Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoPs/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624201147
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5624201147.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členov - sudcov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku v konaní o spôsobilosti na právne úkony osoby:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale C. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom: Advokátska
kanceláriaSLAMKA&Partners,s.r.o.sosídlomRadlinského1735/29,DolnýKubín,IČO:50120000ako
aj procesnou opatrovníčkou: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, B., o návrhu navrhovateľa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, za účasti prokurátora Krajskej prokuratúry v Žiline, so
sídlom Moyzesova 20, Žilina 1, o odvolaní osoby o ktorej spôsobilosti sa koná a to A. B. proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9Ps/8/2024-90 zo dňa 25. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozsudkom č. k.
9Ps/8/2024-90 zo dňa 25. novembra 2024 rozhodol tak, že:
I.SúdobmedzujeA.B.nar.XX.XX.XXXXvspôsobilostinaprávneúkonytak,ženiejespôsobilánakladať
mesačne so sumou prevyšujúcou 200,- eur; nie je spôsobilá nakladať s vecami a právami a preberať
záväzky, ktorých hodnota prevyšuje 200,- eur mesačne; nie je spôsobilá uzatvárať dohody, zmluvy a

preberať záväzky, ku ktorým je zo zákona alebo podľa dohody potrebná písomná forma; nie je spôsobilá
rozhodovať o svojej psychiatrickej liečbe.
II. Súd ustanovuje A. B. nar. XX.XX.XXXX opatrovníka A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je oprávnený a
povinný ju zastupovať pri právnych úkonoch, v ktorých je obmedzená v spôsobilosti na právne úkony
(vo výroku I. rozsudku), ak nejde o bežnú vec, musí byť právny úkon schválený súdom.
III. Opatrovník je povinný dvakrát ročne podať súdu správu o hospodárení s prostriedkami a majetkom
A. B., nar. XX.XX.XXXX, podľa stavu k 31.12. a 30.06. kalendárneho roka, najneskôr do 25 dní

nasledujúceho kalendárneho mesiaca, t. j. do 25.01. a 25.07.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
V. Trovy dôkazov platí štát.
1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu dňa 18.03.2024 navrhovateľ žiadal, aby
súd obmedzil A. B. (ďalej len „posudzovanú“) spôsobilosti na právne úkony a aby ho ustanovil za jej
opatrovníka.
1.2 Citujúc ust. § 8 ods. 1, § 10 ods. 2, § 23, § 26, § 27 ods. 2, § 28 zákona č. 40/1964 Zb.

Občiansky zákonník, § 231, § 248 ods. 1, 2, § 251 ods. 1, 2, § 272, § 275 a § 277 ods. 1, 2 zákona č.
161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok(ďalejlen„CMP“)súdkonštatoval,žezákladnýmzákonným
predpokladom obmedzenia spôsobilosti na právne úkony je postihnutie duševnou poruchou, ktorá nie
je len prechodná, v dôsledku ktorej fyzická osoba nemôže robiť niektoré právne úkony.1.3 Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím n1.3 a všetko,
čo počas konania vyšlo najavo, mal súd preukázané, že posudzovaná A. B. trpí duševnou poruchou,
ktorá nie je len prechodná, v dôsledku ktorej nemôže robiť niektoré právne úkony. Podľa znaleckého

posudku súdom ustanoveného znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatrie A. F. F.
má posudzovaná diagnostikovanú paranoidnú schizofréniu v chronickom priebehu. Prognóza duševnej
poruchy je nepriaznivá. Ochorenie je trvalé (chronické). V dôsledku ochorenia došlo u posudzovanej
k zmene osobnosti a má narušený kontakt s realitou. Posudzovaná bola opakovane hospitalizovaná
na psychiatrickom oddelení nemocnice (v roku 2018 v F. A., v roku 2020 v G., v roku 2022 v G.,

