Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/26/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616210359
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Drnáková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1616210359.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Drnákovej a sudcov

JUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu:
G.. P. D., I.., A.. X.X.XXXX, F. O. XXXX/X, W., zastúpenému advokátom Mgr. Štefanom Sándorom,
Furdekova 9, Bratislava, proti žalovaným: 1/ U. L., A.. XX.X.XXXX, Q. I. XX/XX, D., 2/ P. C.Č., A..
XX.X.XXXX, Š. XXX/XX O., zastúpeným advokátkou JUDr. Martou Vícenovou, Záhorácka 5478/15B,
Malacky, o zaplatenie 650.000 eur s príslušenstvom voči žalovanému 1/ a o zaplatenie 50.000 eur s
príslušenstvomvočižalovanému2/,naodvolaniežalovaného1/protirozsudkuOkresnéhosúduMalacky
č. k. 27C/350/2016-516, zo dňa 13.10.2021, takto

r o z h o d o l :

I.Odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievovyhovujúcomvýrokuvnapadnutomrozsahu197.868,92
eura a v súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému 1/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému 1/ zaplatiť žalobcovi sumu
250.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 250.000 eur od 17.12.2016
do zaplatenia (výrok I.), vo zvyšku žalobu voči žalovanému 1/ zamietol (výrok II.), zamietol žalobu voči
žalovanému 2/ (výrok III.), žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo

rozsahu 23,08 % (výrok IV.) a žalovanému 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % (výrok V.).

2. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 23.12.2016 sa žalobca domáhal voči
žalovanému 1/ zaplatenia 650.000 eur s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že na základe
ústnej zmluvy o pôžičke dňa 3.7.2014 ako veriteľ požičal žalovanému 1/ ako dlžníkovi peňažné
prostriedky v celkovej sume 650.000 eur bezhotovostným prevodom na účet žalovaného 1/ G.: X.

XXXX XXX XXXX XXXX, vedený v S. W., Y..X.., a to v období od 07/2014 do 09/2015 nasledovne: dňa
3.7.2014 sumu 100.000 eur, dňa 9.9.2014 sumu 100.000 eur, dňa 28.11.2014 sumu 100.000 eur, dňa
19.12.2014 sumu 100.000 eur, dňa 26.3.2015 sumu 100.000 eur, dňa 19.6.2015 sumu 50.000 eur a dňa
29.9.2015 sumu 100.000 eur. Žalovaného 1/ niekoľkokrát kontaktoval a vyzýval na úhradu dlžnej sumy,
a to naposledy výzvou zo dňa 29.11.2016, avšak žalovaný 1/ dlžnú sumu neuhradil.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie

uviedol, že unesením č. k. 27C/350/2016-306, zo dňa 27.11.2019, spojil na spoločné konanie predmetnú
vec s konaním vedeným pod sp. zn. 27C/219/2017 s tým, že vec bude naďalej vedená pod sp. zn.
27C/350/2016.4. Ozrejmil, že pod sp. zn. 27C/219/2017 bola podaná žaloba žalobcu G.. P. D. proti žalovanému P.
C., A.. XX.X.XXXX, X. XXXX/X, P. (v tomto konaní vystupuje ako žalovaný v 2/) o zaplatenie 50.000
eur s príslušenstvom. Žalobca svoju žalobu zdôvodnil tým, že na základe ústnej zmluvy o pôžičke dňa

26.2.2016 požičal žalovanému 2/ peňažné prostriedky vo výške 50.000 eur na účet žalovaného G.: X.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Žalovaný 2/ bol kontaktovaný výzvou zo dňa 21.12.2016 na vrátenie
pôžičky, avšak peňažné prostriedky nevrátil, preto žalobca žiadal zaviazať žalovaného 2/ na úhradu dlhu
aj s úrokmi z omeškania.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že na pojednávaní dňa 30.6.2021 žalobca navrhol pripustenie zmeny
žaloby, pričom v následnom podaní, doručenom súdu dňa 2.8.2021, na výzvu súdu k uvedeniu dôvodu
návrhuzmenypetituuviedol,žezmenužiadapripustiťtak,žežalovaný1/budepovinnýzaplatiťžalobcovi
sumu 650.000 eur oproti povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému 1/ sumu 197.868,92 eura a žalovaný
2/ bude povinný zaplatiť žalobcovi sumu 50.000 eur oproti povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému
2/ sumu 34.002,79 eura. Žalobca dôvodil, že ide skôr o zmenu formulácie petitu ako o jeho zmenu

(pre prípad ak by súd prvej inštancie mal za to, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na základe
neplatnej zmluvy - pozn. odvolacieho súdu); ide o spôsob vyporiadania, ktorý vyplýva z osobitného
predpisu podľa § 457 Občianskeho zákonníka, nakoľko medzi stranami by šlo o synalagmatický vzťah
- bezdôvodné obohatenie prijaté z neplatnej nepomenovanej zmluvy. Aj v takomto prípade zdôraznil,
že vlastníkom nehnuteľnosti sa stal až dňa 28.9.2016, pričom žalovaní nepredložili v konaní žiaden

dôkaz, že by vykonávali nejaké práce po tomto dátume, preto sa nemohol bezdôvodne obohatiť na ich
úkor. Pridržal sa však svojej dovtedajšej argumentácie, že medzi ním a žalovanými došlo k uzavretiu
dvoch zmlúv, najprv k uzavretiu zmluvy o pôžičke, ktorá mala byť žalovanými následne splácaná
sprostredkovateľskými prácami, nešlo teda o nároky z tej istej zmluvy. Bol názoru, že jednoznačne
nešlo o zmluvu o dielo, nakoľko žalovaní mu nedali potvrdenie o prevzatí objednávky, žiadny návrh

zmluvy, nedohodli sa na rozsahu prác a cene za dielo, neviedli žiadny stavebný denník. Aj podľa tvrdenia
žalovaných, títo práce sprostredkovali, preto do úvahy prichádzajú zmluvné typy ako príkazná zmluva
podľa Občianskeho zákonníka alebo napr. mandátna zmluva alebo sprostredkovateľská zmluva podľa
Obchodného zákonníka. Dodal, že by akceptoval aj niektoré z týchto prác a nákup materiálu, ak by o
nich vedel a boli by mu riadne vyúčtované. Zhrnul doklady založené do spisu a uviedol, že ak ich súd

prvej inštancie zohľadní, tak žalovaný 1/ mu mohol poskytnúť plnenia celkovo vo výške 197.352,77 eura
a žalovaný 2/ vo výške 34.743,06 eura. Po posúdení žalobcom navrhovanej zmeny žaloby súd prvej
inštancie z dôvodu, že nebolo preukázané uzavretie žiadneho zmluvného vzťahu a zmena petitu bola
založená na synalagmatickom vzťahu, ktorý však v prejednávanej veci nebol preukázaný, túto zmenu
(na pojednávaní dňa 22.9.2021) nepripustil.

6. Vo vzťahu k skutkovému stavu súd prvej inštancie zistil, že podľa výpisov z účtu v banke Q., Y..X..
žalobca zaslal na účet X. XXXX XXXX XXXXXXXX XXXX dňa 3.7.2014 sumu 100.000 eur s poznámkou
H. O., dňa 9.9.2014 sumu 100.000 eur, dňa 28.11.2014 sumu 100.000 eur, dňa 19.12.2014 sumu
100.000 eur, dňa 26.3.2015 sumu 100.000 eur s poznámkou H. O., dňa 19.6.2015 sumu 50.000 eur s

poznámkou H. O. a dňa 29.9.2015 sumu 100.000 eur, pričom účet X. XXXX XXXX XXXXXXXXXXXX
patril žalovanému 1/.

7. Výzvou zo dňa 29.11.2016, ktorú žalovaný 1/ prevzal dňa 1.12.2016, vyzval žalobca žalovaného 1/,
aby v lehote do 15 dní od doručenia výzvy vrátil 650.000 eur. Na výzvu žalovaný 1/ odpovedal dňa

13.12.2016, pričom nárok žalobcu neuznal z dôvodu, že poukázané platby predstavovali zálohové
platby na dohodnutý rozsah rekonštrukčných prác na vile na O. Q. W. a finančné prostriedky boli použité
na nákup materiálu a na vykonanie prác potrebných na rekonštrukciu.

8. Z Krycieho listu rozpočtu vyplynulo, že tento bol vypracovaný na stavbu „Q. na O.“ dňa 20.11.2014 a

určoval sumu rozpočtu na 787.156,68 eura; rozpočet nebol nikým podpísaný. Podľa tabuľky „Rozpočet
prác a tovarov (bez DPH) - Q. O. (F. D.)“ bol celkový rozpočet určený v sume 787.156,68 eura a
naviac práce v hodnote 59.000 eura. Zo sumáru vyúčtovania vyplynulo, že zaplatená bola suma 650.000
eur, preinvestovaná bola suma 781.370,31 eura, teda na zaplatenie zostávala suma 131.370,31 eura.
Ako „Rozpočet - dohoda“ bola uvedená suma 787.156,68 eura. Z prílohovej štúdie bol zistený návrh

realizácie rekonštrukcie Q. O. Bratislava.

