Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/171/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124200240
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124200240.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX,bytomC.D.E.XXX,zastúpený:JUDr.DarinaKurňavová,advokátka,sosídlomKapitulská
5, Trnava, proti osobe povinnej z vyživovacej povinnosti (otec): A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.
G. XX, B., o určenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, o odvolaní osoby povinnej z vyživovacej

povinnosti (otca) proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 33Pc/2/2024-27 zo dňa 18. marca 2024
v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 33Pc/2/2024-67 zo dňa 10. septembra
2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie sa r u š í a vec
sa v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie výrokom I. uložil otcovi
povinnosť platiť navrhovateľovi (plnoletému dieťaťu) výživné vo výške 380,- eur mesačne, vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred počnúc od 11.01.2024. Výrokom II. uložil otcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
nedoplatok na výživnom od 11.01.2024 do 18.03.2024 vo výške 1.017,42 eur v pravidelných splátkach
po 40,- eur mesačne splatných vždy spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia dlhu pod stratou
výhody splátok v prípade omeškania s riadnym zaplatením ktorejkoľvek z nich a výrokom III. rozhodol,

že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Po právnej stránke súd rozsudok odôvodnil aplikáciou § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a 2, § 76 ods.
1, § 77 ods. 1 veta prvá zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a § 232 ods. 3
a 4 zákona č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“).
Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným súdu prvej inštancie

dňa 11.01.2024 domáhal voči otcovi určenia výživného vo výške 380,- eur mesačne od podania návrhu.
Svoj návrh odôvodnil tým, že rodičia nikdy nežili v spoločnej domácnosti, vychovávala ho matka, ktorá
máďalšiedvevyživovaciepovinnosti.Otecmuod24.08.2017navýživuneprispieva.Študujev3.ročníku
na Strednej priemyselnej škole v Starej Turej. Nemá žiaden príjem a nie je schopný sa samostatne živiť.
Jeho mesačné výdavky predstavujú sumu 772,90 eur. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom
spisu a vykonanými lustráciami v Registri obyvateľov SR a Sociálnej poisťovni mal za preukázané, že

otec nemá okrem navrhovateľa iné vyživovacie povinnosti. Od 22.08.2023 je zamestnaný v H. C. I., kde
zarobil od augusta 2023 do januára 2024 v priemere cca 2.000,- eur mesačne, čo v čistom predstavuje
okolo1.460,-eur.Súdprvejinštanciekonštatoval,žemedziúčastníkmikonanianiejevybudovanýžiadny
bližší vzťah. Vychádzal z tvrdení navrhovateľa i vykonaných dôkazov v konaní, že plnoletý 19-ročný
navrhovateľ, ktorého vychováva matka spolu s otčimom, nie je schopný samostatne sa živiť, lebo sa
stále pripravuje na budúce povolanie denným štúdiom na strednej škole. Podľa metodiky zverejnenej na

stránke Ministerstva spravodlivosti SR by mala súdom určená vyživovacia povinnosť povinného rodiča
na 19 a viacročné dieťa predstavovať 26 % z jeho čistého príjmu, pričom navrhovateľom požadovaných380,- eur mesačne zodpovedá tabuľkovému výživnému. Čistý mesačný príjem otca mu umožňuje
prispievať na výživu navrhovateľa sumou 380,- eur mesačne počnúc od podania návrhu na súd. Zvyšné
výdavky navrhovateľa do celkovej sumy 772,90 eur, ktorých výška nebola v konaní sporná, (t.j. sumu

392,90 eur) bude uhrádzať matka, keďže popri dennom stredoškolskom štúdiu navrhovateľa nie je
daný priestor na pravidelné zárobky. Súd prvej inštancie v konaní nezisťoval výdavky povinného rodiča,
nakoľko takéto dokazovanie považoval za nadbytočné a nehospodárne, keďže otec voči navrhovanej
výške výživného vôbec nenamietal. Zročné výživné súd prvej inštancie vyčíslil na sumu 1.017,42 eur
(257,42 eur ako pomerná časť za mesiac január 2024 /21 dní od podania návrhu na súd do 31.01.2024/

+ 760,- eur za mesiac február a marec 2024). Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ pripustil, aby mu
bol nedoplatok na výživnom vzniknutý od podania návrhu do vydania rozhodnutia platený v minimálnych
splátkach po 40,- eur mesačne, súd prvej inštancie stotožňujúc sa s rozsahom i výškou splátok uložil
otcovi povinnosť uhrádzať vzniknutý nedoplatok v splátkach spolu s bežným výživným.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že