v roku 2024 v G. a v Psychiatrickej liečebni v H. od 26.03. do októbra 2024). Posudzovaná je
ambulantneliečenávpsychiatrickejambulanciiA.I.C.vG.(eštepredprvouhospitalizáciouvroku2018).
Boli u nej zaznamenané viaceré príznaky ochorenia počas jeho trvania: poruchy vnímania (sluchové
a čuchové halucinácie), poruchy myslenia štrukturálne a obsahové (narušená kohézia, zabiehavosť
myslenia, paranoidné perzekučné bludy, napr. že ju chce zabiť brat, matka ju týrala, brat znásilňoval
nevládnu matku; ľudia v Žiline vedia, že si chce vybaviť pôžičku; starosta ju sleduje, lebo chce každú

ženu v dedine; bola znásilnená v nemocnici a doma), poruchy emocionality (neprimeraná žoviálnosť,
zhoršená regulácia emócií, sklony k agresivite voči bratovi a švagrinej, kaderníčke, zdravotníckemu
personálu), kognitívne poruchy (dysexekutívny syndróm neschopnosť uspokojivo manažovať svoje
potreby), poruchy osobnosti (narušenie integrity, deficitný syndróm - úbytok v oblasti emocionality,
vzťahov, záujmov, potrieb, idealistické plánovanie o kúpe auta, domu, bývaní v zahraničí). Následne súd

skúmal intenzitu pôsobenia duševnej poruchy na schopnosť posudzovanej rozumne konať. V dôsledku
duševnej poruchy posudzovanej je narušený proces tvorby vôle, ktorá vychádza z chorobných zmien
(duševnej poruchy, ktorou je postihnutá). Pri rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony
súd vychádzal z intenzity duševnej poruchy a zachovaných (existujúcich) schopností posudzovanej.
Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony zodpovedá závažnosti následkov duševnej poruchy na

jej kognitívne schopnosti. Posudzovaná žije v prízemnej časti v rodinnom dome navrhovateľa (brata)
s rodinou (manželka I. a aj maloleté deti. Posudzovaná je starobná dôchodkyňa a jej jediný príjem
je starobný dôchodok. Podľa znaleckého posudku posudzovaná dokáže v určitej miere formulovať
svoje požiadavky a prejaviť tak svoju vôľu, ale na základe mylných a chorobných presvedčení, ktoré
nie sú ukotvené v realite. Posudzovaná je vysoko ovplyvniteľná a mohla by byť ľahko zneužitá inou

osobou. Trpí rôznymi chorobnými presvedčeniami, že jej rodina alebo aj iní ľudia chcú škodiť, ale
nie je si vedomá svojho stavu a reálnych možností. Tiež nie si je vedomá svojho ochorenia a z toho
vyplývajúcej potreby liečby, v dôsledku čoho nedokáže posúdiť dôsledky svojich rozhodnutí, nie si je
vedomá, že potrebuje pomoc, pri každodenných záležitostiach. V správaní posudzovanej sa to prejavilo
tak, že si plánuje kúpiť dom, hoci jej jediným príjmom je starobný dôchodok. Do získania nároku

na starobný dôchodok poberala invalidný dôchodok. Nemá vodičské oprávnenie, ale chce si kúpiť
auto. Posudzovaná dokáže samostatne navštíviť lekára, nakúpiť veci do domácnosti a pre seba a nie
vždy je jej správanie pre ňu v konečnom dôsledku výhodné. Podlieha akciovým nákupom tovaru vo
veľkom množstve. Vopred nakúpila technické zariadenia do domácnosti, ktorých inštaláciu nedokáže
zorganizovať, napr. bojler na vodu, umývačku riadu. Navrhovateľovi nič neplatí za spotrebu elektrickej

energie, keďže je presvedčená, že spotrebu elektrickej energie by mali vypočítať v elektrárni (na základe
mesačného predpisu preddavkov). Výška starobného dôchodku posudzovanej je cez 700,- eur.
1.4 Pokiaľ by súd posudzovanú neobmedzil v spôsobilosti na právne úkony s nakladaním s peňažnými
prostriedkami nad 200,- eur, mohla by byť ohrozená, keďže existuje riziko nehospodárneho nakladania
s peňažnými prostriedkami na nákupy tovarov v množstve, ktoré nie je schopná bežným spôsobom

