Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. marec 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625200538
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5625200538.1

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore navrhovateľov: 1/ A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXXX/X,
XXX XX D. – A. E. F., 2/ Travelistan.sk, s.r.o., so sídlom Exnárová 33, 821 03 Bratislava – mestská časť
Ružinov,IČO:52082997,obajaprávnezast.:Marják,Ferenci&Partnerss.r.o.,sosídlomTajovského17,
040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 164 988, proti odporcovi: G. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom I. XXX/X, J., XXX XX K. A., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa v rade 1/ a navrhovateľa v rade 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia
zamieta.

II. Navrhovateľovi v rade 1/ a navrhovateľovi v rade 2/ sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania
voči odporcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ v rade 1 /a 2/ sa domáhali nariadenia neodkladného opatrenia voči odporcovi
uložením povinnosti zriadiť najvyššie administrátorské oprávnenia s plnou kontrolou v prospech
navrhovateľa v rade 1/ k účtom navrhovateľa v rade 2/ na platformách spoločnosti META, a to
najmä Facebook a Instagram a poskytnúť navrhovateľovi v rade 1/ a navrhovateľovi v rade 2/
všetku požadovanú súčinnosť spojenú s týmto úkonom a zároveň uloženia povinnosti zdržať sa
akýchkoľvek právnych a faktických úkonov smerujúcich k obmedzeniu alebo k zrušeniu najvyšších

administrátorských oprávnení s plnou kontrolou navrhovateľa v rade 1/ k účtom navrhovateľa v rade 2/
na akýchkoľvek platformách spoločnosti META, a to najmä Facebook a Instagram. Svoj návrh odôvodnili
navrhovatelia tým, že navrhovateľ v rade 1/ je majoritným spoločníkom a konateľom navrhovateľa
v rade 2/ a odporca je minoritným spoločníkom a konateľom spoločnosti. Spoločnosť bola založená
navrhovateľom v rade 1/ a odporcom v r. 2018 podnikajúcou prioritne v sektore cestovného ruchu,
pričom spolupráci predchádzalo niekoľko rokov fungovania navrhovateľa v rade 1/ pod názvom L.,

ktorého vznik sa datuje približne do r. 2015. Navrhovateľ v rade 1/ vymyslel fiktívne negenerické
slovo „L.“. Po skončení partnerstva navrhovateľa v rade 1/ a jeho vtedajšej partnerky v auguste 2017
došlo k vzájomnému vysporiadaniu ohľadom portálu L. cestovateľský portál, pričom od tohto momentu
v jeho prevádzke pokračoval výlučne navrhovateľ v rade 1/ a stal sa majiteľom doménového mena
L. a taktiež administrátorom všetkých účtov na sociálnych sieťach ako napr. Facebook, Instagram,
Youtube. Po vzniku spoločnosti navrhovateľ v rade 1/ previedol na spoločnosť všetky účty na sociálnych

sieťach a zriadil odporcovi plný administrátorský prístup ako najvyššiu formu oprávnenia zahrňujúceho
aj oprávnenie zrušiť prístup inej osobe s totožným oprávnením vrátane osoby, ktorá takýto prístup
zriadila. Od toho momentu je spoločnosť majiteľom účtov na platforme v spoločnosti Meta, a to najmä
Facebook ako účet L. a Instagram, účet L., ku ktorým mali plné administratívne prístupy navrhovateľ
v rade 1/ a odporca. Na záver roku 2024 došlo k zmene situácie, pretože došlo k úplnej strate
prístupu navrhovateľa v rade 1/ k účtom, a to v dôsledku aktivity odporcu, čím vyvrcholili pretrvávajúce

spory medzi navrhovateľom v rade 1/ a odporcom. Začali vznikať nezhody a spory týkajúce sa
spolupráce prostredníctvom spoločnosti a odporca ako konateľ začal v dôsledku trvajúcich nezhôdpostupne porušovať viaceré svoje povinnosti štatutárneho orgánu v rozpore s Obchodným zákonníkom,
osobitne s § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva tzv. povinnosť lojality konateľa
spočívajúcej v neuprednostňovaní vlastných, resp. tretích záujmov pred záujmami spoločnosti. Odporca

dokonca v priebehu mesiaca jún 2024 pristúpil k vykonaniu viacerých aktivít smerujúcich ku začatiu
konkurenčnej činnosti vo vzťahu k spoločnosti, čím porušil § 136 Obchodného zákonníka týkajúci sa
zákazu konkurencie a taktiež pristúpil k podaniu prihlášky slovenskej ochrannej známky L. na svoju
osobu, hoci si bol vedomý, že navrhovateľ v rade 1/ je majiteľom skoršej slovenskej ochrannej známky
L., cestovateľský portál, od zvolania ktorého si odvodzuje svoje práva k tomuto označeniu výlučne

