnom konaní boli vypočutí svedkovia, ktorých svedecké výpovede sú viac
menej sprostredkované z toho čo rozprávala žalobkyňa. Podstatná je svedecká výpoveď R. S., ktorý
potvrdil, že žalobkyňa sa odsťahovala do E., lebo sa bála žalovaného a naďalej sa bojí napadnutia
žalovaným. Súd uložil žalovanému, aby nevstupoval na pozemok C KN XXX o výmere 752 m2 -
zastavaná plocha a nádvorie, na pozemok C KN XXX/X o výmere 672 m2 záhrada, do stavby -

rodinný dom - súpisné číslo X postavenej na pozemku C KN XXX, nehnuteľností nachádzajúcich sa v
katastrálnom území E., v obci E. zapísaných na liste vlastníctva č. XXX. Súd uložil žalovanému, aby sa
vedome nepribližoval k žalobkyni v 1. rade na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou prípadov
nevyhnutnej potreby súbežnej účasti žalobkyne a žalovaného na procesných úkonoch pred orgánmi
verejnej moci, a to v nevyhnutnom rozsahu. Vzhľadom k tomu, že žalovaná trpí post traumatickou

stresovou poruchou s depresívnym syndrómom, súd uložil žalovanému, aby nekontaktoval žalobkyňu
priamo alebo nepriamo, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, alebo inými prostriedkami.
Žalovaný sa priznal k tomu, že terorizoval žalobkyňu 1/ s tým, že je ochotný ospravedlniť sa žalobkyni 1/
písomne s tým, že ľutuje celé svoje správanie voči nej. Takúto žiadosť právnej zástupkyne žalovaného o
možnosť písomného ospravedlnenia sa žalobkyni 1/ súd neakceptoval, nakoľko takéto ospravedlnenie

nepostačuje pri tak závažnom následku u žalobkyni 1/, čím je post traumatická stresová porucha, z
dôvodu správania sa žalovaného. Vec hmotnoprávne posúdil podľa § 11, § 13 ods. 1, 2, 3 a § 16
Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1 písm. g/ a § 8 ods. 4 zákona č. 274/2017 Z.z..
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni, ako úspešnej strane sporu, priznal
právo na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, a to
v celom rozsahu, keď špecifikoval odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ Civilného
sporového poriadku (ďalej „CSP“). V konkrétnostiach žalovaný namietal predovšetkým okolnosť, že
odôvodnenie rozsudku je v rozpore s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, keď neobsahuje jasné a výstižné

vysvetlenie z akých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, čo spôsobuje jeho nepresvedčivosť.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nie je zrejmé, prečo súd určil žalovanému všetky tri zákazy
vo vzťahu k žalobkyni, akými úvahami sa pri rozhodovaní o ich uložení spravoval, z akých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil. V odôvodnení napadnutého rozsudku (odsek 31.) súd konštatoval, že
sa oboznámil s obsahom žalobkyňou priložených nahrávok na CD nosičoch, že žalovaný vedel, že je

nahrávaný, napriek tomu v útokoch proti žalobkyni za prítomnosti maloletej dcéry pokračoval, preto súd
pripustil tento dôkaz. Súd prvej inštancie svojvoľne konštatoval, že žalovaný o nahrávaní vedel, keďže
súd neuviedol, na základe akých dôkazov dospel k tejto úvahe. Uvedený dôkaz považuje žalovaný za
nezákonný. Súd prvej inštancie v odôvodnení uvádza, že sa oboznámil so znaleckým posudkom znalca
A. N. A., ako aj zo psychologickými správami A. O., I. A. P. I., psychiatrických správ A. M. H. Q.. Ďalej sa

súd oboznámil so svedeckými výpoveďami svedkov vypočutých v trestnom konaní, ktorých výpovede
sú viac menej sprostredkované z toho čo rozprávala žalobkyňa. Súd však svedeckú výpoveď R. S.
označil za podstatnú, pričom však bližšie neuviedol v čom je jeho výpoveď podstatná, keďže aj jeho
výpoveď bola sprostredkovaná z tohto čo rozprávala žalobkyňa, ba dokonca v rozpore s výpoveďou
žalobkyne, ktorá uviedla, že zo spoločnej domácnosti so žalovaným vo K. odišla z dôvodu veľkých