žiadenzúčastníkovnemánároknanáhradutrovkonania,keďžetentozákonneustanovuje,aniúčastníci
nenavrhli inak.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec. V prvom rade namietal, že súdne
pojednávanie prebehlo bez jeho prítomnosti a možnosti vyjadriť sa. Ďalej uviedol, že suma priznaného

výživného vrátane zročného výživného je pre neho likvidačná. Vyše štyri roky býva v spoločnej
domácnosti so snúbenicou a s jej 13-ročnou dcérou v rodinnom dome v J.. Na spoločnú domácnosť
prispieva sumou 400,- eur mesačne (poplatky za plyn, vodu a elektrinu – 283,- eur, strava – 120,-
eur). Jeho ďalšie výdavky pozostávajú z platieb úveru – 166,- eur, pohonných hmôt – 260,- eur (denne
dochádza do práce 60 km), hygiena – 50,- eur, oblečenie a obuv – 50,- eur, krmivo pre psov – 50,-

eur a strava – 200,- eur. Otec ďalej uviedol, že jeho čistá mzda bola vypočítaná z mesiacov v čase
sezóny, kedy odpracoval veľa hodín nadčasov. Mimo sezónu je jeho mzda nižšia. Zároveň namietal
mesačné výdavky navrhovateľa za vodu, poistenie domu a oblečenie, ktoré sú podľa neho neprimerane
vysoké. Upozornil na to, že navrhovateľ bol podľa tabuľky zaradený ako vysokoškolák, avšak navštevuje
3. ročník strednej školy, hoci bude mať 20 rokov. Doplnil, že s navrhovateľom sa stretával do jeho 4.

rokov a pravidelne ho každý mesiac finančne podporoval. Potom, čo sa matka navrhovateľa vydala,
začala navrhovateľa pred ním zatajovať. Na žiadosť matky navrhovateľa nekontaktoval. V súčasnosti
nie je medzi ním a navrhovateľom žiaden vzťah.

5. V doplnení odvolania otec uviedol, že medzi jeho ďalšie mesačné výdavky patria platba výživného –

420,- eur a telefón – 30,- eur. Za pohonné hmoty platí 200,- eur a za stravu v práci 100,- eur. Nakoľko
k 01.09.2024 mu skončila pracovná zmluva a zamestnávateľ s ním ukončil pracovný pomer, zamestnal
sa v H. K., kde mu bola ponúknutá práca (40 hodín týždenne) za mzdu 7,40 eur na hodinu, čím sa
podstatne znížil jeho príjem. Navrhol, aby bolo výživné na navrhovateľa určené vo výške 200,- eur
mesačne.

6. K odvolaniu otca sa vyjadril navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne s tým, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Podľa navrhovateľa však odvolanie otca nespĺňa
náležitosti odvolania v zmysle ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku, nakoľko v ňom
absentuje rozsah, v akom sa rozsudok napáda, odvolacie dôvody a odvolací návrh. Vzhľadom na

uvedené je preto potrebné podľa navrhovateľa odvolanie otca odmietnuť. Navrhovateľ mal za to, že
otec v súvislosti so svojimi výdavkami nešpecifikoval sumu 400,- eur na spoločnú domácnosť. Taktiež
nie je zrejmé, či sa jedná o mesačné výdavky. Napr. suma 283,- eur za energie, plyn, vodu musí
zahŕňať aj náklady snúbenice otca a jej dcéry. Náklady za pohonné hmoty a krmivo pre psov sú
nedôvodné. Navrhovateľ ďalej uviedol, že súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie za účelom

zisteniamesačnéhopríjmuotcaasprávnedospelkjehovýške.Jebezvýznamnánámietkaotca,ževýška
čistej mzdy je ovplyvnená odpracovanými nadčasmi. Súd prvej inštancie správne určil výšku výživného
i splátky zročného výživného. Navrhovateľ nesúhlasil s tým, že by ho otec pravidelne podporoval. Otec
o neho neprejavoval žiaden záujem a vyhovovalo mu, že sa styk nerealizoval. Matka nikdy otcovi v styku
nebránila. Záverom navrhovateľ uviedol, že v prípade, ak odvolanie nebude odmietnuté, navrhuje, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok súd prvej inštancie potvrdil.