spoločnosť. Strata prístupu navrhovateľa v rade 1/ k účtom bolo aj predmetom opakovanej medializácie.
Odporca v súčasnosti disponuje stále administrátorským prístupom k účtom, pričom úmyselne zneužíva
vzniknutú situáciu a zámerne odmieta navrhovateľovi v rade 1/ obnovenie administrátorského prístupu
k týmto účtom, hoci bol vyzvaný začiatkom mesiaca január 2025 prostredníctvom právneho zástupcu.
Odporca však svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil. Medzi stranami sa konalo dňa 06.02.2025 aj
rokovanie o mimosúdnom riešení, ale neúspešne. Predmetné účty slúžia na verejnú propagáciu

podnikateľskej činnosti spoločnosti, informovanie verejnosti o zrealizovaných zájazdoch, či dokonca na
plnenie záväzkov spoločnosti vyplývajúcich zo zmluvných vzťahov s tretími osobami ako sú reklamné
príspevky a podobne, čo prispievalo k dosahovaniu príjmov na strane spoločnosti. Posledné príspevky
na účtoch boli pridané navrhovateľom v rade 1/ dňa 21.12.2024 zo M., kedy v tom čase navrhovateľ
v rade 1/ ešte disponoval prístupmi k účtom. Od toho momentu už nedošlo zo strany odporcu

k pridaniu ani jedného príspevku, pričom odporca zostáva úmyselne pasívny a nekoná v rozpore
so svojimi bazálnymi zákonnými povinnosťami štatutárneho orgánu spoločnosti, čím poškodzuje ako
spoločnosť, tak aj navrhovateľa v rade 1/. Navrhovateľ v rade 1/ bol teda v súlade so svojou povinnosťou
vykonávať pôsobnosť konateľa s odbornou starostlivosťou a všeobecnou prevenčnou povinnosťou
predchádzať škodám, bol nútený pristúpiť k podaniu tohto návrhu, a to spolu so spoločnosťou, v mene

ktorej koná, aby došlo k odvráteniu negatívnych následkov spojených s pasivitou odporcu. Uviedli, že
zriadenie požadovaného prístupu predstavuje procesne jednoduchý postup, ktorý je navyše absolútne
časovo nenáročný a odporca k jeho vykonaniu nepotrebuje nič špeciálne, čím by v súčasnosti už
nedisponoval, ako napr. PC, notebook, smartfón, administrátorský prístup odporcu k účtom a podobne,
pričom na strane odporcu nevzniknú žiadne náklady spojené s týmto úkonom. Účty predstavujú

nezanedbateľný komunikačný a marketingový prostriedok, prostredníctvom ktorých navrhovateľ v rade
1/ dlhodobo aktívne propagoval aktivity podnikateľa spoločnosti. Navrhovateľovi v rade 1/ titulom
výkonu funkcie konateľa spoločnosti vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov nielen
oprávnenie disponovať účtami a oprávneniami k nim v najširšom možnom rozsahu, ale zároveň aj
povinnosť spravovať cudzí majetok, t.j. majetok spoločnosti, kam možno účty nepochybne zaradiť.

Teda nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom rozsahu nielenže prispeje k naplneniu práv
navrhovateľa v rade 1/, ale predovšetkým umožní aj riadny výkon zákonných povinností navrhovateľom
v rade 1/, obzvlášť v prípade, ak druhý C. spoločnosti, teda odporca, je v tomto smere úmyselne nečinný.

2. Navrhovatelia konštatujú, že sú splnené všetky podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia,

a to: je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, pretože navrhovateľ v rade
1/ ako konateľ spoločnosti je obmedzený na svojich zákonných konateľských oprávneniach k účtom,
odporca, ktorý má prístup k účtom, obmedzuje zákonné konateľské oprávnenia navrhovateľa v rade
1/. Ďalej je odôvodnená potreba neodkladnej právnej úpravy pomerov, keďže navrhovatelia sa pred
podaním tohto návrhu pokúšali o vyriešenie celej záležitosti s odporcom mimosúdnou cestou, avšak

bezúspešne, protiprávny stav udržiavaný odporcom naďalej trvá, spoločnosť nevykazuje na účtoch
žiadne aktivity, čím dochádza k postupnému utlmeniu propagácie podnikateľskej činnosti spoločnosti
a uložením požadovaných povinností odporcovi je objektívne možné dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovatelia dovolávajú. Uložením povinností odporcovi, ktorých sa navrhovatelia týmto návrhom
domáhajú, dôjde len k navráteniu do pôvodného stavu, ktorý existoval nepretržite od založenia účtov.

Zároveň neodkladným opatrením je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, čím nie
je potrebné ukladať navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej, keďže uložením povinností
odporcovi, ktorých sa navrhovatelia týmto domáhajú, dôjde len k navráteniu do pôvodného stavu,
ktorý existoval nepretržite od založenia účtov a teda aj k budúcej trvalej úprave pomerov medzi
sporovými stranami, čím uloženie povinnosti navrhovateľom na podanie žaloby vo veci samej stráca

opodstatnenie. Zároveň je zachovaný princíp proporcionality, pretože uloženie povinností odporcovi,
ktorých sa navrhovatelia týmto návrhom domáhajú, predstavuje bežný, jednoduchý a časovo nenáročný
úkon bez akýchkoľvek finančných či iných nákladov na strane odporcu, pričom odporca k ich splneniu
disponuje všetkým potrebným.3. Navrhovatelia na osvedčenie svojich tvrdení predložili listiny, a to screenshoty zo stránky spoločnosti
L. na platforme Facebook, na platforme Instagram, screenshoty článkov, potvrdenia, faktúry o úhrade

reklamy pre spoločnosť na platformách spoločnosti A. zo strany navrhovateľa v rade 1/ a email
navrhovateľa v rade 1/ adresovaný odporcovi a jeho právnej zástupkyni s požiadavkou na poskytnutie
súčinnosti pri obnovení prístupov k účtom.