horúčav s tým, že prostredie rodinného domu na E. bude pre maloletú prospešnejšie. Prvostupňový
súd selektívne z predložených dôkazov vybral len tie, ktoré sú v neprospech žalovaného. Napríklad
nezohľadnilanevyhodnotilzáveryzoznaleckéhoposudkuznalkyneA.B.N.zodňa12.05.2023,ktorýbol
vypracovaný v trestnej veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, ktorý je súčasťou trestného
spisu. Zo záverov uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že cit.“ U posudzovanej D. E. známky

týrania, t. j. naučená bezmocnosť, sebazničujúce reakcie, príznaky posttraumatickej stresovej poruchy
neboli zistené. ...“. Prvostupňový súd sa nezaoberal overením a zisťovaním otázky či a do akej miery
osobná integrita žalobkyne vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia, nezaoberal sa ani
skutkovým stavom v čase vyhlásenia rozsudku. Žalovaný výroky napadnutého rozsudku považuje zazávažný zásah do jeho výkonu rodičovských práv, nakoľko žalovaný ako otec nebol výkonom týchto práv
pozbavený. Na Okresnom súde Zvolen v súčasnosti prebieha konanie na návrhu otca o úprave styku,
rámci ktorého súd nariadil neodkladným opatrením výchovné opatrenie rodičom s maloletým dieťaťom

podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu. Žalovaný má dôvodné obavy, že napadnutý
rozsudok by mu ako otcovi znemožnil úplne kontakt s maloletou, o čo sa žalobkyňa ako matka maloletej
stále snaží; urobiť zo žalovaného tzv. „vymazaného rodiča“. S poukazom na uvedené má žalovaný za to,
ženapadnutýrozsudokvykazujeprvkyarbitrárnosti,niejeriadneodôvodnený,čímtýmtopostupomsúdu
prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 5Cdo 106/2010, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 252/04. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného vo vzťahu k nahrávkam žalovaného
uviedla, že predmetné nahrávky zhotovila výlučne a len za účelom preukázania násilného správania sa

žalovaného voči nej a voči maloletej dcére. Žalovaný navyše nepoprel autentickosť týchto nahrávok,
len vo svojom vyjadrení z 26.06.2023 konštatoval ich údajné vytrhnutie z kontextu. Podaním zo dňa
24.07.2023žalobkynedoložila31príloh,medziinýmviacerénahrávkyspolusichkompletnýmprepisom,
z ktorých vyplýva, že žalovaný vedel, že si ho žalobkyňa nahráva. Viackrát ju na to dotazoval. Zvukové
nahrávky neboli jediným dôkazom, ktorý súd oboznámil. Okrem iného súd vzhliadol na trestné rozkazy,

ktorými bol žalovaný právoplatne odsúdený za násilnú trestnú činnosť páchanú na svojich blízkych
príbuzných (brat, ujo). Bol v nich zachytený aj problém žalovaného s alkoholom. Oboznámil znalecký
posudok A. A., z ktorého vyplývali jednoznačné závery ohľadom osobnosti otca (jeho agresívnej
povahy), prakticky potvrdzujúce potrebu ochrany psychickej a fyzickej integrity žalobkyne. Súd sa
oboznámil a považoval za relevantné psychologické správy I. O. a I. P., ktoré odporúčali psychiatrické

vyšetrenie žalobkyne. Následne zo psychiatrických správ A. Q. mal súd za preukázaný diagnostický
záver „posttraumatická stresová porucha“. Poukázal na vyjadrenie žalovaného na pojednávaní dňa
10.05.2024. Podľa žalobkyne tieto dôkazy a vyjadrenia strán vo vzájomnej súvislosti dotvárajú obraz
o potrebe chrániť fyzickú a psychickú integritu žalobkyne. Rozsudok je tak vecne správny a v dostatočnej
miere odôvodnený. Vo vzťahu k výpovedi R. S. žalobkyňa uviedla, že tento dôkaz bol jedným z viacerých

