Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/71/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218203721
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2218203721.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov

senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom A. XXXX/X, C., zastúpený: TAX LAW, s.r.o., so sídlom Břeclavská 3, Malacky, IČO: 53 160 657,
proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej
republiky, so sídlom Chlumeckého 2, Bratislava, IČO: 00 166 260, o náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím pri výkone verejnej moci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda z 24. januára 2024 č. k. 11C/45/2018-226, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovanej
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len
„zákon č. 514/2003 Z.z.“), § 1 ods. 1, 2, § 2, § 3, § 4 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, § 22 ods. 1, § 22 ods. 2 zákona

č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“).

3. Vecne dôvodil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.8.2018 domáhal od žalovanej
zaplatenia sumy 221.530,50 eura s príslušenstvom, a to titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím pri výkone verejnej moci. V žalobe tvrdil, že sa na základe návrhu na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody z 9.2.2018 domáhal náhrady škody spôsobenej v súvislosti

s rozhodnutiami: nezákonné rozhodnutie Správy katastra Dunajská Streda (t.č. Okresného úradu
Dunajská Streda, katastrálny odbor) o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti V 4729/98
Kúpnou zmluvou z 12.10.1998, nezákonné uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda o dedičstve D
1130/1994, Dnot 32/1995 z 31.7.1995, rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9C/74/2008
z 20.5.2014 a rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/449/2014 z 28.1.2015. Ministerstvo
spravodlivosti SR oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody z
31.7.2018 vyhodnotilo návrh na predbežné prerokovanie ako nedôvodný a nepristúpilo k úhrade.

Žalobca svoju aktívnu legitimáciu preukazuje dohodou o postúpení pohľadávok zo 6.6.2016, predmetom
ktorej bolo postúpenie práv a povinností zo spoločnosti ARFER, s.r.o. ako postupcu na žalobcu ako
postupníka. Zároveň žalobca poukázal na kúpnu zmluvu z 12.10.1998, na základe ktorej právny
predchodca žalobcu nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX, pre kat.úz. C., a to parcele k č. 2356/2, 2356/5 a 2356/8. Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny odbor v
konaní V 4729/98 rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti v prospech
právneho predchodcu žalobcu. Vlastnícke právo právneho predchodcu žalobcu k nehnuteľnostiam

bolo súčasne potvrdené aj uznesením Okresného súdu Dunajská Streda o dedičstve sp. zn. D
1130/1994, Dnot 32/1995 zo dňa 31.7.1995. Právny predchodca žalobcu tak dobromyseľne nadobudol
vlastníckeprávoknehnuteľnostiam,pričomuvedenýstavbollegitímnepotvrdenýajpríslušnýmiorgánmi
a ich rozhodnutiami, t.j. V 4729/98 - povolenie vkladu vlastníckeho práva Okresný úrad Dunajská
Streda, katastrálny odbor a uznesením Okresného súdu Dunajská Streda o dedičstve. Žalobca mal

za to, že Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny odbor rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam v konaní V 4729/98 na základe kúpnej zmluvy z 12.10.1998, hoci v tom
čase už existovali iné právne tituly, ktoré uvedený zápis znemožňovali, t.j. hospodárska zmluva z
30.4.1991 a vyvlastňovací súpis nehnuteľností z 26.6.1979. Okrem toho geodézia disponovala aj
ďalšími dokumentmi, na základe ktorých nemohla zapísať vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam,
no napriek tomu tak urobila. V dispozícii mala napr. znalecký posudok a geometrický plán č.

30014204-40/1996 z 9.1.1998. Pri zachovaní zákonného postupu a odbornej starostlivosti Okresný
úrad Dunajská Streda, katastrálny odbor nemohol povoliť vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
v prospech právneho predchodcu žalobcu. Ide o nezákonné rozhodnutie, pričom pojem nezákonné
rozhodnutie v zmysle zákona zahŕňa nielen rozhodnutia súdov, ale aj rozhodnutia správnych orgánov.
Vzhľadom na uvedený stav a prijaté nezákonné rozhodnutia, vrátane rozhodnutí prijatých Okresným

súdom Dunajská Streda a Krajský súdom v Trnave došlo k popretiu základných práv garantovaných
v čl. 20 Ústavy SR, t.j. porušenie rovnakého zákonného obsahu a ochrany vlastníckeho práva a zásady
o zaručení dedenia a zároveň aj Dohovorom o ochrane základných ľudských práv a slobôd. Žalobca
v konaní žiadal o náhradu skutočnej škody vo výške 530,50 eura, ktorá predstavuje trovy konania
vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda sp. zn. 9C/74/2009 a zároveň žiadal o náhradu ušlého

zisku a straty na majetku v sume 221.000 eur, ktorá predstavuje hodnotu nehnuteľnosti podľa trhovej
ceny za obdobnú nehnuteľnosť, ktorá bola určená ku dňu 1.3.2009 na základe znaleckého posudku č.
12/2009, vyhotoveného Ing. Izabelou Tokovicsovou, znalcom z odboru stavebníctvo, pozemné stavby,
odhad hodnoty nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o výpočet peňazí v čase vychádzal žalobca z § 369 a 369a
Obchodného zákonníka v spojení so zákonom č. 9/2013 Z.z. a § 1 Nariadenia vlády č. 21/2013

Z.z. a s poukazom na uvedené požadoval priznanie úrokov z omeškania. V dôsledku rozhodnutia
Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálneho odboru, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam v konaní V 4729/98, na základe kúpnej zmluvy z 12.10.1998, vznikla škoda. Príčinná
súvislosť spočíva v tom, že žalobca, resp. jeho právny predchodca konali v dobrej viere pri nadobúdaní
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a v dôveryhodnosť zápisov v katastri nehnuteľností pri podpise

kúpnej zmluvy z 12.10.1998. S ohľadom na vtedajší skutkový a právny stav nadobudli vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam, ktoré sa však po niekoľkých rokoch stalo neistým, a to z dôvodu, že Okresný úrad
Dunajská Streda, katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva v prospech právneho predchodcu
žalobcu napriek tomu, že už dávno predtým existovali viaceré tituly, po preskúmaní ktorých by uvedený
vklad pod V 4729/98 nemohol byť povolený. Žalobca utrpel na svojich majetkových právach škodu v

podobe úbytku na jeho majetku, keďže zaplatil kúpnu cenu za nehnuteľnosti, ku ktorým na základe
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda a Krajského súdu v Trnave už viac nemá vlastnícke
právo. Ak by Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny odbor návrh na vklad zamietol, nedošlo by k
úhrade kúpnej ceny. Škoda je v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, t.j. povolením vkladu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalobcu. Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny

odbor vydal v konaní V 4729/98 nezákonné rozhodnutie tým, že riadne nepreskúmal právne vzťahy
viažuce sa k nehnuteľnostiam napriek tomu, že disponoval všetkými nadobúdacími titulmi predloženými
Geodézii n.p. Dunajská Streda. Uvedeným konaním v rámci výkonu verejnej moci tak spôsobil škodu
v podobe majetkovej ujmy na právach žalobcu - zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu nehnuteľností,
ktorú určil znalecký posudok č. 12/2009. Žalobca tak po vydaní uvedených rozsudkov utrpel majetkovú

škodu a rovnako aj škodu v podobe straty vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, za ktoré riadne
uhradil kúpnu cenu, a teda bol dobromyseľný v tom, že tieto vlastní. Nárok žalobcu na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím pri výkone verejnej moci nebol uspokojený ani len čiastočne v
rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, preto žalobca navrhol rozhodnúť podľa
žalobného návrhu. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť.

