Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. január 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 51C/26/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123203169
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Perďochová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5123203169.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcu: 2/ A.

B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, štátny občan SR, právne zast. Advokátska kancelária
JUDr. Chlapík s.r.o., so sídlom Sládkovičova 167/13, Žilina, IČO: 47 232 072, proti žalovaným: 1/ E.
F., C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, štátny občan SR, právne zast. Advokátska kancelária
JUDr. Halagan, s.r.o., so sídlom Framborská 253/21, Žilina, IČO: 50 626 329, 5/ Slovenská kancelária
poisťovateľov, IČO: 36 062 235, so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava, právne zast. MGA IURIS s.r.o,, so
sídlom Cukrová 14, Bratislava, IČO: 47 233 028, o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1/ a 5/ sú povinní zaplatiť žalobcovi 2/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 9.000,- Eur v

lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia
povinnosť druhého žalovaného.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovi 2/ priznáva voči žalovaným 1/ a 5/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa 1/ G. B. a žalobca 2/ A. B. sa žalobou doručenou súdu dňa 12.04.2023 domáhali uloženia
povinnostispoločneanerozdielnežalovaným:1/E.F.,2/H.I.,3/Unionpoisťovňa,a.s.,zaplatiťžalobcom

1/ a 2/ každému sumu 30.000,-Eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy, pričom plnením jedného zo
žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ďalších žalovaných, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnili tým, že dňa XX.XX.XXXX zomrel vo veku 26 rokov p. J. B., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. D. K. XXX, a to syn žalobkyne 1/, o ktorého sa spolu so žalobkyňou
od jeho narodenia staral a vychovával žalobca 2/. K usmrteniu p. J. B. došlo pri dopravnej nehode, ktorú
ako vodič spôsobil vodič E. F., ktorý viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, ev.č. L.. Vodič

(obžalovaný) E. F. bol ako vinník dopravnej nehody uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa ust. § 149
ods. 4 Tr. zák. rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 28T/98/2020-401 zo dňa 27.06.2022 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 1To/104/2022 -439 zo dňa 10.01.2023, právoplatným čo do
výroku o vine dňa 27.06.2022, v ostatnej časti dňa 10.01.2023, a odsúdený k trestu odňatia slobody
vo výmere 4 roky, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj
k trestu zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá na doživotie. Poukázali na znenie § 1, 11
Občianskeho zákonníka, čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, čl. 8 bod 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd v znení Protokolov na tento Dohovor nadväzujúcich (publikovaný v Zbierke zákonov
pod č. 209/1992 Zb., označovaný aj ako Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných
slobôd), čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (publikovaná v Zbierke zákonov pod č. 23/1991
Zb.), čl. 17 bod 1 a 2 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (publikovaný v Zbierkezákonov pod č. 120/1976 Zb.), ktoré pojmy ako „súkromie“, „súkromný život“ alebo „rodina“, „rodinný
život“ bližšie nedefinujú. Nakoľko základné práva a slobody je podľa Ústavy SR potrebné vykladať a
uplatňovať v zmysle a duchu medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, pri

vymedzení pojmu „súkromie“, „súkromný život“ je nevyhnutné prihliadať na príslušnú judikatúru týkajúcu
sa predovšetkým článku 8 bod 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Európsky súd pre ľudské práva pri aplikácii a interpretácii článku 8 bod 1 Európskeho dohovoru o
ľudských právach a základných slobodách vo svojom rozhodnutí vo veci Niemietz z roku 1993 (A 251-
B, § 29) podáva nasledovné vyjadrenie definície pojmu „súkromný život“: „Európsky súd nepovažuje za

možné alebo nutné pokúšať sa o vyčerpávajúcu informáciu pojmu „súkromný život“. Avšak bolo by veľmi
reštriktívneobmedzovaťtentopojemna„vnútornýkruh“,vktoréhorámcimôžejednotlivecžiťsvojvlastný
život podľa ľubovôle a úplne z neho vylúčiť vonkajší svet nezahrnutý do tohto kruhu. Rešpektovanie
súkromného života musí zahrňovať do určitej miery právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími
ľudskými bytosťami. “ Vzhľadom k vyššie uvedenému je možno konštatovať, že právo na súkromie sa
neobmedzujeibanaslobodnérozhodovaniefyzickejosobyosprístupňovanískutočnostítýkajúcichsajej

súkromia iným osobám a na ochranu proti neoprávneným zásahom do tohto oprávnenia fyzickej osoby,
ale s poukazom na myšlienku Európskeho súdu pre ľudské práva vyjadrenú v citovanom rozhodnutí,
právo na súkromie musí zahrňovať do určitej miery aj právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími
ľudskými bytosťami. Nerozlučnou súčasťou súkromného života je aj rodinný život, ktorý okrem iného
zahrňuje i vzťahy medzi rodinnými príslušníkmi, resp. blízkymi príbuznými (medzi manželmi, rodičia a

deti, medzi deťmi navzájom a pod.). Právo na súkromie teda v tomto smere inkorporuje oprávnenie
fyzickej osoby vytvárať, udržovať a rozvíjať interpersonálne vzťahy na emocionálnej báze, o to viac
vzťahy medzi príslušníkmi rodiny budované na dlhodobých a citovo mimoriadne silných vzájomných
väzbách. Právo na ochranu súkromia a rodinného života s naznačeným obsahom, je čiastkovým
osobnostným právom fyzickej osoby, resp. čiastkovým právom na ochranu osobnosti fyzickej osoby v

zmysle ust. § 11 Občianskeho zákonníka. V zmysle konštantnej rozhodovacej činnosti súdov SR a ČR,
ako aj početnej odbornej literatúry možno uzavrieť, že ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka
poskytujú právny základ nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej jednotlivcovi usmrtením
jeho blízkej osoby. V prípade, že interpersonálne väzby tvoriace základ a rámec súkromného života
jednotlivca dosahujú určitú intenzitu a vykazujú určité ďalšie charakteristiky, môže deštrukciou takýchto

vzťahov dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu súkromia ako čiastkového práva na
ochranu osobnosti za podmienky, že konanie pôvodcu zásahu je protiprávne, je objektívne spôsobilé
do práva na ochranu osobnosti zasiahnuť a existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym zásahom do
osobnostifyzickejosobyobjektívnespôsobilýmvyvolaťnemajetkovúujmu,spočívajúcuvporušeníalebo
ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy. Právnym prostriedkom ochrany

proti takémuto zásahu je návrh, ktorým sa fyzická osoba domáha podľa ustanovení o ochrane osobnosti
primeraného zadosťučinenia, ktoré môže mať podobu i náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. V
takomto prípade je daná aktívna legitimácia tomu subjektu, ktorému svedčí existencia kvalifikovaného
vzťahu s nebohým, nakoľko právo na súkromie je jedným zo základných osobnostných práv fyzickej
osoby tak, ako to má na mysli aj ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedli, že zomrelý

J. B. žil až do svojej smrti v spoločnej domácnosti so žalobcami v obci C. D. v rodinnom dome
súp. č. XXX, ich vzťahy boli silné a intenzívne. Aj napriek tomu, že žalobca 2/ nebol biologickým
otcom zomrelého, vychovával a staral sa o neho od jeho narodenia, resp. už v čase tehotenstva
jeho matky. So žalobkyňou 1/ sa zoznámil ešte v čase, keď bola tehotná, začali spoločne žiť a po
narodení syna J. tvorili rodinu a žijú v spoločnej domácností v právnom vzťahu ako druh a družka aj

doposiaľ. Spolu tvorili plne fungujúcu, súdržnú rodinu s dobrými sociálnymi, morálnymi, kultúrnymi a
citovými väzbami, pričom rovnako aj žalobca 2/ považoval J. B. za svojho vlastného syna. V dôsledku
nečakanej a tragickej smrti syna, žalobcovia prežívali a aj v súčasnosti naďalej prežívajú nielen pocity
žiaľu, úzkosti, smútku, zúfalstva a šoku, ale nenávratným spôsobom stratili i možnosť viesť s ním
súkromný a rodinný život. Odo dňa jeho smrti sú ochudobnení o sféru prirodzených ľudských vzťahov

s jedným z najbližších rodinných príslušníkov, o vzájomnú lásku a o radosť so spoločne strávených
chvíľ. Zomrelý mal v čase svojej smrti 26 rokov, teda bol v produktívnom veku, výrazným spôsobom
pomáhal svojim rodičom, nielen opätovaním potrebnej starostlivosti, nakoľko sú už v pokročilom veku a
so zhoršeným zdravotným stavom, pomoci v rámci domácnosti, starostlivosti o rodinný dom, ale rovnako
aj finančne. Spoločne trávili mnohé chvíle, navštevovali sa vzájomne so starými rodičmi a ostatnou

rodinou v Bytči, Kolároviciach, so žalobcom 2/ chodievali na hríby, žalobca 2/ často chodieval na jeho
futbalové zápasy, nakoľko zomrelý hrával futbal za FK Lietavská Lúčka, Durčiná, bol v obci dobrovoľným
hasičom, v čase sviatkov spolu s ostatnými mladými v obci chodievali koledovať, žalobcovia boli na neho
hrdí, čím boli rodinné a osobné väzby medzi členmi rodiny prirodzene ešte viac upevnené a zblížené.Žalobcovia však v dôsledku tragickej dopravnej nehody o tieto legitímne nádeje, že ich syn im bude
nápomocný v ich starobe a chorobe, na ktorého sa spoliehali aj do budúcnosti, že zároveň bude pre
nich „potešením“ v podobe jeho budúcej vlastnej rodiny a vnúčat (mal vážnu známosť), nenávratne

prišli. V ich živote nastal zlom, ktorý sa im darí prekonávať len veľmi ťažko, čo sa predovšetkým
odzrkadlilovichzdravotnomstave.Obajamajúproblémysosrdcom,krvnýmtlakomaviacerépridružené
ochorenia, v dôsledku ktorých sú odkázaní na vysokú dávku medikamentov. Žalobkyňa 1/ pre svoj
zhoršený zdravotný stav bola viackrát hospitalizovaná. Protiprávnym konaním žalovaného 1/ došlo
k nezvratnej deštrukcii týchto medziľudských väzieb, tvoriacich základ a rámec súkromného života

