Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/123/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1323200704
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1323200704.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov:

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., D. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX F., G. C., zastúpená JUDr. Rastislavom Smieškom, advokátom
so sídlom Záhradnícka 74, Bratislava proti manželovi: B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H.
X, F., zastúpený Advokátskou kanceláriou Marko, s.r.o., so sídlom Grobská 19, Bernolákovo, o
rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX F., G. C., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Pezinok, o odvolaní manžela proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo

dňa 11.06.2024 č.k. B3-39P/22/2023-138, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa rozvodu manželstva
a v závislom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.
II. Odvolanie proti rozsudku v časti schválenej dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému B. o d m i e t a.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo navrhovateľky a jej manžela, uzavreté dňa
25.11.2017, rozviedol a na čas po rozvode schválil rodičovskú dohodu, ktorou sa maloletý B. zveruje

do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok,
otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva a styk otca s maloletým sa
neupravuje. Zároveň súd rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu
nárok.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 18, § 19, § 23, § 24, § 25, § 28, § 62,

§ 75 a § 76 ods. 1 Zákona o rodine, vecne tým, že návrh navrhovateľky na rozvod manželstva posúdil
ako dôvodný. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že navrhovateľka sa domáhala rozvodu
manželstva považujúc ho za nefunkčné, pričom dôvod rozvratu vzťahov videla v rozdielnosti pováh a
názoroch na život a jeho spoločné trávenie a v psychickom utrpení, pretože ďalšie trvanie manželstva na
nich oboch zle vplýva a napriek snahe o udržanie manželstva sa im nepodarilo vzťah zachrániť. Manžel
s rozvodom manželstva nesúhlasil.

3. Súd poukázal na to, že účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo,
ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. V manželstve má vládnuť atmosféra vzájomného porozumenia,
tolerancie, dôvery a lásky. Povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie je najširšie koncipovanou
povinnosťou, ktorá vychádza z účelu manželstva. K zrušeniu manželstva rozvodom súd pristúpi vtedy,ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť
svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. V danom prípade
mal súd preukázané splnenie zákonných podmienok rozvodu manželstva. Vzťahy medzi manželmi

sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a
od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželia žijú v rodinnom dome
manželky, avšak žijú v oddelených miestnostiach, nekomunikujú spolu, nehospodária spoločne, majú
oddelené účty, intímne sa nestýkajú, netrávia spoločne voľný čas, navzájom si nepomáhajú, nie sú si
oporou a nie sú si vzájomne citovo blízki. Medzi manželmi dochádza k hádkam. Manželka spolužitie

s manželom vníma ako psychické utrpenie, na manžela sa nemôže ani pozrieť. Za hlavnú príčinu
rozvratu vzťahu medzi manželmi súd považoval rozdielnosť pováh, rozdielnosť názorov na život a
jeho spoločné trávenie. Manželstvo je v danom prípade iba formálnym zväzkom, ktorý neplní ani
jednu z funkcií manželstva tak ako to vyžaduje Zákon o rodine. Súd dospel k záveru, že manželstvo
neplní svoj účel, je trvalo rozvrátené, nefunkčné, preto ho rozviedol. Poukázal na to, že uzavretie
manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia budúcich manželov, pričom u už

existujúceho manželstva je potrebné vziať do úvahy právo oboch manželov reagovať najmä na vývin ich
vzájomných vzťahov a citov vyhodnocovaním toho, či dôvody vedúce k dobrovoľnému a slobodnému
rozhodnutiu vytvoriť s niekým trvalé životné spoločenstvo a v tomto zotrvať, stále existujú. V danej veci
súd opakovane zisťoval stanovisko navarhovateľky, pričom jej vyjadrenie nezotrvať ďalej v manželskom
zväzku bolo jednoznačné a definitívne a jej manžel napriek tomu, že návrh bol podaný vo februári 2023

nekomunikoval konkrétnu snahu, konkrétne kroky, o ktoré sa pokúsil v záujme zachovania manželstva.
Preto súd manželstvo rozviedol, a to najmä s prihliadnutím na postoj manželky a jej výhrady voči
manželovi, keď manželstvo je dobrovoľným zväzkom a nie je možné nútiť druhého manžela v takomto
zväzku zotrvať, o to viac, keď aj maloleté dieťa manželov vníma vzťahy medzi rodičmi ako zlé a rozvod
tak bude i v záujme maloletého B..