dôkazov, nepredstavuje ale dôkaz, na ktorom by stál alebo padal rozsudok. Svedok sám uviedol, že
žalobkyňa býva v E. s dcérou aj preto (teda nie len výlučne), že žalovaného sa bojí. Potvrdil, že sa mu
žalobkyňa sama zmienila, že ju žalovaný sotil, že bol svedkom urážok a citového vyhrážania a podobne.
K námietke vo vzťahu k nevyhodnoteniu záverov A. N. uviedla, že žalobkyňa upresňuje vyjadrenie
právneho zástupcu na pojednávaní dňa 10.05.2024 a síce k A. Q. začala chodiť od apríla 2023. Avšak

znaleckévyšetrenieuznalkyneA.N.absolvovalaskôr–31.03.2023.ZáveryA.N.bytakbolinepochybne
komplexnejšie, keď by mala možnosť sa oboznámiť aj so psychiatrickými správami A. Q.. Navyše
samotná A. N. už v znaleckom posudku skonštatovala vo vzťahu k žalobkyni, že trpí protrahovanou
úzkostne-depresívnou reakciou, ktorá sa zaraďuje medzi poruchy adaptácie a stresom podmienené
poruchy v súvislosti s prežitými záťažovými situáciami, t.j. dlhodobými vleklými konfliktami v partnerskom

vzťahu a násilným správaním partnera voči posudzovanej. Jedná sa o prechodný stav s dobrou
prognózou úzdravy. Uvedená adaptačná porucha je reakciou na psychotraumu v priamej súvislosti
s prežitými udalosťami, t.j vyvolávaním strachu, vyhrážanie sa fyzickou likvidáciou, znevažovaním a pod.
Aj z týchto záverov nepochybne vyplýva, že konanie žalovaného spôsobilo žalobkyni psychickú ujmu,
ku ktorej sa žalovaný priznal aj na pojednávaní 10.05.2024 cestou jeho právneho zástupcu, pričom

tieto slová na pojednávaní nijako nenegoval. Záver žalovaného o tom, že A. N. nezistila aktuálne
v čase vyšetrenia u žalobkyni znaky týrania, je s ohľadom na iné závery A. N. a s ohľadom na iné
vykonané dôkazy, vytrhnutý z kontextu. K námietke, že súd sa údajne nezaoberal posúdením zásahov
uviedla, že s touto výhradou žalobkyňa nesúhlasí. Súd zohľadnil správu A. Q., z ktorej vyplýva, že
žalobkyňa trpí posttraumatickou stresovou poruchou v súvislosti s konaním žalovaného. Žalovaný sa za

spôsobenú ujmu na pojednávaní ospravedlnil – cestou svojej zástupkyne, túto oľutoval. Je tak potom
zrejmé,žesámžalovanýsiuvedomuje,žežalobkynispôsobilujmu.Knámietkežalovaného,žerozsudok
zasahuje do rodičovských práv žalovaného uviedla, že s týmto nesúhlasí. Žalovaný, keď navrhol vydanie
neodkladného opatrenia v konaní 8P/167/2022 návrhom zo dňa 18.05.2023 (navrhoval styk s maloletou
dcérou) akceptoval realitu, a to jemu uložený zákaz priblíženia sa k žalobkyni uznesením Krajského

súdu v Banskej Bystrici č. k. 11Co/13/2023-79 zo dňa 10.02.2023. Túto výhradu žalobkyňa hodnotí
ako účelovú, je toho názoru, že otec svojím násilným správaním založil taký skutkový a právny stav,
ktorým sa sám diskvalifikoval z výchovy maloletej a zo styku s ňou, nakoľko maloletej vytváral atmosféru
strachu, stresu, obáv, vyhrážania zabitím. V tejto fáze konania 12C/3/2023 je však predmetom ochranaosobnosti žalobkyne. Poukázala na rozhodnutia súdu v konaní vo vzťahu k maloletej dcére strán sporu
č. k. 8P/167/2022, rozhodnutia odvolacieho súdu Krajského súdu v Žiline č. k. 15CoP/75/2023-317
zo dňa 05.09.2023, 12CoP/51/2024-249 zo dňa 29.04.2024, 14CoP/119/2024 zo dňa 08.07.2024