9. Podľa e-mailu zo dňa 17.7.2014 spoločnosť DSC spol. s r.o. zaslala správu na e-mail L..I., že žiada o
dočasné prerušenie monitoringu domu z dôvodu zahájenia rekonštrukčných prác na dome F.. D.. Podľae-mailu zo dňa 18.2.2016 (na e-mail L..I.) bol spoločnosťou TOSCANA BA, s.r.o. zaslaný vyúčtovací
prehľad; dňa 25.11.2015 bol spoločnosťou CREATEC s.r.o. na e-mail L..I. zaslaný prehľad záloh, e-
mailom zo dňa 10.2.2016 spoločnosť CREATEC s.r.o. zaslala na L..I. vyúčtovaciu faktúru po ukončení

montáže kuchyne na O.. Z e-mailu vyplynulo, že vyúčtovanie za spotrebiče bude nasledovať, nakoľko
p. Lipková ešte priobjednala práčku a sušičku. E-mailom zo dňa 7.7.2016 (zo dňa 7.6.2016 - pozn.
odvolacieho súdu) bola spoločnosťou JUTEX - Contract, s.r.o. zaslaná zálohová faktúra za parkety na
na e-mail L..I.; e-mail bol adresovaný žalovanému 2/.

10. Z faktúry č. 3201603, splatnej dňa 16.2.2016 vyplynulo, že spoločnosti GALMISTAV, s. r. o. bola
vyúčtovaná montáž a dodávka skrinkovej nábytkovej zostavy spoločnosťou CREATEC s.r.o. Faktúrou č.
16084 spoločnosť JUTEX - Contract, s.r.o. vyúčtovala spoločnosti GALMISTAV, s. r. o. zálohovú platbu,
faktúrou č. 20160621 spoločnosť JUTEX - Contract, s.r.o. vyúčtovala spoločnosti GALMISTAV, s. r. o.
dodávku: RD pod O., faktúrou č. 1163010018 spoločnosť IVT, s.r.o. vyúčtovala spoločnosti GALMISTAV,
s.r.o. dodávku:RDpodKlepáčom,faktúrouč.1163010019spoločnosťIVT,s.r.o.vyúčtovalaspoločnosti

GALMISTAV, s. r. o. dodávku a montáž TČ IVT Air, faktúrou č. 03092014 spoločnosť ECOSTEEL,
s.r.o. vyúčtovala spoločnosti GALMISTAV, s. r. o. zálohu na dodávku a montáž klimatizácií Daikin -
dva kusy, faktúrou č. 66/2014 spoločnosť ECOSTEEL, s.r.o. vyúčtovala spoločnosti GALMISTAV, s. r. o.
dodávku a montáž CU potrubia na vile O. Bratislava, faktúrou č. 2015006 spoločnosť TRAVERT SK s. r.
o. vyúčtovala spoločnosti GALMISTAV, s. r. o. travertín, faktúrou č. 13050 spoločnosť MEGA Parket, s. r.

o.vyúčtovalaspoločnostiGALMISTAV,s.r.o.parketyspríslušenstvom,faktúrouč.11504007spoločnosť
GEMMY, s.r.o. vyúčtovala G.. Y.. P. C. krb s príslušenstvom, zálohovou faktúrou splatnou dňa 16.6.2016
spoločnosť CREATEC s.r.o. vystavila zálohovú faktúru na spoločnosť GALMISTAV, s. r. o. za dodávku
kuchynskej zostavy.

11. Cenovým rozpočtom spoločnosti X. Y. bol na meno P. C. - pod O. O., vystavený cenový rozpočet na
štukatérske práce. Z e-mailu zo dňa 15.7.2015 (15.6.2015 - pozn. odvolacieho súdu) vyplynulo, že W. D.
zaslalažalovanému1/(nae-mailovúadresuL..I.-pozn.odvolaciehosúdu)zálohovúfaktúrunakuchyňu.
V rukou napísanom zozname datovanom od 11.7.2014 do 17.7.2014, boli spisované drobné stavebné
práce označené ako „D. práce“ a na kópii CD s fotodokumentáciou boli dokumentované čiastkové

stavebné práce vykonávané na dome.

12. Z výpisu z účtu žalobcu súd prvej inštancie zistil, že dňa 30.6.2016 žalobca uhradil spoločnosti
JUTEX - Contract, s.r.o. 10.195,74 eura. Zistil tiež, že z účtu X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
odišla dňa 9.7.2013 platba 15.000 eur s poznámkou „. bazén“, dňa 6.8.2013 odišla platba 1.000 eur

s poznámkou „D. záloha“, dňa 8.8.2013 odišla platba 19.000 eur s poznámkou „záloha ML“, dňa
29.10.2013 s poznámkou „Tráva“ (20.9.2013 odišla platba v sume 1.000 eur s predmetnou poznámkou -
pozn. odvolacieho súdu); dňa 12.12.2013 odišla z predmetného účtu platba 25.000 eur. Cenová ponuka
na rekonštrukciu RD „stavba H. P. D., objekt: RD, záhradný domček, Wellness“ bola na sumu 228.855
eur, rodinný dom exteriér na sumu 11.495 eur, záhradný domček na sumu 11.165 eur a wellness na

sumu 72.820 eur.

13. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že dňa 26.2.2016 zaslal žalobca 50.000 eur na účet X. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX. Dňa 20.12.2016 žalobca vyzval žalovaného 2/ na vrátenie pôžičky 50.000
eur, výzvu žalovaný 2/ prevzal dňa 29.12.2016. Dňa 9.1.2017 žalovaný 2/ v odpovedi výzvu na

zaplatenie neakceptoval a uviedol, že platba bola poukázaná v danom čase na žalobcom uvádzaný účet
dodávateľovi a predstavovala zálohovú platbu na dohodnutý rozsah rekonštrukčných prác. Z výsluchu
žalovaného 2/ vyplynulo, že účet, na ktorý boli peniaze poslané, bol účtom zamestnankyne žalovaného
1/. Podľa prepisu SMS komunikácie žalovaný 2/ písal správu žalobcovi, že posiela číslo účtu a žiada
zaslať 50, aby mohol zaplatiť Toscanu, kúpiť dlažbu a iné. V ďalšej správe bola uvedená identifikácia

účtu: X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

14. Z ďalších predložených faktúr vyplynulo, že faktúrou č. 3201606 spoločnosť CREATEC s.r.o.
vyúčtovala spoločnosti GALMISTAV, s. r. o. dodávku kuchynskej technológie. Faktúrami č. 12016047,
č. 12016050, č. 12016049, č. 12016052, č. 12016051 a č. 12016048 spoločnosť TOSCANA BA, s.r.o.

vyúčtovala spoločnosti GALMISTAV,
s. r. o. dodaný tovar. Predfaktúrou č. 3032016 spoločnosť TOSCANA BA, s.r.o. fakturovala
spoločnosti GALMISTAV, s. r. o. zálohovú platbu vo výške 2.000 eur. Faktúrou č. 1610023 spoločnosť
M.P.B.ARTEMIS s.r.o. vyúčtovala spoločnosti GALMISTAV, s. r. o. dodávku tovaru. Faktúrami č.FV02-1191/2015 a č. FV07-639/2015 spoločnosť STAVMAT STAVEBNINY, s.r.o. vyúčtovala spoločnosti
GALMISTAV, s. r. o. dodávku tovaru a faktúrou č. 01/03 F. P. fakturoval spoločnosti GALMISTAV, s. r.
o. murárske a sadrokartonárske práce.

15. V písomnom vyjadrení zo dňa 11.5.2021 F. M. potvrdil, že v roku 2013 sa so žalobcom dohodli na
stavebnýchprácachuvedenýchvponukovomrozpočte,ktorýbolprílohouprehlásenia,pričomsadohodli
na celkovej cene za vykonanie prác vo výške 75.521 eur a za tieto v subdodávke zaplatil žalovanému
1/ celkovo v piatich platbách v období od 9.7.2013 do 12.12.2013 sumu v celkovej výške 61.000 eur.

16. Žalobca pri výsluchu uviedol, že približne v roku 2013 sa po vážnych zdravotných problémoch
rozhodol investovať nasporené prostriedky do kúpy vilky, na ktorú mal v tom čase ponuku na prenájom.
Vilku kupovala jeho rodinná firma AT POVAŽIE, spol. s r.o., IČO 17 327 539. Nakoľko vo vilke bolo treba
urobiť drobné opravy a úpravy, oslovil pána M., dlhoročného známeho podnikajúceho v stavebníctve,
ktorý vykonal obhliadku vilky a na túto priviedol aj žalovaného 1/, ktorého poznal z obchodov z minulosti.