7. Vo vyjadrení k doplneniu odvolania otca navrhovateľ poukázal na to, že všetky faktúry a rozhodnutia
predložené otcom znejú na meno „L. M.“. Položky v sume 400,- eur a 283,- eur by nemali byťposudzované ako náklady relevantné pre rozhodnutie o výške výživného. Otec v doplnení neuviedol,
z akého dôvodu došlo k skončeniu jeho pracovného pomeru s pôvodným zamestnávateľom a z akého
dôvodu akceptoval podmienky pracovnej zmluvy s výškou hodinovej mzdy 7,40 eur. Navyše v pracovnej

zmluve je v čl. IV. bod 3 dohodnuté, že zamestnanec môže v kalendárnom roku vykonať prácu nadčas
v rozsahu 400 hodín, čo predstavuje budúci príjem 246,66 eur mesačne, takže priemerný mesačný
zárobok by predstavoval sumu 1.430,66 eur (1.184 + 246,66), čo je suma zhodná so sumou, ku ktorej
dospel súd prvej inštancie. Na strane otca tak nedošlo k takým zmenám, ktoré by mali vplyv na určenie
výšky výživného. Navrhovateľ uviedol, že na jeho strane však došlo k zvýšeniu výdavkov, keďže je

v maturitnom ročníku strednej školy a zúčastňuje sa stužkovej slávnosti s nákladmi cca. 500,- eur
(slávnosť, oblečenie, obuv).

8. Otec v rámci odvolacej repliky uviedol, že nakoľko sa prisťahoval do domu jeho manželky L. F.,
sú faktúry na energie a ostatné náklady na domácnosť vedené na jej meno. Polovicu nákladov na
domácnosť však znáša on. Pracovný pomer v H. C. I. bol uzavretý na dobu určitú. Sezóna bola ukončená

a zamestnávateľ sa rozhodol pracovnú zmluvu nepredĺžiť. V najkratšom čase sa snažil nájsť si nové
zamestnanie. Napriek zdravotným problémom prerušil PN a nastúpil do práce. Zamestnávateľ N. K. mu
ponúklo prácu opravára. Zamestnávateľ mu nadčasy neumožnil, preto nie je možné k mesačnej mzde
prirátať sumu 246,66 eur. Otec ďalej uviedol, že aj v jeho prípade došlo k zvýšeniu výdavkov (oprava
starého osobného automobilu pred STK). Určená výška výživného mu spôsobuje problémy aj v rodine.

Nie je schopný ani splácať pôžičku, ktorú mu poskytli rodičia, v čase keď bol nezamestnaný.

9. Navrhovateľ v odvolacej duplike prostredníctvom právnej zástupkyne zopakoval, že otec neuviedol
žiadne právne relevantné skutočnosti pre zmenu rozsudku súdu prvej inštancie.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku -
ďalej len „Civilný sporový poriadok“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného
sporového poriadku), oprávnenou osobou - otcom (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1
Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods.
1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti

(§ 363 Civilného sporového poriadku), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§
365 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku),
nie však dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), dospel k záveru,

že odvolanie otca ako osoby povinnej z vyživovacej povinnosti je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je určenie výživného na plnoleté dieťa.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozhodnutia i
argumenty predostreté otcom v odvolacom konaní bolo preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia
súdu prvej inštancie, ktorým uložil otcovi povinnosť platiť navrhovateľovi výživné v sume 380,- eur
mesačne od 11.01.2024 a zaplatiť nedoplatok na výživnom za obdobie od 11.01.2024 do 18.03.2024 vo

výške 1.017,42 eur v pravidelných splátkach po 40,- eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným
pod stratou výhody splátok, ako aj závislý výrok o náhrade trov konania.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa voči otcovi domáha určenia výživného na plnoleté dieťa.
V konaní uviedol, že žije v spoločnej domácnosti s matkou a otčimom, cez školský týždeň býva na

internáte. Matka má okrem neho ďalšie dve vyživovacie povinnosti. S otcom sa nestýka, nemajú žiaden
vzťah. Od 24.08.2017 mu otec neprispieva na výživu. Navrhovateľ ku dňu podania návrhu na začatie
konania bol študentom 3. ročníka Strednej priemyselnej školy v Starej Turej. V návrhu poukázal na
to, že nemá žiaden príjem a nie je schopný sa sám živiť. Svoje mesačné výdavky vyčíslil v celkovej
sume 772,90 eur a tieto v návrhu aj špecifikoval. Zároveň vyčíslil a špecifikoval i mesačné výdavky

matky. Otec bol v konaní pred súdom prvej inštancie procesne pasívny. K doručenému návrhu na začatie
konania sa nevyjadril. Na pojednávanie konané dňa 18.03.2024 sa nedostavil, hoci mal predvolanie na
pojednávanie riadne doručené (dňa 17.01.2024), svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Súd
prvej inštancie preto postupoval správne, keď pojednával v neprítomnosti otca. Súd prvej inštancienapadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením návrhu navrhovateľa vyhovel vychádzajúc
z tvrdení navrhovateľa a vykonaných dôkazov, keď mal za to, že v konaní nebola sporná žiadna
skutočnosť.

14. Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

15. Podľa § 36 Civilného mimosporového poriadku, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli
účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

16. Podľa § 37 Civilného mimosporového poriadku, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia
účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

17. Odvolací súd poukazuje na to, že mimosporové konania sú ovládané vyhľadávacím princípom
(tzv. materiálne konania), na čo nová právna úprava (Civilného mimosporového poriadku) reagovala

ustanoveniami, ktoré poskytujú súdom dostatočný priestor na to, aby zistili stav veci. Súd preto
„musí“ iniciatívne zasahovať do konania, najmä do dokazovania, čím na seba preberá významnú
mieru dôkaznej iniciatívy. Keďže jedným z najdôležitejších princípov mimosporového konania je princíp
ochrany verejného záujmu (čl. 1 Civilného mimosporového poriadku), súdy uplatňujú aj iné metódy
konania než v sporovom konaní (napr. súd môže konať z úradnej povinnosti, uplatňuje sa v širšej miere

vyšetrovací princíp, princíp oficiality, princíp materiálnej pravdy a pod.). Proces dokazovania ovláda
vyšetrovacia zásada a súd je oprávnený vykonať aj dôkazy, ktoré nenavrhli účastníci konania (sleduje sa
tým potreba zistenia „skutočného“ stavu veci, ktorý bude určujúcim pre vydanie rozhodnutia). Na postup
vykonávania dôkazov sa subsidiárne aplikuje Civilný sporový poriadok.

18. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd

aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa hmotnoprávnej úpravy Zákona o rodine sa pri vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu
nerozlišuje medzi dieťaťom maloletým a plnoletým. Rodič je povinný svoje dieťa vyživovať od narodenia
až do času, kým nie je schopné samo sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť
schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. V zmysle
ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného dieťaťa, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný
vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako
prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Konkrétna výška výživného je teda ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného
dieťaťa a jednak na strane povinného rodiča. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho
skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na vek a zdravotný stav dieťaťa, fyzickú a duševnú vyspelosť,
spôsob a rozsah jeho prípravy na budúce povolanie a ďalšie okolnosti. Výživné pre dieťa nemá slúžiť
len na uspokojovanie všetkých jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv),

ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na
povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Potreby oprávneného dieťaťa sa však vždy
posudzujú s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruhosôb, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť, je tiež potrebné zohľadniť starostlivosť o dieťa a jeho
domácnosť. Na strane povinného rodiča sa prihliada tiež na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale
i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný

stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.
Rozhodujúce sú teda reálne zárobkové možnosti povinného dané jeho subjektívnymi vlastnosťami a
objektívnymi skutočnosťami. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliada na
druhej strane i vtedy, ak povinný bez náležitého odôvodnenia na seba berie neprimerané majetkové
riziká, pochybne investuje, berie nevýhodné pôžičky, príp. sa vzdá lepších zárobkov, výhodnejšieho

zamestnania a pod. Pri zmene zamestnania povinného na zamestnanie s nižším zárobkom súd povinne
skúma okolnosti, za ktorých k uvedenej zmene došlo, a najmä či k nej došlo z dôležitých dôvodov, napr.
zo zdravotných dôvodov povinného. V opačnom prípade by sa pri určovaní výživného vychádzalo zo
schopností a možností povinného pred takouto zmenou zamestnania, resp. z majetkových pomerov,
ktoré by tento mal, ak by svoj majetok nevystavoval neprimeraným majetkovým rizikám. Súd by v
takomto prípade nemal brať ohľad na pokles príjmu povinného a pri určení výživného by mal vychádzať

zo stavu, ako keby k zmene zamestnania povinného nedošlo. V jednotlivých konaniach sa vždy
vychádza z konkrétnych zistených skutkových okolností a vo všeobecnosti je možné konštatovať, že
v prípadoch, kedy povinní rodičia majú vyšší príjem a sú majetní, ich deti následne dostávajú vyššie
výživné,ktorépokrývanielentienajzákladnejšievýdavkydetí,aleajvýživné,zktoréhosahradiaajvyššie
uvedené ďalšie výdavky oprávnených detí a tvoria sa im aj úspory. V prípadoch, kedy sú zárobkové

pomery rodičov minimálne a sú nemajetní, deti takýchto rodičov získavajú zväčša výživné, ktoré sotva
postačuje na platenie najzákladnejších potrieb.

22. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Právo na

spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
nelogické, neudržateľné, nepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

23. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

24. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci teda nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami

účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 220
ods. 2 Civilného sporového poriadku), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné
otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie
ovplyvňujúcich súvislostiach. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho
rozhodnutia,zároveňodôvodnenierozhodnutiasúduprvejinštanciemusíbyťajdostatočnýmpodkladom

pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní.
25. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku v spojení s opravným uznesením dospel
odvolací súd k záveru, že prvoinštančný súd sa vyššie uvedenými kritériami neriadil. Svoje rozhodnutie
nedostatočne odôvodnil, keď zároveň predtým nedôsledne vykonal dokazovanie na zistenie skutočného
stavu veci, keď nijako neskúmal odôvodnené potreby navrhovateľa.

26. Ako už bolo vyššie uvedené na strane oprávneného dieťaťa sú základným kritériom pre určenie
výšky výživného jeho odôvodnené potreby. Potreby dieťaťa by mali byť kryté v plnom rozsahu, ak
sú odôvodnené. Pod odôvodnenými potrebami je nutné chápať nielen bežné denné potreby, ktoré
reflektujú konkrétnu životnú situáciu, ale aj mimoriadne potreby, ak sa preukáže ich opodstatnenosť a

kumulatívne ich úhradu dovoľujú možnosti a schopnosti rodičov. Možnosť uspokojovania potrieb dieťaťa
je všeobecne závislá od objektivizovanej životnej úrovne rodičov a samotná odôvodnenosť potrieb sa
odvíja od konkrétnej posudzovanej situácie a životnej úrovne povinných osôb. Čím vyššia je životná
úroveň povinného rodiča, tým širšie možno interpretovať pojem odôvodnené potreby oprávneného
dieťaťa.

27. Vzhľadom na uvedené je teda nutné, aby súd v konaní o určenie výživného vychádzal z
odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré musia byť v konaní náležite zisťované. V danom prípade napriek
tomu, že navrhovateľ svoje mesačné výdavky v návrhu špecifikoval, súd prvej inštancie sa nimi nijakobližšie nezaoberal. V bode 3. odôvodnenia rozsudku iba uviedol, že ich výška nebola sporná. Súd prvej
inštancie však mesačné výdavky navrhovateľa nijako nešpecifikoval. Nie je zrejmé, z čoho pozostávajú,
aká je výška jednotlivých položiek a ako súd prvej inštancie posúdil ich dôvodnosť a primeranosť.

Odvolací súd zdôrazňuje, že súd pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti povinného rodiča
nemôže rezignovať na dôsledné ustálenie rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa, od ktorého sa odvíja
jeho následné posudzovanie vo vzťahu k príjmom, pomerom, schopnostiam a možnostiam rodičov.
Náklady na výživu dieťaťa v každom jednotlivom prípade odrážajú konkrétne potreby dieťaťa, ktorého sa
výživnétýkavzávislostiodveku,zdravotnéhostavu,školskejdochádzky,záujmovapodobne.Pretotieto

otázky musia byť vždy predmetom dokazovania v konaní o určenie výživného. V tejto súvislosti odvolací
súd pripomína povinnosť súdu zistiť skutočný stav veci (§ 35 Civilného mimosporového poriadku). I keď
je zrejmé, že pri skúmaní odôvodnenosti potrieb dieťaťa nemusia niektoré položky presne zodpovedať
realite, napríklad u stravy, ošatenia, voľnočasových aktivít a pod., keď mnohé z nich je veľmi náročné,
ak nie nemožné, vôbec preukázať (pokladničné bloky o nákupe nepredstavujú žiaden relevantný dôkaz
pre ich neadresnosť a preto ich ani nie je dôvod predkladať), to však neznamená, že súd nemusí

výdavky podrobne zisťovať. Povinnosťou súdu je zistiť náklady na výživu dieťaťa, tieto náklady náležitým
spôsobom vyhodnotiť z pohľadu ich dôvodnosti a zaoberať sa tiež primeranosťou konkrétnych položiek,
a to aj v prípade, ak ich povinný rodič nespochybňuje. V danom prípade z odôvodnenia napadnutého
rozsudku vôbec nevyplýva, či a ako súd zisťoval výdavky navrhovateľa, či a aké dôkazy súd prvej
inštancie v tomto smere vykonal. Teda v otázke zisťovania odôvodnenosti potrieb navrhovateľa ako

jedného zo základných zákonných kritérií pri rozhodovaní o výške výživného neobsahuje rozhodnutie
súdu žiadnu konkrétnu úvahu.