žalobcov a tým k zásahu do ich osobnostných práv. Vzniknutá trauma je zo života žalobcov fakticky
neodstrániteľná,sosmrťousynasadoposiaľnevyrovnali.Zásahdoprávažalobcovnaochranusúkromia
a rodinného života ako čiastkových osobnostných práv chránených §11 Občianskeho zákonníka, podľa
žalobcov spočíva v zavinenom konaní pôvodcu zásahu - vodiča osobného motorového vozidla E. F.,
ktorý v daný deň 13.04.2020 viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, ev. č. L., napriek tomu,
že nebol držiteľom vodičského oprávnenia. Vodič osobného motorového vozidla žalovaný 1/ zavinil

dopravnúnehodu,narazildochodcaJ.B.,pričomtentoutrpelmnohopočetnézraneniaživotnedôležitých
orgánov nezlučiteľné so životom, ktorým v dôsledku poúrazového šoku a šoku zo straty krvi na mieste
dopravnej nehody podľahol, teda sa dopustil trestného činu (prečinu) usmrtenia podľa ust. §149 ods. 4
Tr. zák. Je nepochybné, že trestný čin je protiprávnym konaním (§ 8 Trestného zákona), a to dokonca
najzávažnejším protiprávnym konaním fyzickej osoby. Na jeho spáchanie sa vyžaduje zavinenie

páchateľa, ktoré je však z pohľadu naplnenia zákonných predpokladov na vznik občianskoprávnej
zodpovednosti za zásah do práva na ochranu osobnosti irelevantné. Protiprávnosť (neoprávnenosť)
zásahu v zmysle ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka je totiž vybudovaná na objektívnom princípe,
pričom podstatné v tomto smere je len to, či takýto zásah je objektívne spôsobilý vyvolať následky
spočívajúce v porušení, či len obmedzení osobnostných práv dotknutej fyzickej osoby chránených

ustanoveniami o ochrane osobnosti a či pôvodca zásahu konal v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi
preňho z právneho poriadku. Vzhľadom na viazanosť občianskoprávneho súdu v zmysle § 193 CSP,
protiprávnosťkonaniavodičamotorovéhovozidlavoformetrestnéhočinujepreukázanáasúdjepovinný
zodsudzujúcehorozsudkuvychádzať,atospoukazomnacitovanérozsudkysúdov.Týmtoprotiprávnym
zásahom bolo zároveň neodstrániteľným spôsobom zasiahnuté do práv žalobcov na ich súkromný a

rodinný život a spôsobená im značná a doživotná citová (nemajetková) ujma. Intenzitu zásahu do práv
žalobcov zvyšuje skutočnosť, že úmrtie syna bolo pre žalobcov úplne nečakané a preto zdrvujúce.
Významná je aj bližšie neurčiteľná doba pôsobenia nepriaznivého následku zásahu do osobnostných
práv žalobcov. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi dvoma skutočnosťami je v právnej teórii
definovaná ako vzťah príčiny a následku. Inak povedané, príčinná súvislosť existuje všade tam, kde

jedna skutočnosť (následok) by nenastala nebyť existencie inej skutočnosti (príčiny). Je nesporné, že v
dôsledku protiprávneho zásahu došlo k nepriaznivému následku v podobe usmrtenia syna žalobkyne 1/
ale aj žalobcu 2/, ktorý J. B. považoval sa svojho vlastného, a tým k vzniku nemajetkovej ujmy na strane
žalobcov spočívajúcej v porušení ich práva na súkromie a rodinný život tak, ako to má na mysli ust. §
11 Občianskeho zákonníka. Neoprávneným zásahom do práva na súkromie žalobcov došlo k vážnej

ujme oboch žalobcov, mimoriadne traumatizujúcej skutočnosti v ich živote, ktorá je nezvratná a svojou
povahou neodstrániteľná. Následky protiprávneho zásahu nie je možné uviesť do pôvodného stavu, či
ich odstrániť morálnou satisfakciou, pretože žiadna forma morálneho zadosťučinenia by nepostačovala
na to, aby bola primerane vyvážená a spravodlivo zmiernená vzniknutá nemajetková ujma oboch
žalobcov, a to práve z dôvodu nereparovateľnej povahy vykonaného zásahu. Podľa žalobcov ani

finančné zadosťučinenie nemôže žiadnym spôsobom odčiniť negatívne dopady tragickej nehody na ich
osobnostné práva, avšak túto hmotnú satisfakciu vnímajú ako určité gesto slušnosti a spravodlivosti.
Preto sa žalobcovia domáhajú ochrany svojej osobnosti formou náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
v zmysle § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Možnosť náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v
prípade žalobcov možno vyvodiť aj zo všeobecnej zásady spravodlivosti uplatňovanej v demokratických

právnych štátoch, v zmysle ktorej je „nemravné akúkoľvek ujmu neodškodniť“. Vzťah medzi rodičom/-
mi (matkou, otcom) a jeho/ich dieťaťom/deťmi je unikátny, nenahraditeľný a s ničím nezameniteľný.
Závažnosť vzniknutej citovej ujmy u oboch žalobcov je vzhľadom na ich hlboký a prirodzený vzťah k
zomrelému mimoriadna, a to aj s ohľadom na intenzitu, rozsah a trvanie vzniknutej nemajetkovej ujmy.
Žalobcovia považovali za mimoriadne obtiažne a veľmi emotívne peniazmi oceňovať stratu ich milovanej

osoby - syna, ktorý už nikdy nebude súčasťou ich života. Z týchto dôvodov si jednotlivé sumy z titulu
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch ako právneho prostriedku ochrany osobnosti uplatňujú tak, že
ich ustálenie je výsledkom vnútorných pocitov oboch žalobcov. Žalobcovia si z uvedeného právneho
titulu uplatňujú každý sumu 30.000,- Eur. K otázke pasívnej solidarity žalovaných 1/ - 3/ uviedli, žekeďže ustanovenia o ochrane osobnosti v Občianskom zákonníku zodpovednostný vzťah za zásah do
osobnostných práv dotknutej fyzickej osoby v dôsledku absencie výslovnej právnej úpravy neupravujú
je namieste použitie analógie legis, tak ako ju predpokladá ustanovenie § 853 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, a teda na takýto vzťah v konkrétnom prípade pri určení osoby zodpovednej za zásah
aplikovaťustanovenie§420ods.2vnadväznostinaustanovenie§427Občianskehozákonníka.Vdanej
veci bol podľa ust. § 149 ods. 4 Tr. zák., právoplatným trestným rozsudkom uznaný vinným z prečinu
usmrtenia syna žalobcov, keď ako vodič dopravného prostriedku spôsobil z nedbanlivosti dopravnú
nehodu, následkom ktorej J. B. zahynul. Tým je preukázaná subjektívna zodpovednosť (za zavinenie)

žalovaného 1/ za neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti žalobcov, pričom z trestného
konania majú vedomosť o tom, že vlastníkom a držiteľom osobného motorového vozidla, ktorým
bola spôsobená dopravná nehoda, je p. H. I., priateľka/družka vinníka E. F., ktorý nehodu spôsobil.
Predmetné motorové vozidlo bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného 3/ na základe Zmluvy č.
0074155187. Ak všeobecne platí, že za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá
prevádzateľ motorového vozidla, potom per analogiam tiež platí, že za nemajetkovú ujmu spôsobenú

osobnosti fyzickej osoby touto prevádzkou zodpovedá takisto prevádzateľ - žalovaná 2/ H. I. na základe
objektívnej zodpovednosti (zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov)
danej analogickým použitím ust. § 427 Obč. zák. Žalovaný 3/ Union poisťovňa, a.s. je poisťovateľom
žalovanej 2/, u ktorej bolo motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, ev.č. L. v čase tragickej dopravnej nehody
povinne zmluvne poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou tohto motorového

vozidla. Z poistenia zodpovednosti má poistený právo, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, aby poisťovateľ
za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona a podľa
poistných podmienok, t j. uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody, okrem iného i škody na
zdraví a nákladov pri usmrtení (§ 4 ods. 2 písm. a). Súčasťou náhrady škody (ujmy) spôsobenej na

zdraví sú nielen ujmy majetkovej povahy (náhrada nákladov spojených s liečením, strata na zárobku a
pod.), ale aj nemajetkové ujmy na základe výslovného znenia zákona, akými sú napr. bolesti a sťaženie
spoločenskéhouplatnenia(§444OZ),ktorésaodškodňujúvpeniazoch.Právnateóriaprisudzujezmysel
škody (inej než materiálnej) aj iným ujmám nemajetkovej povahy, ktoré môžu vzniknúť z porušenia práva
v dôsledku zásahu do inej než majetkovej sféry poškodeného, t.j. aj ujmám imateriálnym, morálnym,

citovým, za ktoré prináleží poškodenému peňažná náhrada (odškodnenie). Aj podľa právnej úpravy
poistenia občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel v
smerniciach Rady Európskych spoločenstiev, resp. neskôr Európskeho parlamentu a Rady Európskej
únie (Smernica Rady č. 72/166/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich
sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti

poistenia tejto zodpovednosti, Druhá Smernica Rady č. 84/5/EHS o aproximácii právnych predpisov
členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových
vozidiel, Tretia Smernica Rady č. 90/232/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov
týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, Smernica
č. 2000/26/ES Európskeho parlamentu a Rady o aproximácii právnych predpisov Členských štátov

týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene
a doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS - Štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel,
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady
72/166/EHS,84/5/EHS,88/357/EHSa90/232/EHSasmernicaEurópskehoparlamentuaRady2000/26/
ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, ktoré všetky boli

transponované /prebraté do právneho poriadku SR/ zákonom č. 381/2001 Z.z. a jeho neskoršími
novelami) sú členské štáty povinné prijať všetky primerané opatrenia zabezpečujúce, aby zodpovednosť
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území bola
pokrytápoistenímscieľomochranypoistenýchstránapotenciálnychobetínehôdaabyakékoľvekškody
a ujmy v oblasti povinného poistného krytia nezostali neuhradené. V súlade s týmto cieľom sa úpravou

povinného poistenia občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových
vozidiel okrem iného vyžaduje, aby bolo zabezpečené, že poistná zmluva pokrýva akúkoľvek škodu a
zároveň aby bolo zaručené poškodeným osobám, ktoré utrpia ujmu alebo škodu následkom havárie
motorovéhovozidla,poskytnutiepoistnéhoplneniaapriameprávonapodaniežalobyprotipoisťovateľovi
zodpovednej osoby, pričom podľa citovaných smerníc sa za „poškodeného“ považuje akákoľvek osoba

(ktorá utrpela ujmu alebo škodu následkom dopravných nehôd) oprávnená na náhradu (odškodné),
pokiaľideoakúkoľvekškodualeboujmuspôsobenúmotorovýmivozidlami(čl.1ods.2Smernice72/166/
EHS). Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka tak
spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti žalovanej 2/ za škodu spôsobenúprevádzkou motorového vozidla podľa citovaného zákona. V tomto závere ich utvrdzuje aj právoplatný
Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.11Co/12/2009-370 zo dňa 03.03.2010. K zdôvodneniu
pasívnej legitimácie žalovaného 3/ ďalej žalobcovia uviedli, že účelom poistenia zodpovednosti za

škody spôsobené prevádzkou dopravných prostriedkov je zmierniť dôsledky škôd, ku ktorým došlo v
súvislosti s touto prevádzkou. Aj podľa dôvodovej správy k z. č. 381/2001 Z.z. je usmrtenie pri dopravnej
nehode najzávažnejším dôsledkom tejto udalosti. Pokiaľ podľa súdnej praxe usmrtenie pri dopravnej
nehodevyvolávanielenobčianskoprávnuzodpovednosťzaškodualeajobčianskoprávnuzodpovednosť
za neoprávnený zásah do osobnostných práv, musí byť aj táto zodpovednosť predmetom poistného

krytia. Ak by mal platiť výklad pojmu škoda vychádzajúci z textu zákona č. 381/2001 Z. z. (gramatický
výklad), resp. vychádzajúci z ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu, teda
ak by náhrada nemajetkovej ujmy pozostalých nemala byť predmetom poistného krytia, mohlo by to
znamenať značné majetkové riziko subjektov zodpovedajúcich za takúto nemajetkovú ujmu, ktoré by v
individuálnych prípadoch mohlo viesť aj k ich finančnému bankrotu. Zároveň by to mohlo znamenať aj
neistotu pozostalých v tom smere, či im prisúdená náhrada bude aj skutočne poskytnutá, resp. riziko, že

pri insolventnosti zodpovedného subjektu nebude vymožiteľná, čím de facto dôjde v konečnom dôsledku
k odmietnutiu poskytnutia spravodlivosti poškodeným osobám. Neprijateľnosť týchto dôsledkov preto
vyžaduje extenzívnu interpretáciu pojmu škoda pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. tak, že doň patrí
aj náhrada nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv pozostalých a teda že aj táto náhrada
je predmetom poistného krytia. Napokon pri výklade pojmu škoda pre účely zákona č. 381/2001

treba vychádzať z chápania tohto pojmu v komunitárnom práve. Predmetný zákon bol totiž výsledkom
transpozície smerníc Európskej únie (pozn. podrobne vymenovaných vyššie), ktoré boli nahradené
teraz platnou Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto
zodpovednosti. Táto nová smernica (rovnako ako ňou nahradené smernice) síce nedefinuje pojem

škoda, ale z jej textu je zrejmé, že pod týmto pojmom rozumie osobnú ujmu a škodu na majetku,
resp. používa slovné spojenie utrpenie „ujmy alebo škody“, či používa termíny akákoľvek ujma alebo
škoda“ alebo akákoľvek škoda“. Komunitárne právo chápe škodu ako majetkovú tak aj nemajetkovú
ujmu, resp. za ujmu považuje majetkovú škodu aj nemajetkovú škodu (napr. rozsudok Súdneho dvora
z 06.05.2010 vo veci C-63/09 Axel Walz proti Clickair SA). Všetky vyššie uvedené argumenty žalobcov

vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovanej v 3. rade ohľadne náhrady nemajetkovej ujmy boli potvrdené
tiež všeobecne známym Rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-22/12 zo dňa 24.10.2013
(prípad Haasová). K rovnakým právnym záverom vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovanej 3/ ohľadne
náhrady nemajetkovej ujmy dospel aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení č. k. III. ÚS 646/2015-30
zo dňa 16.12.2015.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný 3/ podaním doručeným súdu dňa 05.05.2023, ktorý nesúhlasil s tým, že
by bol v tomto konaní pasívne vecne legitimovaný. Tvrdenie žalobcov, že žalovaný 3/ je poisťovateľom
žalovanej 2/, t.j. že u žalovaného 3/ bolo motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, ŠPZ: L. v čase tragickej
dopravnejnehodypovinnezmluvnepoistenépreprípadzodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou

tohto motorového vozidla nepodložili žiadnym dôkazom. Žalovaný 3/ lustrovaním vo svojej databáze
motorové vozidlo ŠPZ: L. neeviduje a ani žalovanú 2/. Žalovaný 3/ lustroval aj na webovej stránke
Slovenskej kancelárie poisťovateľov a v databáze mu bol vyhľadaný automobil s ŠPZ M. hoci vyhľadával
vozidlo s ŠPZ L.. Žalovaný 3/ potvrdzuje, že bol poisťovateľom vozidla s ŠPZ M. a poistníkom bol F. K..
Porovnávaním VIN N., žalovaný 3/ dospel k tomu, že sa jedná o totožné vozidlo zn. Škoda Fabia, ale

nakoľko došlo k zmene majiteľa dňa 12.02.2020 a od 14.02.2020 malo vozidlo s VIN N., ŠPZ: L., tak
podľa § 9 ods. 1 písm. b) poistenie zodpovednosti zaniklo zápisom prevodu držby motorového vozidla
na inú osobu v evidencii vozidiel a to dňa 14.02.2020. Žalovaný 3/ túto informáciu zistil nahliadnutím
do databázy dopravného inšpektorátu, kde majú jednotlivé poisťovne prístup. Okrem toho považoval
požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy za neprimeranú a tvrdenia žalobcov za všeobecné.

4. K žalobe sa vyjadrili žalovaní 1/ a 2/ podaním doručeným súdu dňa 25.5.2023, v ktorom žalovaná
2/ namietala pasívnu vecnú legitimáciu, a to z dôvodov v zmysle ustanovenia § 430 Občianskeho
zákonníka, nakoľko v rámci trestného konania - v prípravnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-332/1-
VYS-ZA- 2020 bol dňa 14.04.2020 vypočutý aj žalovaný 1/ v procesnom postavení obvineného a na

strane 8 zápisnice o výsluchu obvineného vo svojej výpovedi zo dňa uviedol: „Včera bol Veľkonočný
pondelok, chodili sme s E. D. po dedine. Keď sme prišli, vypili sme si nejaký alkohol, my dvaja sme
potom išli pre J. B. a G. O. a s tým, že pôjdeme do Trstenej, čo je časť Rajeckej Lesnej. Išiel som
domov, zobral som kľúče od auta svojej družky, a to Škoda Fabia, EČ: L.. Priateľka o tom nevedela.“V zmysle uvedeného preto žalovaná 2/ namietala vecnú pasívnu legitimáciu a navrhovala, aby súd
konanie voči nej zastavil. Zároveň uviedla, že Union poisťovňa, a.s. nie je poisťovateľom žalovanej 2/,
u ktorej bolo motorové vozidlo značky Škoda Fabia, EČ: L. v čase tragickej dopravnej nehody povinne

zmluvne poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou tohto motorového vozidla.
Žalovaná 2/ predložila súdu dôkaz, že uvedené motorové vozidlo bolo poistené v čase poistnej udalosti
v spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurace Group, a to poistkou číslo: 6 606 926
577 podľa návrhu poistnej zmluvy č. 3619093219 uzatvorenej medzi žalovanou v rade 2/ a poisťovňou
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurace Group dňa 14.02.2020 na obdobie od 14.02.2020 do

13.02.2021. Čo sa týka výšky uplatneného nároku žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy žalovaní
považovali náhradu nemajetkovej ujmy za neprimeranú. Súčasná právna úprava nestanovuje výšku
nemajetkovej ujmy. Z pomerne ustálenej judikatúry súdov pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej
ujmy pre pozostalých vyplýva, že výška náhrady by mala vychádzať z preukázania vzťahu medzi
príbuznými a zomrelým, existenčná závislosť príbuzných na zomrelých, vek zomrelých ale aj postoj
škodcu ku skutku, ktorý spáchal. Žalobcovia v žalobe žiadnym spôsobom nepreukazujú dôvodnosť

výšky uplatneného nároku. Žalovaný 1/ prejavil ľútosť nad svojim konaním a to nielen z dôvodu, že
usmrtil človeka, ale predovšetkým z dôvodu, že to bol človek, ktorého poznal a bol jeho kamarátom. Táto
tragická udalosť zasiahla psychicky aj žalovaného 1/, ktorý skončil v rukách odborníkov psychiatrov.
Žalovaný 1/ si uvedomuje, že pre každého rodiča je extrémne traumatizujúce, ak prežije svoje dieťa.
Avšak priznaná suma nemajetkovej ujmy by mala byť primeraná okolnostiam každého jednotlivého

prípadu a súdy v rámci Slovenska by mali rozhodovať obdobne aj z dôvodu, aby tieto rozhodnutia
neboli prekvapivé. Poukazovali na judikatúru súdov Slovenskej republiky, ktoré v obdobných veciach
rozhodovali, že týmito súdmi bola výška nemajetkovej ujmy priznaná v podstatne nižšej sume.