uvádzajúc, že odvolací súd v týchto rozhodnutiach vzhliadol prvky násilia v správaní žalovaného;
rovnako Okresný súd Zvolen v uznesení č. k. 18C/4/2024-108 zo dňa 30.01.2024. Uvedeným žalobkyňa
len ilustruje to, že násilné správanie žalovaného bolo osvedčené vo viacerých súdnych konaniach. Má
za to, že odvolaním napadnutý rozsudok je vecne správny. Násilné správanie žalovaného k nej bolo
preukázané doloženými dôkazmi a pripojenými spismi. Sám žalovaný násilné správanie na pojednávaní

dňa 10.05.2024 cestou právnej zástupkyne priznal a formálne oľutoval, pripustiac zároveň spôsobenie
ujmy žalobkyni a maloletej dcére. Bolo preukázané, že žalobkyni vznikla vážna psychická ujma konaním
žalovaného, preto súd prvej inštancie správne uzavrel, že je daný dôvod na ochranu žalobkyne pred
žalovaným v podobe uložených zákazov. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že zotrváva na svojich odvolacích
dôvodoch. Tvrdenie žalobkyne, že nemala inú možnosť, než si žalovaného nahrať na telefón, považuje
za čisto účelové konanie. Žalovaný o nahrávaní nevedel a ich autentickosť poprel tak, ako to vyplýva
z písomného vyjadrenia zo dňa 07.09.2023. Žalovaná uvádza: „Z prepisov nahrávok vyplýva, že
žalovaný vedel, že si ho žalobkyňa nahráva, viackrát ju na to dotazoval.“ Žalobkyňa zopakovala

konštatovanie súdu v napadnutom rozsudku len s tým rozdielom, že súd v svojom rozhodnutí neuviedol
z akých vykonaných dôkazov dospel k tejto úvahe, čo žalovaný súdu vytýka vo svojom odvolaní,
žalobkyňa túto úvahu doplnila o konštatovanie ... „viackrát ju na to dotazoval.“ Žalobkyňa však
neuviedla a konkrétne neoznačila nahrávku, z ktorého dňa, dátumu nahrávky vyplýva, že toto jej
tvrdenie je pravdivé, ani neuviedla, ako na údajné dotazy žalovaného ohľadne nahrávanie reagovala.

Vo vzťahu k vyjadreniu právnej zástupkyne žalovaného na pojednávaní dňa 10.05.2024, keď uviedla,
že žalovanému je ľúto, že svojim správaním vyvolal určitú psychickú ujmu a nemal v úmysle nejako
spôsobiť ublížiť, či už fyzicky, alebo psychicky či už žalobkyni, alebo už vôbec nie maloletej dcére, treba
uvedené vyjadrenie právnej zástupkyne chápať v celom kontexte jej vyjadrenia, t.j. hlavne oľutovanie
žalovaného nezhôd, ktoré vznikali medzi ním a žalobkyňou ohľadne jeho stretávania sa s maloletou

dcérou. Pokiaľ ide o spôsobenú psychickú ujmu žalobkyni, právna zástupkyňa mala na mysli ujmu tak,
akobolapopísanávznaleckomposudkuA.N.,naktorýžalovanýpoukázalvpodanomodvolaní.Zvyššie
uvedených dôvodov právna zástupkyňa považovala navrhnuté ospravedlnenie sa žalovaného žalobkyni
za dostačujúce.