Všetky potrebné zásahy mal zariadiť pán M. a následne mal fakturovať spoločnosti AT POVAŽIE, spol. s
r.o. Neboli predpokladané nijaké zásadné zásahy, skôr sa jednalo o drobné úpravy. Žalobca tam osobne
prítomnýnebol,žiadal,abybolanehnuteľnosťdanádoporiadku,abyjumoholdaťdlhodobéhoprenájmu.
Žalovanému 1/ boli odovzdané kľúče a následne sa tam zhruba dva roky pohyboval, avšak žiadne práce
žalobcovianipánoviM.neodovzdalažalobcovineboloznáme,činastavbeajniečovykonal,pričomvždy

keď sa dopytoval na stav prác, boli mu oznámené negatívne správy ako popraskanie základov, hrozba
páduplotu,hrozbazaplaveniavodou.Upustilpretoodplánuprenajaťnehnuteľnosťazačalsožalovaným
1/ sám komunikovať. Vyžiadal si od neho projekty a cenovú ponuku rozsiahlej rekonštrukcie, ktorej
potrebu žalovaný 1/ avizoval, tieto však nikdy nedostal a so žalovaným 1/ sa na vykonaní rekonštrukcie
nedohodol.Žalobcaozrejmil,ževtejdobesarozhodolnehnuteľnosťpreviesťzfirmynasebaamanželku

do bezpodielového spoluvlastníctva, pretože pre firmu by to bola veľká záťaž. V banke si vybavil
kontokorentnýúverovýrámec,ktorýplánovalpoužiťajnarekonštrukciunehnuteľnosti.Vtejdoberokoval
o možnosti rekonštrukcie so žalovaným 1/, ktorý mu v rámci diskusie spomenul, že má možnosť si
niekde v D. kúpiť výhodné nehnuteľnosti, na ktoré ale aktuálne nemá finančné prostriedky. Dohodli sa, že
žalovanému1/natýchniekoľkomesiacovpeniazebezúročnepožičia,keďžeočakával,žeprenehobude

robiť rekonštrukčné práce a to za nižšiu cenu. Spätne sa však potreba rekonštrukcie vôbec nepotvrdila.
Žalovaný 1/ mu peniaze nevrátil, neustále sa len vyhováral a ani sľúbené práce na vile nevykonával,
naopak, zrejme spôsobil škodu na pôvodnom zariadení vily. Zhruba v čase poslednej transakcie v
prospech žalovaného 1/ si tento prerušil živnosť. Ohľadom fotodokumentácie predloženej žalovaným 1/
uviedol, že žalovaný 1/ sa v nehnuteľnosti po dobu dvoch rokov pohyboval a jeho pracovníci aj niečo

fotili, ale jemu nikdy ich práce neboli ani odovzdané ani vyfakturované.

17.Zvýsluchužalovaného1/vyplynulo,ževroku2013hopánM.zavolalnaO.dodomupoH.,ktorýkúpil
žalobca. Mala prebehnúť rekonštrukcia celej vily, ktorá reálne prebiehala po dobu niekoľkých rokov. Vila
mala ísť do prenájmu ambasáde, keď však táto odstúpila, žalobca sa rozhodol, že rekonštrukciu zväčší

a zrekonštruuje celé vnútro. Po začatí prác sa zistili rôzne nedostatky, bolo potrebné vybúrať všetky
podlahy, robili aj zateplenie celého domu. Hlavná časť rekonštrukcie prebehla v roku 2014, v roku 2015
až2016prebiehalidokončovaciepráce,kdesižalobcasmanželkouvyberaliobklady,nábytokapodobne
a žalovaní to realizovali. Ku koncu už doťahoval stavbu žalovaný 2/. Počas celej rekonštrukcie žalobca
menil názory, len obývačka sa prerábala 3 až 4 krát, ku koncu zostal arogantný a povýšený. Platby za

práce prebiehali postupne, pričom na konci malo byť vyúčtovanie a fakturácia k čomu však nedošlo,
lebo medzi nimi nastali konflikty, celé sa to odmlčalo a dielo nebolo odovzdané tak ako malo. Tvrdil,
že práce boli vykonané určite v hodnote 650.000 eur, rekonštruovali celý bazén, obkladačky v kúpeľni
boli za asi 100.000 eur, kuchyňa za asi 85.000 eur. Zastrešoval sa preklad medzi bazénovou časťou a
domom, na záhrade sa robili chodníky, terasy a záhradný domček. Uviedol, že počas prác pre žalobcu

nikdy nepadlo slovo o pôžičke, všetky platby boli na rekonštrukciu. Vzťah nebol medzi právnickými
osobami z dôvodu, že žalobca chcel rekonštrukciu realizovať čo najefektívnejšie a najlacnejšie a ak by
ju robila firma žalovaného 1/, bolo by to podstatne drahšie. Figuroval tam ako určitý prostredník, keď si
žalobca objednal napr. kuchyňu u určitej firmy, poslal mu peniaze a on následne dohliadal na dodávku a
montážadodávkamubolaajfakturovaná.Prácesprostredkovával,sámichnerobil.Ozrejmil,žeúčtovné

záznamy z toho nie sú. Na väčšie časti dodávok má faktúry od dodávateľov, ale aj mailovú komunikáciu
od manželky žalobcu. Odovzdávacie a preberacie protokoly nerobili, platby boli vždy priebežné, ako sa
robili práce. V roku 2015 sa dohodol s majiteľkou pohostinstva v D., ktorá ho nevedela predať a kúpil hona splátky v roku 2015. Splátky dohodli na 8 rokov, poprel však, že by platba 650.000 eur od žalobcu
bola určená na úhradu ceny za pohostinstvo.

18. Žalovaný 2/ vypovedal, že je mu známe, že vznikol spor medzi žalobcom a žalovaným 1/, kde
žalovaný 1/ dodával žalobcovi služby spočívajúce v rekonštrukcii vily. On sám fyzicky práce na vile
nerobil, ale rekonštrukcie sa zúčastňoval ako koordinátor, vypomáhal tak žalovanému 1/. Jeho práce
spočívali v tom, že bolo potrebné jednotlivých dodávateľov a subdodávateľov dohodnúť, do vily pustiť,
kontrolovať harmonogram prác, ukázať čo majú robiť. Za tieto práce od žalovaného 1/ dostával odmenu,

fakturoval mu ako živnostník, presne nevedel uviesť kedy, asi v rokoch 2014 až 2016. Dodal, že robil
podľa potreby, niekedy jedenkrát a niekedy aj štyrikrát do týždňa. Služby dodávateľov platil žalovaný 1/.
Potvrdil, že od žalovaného 1/ niekoľkokrát dostal hotovostné prostriedky, ktoré následne vložil na účet
konkrétneho dodávateľa, ktorému bolo potrebné niečo zaplatiť. Keďže išlo o rozsiahlu rekonštrukciu,
prebiehalavofázach,najprvbúranie,rozvodyapodobne.Nepamätalsi,žebybolpodpisovanýpreberací
protokol, ale žalobca vždy osobne prišiel, bolo mu ukázané čo bolo spravené a aký je ďalší plán. Žalobca

potom podľa situácie potvrdil, že sa môže pokračovať, prípadne čo sa má ešte urobiť, o priebeh prác
sa zaujímal.

19. Svedok F. M. vo svojej výpovedi uviedol, že 5-6 rokov dozadu ho oslovil žalobca, že má nehnuteľnosť
v Bratislave, ktorú potrebuje prenajať alebo inak zužitkovať a na ten účel „refrešnúť“. Keďže robil v

brandži, žalobca sa ho spýtal, či niekoho nepozná a on mu odporučil žalovaného 1/. Boli sa tam
so žalovaným 1/ pozrieť, zoznámil ho so žalobcom, chvíľku vystupoval medzi nimi ako prostredník;
následne už všetko riešili sami. Keď bol svedok na vile, robili sa práce na záhrade, záhradnom domčeku.
Potom vznikla debata o celkovej rekonštrukcii vily, ktorá mala byť v takom rozsahu, že už to nechcel
mať na starosti.

20. Súd prvej inštancie uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná iba čiastočne voči žalovanému 1/ a žaloba voči žalovanému 2/ je nedôvodná a je potrebné
ju zamietnuť.

21. Z výpisu z účtu žalobcu priloženého k žalobe, ako aj z potvrdenia S. W., Y..X.. doručeného súdu dňa
7.6.2021 mal za preukázané, že žalobca v dňoch od 3.7.2014 do 29.9.2015 zaslal peňažné prostriedky
na účet žalovaného 1/ vo výške spolu 650.000 eur, a to v šiestich sumách po 100.000 eur a v jednej sume
50.000 eur. Poukázal na to, že žalovaný 1/ nepoprel prijatie týchto peňažných prostriedkov na svoj účet,
teda v konaní bolo jednoznačne preukázané a medzi stranami sporu nesporné, že žalobca žalovanému

1/ poskytol peňažné prostriedky vo výške 650.000 eur. Medzi stranami však bolo sporné, z akého titulu
boli peňažné prostriedky poskytnuté a či žalobca oprávnene žiada ich vrátenie. Žalobca v žalobe najskôr
tvrdil, že išlo o pôžičku (ústnu zmluvu o pôžičke), no žalovaný 1/ uviedol, že peniaze neprijal ako pôžičku,
ale ako zálohové platby na vykonanie rekonštrukčných prác na dome žalobcu, pričom v konaní predložil
krycí list rozpočtu, fotodokumentáciu rekonštrukcie a faktúry vystavené subdodávateľmi na spoločnosť

GALMISTAV, s. r. o., v ktorej je žalovaný 1/ konateľom a jediným spoločníkom. Súd prvej inštancie
teda pristúpil k zhodnoteniu skutkových okolností na základe vykonaného dokazovania a k právnemu
posúdeniu vzťahu medzi stranami sporu, čo bola jedna z rozhodujúcich otázok v danej veci.