spotrebovať (napr. jednorazový nákup 10 kg cukru), či veci do domácnosti, ktoré nemá inštalované
a nepoužíva ich (umývačka, bojler). Posudzovaná má narušenú plynulosť myslenia. Dokáže rozumieť
hovorenej reči a reagovať slovne, ale skreslene. Porozumenie je ovplyvnené chorobnými obsahmi
myslenia a tendenciami zabiehať a odpovedať mimo kontext. Posudzovaná rozumie písanému textu
na úrovni potrebnej pre bežnú komunikáciu, ale pri dlhých a informačne náročných textoch by ich

nevedelaobsiahnuťaprimeranereagovať.Porozumeniepísanéhotextumôžemaťskreslenévdôsledku
schizofrenického ochorenia. Pojmu čísla rozumie a má základné aritmetické schopnosti. Rozumie
účelu peňazí, ale má problémy s finančným hospodárením (sklon minúť peniaze naraz, tendenciu
požičiavať si peniaze). Podľa súdu je preto namieste nielen obmedzenie s nakladaním so sumou
neprevyšujúcou 200,- eur mesačne; vecami a právami, ktorých hodnota prevyšuje 200,- eur mesačne;

preberania záväzkov, ktorých hodnota prevyšuje 200,- eur mesačne. Posudzovaná o sebe tvrdí, že
svoje dlhy spláca riadne a včas, ale nie je schopná vytvárať ani minimálne úspory (rezervy). Vzhľadom
na narušenú schopnosť porozumenia hovoreného prejavu a odborného, či rozsiahlejšieho písaného
textu, súd obmedzil posudzovanú v spôsobilosti uzatvárať dohody, zmluvy a preberať záväzky, kuktorým je zo zákona alebo podľa dohody potrebná písomná forma. Keďže posudzovaná je presvedčená,
že netrpí duševnou poruchou a považuje sa za vyliečenú, odmieta odbornú psychiatrickú liečbu, čo
spôsobuje relapsy jej zdravotného stavu. Odmieta nielen užívať lieky, ale aj depotnú (injekčnú) liečbu.

V dôsledku dekompenzácie ochorenia je posudzovaná ohrozená. Dôsledky ochorenia ohrozujú nielen
posudzovanú, ale aj tretie osoby, keďže v stave relapsu ochorenia je verbálne až fyzicky agresívna.
Obťažuje spoluobčanov nevyžiadanými návštevami v ich domácnostiach a žiadosťami o ubytovanie.
Podľa správy starostu obce Komjatná ju ľudia nachádzali v garážach alebo v pivniciach, ktoré neboli
uzamknuté. Sťažovali sa na ňu predavačky z miestnych obchodov, ktoré mala slovne napádať. Súd

preto pristúpil k tomu, že posudzovanú obmedzil v spôsobilosti rozhodovať o svojej psychiatrickej liečbe.
Hodnotou a záujmom, ktorým sa poskytuje ochrana je najmä život, zdravie a majetok posudzovanej
a tretích osôb.
1.5Zaopatrovníkaposudzovanejsúdustanovilnavrhovateľa,ktorýjejejblízkouosobou(brat).Žijesním
a jeho rodinou v rodinnom dome. Hoci to tak posudzovaná nevníma, prejavuje o ňu záujem v súčinnosti
s ostatnými súrodencami (zavolanie rýchlej zdravotnej služby v prípade zhoršenia zdravotného stavu).

1.6 Zároveň súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (§ 52, § 57 CMP)
a trovy dôkazov platí štát (§ 251 ods. 1 CMP).

2. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie posudzovaná prostredníctvom splnomocneného
zástupcu zo dňa 18.12.2024, a to odvolávajúc sa na dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/, g/, h/

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
2.1 Vytýkala súdu, že v rozpore so základným princípom civilného mimosporového konania (princíp
materiálnej pravdy) neúplne a nesprávne zistil skutočný stav veci napr. aj tým, že nevykonal iné dôkazy,
ale iba tie, ktoré boli predložené. Tiež to, že sa uspokojil len s tvrdeniami navrhovateľa bez toho,
aby ich nijak nepreukázal, napr. to, že má napožičiavané či už po obci alebo od iných osôb. Tieto

tvrdenia sa nezakladajú na pravde, čo aj vo výpovedi na súde uviedla. Zároveň robiť z nej nebezpečnú
osobu pre seba a okolie považovala za prehnané, nakoľko nebola nikdy hospitalizovaná pre akékoľvek
sebapoškodenie a ani pre ublíženie na zdraví akejkoľvek tretej osobe. To, že ju niekedy niektorá osoba
riadne nahnevala a zareagovala niekedy v hneve a v zlosti neprimerane, sa stáva komukoľvek. Z toho
dôvodu tvrdenia navrhovateľa, že si ubližuje, resp. že ubližuje okoliu, sú nepravdivé. Nepravdivým je

tiež tvrdenie, že neužíva lieky, lebo vo vyjadreniach navrhovateľa je ním samým uvedené, že nevie, či
užíva lieky. Z jej výpovede na súde je evidentné, že rozoznáva hodnotu peňazí, neplytvá peniazmi, ale
skôr opak, a teda je šetrná. Nie je teda preukázaná príčinná súvislosť medzi jej duševnou poruchou
a jej právnymi úkonmi.
2.2 Podľa posudzovanej vyššie uvedené skutočnosti nepotvrdzuje ani znalecký posudok, resp. závery

znaleckého posúdenia nezohľadňujú všetky možnosti obmedzenia, ale rovnako ju obmedzuje na
spôsobilosti v rozsahu ako osoby, ktoré sú absolútne dementné, nereagujúce na vonkajšie podnety,
a teda ako keby nemala „vedieť o svete“, čo nie je pravda.
2.3 Ďalej poukázala na to, že Ústavný súd SR vo svojich viacerých nálezoch vyjadril, že obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony je tak rapídny zásah do základných práv, že musí mať jednoznačne

preukázané (úplne a správne) dôvody obmedzenia spôsobilosti v danom rozsahu a skúmať, či nie je
možné situáciu riešiť miernejšími prostriedkami. Z tohto dôvodu mal súd podrobnejšie skúmať skutočný
stav. V tejto súvislosti odkazovala na nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 313/2012 z 28.11.2012 a nález ÚS ČR
sp. zn. II. ÚS 934/16 z 13.12.2016.
2.4 S poukazom na ustanovenie paragrafu § 127 CMP mala za to, že súd nepostupoval dostatočne

dôkladne, keď nezabezpečil dostatočné doplnenie lekárskych správ a znaleckého posudku, ktoré by sa
týkali jej aktuálneho zdravotného stavu. Súdom predložený posudok a lekárske správy nezohľadňujú
komplexne jej schopnosť vykonávať právne úkony, pričom nepreukazujú, že jej zdravotný stav
neumožňoval vykonávať úkony, ktoré sú obmedzené v rozsahu 200,- eur mesačne. Pre rozhodnutie
o obmedzení právnej spôsobilosti je potrebné podrobne zhodnotiť jej stav a súd mal v tomto prípade

zvážiť doplnenie dôkazov.
2.5 V bode označenom „Nedostatočná analýza vplyvu obmedzení na právach“ posudzovaná uviedla,
že súd mal zvážiť či je nevyhnutné takto rozsiahlo obmedziť jej spôsobilosť, a či neexistujú menej
reštriktívne opatrenia, ktoré by umožnili chrániť jej záujmy bez zásahu do osobných práv viac ako
je to nevyhnutné a potrebné. Obmedzenia právnej spôsobilosti uvedené v rozsudku zasahujú do jej