5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného vo vzťahu k autentickosti nahrávok uviedla,
že popretie pravosti nahrávok žalovaným považuje za účelové, nakoľko z obsahu nahrávok vyplýva,
že sa žalovaný prihovára malej J., priznáva sa k nej ako otec a so žalobkyňou rieši aj veci súvisiace
s maloletou J.. Konkrétne ide o nahrávky z 24.01.2021, 07.04.2022. Z uvedeného vyplýva, že hlas
na nahrávkach patrí osobe, ktorá deklaruje, že je otcom maloletej J. a je ním osoba žalovaného. Vo

vzťahu k prípustnosti nahrávok uviedla, že žalobkyňa v podaní zo dňa 19.07.2024 poukazovala na to,
že žalovaný vedel, že si ho nahráva. Mala na mysli nahrávku zo dňa z 24.01.2021 aj 16.12.2021. Pokiaľ
súd vo svojom rozsudku zohľadnil, že žalovaný mal vedomosť o nahrávaní, tak nekonal v rozpore so
skutočnýmstavomveci.Poukázala,čosatýkaprípustnostisúkromnýchnahrávoknaustanoveniečlánku
16 ods. 2 CSP a článku 3 ods. 1 CSP, nález Ústavného súdu ČR č. II.ÚS 1774/14 zo dňa 09.12.2014.

Uviedla, že je presvedčená, že za okolností tohto prípadu nebol súhlas žalovaného so zhotovením
audionahrávok ani potrebný. Vo vzťahu k ospravedlneniu sa za spôsobenú ujmu uviedla, že pokiaľ
žalovaný uvádza, že jeho ospravedlnenie na pojednávaní dňa 10.05.2024 je potrebné vnímať v kontexte
záverov znaleckého posudku A. N., tak žalobkyňa toto ospravedlnenie vníma ako uznanie toho, že jej
žalovaný spôsobil psychotraumu, a to násilným konaním voči žalobkyni a voči maloletej dcére, a to

vyvolávaním strachu, vyhrážaním sa fyzickou likvidáciou, znevažovaním a podobne, pričom poukázala
na znalecký posudok A. N..

6. Žalovaný sa následne vo veci nevyjadril.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancies poukazom na ustanovenie § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom, odvolaním žalovaného,
vyjadreniami žalobkyne a žalovaného súhlasí s názorom žalovaného, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu
nesprávneho procesného postupu zo strany súdu prvej inštancie, ktorým došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, a ktorý zakladá dôvodnosť aplikácie ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, podľa

ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

9. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namieta postup súdu prvej inštancie, keď rozsudok súdu
neodôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, nevysvetlil z akých dôkazov vychádzal a ako ich

vyhodnotil, namietal nepresvedčivosť rozsudku súdu prvej inštancie a arbitrárnosť rozsudku z dôvodu,
že tento nie je riadne odôvodnený, pričom namietal, že z odôvodnenia rozhodnutia vôbec nie je zrejmé,
prečo súd prvej inštancie určil žalovanému všetky 3 zákazy vo vzťahu k žalobkyni, akými úvahami
sa pri rozhodovaní o ich uložení spravoval, z akých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, sú
tieto námietky v podanom odvolaní žalovaného dôvodné. Odvolací súd preskúmaním odôvodnenia

rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcej sa veci samej, t.j. žalobného návrhu žalobkyne, ktorým sa
domáhala ochrany osobnosti voči žalovanému, zistil, že súd síce v bode 17. odôvodnenia uviedol, že
na základe predložených listinných dokladov zistil nasledujúci skutkový stav, avšak následne v bode
18. odôvodnenia len uviedol dôkazy, ktoré vykonal, pričom u prevažnej väčšiny týchto dôkazov žiadnym
spôsobom neuviedol, aký skutkový stav z vykonaného dôkazu súd prvej inštancie zistil. Následne

uviedol citáciu právnych predpisov, pričom samotné zdôvodnenie rozhodnutia je obsiahnuté v bode
31. odôvodnenia rozsudku, ktoré však nezodpovedá požiadavkám kladeným na riadne odôvodnenie
rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia rozhodnutia
nemožno zistiť z akých dôkazov súd prvej inštancie pri rozhodovaní o žalobe žalobkyne vychádzal
napriek tomu, že v bode 18. odôvodnenia súd uviedol, ktoré dôkazy vo veci vykonal, avšak dostatočným

spôsobom neuviedol, z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal a predovšetkým ako tieto vyhodnotil,
čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže súd neuviedol ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané,
a ktoré nie. Vo vzťahu k dôkazom neuviedol, z ktorých dôkazov pri rozhodnutí vychádzal a ako
ich vyhodnotil, ako zistený skutkový stav s prihliadnutím na vykonané dokazovanie právne posúdil,