5. Žalobcovia v replike doručenej súdu dňa 26.06.2023 žalobu voči žalovaným 2/ a 3/ vzali v celom

rozsahu späť a navrhovali konanie voči nim zastaviť s tým, že žiadnemu z účastníkov neprizná nárok
na náhradu trov konania. Zároveň s poukazom predložené listiny, a to Poistnú zmluvu o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zo dňa 14.02.2020 č. 6 606 926
577 uzatvorenú medzi poistníkom H. I. ako vlastníčkou predmetného motorového vozidla EČV: L. s
poisťovateľom KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Bratislava, rozšírili žalobný návrh o účastníka na strane

žalovaných, a to KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.

6. Uznesením č. k. 51C/26/2023-72 zo dňa 15.08.2023 súd konanie voči žalovaným 2/ a 3/ zastavil
a žalovanej 2/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/. Žalovanému 3/ nárok
na náhradu trov konania nepriznal. Zároveň pripustil vstup ďalšieho účastníka do konania na strane

žalovaného a to žalovaného 4/ Kooperativa poisťovňa, a.s.. Na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ Krajský súd
v Žiline uznesením č. k. 10Co/136/2023-142 zo dňa 15.11.2023 uznesenie okresného súdu o náhrade
trov konania medzi žalovanou 2/ a žalobcami 1/ a 2/ zmenil tak, že žalovanej 2/ náhradu trov konania
voči žalobcom 1/ a 2/ nepriznal. Vo zvyšnej časti zostalo uznesenie nedotknuté.

7. Žalovaný 4/ vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 06.10.2023 namietal svoju pasívnu vecnú
legitimáciu v spore z dôvodu, že vozidlo v čase dopravnej nehody - 13.04.2020 nebolo povinne zmluvne
poistenéužalovaného4/,čodokladovalpredloženýmidokladmi.Nespochybnil,žedňa14.02.2020spolu
sožalovanou2/uzatvorilpoistnúzmluvuč.6606926577,predmetomktorejbolopoisteniezodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Škoda Fabia s EČV: L.. Predmetná poistná

zmluva však zanikla ku dňu 13.3.2020 24:00 (t.j. pred dopravnou nehodou) z dôvodu nezaplatenia
poistného v zákonnej jednomesačnej lehote v súlade s § 9 ods. 4 zákona číslo 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Zmluva bola
uzatvorená na neurčito so začiatkom poistenia od 14.02.2020, s ročným poistným obdobím (resp. s
poistným obdobím na jeden rok, v tomto prípade za poistné obdobie od 14.02.2020 do 13.02.2021)

a s periodicitou úhrady poistného 1x ročne vo výške 109 Eur. Prvé ročné poistné obdobie bolo od
14.02.2020 do 13.02.2021 s výškou poistného v sume 109 Eur, pričom prvom dňom poistného obdobia
bol deň 14.02.2020. Žalovaná 2/ predpísané poistné neuhradila v zákonom stanovenej lehote vôbec,
čo malo za následok zánik poistnej zmluvy priamo zo zákona. Zároveň namietal premlčanie nároku s
poukazom na § 15 a § 101 Občianskeho zákonníka, ako aj na rozhodnutia NS SR sp. zn. 2MCdo/9/2013,

sp. zn. 2Cdo/278/2007, 5Cdo/265/2009 a sp. zn., 2Cdo/194/2011 Neoprávneným zásahom je smrteľná
dopravná nehoda, pri ktorej došlo k úmrtiu p. J. B.. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim
po dni, kedy k takémuto zásahu došlo. K smrteľnej dopravnej nehode a k zásahu do práv žalobcu došlo
v danom prípade 13.04.2020, preto trojročná premlčacia lehota uplynula 14.04.2023. Žalobcovia si svojnárok voči žalovanému 4/ uplatnili podaním doručeným súdu dňa 26.06.2023, t.j. po uplynutí všeobecnej
premlčacej doby. Zároveň namietal výšku nemajetkovej ujmy, ako aj solidaritu na strane žalovaných.

8. Žalovaný 1/ doručil súdu dňa 28.03.2024 vyjadrenie, v ktorom namietal výšku nemajetkovej ujmy
a poukázal, že poškodený mal v čase nehody 26 rokov, žalobca 1/ 65 rokov a žalobca 2/ 63 rokov,
pričom svoje tvrdenia o finančnej závislosti od poškodeného nepreukázali. Žalovaný 1/ je vo výkone
trestu odňatia slobody, čo je tiež určitou satisfakciou pre žalobcov, zároveň vinu nepopieral, vyjadril
ľútosť nad spáchaním skutku a pred jeho spáchaním viedol riadny život. Poukázal aj na svoje majetkové

pomery, s tým, že má 33 rokov, má mladú rodinu, ktorá ho potrebuje z finančného hľadiska aj pre
výchovu dcéry. Nehodou bol sám zasiahnutý, nakoľko poškodený bol jeho kamarát, bol liečený v
psychiatrickej ambulancii Poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS/288/2017 a Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/140/2018 poukazujúc na to, že rodičom plnoletého zosnulého bola
priznaná nemajetková ujma vo výške 10.000,-Eur a suma 3320,-Eur pozostalým príbuzným, ktorí neboli
s poškodeným v priamom príbuzenskom pomere. Uvedené sumy považoval za primerané.

9. Žalobca 2/ doručil súdu dňa 02.04.2024 vyjadrenie, v ktorom oznámil, že žalobkyňa 1/ dňa
XX.XX.XXXX zomrela. Zároveň vzal žalobu voči žalovanému 4/ späť a navrhoval zastavenie konania a
nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému 4/. Okrem toho rozšíril aj svoj žalobný návrh
o účastníka na strane žalovaných, a to Slovenskú kanceláriu poisťovateľov a navrhoval vstup tohto

účastníka do konania poukazujú na ust. § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. . Nesúhlasil s
tvrdením žalovaného 4/ o premlčaní nároku s poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/252/2021 a
sp. zn. 9Cdo/181/2020 a s poukazom na § 104 Občianskeho zákonníka a teda premlčacia doba začala
plynúť až dňa 13.04.2021, t. j. za rok po dopravnej nehode zo dňa 13.04.2020 a teda nárok žalobcu
nie je premlčaný.

10. Uznesením č. k. 51C/26/2023 - 166 zo dňa 17.04.2024 súd výrokom I. konanie voči žalobkyni
1/ a žalovanému 4/ zastavil. Výrokom II. žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania voči
žalobkyni 1/ nepriznal. Výrokom III. žalovanému 4/ náhradu trov konania nepriznal. Výrokom IV. pripustil,
aby do konania pristúpil ďalší účastník na strane žalovaného a to žalovaný 5/ Slovenská kancelária

poisťovateľov. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť vo vzťahu k výroku IV. dňa 07.05.2024.

11. Žalovaný 5/ doručil súdu dňa 02.05.2024 vyjadrenie k žalobe, v ktorom poukázal, že pri posudzovaní
samotného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a jeho výšky je nevyhnutné prihliadnuť aj na to, aby
došlo k naplneniu požiadavky účinného primeraného zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú ujmu,

no zároveň aj na požiadavku nezneužívania tohto inštitútu na neprípustné obohacovanie. Žalobcom
2/ uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy tieto kritériá však nezohľadňuje a je aj v kontexte
rozhodovania súdov v obdobných veciach nezodpovedajúci. Jednou zo skutočností, ktoré je súd pri
rozhodovaní o výške o náhrade nemajetkovej ujmy zohľadniť, sú aj okolnosti, za ktorých k zásahu do
osobnostných práv došlo. Tieto však bez pochybností zo žalobcami predložených dôkazov nevyplývajú.