základných práv vo väčšom rozsahu a znižuje tým jej schopnosť rozhodovať o vlastnom majetku
a zdravotnom stave, čo má zásadný vplyv na jej život a práva. Obmedzenia, ktoré súd stanovil (napr.
zákaz uzatvárať zmluvy nad 200,- eur mesačne alebo rozhodovať o psychiatrickej liečbe) sú príliš
široké a neprimerané vzhľadom na jej zdravotný stav. Neexistuje dostatočné vyjadrenie odborníkov,že by bola neschopná vykonávať tieto úkony v menšom rozsahu alebo že by bolo nevyhnutné takto
drakonicky obmedziť jej spôsobilosť. V ďalšom bode „Nedostatky v posudkoch a nesúlad s § 38
Občiansky zákonník“ posudzovaná uviedla, že v jej prípade neboli predložené dostatočné dôkazy

o úplnej neschopnosti vykonávať všetky právne úkony, a to najmä v oblasti správy menších finančných
prostriedkov alebo rozhodovania o bežných právnych úkonoch. Súd sa mal zamerať na minimalizovanie
obmedzení na nevyhnutný rozsah, namiesto toho, aby stanovil úplné obmedzenie právnej spôsobilosti,
ktorému sa rozsudok približuje. V bode označenom „Porušenie zásady proporcionality a ochrany
základných práv podľa čl. 13 Ústavy SR“ vytýkala, že mal pri rozhodovaní o obmedzení jej právnej

spôsobilostizvážiťprincípproporcionality,ktorýjezakotvenývÚstaveSRavmedzinárodnýchdohodách
o ochrane ľudských práv. Takto stanovené obmedzenia sú pre ňu veľmi zásadné a ich uplatnenie
má značný negatívny dopad na osobnú slobodu a práva. V rámci bodu označenom „Nezohľadnenie
možností čiastočných obmedzení“ poukázala na zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zákon č.
576/2004 Z. z. o zdravotnej spôsobilosti, ktoré umožňujú zohľadniť zdravotný stav pri rozhodovaní o jej
spôsobilosti na právne úkony. Súd mal zvážiť možnosť obmedzenia právnej spôsobilosti len v určitých

oblastiach, ktoré by nezasahovali do jej základných životných rozhodnutí ako je správa malého majetku
alebo rozhodovanie o niektorých zmluvách.
2.6 Posudzovaná preto žiadala, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil na nové
konanie, v ktorom žiadala, aby súd zvážil všetky relevantné okolnosti a obmedzenia právnej spôsobilosti
stanovovalvsúladesprincípomproporcionalityasmaximálnymohľadomnajejzáujmy,právaaslobody.

3. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Ružomberku vo vyjadrení zo dňa 08.01.2025 uviedol, že
predmetný rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený.
Dokazovanie vykonané na pojednávaní dňa 25.11.2024 korešponduje so závermi znaleckého posudku.
Samotná posudzovaná priznala, že lieky neužíva. Správa z Obce C. zo dňa 15.03.2024, ako aj

správa z Obvodného oddelenia PZ G. zo dňa 10.11.2022 preukazujú zhoršovanie stavu posudzovanej,
ktorá sa prestala liečiť, nakoľko podľa jej vyjadrenia je zdravá. Tvrdenia navrhovateľa, ako aj
závery znaleckého posudku procesná opatrovníčka nenamietala. Prokurátor mal za to, že znalec mal
k dispozícii dostatočné množstvo podkladov pre vypracovanie znaleckého posudku, ktorý potvrdzuje
nereálnepredstavyposudzovanejozabezpečeníjejďalšiehoživotaanarušenévnímanierealityspojené