pričom odvolací súd uvádza, že nepostačuje, aby súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia iba
uviedol dôkazy, ktoré vo veci vykonal a uviedol citáciu právnych predpisov, ale je potrebné, aby
dostatočným spôsobom uviedol, aký skutkový stav z vykonaných dôkazov zistil a ako s prihliadnutím
na zistený skutkový stav vykonal právne posúdenie veci, čo v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej
inštancie absentuje. Túto najzásadnejšiu odvolaciu námietku žalovaného, preto odvolací súd považuje

za dôvodnú. Rovnako treba prisvedčiť odvolacej námietke žalovaného, že z odôvodnenia rozsudku nie
je vôbec zrejmé, prečo súd prvej inštancie určil žalovanému všetky 3 zákazy vo vzťahu k žalobkyni,
zároveň nie je zrejmé, akými úvahami sa pri rozhodovaní o ich uložení spravoval, z akých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, keď súd v bode 31. len uviedol, že uložil žalovanému zákaz vstupovať na
pozemky a do rodinného domu, nachádzajúce sa v obci E. zapísané na LV č. XXX a uložil žalovanému,

abysavedomenepribližovalkžalobkyni.Vovzťahukzákazužalovanémukontaktovaťžalobkyňupriamo
alebo nepriamo písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami uviedol, že
tak rozhodol vzhľadom k tomu, že žalobkyňa trpí posttraumatickou stresovou poruchou s depresívnym
syndrómom. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie v ods. 31. odôvodnenia
rozsudku konštatoval, že sa oboznámil s obsahom žalobkyňou priložených nahrávok na CD nosičoch, že

žalovaný vedel, že je nahrávaný, napriek tomu v útokoch proti žalobkyni za prítomnosti maloletej dcéry
pokračoval, a preto súd pripustil tento dôkaz, pričom namietal, že súd svojvoľne konštatoval, že žalovaný
o nahrávaní vedel, keďže neuviedol, na základe akých dôkazov k tejto úvahe dospel s tým, že žalovaný
uvedený dôkaz považuje za nezákonný, odvolací súd k tejto odvolacej námietke uvádza, že je v zásade
správna, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia dostatočným spôsobom neuviedol, na

základe ktorého dôkazu mal za preukázané, že žalovaný o nahrávaní vedel, keďže z predložených
dôkazov – nahrávok skôr vyplýva, že žalovaný sa žalobkyni spytuje, či si ho táto nahráva, resp. jej
uvádza (iná nahrávka), že v prípade, ak si ho nahráva, aby si ho nenahrávala. Odvolací súd však
v zásade uvádza, že najpodstatnejšou otázkou nie je vyriešenie otázky, či žalovaný vedel o nahrávaní,ale vyriešenie otázky, či tento dôkaz je dôkazom nezákonným a či v prípade nezákonného dôkazu môže
súdprirozhodovaníoveciajnataktozískanýdôkazprihliadať,t.j.jepotrebnévyriešiťotázkuprípustnosti
takéhoto dôkazu. Hoci súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia citoval ustanovenie čl.16 ods. 2

CSP, žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s otázkou nezákonnosti dôkazov – nahrávok a v prípade
zistenia, že sa jedná o nezákonný dôkaz, nevysporiadal sa s prípustnosťou nezákonných dôkazov
v súlade s ustanovením čl. 16 ods. 2 CSP, nevykonal test proporcionality berúc do úvahy aj čl. 3 ods. 1
CSP. Za dôvodnú je potrebné považovať aj námietku žalovaného, že súd prvej inštancie v odôvodnení
uviedol:„podstatnájesvedeckávýpoveďR.S.,ktorýpotvrdil,žežalobkyňasaodsťahovaladoE.,lebosa