Nevyplývajú z nich totiž všetky okolnosti, za ktorých k dopravnej nehode došlo (a to nielen na strane
vodiča vozidla Škoda, ale prípadne aj iných zúčastnených osôb vrátane samotného J. B., resp. okolností
mimo sféry dispozície jednotlivých osôb). Tieto skutočnosti boli zisťované v trestnom konaní vedenom
Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 28T/98/2020, ktorý za týmto účelom žiadal pripojiť si súdny spis vo
veci vedenej Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 28T/98/2020. Žalobca 2/ odvodzuje v konaní uplatnený

nárok od toho, že uvádza, že bol dlhodobým druhom matky zomrelého J. B., na výchove ktorého sa
podieľal a s ktorým žil v spoločnej domácnosti. Tieto skutočnosti nateraz v konaní nepreukázal. Žalobca
2/ teda nebol v príbuzenskom vzťahu s J. B., keď nebol jeho otcom. Nemožno poprieť, že aj medzi
partnerom rodiča a dieťaťom môže časom vzniknúť blízky vzťah s citovou väzbou. Na druhej strane,
takýto vzťah nie je a už od svojej podstaty nemôže byť na rovnakej úrovni ako vzťah rodič - dieťa, ktorú

iný vzťah dosiahnuť ani nemôže. Vzťah rodič-dieťa je totiž osobitý a to nielen z dôvodu, že je biologický,
ale aj preto, že vo svojej podstate najmä v období detstva a dospievania dieťaťa je nenahraditeľný,
keď dieťa je priam existenčne v jednotlivých sférach svojho života naviazané a závislé na rodičoch
(čo nadväzuje aj na biologický vzťah, rodičovské práva a povinnosti, vzájomnú vyživovaciu povinnosť
rodičov a detí a pod.). Postupom času dochádza k modifikácii aj vzťahu rodič/dieťa, keď niektoré jeho

funkciedopĺňajú,resp.nahrádzajúinévzťahy.Osobitnepotom,čodieťanadobudnedospelosť,začnesa
osamostatňovať a budovať vlastný partnerský vzťah. Intenzita zásahu do osobnostných práv pozostalej
osoby smrťou blízkej osoby pritom závisí aj od viacerých ďalších faktorov. Jedným z nich okrem iného
bude aj vek pozostalej osoby, keď maloletá osoba je smrťou blízkej osoby obzvlášť traumatizovaná, keďjej schopnosť spracovať smrť blízkej osoby a s touto sa postupne vyrovnať, je výrazne sťažená. Inak
je to u dospelého človeka, ktorý je postupom času schopný stratu spracovať a s touto sa prinajmenej
čiastočne vysporiadať a naučiť žiť. Z hľadiska intenzity do osobnostných práv pozostalej osoby je

významné aj to, či bol pozostalý schopný sa sám hmotne a inak samostatne zabezpečiť, či bol odkázaný
na výživu a starostlivosť zomrelého a či zomrelý na takúto výživu a starostlivosť bol povinný. Uvedené
skutočnosti tiež zásadne vplývajú na hĺbku zármutku pozostalých osôb, spôsob prežívania spôsobenej
straty a intenzitu zásahu do ich osobnostných práv. Vyššie uvedené skutočnosti žalobca 2/ pri uplatnení
svojho nároku nezohľadnil. Rovnako nezohľadnil ani stanovisko pôvodcu zásahu - žalovaného 1/ k

zásahu a vzniknutej ujme. Žalovaný 1/ opakovane vyjadril ľútosť nad smrťou J. B., svoj čin úprimne
oľutoval a aj jeho osobne strata J. B. vo viacerých sférach jeho života ťažko zasiahla. Z tohto dôvodu
potom žalobcovi 2/ nárok na náhradu nemajetkovej ujmy tak, ako ho uplatnil, nevznikol. Žalobcov
nárok prevyšuje výšku náhrad priznávaných súdmi v SR rodičom v prípade smrti dospelého dieťaťa.
Poukázal príkladmo na rozhodnutia Okresného súdu Liptovský Mikuláš vo veci sp. zn. 7C/256/2011
v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.10.2013, sp. zn. 8Co/264/2013 priznal

každému z rodičov náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- EUR v súvislosti so smrťou syna
pri dopravnej nehode; Okresný súd Bratislava I rozhodnutím vo veci sp. zn. 10C/171/2014 v spojení s
rozhodnutímKrajskéhosúduvBratislavevovecisp.zn.10Co/38/2017priznalzasmrťdospeléhodieťaťa
jeho matke náhradu nemajetkovej ujmy 4.800,- EUR (po zohľadnení 40% spoluzodpovednosti nebohej
dcéry); Okresný súd Bratislava I rozhodnutím vo veci sp. z. 19C/68/2014 v spojení s rozhodnutím

Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn.: 14Co/130/2016 bola každému z rodičov obeti dopravnej
nehody žijúcich v spoločnej domácnosti s ňou priznaná náhrada nemajetkovej ujmy 5.000,- EUR (v tejto
sume bola zohľadnená 30 % spoluzodpovednosť obeti na dopravnej nehode); Okresný súd Bratislava
II rozhodnutím vo veci sp. zn. 52C/109/2014 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave vo
veci sp. zn.: 3Co/140/2018 priznal každému z rodičov obeti dopravnej nehody žijúcich s ňou v spoločnej

domácnosti náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- EUR; Okresný súd Zvolen rozhodnutím vo
veci sp. zn. 10C/170/2016 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci sp. zn.
16Co/49/2019 priznal otcovi obete dopravnej nehody náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,-
EUR. Zároveň namietal, že žiadny právny predpis nezakladá solidaritu žalovaných 1/ a 5/. Žalovaný
5/ nie je v danom vzťahu ani vecne legitimovaný a žalobcom v tomto konaní uplatnené nároky voči

nemu nevznikli. Žalovaný 5/ je právnickou osobou, ktorá bola zriadená zákonom č. 381/2001 Z.z. a
jednou z jeho úloh je spravovať poistný garančný fond podľa 20 ods. 1 písm. a) tohto zákona. Zákon č.
381/2001 Z.z. v 24 ods. 2 zakladá povinnosť žalovaného 5/ z ním spravovaného poistného garančného
fondu poskytovať poškodeným poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel,
avšak výlučne v rozsahu a za podmienok stanovených v tomto ustanovení. V tomto prípade však nie je

naplnený žiadny z predpokladov uvedených v § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., s ktorými zákon spája
povinnosť žalovaného 5/ ako kancelárie poisťovateľov poskytnúť plnenie. Vozidlo, v dôsledku prevádzky
ktorého došlo k smrti J. B., bolo v rozhodnom čase tuzemské a bolo v rozhodnom čase (13.4.2020)
poistené za podmienok podľa zákona č. 381/2001 Z. z. a to v spoločnosti UNION poisťovňa, a.s. a preto
žalobcom vzniklo právo na poistné plnenie v súlade s § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. voči poisťovateľovi

prevádzkovateľa vozidla, ktorého prevádzkou im mala byť ujma, resp. škoda spôsobená a teda nie sú
naplnené podmienky vyžadované ustanovením § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. na vznik povinnosti
žalovaného 5/ poskytnúť žalobcom plnenia, ktorých sa domáhajú v tomto konaní. Zároveň vzniesol
námietku premlčania s poukazom na to, že osobe, ktorej vznikla škoda prevádzkou motorových vozidiel
(ako dopravných prostriedkov), za túto škodu zodpovedá prevádzkovateľ motorového vozidla, resp.

iná osoba podľa § 427 a nasl. OZ, pričom za túto škodu môže zodpovedať aj vodič tohto motorového
vozidla zo všeobecnej zodpovednosti za škodu (§420 OZ). Zároveň zákon č. 381/2001 Z.z. v § 15
ods. 1 zakladá tzv. priamy nárok poškodeného proti poisťovateľovi z povinného zmluvného poistenia,
keď poškodený je oprávnený svoj nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorových vozidiel
uplatniťajpriamoprotipoisťovateľovipoistenéhoškodcu.Tedapoškodenýmáprávonatoistéplnenieod

dvoch rôznych subjektov, pričom od každého z nich z iného právneho dôvodu; proti škodcovi ide o nárok
z titulu náhrady škody, proti jeho poisťovateľovi ide o osobitné právo na plnenie založené všeobecne
záväzným právnym predpisom. Jedná sa teda o dva záväzky zaplatiť poškodenému ako veriteľovi ten
istý dlh; poškodený však nemôže dostať to isté plnenie (náhradu škody) dvakrát. Preto má tieto možnosti
uplatnenia svojho nároku proti škodcovi (osobe zodpovednej za škodu); proti poisťovateľovi podľa

zákona č. 381/2001 Z.z.; proti škodcovi a aj proti jeho poisťovateľovi s tým, že plnením jedného z nich
zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého z nich. Poškodený má už od okamihu vzniku zodpovednosti
za škodu objektívnu možnosť uplatniť svoje nároky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel ktorýmkoľvek z uvedených spôsobov. Ak poškodený uplatní svoje nároky iba vočijednému z povinných subjektov, tak tým nevzniká zároveň povinnosť druhého povinného subjektu plniť
tentonárokzaneho.Povinnosťpoškodenéhoajehopoisťovateľasúztohtohľadiskanasebenezávisléa
závisí iba od rozhodnutia poškodeného, kto z nich bude musieť svoju povinnosť v skutočnosti realizovať.