4.Súdprvejinštancievovecivykonaldokazovanieazistilnasledovnýskutkovýstav.Žalobcasadomáhal
od štátu náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť nezákonným rozhodnutím Okresného úradu Dunajská
Streda, katastrálneho odboru, sp. zn. V 4729/98 o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostina základe kúpnej zmluvy z 12.10.1998, ktorou právny predchodca žalobcu dobromyseľne nadobudol
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam špecifikovaným v zmluve, a to za odplatu. Rozsudkom Okresného
súdu Dunajská Streda č.k. 9C/74/2008-641 z 20.5.2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave

č.k. 11Co/449/2014-678 z 28.1.2015, právoplatným dňa 24.2.2015, súd určil, že vlastníkom v kúpnej
zmluve vymedzených nehnuteľností je Mesto Šamorín, pričom samotná kúpna zmluva z 12.10.1998
je neplatná. Žalobca teda stratil vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, pričom sa domnieva, že mu
nezákonným rozhodnutím Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálneho odboru, sp. zn. V 4729/98
o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vznikla škoda vo výške 221.530,50 eura, ktorá

pozostáva z trov súdneho konania sp. zn. 9C/74/2008 vo výške 530,50 eura (skutočná škoda) a z
hodnoty nehnuteľnosti vo výške 221.000 eur určenej podľa znaleckého posudku č. 12/2009 z 1.3.2009
(ušlý zisk a strata na majetku). Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 12.10.1998 predávajúcimi D. E. F., D.
G., D. H., I. F. a kupujúcim ARFER, spol. s r.o., vyplynulo, že predávajúci predali nehnuteľnosti uvedené
v bode I. zmluvy kupujúcemu, ktorý ich kúpil do svojho výlučného vlastníctva. Vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľnosti bol povolený Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor pod

č. V 4729/98 dňa 8.12.1998. Z obsahu spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9C/74/2008
vyplynulo, že žalobca (Mesto Šamorín) sa žalobou doručenou súdu dňa 10.4.2008 domáhal voči
žalovanému (ARFER, s.r.o.) určenia vlastníckeho práva. Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom č.k.
9C/74/2008-641 z 20.5.2014 určil, že vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX v kat. území C.
ako parc. č. 2356/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1584 m2, parc. č. 2356/5 zastavaná plocha a

nádvorie o výmere 563 m2 a parc. č. 2356/8 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 419 m2, je žalobca
(výrok I.). V odôvodnení tohto rozsudku sa konštatuje, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 12.10.1998
je neplatná, keďže predávajúci nemohli predať to, čo nevlastnili. Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k.
11Co/449/2014-678 z 28.1.2015, právoplatným 24.2.2015, odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil. Z
dohody o postúpení pohľadávok uzavretej spoločnosťou ARFER s.r.o. a žalobcom (A. B.) dňa 6.6.2016

vyplýva, že predmetom dohody je postúpenie pohľadávok postupcu, ktoré vyplývajú z nezákonného
postupu alebo nezákonného rozhodnutia v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp.
zn. 9C/74/2008 z 20.5.2014 o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, rozsudku Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 11Co/449/2014 z 28.1.2015, uznesenia Okresného súdu Dunajská streda o dedičstve sp. zn. D
1130/1994, Dnot 32/1995 ź 31.7.1995, rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

V 4729/98 kúpnou zmluvou z 12.10.1998, ako aj všetkých rozhodnutí a postupov priamo alebo nepriamo
spojenýchspredmetomvyššieuvedenýchrozhodnutí.Postupcapostupujenapostupníkavšetkynároky,
a to najmä nároky, ktoré by si inak mohol uplatniť ako škodu spôsobenú nezákonným postupom alebo
nezákonným rozhodnutím štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci.

5. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom, keďže žalobcom označené rozhodnutie Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálneho
odboru sp. zn. V 4729/98 z 12.10.1998 bolo vydané pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 514/2003

Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociaozmeneniektorýchzákonov(dňom
1.7.2004), na ktorý odkazuje žalobca v podanej žalobe.

6. Súd prvej inštancie skúmal vecnú legitimáciu strán, pričom pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu, tú žalobca preukazoval dohodou o postúpení pohľadávok zo 6.6.2016, ktorú uzatvorila

obchodná spoločnosť ARFER s.r.o. ako postupca so žalobcom ako postupníkom, predmetom ktorej
bola o.i. pohľadávka postupcu, vyplývajúca z nezákonného rozhodnutia v spojitosti s rozhodnutím o
povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti V 4729/98 kúpnou zmluvou zo dňa 12.10.1998,
pričom postupca postúpil na postupníka všetky nároky, a to najmä nároky, ktoré by si inak mohol uplatniť
ako škodu spôsobenú nezákonným postupom alebo nezákonným rozhodnutím štátu podľa zákona č.