4. Z predložených listín je možné konštatovať, že navrhovateľ v rade 1/ je majiteľom ochrannej známky

evidovanej pod č. XXXXXX s dátumom zápisu 19.12.2016, pričom ide o obrazový druh známky s
obrazovým vyjadrením, z ktorého vyplýva L., cestovateľský portál. Zároveň z predložených listín je
zrejmé, že odporca podal prihlášku dňa 21.06.2024 na známku slovného druhu, vyjadrenie L.. Taktiež
je zrejmé, že navrhovateľ v rade 1/, navrhovateľ v rade 2/ vyzvali odporcu, aby sa zdržal konkurenčného
konania a z predložených článkov je zrejmé, že medzi navrhovateľom v rade 1/ a odporcom sú nezhody.

5. V rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd sa
oboznámil s listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré boli predložené navrhovateľom spolu s návrhom
na nariadene neodkladného opatrenia.

6. Podľa § 324 ods. 1 a 3 CSP: (1) Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže

na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c)
nenakladalasurčitýmivecamialeboprávami,d)niečovykonala,niečohosazdržalaaleboniečoznášala.

9. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP: (1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva.

10.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12.Podľa§329ods.1a2CSP:(1)Súdmôžerozhodnúťonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (2) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

14. Podľa čl. 2 ods. 1 a 2 CSP: (1) Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. (2) Právna istota

je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v
ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.15. Pred posúdením dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd skúmal jeho
obligatórne náležitosti, pričom zistil, že obsahuje všetky predpísané náležitosti.

16. Všeobecne k inštitútu neodkladného opatrenia s poukazom na ust. § 326 ods. 1 CSP súd uvádza,
že pred nariadením neodkladného opatrenia je navrhovateľ povinný opísať rozhodujúce skutočnosti,
ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená
a zároveň je navrhovateľ povinný opísať skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť, že existuje

nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá je objektívne spôsobilá ohroziť jemu prislúchajúce
subjektívne právo. Navrhovateľ neodkladného opatrenia je pritom nositeľom dôkazného bremena k
osvedčeniu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Účelom neodkladného opatrenia je
prostredníctvomposkytnutiapredovšetkýmdočasnejaprovizórnejúpravyprávnychpomerovúčastníkov
zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli či už pred začatím konania alebo už aj v začatom
konaní nastať. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozených alebo porušených právnych vzťahov je však možné

zabezpečiť a účastníkom poskytnúť v súlade s Článkom 17 CSP len za predpokladu, že súd nebude
vykonávať dokazovanie v takom rozsahu, ako sa toto vykonáva v základnom konaní, a teda, že nebude
prihliadať na všetky procesné formality, ako je tomu pri riadnom dokazovaní práva uplatneného vo
veci samej. V nadväznosti na uvedené súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia navrhovateľom uvádzané tvrdenia a k nim predkladané dôkazy skúma iba na úrovni tzv.

osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia obsiahnutých skutočností.

17. Súd sa pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia
oboznámil so samotným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom preskúmal splnenie

jednotlivých kumulatívne stanovených podmienok pre jeho nariadenie. Vzhľadom na skutočnosti
tvrdené navrhovateľmi v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v kontexte predložených
dôkazných prostriedkov súd vyhodnocoval otázku, či navrhovateľmi opísané skutočnosti a predložené
listinné dôkazy osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana,
ďalej potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným navrhovateľmi a súčasne vecnú

legitimáciu osôb, ktoré vystupujú ako procesné strany tohto konania. Nevyhnutným predpokladom je tiež
splnenie všeobecnej požiadavky, aby sa neodkladným opatrením medzi stranami nevytvoril nenávratný
stav a podmienka primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia, všetko pri zohľadnení miery
ohrozenia alebo porušenia práva navrhovateľa odôvodňujúcich navrhovaný zásah do právnych vzťahov
strán sporu. Všetky uvedené podmienky neodkladného opatrenia súd posudzoval kumulatívne, to

znamená, že v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je možné návrhu neodkladného opatrenia
vyhovieť.