Toto závisí výlučne na rozhodnutí poškodeného (a jeho voľbe spôsobu uplatnenia jeho práva), nie na
postavení druhého z povinných subjektov. Správnosť uvedeného plne podporuje aj aplikačná prax; napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 27.8.2014 vo veci sp. zn. 2 M Cdo 9/2013 zverejnené v Zbierke
stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 71/2015, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 22.6.2016
vo veci sp. zn. 3 Cdo 18/2016. V tomto prípade pritom žalobcovia uplatnili svoje nároky voči žalovanému

1/ ako nimi označenej osobe zodpovednej za zásah do osobnostných práv žalobou zo dňa 11.4.2023.
Vočižalovanému5/všaktoutožalobousvojenárokyneuplatnili.Žalovaný5/sastalstranoutohtokonania
až na základe uznesenia súdu zo dňa 17.4.2024, ktorým na základe návrhu žalobcov bol súdom do
konania pripustený ako ďalší účastník na strane žalovaného. Nakoľko u náhrady nemajetkovej ujmy
nie je stanovená osobitná premlčacia doba, tak táto je v súlade s § 101 OZ trojročná a začína plynúť
prvým dňom, keď sa toto právo mohlo vykonať. Rozhodujúcim pre začatie plynutia premlčacej doby

tohto nároku je deň, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému porušiť alebo ohroziť
osobnostné práva fyzickej osoby a premlčacia doba tohto nároku začína plynúť dňom nasledujúcim po
dni, kedy k takémuto zásahu došlo. Správnosť uvedeného právneho záveru vyplýva okrem iného aj z
rozhodovacej praxe najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/194/2011, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo vecí
sp. zn. 5Cdo/265/2009, sp. zn. 8Cdo/l 24/2017. V tomto prípade malo dôjsť k zásahu do osobnostných

práv žalobcov smrťou J. B. pri dopravnej nehode dňa 13.4.2020; premlčacia doba začala potom plynúť
dňom 14.4.2020 a uplynula 14.4.2023. Voči žalovanému 5/ však žalobcovia uplatnili svoje nároky až po
uplynutí premlčacej doby. Z tohto dôvodu preto žalovaný 5/ vzniesol voči uplatneným nárokom námietku
premlčania.

12. Žalobca 2/ doručil súdu dňa 09.07.2024 repliku k vyjadreniu žalovaného 5/ a uviedol, že žalobca
2/ (pôvodne aj so žalobkyňou 1/) sa domáhajú svojho nároku voči žalovanému 5/ Slovenskej kancelárii
poisťovateľov Bratislava v zmysle ust. § 24 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlaspoukazomnatúzásadnú
skutočnosť, že pôvodne žalovaná 2/ H. I. ako fyzická osoba - držiteľ motorového vozidla zn. Škoda

Fabia, ŠPZ: L., ktorého prevádzkou bola spôsobená vodičom žalovaným 1/ E. F. 13.04.2020 spôsobená
dopravná nehoda, si nesplnila svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s ust. § 3 ods. 1 Zákona
č. 381/2001 Z.z. a v čase dopravnej nehody nemala uzatvorené platné povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou osobného motorového vozidla, za ktorú je povinný plniť
- uhradiť poškodeným z poistného garančného fondu v zmysle ust. § 24 ods. 2 cit. zákona žalovaný 5/. V

ostatných častiach námietok žalovaného 5/ zotrval na svojom podanom návrhu a následných písomných
podaniach, nakoľko mal za to, že jeho nárok je legitímny a jeho výšku ponecháva na rozhodnutie a
úvahu súdu po výsluchu účastníkov a vykonanom riadnom dokazovaní.

13. Žalovaný 5/ v duplike doručenej súdu dňa 02.10.2024 poukázal na to, že žalobca 2/ sa z vecnej

stránky k jeho podaniu fakticky nevyjadril, keď sa obmedzil iba na to, že sa stotožnil so záverom
žalovaného 5/. Zotrval na námietke premlčania vznesenej žalovaným 5/, keď na premlčaní nároku
žalobcu 2/ voči žalovanému 5/ nič nemení ani rozhodovacia prax najvyššieho súdu, na ktorú žalobca 2/
poukázal vo svojom podaní z 28.3.2024. Žalobou zo dňa 11.4.2023 uplatnili v tomto konaní žalobcovia
1/ a 2/ svoje nároky výlučne voči žalovanému 1/, pôvodne žalovanej 2/ a spoločnosti UNION poisťovňa,

a.s. (pôvodne žalovaný 3/). Žaloba je pritom podľa § 131 Civilného sporového poriadku procesným
úkonom, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného, resp. poškodeného práva. Teda už
dôsledkom doručenia žaloby súdu bolo začatie konania o nárokoch žalobcov 1/ a 2/ proti žalovaným 1/
až 3/. Týmto okamihom žalobcovia uplatnili svoje nároky voči žalovaným 1/ až 3/. Touto žalobou však
nedošlo k uplatneniu nárokov žalobcov voči žalovanému 5/. Žalobca 2/ až podaním zo dňa 28.3.2024

navrhol súdu, aby pripustil vstup žalovaného 5/ do konania na strane žalovaných. Návrh na pristúpenie
do konania podľa § 79 Civilného sporového poriadku („Na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do
konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má
vystupovať na strane žalobcu.“) je procesným podaním žalobcu, na základe ktorého prejavuje vôľu
(rozšíriť) zmeniť okruh sporových strán. Priamo týmto podaním však k zmene okruhu sporových strán

nedochádza; k tomuto dochádza až na základe rozhodnutia súdu, ktorým pripustí, aby do konania
pristúpil ďalší subjekt (na strane žalobcu, resp. na strane žalovaného). Pri svojom rozhodovaní súd
skúma procesné podmienky prípustnosti tohto pristúpenia. O pripustení pristúpenia ďalšieho subjektu
na strane žalobcu, resp. žalovaného rozhoduje súd uznesením, proti ktorému nie je odvolanie prípustné(§357 Civilného sporového poriadku). Až právoplatnosťou rozhodnutia o pripustení ďalšieho subjektu
do konania na strane žalobcu, resp. žalovaného, sa v návrhu na takéto pripustenie označený subjekt
stáva sporovou stranou. Až týmto okamihom teda dochádza k tomu, že uplatnené nároky v konaní budú

vo vzťahu k označenému subjektu (ako sporovej strane) prejednané a následne rozhodnuté. Preto, až
právoplatnosťou rozhodnutia súdu o pripustení pristúpenia dochádza k uplatneniu nároku vo vzťahu
k do konania pristupujúcej sporovej strane. V tomto prípade pritom súd o pristúpení žalovaného 5/
rozhodoluznesenímč.k.51C/26/2023-166zodňa17.4.2024,ktorénadobudloprávoplatnosť23.5.2024.
Ak aj akceptoval správnosť rozhodovacej praxe, na ktorú poukazuje žalobca 2/, v takom prípade by

premlčacia doba nároku žalobcu 2/ vo vzťahu k žalovanému 5/ začala plynúť 13.4.2021 s tým, že
by uplynula dňa 13.4.2024. Keďže súd pripustil, aby sa žalovaný 5/ stal sporovou stranou na strane
žalovaného až uznesením zo da 17.4.2024, právoplatným dňa 23.5.2024, k uplatneniu nároku žalobcu
2/ voči žalovanému 5/ došlo až po uplynutí premlčacej doby. Aj z tohto dôvodu je potom námietka
premlčania vznesená žalovaným 5/ dôvodná.

14. Súd vo veci samej nariadil pojednávanie na deň 20.01.2025, na ktorom za prítomnosti žalobcu 2/
a jeho právnej zástupkyne, žalovaného 1/ a jeho právneho zástupcu a právneho zástupcu žalovaného
5/ vec prejednal a rozhodol.

15. Právna zástupkyňa žalobcu 2/ na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe. Zopakovala, že žalobca

sa svojím návrhom domáha náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu, že žalovaný v rade 1/
svojím protiprávnym konaním zapríčinil smrť nebohého a zasiahol tým do osobnostných práv žalobcov,
a to predovšetkým do práva na súkromný a rodinný život z dôvodu smrti blízkej osoby, ktorým zásahom
došlo k nečakanému pretrhnutiu ich citových väzieb a spôsobeniu psychickej ujmy. Domáha sa nárokov
tak, ako boli prednesené v žalobnom návrhu v celom rozsahu, avšak výšku ponecháva na úvahu súdu.

Nárok žalobcu 2/ považovala za odôvodnený s poukazom na ust. § 116 OZ, pričom žalobcu v rade 2/
považuje za osobu inú blízku vo vzťahu k nebohému. Čo sa týka samotného vyjadrenia súdu vo vzťahu
k návrhom na dokazovanie prednesenými zo strany žalovaného v rade 5/ ohľadne jednotlivých úkonov
trestného, resp. listín trestného konania, považovala tieto za nadbytočné v danom rozsahu, nakoľko
z uvedeného trestného spisu nevyplýva vykonávané dokazovanie v konaní pred súdom, nakoľko

žalovaný v rade 1/ urobil vyhlásenie o vine. V tom rozsahu sa dokazovanie v rámci trestného konania
nevykonávalo. Z uvedených listín, ani zo žiadneho štádia trestného konania nevyplynulo zavinenie
samotného nebohého, na ktoré odkazuje žalovaný 5/. Prednesené okolnosti boli prejavené v rámci
trestného konania a zohľadnené proti trestnom rozhodnutí, či už účinná ľútosť, alebo prejavená nejaká
satisfakcia morálna, ktorá je pre žalobcu nedostatočná. Aj čo sa týka prejavenej ľútosti, aj lekárska

správa o psychickom stave boli vyhodnotené v rámci trestného konania a uloženého trestu. V rámci
trestného konania nebolo konštatované žiadne spoluzavinenie, ani v minimálnom rozsahu nebohého.
Je to len hypotetická úvaha. Pokiaľ ide o lekárske správy z obdobia apríla 2020 z prípravného konania,
nejedná sa o trvalý resp. dlhodobejší zhoršený zdravotný stav žalovaného 1/. Z ďalšieho konania
resp. z jeho pobytu vo výkone väzby, trestu, neboli preukázané žiadne obdobné lekárske správy,