s paranoidnou schizofréniou, ktoré ochorenie je trvalého charakteru, preto liečba, ktorú posudzovaná
nekriticky odmieta, je potrebná v záujme stabilizácie jej zdravotného stavu. Ide o závažné chronické
ochorenie, ktoré u posudzovanej už spôsobilo aj zmeny osobnosti, pričom podľa znaleckého posudku
si posudzovaná nedostatočne uvedomuje dôsledky svojich rozhodnutí, nedokáže obsiahnuť dlhšie
ainformačnenáročnejšietextyakozmluvy,mánarušenúplynulosťmysleniaareči,mohlabybyťzneužitá

inou osobou vzhľadom na predpoklad vysokej ovplyvniteľnosti. Nakoľko možno prijať záver, že konanie
posudzovanej pôsobí negatívne na jej život a jej okolie, keď podľa vyjadrenia znalca bez liečby nemôže
fungovať v bežnom živote, mal prokurátor za to, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v rozsahu
uvedenom v rozsudku je primerané a zodpovedajúce vykonanému dokazovaniu. Navrhol preto, aby súd
druhej inštancie odvolanie podané právnym zástupcom posudzovanej bolo zamietnuté.

4. Procesná opatrovníčka, navrhovateľ a posudzovaná osoba sa k vyjadreniu prokurátora písomne
nevyjadrili.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/

CMP), po zistení, že odvolanie bolo včas (§ 362 CSP), účastníkom konania v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP, § 7, § 236 CMP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť
týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu bez viazanosti
rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) s prihliadnutím na vady konania iba ak mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

385 ods. 1 a contrario CSP) a postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

6. Predmetom je konanie o spôsobilosti na právne úkony fyzickej osoby - posudzovanej A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom trvale C. XXX.

7. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že súd obmedzuje posudzovanú v spôsobilosti
na právne úkony tak, že nie je spôsobilá nakladať mesačne so sumou prevyšujúcou 200,- eur; nie
je spôsobilá nakladať s vecami a právami a preberať záväzky, ktorých hodnota prevyšuje 200,- eurmesačne; nie je spôsobilá uzatvárať dohody, zmluvy a preberať záväzky, ku ktorým je zo zákona alebo
podľa dohody potrebná písomná forma; nie je spôsobilá rozhodovať o svojej psychiatrickej liečbe.
Za opatrovníka posudzovanej ustanovil A. B., ktorý je povinný dvakrát ročne podať súdu správu o

hospodárenísprostriedkamiamajetkomposudzovanejpodľastavuk31.12.a30.06.kalendárnehoroka,
najneskôr do 25 dní nasledujúceho kalendárneho mesiaca, t. j. do 25.01. a 25.07. Zároveň rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a trovy dôkazov platí štát.

8. Rozsudok okresného súdu napadla odvolaním posudzovaná prostredníctvom splnomocneného

zástupcu. Vytýkala súdu neúplne a nesprávne zistený skutočný stav veci a nesprávne právne posúdenie
rozsahu obmedzení jej právnej spôsobilosti.

9. Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony (s účinnosťou od 1. júla
2016 napriek úprave § 10 Občianskeho zákonníka nie je možné fyzickú osobu pozbaviť spôsobilosti
na právne úkony - poznámka odvolacieho súdu) súd vydá vtedy, ak existuje niektorý zo zákonných

dôvodov, teda fyzická osoba trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná alebo pre nadmerné
požívanie alkoholických nápojov, omamných prostriedkov, či jedov a v dôsledku týchto osoba nie je
schopná robiť niektoré, resp. žiadne právne úkony. Samotná existencia faktorov umožňujúcich obmedziť
rozsah spôsobilosti konať s právnym následkom sama o sebe nestačí a rozhodnutie súdu je viazané na
predpoklad, že z uvedených dôvodov fyzická osoba nie je spôsobilá robiť právne úkony.

10. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

11. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo
dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a pretože zdieľa i jeho
právny záver vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP v podrobnostiach odkazuje na

odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku bez potreby opakovať tam uvádzané
argumenty, s ktorými sa stotožňuje.