514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Súd predloženú dohodu
(napriek nesprávne označenému zákonu) považoval za dostatočne určitú a postačujúcu na preukázanie
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že nárok na náhradu škody
je vo všeobecnosti prevoditeľný. Súd v tejto súvislosti poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn.
III. ÚS 104/2023 z 21.6.2023. V predmetnej dohode o postúpení pohľadávky je uvedené, že postupca

postupuje svoj nárok na náhradu škody z označeného zodpovednostného vzťahu na postupcu, t.j.
žalobcu, pričom uvedenú skutočnosť potvrdil aj samotný žalobca pred súdom.7.Čosatýkapasívnejvecnejlegitimáciežalovanej,súdprvejinštancieustálil,žežalobcasprávneoznačil
ako žalovanú Slovenskú republiku, avšak nesprávne označil orgán, ktorý má v jej mene konať, keďže
za tento orgán označil Ministerstvo spravodlivosti SR. Nesprávne označenie orgánu, ktorý má v mene

štátu konať, v žalobe - pri správnom označení štátu ako žalovaného - nemôže byť na ujmu žalobcovi a
nemôže viesť k zamietnutiu žaloby. Je totiž vecou súdu, aby si urobil záver o tom, ktorý orgán má v mene
štátu konať (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/87/2019 z 24.6.2020). Súd preskúmaním
obsahusúdnehospisu(osobitneajdotazomodprávnehozástupcužalobcu)zistil,žežalobcasadomáha
náhrady škody, ktorá mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s rozhodnutím Okresného úradu Dunajská

Streda, katastrálneho odboru sp. zn. V 4729/98, pričom ďalšie rozhodnutia (t.j. dedičské rozhodnutie a
rozsudky súdov z konania sp. zn. 9C/74/2008) označil podporne, keďže nimi mienil preukazovať vznik
škody. S poukazom na § 28 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej
štátnej správy, súd ustálil, že príslušným ústredným orgánom, ktorý má v tomto konaní v mene štátu
konať, je Úrad geodézie, kartografie a katastra SR. V záujme vylúčenia akýchkoľvek pochybností v
tomto smere súd na pojednávaní dňa 24.1.2024 vyhlásil uznesenie, že v konaní pokračuje so žalovanou,

za ktorú koná Úrad geodézie, kartografie a katastra SR. V tejto súvislosti súd poznamenal, že na
podania Ministerstva spravodlivosti SR neprihliadal, pričom pri rozhodovaní vychádzal z písomného a
ústneho vyjadrenia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR (resp. jeho zástupkyne na pojednávaní).
Po preskúmaní vecnej legitimácie strán, ustálení príslušného ústredného orgánu, oprávneného konať
v mene štátu v tomto spore a vykonanom dokazovaní, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba

žalobcu nie je dôvodná.

8. Nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím s Úradom geodézie,
kartografie a katastra SR predbežne prerokovaný nebol, hoci táto povinnosť žalobcovi vyplývala z
ustanovenia § 9 zákona č. 58/1969 Zb. Z listinných dôkazov je zrejmé, že žalobca nárok mienil

predbežne prerokovať s nepríslušným Ministerstvom spravodlivosti SR, ktoré vo svojom oznámení
zo dňa 31.7.2018 uviedlo, že v príslušnej časti, t.j. v časti, kde za právny titul uplatneného nároku
žalobca označuje nezákonné rozhodnutie súdu, dospelo k záveru, že je žiadosť nedôvodná. Z
uvedeného potom vyplýva, že nárok uplatnený v tomto konaní z titulu náhrady škody spôsobenej
rozhodnutím Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálneho odboru nebol vôbec prerokovaný.

Žalobca k uvedenému sa vyjadril tak, že je táto skutočnosť bez právneho významu a je prekonaná.
Z uvedeného vyplýva, že žalobca odstrániť tento nedostatok nehodlal ani potom, ako na to bol
zástupcom žalovaného upozornený. Súd sa však s prezentovanou argumentáciou žalobcu nemohol
stotožniť, keďže predbežné prerokovanie nároku sa podľa zákona č. 58/1969 Zb. nevyžaduje len pri
nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, nie však pri nároku na náhradu

spôsobnej nezákonným rozhodnutím, ktorá skutočnosť je zrejmá aj zo samotnej systematiky zákona
(napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1KO/6/2016 zo 6.12.2016).

9. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., v zmysle ktorého nárok na
náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre

nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody
viazaný. Súd v tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/116/2012 z
26.3.2013,vktoromsakonštatuje,žerozhodnutievydanévsprávnomkonanípríslušnýmorgánomjepre
súd - rozhodujúci o náhrade škody - záväzné a súd musí vychádzať zo zistenia nezákonnosti príslušným
orgánom.Súdrozhodujúciozodpovednostištátuzaškoduspôsobenúnezákonnýmrozhodnutímorgánu

verejnej správy nemôže sám preskúmať otázku nezákonnosti takéhoto rozhodnutia. Všeobecné súdy
nie sú oprávnené mimo rámca správneho súdnictva skúmať vecnú správnosť správnych aktov vydaných
príslušným orgánom.

10. Z vykonaného dokazovania bolo podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že rozhodnutie Okresného

úradu Dunajská Streda, katastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
sp. zn. V 4729/98 na základe kúpnej zmluvy z 12.10.1998 zrušené prípadne zmenené nebolo, pričom
súd rozhodujúci o zodpovednosti štátu za škodu nemôže sám v žiadnom smere preskúmať otázku
nezákonnosti. Všeobecné súdy nie sú oprávnené mimo rámca správneho súdnictva skúmať vecnú
správnosť správnych aktov vydaných príslušným orgánom. Ani v konaní vedenom na Okresnom súde

Dunajská Streda pod sp. zn. 9C/74/2008 súdy (prvoinštančný a odvolací) neposudzovali (a ani nemohli
posudzovať) zákonnosť predmetného rozhodnutia Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálneho
odboru, ale rozhodovali o žalobe o určenie vlastníckeho práva. Rozsudok Okresného súdu Dunajská
Streda č.k. 9C/74/2008-641 z 20.5.2014 a rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/449/2014-678z 28.1.2015 nie sú teda dôkazom o nezákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Dunajská Streda,
katastrálneho odboru, ako sa mylne domnieval žalobca. Vydaním týchto rozhodnutí súdu žalobca prišiel
o vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudol dobromyseľne, keďže súd určil, že vlastníkom

nehnuteľností je tretí subjekt, a to vzhľadom na absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy z 12.10.1998.
Uvedené rozhodnutia však nemôžu nahradiť rozhodnutie o nezákonnosti rozhodnutia Okresného úradu
DunajskáStreda,katastrálnehoodboruvydanévrámcisprávnehosúdnictva,pretožerozhodnutiesúduo
určení vecného práva nie je rozhodnutím, ktorým sa zrušuje rozhodnutie príslušného správneho orgánu
o povolení vkladu. Požiadavka explicitného konštatovania nezákonnosti rozhodnutia nie je formalizmom,

ale sleduje účel dodržania princípu právnej istoty. Keďže nebolo preukázané, že by právoplatné
rozhodnutie žalovanej bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, nebola
splnená rozhodujúca podmienka vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, čo je samo osebe dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby súd musel skúmať
splnenie ďalších podmienok vzniku tejto zodpovednosti.