28. Súd prvej inštancie sa dopustil pochybenia aj v súvislosti s aplikáciou Metodiky pre výpočet
výživného rodičov k deťom, tzv. tabuľkové výživné“ vydanej Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorej

zámerom je zjednocovanie procesných postupov a rozhodovacej praxe súdov v rodinnoprávnej agende.
Výška výživného sa v zmysle Metodiky odvíja od čistého príjmu povinného rodiča a je určená percentom
z jeho čistého príjmu v závislosti od životnej etapy, v ktorej sa dieťa nachádza a od celkového počtu
vyživovacích povinností. V preskúmavanej veci navrhovateľ v čase podania návrhu na začatie konania,
ako aj v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie navštevoval 3. ročník Strednej priemyselnej školy v Starej

Turej (i keď mal 19 rokov). Podľa tabuľky pre výpočet výživného rodičov k deťom v Slovenskej republike
predstavujeprijednomdieťati,ktorénavštevujestrednúškolu,primeranévýživnénadieťa24%zčistého
mesačného príjmu povinného rodiča. Percentuálna sadzba 26 %, ktorú aplikoval súd prvej inštancie pri
výpočte výživného zrejme podľa veku navrhovateľa, sa uplatňuje v prípade dieťaťa, ktoré navštevuje
vysokú školu, čo však nie je daný prípad.

29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení
s opravným uznesením súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku
z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces a podľa § 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového
poriadku z dôvodu nevykonania dôkazov potrebných pre zistenie skutočného stavu veci, napriek tejto

povinnosti vyplývajúcej z vyššie citovaných ustanovení, zrušil a podľa § 391 ods. 1 Civilného sporového
poriadku vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne vec prejednať. Súd prvej inštancie dôkladne zistí potreby
a výdavky navrhovateľa a posúdi ich dôvodnosť. Dôsledne zistí a posúdi majetkové pomery otca,

predovšetkým jeho reálne príjmy, výdavky súvisiace so životnými nákladmi. Možnosti a schopnosti
otca vyhodnotí so zreteľom na skutočnosti, ktoré nastali na strane otca po vydaní rozsudku súdu
prvej inštancie (zmena zamestnania) a za predpokladu uplatnenia princípu potencionality vyhodnotí,
v akej výške sa otec vzdáva majetkového prospechu. Pri uplatnení princípu potencionality je potrebné
uviesť výšku príjmu, ktorý by otec mohol dosahovať a ktorá je podložená vykonaným dokazovaním.

Povinnosťou súdu prvej inštancie bude následne zhodnotiť všetky relevantné okolnosti majúce vplyv na
určenie výživného a vo veci opätovne rozhodnúť tak, aby jeho nové rozhodnutie bolo riadne odôvodnené
v súlade s § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku a v súlade s požiadavkou presvedčivosti Súd prvej
inštancie sa v rozhodnutí náležite vysporiada aj s argumentáciou účastníkov konania prezentovanou
v odvolacom konaní. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov tohto

odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

31. V súvislosti s námietkou navrhovateľa prezentovanou vo vyjadrení k odvolaniu otca ohľadom
absencie zákonných náležitosti odvolania otca, odvolací súd uvádza, že tieto odvolací súd posudzovalkomplexne v súlade s právom na súdnu ochranu a s prihliadnutím na zákaz uplatňovania neprimeraného
formalizmu pri posudzovaní procesných úkonov účastníkov vyjadrený v mnohých rozhodnutiach
Ústavného súdu SR, ako aj Najvyššieho súdu SR, keď prílišný formalizmus nie je v súlade s ústavnými

princípmi spravodlivého procesu. Podľa odvolacieho súdu je z obsahu odvolania otca po jeho doplnení
možné vyvodiť jednotlivé náležitosti odvolania, preto nebol dôvod na odmietnutie odvolania v zmysle §
386 písm. d) Civilného sporového poriadku.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného

sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).