18. Z odôvodnenia návrhu je zrejmé, že:
- Navrhovateľ 1/ a odporca mali administrátorské prístupy k účtom navrhovateľa 2/, avšak koncom roka

2024 došlo k úplnej strate prístupu navrhovateľa 1/ k účtom v dôsledku konania odporcu,
- Začali spory a nezhody medzi navrhovateľom 1/ a odporcom,
- Odporca začal porušovať svoje konateľské povinnosti, dokonca podal prihlášku ochrannej známky L.
na svoju osobu,
- Odporca disponuje administrátorským prístupom k účtom navrhovateľa 2/,

- Odporca odmieta obnovenie administrátorského prístupu navrhovateľovi 1/, a to ani na výzvu,
- Predmetné účty slúžia na verejnú propagáciu podnikateľskej činnosti navrhovateľa 2/, informovanie
verejnosti a zrealizovaných zájazdoch, na plnenie záväzkovo voči 3.subjektom (reklama,...). Účty
predstavujú nezanedbateľný komunikačný a marketingový prostriedok, prostredníctvom ktorých
navrhovateľ 2/ dlhodobo aktívne propagoval aktivity navrhovateľa 2/.

- Posledné príspevky sú z 21.12.2024
- Odporca je pasívny.
- Neodkladným opatrením chcú obnovenie pôvodného stavu.

19. Po preskúmaní vyššie uvedených podmienok dospel súd k záveru, že podmienky pre nariadenie

neodkladného opatrenia nie sú splnené, a to z dôvodu, že navrhovatelia dostatočne neosvedčili
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a následne z toho
vyplývajúcej chýbajúcej potreby bezodkladnej úpravy pomerov voči odporcovi, ktorú navrhovatelia
neosvedčili v takej miere a intenzite, aby bolo možné návrhu vyhovieť. K potrebnosti a naliehavostidočasnej úpravy pomerov strán súd uvádza, že právny záujem na úprave pomerov strán sa prejavuje
skutočnou potrebou navrhovanej úpravy, ktorou sa dosiahne a zabezpečí účel sledovaný v základnom
konaní, prípadne vytvorí účinný a efektívny prostriedok na riešenie akútnej situácie medzi stranami

sporu, pričom obmedzenie subjektu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje, musí zodpovedať
miere porušenia alebo ohrozenia práva navrhovateľov, teda účinky neodkladného opatrenia nesmú
neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právnych vzťahov strán sporu. Súd nemá osvedčenú existenciu
reálnej obavy z ohrozenia právneho postavenia navrhovateľov, ktorá bezprostredne vyžaduje rýchlu
súdnu ochranu.

20. Z odôvodnenia návrhu vyplýva podstata účtov navrhovateľa 2/, prostredníctvom ktorých sa
prezentuje a plní svoje povinnosti voči 3.subjektom, avšak navrhovateľ 1/ bez prístupu k účtom nemôže
danú aktivitu vykonávať a odporca je pasívny a odmieta poskytnúť navrhovateľovi 1/ prístup, keďže ani
na výzvu nereagoval.
- Súd poznamenáva, že ide o tvrdenia navrhovateľov.

21. Čo sa týka návrhu navrhovateľa v rade 2/, súd uvádza, že po preskúmaní vyššie uvedených
podmienok dospel súd k záveru, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia na základe
návrhu navrhovateľa 2/ nie sú splnené, nakoľko navrhovateľ 2/ dostatočne neosvedčil dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a následne z toho vyplývajúcej

chýbajúcej potreby bezodkladnej úpravy pomerov voči odporcovi, ktorú navrhovateľ 2/ neosvedčil v takej
miere a intenzite, aby bolo možné návrhu vyhovieť. Súd zdôrazňuje, že navrhovateľ 2/ je spoločnosť,
v ktorej odporca spolu s navrhovateľom 1/ sú konateľmi a spoločníkmi a ako konatelia konajú každý
samostatne. Teda ak odporca má prístup k účtom navrhovateľa 2/ na platformách spol. A., je možné
konštatovať, že navrhovateľ 2/ má prístup a nie je dôvod na úpravu pomerov. Z uvedených dôvodov

súd návrh navrhovateľa 2/ zamietol a to v celom rozsahu, nakoľko by bolo nelogické ukladať nejakú
povinnosť odporcovi voči navrhovateľovi 2/, keďže odporca je konateľom oprávneným konať v mene
navrhovateľa 2/, a to samostatne a podľa tvrdenia navrhovateľov má prístup k účtom navrhovateľa 2/.
- Súd skonštatoval, že vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je osvedčenie splnenia zákonných
podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko navrhovateľ 2/ svoje skutkové tvrdenia

hodnoverným spôsobom neosvedčil. Neosvedčil potrebu úpravy pomerov. Osvedčenie uvedených
skutočností je pritom jedným z primárnych predpokladov, ktoré musí mať naplnený pre prijatie záveru
o dôvodnosti nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, nakoľko súd bez ďalšieho nemôže
odporcovi uložiť povinnosť niečo vykonať, zdržať sa a podobne, pokiaľ navrhovateľ 2/ svoje tvrdenia
a svoju tvrdenú obavu dostatočne hodnoverne nepreukázal, neosvedčil. Zároveň súd má za to, že

navrhovateľ 2/ neosvedčil existenciu reálnej obavy z ohrozenia právneho postavenia navrhovateľa 2/.
Navrhovateľ 2/ nijakým spôsobom neosvedčil ním tvrdené skutočnosti, z ktorých by mala vyplývať ním
tvrdená obava.
- Pokiaľ je pravdivé tvrdenie navrhovateľov, že odporca má prístup k účtom navrhovateľa 2/, z ničoho
nevyplýva bezodkladná potreba úpravy pomerov odporcu a navrhovateľa 2/.