22. Ozrejmil, že na platné uzavretie zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka nestačí

len reálne odovzdanie peňazí (vecí určených podľa druhu), ale je potrebný medzi stranami konsenzus o
podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke: vôľa strán poskytnúť a prijať peniaze ako pôžičku a úmysel
dlžníka peniaze v určitej lehote a v určitom objeme vrátiť, pričom dôkazné bremeno uzavretia zmluvy o
pôžičke zaťažuje veriteľa, v tomto prípade žalobcu. Žalobca však nijakým spôsobom nepreukázal, že
medzi ním a žalovaným 1/ došlo ku konsenzu ohľadom toho, že peňažné prostriedky žalovaný 1/ prijíma

s povinnosťou ich v určitej lehote a v určitom objeme vrátiť. Žalovaný 1/ poprel, že išlo o pôžičku a tvrdil,
že išlo o zálohové platby na rekonštrukciu, ktorú mal vykonávať na dome žalobcu. Súd prvej inštancie
preto dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v skutkovej okolnosti, že medzi ním a
žalovaným 1/ bola uzavretá zmluva o pôžičke, keď zo žiadnych dôkazov alebo svedeckých výpovedí
nebolo preukázané, že bola medzi stranami uzavretá dohoda o tom, že žalobca poskytuje peňažné

prostriedky žalovanému 1/ za účelom pôžičky a že žalovaný 1/ ich prijíma s úmyslom ich vrátiť, teda
právny titul poskytnutia peňazí - uzavretie pôžičky, v konaní preukázaný nebol. Z predložených výpisov z
účtu žalobcu dokonca vyplynulo, že pri niektorých platbách bola uvádzaná poznámka: Rekonštrukcia O.,
teda aj úmysel žalobcu poskytnúť peňažné prostriedky titulom pôžičky nebol jednoznačne preukázaný.Poznamenal, že žalobca síce uvádzal, že túto poznámku k platbám pripísal len z dôvodu, aby sa neskôr
vedel v tom lepšie orientovať, pretože mala byť pôžička splácaná formou pomoci pri rekonštrukčných
prácach, avšak toto tvrdenie bolo bez ďalších dôkazov nepostačujúce. Žalobca počas konania tvrdil, že

došlokuzavretiuzmluvyopôžičketak,žepôžičkabudevrátenápomocoužalovaného1/prirekonštrukcii
jeho domu (resp. domu žalobcovej firmy), nijako však nepreukázal ani to, že poskytol sumu 650.000
eur žalovanému 1/ ako pôžičku, ani akou formou mala byť „pomoc pri rekonštrukcii“ na túto pôžičku
započítavaná. Ďalej žalobca uvádzal, že žalovanému 1/ mal poskytnúť uvedenú pôžičku z dôvodu, že
žalovanému 1/ sa mala naskytnúť možnosť kúpiť lacno pohostinstvo v obci Láb, avšak nemal finančné

prostriedky, táto skutočnosť ale nebola nijako preukázaná. Žalovaný 1/ uviedol, že všetky poskytnuté
finančné prostriedky použil na rekonštrukciu a pohostinstvo kupoval na osem splátok, ale z peňazí
žalobcu to nefinancoval, čím poprel tvrdenie žalobcu o pôžičke na kúpu pohostinstva.

23. Konštatoval, že strany sporu zhodne počas konania uviedli, že medzi nimi nebola uzavretá ani
zmluva o dielo. Z výsluchu žalobcu, oboch žalovaných a svedka M.Ň. mal za preukázané len to, že medzi

žalobcom a žalovaným 1/ došlo k nejakej forme dohody o spolupráci pri rekonštrukcii domu pôvodne
patriaceho firme žalobcu, neskôr žalobcovi osobne. Zdôraznil, že na to, aby mohol právny vzťah medzi
žalobcom a žalovaným 1/ podradiť pod zmluvu o dielo, museli by byť v konaní preukázané esenciálne
znakytohtozmluvnéhotypu,atodohodaorozsahudielaadohodaoposkytnutícenyzazhotovenédielo,
ale ani jedna skutočnosť v konaní nebola preukázaná: ani dohoda o konkrétnom rozsahu diela (keď

nestačí dohoda o tom, že prebehne „rekonštrukcia“), ani dohoda o tom, že za vykonanie daného rozsahu
diela bude žalovanému 1/ poskytnutá odmena. Uzavrel preto, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/
nebolo teda možné podradiť ani pod zmluvný typ - zmluva o dielo. Dodal, že žalovaný 1/ predložil krycí
list rozpočtu na rekonštrukciu vila O., kde objem rozpočtu bol uvádzaný v sume 787.156,68 eura, avšak
tento dokument nebol nikým podpísaný, resp. schválený žalobcom; nevyplývala z neho dohoda strán

o tom, že sa skutočne všetky spomínané práce majú uskutočniť. Navyše, na krycom liste sa uvádzal
dátum 20.11.2014, pričom v tom čase už boli žalovanému 1/ zaslané dve platby po 100.000 eur, a to
dňa 3.7.2014 a dňa 9.9.2014.

24. Súd prvej inštancie argumentoval, že do úvahy prichádzalo podradiť vzťah medzi žalobcom a

žalovaným 1/ pod zmluvu o obstaraní veci v zmysle Občianskeho zákonníka, keď pojmovým znakom
tohto zmluvného typu je okrem iného dohoda o veci, ktorú má povinný subjekt obstarať (rozsah nejakej
činnostialebodosiahnutienejakéhovýsledku)adohodaoodplate.Poukázalnato,ževtomtosmerebolo
možné taktiež konštatovať, že v konaní nebolo preukázané ani uzavretie takejto zmluvy. Zo žiadneho
dôkazu predloženého v konaní nebolo preukázané, že strany sa dohodli na rozsahu rekonštrukcie -

obstarania veci, tak ako je uvádzané vyššie, pričom na uzavretie takejto zmluvy nepostačuje všeobecné
konštatovanie, že sa vykoná nejaká rekonštrukcia bez vymedzenia konkrétneho rozsahu - veci, ktorú
treba obstarať. Sumarizujúc uvedené dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané uzavretie
akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/, preto právne posúdil prijatie plnenia
vo výške 650.000 eur zo strany žalovaného 1/ od žalobcu (čo bolo v konaní nesporné) ako bezdôvodné

obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu.

25. Ďalej dôvodil, že s ohľadom na uvedené bolo úlohou žalovaného 1/ preukázať, že peňažné
prostriedky mal u seba z nejakého právneho titulu, alebo že ich použil oprávnene na prospech
žalobcu, t. j. že sa bezdôvodne neobohatil. Žalovaný 1/ nepreukázal, že peňažné prostriedky, ktoré

mu boli poskytnuté žalobcom, použil na nákup tovaru alebo zabezpečenie služieb v súvislosti s
rekonštrukciou. Predložil len faktúry, ktoré však všetky boli vystavené subdodávateľmi (kuchynským
štúdiom, parketármi, spoločnosťou poskytujúcou klimatizáciu, obklady, štukatérske práce, atď.) buď na
spoločnosť GALMISTAV, s. r. o. alebo dve faktúry boli vystavené na žalovaného 2/. Žalovaný 1/ nijako
nepreukázal, že peňažné prostriedky, ktoré získal ako súkromná osoba na účet, vedený na neho ako

fyzickú osobu, od žalobcu vo výške 650.000 eur, použil na úhradu faktúr vystavených na spoločnosť
GALMISTAV, s. r. o. Z výpisu z účtu, na ktorý žalovaný 1/ prijal peňažné prostriedky od žalobcu vo výške
650.000 eur z S. W., Y..X.. neboli zistené úhrady na uvedené faktúry. Preukázané nebolo ani to, že by
žalovaný 1/ ako fyzická osoba bol v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou GALMISTAV,
s. r. o., hoci išlo o spoločnosť, kde bol jediným konateľom a spoločníkom. Taktiež nebolo preukázané,

akým spôsobom sa transformovali peňažné prostriedky prijaté žalovaným 1/ ako fyzickou osobou na
majetok spoločnosti GALMISTAV, s. r. o., z ktorého by prípadne tieto faktúry boli uhrádzané. Faktúry
predložené žalovaným 1/ teda nepreukazujú, že by peniaze prijaté od žalobcu boli žalovaným 1/
použité na prospech žalobcu, teda tým, že žalovaný 1/ prijal od žalobcu peňažné prostriedky vo výške650.000 eur bez právneho dôvodu, bezdôvodne sa na žalobcov úkor obohatil a je povinný tieto peňažné
prostriedky vydať. Sumarizujúc uviedol, že obrana žalovaného 1/ predloženými faktúrami tretích osôb
vystavenými na spoločnosť GALMISTAV, s. r. o. nebola úspešná.

