Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. marec 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124324848
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6124324848.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: MOKAS, a.s., so sídlom
Selešťany 69, 991 06 Záhorce, IČO: 36 006 718, zastúpený: Dávid Štefanka, advokát, so sídlom
Povoznícka 18, 841 03 Bratislava, IČO: 42 182 298 proti žalovanému: Víno Levice s.r.o., so sídlom
Opavská 26, 831 01 Bratislava, IČO: 35 814 748, zastúpený: PROLEGAL, s. r. o., so sídlom Dunajská

15/A, 811 08 Bratislava, IČO: 36 863 149, v konaní o zaplatenie 32.456,90 Eur s príslušenstvom a o
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava
III č. k. 72Cb/137/2024 - 79 zo dňa 30.12.2024 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 72Cb/137/2024 - 79 zo dňa
30.12.2024 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim uznesením č. k. 72Cb/137/2024
- 79 zo dňa 30.12.2024 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) zamietol návrh žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa svojim návrhom na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia domáhal, aby súd zriadil záložné právo na majetok žalovaného v znení „Súd zriaďuje záložné

právo v prospech Žalobcu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve Žalovaného, nachádzajúcim sa v okrese
F., obec F., katastrálne územie F., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, ako: - Výrobná hala so
súpisným číslom XXXX, postavená na pozemkoch parcelné číslo XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a
XXXX/XX - všetky druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie (dané pozemky nie sú evidované na
listoch vlastníctva), - Pozemok s parcelným číslom XXXX, o výmere 36 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, a na liste vlastníctva č. XXXX, ako: - Pozemok s parcelným číslom XXXX, o výmere

42 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky Žalobcu
spolu vo výške 32 456,90,- EUR spolu s príslušenstvom, ktorá vznikla na základe Faktúry č. 215202309,
ktorá bola vystavená dňa 30.09.2023 a Faktúry č. 244202310, ktorá bola vystavená dňa 14.11.2023.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

3. Svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že už v návrhu na

vydanie platobného rozkazu a následne v rámci vyjadrenia k odporu jednoznačne osvedčil dôvodnosť
svojho nároku, ktorý žalovaný relevantným spôsobom nespochybnil. Žalovaný nereklamoval dodávku
hrozna a nežiadal zľavu z ceny, či iné zníženie ceny hrozna, ktorej zaplatenie si v rámci konania
uplatňuje žalobca. Podľa žalobcu je zo znenia odporu zrejmé, že žalovaný nie je v súčasnosti schopný
splácať svoje dlhy, pričom v máji 2024 masovo rozosielal maily svojim obchodným partnerom, kde ich
žiadal o trpezlivosť z dôvodu platobnej neschopnosti. Žalobcovi do dňa podania návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia nebola uhradená ani časť dlhu žalovaného, čo preukazuje závažné
finančné problémy žalovaného a ohrozenie exekúcie žalobcu. Podľa žalobcu už v rámci konaniadostatočne popísal rozhodujúce skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana v rámci sporu. Žalobca dodal žalovanému na základe objednávok
tovar - hrozno. Žalobca na základe dodania dohodnutého tovaru vystavil žalovanému 2 faktúry, ktoré sú

zároveň aj dodacím listom s presnou špecifikáciou dodaného tovaru. Konkrétne ide o faktúry: - faktúra č.
215202309,ktorábolavystavenádňa30.9.2023asplatnádňa14.10.2023nasumu48.530,40Eur;suma
k úhrade 25.000,- Eur (23.530,40 Eur bolo zo strany žalovaného uhradených) - faktúra č. 244202310,
ktorá bola vystavená dňa 14.11.2023 a splatná dňa 28.11.2023 na sumu 7.456,90 Eur; suma k úhrade
7.456,90 Eur. Na základe vyššie uvedeného žalobca voči žalovanému v súčasnosti eviduje pohľadávky

v celkovej výške 32.456,90 Eur spolu s príslušenstvom, ktoré predstavuje zákonný úrok z omeškania vo
výške 12% ročne z dlžnej sumy. Žalovaný doposiaľ relevantným spôsobom nespochybnil nárok žalobcu.
Žalovaný priznal problémy so splácaním svojich dlhov voči viacerým veriteľom. Žalovaným priznaná
neschopnosť splácania záväzkov môže spôsobiť stav, keď aj následne právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie vo veci samej môže stratiť opodstatnenie vo svetle reálnej vymožiteľnosti pohľadávky a teda
existuje dôvodná obava, že budúca exekúcia na vymoženie pohľadávky žalobcu bude ohrozená.

4. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 343 ods. 1 až ods. 3, § 344, § 324 ods. 1,
§ 326 ods. 1, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1 a ods. 2 CSP a uviedol, že návrhom na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa žalobca domáhal zriadenia záložného práva k nehnuteľnosti
špecifikovanej v petite, ktorá je vo vlastníctve žalovaného. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s

návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a s priloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru,
že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie
vyplýva, že žalobca dodal žalovanému na základe objednávok hrozno a vystavil dve faktúry, a to faktúra
č. 215202309, ktorá bola vystavená dňa 30.9.2023 a splatná dňa 14.10.2023 na sumu 48.530,40
Eur; suma k úhrade 25.000,- Eur (23.530,40 Eur bolo zo strany žalovaného uhradených), faktúra č.

244202310,ktorábolavystavenádňa14.11.2023asplatnádňa28.11.2023nasumu7.456,90Eur;suma
k úhrade 7.456,90 Eur. Na základe vyššie uvedeného žalobca voči žalovanému v súčasnosti eviduje
pohľadávky v celkovej výške 32.456,90 Eur spolu s príslušenstvom. Obrana žalovaného spočíva v tom,
že mailom zo dňa 18.10.2023 reklamoval u žalobcu dodávku hrozna z októbra 2023, pričom mu oznámil,
že dodané hrozno bolo vo veľmi zlom stave a žiadal o vykonanie nápravy. Zároveň namietol spornosť

dlžnej sumy.

5. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení ďalej konštatoval, že má za to, že žalobca nijako
nepreukázal dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie
súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu, pričom súd v tomto prípade dokazovanie

nevykonáva, ale musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ
v návrhu musí osvedčiť také skutočnosti a konanie odporcu, ktoré nasvedčujú takému správaniu,
ktorého výsledkom je znižovanie množstva alebo hodnoty jeho majetku alebo iné konanie, ktorého
výsledkom môže byť právna nemožnosť alebo neprimeraná obtiažnosť výkonu práva (ohrozenie
exekúcie).Žalobcaplatobnúneschopnosťžalovanéhovyvodzujeznevyplateniavýznamnejčastidotácie

od Pôdohospodárskej platobnej agentúry a následnej žiadosti žalovaného o splátkový kalendár voči
viacerým jeho obchodným partnerom. Súd prvej inštancie konštatoval, že na základe uvedeného, nie
je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu o preukázaných závažných finančných problémoch žalovaného
a ohrození prípadnej budúcej exekúcie. Žalobca neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by preukazovala
správanie žalovaného spočívajúce v znižovaní hodnoty jeho majetku. Zároveň žalobca ani nijako

neosvedčil, že v prípade žalovaného ide o spoločnosť nachádzajúcu sa v kríze, resp. o spoločnosť,
ktorej hrozí úpadok. Len na základe nevyplatenia dotácie a podania žiadosti o splátkový kalendár, za
procesnej situácie, kde žalovaný namietol spornosť výšky dlžnej sumy z faktúr, nie je možné nariadiť
zabezpečovacie opatrenie. Súd prvej inštancie je toho názoru, že žalobca neosvedčil existenciu obavy
z budúceho zmarenia exekúcie, preto jeho návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie nerozhodoval s poukazom na § 262 ods. 1 CSP.

6. Proti predmetnému uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, dôvodiac podľa § 365
ods. 1 písm. a), písm. b) a písm. c) CSP, pričom žalobca zastáva názor, že konanie ma inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej že sud prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie sudu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uviedol, že v rámci návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia riadne uviedol všetky náležitosti v zmysle § 326 ods. 1
CSP. Žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie zamietnutie návrhu odôvodnil len veľmi stroho,pričom odôvodnenie napadnutého uznesenia je možno nájsť iba v bode 9 napadnutého uznesenia na
záverečnej strane. Zvyšok napadnutého uznesenia sa žiadnym spôsobom nezaoberá tým, prečo sud
prvej inštancie nevyhovel návrhu žalobcu, pričom žalobca má zato, že podmienky (ktoré všeobecným

spôsobom uvádzal súd prvej inštancie aj v napadnutom uznesení) na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia boli splnené. Odôvodnenie napadnutého uznesenia žalobca nepovažuje za dostatočné. V
prvom rade uvádza, že súd prvej inštancie nespochybnil, že žalobca v rámci návrhu osvedčil dôvodnosť
svojho nároku. Súd prvej inštancie však v rámci napadnutého uznesenia argumentoval v tom zmysle,
že žalobca nepreukázal dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie. Žalobca je presvedčený o tom, že súd