11. Napriek vyššie uvedenému, súd prvej inštancie považoval za potrebné vysporiadať sa aj s námietkou
premlčania,ktorábolavkonanívznesenážalovanou.Začiatokpremlčacejdobyjevustanovení§22ods.
2zákonač.58/1969Zb.objektívneurčenýokamihomdoručenia(oznámenia)nezákonnéhorozhodnutia,
ktorým mala byť škoda spôsobená. Pre plynutie objektívnej desaťročnej premlčacej doby pre uplatnenie
nároku na náhradu škody nie je významné, kedy sa poškodený o nezákonnosti rozhodnutia dozvedel,

prípadne či bol v situácii, ktorá mu uplatnenie práva znemožňovala. Rozhodujúcou z hľadiska plynutia
objektívnej premlčacej doby je v zmysle § 22 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. iba skutočnosť, kedy
nezávisle na úrovni vedomia (znalosti) oprávneného účastníka zodpovednostného vzťahu, došlo k
vydaniu rozhodnutia, ktoré bolo príčinou vzniku škody. Vedľa tzv. objektívnej premlčacej doby zákon č.
58/1969Zb.stanovujepreuplatnenienárokovzozodpovednostištátuzaškoduspôsobenúnezákonnými

rozhodnutiami orgánov štátu aj subjektívnu premlčaciu dobu, začiatok ktorej je určený subjektívne
určenými atribútmi. Subjektívna premlčacia doba je trojročná podľa § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.
začína plynúť odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o škode a v prípade, ak je podmienkou pre uplatnenie
práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia zrušujúceho
rozhodnutia. Objektívna a subjektívna premlčacia doba tak začínajú plynúť a končia nezávisle od seba

a všeobecne platí, že nárok na náhradu škody treba uplatniť v čase, kedy plynú ešte obe lehoty, t.j.
lehota objektívna a v jej rámci lehota subjektívna. Márne uplynutie jednej z týchto lehôt má za následok
premlčanie nároku na náhradu škody, a to aj v prípade, ak poškodenému plynie ešte druhá premlčacia
doba (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/140/2021 z 24.5.2023, rozsudok Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 6Co/44/2021 z 15.2.2022, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/7/2021 zo

17.3.2021). V danom prípade k vydaniu rozhodnutia Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálneho
odboru došlo dňa 12.10.1998 a žaloba bola podaná dňa 17.8.2018, t.j. po uplynutí objektívnej 10 ročnej
premlčacej doby.

12. Pokiaľ by aj existovalo nezákonné rozhodnutie a súd by neprihliadol na námietku premlčania -

napríklad s odkazom, že výkon tohto práva je v rozpore s dobrými mravmi, resp. výklad právnej normy
v súlade s úmyslom zákonodarcu zahŕňa aj vznik škody samotnej - ani v tom prípade by súd nemohol
vyhovieť podanej žalobe, keďže žalobca nepreukázal súdu, že sa domáha, resp. bezúspešne domáhal
vydania bezdôvodného obohatenia. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/184/2018
z 28.5.2020, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci

(nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci), môže byť v občianskom súdnom konaní
úspešne uplatnený až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu
bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal, a je povinný ho vydať. Pokiaľ má
účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči osobe odlišnej od štátu, škoda mu
ešte nevznikla, a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu. Existencia pohľadávky na

vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy, a tým aj konkurenciu
právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou bezdôvodného obohatenia. Kým žalobca
má pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal
bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia (ak táto bezúspešnosť nebola ním zavinená),
nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, a to existencia samotnej škody. V

súvislosti s prezentovaným názorom treba akcentovať, že náhrada škody z výkonu verejnej moci proti
štátu (jeho prípadná zodpovednosť), nemá povahu všeobecného inštitútu, ktorý by ako jediný reparoval
všetky potenciálne škody vzniknuté poškodenému subjektu. Nemožno preto pripustiť, aby sa poškodení
domáhali náhrady škody priamo proti štátu bez toho, aby sa aspoň pokúsili vymôcť dlžné peniaze odtoho, kto sa na ich úkor, a to prípadne aj za pričinenia štátu, bezdôvodne obohatil. Vznik škody je
totiž poškodený povinný preukázať, a v tomto ohľade nie je postačujúce len tvrdenie žalobcu, že sa na
primárnom dlžníkovi ničoho nedomôže. Žalobca pritom netvrdil a ani nepreukázal, že by sa domáhal

vydania bezdôvodného obohatenia. Čo sa týka argumentov žalobcu, že vzhľadom na dlhší časový
odstup od podania tejto žaloby, prišiel o možnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia, s tými
sa súd nestotožnil, keďže žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia mohol a mal žalobca podať ešte
pred podaním tejto žaloby. Podaním žaloby či postupom súdu v tomto konaní nebol žalobca v žiadnom
smere limitovaný vo svojom práve domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia.

13. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností, súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

14. Súd prvej inštancie tiež poznamenal, že žalobca na pojednávaniach dňa 25.9.2023 a 24.1.2024
navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, súd však jeho návrhu nevyhovel, keďže neboli

splnené zákonné podmienky na uvedený postup. Na pojednávaní dňa 25.9.2023 žalobca navrhol
rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie z dôvodu, že sa Ministerstvo spravodlivosti SR (resp. jeho
zástupca) nedostavilo bez ospravedlnenia na pojednávanie. Súd tomuto návrhu nemohol vyhovieť,
keďže Ministerstvo spravodlivosti SR na pojednávanie nebolo vôbec predvolané, keďže súd už pred
pojednávaním ustálil, že za Slovenskú republiku má konať Úrad geodézie, kartografie a katastra SR,

ktorú skutočnosť súd uvedenému úradu prípisom zo dňa 4.4.2023 riadne oznámil a následne ho riadne
a včas predvolal na pojednávanie. Týmto teda neboli splnené zákonom stanovené podmienky podľa
§ 274 CSP. Na pojednávaní dňa 24.1.2024 žalobca navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie z
dôvodu, že sa Úrad geodézie, kartografie a katastra SR kvalifikovane nevyjadril k žalobe. Súd ani v
tomto prípade nemohol vyhovieť návrhu žalobcu, keďže neboli splnené zákonné podmienky podľa §

273 CSP. Súd úradu neuložil uznesením povinnosť písomne sa vyjadriť k žalobe a nepoučil ho ani o
následkoch zanedbania tejto povinnosti. V tejto súvislosti súd zdôraznil, že nie je povinnosťou súdu
vyzvať protistranu na vyjadrenie k žalobe uznesením, ale ide o zákonnú možnosť, ktorú zakotvuje CSP.
Navyše Úrad geodézie, kartografie a katastra SR sa vyjadril k žalobe. Každé podanie súd vyhodnocuje
podľa jeho obsahu, a preto napriek konštatovaniu úradu v predmetnom podaní, na ktoré poukázal

žalobca, súd uvedené vyjadrenie považoval za kvalifikované. Rozsudok pre zmeškanie je následkom
procesnej pasivity sporovej strany. V danom konaní však žalovaná pasívna nebola, vyjadrila sa k žalobe
a zástupkyňa žalovanej sa riadne zúčastnila všetkých pojednávaní.

15. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil ust. § 255 ods. 1 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vecne plným procesným úspechom žalovanej.

16. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. a/,
b/, d/, f/ a h/ CSP. Namietal, že súd prvej inštancie vo veci nekonal, pretože nebola podľa neho splnená

procesná podmienka predbežného prerokovania veci ústredným orgánom štátnej správy, keďže žalobca
predbežné prerokovanie realizoval s nepríslušným orgánom štátnej správy. Súd tak konal bez opory v
zákone, pretože konštatoval, že žalobca síce dal návrh na predbežné prerokovanie, ale na nepríslušný
orgán, a teda nedošlo k riadnemu prerokovaniu. Žalobca poukázal na § 9 ods. 2 zákona č. 58/1969
Zb., podľa ktorého ak bola žiadosť o predbežné prerokovanie podaná na ústrednom orgáne, ktorý nie

je príslušný, postúpi ju orgánu príslušnému. Účinky podania žiadosti sa v tomto prípade zachovávajú.
Súd teda postupoval nesprávne, keď konštatoval, že nedošlo k splneniu procesnej podmienky na
konanie podľa § 9. Zároveň žalobca poukázal aj na rozpor v napadnutom rozhodnutí, keď súd mal za
to, že nedošlo k predbežnému prerokovaniu veci ako procesnej podmienky konania. Tento záver je
neudržateľný a vyvracia si ho sám súd. Žalobca uplatnil svoje právo riadne a včas v súlade s § 9 ods. 1

a 2 zákona č. 58/1969. Vada konania súdu je nielen v opomenutí zákonných povinností a práv, ale aj v
skutočnosti, že ustálil ústredný orgán až uznesením dňa 24.1.2024, teda 6 rokov od podania žaloby.

17. Žalobca ďalej namietal nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, keď konštatoval, že nebolo
zrušené rozhodnutie, ktorým žalobca nadobudol vlastnícke právo a nebolo ani zmenené. Faktický a

právnystavjealeten,žedošlokzrušeniutohtorozhodnutia,pretožeprávetýmtozrušenímžalobcastratil
vlastnícke právo. Táto skutočnosť je práve obsahom právoplatného rozhodnutia Krajského súdu Trnava
z 28.1.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 9C/74/2008 z
20.5.2014, ktorým bola kúpna zmluva zo dňa 12.10.1998 vyhodnotená ako absolútne neplatná. Žalobcav tejto súvislosti poukázal na to, že ak je zmluva absolútne neplatná, je neplatná aj jej intabulácia do
katastrálneho operátu. Ak súd skonštatoval absolútnu neplatnosť, skonštatoval právnu neexistenciu
zmluvy v rozsahu platnosti aj účinnosti, teda právne zrušil rozhodnutie o vklade do katastra. Vo výpise

z listu vlastníctva č. XXXX k 20.3.2024 sú vedené nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu a ich
vlastník Mesto Šamorín a ako titul nadobudnutia je uvedené Z 6675/15 - Rozsudok 9C 74/2008-641-
c.z.1652/15. Teda kataster vykonal zápis v katastri nehnuteľností na základe rozhodnutia, o ktorom súd
tvrdí, že nemalo vplyv na zápis do katastra. Ak by bol záver súdu pravdivý a nebolo zrušené rozhodnutie,
ktorým žalobca nadobudol vlastnícke právo a nebolo ani zmenené, tak by do dnešného dňa bol žalobca

alebo jeho právny predchodca evidovaný v katastri nehnuteľností, pretože by mu táto skutočnosť
bránila v zápise. Súd ignoroval, že práve na základe predmetného právoplatného rozhodnutia došlo k
zmene vlastníka, a teda zrušeniu pôvodného povolenia vkladu. Kataster postupoval pri zmene vlastníka
podľa zákona, ale v konaní to zatajil. Je však nepochopiteľný stav, kedy sa súd necíti byť viazaný
skutkovým a právnym stavom z právoplatného rozhodnutia iného súdu. Z právoplatných rozhodnutí
súdu je zrejmé, že kataster konal nezákonne, čo sa žalobca dozvedel až v roku 2015 z právoplatného

rozhodnutia. Ak by bolo právne relevantné tvrdenie súdu, že rozhodnutie o povolení vkladu nebolo
zrušené alebo zmenené, v katastrálnom operáte by bolo vyznačené, avšak je tam vyznačený záznam
odkazujúci na číslo rozhodnutia 9C/74/2008, čo svedčí v prospech žalobcu. Ďalej žalobca namietal, že
súd nesprávne vyhodnotil, že premlčacia doba 10 rokov uplynula v roku 2008. Vlastnícke právo žalobcu,
resp. jeho právneho predchodcu však trvalo právoplatne od povolenia vkladu teda od 12.10.1998 až do

právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Trnave o určení vlastníckeho práva, teda do 28.1.2015. V
čase od roku 1998 až do roku 2015 bol žalobca právne perfektným vlastníkom nehnuteľnosti. V čase
od roku 1998 do roku 2015 nemal žalobca právny titul, aby žiadal škodu a zároveň mu ani nebola
spôsobená, je preto absurdné, aby si uplatňoval škodu na základe rozhodnutia, ktoré bolo právoplatné
a nespôsobovalo mu škodu. Ak súd konštatuje, že žalobca si mal uplatniť škodu v roku 2008, kedy nikto

nespochybňoval jeho vlastníctvo, znamenalo by to, že súd neguje právnu istotu rozhodnutí správnych
orgánov.

18. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Zdôraznila, že z rozhodovacej praxe súdov SR vyplýva, že bez ohľadu na skutkové okolnosti

individuálnej právnej veci, nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávny úradný postup, prípadne protiprávny úkon musí byť priamou, bezprostrednou a
nesprostredkovanou príčinou škody; nestačí, ak je iba sprostredkovanou príčinou škody. Nezákonné
rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup môže mať
za následok vznik zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb., resp. zákona č. 514/2003

Z. z. len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola priamo a nesprostredkovane spôsobená práve (iba)
týmto rozhodnutím alebo postupom. Zodpovednosť totiž nemožno robiť závislou na neobmedzenej
kauzalite, keďže atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej
príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho (napr. rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo 32/2007, t. j. judikát R 28/2008). Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí

byť (bezpečne preukázaný a) bezprostredný, čo konštatoval aj Ústavný súd SR (nález Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 177/08). Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú
otázku. Zhodne s vyššie uvedeným vyložil pojem „príčinná súvislosť“ Najvyšší súd SR aj v rozsudku
zo dňa 28.10.2010, sp. zn. 3Cdo 130/2010, ktorý síce nebol vydaný v právnej veci uplatňovania
práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, avšak aj z neho je zrejmý ustálený

výklad pojmu „príčinná súvislosť“ v rozhodovacej praxi súdov SR vo veciach uplatňovania nároku na
náhradu škody. Žalobcom namietané pochybenie orgánu verejnej moci nie je bezprostrednou príčinou
škody. Jedným z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci je existencia nezákonného rozhodnutia orgánu štátu, resp.
orgánu verejnej moci. Rozhodnutie o určení práva nie je rozhodnutím, ktorým sa zrušuje rozhodnutie

správneho orgánu o povolení vkladu. Zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy na úseku katastra
nehnuteľností môže byť preskúmavaná len v rámci správneho konania orgánom príslušným na
preskúmanie takéhoto rozhodnutia alebo správnym súdom v rámci správneho súdnictva. Žalobca
nepreukázal nezákonnosť rozhodnutia, keďže nepredložil žiadne rozhodnutie príslušného orgánu, ktoré
by rozhodnutie Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálneho odboru č. V 4729/98 menilo alebo

zrušilo pre jeho nezákonnosť. Žalobcom predložené rozsudky civilných súdov (o určení práva) nie je
možné považovať za také rozhodnutia, ktoré by menili alebo rušili rozhodnutia orgánov štátnej správy na
úseku katastra nehnuteľností pre nezákonnosť. Záväznou časťou súdneho rozhodnutia je jeho výrok (§
228 CSP), pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu ani právne úvahy súdu vyslovené v odôvodnení jehorozhodnutia precedentnú záväznosť nemajú. Vzhľadom na uvedené žalobca nepreukázal existenciu
nárokuzhľadiskanaplneniazákonomustanovenýchpredpokladovpremožnosťvznikutakéhotonároku,
a to existenciu nezákonného rozhodnutia, vznik škody v príčinnej súvislosti s týmto rozhodnutím

a bezúspešnosť uplatneného práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.

19. K vzťahu práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci a práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia žalovaná poukázala na judikatúru (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4 Cz 110/84 zo 16.4.1985, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 199/2005 z 31.5.2006,

uznesenie Ústavného súdu SR z 26.11.2009, sp. zn. III. ÚS 361/09, nález Ústavného súdu SR z
13.2.2013, sp. zn. II. ÚS 165/2012), podľa ktorej nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu štátu môže byť v občianskom súdnom konaní uplatnený až vtedy, ak žalobca
nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto
tento prospech získal, a je povinný ho vydať. Žalobca pred súdom nepreukázal, že by sa domáhal,
resp.bezúspešnedomáhalvydaniabezdôvodnéhoobohatenia.Kýmžalobcamápohľadávkunavydanie

bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa
vydania tohto obohatenia, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, a to existencia
samotnej škody. Právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci orgánom verejnej moci
si možno uplatniť len vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej vzniklo právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia, nemohla dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného

obohatenia voči tomu, kto tento prospech na jej úkor získal, a je povinný jej ho vydať. Dôkazné bremeno
ohľadom preukázania existencie škody (ako aj ostatných predpokladov) zaťažuje žalobcu, a to pri
uplatnení koncentračnej zásady. Ak žalobca nepredložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, musí
znášať dôsledky tohto opomenutia alebo nedbanlivosti, a to aj v podobe zamietnutia žaloby.

20. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania žalovaná poukázala na to, že k vydaniu žalobcom
uvádzaného údajného nezákonného rozhodnutia malo dôjsť v roku 1998, preto podľa názoru žalovanej
je potrebné dospieť k záveru, že právo na náhradu škody bolo premlčané, a to z dôvodu uplynutia
objektívnej premlčacej lehoty. K uplatneniu nároku žalobcu totiž došlo v značnom časovom odstupe od
uplynutia desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty.

21. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

22. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§

359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP), preskúmal rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP),

súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo
doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a
na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho

potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

23. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodneniepreskúmavanéhorozsudkuboloposúdiť,čisúdprvejinštancienazákladenímvykonaného
dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu žalobcu

domáhajúceho sa náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím pri výkone verejnej moci
zamietol, keď dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by právoplatné rozhodnutie žalovanej
bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, čo bolo samo osebe je dôvodom
na zamietnutie žaloby, pričom navyše konštatoval, že žaloba bola podaná aj po uplynutí objektívnej
10 ročnej premlčacej doby a súčasne žalobca nepreukázal ani skutočnosť, že sa domáha, resp.

bezúspešne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia.

24. Žalobca v podanom odvolaní síce ako odvolacie dôvody označil § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/ a
h/ CSP, avšak jeho odvolaciu argumentáciu možno subsumovať len pod odvolacie dôvody podľa § 365ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, teda namietal nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie,
ako aj jeho nesprávne právne posúdenie a tiež nesprávny procesný postup súdu, ktorým porušil právo
žalobcu na spravodlivý súdny proces.

25. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku je naplnený
vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú
intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne
pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

26. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno
napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať
len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

27. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny

predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

28. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím pri výkone verejnej moci, odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov

a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom rozsahu vyčerpávajúce odôvodnenie
písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:

29. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vo veci nekonal, pretože nebola podľa neho
splnená procesná podmienka predbežného prerokovania veci ústredným orgánom štátnej správy, keďže
žalobca predbežné prerokovanie realizoval s nepríslušným orgánom štátnej správy. Súd postupoval
nesprávne, keď konštatoval, že nedošlo k splneniu procesnej podmienky na konanie podľa § 9 zákona
č. 58/1969. Zároveň žalobca poukázal aj na rozpor v napadnutom rozhodnutí, keď súd mal za to,

že nedošlo k predbežnému prerokovaniu veci ako procesnej podmienky konania. Tento záver je
neudržateľný a vyvracia si ho sám súd. Žalobca uplatnil svoje právo riadne a včas v súlade s § 9 ods.
1 a 2 zákona č. 58/1969. Vada konania súdu je nielen v opomenutí zákonných povinností a práv, ale aj
v skutočnosti, že ustálil ústredný orgán až uznesením dňa 24.1.2024, teda 6 rokov od podania žaloby.
Túto odvolaciu argumentáciu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.