22. Čo sa týka návrhu navrhovateľa v rade 1/, súd skonštatoval, že navrhovateľ 1/ taktiež neosvedčil
svoje tvrdenia a teda neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana a následne z toho vyplývajúca bezodkladná potreba úpravy pomerov voči odporcovi. K
potrebnosti a naliehavosti dočasnej úpravy pomerov strán súd uvádza, že právny záujem na úprave

pomerov strán sa prejavuje skutočnou potrebou navrhovanej úpravy, ktorou sa dosiahne a zabezpečí
účel, prípadne vytvorí účinný a efektívny prostriedok na riešenie akútnej situácie medzi stranami
sporu, pričom obmedzenie subjektu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje, musí zodpovedať
miere porušenia alebo ohrozenia práva navrhovateľa, teda účinky neodkladného opatrenia nesmú
neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právnych vzťahov strán sporu. Súd nemá osvedčenú existenciu

reálnej obavy z ohrozenia právneho postavenia navrhovateľa 1/, ktorá bezprostredne vyžaduje rýchlu
súdnu ochranu.

23. Podľa názoru súdu navrhovatelia vo svojom návrhu dostatočne neosvedčili reálnosť obavy
z ohrozenia svojich práv, keď dostatočne nepreukázali/neosvedčili, že subjekt, ktorému navrhujú uložiť

povinnosť neodkladným opatrením, koná tak, že môže skutočne dôjsť k znemožneniu ďalšieho konania
alebo rozhodovania vo veci samej, prípadne k zmareniu výkonu súdneho rozhodnutia.
- Navrhovatelia neosvedčili a z ničoho nevyplýva, že odporca skutočne disponuje administrátorským
prístupom k účtom navrhovateľa 2/.- Navrhovatelia neosvedčili a z ničoho nevyplýva, že odporca skutočne odmieta obnovenie
administrátorského prístupu navrhovateľovi 1/.
- Z posledného príspevku z 21.12.2024 vyplýva aktivita navrhovateľa 1/ a uvedené nepreukazuje,

ani neosvedčuje, že odporca disponuje prístupom k daným účtom a že odmieta obnoviť prístup
navrhovateľovi 1/.
- Tvrdenie, že odporca je pasívny a že vraj začal porušovať konateľské oprávnenia, neosvedčuje
a nepreukazuje, že odporca skutočne disponuje administrátorským prístupom k účtom navrhovateľa
2/ a že skutočne odmieta obnovenie administrátorského prístupu navrhovateľovi 1/, pričom uvedené

tvrdenie je pre tento návrh irelevantné.

24. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo navrhovateľom neodkladného
opatrenia tvrdené a osvedčené, že tu existuje určité právo resp. právny vzťah medzi stranami sporu,
že toto právo je porušované alebo ohrozené, že na jeho ochranu je potrebná dočasná úprava právnych
vzťahov medzi stranami sporu práve nariadením neodkladného opatrenia, pričom navrhovaným

neodkladným opatrením sa medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným
spôsobom sa nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami. Podmienkou pre nariadenie
neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Ako vyplýva z účelu
neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú

potrebnéprevydaniekonečnéhorozhodnutiavovecisamej.Dokazovaniepredrozhodnutímonávrhuna
neodkladné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ale podľa teórie
občianskeho procesného práva má povahu osvedčovania. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd na základe stranou predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.

Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t.j. mohol považovať so
zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie
neodkladného opatrenia. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré možno začať len na
návrh, je povinnosťou strany v podanom návrhu označiť a predložiť dôkazné prostriedky osvedčujúce
aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti

navrhovaného neodkladného opatrenia.

25. Vo vzťahu k navrhovanému neodkladnému opatreniu je zo strany súdu potrebné doplniť, že v
ust. § 330 ods. 2 CSP je explicitne vyjadrené, že súd môže nariadiť aj také neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej, pričom kritériom pre akceptovateľnosť takéhoto

rozhodnutia je to, že (obsahovú) totožnosť výrokov pripúšťa povaha veci. Súd teda vždy individuálne
vyhodnotí, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia z
hľadiska totožnosti výrokov. Vo všeobecnosti nemožno abstraktne vymedziť, ktoré subjektívne nároky
svojou povahou pripúšťajú nariadenie neodkladného opatrenia s (obsahovo) výrokom totožným, ako je
výrok vo veci samej, pričom argumentačne udržateľný právny záver v konkrétnej veci si vždy vyžaduje

zohľadnenie všetkých relevantných okolností prípadu

26. Z odôvodnenia návrhu na nariadene neodkladného opatrenia vyplývajú skutkové tvrdenia
navrhovateľov o konaní odporcu ako štatutárneho zástupcu a spoločníka navrhovateľa 2/ s tým,
že navrhovateľ 1/ nemá prístup k účtom navrhovateľa 2/ na platformách A., je teda obmedzený

na svojich konateľských oprávneniach k účtom, pričom odporca vraj prístup má a vraj obmedzuje
konateľské oprávnenia navrhovateľa 1/ svojou nečinnosťou, pričom ani odporca nevykazuje od 12/2024
na účtoch žiadne aktivity, čím dochádza k utlmeniu v minulosti aktívnej propagácie podnikateľskej
činnosti navrhovateľa 2/. Z predložených listín vyplýva, že navrhovatelia vyzvali odporcu na umožnenie
prístupu.