sa riadne nezaoberal jeho návrhom, nakoľko v ňom bolo riadne vysvetlená a aj podložená obava, že
exekúciabudeohrozená,keďopakovanepoukázalnaemailžalovanéhozodňa5.5.2024.Podľažalobcu
z návrhu jasne vyplýva, že sám žalovaný vo svojom odpore opísal dôvody svojich finančných ťažkostí
(druhotná platobná neschopnosť spôsobená nevyplatením dotácie, snaha dohodnúť splátkový kalendár
s viacerými obchodnými partnermi a pod.). Žalobca preto poukázal na reálnu hrozbu, že ak nebude jeho
nárok dostatočne zabezpečený, v budúcnosti dôjde k takému zhoršeniu majetkovej situácie žalovaného,

ktoré skomplikuje alebo úplne znemožní vymoženie dlžnej sumy. Samotná skutočnosť, že e-mail bol
koncipovaný podobne pre viacerých veriteľov, svedčí o rozsiahlom probléme s platobnou schopnosťou.
Žalobca nijako netvrdí, že by tento e-mail automaticky znamenal uznanie dlhu zo strany žalovaného,
ale nepopierateľne poukazuje na nepriaznivú finančnú situáciu. Žalobca nesúhlasí s argumentáciou
súdu, že návrh nebol riadne odôvodnený, keď podľa žalobcu súd prvej inštancie prehliada všetky

uvedené dôkazy a tvrdenia. Podstatným faktom, na ktorý žalobca opakovane poukazuje, je, že napriek
uplynutiu značného času žalovaný neuhradil žalobcovi ani čiastočnú sumu zo svojho dlhu, a to napriek
viacerým výzvam a komunikácii. Táto skutočnosť, spolu s informáciami o rovnakej situácii aj u iných
veriteľov, jednoznačne dokresľuje reálny stav finančných ťažkostí žalovaného. Podľa žalobcu ide teda
o dôležitý dôkaz, ktorý by mal byť pri hodnotení dôvodnosti obáv žalobcu z budúcej nemožnosti vymôcť

pohľadávku zohľadnený. Súd prvej inštancie vo svojom napadnutom uznesení uviedol, že žalobca
nepreukázal závažné finančné problémy žalovaného. Žalobca však namieta, že takéto odôvodnenie
je v rozpore so skutočnosťou vyplývajúcou z celého spisu aj zo samotného odporu, keďže v spise
je doložená komunikácia (e-mailová korešpondencia, návrh na splátkový kalendár, atď.), z ktorej
je jasné, že žalovaný mal a naďalej má objektívny problém s uhrádzaním svojich dlhov. Žalovaný

svoju nepriaznivú finančnú situáciu potvrdzuje tým, že sa odvoláva na nevyplatenie dotácie a žiada
o trpezlivosť pri splácaní. Tieto fakty sú podľa žalobcu dostatočným základom pre uznanie existencie
vážnych finančných problémov, čo je pritom kľúčový predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Žalobca v súčasnosti nemá k dispozícii iné právne prostriedky, ktoré by mu umožnili
efektívne zabezpečiť vymáhateľnosť svojho nároku. Žalobca nepovažuje za správne, aby bol jeho

návrh zamietnutý bez náležitého odôvodnenia. Z obsahu napadnutého uznesenia vyplýva, že súd
prvej inštancie sa riadne nezaoberal splnením podmienok pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia.
Žalobca má za to, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia nedôjde k neprimeranému zásahu do
právžalovaného.Žalobcajepresvedčenýotom,žesúdprvejinštancieporušilzásadunáležitéhozistenia
skutkového stavu veci, keď neprihliadol na všetky predložené dôkazy a tvrdenia žalobcu a ich význam

nevyhodnotil v súlade s požiadavkou riadneho odôvodnenia rozhodnutia. Žalobca musí chrániť svoje
podnikanie a najmä svoju pohľadávku, ktorá vznikla ešte v roku 2023, k čomu smeruje samotný návrh.
Žalovaný síce bude mať obmedzenú voľnú dispozíciu s nehnuteľnosťami, ale stále mu zostáva majetok
v jeho vlastníctve, ktorý môže naďalej užívať. Žalobca na záver uviedol, že z uvedeného vyplýva, že
navrhované zabezpečovacie opatrenie (zriadenie záložného práva) spĺňa požiadavky testu primeranosti

a je adekvátnou reakciou na obavu, že žalovaný už v čase rozhodnutia vo veci samej nebude disponovať
dostatočnýmmajetkomnauspokojeniepohľadávkyžalobcu.Nazákladeuvedenýchskutočnostížalobca
navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a sám rozhodol o nariadení zabezpečovacieho
opatrenia v znení jeho návrhu.