26. Doplnil, že v súvislosti s vyššie uvedeným žalobca tvrdil, že do vzťahu vstupoval so žalovaným 1/
ako s fyzickou osobou - podnikateľom, no toto jeho tvrdenie z ničoho nevyplývalo. Peňažné prostriedky,
ktoré žalovanému 1/ zaslal, boli poslané na účet žalovaného 1/ ako fyzickej osoby, ako to vyplynulo
z potvrdenia S. W., Y..X... Z tohto potvrdenia vyplynulo aj to, že v tejto banke žalovaný 1/ nemal

vedený podnikateľský účet. Argument žalobcu, že v prípade, ak by mal záujem o takú rozsiahlu
rekonštrukciu,určitebyvstupovaldovzťahuspodnikateľom,neobstojí.Nato,abybolomožnévychádzať
zo skutočnosti, že žalovaný 1/ vo vzťahu k žalobcovi vystupoval ako fyzická osoba - podnikateľ,
musela by byť táto skutočnosť v konaní preukázaná. Poukázal na to, že v tejto súvislosti navrhoval
žalobca vykonanie dokazovania predložením daňových priznaní a účtovných závierok žalovaného
1/ ako fyzickej osoby podnikateľa - živnostníka alebo aj daňových priznaní a účtovných závierok

spoločnosti GALMISTAV, s. r. o., takéto dokazovanie však nepripustil z dôvodu hospodárnosti, nakoľko
žaloba smerovala voči fyzickej osobe a nie voči spoločnosti GALMISTAV, s. r. o. a tiež z vykonaného
dokazovania nebolo ničím preukázané, že by žalovaný 1/ vo vzťahu k žalobcovi konal ako fyzická osoba
podnikateľ-živnostník.Naopak,zvýpovedístránvyplynulo,žeobestranymalizáujemvykonaťprípadné
práce čo najefektívnejšie a nemali záujem uzatvárať zmluvu s podnikateľom. Sám žalobca potvrdil, že

nebol vo vzťahu so spoločnosťou GALMISTAV, s. r. o.. Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že nešlo o
vzťah podnikateľov a účtovné doklady neexistujú, nerobili sa ani odovzdávacie a preberacie protokoly.

27. V súvislosti s námietkou premlčania vznesenou žalovaným 1/ vo vzťahu k platbám zo dňa 3.7., 9.9.,
28.11. a 19.12.2014, v celkovej sume 400.000 eur, súd prvej inštancie ozrejmil, že premlčacia doba pre

vydanie nároku vzniknutého z bezdôvodného obohatenia je dva roky od kedy sa oprávnený dozvie, že k
bezdôvodnému obohateniu došlo a kto za neho zodpovedá (subjektívna lehota) a najneskôr tri roky odo
dňa keď k bezdôvodnému obohateniu došlo (objektívna lehota), pričom uplynutie jednej z týchto lehôt
znamená, že práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa nemožno úspešne dovolať pri vznesení
námietky premlčania protistranou v súdnom konaní. V danej veci bol rozhodným dňom pre začatie

plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby dátum, kedy sa žalobca dozvedel o tom, že peňažné
prostriedky boli žalovanému 1/ odoslané, t. j. dátumy uskutočnených prevodov dňa 3.7.2014 v sume
100.000 eur, dňa 9.9.2014 v sume 100.000 eur, dňa 28.11.2014 v sume 100.000 eur a dňa 19.12.2014
v sume 100.000 eur. Žaloba bola súdu doručená dňa 23.12.2016, čiže v prípade uvedených platieb
bola podaná po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, preto námietku premlčania vyhodnotil

ako dôvodnú v časti sumy 400.000 eur, v ktorej žalobu zamietol pre premlčanie nároku. Doplnil, že
žalobca namietal, že je nutné aplikovať desaťročnú premlčaciu dobu z dôvodu, že išlo o úmyselné
bezdôvodné obohatenie, keďže žalovaný 1/ tým, že predložil žalobcovi kartičku s číslom účtu, na ktorý
mal žalobca peniaze poslať, konal úmyselne a úmyselne sa aj obohatil. V prvom rade dal do pozornosti,
že § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovuje objektívnu premlčaciu dobu, a to buď trojročnú

alebo v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia desaťročnú a obe začínajú plynúť odo dňa,
kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Opätovne uviedol, že vzťah medzi subjektívnou a objektívnou
premlčacou dobou je vo všeobecnosti taký, že uplynutie čo i len jednej z nich má za následok, že právo
sa premlčuje. V prejednávanej veci v zmysle vyššie uvedeného v prípade platieb zo dňa 3.7., 9.9., 28.11.
a 19.12.2014 v sume spolu 400.000 eur, už uplynula dvojročná subjektívna doba a právo sa premlčalo,

nebolo teda relevantné, či by bola objektívna premlčacia doba tri roky alebo desať rokov. Dodal, že
navyše v prejednávanej veci nebolo preukázané, že by žalovaný 1/ už pri prijatí peňažných prostriedkov
od žalobcu konal v úmysle bezdôvodne sa obohatiť. Predloženie kartičky s číslom účtu, na ktorý boli
peňažné prostriedky zaslané, nemožno hodnotiť ako úmysel bezdôvodne sa obohatiť, keď považoval
za logické, že ak chcel žalobca poslať peňažné prostriedky na účet žalovaného 1/, vypýtal si od neho

označenie účtu, na ktorý mal peniaze zaslať.

28. Dal do pozornosti, že žalobca žiadal, aby sa na námietku premlčania vznesenú žalovanými
neprihliadalo z dôvodu uvedeného v § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje, že súd na
námietku premlčania neprihliadne ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní si vzájomné

plnenia vydať a druhý z účastníkov takejto zmluvy už námietku premlčania vzniesť nemôže. Konštatoval,
že uvedené ustanovenie je však aplikovateľné len na situáciu, kedy ide o vzájomné plnenie medzi
účastníkmi zmluvy - či už neplatnej alebo zrušenej. Keďže vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/ posúdil
ako vzťah z bezdôvodného obohatenia prijatého bez právneho dôvodu a nie ako neplatnú alebo zrušenúzmluvu, na danú námietku neprihliadal. Navyše uviedol, že dané ustanovenie nie je možné aplikovať
v prípade, ak proti sebe stoja dve peňažné plnenia, je použiteľné len tam, kde každá zo strán zmluvy
niečo obdržala (rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo/773/2002 a sp. zn. 32Odo/885/2003).

Uzavrel, že z dôvodu vznesenia námietky premlčania považoval za dôvodný nárok žalobcu len vo výške
250.000 eur, t. j. platby zo dňa 26.3.2015 vo výške 100.000 eur, zo dňa 19.6.2015 v sume 50.000 eur
a zo dňa 29.9.2015 v sume 100.000 eur.

29. Ďalej uviedol, že žalovaný 1/ uplatnil na prijaté platby ako procesnú obranu práce, ktoré mal v

prospech žalobcu vykonať na jeho nehnuteľnosti, v konaní však predložil len faktúry vystavené na
spoločnosť GALMISTAV, s. r. o. subdodávateľmi v celkovej sume 232.098 eur. Konštatoval, že započítať
je možné v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka len vzájomné pohľadávky, preto nemohol započítať
faktúry tretích osôb na spoločnosť GALMISTAV, s. r. o. voči pohľadávke žalobcu voči žalovanému 1/.
Hoci žalobca v konaní uviedol, že je ochotný niektoré práce žalovanému 1/ uznať a žiadal aj petit žaloby
upraviť tak, že žalovaný 1/ bude povinný mu zaplatiť 650.000 eur oproti povinnosti žalobcu zaplatiť

žalovanémusumu197.868,92euraažalovaný2/budepovinnýzaplatiťžalobcovisumu50.000europroti
povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému 2/ 34.002,79 eura, na pojednávaní dňa 22.9.2021 uviedol, že
všetky tieto platby neuznáva, teda nešlo v nijakom prípade o protiplnenie. Snahu žalobcu o započítanie,
resp. uznanie platieb v rozsahu 232.098 eur vyhodnotil súd prvej inštancie skôr ako vôľu žalobcu dospieť
so žalovanými k mimosúdnej dohode. Zhrnul, že za preukázaného skutkového stavu nemožno povedať,

že žalobcove snahy o uznanie niektorých faktúr možno označiť za uznanie pohľadávky čo do dôvodu
a výšky v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka a teda nemožno konštatovať, že žalobca uznal, že
žalovaný 1/, resp. žalovaný 2/ je nositeľom pohľadávky voči nemu. Na základe vyššie uvedeného teda
dospel k záveru, že žalovaný 1/ sa prijatím platieb od žalobcu bezdôvodne obohatil a toto obohatenie je
povinný v nepremlčanej časti 250.000 eur žalobcovi vrátiť, keď obrana predložením faktúr spoločnosti

GALMISTAV, s. r. o. nebola opodstatnená.

30. Keďže sa žalovaný 1/ dostal s plnením do omeškania, priznal súd prvej inštancie žalobcovi aj nárok
nazaplatenieúrokovzomeškaniavovýške5%ročnezosumy250.000eurod17.12.2016dozaplatenia.
Deň omeškania ustálil ako deň nasledujúci po dni kedy uplynula 15-dňová lehota na dobrovoľné plnenie

v zmysle výzvy žalobcu adresovanej žalovanému 1/ zo dňa 29.11.2016, ktorú prevzal žalovaný 1/ dňa
1.12.2016. Posledným dňom na dobrovoľné plnenie bol deň 16.12.2016, teda prvým dňom omeškania
bol deň 17.12.2016. Pri určení výšky úroku z omeškania vychádzal zo základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu omeškania predstavovala 0 % ročne, žalobcovi tak vzniklo
právonaúrokzomeškaniavovýške5%ročne,pričomprirozhodovaníouplatnenomúrokuzomeškania

sa riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a §
3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom po 1.2.2013.