4. Súd ďalej konštatoval, že s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úpravu pomerov
manželov kichmaloletýmdeťomnačasporozvode,pričompodľaZákonaorodinerozhodnutieoúprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom možno nahradiť dohodou rodičov, ktorá
dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Rodičia na pojednávaní uzatvorili rodičovskú

dohodu, ktorú súd schválil prihliadajúc aj na súhlas opatrovníka maloletého, keď mal na základe
vykonaného dokazovania preukázané, že uzatvorená rodičovská dohoda je v súlade s ustanoveniami
Zákona o rodine, tiež je v súlade s vysloveným názorom maloletého a je i v záujme maloletého dieťaťa.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

5. Proti tomuto rozsudku sa odvolal manžel namietajúc nesprávnosť skutkových zistení a právneho
posúdenia veci súdom prvej inštancie. Podľa neho dôvody uvedené v návrhu na rozvod manželstva nie
sú dôvodmi v zmysle Zákona o rodine na rozvod manželstva. Naopak, napriek jeho zdravotnému stavu
( prekonaný infarkt myokardu a veku) má odvolateľ za to, že jeho zdravotný stav je lepší ako zdravotný
stavmanželky.Hocimanželkasvojeochorenienapojednávaníkonanomdňa11.06.2024bagatelizovala,

odvolateľ je presvedčený, že jej zdravotný stav sa minimálne môže v najbližších rokoch zhoršiť do tej
miery, že bude odkázaná na starostlivosť iných. Súd prvej inštancie v tomto smere nevykonal žiadne
dokazovanie, hoci odvolateľ na túto skutočnosť upozorňoval a ohľadne vlastného zdravotného stavu
predložil viacero dôkazov. Ako manžel má záujem postarať sa nielen o ich spoločného syna, ale aj
o svoju manželku, čo je nielen povinnosťou manželov podľa Zákona o rodine, ale túto svoju povinnosť

vníma aj manžel ako svoju vlastnú napriek tvrdeniam jeho manželky. Pojednávania konaného dňa
11.06.2024saprávezdôvodov,abyumelonepredlžovalkonaniezúčastnil,hocistálejezdôvoduinfarktu
práceneschopný. Na uvedenom pojednávaní v návale emócií a na základe „vôle“ ich spoločného syna
súhlasil s navrhovanou rodičovskou dohodou, ktorú však nepovažuje za vhodnú pre jeho zdravý vývoj.
Taktiež poukazuje na skutočnosť, že súd vôbec nevypočul ním navrhnutých svedkov a teda súd nezistil

náležite skutkový stav. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec okresnému
súdu na ďalšie konanie.

6. Navrhovateľka vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že podľa jej názoru odvolanie ani
neobsahuje náležitosti požadované v § 363 CSP, keďže neobsahuje uvedenie odvolacích dôvodov,

odvolateľ iba citoval príslušné odvolacie dôvody bez ich špecifikácie. Navrhovateľka považuje podané
odvolanie za účelové a iba odďaľujúce konečné rozhodnutie súdu. Odvolateľ sa zaoberá zdravotným
stavom navrhovateľky, ktorý údajne zistil nabúraním sa do jej facebookovského účtu, k čomu
navrhovateľka uvádza, že jej zdravotný stav je vyhovujúci, je schopná riadne sa postarať o seba ako ajosvojhosyna.Naopakzdravotnýstavodvolateľajenevyhovujúci,kvôlinemusaajúčelovonedostavoval
na vytýčené pojednávania a to tak, že žiadosti o odročenie ospravedlňoval tesne pred pojednávaním, že
musí byť hospitalizovaný, aj že je práceneschopný pre problémy so srdcom, pritom po týchto odročených

pojednávaniach často v noci nie je doma, fajčí a požíva alkohol, ktoré skutočnosti navrhovateľka na
poslednom pojednávaní aj preukázala. Navrhovateľka dáva súdu do pozornosti, že jej manžel súhlasil
na pojednávaní s rozvodom manželstva, ako aj s úpravou práv a povinností k maloletému synovi.
Navrhovateľka odkazuje na rozsiahle dokazovanie prvoinštančného súdu a jeho odôvodnenie v bode
36 napadnutého rozsudku. Účelové tvrdenia odvolateľa ako sa chce o ňu a ich dnes už 15 ročného