27. Z predložených listín je zrejmý spor navrhovateľa 1/ a odporcu, v dôsledku čoho podľa navrhovateľa
1/ stratil prístup k sociálnym sieťam navrhovateľa 2/ zablokovaním prístupu odporcom. Odporca sa na
sociálnych sieťach vyjadril, že odmieta, že by navrhovateľovi 1/ zablokoval prístup k sociálnym sieťam,
nikdy nezamedzil prístup, ani neobmedzil žiadne jeho práva a vraj čelí už niekoľko mesiacov vyhrážkam,

nátlaku a pokusom o prebratie obchodného podielu zo strany osôb spolupracujúcich s navrhovateľom
1/. Vraj informoval navrhovateľa 1/ emailom, že nemá nič spoločné s blokovaním jeho sociálnych sietí že
prípadné blokovanie môže súvisieť s cestou do M.. Na to navrhovateľ 1/ reagoval, že jeho návšteva M.
určite nebude dôvodom na zablokovanie jeho prístupu k účtu, pretože sa mu to predtým nikdy nestalo avraj keby sa to aj stalo, odporca mu môže prístup povoliť, nakoľko má na účte administrátorské práva.
V predložených článkoch na N. sa uvádza, že vraj odporca navrhovateľovi 1/ úmyselne blokuje jeho účet
navrhovateľa 2/ na svojom profile, čím mu znemožňuje vyjadriť sa ku kauze

- Tvrdenie navrhovateľov, že odporca má administrátorské práva, z ničoho relevantného nevyplýva, ide
len o predpoklad, či domnienku navrhovateľov, keďže odporca je tiež konateľom navrhovateľa 1/.
- Tvrdenie o blokácii prístupu,... zo strany odporcu vyplýva len z predložených článkov, ktorých
hodnovernosť a objektivita z ničoho nevyplýva, ide len o nejaké tvrdenie, resp. konštatovanie autora
článku, pričom je nutné poukázať na to, že zároveň v článkoch je uvedené, že odporca odmieta tieto

obvinenia, že by zablokoval prístup navrhovateľovi 1/, či obmedzil mu práva. Ide teda o tvrdenie proti
tvrdenie bez relevantného osvedčenia.

28. Súd uvádza, že navrhovatelia nepredložili spolu s návrhom žiadne vyjadrenie odporcu, ani prípadné
nejaké jeho podanie na základe ich výziev. Navrhovatelia svoje tvrdenia preukazujú a osvedčujú iba
predloženými screenshotmi článkov, ktoré však nie je možné vyhodnotiť ako objektívne a hodnoverné.

Sú to nejaké tvrdenia autorov článkov, v ktorých podľa navrhovateľa 1/ odporca blokuje mu prístup
k účtom a čo odporca odmieta. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že nie je zrejmé, ako by
odporca blokoval prístup aj na osobnom účte navrhovateľa 1/, ku ktorému by mal mať prístup iba
navrhovateľ 1/.

29.Pokiaľnavrhovateliapredložilispolusnávrhomajmailovúkomunikáciu,súduvádza,žeznejvyplýva,
že navrhovateľ 1/ v prílohe mailu zasiela komunikáciu s odporcom, avšak žiadna taká príloha, či email
nebol predložený, ani nevyplýva.

30. Vo vzťahu k uvedenému súd má za to, že:

- Navrhovatelia dostatočným spôsobom neosvedčili, že odporca blokuje prístup, či obmedzuje v prístupe
navrhovateľa 1/ k účtom navrhovateľa 2/.
- Zároveň ničím relevantným navrhovatelia neosvedčili, že odporca skutočne má prístup k daným účtom
navrhovateľa 2/.
- Je zrejmé, že odporca podal prihlášku ochrannej známky, čo však neodôvodňuje nariadenie

predmetného neodkladného opatrenia, ani neosvedčuje tvrdenia pre jeho nariadenie. Taktiež ani
prípadné založenie obchodnej spoločnosti. To je vecou konkurenčného vzťahu a nemá vplyv pre
rozhodnutie o predmetnom návrhu.