30. Je síce pravdou, že súd prvej inštancie konštatoval, že nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím s Úradom geodézie, kartografie a katastra SR predbežne prerokovaný nebol,
avšak vo veci konal, prejednal ju a o podanej žalobe aj meritórne rozhodol, teda nie je správne tvrdenie
žalobcu, že súd vo veci nekonal. Navyše z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné vyvodiť,

že by konštatoval nesplnenie procesnej podmienky, ako dôvodí žalobca. Práve naopak, keďže súd
prvej inštancie vo veci konal, je zrejmé, že túto procesnú podmienku – predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody považoval za splnenú. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca podal
návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody zo dňa 9.2.2018 v časti namietaného
nezákonného rozhodnutia o povolení vkladu nepríslušnému orgánu – Ministerstvu spravodlivosti SR

(v samotnom návrhu žalobca ako príslušný orgán v tejto časti označil Ministerstvo vnútra SR), pričom
z oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR z 31.7.2018 o výsledku prerokovania nároku na náhradu
škody vyplýva, že Ministerstvo spravodlivosti SR vyhodnocovalo žiadosť len v príslušnej časti, kde
za právny titul uplatneného nároku žalobca označil rozhodnutie súdu. Z predmetného oznámenia
nevyplýva, že by Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosť žalobcu v časti, v ktorej na prerokovanie

nebolo príslušné, postúpilo príslušnému orgánu. Z týchto dôvodov nemožno skutkový záver súdu
prvej inštancie, že nárok uplatnený v tomto konaní z titulu náhrady škody spôsobenej rozhodnutím
Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálneho odboru, nebol prerokovaný, považovať za nesprávny.
Odvolací súd dopĺňa, že v danom prípade však podmienka predbežného prerokovania nároku (z titulunezákonného rozhodnutia Správy katastra Dunajská Streda) bola splnená samotným podaním žiadosti
o prerokovanie nároku na náhradu škody žalobcom, a to i nepríslušnému orgánu, pretože ten mal
v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. povinnosť postúpiť ju príslušnému orgánu, s tým, že účinky

podania žiadosti ostávajú zachované. Žalobca ako poškodený sa v zmysle § 10 zákona č. 58/1969
Zb. sa tak mohol domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde, keďže jeho nebol
ústredným orgánom uspokojený do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti. Podstatným je to, či táto
lehota uplynula v čase rozhodovania súdu. V rámci sporu o náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb.
súdy musia predovšetkým skúmať to, či žiadosť o predbežné prerokovanie bola podaná. V prípade, ak k

uspokojeniu nároku alebo jeho časti zo strany príslušného orgánu do šiestich mesiacov odo dňa prijatia
žiadostinedošlo,jeďalejpotrebnéskúmať,čivčaserozhodovaniasúduužzákonnášesťmesačnálehota
uplynula, t. j. či ešte môže dôjsť k uspokojeniu nároku v rámci predbežného prerokovania. Ak v čase
rozhodovania súdu už táto lehota uplynula, žaloba nemôže byť zamietnutá ako predčasne podaná (por.
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/96/2018 z 11.9.2019).

31. Pokiaľ žalobca namietal vadu konania spočívajúcu v tom, že súd prvej inštancie ustálil ústredný
orgán až uznesením dňa 24.1.2024, teda 6 rokov od podania žaloby, odvolací súd dodáva, že táto
argumentácia by mohla napĺňať odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Tento odvolací
dôvod je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak strane bol postupom súdu znemožnený prístup
k súdu zriadenému zákonom, ak bolo porušené právo strany na nezávislý a nestranný súd, právo

na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o
procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k
nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo
na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia a podobne. O naplnenie odvolacieho

dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP však pôjde len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu,
znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že
celé konanie sa javí ako nespravodlivé. To v prejednávanej veci konštatovať nemožno, pretože napr.
samotný žalobca reagoval na výzvu súdu (formou uznesenia) na zaslanie repliky z 31.12.2018 (č.l. 136),
ktorá mu doručená dňa 8.1.2019 (č.l. 138) až na urgenciu súdu dňa 22.6.2020. Navyše nie je pravdou, že

súd prvej inštancie ustálil príslušný orgán, ktorý má konať v mene štátu až dňa 24.1.2024, pretože tento
príslušný orgán ustálil súd dňa 4.4.2023, kedy aj zaslal Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej
republikyžalobusprílohaminapísomnévyjadrenie(č.l.175).Vdanejvecipretoniejeprávnevýznamnou
skutočnosť,žesúdprvejinštanciezdôvoduopatrnostinapojednávanídňa24.1.2024vyhlásiluznesenie,
podľa ktorého v konaní pokračuje so žalovanou Slovenskou republikou, za ktorú koná Úrad geodézie,

kartografie a katastra Slovenskej republiky.

32. Nedôvodnou bola i námietka žalobcu o nesprávnom skutkovom zistení súdu prvej inštancie, že
rozhodnutie,ktorýmžalobcanadobudolvlastníckeprávo(rozhodnutieopovolenívkladu)nebolozrušené
a nebolo ani zmenené. Žalobca mal za to, že faktický a právny stav je ten, že došlo k zrušeniu

tohto rozhodnutia, pretože na základe právoplatného rozhodnutia Krajského súdu Trnava z 28.1.2015,
ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 9C/74/2008 z 20.5.2014,
žalobca stratil vlastnícke právo. Z tejto odvolacej námietky možno vyvodiť, že žalobca nesúhlasí
s hodnotením dôkazov súdom prvej inštancie. Vykonaným dokazovaním sa však ani podľa názoru
odvolacieho nepreukázali skutočnosti, na základe ktorých by bolo možno dospieť k záveru, že žalobcom

označené rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke odvolací
súd konštatuje, že CSP vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. Záver, ktorý si sudca urobí
o vykonaní dôkazov z hľadiska pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného
presvedčenia a logického myšlienkového postupu. Voľnosť hodnotenia dôkazu neznamená, že súd nie
je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia, naopak konečné meritórne

rozhodnutie by malo vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania. Hodnotenie
dôkazov úvahou súdu teda neznamená ľubovôľu pri hodnotení dôkazov a hodnotiaca úvaha súdu musí
zodpovedať zásadám formálnej logiky a musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci. Súd
hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu zisťovaným skutočnostiam),
zákonnosti (a to z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti. Po individuálnej selekcii

následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu
posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi. K nesprávnym skutkovým zisteniam z
vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym hodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo
porušením pravidiel formálnej logiky. Výsledky hodnotenia dôkazov sú pritom imanentnou súčasťouodôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP). V tomto smere súd prvej inštancie dôsledne postupoval v
zmysle § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti
považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil. Hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie neodporuje zásadám logiky a ani zistenému
skutkovému stavu. Námietky žalobcu vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov súdom prvej inštancie preto
odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