syna starať, vyznievajú až absurdne, pretože odvolateľ napriek tomu, že sa občas zdržiava v rodinnom
dome navrhovateľky, tak na chod domácnosti vôbec neprispieva a na výživu maloletého syna prispieva
iba súdom stanovenou sumou 150 eur mesačne, inak všetky náklady na rodinný dom i ostatnú výživu
maloletého syna znáša výlučne navrhovateľka. Uvedená situácia ja neúnosná i z dôvodu, že keď sa
manžel dostaví do rodinného domu navrhovateľky, tak jej ako i maloletému synovi vulgárne nadáva,
často je pod vplyvom alkoholu a to napriek tomu, že pred súdom deklaroval, že má problémy so srdcom.

Dokonca z jeho strany dochádza už aj k fyzickým atakom na maloletého, ktorý sa snaží brániť pri
osočovaní svoju matku. Navrhovateľka poukazuje i na správu kolízneho opatrovníka zo dňa 16.01.2024,
v zmysle ktorej z pohovoru s maloletým jednoznačne vyplynulo, že tento chce žiť s matkou a tiež to, že
matka nechce otcovi brániť v styku s maloletým, avšak sám maloletý s otcom nechce byť a ak, tak potom
iba na krátku dobu pár hodín za týždeň. Navrhovateľka poukazuje aj na správu ÚPSVaR v Pezinku

zo dňa 09.01.2024, kde z psychologického poradenstva účastníkom konania vyplynul záver, že rozvrat
vzťahov medzi manželmi je taký výrazný, že ich ďalšie spolužitie nie je možné. Navrhovateľka trvá na
rozvode ich absolútne nefunkčného manželstva a navrhuje rozsudok potvrdiť.

7. Kolízny opatrovník k podanému odvolaniu uviedol, že v jeho kompetencii nie je vyjadrovať sa

k odvolaniu voči rozsudku v časti rozvodu manželstva. Pokiaľ ide o starostlivosť o maloletého B., táto
bola upravená schválením rodičovskej dohody.

8. Manžel v odvolacej replike označil tvrdenia navrhovateľky za nepravdivé. Ohradzuje sa voči tvrdeniu
navrhovateľky, že by sa mal o jej zdravotnom stave dozvedieť nabúraním do jej účtu na facebooku, tiež

sa ohradzuje voči tvrdeniu, že by sa účelovo nedostavoval na vytýčenie pojednávania. Naopak dostavil
sa na najbližšie možné pojednávanie napriek tomu, že bol v tom čase práceneschopný, teda akonáhle
sa po prekonaní infarktu cítil dostatočne schopný absolvovať pojednávanie. Hospitalizovaný bol od
29.01.2024 do 23.03.2024 a pred hospitalizovaním nechal manželke doma na stole hotovosť vo výške
1500 eur, keďže nevedel kedy a či sa vôbec vráti. Dňa 13.03.2024 podstúpil operačný zákrok (bypass),

čo napokon vyplýva aj z vyjadrenia navrhovateľky, ktorá na jednej strane považuje jeho ospravedlnenie
absencie na pojednávaniach za účelové, ale zároveň argumentuje jeho zdravotným stavom. Odvolateľ
nemá v úmysle svoj zdravotný stav skresľovať – prekonal infarkt, podstúpil operáciu a v máji
2024 absolvoval trojtýždňovú rehabilitáciu, dodržiava lekárske odporúčania a jeho rekonvalescencia
napreduje dobre. Obsahom jeho odvolania však nebolo nedostatočné zistenie jeho zdravotného stavu,

ale zdravotného stavu navrhovateľky. Taktiež nie je pravdou, že by neprispieval vôbec na chod
domácnosti a že by na maloletého B. platil výlučne výživné vo výške 150 eur mesačne. Odvolateľ platí
okrem toho TV a wifi, vývoz septiku, zabezpečil opravu rozbitého skla na terase, zabezpečuje stravu
pre domáce zviera, dňa 02.09.2024 dal maloletému za prítomnosti manželky 2500 eur v hotovosti na
začiatku školského roku a manželke dal vtedy tiež v hotovosti 1200 eur, v októbri jej dal ďalších 500 eur.