31. Uviedol tiež, že v konaní žalovaní navrhli vykonanie dokazovania znaleckým posudkom na rozsah
prác na nehnuteľnosti, obhliadku nehnuteľnosti a výsluch manželky žalobcu, pričom takéto dokazovanie

zamietol ako nehospodárne. Poukázal na to, že len zo samotnej obhliadky nehnuteľnosti by nemohol
zistiť aké práce, v akom rozsahu, v akej cene a kto ich vykonal. Z výsluchu manželky žalobcu by
zasa vyplynula len skutočnosť, že pri rekonštrukcii konala so žalovaným 1/, prípadne so žalovaným
2/, čo v konaní už preukázané bolo, ale nepreukazovalo by to, či žalovaný 1/ konal ako spoločnosť s
ručením obmedzeným alebo ako živnostník a ani to, či faktúry spoločnosti GALMISTAV, s. r. o. voči

subdodávateľom boli hradené žalovaným 1/. K návrhu na znalecké dokazovanie na rozsah vykonaných
prác uviedol, že v situácii kedy strany mali k dispozícii len obmedzenú fotodokumentáciu a faktúry na
spoločnosť GALMISTAV, s. r. o., bolo by znalecké dokazovanie len ťažko realizovateľné a aj keby znalec
na základe týchto dokladov určil hodnotu vykonaných prác, nebolo by v konaní preukázané, že tieto
práce uhrádzal žalovaný 1/, prípadne žalovaný 2/. Dodal, že znalec by musel poznať stav nehnuteľnosti

pred rekonštrukciou, aby vedel relevantne zhodnotiť rozsah vykonaných prác, pričom v konaní strany
takéto dôkazy nepredložili. Poznamenal tiež, že návrh na vykonanie dokazovania svedkami: H.Ó. T., H.
O. Y. X. M. nevykonal, pretože žalovaní na jeho vykonaní netrvali.

32. Vo vzťahu k nároku voči žalovanému 2/ dospel k záveru, že tento je nedôvodný a žalobu je potrebné

zamietnuť. Dôvodil, že žalobca pôvodne uvádzal, že žalovanému 2/ poskytol peňažné prostriedky
vo výške 50.000 eur na základe ústnej zmluvy o pôžičke, tento titul však nijako nepreukázal a aj
žalovaný 2/ uvádzal, že dané peňažné prostriedky boli poskytnuté ako zálohové platby na rekonštrukciu
nehnuteľnosti žalobcu. Žalobca teda vo vzťahu k žalovanému 2/ nepreukázal, že bol daný konsenzus, žežalovaný2/peňažnéprostriedkyprijímazaúčelompôžičkysúmyslompeňažnéprostriedkyvurčitejdobe
žalobcovi vrátiť. V konaní taktiež nebolo preukázané, že by medzi žalobcom a žalovaným 2/ bol uzavretý
iný typ zmluvného vzťahu. Uvedený skutkový stav súd prvej inštancie potom posúdil ako prípadný nárok

žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku prijatia plnenia bez právneho dôvodu. Z
predloženej SMS komunikácie medzi žalobcom a žalovaným 2/ mal preukázané, že peňažné prostriedky
vo výške 50.000 eur boli zaslané na účet, ktorý označil žalovaný 2/, pričom tento uviedol, že išlo o
účet zamestnankyne žalovaného 1/ pani X. M.; žalobca túto skutočnosť nepoprel, uviedol len, že poslal
peniaze na účet, ktorý označil žalovaný 2/. Z uvedeného mal za zrejmé, že účet, na ktorý boli peňažné

prostriedky zaslané, nepatril žalovanému 2/. Ozrejmil, že v prípade ak ide o nárok žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia, tak pasívne legitimovaným je v takom prípade subjekt, ktorý sa na úkor
žalobcu bezdôvodne obohatil v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže mal za preukázané,
že peňažné prostriedky žalobcu boli zaslané na účet inej osoby ako žalovaného 2/, dospel k záveru, že
žalovaný 2/ nie je pasívne vecne legitimovaný na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi, preto
žalobu voči nemu zamietol. Ako neopodstatnenú vyhodnotil námietku žalobcu, že peňažné prostriedky

zaslal na účet, ktorý priamo označil žalovaný 2/ a z toho dôvodu žiadal peňažné prostriedky vydať
od neho, nakoľko povinný vydať bezdôvodné obohatenie je len ten, kto ho skutočne prijal a súd prvej
inštancie nemal za preukázané, že by sa žalovaný 2/ na úkor žalobcu obohatil.

33. V súvislosti s návrhom na zmenu žaloby zo dňa 2.8.2021, ktorý na pojednávaní dňa 22.9.2021

nepripustil konštatoval, že sa tak stalo z dôvodu, že navrhovaná zmena žaloby nevyplývala z
doterajšieho dokazovania. Žalobca žiadal upraviť petit žaloby tak, aby vyjadroval synalagmatický vzťah
medzi ním a žalovanými, nakoľko však vzťah medzi stranami vyhodnotil ako bezdôvodné obohatenie
prijaté bez právneho dôvodu, kde skúmal len povinnosť žalovaných na vrátenie prijatého bezdôvodného
obohatenia, neboli predmetom konania nijaké protinároky žalovaných. Záverom považoval za potrebné

podotknúť, že medzi stranami sporu na jednej aj na druhej strane k nejakým plneniam zrejme
došlo, avšak v situácii kedy všetky dohody prebiehali v rovine ústnych dojednaní bez akýchkoľvek
odovzdávacích a preberacích protokolov napriek rozsahu, ktorý bol predmetom sporu a obe strany trpeli
dôkaznou núdzou, ich právo na súdnu ochranu bolo limitované princípom formálnej pravdy, ktorým je
ovládaný Civilný sporový poriadok. V civilnom sporovom konaní potom môže ľahko nastať situácia, že sa

súd nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, môže si len vytvoriť obraz vo svetle predložených dôkazov
a posudzuje len to, či nárok žalobcu uplatnený v žalobe možno považovať za preukázaný predloženými
dôkazmi.

34. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie za použitia § 451 ods. 1, ods. 2,

§ 456, § 458 ods. 1, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 až ods. 3, § 580, § 581 ods. 2, § 631, § 657,
§ 724, § 733 a § 734 Občianskeho zákonníka zaviazal žalovaného 1/ na zaplatenie sumy 250.000 eur
s príslušenstvom, vo zvyšku žalobu voči žalovanému 1/ zamietol a žalobu voči žalovanému 2/ zamietol
v celom rozsahu. O trovách konania rozhodoval podľa § 262 ods. 1,
§ 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 2 C. s. p. zvlášť vo vzťahu ku každému žalovanému. Konštatoval,

že žaloba vo vzťahu k žalovanému 1/ bola dôvodná v sume 250.000 eur, pričom predmetom konania
bola suma 650.000 eur, žalobca mal teda v konaní úspech v rozsahu 38,46 % a žalovaný 1/ v rozsahu
61,54 %. Pomer úspechu žalovaného 1/, ktorý bol v konaní úspešnejší, potom predstavuje 23,08 %
(61,54 - 38,46), preto žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 23,08 % voči
žalobcovi. Vo vzťahu k žalovanému 2/ žalobu v celom rozsahu zamietol, preto priznal plný nárok na

náhradu trov konania úspešnému žalovanému 2/ voči žalobcovi, keď o výške náhrady trov konania
rozhodne samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku.

35.Protivyhovujúcemuvýrokurozsudkusúduprvejinštancievrozsahu197.868,92eurapodalodvolanie
žalovaný 1/, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a zaviazať žalovaného

1/ len na zaplatenie sumy 52.131,08 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % od 17.12.2016, alebo
zrušiť a vrátiť na ďalšie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania
(§ 393 ods. 2 C. s. p.) možno konštatovať, že v ňom namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a že vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

36. S poukazom na ustálenú judikatúru (napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03)
namietal, že závery súdu prvej inštancie sú vo vzájomnom rozpore a rozsudok neposkytuje zrozumiteľnéodôvodnenie k tomu, že žalobca opakovane písomne vyčíslil rozsah vykonaných prác a materiálov
dôvodiac síce tým, že toto vyčíslenie nemožno považovať za uznanie nároku, pritom však v tomto
rozsahu požadoval zmenu petitu, ktorú súd prvej inštancie nepripustil. Žalovaný 1/ dôvodil, že dané

vyčíslenie nemožno ignorovať a bez akéhokoľvek racionálneho dôvodu dospieť k záveru, že tieto úkony
reprezentujú vôľu žalobcu dospieť k mimosúdnej dohode a že sa nejedná o uznanie v zmysle § 558
Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že uvedené prejavy žalobcu považuje za potvrdenie skutočností
týkajúcich sa rozsahu vykonaných prác a dodaných materiálov a za potvrdenie jeho obrany, že pre
žalobcu plnil to, čo bolo dohodnuté. Aj keď následne žalobca uviedol, že jeho prejav nemožno hodnotiť

ako uznanie platieb a nešlo o protiplnenie, mal za nepochybné, že detailne popísal plnenia žalovaného
1/. Poznamenal tiež, že pokiaľ by malo ísť len o úkony smerujúce k uzatvoreniu mimosúdnej dohody,
nemohli by mať formu návrhu na zmenu petitu, preto považoval odôvodnenie súdu prvej inštancie za
nedostatočné a nepresvedčivé, čím bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces.