bála žalovaného a naďalej sa bojí napadnutia žalovaným“, pričom súd neozrejmil, prečo práve výpoveď
tohto svedka považoval za podstatnú pri rozhodovaní vo veci a zároveň sa s prihliadnutím na takéto
vyhodnotenie svedeckej výpovede R. S. žiadnym spôsobom nevysporiadal ani s tvrdením samotnej
žalobkyne v žalobe, keď táto uviedla (konkrétne bod 21. žaloby žalobkyne), že v lete počas horúčav sa
rozhodla ísť s dcérou počas letných mesiacov bývať na E., kde vlastní dom po rodičoch, v byte u rodičov
žalovaného (B. J. X, K.) bolo veľmi horúco, chcela, aby sa aj malej lepšie spalo; súd prvej inštancie

sa teda vôbec nevysporiadal s rozporným tvrdením samotnej žalobkyne a svedeckej výpovede R. S.
v tejto časti, pričom nemožno ustáliť, na základe akej úvahy a myšlienkovej línie súd prvej inštancie
práve svedeckú výpoveď R. S. považoval za výpoveď podstatnú pre rozhodnutie. Rovnako za v zásade
dôvodnú je potrebné považovať aj odvolaciu námietku žalovaného, že súd sa dopustil selektívneho
výberu dôkazov, ktoré však tiež len čiastočne uviedol v odôvodnení rozhodnutia, pričom odvolací súd

už vyššie poukázal na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia len uviedol vykonané dôkazy
a u prevažujúcej časti dôkazov však tieto nevyhodnotil; neuviedol aký skutkový stav z týchto dôkazov
súd vykonaným dokazovaním zistil. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal
overením a zisťovaním otázky, či do akej miery osobná integrita žalobkyne vykazuje znaky fyzického
alebo psychického násilia, nezaoberal aj ani stavom v čase vyhlásenia rozsudku, odvolací súd uvádza,

že dôkazná povinnosť je na strane strán sporu, ktoré sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Je zrejmé, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo znaleckých posudkov, lekárskych
správ, ktoré boli predložené do konania, a ktoré posudky boli vypracované v rámci iných konaní, ktorými
dôkazmi žalobkyňa preukazovala dôvodnosť žaloby, pričom zároveň treba uviesť, že žalovaný žiadnym
zásadným spôsobom nespochybnil závery znalcov ani predložené lekárske správy; pokiaľ mal žalovaný

za to, že závery znaleckých dokazovaní a lekárske správy nezodpovedajú skutkovému stavu, nič
nebránilo žalovanému navrhnúť doplnenie dokazovania; v tomto smere (dôkazná povinnosť strán sporu)
odvolací súd poukazuje na to, že neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že strany sporu v konaní vypočuté
neboli, pričom strany sporu, resp. ich právni zástupcovia ani nenavrhli vykonať dokazovanie výsluchom
strán sporu.

Odvolací súd uvádza, že hoci rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa náležitosti v zmysle § 220 ods. 1
CSP, napriek tomu trpí vadou nepreskúmateľnosti, keďže nie je súladný s ustanovením § 220 ods.
2 CSP. Štruktúra odôvodnenia rozsudku musí byť vždy v priamej spojitosti so základným právom
strán sporu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku
nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu,

že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu,
že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odvolací súd poukazuje
na to, že podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáha,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil

podstatné tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,
ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal navrhnuté
ďalšie dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá,
aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej
inštancie pri vypracovávaní rozhodnutia, čo sa týka jeho odôvodnenia, sa neriadil ustanovením § 220

ods. 2 CSP, keď nevysvetlil, z akých dôkazov vychádzal, ako ten-ktorý dôkaz vyhodnotil, neobjasnil,
prečo určil žalovanému zákazy vo vzťahu k žalobkyni, akými úvahy sa pri rozhodovaní o ich uložení
spravoval. Nevysporiadal sa s otázkou zákonnosti dôkazov – zvukových nahrávok, nevykonal teste
proporcionality, pri rozhodovaní o tomto dôkaze nepostupoval v súlade s ustanovením § 16 ods. 2 a
§ 3 ods. 1 CSP; nevyhodnotil všetky dôkazy predovšetkým čo sa týka znaleckých posudkov a správ