Rovnako sa ohradzuje proti tvrdeniach, že by manželke či synovi vulgárne nadával, alebo že by bol často
pod vplyvom alkoholu. Za úplnú nehoráznosť považuje tvrdenie, že by mal dokonca útočiť na maloletého
B., ide o vyslovené klamstvo. Odvolateľ je presvedčený, že jeho zdravotný stav z dlhodobého hľadiska
je podstatne lepší ako manželkin a je teda pravdepodobné, že nie on bude odkázaný na jej starostlivosť,
ale naopak, keďže ich syn sa nemôže starostlivosti o chorú matku objektívne venovať.

9. Navrhovateľka v odvolacej duplike zotrvávala na predchádzajúcom vyjadrení, zopakovala, že jej
zdravotný stav je vyhovujúci a je schopná sa riadne sama postarať o seba, aj o syna, o ktorého sa aj
náležite stará, čo bolo preukázané. Navrhovateľka a ani ich spoločný syn odvolateľa vôbec nezaujímajú,
a preto všetky jeho podania treba považovať za účelové s cieľom oddialiť konečné rozhodnutie.

10. V priebehu odvolacieho konania podal manžel ďalšie vyjadrenie k veci, v ktorom zotrvával na
podanom odvolaní.11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
oprávnenouosobou(§359a§362ods.1CSPa§7ods.1a§94CMP)protirozhodnutiu,protiktorémuje
tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie

mu predchádzajúce v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania
( § 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že v časti rozvodu manželstva je potrebné rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu na čas po rozvode je nutné odvolanie odmietnuť z dôvodu jeho neprípustnosti.

12. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Pokiaľ ide o rozvod manželstva, odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, podaného

odvolania, ostatných vyjadrení účastníkov ako aj obsahu celého spisového materiálu dospel k záveru,
že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Pretože odvolací
súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav a zároveň v celom rozsahu
zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, preto s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP

v podrobnostiach odkazuje na správne a dostatočne presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť
a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

14. V danom prípade aj podľa názoru odvolacieho súdu výsledky vykonaného dokazovania opodstatňujú

prijatie záveru o tom, že manželstvo účastníkov konania neplní svoje základné spoločenské funkcie
a v súčasnosti je iba formálnym zväzkom, v ktorom narušené vzťahy už nie je možné reparovať.
Pretrvávajúca kríza v ich spolužití je z dokazovania celkom zrejmá a hoci stále rodina žije v jednej
domácnosti, manželia sa už dávno odcudzili, netrávia spolu čas, intímne sa nestýkajú, majú oddelené
účty ani spolu nekomunikujú a ich maloletého syna fakticky vychováva navrhovateľka. Navrhovateľka

si neželá v tomto vzťahu, ktorý považuje za disfunkčný v každom smere, ďalej zotrvávať a je pevne
rozhodnutá sa rozviesť. Aj maloletý syn účastníkov v konaní potvrdil, že rodičia sa hádajú, otec obviňuje
mamu a hovorí nepekné veci, tiež sa vyjadril v tom zmysle, že on s otcom nekomunikuje, nerobí mu to
dobre, pričom nejde len o aktuálnu situáciu ale trvá to už roky, otec sa o neho dlhodobo nezaujíma. Pred
kolíznym opatrovníkom sa maloletý B. vyjadril, že rodičia by sa mali radšej rozviesť, nakoľko zotrvanie

v takejto situácii je trápením pre všetkých. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že pokus o zmierenie manželov
cestou mediátora nebol úspešný a k náprave narušených vzťahov medzi manželmi nedošlo.