7. Žalovaný sa k uvedenému odvolaniu žalobcu vyjadril, keď uviedol, že nejestvujú dôvody, na základe
ktorých by bolo možné predpokladať, že prípadná exekúcia požadovaného nároku by mala alebo
mohla byť ohrozená. Žalovaný riadne vykonáva podnikateľskú činnosť a jeho tržby sa pohybujú na
úrovni približne 3.000.000,- Eur ročne. Voči žalovanému nie sú vedené akékoľvek súdne konania
(s výnimkou konania iniciovaného žalobcom) a voči žalovanému nie sú vedené exekučné konania.

Žalovaný neeviduje záväzky voči zdravotným poisťovniam, sociálnej poisťovni. Žalovaný neeviduje
dlhy alebo nedoplatky voči daňovému úradu alebo štátu. Žalovaný nie je pod dočasnou ochranou a
nespĺňa predpoklady na vyhlásenie konkurzu alebo reštrukturalizácie. Samotné omeškanie žalovaného
s úhradou odplaty nemôže byť bez ďalšieho prípustným dôvodom pre nariadenie neodkladnéhoopatrenia tak, ako požaduje žalobca, keďže tento neuviedol, ani nepreukázal dôvody odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že by prípadná exekúcia nároku mala alebo mohla
byť ohrozená. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že nerozporuje existenciu nároku žalobcu na odplatu,

sporná je však jej výška. Nejestvuje v súčasnosti predpoklad, že by požadovaný nárok nemal byť
zo strany žalovaného dobrovoľne splnený, a teda že by mal byť vymáhaný v exekučnom konaní.
Žalobca v doterajšom konaní neuviedol, ani nepreukázal skutočnosti, ktoré by poukazovali alebo
nasvedčovali konaniu žalovaného, ktorého úmyslom alebo výsledkom by mala byť nemožnosť alebo
neprimerané sťaženie budúceho výkonu práva. Žalovaný dodal, že nie je platobne neschopný a uhrádza

si záväzky zo svojej činnosti a preto nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalobcu o preukázaných
závažných finančných problémoch žalovaného a ohrození prípadnej budúcej exekúcie, pokiaľ finančné
problémy žalovaného neexistujú. Žalobca tak nepreukázal finančné problémy žalovaného, ani neuviedol
skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že žalovaný je v kríze alebo že by mu hrozil úpadok. Žalovaný
dodal, že jediná skutočnosť, o ktorú žalobca opiera svoje právo na nariadenie neodkladného opatrenia
je vyjadrenie žalovaného z minulosti o omeškaní vyplácania dotácií zo strany PPA. Je pravdou,

že v nedávnej minulosti bola PPA v omeškaní s úhradou priznaných dotácií tak, ako uvádza
žalobca vo svojom návrhu. Uvedené bolo spôsobené výhradne okolnosťami na strane PPA a nebolo
spôsobené konaním alebo nekonaním žalovaného. Stavom pozdržania vyplácania dotácií zo strany
PPA nebol postihnutý iba žalovaný, ale mnoho iných subjektov podnikajúcich v oblasti, na ktoré sa
pozdržané dotácie vzťahovali. Žalovaný tiež uviedol, že hodnota nehnuteľnosti, na ktorej zriadenia

zabezpečovacieho opatrenia sa žalobca domáha, je v značnom nepomere k hodnote požadovaného
nároku, keď odhadovaná hodnota nehnuteľnosti je cca 700.000,- Eur a výška požadovaného nároku
je 32.456,90 Eur s príslušenstvom. Nehnuteľnosti, ku ktorým žiada žalobca zriadenie záložného práva
slúžia na výkon podnikateľskej činnosti žalovaného a sú predmetom zabezpečenia pre čerpané finančné
prostriedky. V uvedených nehnuteľnostiach žalovaný vyrába svoje produkty (víno), fľašuje a uskladňuje

ich. Bez vlastníctva uvedených nehnuteľností žalovaný nie je spôsobilý vykonávať svoju podnikateľskú
činnosť. Nie je dôvodné predpokladať, že by žalovaný uvažoval o prevode dotknutých nehnuteľností,
keďže uvedený postup by znamenal faktické ukončenie činnosti podnikania žalovaného. Vzhľadom na
pomer výšky požadovaného nároku k ročným tržbám žalovaného sa konanie žalovaného smerujúce
k ukončeniu svojej činnosti javí ako nepravdepodobné a nereálne. Žalobcom navrhované opatrenie

(zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti) je neprimerané vzhľadom na sledovaný cieľ (ochrana a
budúcevymoženiepohľadávky).Žalovanýzastávanázor,ževovecijemožnédosiahnuťcieľmiernejšími
prostriedkami, a to najmä dohodou medzi žalobcom a žalovaným o výške nároku a spôsobe jeho úhrady
alebo civilným konaním, v ktorom sa určí výška nároku (a to v prípade, ak k dohode o výške nároku
medzi stranami nedôjde). Žalobca v priebehu konania nepreukázal existenciu reálnej obavy z toho, že

by existovali alebo mohli vzniknúť skutočnosti, ktorých výsledkom by bolo sťaženie uspokojenia jeho
nároku prostredníctvom exekúcie. Naopak, žalovaný považuje za preukázané, že žalovaný sa nachádza
v priaznivej finančnej situácii, plní si záväzky a po ustálení výšky požadovaného nároku so žalobcom
dôjde k splneniu nároku žalobcu.

8. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods.
1 CSP bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu súdu prvej inštancie a oboznámením sa s
dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť, nakoľko napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

9. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.

Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

11. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

12. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.13. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Po oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s obsahom odvolaním dotknutého
uznesenia súdu prvej inštancie, s obsahom odvolania žalobcu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, ktorým súd
prvej inštancie vec správne skutkovo i právne vyhodnotil na základe stavu existujúceho v čase vydania

napadnutého rozhodnutia.

17. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá
neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a
predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu,

kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh
smeruje (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017).

18. Základnými predpokladmi na to, aby bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené, sú :
a) existencia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,

b) spôsobilý predmet záložného práva,
c) zriadenie záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky,
d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

19. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie bude súd vychádzať z konkrétnych skutkových

okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu,
musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia
relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia
potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie (Civilný sporový poriadok,
komentár 2. vydanie, 2022, s. 1297 - 1310, (ŠTEVČEK, FICOVÁ, BARICOVÁ, MESIARKINOVÁ,

BAJÁNKOVÁ, TOMAŠOVIČ A KOL.).

20. Zabezpečovacím opatrením sa dočasne a predbežne upravujú pomery sporových strán, pričom z
charakteru samotného zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nie je potrebné
zisťovanie všetkých skutočností potrebných pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy

dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň
základné skutočnosti potrebné pre prijatie záveru o nevyhnutnosti nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia. Zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie exekúcie vo vzťahu k žalovanej strane sporu -
okrem existencie predmetného peňažného nároku však musí žalobca osvedčiť aj to, že aj bez nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia by bola exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom táto obava musí

byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Otázka ohrozenia exekúcie je otázkou objektívnou, keďže
vzhľadom na objektívne skutočnosti musí hroziť, že vo fáze núteného výkonu rozhodnutia nebude mať
povinný relevantné aktíva, voči ktorým sa bude môcť oprávnený uspokojiť. Naopak, otázka úmyselného
zbavovaniasamajetkunaúkorveriteľajeotázkousubjektívnouavdanomprípadejepotrebnépreukázať
úmysel, pričom obavu z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom, že

žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči žalovanej strane
sporu.

21. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na tom právnom základe, že žalobca
nijako nepreukázal existenciu dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie, keď žalobca platobnú neschopnosť

žalovaného vyvodzuje z nevyplatenia významnej časti dotácie od Pôdohospodárskej platobnej agentúry
a následnej žiadosti žalovaného o splátkový kalendár voči viacerým jeho obchodným partnerom, taktiež
neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by preukazovala správanie žalovaného spočívajúce v znižovaní
hodnoty jeho majetku. Súd prvej inštancie taktiež konštatoval, že žalobca ani nijako neosvedčil, že vprípade žalovaného ide o spoločnosť nachádzajúcu sa v kríze, resp. o spoločnosť, ktorej hrozí úpadok.
Iba na základe samotného nevyplatenia dotácie a podania žiadosti o splátkový kalendár, za procesnej
situácie, kde žalovaný namietol spornosť výšky dlžnej sumy z faktúr, nie je možné, podľa súdu prvej

inštancie, nariadiť zabezpečovacie opatrenie.

22. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na Uznesenie Ústavného Súdu SR zo dňa
20.12.2017,č.k.IIÚS741/2017,kdezjehozáverovmožnokonštatovať,žeformuláciaúmyselnékonanie
žalovaného a zbavovanie sa majetku na úkor žalobcu nevyplýva z dikcie zákona, minimálne však musí

byť osvedčené, že nakladanie s majetkom súvisí s rozhodnutím ako exekučným titulom a dlžník mení
kvantitatívne alebo kvalitatívne hodnotu majetku z dôvodu, aby zhoršil exekúciu. Obavu z ohrozenia
exekúcie považuje súdna prax za osvedčenú, ak nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje práva alebo
faktické úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu exekúcie, pričom dôvodom je aj takáto
hrozba. Vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať v hrozbe alebo realizácii úkonov s
kvantitatívnymdopadomnaexekvovateľnýmajetokdlžníkat.j.zmenšeniemajetku,alepodľaokolnostíaj

s kvalitatívnym dopadom na majetok napr. zmena zloženia, štruktúry a s tým súvisiace výrazné zníženie
speňažiteľnosti.

23. Odvolací súd má, rovnako ako súd prvej inštancie za to, že zo strany žalobcu v danom prípade
nebol osvedčený objektívny stav ohrozenia exekúcie, nakoľko nebolo preukázané, že žalovaný, ako

nositeľ hmotnoprávnej povinnosti, realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k jej úplnému
zmareniu a ani k jej výraznému sťaženiu. Návrh žalobcu nebol osvedčený takými dôkazmi, z ktorých
by vyplývalo úmyselné konanie žalovaného a to zbavovanie sa jeho majetku na úkor žalobcu ako
jeho veriteľa. Skutočnosť, že žalovaný zaslal žalobcovi dňa 5.5.2024 email, kde mu vysvetlil svoju
vtedajšiu druhotnú platobnú neschopnosť, nemožno považovať za skutočnosť, na základe ktorej by bolo

možné jednoznačne konštatovať, že celková ekonomická situácia žalovaného má naďalej zhoršujúci
sa charakter, ktorý by spôsoboval nemožnosť splnenia budúceho záväzku žalovaného, ktorý má
voči žalobcovi. Takisto ani samotná existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu,
že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie,

ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré
inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a
stanovísk pod č. R 20/1998.

24. Odvolací súd preto konštatuje, že žalobca hodnoverným spôsobom neosvedčil, že by správanie
žalovaného smerovalo k úmyselnému konaniu, ktorého výsledkom by došlo k zmenšeniu jeho majetku
a teda, že by prípadná exekúcia mohla byť ohrozená. Naopak, súd má za preukázané, že žalovaný sa
aj naďalej venuje obchodnej činnosti s cieľom dosiahnutia zisku. Ako už bolo uvedené, vo všeobecnosti
platí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom

na exekvovateľný majetok dlžníka t. j. zmenšenie majetku, alebo podľa okolností aj s kvalitatívnym
dopadom na majetok napr. zmena zloženia, štruktúry a s tým súvisiace výrazné zníženie speňažiteľnosti.
Uvedené nemá odvolací súd za osvedčené a to ani v žalobcovom odvolaní a preto sa plne stotožňuje
so závermi súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení, v ktorom konštatoval, že žalobca neosvedčil
vyslovenú subjektívnu obavu z ohrozenia exekúcie. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že

zo žiadneho žalobcom produkovaného tvrdenia nebolo osvedčené, že by v danej veci bolo potrebné
bezodkladne upraviť pomery strán sporu formou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca v
predmetnom konaní neosvedčil, že by sa žalovaný správal tak, že by sa zbavoval majetku, resp. že
by inak znižoval hodnotu svojho majetku, ktorý by bolo možné následnou exekúciou postihnúť a preto
odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v konaní neosvedčil existenciu reálnej obavy z ohrozenia

exekúcie, ktorá je základnou podmienkou zriadenia sudcovského záložného práva.

25. Po posúdení všetkých relevantných skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu dospel odvolací
súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, t.j. že v preskúmavanej veci žalobca hodnoverným
spôsobom nepreukázal dôvodnosť obavy z ohrozenia vymožiteľnosti svojho nároku, neosvedčil ani

hrozbu zmarenia budúcej exekúcie, čím nedošlo k splneniu zákonných predpokladov pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, preto napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie návrh žalobcu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí (§ 396 ods. 1 a § 262 CSP).

27. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).