od lekárov (psychiatrov) jednotlivo ako aj vzájomnej súvislosti. Žiadnym spôsobom neozrejmil, prečo
práve výpoveď R. S. považoval za zásadnú, žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s rozpornosťou
výpovede tohto svedka s tvrdením samotnej žalobkyne v žalobe, čo sa týka dôvodu presťahovania
sa žalobkyne s maloletým dieťaťom do E., pričom podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné presprávne právne posúdenie uplatneného nároku vysporiadať sa aj s týmito otázkami a zároveň bol
súd prvej inštancie povinný, aby svoje závery riadne uviedol do odôvodnenia rozhodnutia tak, aby
rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo preskúmateľné. Súd v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP

musívodôvodnenírozhodnutiapodaťvýkladopodstatnenostiazákonnostivýrokurozhodnutiaamusísa
vysporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimiskutočnosťamiajehomyšlienkovýpostupmusíbyťvodôvodnení
dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním
prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je práve vysvetliť postup súdu a dôvod jeho
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie tiež musí byť aj dostatočným podkladom

pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje
náležitosti uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné, pričom takéto rozhodnutie
súdu odníma strane sporu možnosť uskutočňovať procesné práva a v konečnom dôsledku porušuje jej
právo na spravodlivý proces, pretože jej upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti
rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov. Súdne konanie sa riadi princípom dvojinštančnosti
a vyjadruje vzájomnú nadväznosť i prepojenosť odvolacieho konania s konaním uskutočneným pred

súdom prvej inštancie. Rozhodnutiu vydanému v odvolacom konaní musí predchádzať náležité konanie
pred súdom prvej inštancie, pretože až jeho naplnením sa môže vytvoriť priestor pre účinné uplatňovanie
účelu, ktorý zákon sleduje v prípade odvolacieho konania. K naplneniu tejto úlohy je potrebné najskôr
zistiť, ako súd prvej inštancie ustálil skutkový stav, na základe akých dôkazov tento skutkový stav ustálil
a ako skutkový stav právne posúdil, čo je možné zistiť práve z odôvodnenia rozhodnutia. Rozhodnutie

a jeho odôvodnenie je základným objektom prieskumnej činnosti vykonávanej odvolacím súdom; to
znamená, že preskúmavané rozhodnutie musí spĺňať požiadavky zákona z hľadiska jeho odôvodnenosti
(preskúmateľnosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP). Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia
musí byť napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP), pričom
konvalidácia tohto nedostatku odvolacím súdom neprichádza z logických a systematických dôvodov do

úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti); keďže súd prvej inštancie dostatočne neodôvodnil
rozsudok súdu prvej inštancie, odvolací súd nemôže ani posúdiť správnosť, či nesprávnosť právnych
záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu. Z týchto dôvodov preto odvolací
súd postupom v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil
postupom v zmysle § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. V ďalšom konaní súd prvej inštancie s prihliadnutím už na všetko vyššie uvedené, po oboznámení
sa s celým odôvodnením uznesenia odvolacieho súdu, v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite sa
vysporiada s otázkou zisteného skutkového stavu, pričom riadne uvedie, na základe ktorých dôkazov
dospel k ním uvádzanému skutkovému stavu; na základe zisteného skutkového stavu vykoná náležite

právne posúdenie a rozsudok súdu odôvodní v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, pričom
sa vysporiada so všetkými otázkami tak, ako je to uvedené v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho
súdu, spôsobom, aby odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie netrpelo vadou nepreskúmateľnosti
alebo arbitrárnosti. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodní, keďže právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu tak,

aby odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie bolo v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP,
a aby v ďalšom konaní nezakladalo vadu v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, t. j. aby nedostatočným
odôvodnením nedochádzalo opätovne k nesprávnemu procesnému postupu súdu a tým k porušeniu
práva strán sporu na spravodlivý proces.

11. S prihliadnutím na vyššie uvedené, a to dôvodnosť odvolacej námietky žalovaného vo vzťahu
k nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie v súlade s ustanovením §
396 ods. 3 CSP rozhodne o náhrade trov konania.

12. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).