31. Súd má za to, že z predložených listín nie je možné konštatovať tvrdené konanie, či nekonanie

odporcu. Z ničoho nevyplýva, že odporca má prístup k účtom navrhovateľa 2/ a že obmedzil
navrhovateľovi 1/ prístup. Uvedené je iba domnienka navrhovateľa 1/ a 2/. Skutočnosť, že odporca je
konateľom spoločnosti s obdobným predmetom činnosti, resp. že podal prihlášku ochrannej známky,
nepreukazuje, ani neosvedčuje, že odporca obmedzil či zablokoval navrhovateľovi 1/ prístup k účtom
a že odmieta prístup mu poskytnúť.

32. Pokiaľ navrhovatelia odkazujú na nejakú komunikáciu s odporcom, nebola predložená žiadna
komunikácia odporcu. Pokiaľ navrhovatelia predložili nejaké články, z nich vyplýva nejaký spor medzi
navrhovateľom 1/ a odporcom, avšak nie je možné z toho vyvodiť hodnovernosť tvrdení v tých článkoch.
Súd zároveň uvádza, že v spomínaných článkoch je uvedenie, že odporca odmieta tvrdenie, že

zablokoval prístup navrhovateľovi 1/.

33. Súd skonštatoval, že tvrdenia navrhovateľov je nutné považovať len za ich neosvedčenú domnienku.

34. Súd má za to, že

- navrhovatelia dostatočným spôsobom neosvedčili, že odporca zablokoval, či obmedzil prístup
navrhovateľovi 1/ k účtom navrhovateľa 2/.
- zo stránky FCB navrhovateľa 2/ je možné konštatovať väčšiu aktivitu navrhovateľa 1/ než odporcu
s tým, že aktivita bola iba do 12/2024. Avšak uvedené neosvedčuje a nepreukazuje, že odporca
zablokoval navrhovateľovi 1/ prístup k účtom.

- navrhovatelia dostatočným spôsobom neosvedčili svoje tvrdenia a bezodkladnú potrebu úpravy
pomerov.
- z predložených listín nevyplývajú tvrdenia navrhovateľov.35. Súd skonštatoval, že vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je osvedčenie splnenia zákonných
podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko navrhovatelia svoje skutkové tvrdenia
hodnoverným spôsobom neosvedčili. Osvedčenie uvedených skutočností je pritom jedným z primárnych

predpokladov, ktorý musí mať naplnený pre prijatie záveru o dôvodnosti nariadenia navrhovaného
neodkladného opatrenia, nakoľko súd bez ďalšieho nemôže odporcovi uložiť povinnosť niečo vykonať,
zdržať sa a podobne, pokiaľ navrhovatelia svoje tvrdenia a svoju tvrdenú obavu dostatočne hodnoverne
nepreukázali, neosvedčili.
- V tejto súvislosti súd považuje za podstatné uviesť, že pri neodkladnom opatrení súd nevykonáva

dokazovanie. Navrhovateľmi uvádzané tvrdenia tak zostávajú výlučne v rovine faktických tvrdení bez
reálneho osvedčenia ich existencie aspoň v minimálnom potrebnom rozsahu. Súd nemôže dotvárať,
prípadne domýšľať skutkové tvrdenie strany, ktoré bez relevantných listinných dôkazov ostávajú len
v rovine neosvedčených domnienok, nakoľko práve navrhovatelia sú povinní svoje tvrdenia hodnoverne
osvedčiť.
- Súd uvádza, že navrhovatelia neuviedli žiadne tvrdenia, ani nepripojovali relevantné listiny, z ktorých

by bolo možné prijať spoľahlivý záver o osvedčení ich nároku voči odporcovi.
- Navrhovatelia dostatočne neosvedčili skutočnosť, že odporca obmedzuje navrhovateľa 1/, že mu
blokuje prístup k účtom navrhovateľa 2/.
- Dokonca ani z ničoho nevyplýva, že odporca má prístup k účtom navrhovateľa 2/ na predmetných
profiloch.

- Pokiaľ navrhovatelia odôvodňujú svoju obavu tým, že odporca sa snaží konkurenčne vykonávať
obdobnú činnosť, je to irelevantné vo vzťahu k samotnému návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a je to vecou iného prípadného sporu.
- Z predložených listín je zrejmé, že medzi stranami skutočne je spor, avšak z ničoho nevyplýva, že
odporca koná, resp. nekoná tak, ako tvrdia navrhovatelia, teda nie je zrejmé, či odporca má skutočne

k účtom navrhovateľa 2/ prístup a či skutočne zablokoval navrhovateľovi 1/ prístup, v dôsledku čoho
nemá administrátorské oprávnenia.

36. Súd zdôrazňuje, že v zmysle § 325 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery. Z predložených listín a z odôvodnenia návrhu je zrejmé, že na účtoch

navrhovateľa 2/ nie je aktivita od 12/2024, avšak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol
podaný až 17.02.2025, teda cca 2 mesiace od poslednej aktivity. S poukazom na časový odstup súd má
za to, že nejde o potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.

37. Navrhovatelia vychádzajú iba zo svojich domnienok, ktoré z ničoho relevantného nevyplývajú.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd nemá osvedčenú existenciu reálnej obavy
z ohrozenia právneho postavenia navrhovateľov. Navrhovatelia nijakým spôsobom neosvedčili nimi
tvrdené skutočnosti, z ktorých by mala vyplývať ním tvrdená obava.

39. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie. Preto je povinnosťou navrhovateľa, aby do vydania uznesenia súdu prvej inštancie
osvedčilnímtvrdenéskutočnosti.Neodkladnýmopatrenímjemožnéposkytnúťochranulennároku,ktorý
je dôvodný, a ktorý trvá. Navrhovateľ musí vo svojom návrhu osvedčiť existenciu, trvanie a dôvodnosť
svojho nároku. Uvedené nemožno ničím nahradiť, lebo tieto sú základnou podmienkou pre vydanie

neodkladného opatrenia. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie
neodkladného opatrenia do úvahy. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd je povinný poskytnúť
ochranu nielen tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel
tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné
doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Preto môže súd návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia vyhovieť len v tom prípade, keď má riadne osvedčené skutočnosti vyplývajúce z ustanovení §
324 a § 325 CSP tvrdené navrhovateľom z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

40. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúce preukázanie minimálne nebezpečenstva

bezprostredne hroziacej ujmy, a teda existencia bezprostredných a konkrétnych krokov a úkonov
zo strany odporcu, prípadne tretej osoby smerujúce k obmedzeniu práva navrhovateľa. Nestačí
iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv účastníka bez ďalšieho odvolávajúca sa
na zastavenie exekúcie voči odporcovi, resp. zriadením záložného práva na nehnuteľnosti odporcua podobne. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou
podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia. Splnenie uvedeného predpokladu žalobca ako
navrhovateľ neodkladného opatrenia svojím návrhom nepreukázal ani neosvedčil.

41. Z dôvodu absencie osvedčenia existencie základných predpokladov nariadenia neodkladného
opatrenia rozhodol súd o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu tak,
ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

42. V nadväznosti na uvedené skutočnosti, nakoľko navrhovatelia neosvedčili základné relevantné
okolnosti, ktoré sú nevyhnutné pre posúdenie dôvodnosti ich návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, súd v podmienkach danej veci nevzhliadol naliehavosť danú situáciu riešiť bezprostredným
zásahom súdnej moci v podobe neodkladného opatrenia, a preto návrh navrhovateľa v rade 1/ a 2/
v celom rozsahu zamietol. Vychádzajúc z tohto konštatovania nevzhliadol súd priestor zaoberať sa
skúmaním osvedčenia ďalších predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k úprave

podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.

43. Vo vzťahu k úprave podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 3 CSP,
súd konštatuje, že pri zohľadnení vymedzenia predmetu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sledovaný účel neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktorý

inštitút slúži výlučne na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia
v postavení potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní voči dlžníkovi /odporcovi/. Zhodnotenia
vykonanésúdomprvejinštanciesúlenvštádiupredbežnéhoposúdeniaosvedčenia,resp.neosvedčenia
nároku navrhovateľov pre účely a rozhodovanie o navrhovanom neodkladnom opatrení. Navrhovatelia
neosvedčili ani nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Na základe vyššie uvedeného súd návrh zamietol

z dôvodu neosvedčenia zo strany navrhovateľov.

44. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

46. Podľa čl. 4 CSP: (1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného

ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a

poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

47. Nakoľko rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa konanie o neodkladnom
opatrení končí, súd rozhodoval aj o nároku na náhradu trov tohto konania, a to podľa § 255 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP a čl. 4 CSP.

48. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo

neodkladné opatrenie nariadené.

49. Nakoľko zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa konanie o neodkladnom
opatrení končí, súd rozhodoval aj o nároku na náhradu trov tohto konania, a to podľa ust. § 255 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP a čl. 4 CSP. Súd konštatuje, že odporcovi ako úspešnej

stranesporusvedčínároknanáhradutrovkonaniavočinavrhovateľovi1/a2/.Vprejednávanejvecivšak
nebolo preukázané, že odporcovi vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva trovy
konania. Zároveň súd poukazuje, že vzhľadom k tomu, že súd návrh zamietol, tak v zmysle § 331 CSP
sa uznesenie o jeho zamietnutí nedoručuje odporcovi. Na základe toho, keďže návrh bol zamietnutý,nebol preukázaný vznik trov odporcovi a uznesenie o zamietnutí sa nedoručuje odporcovi, súd v zmysle
čl. 4 CSP vyslovil, že navrhovateľom náhrada trov konania sa nepriznáva, nakoľko v prípade rozhodnutia
o nároku na náhradu trov odporcu by bolo rozhodnutie nutné doručiť aj jemu, čo by bolo v rozpore s

§ 331 ods. 1 CSP.

50. V nadväznosti na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, ktorým odporcovi nárok na náhradu
trov konania súd nepriznal, súd súčasne uvádza, že následné rozhodnutie o výške trov konania v zmysle
§ 262 ods. 2 CSP nie je potrebné, preto o výške trov konania samostatným uznesením nebude

rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, dvojmo prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici (§
357 písm. d) CSP).
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo

veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).