33. Odvolací súd tiež nenachádza dôvod pre odchýlenie sa od záveru súdu prvej inštancie, že

v konaní bolo preukázané, že rozhodnutie Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálneho odboru
o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sp. zn. V 4729/98 na základe kúpnej zmluvy z
12.10.1998zrušenéprípadnezmenenénebolo.Akosprávneuviedolsúdprvejinštancie,súdrozhodujúci
o zodpovednosti štátu za škodu nemôže sám v žiadnom smere preskúmať otázku nezákonnosti
rozhodnutia. Všeobecné súdy nie sú oprávnené mimo rámca správneho súdnictva skúmať vecnú
správnosť správnych aktov vydaných príslušným orgánom (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 4Cdo 116/2012). Správne tiež súd prvej inštancie dôvodil, že v konaní vedenom na Okresnom súde
Dunajská Streda pod sp. zn. 9C/74/2008 súdy neposudzovali (a ani nemohli posudzovať) zákonnosť
rozhodnutia Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálneho odboru, ale rozhodovali o žalobe o
určenie vlastníckeho práva, a teda rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 9C/74/2008-641
z 20.5.2014 a rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/449/2014-678 z 28.1.2015, ktorým sa

právoplatne rozhodlo u určení vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, nie sú dôkazom o
nezákonnosti rozhodnutia v tom čase Správy katastra Dunajská Streda. Nárok na náhradu škody podľa
§ 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená,prenezákonnosťnezrušilpríslušnýorgán.Rozhodnutiecivilnéhosúduourčenívlastníckeho
práva nie je rozhodnutím, ktorým sa zrušuje alebo mení rozhodnutie správneho orgánu o povolení

vkladu, ako to vyžaduje § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. Zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy
na úseku katastra nehnuteľností môže byť preskúmavaná len v rámci správneho konania orgánom
príslušným na preskúmanie takéhoto rozhodnutia alebo správnym súdom v rámci správneho súdnictva.
KeďžežalobcanepreukázalnezákonnosťrozhodnutiaOkresnéhoúraduDunajskáStreda,katastrálneho
odboru o povolení vkladu pod č. V 4729/98, pretože nepredložil žiadne rozhodnutie príslušného orgánu,

ktorébyrozhodnutiemeniloalebozrušiloprejehonezákonnosť,súdprvejinštanciesprávnekonštatoval,
že v danom prípade nebol splnený základný predpoklad pre vznik práva na náhradu na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci.

34. Súd prvej inštancie tiež dospel k správnemu záveru, pokiaľ ide nesplnenie ďalšieho predpokladu

pre vznik práva na náhradu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci, a to existenciu samotnej škody (s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Cdo/184/2018 z 28.5.2020), keďže žalobca nepreukázal, že sa domáha, resp. bezúspešne domáhal
vydania bezdôvodného obohatenia. Kým má žalobca pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia
vočitomu,ktohozískal(vdanomprípadepredávajúcizuzavretejkúpnejzmluvy),resp.kýmnepreukázal

bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia (ak táto bezúspešnosť nebola ním zavinená), nie
je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, a to existencia samotnej škody. V konaní
pritomžalobcanetvrdilaaninepreukázal,žebysadomáhalvydaniabezdôvodnéhoobohateniaodosôb,
ktoré ho získali na jeho úkor. Súd prvej inštancie tiež správne vyhodnotil argumentáciu žalobcu, podľa
ktorej vzhľadom na dlhší časový odstup od podania tejto žaloby prišiel o možnosť domáhať sa vydania

bezdôvodného obohatenia, ako nedôvodnú, keďže žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia mohol
a mal žalobca podať ešte pred podaním žaloby o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
pri výkone verejnej moci.

35. Zároveň v súdenej veci zároveň nebol naplnený ani ďalší predpokladu pre vznik práva na

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, a to kvalifikovaná
príčinná súvislosťou medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci a vznikom škody. Vznik
zodpovednosti štátu podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu je len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane
spôsobené práve (iba) týmto rozhodnutím (por. R 28/2008). Atribútom príčinnej súvislosti je "priamosť"

pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a
vyvoláva ho. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou
je otázkou skutkovou. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie,
medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinnásúvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto určujúci význam, v čom konkrétne
spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou
ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa príčinná súvislosť

zisťuje (obdobne napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.10.2013, sp. zn. 6MCdo 16/2012,
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.5.2011, sp. zn. 5Cdo 24/2011, rozsudok Najvyššieho súdu SR z
30.6.2010, sp. zn. 5Cdo 126/2009, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.7.2017 sp. zn. 5MCdo 5/2015).
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza

následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v
komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou
zákon spája zodpovednosť za škodu. Je nepochybné, že samotným povolením vkladu vlastníckeho
práva žalobcu do katastra nehnuteľností žalobcovi žiadna škoda priamo a bezprostredne vzniknúť ani
nemohla, čo v podstate uznal sám žalobca vo svojom odvolaní, keď uviedol, že „v čase od roku 1998

do roku 2015 nemal žalobca právny titul, aby žiadal škodu a zároveň mu ani nebola spôsobená, je preto
absurdné, aby si uplatňoval škodu na základe rozhodnutia, ktoré bolo právoplatné a nespôsobovalo mu
škodu“.

36. Dôvodnou nebola ani námietka žalobcu, že súd nesprávne vyhodnotil, že premlčacia doba 10

rokov uplynula v roku 2008. V tejto súvislosti odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Len pre úplnosť, ak žalobca v tejto
súvislosti poukazoval na absurdnosť postupu, ak by si v čase od roku 1998 do roku 2015 žiadal
škodu, ktorá mu ani nebola spôsobená a nemal ani právny titul na to, aby si uplatňoval škodu na
základe rozhodnutia, ktoré bolo právoplatné a nespôsobovalo mu škodu, odvolací súd uvádza, že

uvedené priamo potvrdzuje záver, že žalobcom označené rozhodnutie Správy katastra Dunajská Streda
o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sp. zn. V 4729/98 zo dňa 12.10.1998 ani nemôže
byť tým rozhodnutím, ktorým mu bola spôsobená škoda.

37. V kontexte všetkého vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že skutočnosti uvedené v odvolaní

žalobcu neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd
prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie z hľadiska uplatnených
odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je
dostatočne zrozumiteľne odôvodnené a logicky konzistentné.

38. Pre úplnosť sa dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka
konania (strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04).

39. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou

žalobcu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny,
vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, odvolacími dôvodmi žiadnej zo strán
osobitne nenapadnutým, s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396

ods. 1 CSP, rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom
rozsahu úspešnej žalovanej priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému
žalobcovi. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil (§ 426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).