37. V súvislosti s námietkou nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia

uviedol, že hoci súd prvej inštancie správne vyhodnotil námietku premlčania, nestotožnil sa so záverom,
že nepreukázal použitie finančných prostriedkov oprávnene v prospech žalobcu. Napriek tomu, že
predložil doklady vystavované na GALMISTAV,
s. r. o. bol názoru, že nie je podstatné, či mal vyriešené s danou spoločnosťou právne a finančné vzťahy,
ale za podstatné považoval to, že preukazované práce a materiály pre žalobcu skutočne zabezpečil

a teda žalobca nebol ukrátený. Dodal, že zo zhodných výpovedí strán bolo preukázané, že strany
mali záujem vykonať práce čo najefektívnejšie a nemali záujem uzatvárať zmluvu s podnikateľom a
sám žalobca potvrdil, že nebol v právnom vzťahu so spoločnosťou GALMISTAV, s. r. o., súčasne
však nepopieral žalovaným 1/ dodané plnenie, ale uvádzal, že doklady sú vystavené na spoločnosť
GALMISTAV,s.r.o.,sktorounebolnarozdielodžalovaného1/vžiadnomprávnomvzťahu.Zdôraznil,že

ide o zásadný rozpor aj v právnom vyhodnotení, keď žalobca poprel vzťah so spoločnosťou GALMISTAV,
s. r. o., potvrdil prijaté plnenie a potvrdil vzťah so žalovaným 1/. Uplatnená procesná obrana na plnenie
objednané žalobcom v celkovej hodnote 232.098 eur bola potvrdená písomným prejavom žalobcu -
návrhom na zmenu petitu a predchádzajúcim písomným vyčíslením. Poukázal na to, že súd prvej
inštancie v odseku 108 napadnutého rozsudku argumentoval, že žalobca síce v konaní uviedol, že je

ochotný niektoré práce žalovanému 1/ uznať a žiadal aj petit žaloby upraviť tak, že oproti povinnosti
žalovaného 1/ je žalobca povinný mu uhradiť sumu 197.868,92 eura a vo vzťahu k žalovanému 2/ uhradiť
sumu 34.002,79 eura (spolu 232.098 eura). Mal za to, že právne posúdenie veci treba vyhodnotiť ako
preukázanú a žalobcom potvrdenú obranu proti uplatnenému nároku.

38. Namietal tiež, že jeho právo na spravodlivý proces bolo porušené aj tým, že súd prvej inštancie
zamietol návrh na vykonanie (znaleckého) dokazovania, ktoré malo preukázať skutočne vykonané
práce porovnaním podrobnej fotodokumentácie a skutočného stavu. Argumentoval, že nebolo potrebné
preukázať, či práce vykonala spoločnosť GALMISTAV,
s. r. o. alebo žalovaný 1/, keďže medzi stranami nebolo sporné, že žalobca nebol v žiadnom vzťahu

s danou spoločnosťou a jediným, kto plnenie vykonával, bol žalovaný 1/. Mal za nepochybné, že
povinnosť uhrádzať mal on sám vo vzťahu ku GALMISTAV, s. r. o., pričom jeho záväzky voči spoločnosti
GALMISTAV, s. r. o. nemôžu mať vplyv posúdenie vzťahu medzi ním a žalobcom, keď poukázal aj na
odôvodnenie súdu prvej inštancie v odseku 115 napadnutého rozsudku, kde súd prvej inštancie uviedol,
že je nepochybné, že k nejakým plneniam došlo. Bol názoru, že uniesol dôkazné bremeno v kontexte

vyčísleného plnenia a považoval za preukázané, že žalobca získal majetkovú hodnotu za finančné
prostriedky, ktoré mu poskytol a túto majetkovú hodnotu získal v čase poskytnutia tých finančných
prostriedkov, ktoré neboli premlčané, čo bolo preukázané aj žalobcom vykonanou časovou a vecnou
rekapituláciou plnení, preto mal za to, že by mal byť zaviazaný len na plnenie sumy 52.131,08 eura s
úrokom z omeškania do výške 5 % od 17.12.2016, v ktorej časti považoval rozsudok súdu prvej inštancie

za správny.

39. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ uviedol, že od začiatku tvrdil, že plnenia, ktoré
poskytol žalovanému 1/, boli z titulu poskytnutia pôžičky. Aj keď súd prvej inštancie dospel k záveru,
že neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že išlo o pôžičku a vyhodnotil poskytnuté plnenia ako

bezdôvodné obohatenie bez právneho titulu, zotrval na už v konaní uvádzanej argumentácii, že v
takomto prípade plnenie poskytol iba žalobca žalovaným 1/ a 2/, preto by žalovaní 1/ a 2/ nemali
žiadny nárok na vrátenie protiplnenia, žiadne protiplnenie na základe neplatnej zmluvy o pôžičke mu
totiž neposkytli a pôžičku nevrátili. Dal do pozornosti, že obrana žalovaných 1/ a 2/, že mu poskytlinejaké plnenie na základe zmluvy o dielo, resp. na základe nejakej formy nepomenovanej zmluvy
sprostredkovateľského typu, by bola iba obranou, pričom by nešlo o protiplnenie na základe pôvodného
vzťahu - neplatnej zmluvy o pôžičke. Za dôležité pre konanie považoval aj skutočnosť, že žalovaní tvrdili,

že svoje plnenia poskytli v rokoch 2014 až 2016, avšak tieto svoje nároky si neuplatnili pred uplynutím
premlčacej doby na súde. Ide preto o nároky premlčané a on vzniesol viackrát námietku premlčania
voči všetkým takýmto do úvahy prichádzajúcim premlčaným nárokom žalovaných. Zotrval na tom, že
šlo o pôžičku, ktorej jednotlivé sumy poskytol od 3.7.2014 do 29.9.2015, pričom však žalovaní predložili
faktúry za jednotlivé dodávky najmä v roku 2016 a sumy na faktúrach za roky 2014 a 2015 boli v úplne

zanedbateľnej výške, pričom poukázal aj na právne závery Krajského súdu v Bratislave v obdobnej veci
obsiahnuté v rozsudku sp. zn. 2Cob/188/2017, zo dňa 13.11.2018.

40. Uviedol tiež, že čakal na jednoznačný právny názor súdu prvej inštancie ohľadne posúdenia
právneho titulu plnení poskytnutých žalovaným a až pre prípad, že by súd prvej inštancie posúdil
jednotlivé nároky ako nároky zo synalagmatického vzťahu - bezdôvodné obohatenie z neplatnej zmluvy,

žiadal pripustiť zmenu petitu, ktorý by znel na vrátenie vzájomne prijatých plnení z toto istého neplatného
úkonu, pričom na stranu protiplnenia z opatrnosti uviedol žalovanými tvrdené protiplnenia, ktoré za
celú dobu konania (od roku 2016 do vyhlásenia rozsudku v roku 2021) žalovaní neboli schopní
určitým spôsobom označiť a spočítať. Tieto plnenia by sa však v prípade posúdenia nárokov zo
synalagmatického vzťahu jednotlivo posudzovali tak, ako je to v súdnej praxi pri takýchto sporoch bežné

a zaužívané. Za účelové označil tvrdenie žalovaného 1/, že uznal jeho obranu. Zdôraznil, že nikdy
žiadne plnenie žalovaného 1/ neuznal a ani ho neuznáva; po celú dobu trvania sporu tvrdil, že sa stal
vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Q. až dňa
na základe kúpnej zmluvy zavkladovanej pod číslom V-26618/16, zo dňa 28.9.2016, preto akékoľvek
plnenie žalovaného 1/ alebo inej tretej osoby, vykonané do tohto dátumu, by bolo plnením pre právneho

predchodcu (predchádzajúceho vlastníka daných nehnuteľností) a nie pre žalobcu. Dal do pozornosti,
že bol ochotný nároky všetkých strán právne upraviť a urovnať, avšak k tomuto nedošlo z dôvodov na
strane žalovaného 1/. K obrane žalovaného 1/ o poskytnutí istých plnení žalobcovi, ktorú oprel o faktúry
znejúce na spoločnosť GALMISTAV, s. r. o. uviedol, že tieto faktúry neboli ničím podložené a ani výpisy z
účtu žalovaného 1/ v rozhodnom období nepreukázali úhradu ani jednej z nich. Taktiež žalovaný 1/ nikdy

nebol vlastníkom pohľadávok, ktoré by voči žalobcovi mohla mať spoločnosť GALMISTAV, s. r. o.. Len
hypoteticky uviedol, že ak by sa v konaní preukázalo, že žalovaný 1/ je vlastníkom nejakých pohľadávok
voči nemu, tieto nároky by zanikli okamihom ich stretu s pohľadávkou žalobcu. Zanikli by tak najstaršie
pohľadávky žalobcu (ktoré vo výške 400.000 eur súd prvej inštancie vyhodnotil ako premlčané, avšak
v čase stretu započítateľné), po zápočte by žalovaný 1/ bol povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške

452.647,23 eura, preto bol názoru, že súd prvej inštancie by musel žalobcovi priznať po vznesenej
námietke premlčania zo strany žalovaného 1/ zasa len sumu vo výške 250.000 eur s príslušenstvom
(t. j. priznanú v rozsudku zo dňa 13.10.2021). Dodal, že k zápočtu však nedošlo, pretože sa urobiť
nedal, keďže nešlo o vzájomné nároky a pretože pohľadávky žalovaného 1/ neexistovali, resp. neboli
preukázané a určité (k zápočtu viacerých existujúcich pohľadávok poukázal na rozhodnutie Najvyššieho

súdu ČR sp. zn. 29Odo/573/2005 a rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 9Cmo/109/2003).