15. Odvolateľ vytýkal súdu, že nedostatočne zistil skutkový stav a nevykonal dôkazy potrebné na jeho
zistenie ( svedecké výpovede), ale odvolací súd mu nedal za pravdu, pretože dokazovanie vykonané

prvoinštančným súdom a skutkové zistenia z neho vyplývajúce predstavujú dostatočný základ pre
vyslovenie záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené a nemožno očakávať ich
nápravu. Sám odvolateľ síce naďalej nesúhlasí s rozvodom manželstva, avšak ani z ním podaného
odvolania nevyplýva, že by odvolateľ manželstvo považoval za funkčné, toto ani odvolateľ netvrdí.
Vykonávanie ďalšieho dokazovania v tomto smere by bolo nadbytočné v rozpore so zásadou rýchlosti

a hospodárnosti konania.
16. Pokiaľ odvolateľ je toho názoru, že manželstvo by malo zostať zachované už z dôvodu, aby sa on
ako manžel mohol o svoju manželku postarať v prípade ak by to časom jej zhoršujúci sa zdravotný
stav vyžadoval, ani v tomto mu odvolací súd nemohol dať za pravdu. V prejednávanej veci bolo
nepochybne preukázané, že manželstvo si neplní svoje spoločenské funkcie v zmysle § 18 a 19 Zákona

o rodine, manželia spoločne nežijú, vzájomne si nepomáhajú, spoločne neuspokojujú potreby rodiny
a ani nevytvárajú zdravé a harmonické rodinné prostredie. Keďže navrhovateľka nemá záujem o to, aby
sa manžel o ňu staral, preto niet žiadneho dôvodu takéto nefunkčné manželstvo zachovávať, pretože
nemožno nvrhovateľku nútiť, aby v ňom proti svojej vôli zotrvávala. Z uvedených dôvodov nemalo žiadny
relevantný význam vkonávať bližšie dokazovanie na zistenie zdravotného stavu navrhovateľky. Žiada

sa doplniť, že rozvod nebráni manželovi starať sa o ich spoločného maloletého syna.
17. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 1 Zákona o rodine, podľa ktorého
manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia
uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom; pričom účelom manželstvaje vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Vychádzajúc
z obsahu citovaného ustanovenia je zrejmé, že pokiaľ uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného
a slobodného rozhodnutia manželov a to s vedomím utvorenia rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom

trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane i jeho harmonického fungovania; potom uvedené
aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva
vývoj vzťahov medzi členmi tohto partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý bolo
manželstvo uzavreté, sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom
zväzku pominuli, neexistuje žiadny rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať. Ústavná ochrana

manželstva nezahŕňa nedobrovoľné zotrvanie v manželskom zväzku.
18. V prejednávanej veci potom aj odvolací súd musel dospieť k záveru, že tu nie je žiaden dôvod
predpokladať, že by mohlo dôjsť k náprave narušených vzťahov do takej miery, aby bolo možné
obnovenie harmonického manželského spolužitia, pokiaľ to raz jeden z manželov výslovne odmieta, ako
to odmieta navrhovateľka. Preto bolo namieste považovať v uvedenom prípade za naplnené dôvody
pre rozvod manželstva a na tomto závere nemôže nič zmeniť ani tá skutočnosť, že manžel si želá v

manželstve zotrvať. Vedený týmito úvahami preto odvolací súd s poukazom na správnosť napadnutého
rozhodnutia, rozhodnutie o rozvode manželstva za použitia ust. § 387 ods. 2 CSP potvrdil spolu s vecne
správnym závislým výrokom o trovách konania.
19. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania, manžel sa odvolal aj v časti týkajúcej sa úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.

20. Podľa § 122 Civilného mimosporového poriadku, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd
rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda
schválená, odvolanie.

21. Podľa § 355 ods. 1 CSP, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
nevylučuje.

22. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

23. Odvolací súd zistil zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 11.06.2024, že manželia sa ohľadom
úpravy práv a povinností k maloletému B. dohodli a na pojednávaní uzatvorili a podpísali rodičovskú
dohodu, ktorú súd schválil a pojal do rozsudku. Ani jeden z rodičov nebol preto oprávnený v zmysle
ustanovenia§122CMPpodaťvočirozsudkuvtejtočastiodvolanie.Vzhľadomnato,ževdanomprípade

odvolanie otca dieťaťa smerovalo aj proti výroku rozsudku, proti ktorému nie je odvolanie prípustné s
poukazom na ustanovenie § 122 CMP v spojení s § 355 ods. 1 CSP a contrario, musel odvolací súd
odvolanie v časti týkajúcej sa uzavretej rodičovskej dohody v súlade s § 386 písm. c) CSP odmietnuť
bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

24. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP, v spojení s §
396 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).