resp. zhoršenie jeho zdravotného stavu. Podstatná okolnosť, ktorá vyplýva z uvedených lekárskych
správ, prejavoval sa zhoršený zdravotný stav predovšetkým strachom z jeho ďalšieho osudu, z hrozby
uloženého trestu a možno pobytu vo výkone trestu a obavu o jeho rodinu, keď bude vo výkone trestu a
ďalšieho fungovania. Poukázala na zápisnicu o výsluchu obvineného - žalovaného 1/ hneď po skutku
zo dňa 14.04.2020 na č.l. 24, kde sa samotný obvinený vyjadril: „Po fyzickej, psychickej a duševnej

stránke sa cítim byť v poriadku a pripravený vypovedať.“ Bolo to deň po tragickej udalosti. Čo sa
týka samotných znaleckých posudkov, resp. prednesov právneho zástupcu žalovaného, vo vzťahu k
znaleckým posudkom doplnila, že v rámci znaleckého posudku z úseku dopravy, bola možno hypoteticky
hodnotenáajsituácia,kedynebohýstál,resp.bolvinejpolohe,akébymohlinastaťokolnostivyplývajúce
zo zrážky vozidlom. Avšak z uvedeného znaleckého posudku nevyplýva, či by táto nehoda resp. tento

stret mal rovnaké následky resp. by tieto následky boli pre nebohého priaznivejšie. Zo samotného
znaleckého posudku vyplýva, že keby aj nebohý stál v rozumnej vzdialenosti na vozovke, nezabránil
by stretu s motorovým vozidlom. V tejto súvislosti je predovšetkým potrebné poukázať, že žalovaný
1/ porušil všetky povinnosti, ktoré vyplývajú z uvedeného a porušenia Zákona o cestnej premávke.
Je predovšetkým potrebné poukázať, že šoféroval motorové vozidlo bez vodičského oprávnenia, pod

vplyvom alkoholu a samozrejme neprispôsobil jazdu a rovnako nedodržal rýchlosť jazdy a išiel po
nesprávnej strane cesty. Všetky tieto okolnosti mali súvis s dopravnou nehodou a následkami. Čo sa
týka samotnej prejavenej ľútosti, resp. vyjadrenia ohľadne plaču, táto skutočnosť bola vyhodnotená v
rámcipoľahčujúcichokolnostípriukladanítrestu.Vžiadnejzlekárskychspráv,ktorésúlenzprípravnéhokonania, teda prebiehajúceho vyšetrovania, v rámci ktorého sa samozrejme mohli prejaviť nejaké výčitky
svedomia, bola predovšetkým len konštatovaná obava a ľútosť obvineného z uvedeného skutku len vo
vzťahu k možnému trestu a ako bude ďalej fungovať jeho rodina. Zo žiadnej citovanej lekárskej správy

nevyplýva ľútosť prejavená vo vzťahu k nebohému resp. k pozostalým. Aj žalovaný v rade 1/, resp.
právnym zástupcom prednesená nejaká forma pomoci, resp. o zamýšľanej forme pomoci, či už fyzickej
alebo inej, zo žiadnej zo správ takáto forma pomoci, ani len prejav vo vzťahu k pozostalým nevyplýva. K
vykonanému výsluchu žalobcu 2/ uviedla, že žalobca s matkou nebohého žil v spoločnej domácnosti už
v čase, keď bola tehotná, čiže on vo vzťahu k nebohému bol jeho otcom, de facto alebo považovaný za

otca,nakoľkožilivspoločnejdomácnostiodjehonarodenia.Počasceléhojehoživotasapodieľalnajeho
výchove, na jeho starostlivosti, žili v spoločnej domácnosti. Tak ako uviedol vo svojej výpovedi, aj nebohý
sa podieľal na nákladoch v domácnosti a nákladoch celej rodiny, tvorili jeden celok ako rodina. Z jeho
odpovede možno zistiť, že je to jednoduchý človek, ktorý má niekedy aj problém vyjadriť sa k samotnému
vzťahu. Avšak táto okolnosť vyplýva ako z vyjadrenia, aj z písomných vyjadrení samotného žalovaného
1/ ako skutočnosť, že tvorili rodinu, že bol považovaný za otca nebohého, nebola nikdy namietaná a tak

ho poznali aj jeho najbližší, aj priatelia, aj všetci obyvatelia danej obce. V záverečnej reči uviedla, že
má za to, že bol dostatočným spôsobom preukázaný nárok žalobcu vo vzťahu k jednotlivým žalovaným.
Nárok toho času už len žalobcu v rade 2/ ako osoby blízkej vo vzťahu k nebohému, je dostatočne
odôvodnený a nárokovateľný. Výšku samotnej nemajetkovej ujmy ponecháva na úvahu súdu s tým, že k
uvedenej povinnosti navrhovala zaviazať oboch žalovaných, pričom splnením povinnosti jedného zaniká

povinnosť plniť druhého. Čo sa týka náhrady trov konania, majúc za to, že nárok žalobcu je dôvodný a
v plnom rozsahu odôvodnený, žiadala aj priznať nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

16. Žalobca 2/ na pojednávaní uviedol, že mu žena z toho zomrela a on zomrelého odmalička
vychovával, o neho sa postaral. Aj sa liečil, chorý je z toho. Pri svojom výsluchu uviedol, že bol 10 minút

pri tej zrážke. On stál, ten chlap na druhej strane, on do protismeru išiel, prešiel na druhú stranu vozovky
a ho zabil. On išiel takou rýchlosťou, tam keby deti tam kreslili na ceste, tak ich pozabíja. Veď on tam
išiel 75, tomu autu tam namerali rýchlosť, ten chlapec tam stál na kraji. Ešte kýblik bol rozbitý, čo mu
žalobca 2/ dal, on ich čakal na druhej strane, on išiel do protismeru. On prešiel cez celú vozovku a tam
ho nabral. A ten chlapec nepomohol, on tam stál. On na druhú stranu nešiel. On išiel po ľavej strane.

Chlapec ležal na zemi. Preberali ho a nemohli ho prebrať. Bol to športovec, futbalista hrával 3 roky futbal,
športovú školu mal, 7 rokov chodil do školy v Žiline na športovú školu. Hrával aj v Stráži. K vzťahu k
nebohému uviedol, že ho odmalička vychoval, bol to jeho syn. Nemohol si ho na seba napísať, lebo
družka bola v manželskom vzťahu. Tak ho nechceli na žalobcu 2/ napísať. On mal iné meno a žalobca
2/ má iné meno. Ale odmalička ho vychovával, lebo muž jeho matky zomrel. Vozil ho na koči. S jeho

matkou40rokovžil.Kosvojeniunemohlodôjsť,lebomanželjehodružkyaotecJ.B.zomrelatýmpádom
ona mala vdovský dôchodok a on si nemohol osvojiť, lebo matka sa obávala, že príde o ten vdovský
dôchodok. Žena zomrela, z toho sa trápila stále, v nemocnici zomrela, dostala mozgovú príhodu a už je
sám. Žalobca uviedol, že to ťažko znáša. Stále to má pred sebou, ako ho videl. On by bol ešte aj ušiel
od auta, ale ten mu zastavil, že aby sa vrátil, čo urobil. Žalovaný 1/ ani jeho kamarát nebol. On nikdy u

nich nebol. Akurát tam chodili tí druhí, ten C., čo s ním bol. Ďalej uviedol, že sa trápi stále. Na cintorín
chodí, stále ho má pred sebou. Uviedol, že doma už nebýva, odsťahoval sa a býva v Žiline, kde mal
rodičov. Stále to má pred sebou, aj sa mu sníva o tom. Už má 67 rokov, nemá ani manželku, ani syna,
nemá nič. Je mu zle, zhoršuje sa to. Aj lieky užíva. Ten chlapec mal život pred sebou, mal mať svadbu,
V ten deň ráno ho mu povedal, že nepil nič, lebo pôjde za frajerkou do Rajeckých. Aj do roboty chodil,

bol pracovitý, aj školy mal, futbal hrával, bol vyučený. Aj sa z toho robil pohreb, keď mu dal 1.000,- Eur
ten klub za to, že bol taký dobrý športovec, futbalista. Aj pri hasičoch bol. Aj tam dostal 2.000,- Eur. Oni
nejako nemali ušetrené peniaze, nikto nepočítal s takou udalosťou, pohreb z tých peňazí sa urobil, aj
pomník mal urobený. Teraz žalobca 2/ šetrí peniaze a chce žene urobiť pomník. Uviedol, že je dôchodca
a občas ešte chodí pracovať, na brigádu, aby sa odreagoval trošku. Na otázku právnej zástupkyne v

čom spočívala pomoc syna- nebohého vo vzťahu k rodičom uviedol, že nebohý pracoval, dával domov
peniaze, keď mal, aj zaplatil buď elektriku. Žalobca 2/ má len dôchodok 370,-Eur, aj v čase nehody bol
dôchodca, mal dôchodok 360,-Eur. Na otázku právneho zástupcu žalovaného 1/ či boli schopní spolu
s manželkou v čase tej škodovej udalosti a pred ňou pokryť všetky náklady na domácnosť uviedol,
že áno, manželka mala dôchodok, on mal dôchodok, tak spolu. Zo strany žalovaného 1/ mu nebola

poskytnutá pomoc.