41. Akcentoval, že bolo na žalovanom 1/, aby svoju obranu riadne zdôvodnil a preukázal dôkazmi,
čo však nevykonal a preto neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Doplnil, že nemohol obranu
žalovaného 1/ (započítaciu námietku) akceptovať, pretože žalovaný 1/ v celom konaní ani len neuviedol,

aké konkrétne pohľadávky si uplatňuje na započítanie a voči ktorej pohľadávke. Tieto pohľadávky
nemôžu byť určené druhovo a nepostačuje ani predloženie obyčajnej faktúry, ešte k tomu vystavenej
treťou osobou na ďalšiu osobu. Poznamenal, že dosiaľ nemá vedomosť, či žalovaný 1/ tvrdí, že má voči
nemu pohľadávku/nárok z titulu zmluvného plnenia (zo sprostredkovateľskej zmluvy alebo zo zmluvy o
dielo alebo z inej zmluvy), a či tieto nároky sú vôbec splatné, keďže splatnosť pohľadávok pri každom

zmluvnom type nastáva inokedy (napr. dodaním tovaru alebo odovzdaním diela), alebo či žalovaný
1/ chce započítať svoje pohľadávky z titulu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, náhrady
škody alebo z úplne iného titulu, pričom v prípade, ak by išlo o nároky z bezdôvodného obohatenia,
zasa by išlo o jednotlivé nároky, kedy žalovaný 1/ mal preukázať každý jeden čiastkový nárok, čo
neurobil. Sumarizujúc uviedol, že súd prvej inštancie nemohol obranu žalovaného 1/ akceptovať, pokiaľ

tento nepreukázal, že išlo o existujúce (i) vzájomné a (ii) konkrétne a určité (čo do dôvodu aj čo do
výšky) pohľadávky strán sporu. Vzhľadom k vyššie uvedenému (po preukázaní existencie pohľadávok
žalovaného 1/ a stretu/zápočte s najstaršími pohľadávkami žalobcu, by zostala povinnosť žalovaného 1/vrátiť sumu minimálne vo výške 452.647,23 eura) bol názoru, že dokazovanie v rozsahu tvrdenej obrany
žalovaného1/ nebolo v tomto konaní ani hospodárne, nakoľko by nemalo vplyv na výsledok konania.

42. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
C. s. p.) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného 1/ bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom
by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem a rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku v napadnutom

rozsahu a v súvisiacom výroku o trovách ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok
verejne vyhlásil dňa 31.1.2025 (§ 387 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.).

43. Na ozrejmenie odvolací súd uvádza, že žalovaný 1/ podal odvolanie proti vyhovujúcemu výroku
rozsudku súdu prvej inštancie len v časti povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 197.868,92 eura s
príslušenstvom, pričom súd prvej inštancie žalovaného 1/ zaviazal na zaplatenie sumy celkovo 250.000

eur s príslušenstvom. Z uvedeného dôvodu odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu v súvislosti
s odvolaním žalovaného 1/ rozsudok súdu prvej inštancie len v odvolaním takto napadnutom rozsahu.
Vo zvyšnej časti vyhovujúceho výroku (52.131,08 eura) ako aj v odvolaním nenapadnutých výrokoch,
ktorými súd prvej inštancie žalobu voči žalovanému 1/ vo zvyšku zamietol a ktorým zamietol žalobu voči
žalovanému 2/, rozsudok súdu prvej inštancie už nadobudol právoplatnosť.

44. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

45. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
konštatuje správnosť jeho dôvodov. Vo vzťahu k podstatným odvolacím tvrdeniam žalovaného 1/
týkajúcim sa vyhodnotenia návrhu žalobcu na zmenu petitu, zamietnutia vykonania znaleckého
dokazovania a vyhodnotenia unesenia dôkazného bremena o použití poskytnutých financií na prospech

žalobcu odvolací súd podotýka, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom
na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k priznaniu nepremlčanej sumy
poskytnutého plnenia.

46. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na relevantnosť tvrdení
strán konania. S argumentami strán konania sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne vysporiadal,
uviedol prečo na ne neprihliadol a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na všetky podstatné
skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia.

47. V súvislosti s odvolacou argumentáciou žalovaného 1/ týkajúcou sa posúdenia návrhu žalobcu
na zmenu petitu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie posúdenie návrhu na zmenu petitu
riadne odôvodnil, pričom prijaté právne závery i adekvátne vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Skutkové a právne závery súdu prvej

inštancie nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené, keď za porušenie práva na spravodlivý proces
v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv
účastníka konania.

48. Odvolací súd na podporu správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že zmena petitu, ktorú

žalobca v priebehu konania na súde prvej inštancie navrhoval (viď odsek 5 tohto rozsudku), bola viazaná
výlučne na prípad, ak by súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu ako nárok na plnenie z neplatnej
zmluvy, bol teda založený pre prípad posúdenia záväzku ako synalagmatického, teda odplatného
vzájomného záväzku, pri ktorom sú vzájomné práva a povinnosti veriteľa a dlžníka vo vzájomnej
korelácii, kedy právu jednej zmluvnej strany zodpovedá vždy povinnosť druhého účastníka právneho

vzťahu.

49. V prejednávanej veci však súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že nebolo preukázané
uzatvorenie žiadnej zmluvy, preto nárok žalobcu posúdil ako bezdôvodné obohatenie sa na stranežalovaného 1/, keď aj žalobca na pojednávaní dňa 22.9.2021 uviedol, že všetky platby preukazované
žalovanými neuznáva a že nešlo v nijakom prípade o protiplnenie. Zmena petitu sa teda viazala k iným
okolnostiam, pričom súd prvej inštancie ju nepripustil, teda ani nebola predmetom konania a preto takýto

návrh žalobcu (na zmenu petitu) nemožno vyhodnotiť ako potvrdenie procesnej obrany žalovaného 1/.

50. Nakoľko žalobca preukázal, že poskytol žalovanému 1/ finančné prostriedky vo výške 650.000 eur,
dôkazné bremeno preukázania ich využitia spočívalo na žalovanom 1/, pričom absolútne neobstojí
jeho argumentácia, že využitie daných prostriedkov preukázal faktúrami tretích osôb za vykonané

rekonštrukčné práce na vile žalobcu, keď zároveň považoval za nepodstatnú skutočnosť, ako sám mal
vysporiadané vzťahy so spoločnosťou GALMISTAV, s. r. o., kde bol jediným spoločníkom a konateľom
zároveň.

51. Odvolací súd zdôrazňuje, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že faktúry, ktorými
preukazoval žalovaný 1/ vykonané práce na predmetnej nehnuteľnosti neboli vystavené na osobu

žalovaného 1/, ale práve na GALMISTAV, s. r. o., pričom žalovaný 1/ v konaní neprodukoval žiaden
dôkaz, že na ich úhradu použil prostriedky zaslané žalobcom, preto v žiadnom prípade nemožno dospieť
k záveru o preukázaní, že by boli dané prostriedky z účtu žalovaného 1/ vynaložené na majetok žalobcu.

52. V predmetnej súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť správnosť poukazu súdu

prvej inštancie (v odseku 115 napadnutého rozsudku) na skutočnosť, že právo na súdnu ochranu
je v civilnom sporovom konaní limitované princípom formálnej pravdy, kedy súd sám nezisťuje
skutočný stav prejednávanej veci, vyhodnocuje len unesenie dôkazného bremena stranami sporu k nimi
prezentovaným tvrdeniam, pričom žalovaný 1/ dôkazné bremeno preukázania vynaloženia prostriedkov
poskytnutých žalobcom neuniesol.

53. Žalovaný 1/ taktiež namietal, že nevykonaním ním navrhnutého doplnenia dokazovania
vypracovaním znaleckého posudku bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Hodno uviesť, že
nevykonanie dôkazného návrhu strany sporu možno založiť len troma dôvodmi: prvým je argument,
podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez

relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti
tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec
tretím, je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo
vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo
vyvrátené (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8CdoPr/1/2023, zo dňa 29.11.2023).

54. V prejednávanej veci žalovaný 1/ navrhol vykonať znalecké dokazovanie na posúdenie rozsahu prác
na predmetnej nehnuteľnosti žalobcu. V situácii, keď strany konania mali k dispozícii len obmedzenú
fotodokumentáciu a faktúry vystavené na spoločnosť GALMISTAV, s. r. o., aj za predpokladu, že by
znalec z takto nekompletných dokladov a s takým odstupom času dokázal určiť rozsah a hodnotu

vykonaných prác, uvedené by ničím neoverilo obranu žalovaného 1/, že žalobca získal majetkovú
hodnotu práve za finančné prostriedky poskytnuté žalovanému 1/, preto nevykonanie predmetného
dokazovania nemohlo založiť porušenie práva žalovaného 1/ na spravodlivý proces.

55. Pretože žalovaný 1/ v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by

preukázal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti ako vecne a právne správny potvrdil.

56. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní

plný úspech, priznal proti žalovanému 1/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

57. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).