12. K odvolacím námietkam posudzovanej osoby uvádza:

13. Súd sa v danej veci oboznámil s listinami preukazujúcimi viaceré hospitalizácie posudzovanej
v zdravotníckych psychiatrických zariadeniach v súvislosti s ochorením. Keďže išlo v danej veci
o odbornú otázku, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie a znalca vypočul. Znalec svoje tvrdenia
podložil dôkazmi, a to zdravotnou dokumentáciou posudzovanej. Ani odvolací súd nevidel dôvod na
zabezpečenie doplnenia lekárskych správ a znaleckého posudku. Súd závery znaleckého dokazovania

hodnotil v spojení s ďalšími dôkazmi, akými bol výsluch posudzovanej, navrhovateľa, vyjadrenie
procesnej opatrovníčky – sestry posudzovanej. Správu o povesti posudzovanej podala aj Obec C.. Nie
je preto správny názor posudzovanej, že súd neúplne a nesprávne zistil skutočný stav veci keď sa
uspokojil len s tvrdeniami navrhovateľa a keď nevykonal iné dôkazy, ale iba tie, ktoré boli predložené.
Samotná posudzovaná nenavrhla ani nepredložila iné dôkazy. Pokiaľ poukazovala na to, že nie je

nebezpečná a nebola hospitalizovaná pre sebapoškodzovanie je potrebné uviesť, že súčasťou spisu
je upovedomenie Obvodného oddelenia Policajného zboru v Ružomberku o priestupku ako i lekárska
správa týkajúca sa poškodenej I. B. (švagrinej posudzovanej).

14. K namietaniu stanovených obmedzení posudzovanej je potrebné uviesť, že súd nevychádzal len

zo záverov znaleckého posudku. Aj v rámci výsluchu posudzovanej na pojednávaní dňa 25.11.2024
sa presvedčil o spôsobe jej života, existenčných otázkach, vzťahmi s inými osobami, postoji k liečbe.
Zaoberal sa tak jej pomermi, ako sa stará o svoje potreby, ako hospodári a nakladá s finančnými
prostriedkami a vplyvom postihnutia na celkové konanie a v styku s okolím. Spôsob života posudzovanej
vyplýva aj zo správy obce C.. Okruh úkonov, na ktoré podľa výroku tohto rozsudku posudzovaná nie je

spôsobilá vychádza preto podľa odvolacieho súdu z dôvodov, ktoré viedli k obmedzeniu spôsobilosti na
právne úkony. Zároveň takýto zásah do spôsobilosti na právne úkony posudzovanej smeruje primárne
k ochrane jej záujmov nakoľko jej umožní poskytnutie ochrany jej majetku pred následkami porušenia
záväzkov a z majetkovo-právnych zmlúv a potrebnej zdravotnej starostlivosti.15. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o obmedzení spôsobilosti na
právne úkony z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

16. Potvrdenie rozsudku okresného súdu sa týka aj ďalšieho bezprostredne nadväzujúceho výroku
ohľadom ustanovenia opatrovníka. V danej veci súd posudzovanej za opatrovníka ustanovil
navrhovateľa - brata, ktorý podľa súdu s ustanovením súhlasil, čo je pre naplnenie inštitútu opatrovníctva
zo strany fyzickej osoby potrebné. Ustanovenému opatrovníkovi vymedzil rozsah opatrovníckych práv

a povinností v zmysle ust. § 274 ods. 2 CMP.

17. Napokon vecná správnosť rozhodnutia okresného súdu sa týkala aj výroku o náhrade trov štátu (§
251 ods. 1 CMP), ako aj trov konania účastníkov - čo v danej časti má oporu v aplikovanom ustanovení
§ 52 CMP a § 57 CMP.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
57, § 58 a § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento
zákon neustanovuje inak. Nevidel okolnosti takej povahy, ktoré by založili rozhodovanie o náhrade trov
odvolacieho konania výnimkou z ust. § 52 CMP.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).