17. Právny zástupca žalovaného 1/ na pojednávaní uviedol, že považuje výšku požadovanej
nemajetkovej ujmy za neprimeranú vzhľadom na okolnosti na strane žalobcov, okolnosti na stranežalovaného v rade 1/, ako aj s prihliadnutím na rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov v rámci tejto
problematiky. Rovnako tak namietal existenciu príbuzenského vzťahu medzi žalobcom a pozostalým,
nakoľko túto skutočnosť žalobcovia žiadnym spôsobom doposiaľ nepreukázali. Trval na oboznámení

lekárskej správy na č.l. 384 a 386, a to vo vzťahu k preukázaniu psychického stavu žalovanému 1/
po tom incidente a takisto aj zápisnicu o jeho výsluchu (č. l. 17 - 26), a to vo vzťahu k preukázaniu
jeho postoju k nehode. V záverečnej reči uviedol, že nemajetková ujma v peniazoch predstavuje len
jednu z parciálnych a relatívne samostatných prostriedkov ochrany práva na ochranu povinností. Vzniká
vtedy, keď morálna satisfakcia, teda ospravedlnenie ako rýdzo osobné právo nestačí na zmiernenie

nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv. Žalovaný v rade 1/ sa úprimne
ospravedlnil rodičom žalobcu a zároveň prejavil ľútosť nad svojim konaním aj v priebehu trestného
konania a taktiež aj na dnešnom pojednávaní, pričom ospravedlnenie žalovaného v rade 1/ ako
morálna satisfakcia za zmiernenie priaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv
žalobcu je nevyhnutné reflektovať pri určovaní na výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobcovi. Pri
určovaní výšky nemajetkovej ujmy musí súd prihliadnuť aj na majetkové pomery škodcu a nevytvárať

na neho ekonomickú záťaž, ktorá by bola pre neho existenčne likvidačná. Meritórnym rozhodnutím
súdu nemožno vytvárať taký stav, ktorý by bol spôsobilý ničiť ďalší ľudský život a to vytvorením
nezvládnuteľnej ekonomickej záťaže pre žalovaného v rade 1/. Uvedené skutočnosti konštatoval aj
Krajský súd v Trenčíne vo svojom rozhodnutí vedenom pod sp. zn. 17Co/243/2015 zo dňa 22.03.2016.
Žalovaný v rade 1/ má mladú rodinu, má vyživovaciu povinnosť ku svojej dcére a nemanželskému

dieťaťu. Má príjem vo výške 900,- Eur zo svojho zamestnania v Kofole a.s. a nevlastní žiadne
nehnuteľnosti, ani hnuteľný majetok vyššej hodnoty. Zaviazať žalovaného na úhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 30.000,- Eur by bolo pre neho existenčne likvidačné, nakoľko stále sa musí zaradiť späť do
bežnej spoločnosti a z existenčného hľadiska sa postaviť na svoje nohy potom, ako bol prepustený z
výkonu trestu odňatia slobody. Vo vzťahu k určovaniu výšky nemajetkovej ujmy je nevyhnutné vziať na

zreteľ,žepozostalýboldospeláosobavoveku26rokov,tedajehoodkázanosťnarodičovnebolažiadna,
pričom materiálna odkázanosť na neho nebola v tomto konaní legitímnym spôsobom preukázaná, resp.
bola preukázaná iba do tej miery, že pozostalý sa podieľal na úhrade elektriky, čo v podstate aj vyplýva
z toho, že užíval spolu so žalobcami spoločnú nehnuteľnosť. Taktiež treba poukázať na skutočnosť, že
žalovaný v rade 1/ vykonal uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, čím splatil spoločnosti svoj dlh

za jeho protiprávne konanie. Svoje konanie žalovaný od samotného počiatku trestného konania priznal,
úprimnehooľutoval,pozostalýmsaospravedlnil,pričompredspáchanímtohtoskutkuviedolriadnyživot.
Skutok, ktorý zapríčinil žalovaný v rade 1/ mal, má a bude mať ďalekosiahle dôsledky na jeho psychický
stav, nakoľko svojim konaním spôsobil smrť svojho dlhoročného kamaráta. Nepriaznivý psychický stav
žalovaného bol preukázaný na dnešnom pojednávaní a to oboznámením lekárskych správ a výsluchom

samotného žalovaného v rade 1/. V kontexte týchto skutočností navrhoval, aby súd rozhodol tak, že ho
zaviaže spoločne a nerozdielne so žalovaným v rade 5/ na náhradu nemajetkovej ujmy žalobcovi v rade
2/ vo výške 7.500,- Eur, vo vzťahu k trovám, aby súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na
náhradu trov konania.

18. Právny zástupca žalovaného 5/ na pojednávaní v plnom rozsahu odkázal na svoje písomné podania
vo veci. Poukázal na samotný prístup žalovaného 1/, ktorý prejavil záujem aj nejakým svojim osobným
prístupom pomáhať rodine žalobcu v tej praktickej stránke života, pretože tá stránka sa nejakým
spôsobom dotkla práve aj tej praktickej stránky života. Pokiaľ ide o návrhy na prečítanie znaleckých
posudkov, poukázal, že ako vyplynulo zo znaleckého posudku z oblasti medicíny, tak zosnulý v čase

dopravnej nehody nebol vo vzpriamenej polohe, ale kľačal, resp. čupel. Vychádzajúc z posudku z
dopravy, zosnulý v tom čase bol 0,9 m od kraja vozovky, čiže nachádzal sa na ceste. Tým, že kľačal,
resp. čupel, tvoril prekážku cestnej premávke. Nemá to vplyv na samotnú trestnoprávnu zodpovednosť
žalovaného 1/, ale môže to mať a podľa jeho názoru to má vplyv na to, aké fatálne následky tá dopravná
nehoda mala, pretože, posudok z oblasti dopravy na str. 25 a násl. je simulácia, čo by sa stalo v

prípade, ak by zosnulý stál pri dopravnej nehode a prechádzal cez cestu a čo sa stalo v prípade, ak
čupel, resp. kľačal. Porovnaním naopak s posudkom z oblasti medicíny je zrejmé, že prakticky všetky
tie fatálne zranenia, ktoré v konečnom dôsledku zosnulý vytrpel a v dôsledku ktorých zomrel, tak sú
spôsobené tým, že jeho telo sa dostalo pod vozidlo a následným pôsobením fyzikálnych síl došlo
vlastne k zraneniam nezlučiteľným so životom. Ak by stál, tak by tieto zranenia neutrpel, pretože by

sa vôbec pod vozidlo nedostal. Čiže z hľadiska náhrady nemajetkovej ujmy je namieste uvažovať aj
o istej spoluzodpovednosti samotného zosnulého. Neznižuje zodpovednosť žalovaného 1/, zodpovedá
trestnoprávne, a teda zodpovedá v konečnom prípade, ak sa ukáže, aj za nemajetkovú ujmu. Ale toto
sú skutočnosti, ktoré treba zohľadniť a preto navrhol dokazovanie čítaním z trestného spisu v nímnavrhovanom rozsahu. Poukázal na znenie zápisnice na hlavnom pojednávaní str. 4 (č.l. 390 trestného
spisu): „Obžalovaný uvádza: Cítim sa vinný, je mi to ľúto, čo sa stalo, bol to môj kamarát. Nechcel
som to urobiť. Samosudkyňa protokoluje, že obžalovaný počas vyhlásenia plakal.“ Na č.l. 393, je to str.

7 zápisnice z hlavného pojednávania, kde splnomocnenec poškodeného uvádza: „Po tejto dopravnej
nehode, skontaktoval sa váš manžel alebo vy s rodičmi zomretého za účelom ospravedlnenia?“ Je
to vlastne otázka na partnerku žalovaného 1/, kde svedok uvádza: „Oficiálnou cestou sme nikoho
nekontaktovali. Riešilo sa to na cintoríne. Ja som pri tom nebola. Bol u nás aj otec, ja som ich nechala,
aby si to sami vyriešili. To bolo krátko po tom ako manžela prepustili z CPZ.“ Na str. 9 je to pri záverečnej

reči posledné tri odseky, na str. 10, 4. odsek odspodu, na str. 11 posledné slovo žalovaného, kde ešte raz
sa chce ospravedlniť: „Ja by som sa ešte raz chcel ospravedlniť, je mi to naozaj veľmi ľúto, čo sa stalo.
Som ochotný pomáhať aj fyzicky. Čo sa týka náhrady škody, to si neviem ani predstaviť.“ Zápisnica o
vyšetreníobvinenéhozo14.04.2020nastr.9spodnápoznámkavyšetrovateľa:Počasvýsluchuobvinený
E. F. plakal. Zápisnica z výsluchu svedka G. O. zo 16.04.2020 na str. 4: „Strašne kričal, hysterčil. E.
chcel stále ísť k J., kričal, že sa obesí, ak zomrie.“ Zápisnica z výsluchu svedka D. zo dňa 20.04.2020 na

str. 4: „Paľo bačal a stále plakal, bolo mu to ľúto.“ Pokiaľ sa týka lekárskych správ, z ich obsahu je zrejmé,
aké vážne dopady mala celá situácia na zdravotný stav, obzvlášť psychickej stránke na žalovaného 1/.
Každá tá správa svedčí o tom, že v priebehu času zdravotný stav žalovaného bol taký, že si vyžadoval
odbornú starostlivosť. Poukázal ešte na č.l. 385 v hornej polovici, tá lekárska správa: Raz je to lepšie,
raz je to horšie, aj chodieva otec toho kamaráta do krčmy, popíja, to je hneď vedľa ich domu. Potom,

keď ide okolo neho okolo, tak na neho vykrikuje, stále mu to pripomína. Čiže na tom zdravotnom stave
žalovanéhomožnodoistejmierymávplyvajsprávaniesamotnéhožalobcu1/.Pokiaľsatýkaznaleckých
posudkov, pokiaľ ide o znalecký posudok z oblasti dopravy, poukázal na str. 25 a násl., grafickú časť,
fotografickú a následne grafické simulácie, ktoré uviedol súdny znalec, čiže od 25 strany do 27 pri tej
polohe, v akej zosnulý bol v čase dopravnej nehody, čiže kľačiac, resp. čupiac, a aký by bol p

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.